10. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. (Hluk v sále.)
Pán predsedajúci, ja by som počkal, kým v sále bude trošku kľud. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chvíľku počkajte, lebo ani ja nepočujem. A neviem, či nás chcete pochváliť alebo niečo iné.
Páni poslanci, prosím vás, tí, ktorí máte čo prerokovať, nech sa páči, mimo.
Pán poslanec, môžte pokračovať.

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, chcem pochváliť tých poslancov klubu MOST-u – HÍD, ktorí podpísali podanie, návrh na Ústavný súd v tom, že tento návrh zákona, ktorý práve kolegovia na čele s pánom Osuským navrhujú zrušiť, že je protiústavný. Ale teraz k merite.
Kolegyne, kolegovia na Slovensku máme 50 %, polovicu územia poľnohospodárskej pôdy a polovicu územia lesnej pôdy. Je pre vás rozdiel vo vlastníctve lesnej a poľnohospodárskej pôdy? Je nemožné alebo máme zakázať predaj Žitného ostrova, lebo tam je poľnohospodárska pôda? Ale môžme predať celú vysokú, Vysoké Tatry a Nízke Tatry, Malú či Veľkú Fatru, či Slovenské rudohorie, Štiavnické vrchy, to všetko je možné na predaj? Nezachytil som zo strany vládnej koalície snahu každého vlastníka pôdy v tejto krajine dať na rovnakú štartovaciu čiaru a to považujem za zlé.
Ďalej si kladiem otázku: Odkedy existuje tento zákon, ako je možné, že na území Slovenska sa do rúk zahraničných investorov dostalo oveľa viac pôdy, ako tomu bolo predtým, kým takýto zákon neexistoval? Ja práve z tohto dôvodu podporím tento návrh. Pretože tento návrh nerieši nič iné len to, aby privatizéri po Mečiarovi, ktorí sprivatizovali štátne majetky, ktorí sa dostali k poľnohospodárskym družstvám, teraz majú právo podľa tohto zákona – len oni, nikto iný –, majú právo sa dostať k poľnohospodárskej pôde.
Pán Kvorka, aby som zareagoval, družstvá sa neprivatizovali, ale v družstvách sociálne nomenklatúry, ktoré tam boli kedysi dosadené, z 90 % sú tí, ktorí prebrali a dnes disponujú vlastníckym právom družstva. Po transformácii, ale prebrali. A to sú nomenklatúrne kádre po predchádzajúcom režime, ktorí majú právo rozhodnúť, že prevodom celého poľnohospodárskeho podniku – či už akciovky, eseročky, družstva – na zahraničný subjekt prevádzajú aj vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde. Preto toto riešenie je zlé.
Je nepochopiteľné, že keď niekto, občan Slovenskej republiky, si chce kúpiť poľnohospodársku pôdu kdekoľvek na území Slovenska, je mu týmto zákonom znemožnené. Úprimne poviem, že keby som sa rozhodol, že po svojej starkej prídem a na Čiernom Balogu si chcem kúpiť hektár pôdy, tak pre mňa to umožnené nie je. Ale nie je umožnené pre hocikoho z vás, aby prišiel do Rimavskej Soboty, keď tam nebýva a nepodniká, aby si kúpil poľnohospodársku pôdu. Pýtam sa: Prečo je to zlé?
Pri lesnej pôde to dnes umožnené nie je a problém to nikde nerobí. Preto by som chcel vyzvať kolegov z vládnej koalície a mojich bývalých straníckych kolegov, aby tak ako sa pripojili k podpisu na Ústavný súd, aby podporili tento návrh. Tento návrh je zlý, nie je dobré riešenie. Odkedy je možné prevádzať, keď sa pozrieme, koľko firiem zmenilo vlastníctvo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán kolega! Pán kolega, pán podpredseda Glváč, vyrušujete! (Reakcia z pléna.) No áno, 2-tisíc, alebo 5-tisíc, keď porušíte rokovací poriadok. Zatiaľ ste neporušili, ale vás upozorňujem.

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Ten, ktorý ste práve schválili, ten áno.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, je tu hrobové ticho. To tu ešte nebolo.

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Neviem, či môžem vystupovať vôbec a pokračovať.
Ale ak dovolíte, odkedy tento zákon existuje a uplatňuje sa, od tej doby oveľa viac pôdy sa dostalo do majetku zahraničných investorov, oveľa viac firiem predalo, teda majiteľov slovenských predalo svoje obchodné podiely zahraničným. Keď si chce Nemec, Holanďan, Francúz, neviem kto prísť na Slovensko, kúpiť si päť hektárov pôdy, to tento zákon mu znemožnil. Ale keď ten istý Francúz, Nemec, Holanďan chce prísť na Slovensko si kúpiť 1 000 hektárov pôdy, tak to mu nezakazuje. Lebo ten si kúpi celé družstvo, ktoré vlastní pôdu a šmitec. Riešenie, že zakážeme fyzickým osobám nadobúdať poľnohospodársku pôdu v čase, keď právnické osoby môžu na Slovensku predávať, kupovať poľnohospodársku pôdu, ako sa im zachce, je absolútne neúčinné.
Ešte raz. Uvedomme si, že takéto riešenie, ako platí pre poľnohospodársku pôdu, neplatí na polovicu územia v Slovenskej republike na lesy a žiadna dramatická zmena, vykúpenie slovenských lesov a hôr sa neudiala. To naše rozdrobené vlastníctvo, ktoré v tejto krajine existuje, tie švíky malé, tie sú najväčšou prekážkou na nákup pôdy zahraničnými investormi a zahraničnými vlastníkmi. Ale v tejto podobe, pokiaľ tento zákon tu bude, tak keď družstvo hospodári alebo poľnohospodársky podnik hospodári na tisíc hektároch pôdy, kúpi 400 hektárov v rôznych frckoch, to je lukratívna zákazka pre zahraničného investora, lebo na pôde, na ktorej bude hospodáriť, keď kúpi ten podnik, tak z toho 400 hektárov sám vlastní. Sám môže zabezpečiť scelenie týchto pozemkov a dáme mu návod, ako to má robiť.
Keď Národná rada nemôže od roku 2000, opakujem, od roku 2000, keď Slovenská republika pristúpila do OECD, nemôže prijať zákon, ktorým by obmedzovala vstup kapitálu alebo kapitálu na územie Slovenskej republiky, teda aj zakázať investorom, aby nakupovali a nadobúdali vlastníctvo pôdy, a my sme to mali takto riešené, bolo to v čase, keď ešte ani ja som nebol v parlamente alebo ministrom, bolo to dávno predo mnou, od tej doby nie je možné obmedziť, aby právnické osoby nadobúdali vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Nemôžme sa prirovnávať k Maďarsku, kde Maďarsko pred vstupom do OECD zaviedlo, že poľnohospodársku pôdu môžu vlastniť len fyzické osoby. Od tej doby v Maďarsku tento zákon alebo podoba tohto zákona v Maďarsku môže fungovať.
Na území Slovenskej republiky je návod, ako zabezpečiť, aby tí, ktorí sú vyvolení, tí, ktorí sprivatizovali alebo sú podnikateľmi dnes v poľnohospodárstve, aby na pôde jednoduchých malých občanov na Slovensku zarobili. Lebo ten jednoduchý občan v dedine, kde je 500 vlastníkov a jeden poľnohospodár, má možnosť predať svoju pôdu tomu jednému. Čo si myslíte, aká bude tam cena? Bude veľká alebo bude potlačená, pretože môže to kúpiť jeden alebo maximálne jeho sused? Takže cena klesla. Ale ten jeden, keď prevedie 400 hektárov na zahraničného, lebo teta Terka alebo nejaký vlastník nemôže predať do Nemecka, ale vlastník poľnohospodárskeho družstva alebo podniku, ten môže celý podnik predať. Aj s touto pôdou zahraničnému za trojnásobnú cenu alebo za štvornásobnú cenu.
Kto na tom získa? Komu sme pomohli? Pomohli sme občanom tejto krajiny alebo sme pomohli niektorým vybraným podnikateľom? Keď SMER sa tak hrdo hlási k tomu, že bude chrániť občanov, toho pracovníka vo Volkswagene, toho pracovníka, ktorý možnože má päť hektárov pôdy, alebo toho podnikateľa, ktorý na tom zarába?
Tento zákon je názorný príklad, ako chránite toho podnikateľa a nie vlastníctvo tých najjednoduchších osôb, ktorí dnes možnože najviac potrebujú tie peniaze, aby svoju pôdu, keď sú odkázaní na to, aby predali, aby nepredávali ho pod cenu. Vy ste znehodnotili majetok viac ako jeden milión občanov tejto krajiny, ktorí sú vlastníkmi pôdy, poľnohospodárskej pôdy.
A preto podporím tento návrh, lebo keď ten článok I sa zruší z toho zákona, tak každý vlastník pôdy na Slovensku bude si rovnoprávny. Aj ten vlastník lesa, aj ten vlastník poľnohospodárskej pôdy a nebude tu obmedzenie, že vlastník, občan Slovenskej republiky, ktorý sa tu narodil, nebude mať zakázané kdekoľvek, v ktoromkoľvek kúte tejto krajiny si kúpiť poľnohospodársku alebo lesnú pôdu. A nebude medzi vlastníctvom rozdiel, čo ústava priamo zakazuje.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja, štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Osuský síce neskoro, ale akceptujem.
Takže pani poslankyňa Zemanová.

Ja len veľmi v krátkosti chcem zareagovať, i keď nie priamo na to, čo ste hovorili, ale spomenulo sa to tam, že vo všeobecnosti sa stretávame s tým, že nám vadí, že nejaký Talian, Holanďan alebo kto kúpi pôdu alebo poľnohospodárske družstvo, ako keby to bolo nejaké zlo. No mne to nevadí. Ak kúpi poľnohospodárske družstvo, postaví ho na nohy a bude na ňom hospodáriť ako správny poľnohospodár v súlade s právnou poľnohospodárskou praxou, nech sa páči, nech to tak je a je to tak dobre.
Viete, čo mne vadí? Mne vadí to, že štát a vláda predáva najlepšiu pôdu pre rôzne investície a cudzím investorom, to nám tam a to nikomu nevadí. Mne vadí, že štát umiestňuje investície typu Jaguar na najlepšie pôdy v Nitre, v Žiline a inde, čiže to mi vadí.
A taktiež čo sa týka vzťahu k pôde. Ono jedna vec je to pekne povedať, že aby sa hospodárilo na tých pôdach. Len treba si povedať, že bývalý režim prerušil vzťah k pôde a dnes, keď niekto získa vlastníctvo, nejakú roľu, tak hneď sa teší, že aký stavebný pozemok má, a nie že tam pôjde pestovať zeleninu alebo zemiaky, mrkvu, alebo to dá na hospodárenie pod poľnohospodárske družstvo. Žiaľ, to je tá pravda. A od takýchto potom rôzni investori skupujú ich pôdu a tí nám potom natláčajú zmeny územného plánu a namiesto pôdy, kde by sa malo hospodáriť, tak tam sa stavajú rôzne developerské projekty, pretože obce sú slabé a nedokážu odolať tlaku takýchto investičných zámerov, ktoré vlastne sú úplne v rozpore s kvalitou urbánnej krajiny a krajinným plánovaním.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Simon, myslím, že ste veľmi správne poukázali na to, že tento návrh, tento zákon, ktorý navrhujeme zrušiť, neobmedzuje len cudzincov, ale obmedzuje aj občanov Slovenskej republiky, robí rozdiely medzi občanmi Slovenskej republiky, vytvára rôzne kategórie občanov Slovenskej republiky, diskriminuje jedných na úkor druhých, a dokonca robí rozdiely aj medzi samotnými poľnohospodármi, či už tými aktuálnymi, alebo potencionálnymi. Čiže tento zákon nie je zlý iba z hľadiska cudzincov alebo z hľadiska Európy a iných občanov krajín Európskej únie, ale je zlý aj z hľadiska občanov Slovenskej republiky.
Druhá vec, na ktorú ste veľmi správne poukázali, je to, že ten zákon je neúčinný. Že ten zákon môže zabrániť alebo sťažiť, skomplikovať situáciu niekomu povedzme aj zo zahraničia, kto by chcel kúpiť poľnohospodársku pôdu a povedzme podnikať v oblasti poľnohospodárstva na území Slovenskej republiky, lebo veď čo iné by už s tou pôdou urobil, snáď ju nenaloží na nejaký kamión a neodvezie si ju niekam do Holandska, lebo ak ju bude využívať na poľnohospodárske účely na území Slovenskej republiky, tak tam žiadny problém nie je. Ale dobre, týmto to skomplikujeme, ale nejakým väčším podnikateľským subjektom, ktorý sa prostredníctvom právnických osôb, ktoré majú vlastnícky vzťah k pôde, to nijako nezabráni, aby sa k tej pôde dostali. Čiže je to len taká piár hra, že chránime slovenskú pôdu. Nič viac.

Pán poslanec Marian Kotleba.

Pán poslanec Simon, rozprávali ste o tom, že aká situácia vládne v Maďarsku, že je to tam teda oveľa lepšie, možno prísnejšie nastavené a jednoducho, že tí Maďari si chránia nielen pred vykupovaním fyzickými, ale aj právnickými osobami tú svoju pôdu. Tak ja vám chcem poradiť alebo teda dať taký tip, spravte takú novelu, ktorá to bude komplexne riešiť, a my to podporíme. Ale to, že touto súčasnou iniciatívou sa má zrušiť to obmedzenie, ktoré tam aspoň nejaké dnes je, tak je to lepšie, ako keby sme nemali nič.
Ďakujem.

Pán poslanec Kvorka.

Ďakujem pekne.
Však bolo tu už spomenuté, že pôda je rozdelená tak 50 na 50, pán poslanec Simon to tu povedal, čo sa týka lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy. A hovorilo sa tu aj o tom, že zbaviť sa pôdy alebo tak, čo sa týka poľnohospodárskych družstiev alebo, no, veď to sú také spojené nádoby. Ja si myslím, že pokiaľ tí, ktorí majú to družstvo na starosti včetne tých zamestnancov a prosperujú a to družstvo funguje, majú svoje výsledky, tak absolútne by nemali záujem, prečo túto pôdu a v podstate aj celé družstvo predávať. To je podľa môjho názoru nepredstaviteľné.
Treba sa v konečnom dôsledku aj pozastaviť nad tým, že aký vzťah tí ľudia k tej pôde majú. Sú to ľudia, ktorí sú väčšinou nie vo veľkých mestách, sú to ľudia po obciach, menších obciach, kde v podstate možná že v minulosti, keď sme my ešte ani na svete neboli, táto pôda dávala živobytie a tak ďalej a ten vzťah pretrváva do dneska.
Ale na druhej strane vieme, že chcú tuná zahraniční rôzni investori alebo ja neviem, ako ich nazvať, a majú záujem o slovenskú pôdu prísť a týmto zákonom je tá pôda ochránená, že nemôže sa stať, že by sme došli k tomu že jednoducho sa to tuná vypredá.
A čo sa týka tých investícií, čo pani poslankyňa Zemanová hovorila, no viete, tie nie sme zase až takí majstri sveta, aby sme si my mohli ešte investorovi aj hovoriť, že jednoducho toto je úrodná pôda, má takú bonitu tá pôda a nebolo by dobré tuná postaviť voľáku fabriku, hej, ja neviem akú. No jednoducho ak chceme toho investora dostať a tých ľudí zamestnať, tak musíme na to pristúpiť a dohodnúť sa s nimi, že tá fabrika bude stáť tam, kde oni majú.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský.