11. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a za možnosť vystúpiť s úvodným slovom k rozpočtu verejnej správy. Čas je 14.26 hod., začíname.
Ďakujem za možnosť v tejto intímnej atmosfére začať debatu, ktorá bude určite trvať niekoľko hodín, niekoľko dní, a vypočujeme si rôzne názory, tak ako je to každý rok, a ja si len prajem, aby to dobre dopadlo. A nielen, samozrejme, s rokovaním o tomto dokumente, ale aj s rozpočtom, s plnením rozpočtu za tento rok a, samozrejme, aj s plánmi, ktoré sú pretavené do návrhu rozpočtu na rok budúci.
Dámy a páni, prestupujem pred vás so svojím v poradí piatym rozpočtom verejnej správy. Každý z nich bol iný a jedinečný, a tak to aj je v tomto prípade. Uplynul síce iba jeden rok, odkedy som tu s obdobným materiálom stál, ale z politického pohľadu došlo k zásadným zmenám. Preto pre niektorých z vás, ktorí ste parlamentní nováčikovia, je rokovanie o zákone roka, ako ho my na ministerstve financií nazývame, ako takto nazývame tento, rokovanie o tomto bode, je to vaša prvá skúsenosť. Pre iných rovnako ako pre mňa piate, ale už určite by sme tu našli zopár matadorov, ktorí takýchto podobných rokovaní zažili oveľa viac. Že?
Verím, že debata o tomto najdôležitejšom zákone pre našu krajinu bude dôstojná, odborná a vecná a zaobíde sa bez hádok, invektív či iných nevhodných príspevkov. Myslím si, že pri vzájomnej komunikácii na tieto témy sme na to aj tak zvyknutí.
Vrátim sa ale naspäť k samotnému rozpočtu. Ako iste všetci viete, po marcových voľbách vznikla nová koaličná vláda, a preto aj rokovania o rozpočte boli iné. Naozaj boli iné ako tie predtým, kedy strana SMER-sociálna demokracia bola vo vláde sama. Dalo by sa povedať, že rokovania a diskusie o rozpočte začínajú spravidla už začiatkom nového roka a trvajú niekoľko mesiacov. To je zaužívaná prax bez ohľadu na farbu vlády, ktorú kedy-vtedy vidíte. Tentokrát sa rokovania práve kvôli marcovým parlamentným voľbám o nejaký čas posunuli a nemali sme preto toľko času ako po iné roky. Musím však svojich kolegov vo vláde pochváliť, poďakovať sa im, pretože diskusie boli naozaj vecné a zmysluplné, aj keď viem, že mnoho z nich by uvítalo pre svoje kapitoly viac peňazí. Ale to je každoročný evergrín, pretože vždy chce každý viac, ale nie všetkým je možné vyhovieť. Predpokladám, že aj z vašich diskusných príspevkov, to je moja predpoveď, viac pripomienok bude smerovať práve k objemu výdavkových, výdavkových obálok, to znamená to, objem peňazí, ktorý má pokrývať tú-ktorú prioritu v tej-ktorej kapitole, ktorej sa venujete, alebo tú, ku ktorej sa chcete vyjadriť. Rozpočet totiž nie je bezodný a okrem toho musíme plniť aj záväzné pravidlá, ktoré pri rozpočte platia.
S koaličným rozpočtom to je ako s rodinnými financiami. Každý člen rodiny má svoje predstavy, ako s peniazmi naložiť, treba však pamätať na to, že zo spoločného je treba najprv zaplatiť to všetko, za čo sa, čo sa stroví spoločne, a okrem toho jeden chce to, druhý zase hento a ideálne všetko naraz a hneď. Ale tak ako je obmedzený rodinný rozpočet, tak je to aj v prípade štátneho rozpočtu či rozpočtu verejnej správy. Máme stanovené mantinely, v ktorých môžeme manévrovať. Sú to pravidlá o výške deficitu a dlhu či povinnom povolenom raste výdavkov. Mám teraz na mysli tzv. výdavkové pravidlo, ktoré musíme dodržať, a podľa tohto môžeme aj peniaze rozdeľovať.
Tu chcem povedať, že predkladaný rozpočet verejnej správy po prvýkrát obsahuje analýzy projektu Hodnota za peniaze. Ich poslaním je hľadať vnútorné rezervy a zvyšovať kvalitu štátnych služieb. V predkladanom návrhu nájdete správy, ktoré sa zamerali na oblasť zdravotníctva, dopravy a informatizácie. Zámerom však nie je iba škrtať výdavky, ale využiť dostupné zdroje čo najlepšie a ponúknuť za ne občanom čo možno najlepšie služby štátu.
Predkladám vám návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až roky 2019, ktorý plne zohľadňuje predstavy a vízie novej vládnej koalície pretavené do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tento rozpočet je založený na makroekonomických fundamentoch, o ktorých môžem povedať, že sú priaznivé a sú aj realistické. Poďme sa teda spolu pozrieť na niekoľko čísiel.
Rast slovenskej ekonomiky bude v porovnaní s krajinami eurozóny nadpriemerný, keď rast hrubého domáceho produktu na budúci rok porastie na základe našich prognóz o 3,5 % a v roku 2019, čo je koniec prognózovaného obdobia, až cez 4 %, odhadujeme rast 4,4. Tu si dovolím pripomenúť, že takisto odhadujeme rast ekonomiky v tomto roku na úrovni 3,6, tak ako to bolo minulý rok tiež 3,6 %, čo je skoro dvojnásobok rastu alebo dynamiky rastu, ktorý zaznamenalo napríklad Nemecko. Ale je to prirodzené, vyplýva to z potenciálu, z prirodzeného potenciálu ekonomiky, ktorá, ktorá dobieha a má schopnosť ďalej rásť, čo je určite dobrá správa pre nás všetkých a kľúčové pre náš trh práce. V tomto roku vzniklo 50-tisíc pracovných miest. V budúcom roku budeme svedkami ďalšieho rastu zamestnanosti o 1,5 %, čo predstavuje prírastok ďalších približne 34-tisíc pracovných miest. Je to veľmi konzervatívny odhad. Takto pred rokom som odhadoval... alebo odhadoval, naši analytici odhadovali v zhode s externými analytikmi nárast počtu pracovných miest o 18-tisíc, o 18-tisíc. Realita sa bude blížiť k 50 tisícom. Takže a ja pevne verím, že aj číslo 34-tisíc, čo je náš konzervatívny odhad na budúci rok, bude prekonané. V roku 2017 klesne miera nezamestnanosti na historicky najnižšiu úroveň, 8,5 %, pričom v nasledujúcich rokoch sa očakáva jej ďalší pokles. Rast nominálnych miezd zrýchli na 3,5 %, čo predstavuje medziročný nárast o 32 eur a priemerná mzda v budúcom roku dosiahne úroveň 940 eur. To je náš, náš odhad.
Musím priznať, že v takýchto priaznivých podmienkach sa rozpočet zostavuje dobre, ale treba vždy myslieť aj na budúcnosť a zohľadňovať nielen domáce, ale aj zahraničné dianie. Tu musíme sledovať riziká, ktorými môže byť napríklad pretrvávajúci konflikt na Ukrajine aj s prítomnosťou obchodných sankcií voči Ruskej federácii, samozrejme, aj s dávkou neistoty z hľadiska vnútropolitickej situácie na samotnej Ukrajine. Či do úvahy treba zobrať napríklad nestabilitu, možnú nestabilitu časti bankového sektora niektorých krajín eurozóny, ale aj situáciu, ktorá, ktorú očakávame a ktorú v priamom prenose zažívame z hľadiska scenárov Brexitu, to znamená opustenia Veľkej Británie Európskej únie. Ale máme pred sebou o pár dní aj referendum v Taliansku, máme pred sebou politický cyklus, parlamentné voľby v Holandskom kráľovstve, v Nemecku, vo Francúzsku. A dúfajme, že nie v Taliansku teda. Takže naozaj, naozaj búrlivý rok z hľadiska politických cyklov aj spojený, samozrejme, s možnými ekonomickými dopadmi.
Rozpočet, ktorý predkladám, zahŕňa dva hlavné ciele. Prvým je cieľ dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V tomto duchu rozpočet predpokladá postupné znižovanie deficitu verejnej správy. V budúcom roku je cieľová hodnota stanovená na úrovni, ktorá je vám známa. Je známa z programu stability, z dokumentu, ktorý prijala vláda hneď po svojom sformovaní v apríli. Ten cieľ je na úrovni 1,29 %, 29 stotín percenta hrubého domáceho produktu, zaokrúhlene 1,3. V porovnaní s plánom tohto roku, ten plán je na úrovni tesne pod 2 %, 1,96, ak si dobre pamätám. Očakávaná, očakávaný výsledok je podľa nás, podľa všetkých známych údajov okolo 2 %, to znamená, v podstate sme v cieli z hľadiska, z hľadiska plnenia fiškálneho cieľa. To hovorím o roku ’16.
Ak hovoríme ešte o ďalších rokoch, ktoré sú súčasťou toho dokumentu, tak cieľ je v roku 2018 dosiahnuť deficit 0,44 % hrubého domáceho produktu. A v roku 2019 by mal byť historicky prvýkrát dosiahnutý rozpočtový prebytok vo výške 0,16 % hrubého domáceho produktu. Prečo tieto čísla? Tieto čísla vychádzajú z dnešných minimálnych, minimálnych cieľov, ktoré potrebujeme z hľadiska dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, Two-pack-u, Six-pack-u a všetkých tých medzinárodných pravidiel, ktoré nás zaväzujú, ktorých, ku ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. Preto aj dopredu hovorím, že ak sa... a určite spomeniete naše pôvodné ciele, tak treba povedať, že tie sa každoročne v podstate prekalibrujú podľa, podľa výšky potencionálneho ekonomického rastu, tzv. output gapu, produkčnej medzery a tým pádom aj minimálnych hodnôt, ktoré treba dosiahnuť. Veľa sa popísalo o tom, že sa tento cieľ posúva, ako nie sme schopní dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Dovolím si všetkým oponentom povedať dopredu, že okrem vyrovnaného rozpočtu je pre nás dôležité aj financovať priority a veci, ktoré ľudia potrebujú. Teda školstvo, zdravotníctvo, cesty, ale aj ďalšie priority. Áno, veľa sa hovorilo a písalo aj o tom, ako každoročne vyberieme viac na daniach a odvodoch a ako aj napriek tomu nevieme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Chcem podotknúť, že vyrovnané hospodárenie v tejto krajine nikdy zatiaľ dosiahnuté a dodržané nebolo. Toto je prvý plán rozpočtu, ktorý si dáva jasný cieľ ho dosiahnuť už v roku 2019 formou prebytkového hospodárenia.
Odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 sa zvyšuje oproti júnovej prognóze o takmer 400 mil. eur. To znamená o skoro polovicu percenta hrubého domáceho produktu. Najväčší podiel na zvýšení týchto príjmov, až tri pätiny, majú na základe našich analýz, má daň z príjmov právnických osôb vďaka rýchlemu rastu ziskovosti v ekonomike. Výrazné zlepšenie úspešnosti výberu si pripísala aj daň z pridanej hodnoty, ktorej výber bol v druhom kvartáli tohto roku najlepší v pokrízovom období, to znamená od roku 2008. Tieto pozitívne výsledky sú premietnuté aj v nasledujúcich rokoch. Ale každý schopný ekonóm vie, že ak chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, resp. rozpočet prebytkový, musia byť príjmy a výdavky vyrovnané, v tom lepšom prípade musia byť, dokonca príjmy prevyšovať výdavky. Zatiaľ je však potreba na strane výdavkov vyššia než príjmy.
Výšky schodku, ktoré sme v predkladanom rozpočte navrhli, sú tiež plne v súlade s Programom stability Slovenska na roky 2016 až 2019, to je dokument, na ktorý som sa v úvode odvolal. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 zohľadňuje aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2016, kde sa predpokladá dosiahnutie deficitu na úrovni 1,97 %. To je posledná známa skutočnosť. Zároveň na základe aktuálneho odhadu ekonomického vývoja a fiškálneho rámca očakávame aj postupný pokles hrubého dlhu verejnej správy až k úrovni 49,1 % hrubého domáceho produktu v roku 2019.
Ďalším historickým okamihom je, že vývoj verejného dlhu bude od budúceho roka pozitívne ovplyvnený aj primárnym prebytkom, takže prvýkrát v budúcom roku by sme sa mali dožiť primárneho prebytku. Ide o rozdiel, pre laikov, ide o rozdiel medzi príjmami a výdavkami bezúrokových nákladov na dlh. Čiže skutočné príjmy mínus skutočné výdavky bez obsluhy dlhu.
Poďme ale naspäť k cieľom, o ktorých som hovoril. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády. To prvé bola udržateľnosť verejných financií definovaná cieľmi, ktoré treba dosiahnuť. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády, tak ako sa na nich dohodla koaličná vláda a koaličná zostava, ktorá je reprezentovaná aj väčšinou v tejto Národnej rade.
Podstatou a zámerom prijatých legislatívnych zmien a vládnych opatrení je aj podpora ekonomiky a rastu, pričom si treba uvedomiť, že tieto opatrenia ovplyvňujú príjmovú aj výdavkovú stranu rozpočtu v kontexte s našimi domácimi a zahraničnými záväzkami. Tie domáce sú kľúčovo zahrnuté v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tie zahraničné v spomenutom Pakte stability a rastu. Sa musíme v súlade s týmito pravidlami, sa musíme usilovať o vyváženosť medzi týmito dvoma hlavnými zámermi. Medzi udržateľnosťou a vládnymi prioritami. Ale o tom som už hovoril pred chvíľou.
Popri príjmoch nemôžeme pozerať iba na pozitívny vplyv lepšieho výberu daní. Na príjmovú stranu rozpočtu má opačný vplyv zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21 %, zvýšenie paušálnych výdavkov z úrovni 40 % na úroveň 60 % z úhrnu príjmov a zároveň zmena maximálnej výšky paušálnych výdavkov z 5 040 eur ročne na 20-tisíc eur ročne, tak ako sme to pred chvíľou vlastne v zákone o dani z príjmov práve svojím rokovaním z hľadiska ukončenej rozpravy spomenuli. Tu hovoríme o výpadku 155 mil. pre rok 2017. To znamená, to je to, čo som spomínal pri prerokovaní zákona o dani z príjmov, to je rozpočtový dopad na rok 2017. Zrušenie daňových licencií vezme z rozpočtu na základe dynamických prepočtov v roku ’18 ďalších necelých 70 mil. eur. To znamená summa summarum 155 a ďalších 70 negatívnych z hľadiska dopadu na zníženie príjmov.
V rámci novely zákona o dani z príjmov sa okrem toho zavádza zrážková daň z dividend so sadzbou 7 %, tak ako sme tu pred chvíľou preberali, a aj vieme, že aj toto opatrenie síce vyvolalo vášne, prekvapivo aj u opozície a najhlasnejšie práve u poslancov SaS, a tu im chcem preto pripomenúť, že táto daň nahrádza iba doteraz platný zdravotný odvod na úrovni 14 %, to znamená dvojnásobnej výšky a, samozrejme, zastropovaný tak, aby sa nedotkol ľudí s vyššími príjmami. To je pôvodný koncept, ktorý v návrhu zákona meníme na úroveň 7 % bez stropu. To znamená, pre všetkých tých, ktorí mali menšie príjmy, by to mala byť určite lepšia správa, o polovicu menej a pre všetkých ostatných správa horšia. Ale podľa našich štatistík hovoríme o niekoľko tisíc ľuďoch, ktorých by sa to malo naozaj dotknúť. Takže toho kriku bolo vzhľadom na takúto malú skupinu ľudí až príliš, príliš veľa.
Pri zdaňovaní dividend by som ešte zostal z hľadiska štandardnosti a úplne civilizovanom prístupe z hľadiska, z hľadiska najvyspelejších krajín sveta je to úplne bežná prax a v porovnaní so sadzbami 35 krajín OECD, ktoré uplatňujú takúto daň z dividend, ministerstvo financií, tak ako to bolo aj v rozprave, bolo uznané, navrhuje najnižšiu sadzbu okrem Estónska, kde je ale úplne iný systém. Tá sadzba 7 %, druhá najvyššia je potom v podstate..., druhá najnižšia je, je v Grécku, 10 %, naše okolité krajiny majú sadzbu z dividend 15 a 19 %, Rakúsko dokonca 25 %. Takže toľko k tejto téme, ktorá ale je súčasťou, samozrejme, tohto príbehu.
Zároveň príjmová strana rozpočtu počíta s pokračovaním uplatňovania a so zmenami v osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Tak ako to kriticky bolo takisto tu prehodnotené dnes a aj o osobitnom odvode vybratých finančných inštitúcii, to je tzv. bank levy, ktorý sme, ktorý sme už schválili ešte na minulej schôdzi.
Pozrime sa teraz na druhú stranu rozpočtu, na výdavky. Ak hovoríme o významných výdavkových tituloch v rozpočte verejnej správy na rok 2017, hovoríme o medziročnom raste celkových výdavkov ministerstva školstva a vnútra smerujúci do oblasti školstva, pretože časť nášho vzdelávacieho systému je financované cez ministerstvo vnútra. Preto spomínam tieto dve kapitoly. Takže ešte raz, medziročné navýšenie do oblasti školstva je na úrovni 287 mil. eur. To je odpoveď iba na otázku, či je to dosť alebo málo, a toto je suma, ktorá sa týka medziročného navýšenia tejto kapitoly alebo s dopadom na, na, na fungovanie nášho školstva. Najvýznamnejší vplyv tohto rastu predstavuje zabezpečenie celoročného dopočtu valorizácie vo výške 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl. Dohromady je to skupina asi 100-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy, učiteľov a odborných zamestnancov školstva a v tomto prípade vlastne je to už schválený zákon, valorizované platy o 6 % formou tarifných platov od 1. septembra 2016. Samozrejme, s presunom až aj do budúceho roku.
O 86 % medziročne rastú výdavky ministerstva školstva na podporu športu a budovania športovej infraštruktúry. To je, samozrejme, výsledok aj, aj už fungujúceho zákona o športe, ktorý bol prijatý v minulom roku, ale, samozrejme, aj rozhodnutie rezortu školstva, že časť tej svojej kapacity nasmeruje práve do tejto oblasti. V tejto kapitole je vyčlenených aj 20 mil. eur na financovanie škôl v prírode a financovanie lyžiarskych kurzov, tak ako to zaviedla predchádzajúca vláda v prospech našich detí a študentov. Ďalších 5 mil. eur pôjde na rozširovanie kapacít materských škôl. Tu zároveň dopovedám, že z tohto pohľadu je to stále len kvapka v mori, ale materské školy zo zákona z rozdelenia kompetencií patria do kompetencie našich miest a obcí. Takže to je len na také prilepšenie z hľadiska situácie, v ktorej sa mestá a obce nachádzajú, a tá je naozaj tiež dobrá. Ako a viem, o čom hovorím z hľadiska medziročných nárastov príjmov miest, obcí aj našich žúp.
Zároveň hovoríme o sume 215 mil. v rezerve rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa určenej na významné investície súvisiace s výstavbou priemyselného parku Nitra - Mlynárce, ktorej, samozrejme, súčasťou je aj výstavba infraštruktúry a všetky súvisiacej, súvisiacej infraštruktúry s aj spojenou, aj s výstavbou priemyselného parku, ale aj priemyselného... fabriky Jaguaru Land Rover, aj, samozrejme, aj subdodávateľov, ktorí sú na tento projekt už napojení. A súčasťou tejto obálky je ale aj dofinancovanie prípravnej fázy obchvatu D4 R7. Takže to sú investičné peniaze umiestnené, zaparkované, ak chcete povedať, vo Všeobecnej pokladničnej správe.
Ďalej je to obrana, kde celkové obranné výdavky v roku 2017 rastú na úroveň 1,2 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje dodatočných vyše 100 mil. eur.
V rámci návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je napríklad sumou 112 mil. eur zabezpečené krytie výdavkov z titulu stanovenia minimálneho valorizačného percenta dôchodkových a úrazových dávok vo výške 2 %. Ak si pamätáte debatu, ktorá bola ukončená tuším na minulej schôdzi Národnej rady, išlo vlastne vzhľadom na uvedenú situáciu, do ktorej sme sa dostali tretí rok v deflačnom prostredí, a aby sme sa vyhli situácii z minulého roku, garantujeme minimálnu valorizáciu dôchodkov na úrovni 2 % nielen dôchodkov, ale aj ďalších úrazových dávok, čo znamená dodatočný výdavok, toto nie je zadarmo, dodatočný výdavok na úrovni 112 mil. eur oproti pôvodnej legislatíve. Zároveň je zabezpečených 40 mil. na podporu bývania prostredníctvom dodatočného, dedač..., prepáčte, dotačného systému rezortu dopravy a 38 mil. eur na výstavbu a rekonštrukciu ciest I. triedy pre Slovenskú správu ciest.
Výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytovanie úverov určených na výstavbu bytov, kúpu bytov, obnovu bytových domov, ale aj na výstavbu zariadení sociálnych služieb rastú medziročne o vyše 70 mil. eur. Toto financovanie je nasmerované opäť predovšetkým pre naše mestá a obce. Rastie aj podpora investičných projektov v kapitole ministerstva hospodárstva medziročne o 41 mil. eur.
V kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny je rozpočtované zvýšenie výdavkov súvisiacich s novelou zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v sume okolo 30 mil. eur. To je legislatíva, ktorá tiež, si myslím, že získala širokú podporu v Národnej rade, lebo je nasmerovaná hlavne na opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých.
V kapitole ministerstva životného prostredia sa zvyšujú výdavky na protipovodňové opatrenia prostredníctvom transferu pre Slovenský vodohospodársky podnik až o 27 mil. eur, z čoho pôvod 20 mil. je práve z práve prerokovávaného nového poisťovacieho odvodu pre neživotné poistenie a o 21 mil. eur sa na budúci rok zvýšia výdavky v Environmentálnom fonde na zatepľovanie a schémy štátnej pomoci.
V limite kapitoly ministerstva spravodlivosti sú zabezpečené výdavky súvisiace s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii nového zákona o súdnych exekútorov, ako aj vplyvy vyplývajúce zo zákona o upomínacom konaní a zákona o registri partnerov, partnerov verejného sektora. To je ten známy zákon o schránkových firmách. Celkovo sú tieto opatrenia v objeme 13 mil. eur a sú súčasťou, samozrejme, výdavkov spojených s reformou našej justície. Okrem uvedených legislatívnych zmien sú zvýšené aj výdavky na investície a rekonštrukcie v oblasti väzenstva v objeme 10 mil. eur.
V rámci ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rastú medziročné výdavky na podporu rozvoja v živočíšnej a rastlinnej výroby o skoro 10 mil. eur. Zároveň sa zvyšujú výdavky rezortu určené na rekonštrukciu a modernizáciu nehnuteľného majetku, ktorého má tento rezort naozaj požehnane v objeme skoro 14 mil. eur. Ministerstvo kultúry má v rozpočte zapracované prostriedky na projektové výdavky poskytované prostredníctvom dotačného systému, ktoré medziročne rastú o 6 mil. eur. Zároveň rastú výdavky na podporu audiovízie o 5,5 mil. eur.
V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtové prostriedky na pokračovanie podpory najmenej rozvinutých okresov, a to začíname s rezervou, ktorá má objem 10 mil. eur, tak to bolo aj v tomto roku. V kapitole ministerstva zdravotníctva je zabezpečené pokračovanie financovania rezidentského programu v sume 5 mil. eur.
V kapitole ministerstva zahraničných vecí dochádza z dôvodu plánovaných rekonštrukcií zastupiteľských úradov v zahraničí, čo má priamu podporu rezortu financií, pretože ide o náš nehnuteľný majetok v zahraničí, často v žalostnom stave. To znamená, začíname postupne rekonštruovať náš majetok, pretože náš majetok má byť v dobrom stave. Inak si žiada ďalšie a ďalšie výdavky. Medziročný nárast týchto investícií je o 4,7 mil. eur a je nasmerovaný na opravu nehnuteľností napríklad v Ženeve alebo v Londýne.
Ako zodpovedná, ako vláda sme si zároveň vytvorili rezervu vo výške 100 mil. eur na elimináciu prípadných rizík ohrozujúcich dosiahnutie rozpočtovaného cieľa na rok 2017.
Na záver by som rád upozornil, že v gestorskom výbore bol prijatý aj pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je reagovať na zmeny v oblasti sociálnych a zdravotných odvodov. Vďaka týmto zmenám sa vytvoril priestor na zvýšenie výdavkov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v objeme skoro 31 mil. eur, z čoho 10 mil. eur smeruje na zvýšené výdavky na rodičovský príspevok a necelých 22 mil. eur na výdavky aktívnej politiky trhu práce a zvýšenia zamestnanosti, a v kapitole zdravotníctva dochádza k zvýšeniu kapitálových výdavkov v objeme vyše 70 mil. eur. To je priamy možný dopad prijatej, prijatej legislatívy alebo v budúcnosti prijatej, lebo je to v programe Národnej rady tejto schôdze, zo zrušenia stropov platenia zdravotných odvodov. To je nasmerovanie tých peňazí z hľadiska medziročného, medziročnej zmeny.
A určite bude debata k zdravotníctvu oveľa širšia ešte. Ja len avizujem, že ak sme hovorili o rezerve, tak časť tej rezervy budeme pripravení, samozrejme, použiť aj na uistenie rezortu zdravotníctva, ktoré prechádza vážnymi zmenami.
Treba povedať, a pozastavím sa pri projekte Hodnota za peniaze, a že hovorím úplne otvorene, že ak som zatiaľ s pilotnými projektami spokojný, tak som spokojný za rezort financií s výsledkami za zdravotníctvo, kde sa nám podarilo kvantifikovať v položkách od miliónov po státisíce v jednotlivých položkách v podstate sa dohodnúť konsenzom s ministerstvom zdravotníctva na tom, aká bude cestovná mapa šetrenia v oblasti hospodárenia nemocníc v menšej časti, ale kľúčovo hospodárenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ten celkový apetít na vnútorné úspory je v objeme okolo 180 mil. eur v budúcom roku a to je o riziko, ktoré, samozrejme, realisticky môže byť pretavené aj do..., v prípade nesplnenia takéhoto plánu sa môže pretaviť do potreby ďalšieho dofinancovania.
Chcem podotknúť, že toto riziko si uvedomujeme, kľúčovo to riziko je na bremenách, je na ramenách a je to bremenom pre, pre..., aj politické, ale aj manažérske ministra Tomáša Druckera, ktorý ale, myslím si, že veľmi transparentne si, si bol ochotný dať tento záväzok a všetci ho, samozrejme, tento odpočet budeme môcť, môcť kontrolovať, takže predpokladám ešte aj počas rozpravy aj k situácii v zdravotníctve, kde, o ktorej, konkrétnej legislatíve ešte aj dokonca budú rokovať aj výbory, predpokladám formulácie, ktoré budú smerovať k ubezpečeniu. Takto to je každý rok, že sme presvedčení o tom, že nateraz vzhľadom na to, v akom, aký je stav poznania situácie vo verejnom zdravotníctve, je financovanie postačujúce, a hlavne ak hovoríme o celkovom medziročnom náraste verejných zdrojov v zdravotníctve, ktoré, ako veľmi dobre viete, sa skladajú z dvoch zdrojov, z platených odvodov ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a potom transferom zo štátneho rozpočtu formou vlastne krytia poistencov štátu. Takže to je téma, ktorá tu určite zaznie, len dopredu hovorím, že si uvedomujeme jej vážnosť a že na ňu budeme aj reagovať počas tejto rozpravy.
Ak sa ešte pristavím pri projekte Hodnota za peniaze, tak viete, že sme v podstate si dali ambiciózny plán pilotných projektov v troch oblastiach, tak ako som to bol čítal, zdravotníctvo som vám popísal, potom je tu rezort dopravy a nadrezortná oblasť informatizácie. Tu musím povedať, že sú len čiastkové výsledky, a aj v oblasti dopravy a aj v oblasti informatizácie sú tu aspoň ale stanovené ciele. Nová informácia je asi pre vás, že vláda sa zaviazala každý IT projekt nad 10 mil. eur hodnotiť tímom Value for many alebo Hodnoty za peniaze, analytikmi, a zverejniť ho, v prípade iných kľúčových infraštruktúrnych projektov je tá, je tá, ten benchmark, tá hranica na hodnotenia stanovená dohodou na úrovni zatiaľ na úrovni 40 mil. eura pri jednom projekte.
V oblasti ani dopravy, ani informatizácie nekončíme, to znamená, ten projekt pokračuje, a ak by som mal brániť výsledky možno správy, ktorú máte pred sebou, tak vám len chcem povedať, že aj našou prioritou bolo dohodnúť sa, to znamená, ísť formou konsenzu, keďže, keďže ide o pilotné projekty, a je naozaj pre nás dôležité, aby sme si získali dôveru s týmto projektom, teda nielen na verejnosti a nielen pri časti kritikov, ale aj pri tej časti ľudí, ktorí majú zodpovednosť a ktorí možno nie úplne s radosťou prijímajú šticovanie zo strany analytikov, že mali by sa veci hýbať takým alebo onakým smerom. Okrem toho, v mnohých oblastiach sú, zápasíme aj s nedostatkom dát, pretože hovoríme o analytickej činnosti, hovoríme o benchmarkovaní, hovoríme o..., o..., o tom, že kombinujeme dáta, ktoré často nemáme, to znamená, že musíme sa dohodnúť na tom, ktorý druh informácie je relevantný napríklad na to, aby sme mohli ten-ktorý projekt potopiť alebo, naopak, vysvietiť. Takže to je téma, téma trvalá.
Zároveň je tu dohoda a plánovaná a začiatok prác na ďalších projektoch v oblasti Hodnoty za peniaze, a to vlastne budeme pokračovať v rezorte školstva, v rezorte sociálnych vecí a životného prostredia. Veľmi farebná paleta výdavkov z hľadiska aj cieľov, sú to obrovské kapitoly, takže to vlastne film, ktorý budete vidieť a bude sa premietať takto možno o rok, ale určite tie čiastkové výstupy budú k dispozícii aj počas roka a určite to nebude jednoduché a to už nie sú, to už nebudú pilotné projekty, to by mali byť ostré, ostré správy, ktoré, ktoré by mali smerovať opäť, ak hovoríme o všetkých troch rezortoch, kľúčovo k vnútorným úsporám, nikto zrejme v oblasti ani práce a sociálnych vecí, ani školstva, ani životného nechce tým kapitolám brať, predpokladám, že množstvo príspevkov aj z vašej strany bude smerovať na to, že je tam málo peňazí. Ale sme asi, asi tušíme, že, že v každej oblasti sa dá, dá, dajú využívať peniaze aj lepšie, lepším spôsobom. Takže to je plán na budúci rok.
Potom úplne aktuálna novinka, ktorá je hodinu stará, práve pred ukončením obednej prestávky sa nám podarilo ukončiť vlastne kolektívne vyjednávanie so zástupcami odborov, ktorí zastupujú, zastupujú zamestnancov štátnej a verejnej správy. Tu tá situácia bola, aby bola jasná, dohoda padla v oblasti všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy mimo pedagógov. To znamená 350-tisíc mínus 100, takže hovoríme o dohode, ktorá kryje 250-tisíc ľudí. Dohoda spočíva v tom, že dôjde k nárastu tarifných platov o 4 % a o dodatočných 2 % mzdového nárastu formou napríklad odmeny v mesiacoch september, október, november a december, to znamená štyri mesiace v budúcom roku, ale nie do tarifných platov, ale iným spôsobom. Má sa to týkať každého zamestnanca. A táto dohoda je memorandovo podchytená aj pre rok 2018, to znamená, prvýkrát v histórii by sme mohli mať na svete dohodu so zástupcami zamestnancov na dva roky. S tým, že je tu právny problém, že nevieme podpísať kolektívnu dohodu na dva roky, takže rok 2017 budeme kryť klasickou kolektívnou dohodou, výsledkom kolektívneho vyjednávania.
Rok ’18 bude založený memorandovou položkou, ktorý bude vyhodnotený v priebehu budúceho roku z hľadiska udržiavania roku 2017 pri udržaní podobných ekonomických podmienok, to znamená ekonomického rastu, inflácie, nárastu nominálnych miezd v súkromnom sektore, pri očakávaných výsledkoch makroekonomických by toto memorandum malo z oboch strán platiť, aspoň odhodlanie vlády je určite, aby platilo, a tým pádom tento rast miezd bude veľmi transparentne už potom zakomponovaný aj do rozpočtu roku 2018. Toto asi nemôžme očakávať v tomto dokumente, ktorý máme teraz na stole, ale hneď pri realizácii rozpočtu v januári, februári budúceho roku sa tak udeje aj na budúce roky. A táto dohoda predstavuje sumu 170 mil. eur pre budúci rok a podobnú sumu pre rok ’18, čiže hodnota, hodnota dohody spred hodiny je asi 340 mil. eur, čo je dosť veľa peňazí, a musím tu povedať, že teda musím poďakovať partnerom aj, aj zo strany odborárov, ale aj partnerov zo strany vyšších územných celkov a miest a obcí, že s takouto dohodou súhlasili.
Otázka vyjednávania v oblasti učiteľov trvá a majú ju na starosti minister školstva, takže predpokladám, že v najbližších dňoch dôjde aj tam k dohode, a tam platí stav, ktorý bol pomenovaný. Tarifné platy našich učiteľov sa zvýšili od 1. septembra, zvýšili sa najprv o 4 % od 1. januára tento rok, o ďalších 6 % od septembra a v platnosti sú, samozrejme, ďalej a to krytie, krytie tejto dohody aj o učiteľoch, aj o neučiteľoch je, samozrejme, aj reprezentované cez rezervy v návrhu tohto dokumentu.
Asi všetko na úvod bez nejakých veľkých emócií a tie emócie ešte len prídu, lebo to je normálna súčasť života, a dovoľte mi teda zopakovať, že sme vám k dispozícii aj s kolegami z ministerstva financií na debatu, na odpovedanie na otázky, na výzvu.
S úctou a poďakovaním, ďakujem.

Ďakujem. (Povedané so smiechom.) Takže chcel by som uviesť úvodné slovo ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. (Ruch v sále.)
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 (tlač 230).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 298 zo 14. októbra 2016 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Ide o pripomienkované uvedené v časti III spoločnej správy a ide o pripomienky a odporúčanie návrhu rozpočtových kapitol. Tieto odporúča gestorský výbor chváliť s výnimkou uvedenou v časti III D bod 1.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II bode 2a a 2b spoločnej správy. Tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhu na zmeny s výnimkou kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, kde bol prijatý vo výbore návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitoly uvedených v časti III D bod 1 spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky: celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich schváleného štátneho rozpočtu na rok 2017.
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
1. K bodom v časti III spoločnej správy:
- časť III A 1 – 3, časť III B 1 – 3 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
K bodu časti IV spoločnej správy 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť.
2. K bodu v časti III spoločnej správy:
- časť III D 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 119 dňa 21. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Ladislava Kamenického, Petra Náhlika, Emila Ďurovčíka, Milana Mojša, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko NKÚ SR k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Zároveň poveril spoločného spravodajcu, čiže mňa predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vyhodnotil makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrh štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2017.
Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly dospel k nasledovným záverom: Makroekonomické rámce návrhu rozpočtu verejnej správy vychádzajú z makroekonomickej prognózy schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Prognóza bola hodnotená všetkými členmi tohto výboru ako realistická.
Hlavné parametre prognózy a rast hrubého domáceho produktu, rastúca spotreba domácností, miera inflácie, vývoj na trhu práce, nárast exportu tovarov a služieb vytvárajú vhodné predpoklady pre takú tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2017, ktorý by svojím objemom a štruktúrou mal prispieť k plneniu programového vyhlásenia vlády i prijatým záväzkom Slovenskej republiky v oblasti verejných financií. Napĺňanie makroekonomickej prognózy a s tým aj reálnosť rozpočtu môžu však ohroziť riziká v oblasti vonkajších faktorov, ktoré spomínal aj pán minister, ako sú napríklad Brexit, migračná kríza, stav bankového sektora v niektorých členských krajinách eurozóny a podobne.
Hrubý dlh verejnej správy na rok 2017 sa má medziročne zvýšiť o 2,193 mld. eur na úroveň 43,089 mld. eur, čo bude predstavovať medziročné zvýšenie jeho podielu na hrubom domácom produkte o 0,6 percentuálneho bodu, t. j. na úroveň 52,7 %. Kľúčovým cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017 je dosiahnuť hodnotu deficitu verejnej správy na hrubý domáci produkt na úrovni 1,29 %, čo vytvára priestor pre dosiahnutie prebytku v roku 2019 a znižovanie dlhu v najbližších rokoch. Prognózovaný priaznivý makroekonomický vývoj, daňové a nedaňové opatrenia vlády sa majú v oblasti príjmov štátneho rozpočtu prejaviť 8 % nárastom. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad oceňuje snahu vlády plniť záväzky v oblasti zníženia miery zdaňovania príjmov právnických osôb, zvýšenie úrovne paušálnych výdavkov a zavedenie inštitútu úročenia zadržiavaných nadmerných odpočtov DPH. Sú to však opatrenia, ktoré povedú k zníženiu daňových príjmov. Na druhej strane vidíme snahu štátu hľadať nové zdroje príjmov v daňovej i nedaňovej politike, čo však nesie určité riziká naplnenia príjmov rozpočtu.
Na strane príjmov štátneho rozpočtu sa naďalej javí rizikovou daň z pridanej hodnoty. Dôvody pre takéto stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu vidíme najmä v reverse charge na stavebné práce, kedy sa nedania stavebné práce platiteľmi, medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Zmena tejto metodiky môže mať podstatný vplyv na projektovaný zámer, projektovaný výber tejto dane. Preto považujeme za dôležité analyzovať všetky podstatné metodické zmeny súvisiace s výberom daní a tiež pravidelne hodnotiť činnosť jednotlivých opatrení, ktorými sa má zabrániť únikom na dani z pridanej hodnoty.
Najvyšší kontrolný úrad tiež upozorňuje na riziká v príjmovej časti rozpočtu v oblasti dividend a osobitných odvodov, ktoré závisia od výdavkov hospodárenia daných spoločností, ako aj iných vonkajších faktorov. Príkladom môže byť pretrvávajúci pokles cien elektrickej energie v prípade spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., a napríklad aj Vodohospodárskej výstavby, š. p.
Navrhované výdavky štátneho rozpočtu pre rok 2017 majú vzrásť o 7,3 % v porovnaní s rokom 2016. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že podľa výdavkového pravidla revidovaného paktu stability by verejné výdavky nemali rásť rýchlejšie ako rast ekonomiky. V tejto súvislosti sa nám najmä medziročný nárast rozpočtovaných výdavkov na tovary a služby vo výške 18,4 % javí ako neprimeraný. Dôvodom takéhoto stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu sú výsledky kontrol v jednotlivých kapitolách, kde zisťujeme nehospodárne nakladanie s prostriedkami rozpočtu, problémy s verejným obstarávaním, ktoré predražujú najmä nákup tovarov a služieb. Preto chcem oceniť a oceňujeme a podporujeme projekt Hodnota za peniaze a jeho snahu hodnotiť výdavky významných kapitol z pohľadu hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, v ktorom je potrebné dôsledne pokračovať.
V oblasti kapitálových výdavkov je projektovaný medziročný nárast o 40 %, čo je v hodnotenom, v hodnotenom vyjadrení znamená nárast o cirka 774 mil. eur. Napriek vysokej miere nárastu týchto výdavkov Najvyšší kontrolný úrad oceňuje snahu vlády znižovať kapitálový modernizačný dlh, ktorý aj napriek tejto vysokej sume naďalej zostane na vysokej úrovni. Dôvodom takéhoto konštatovania sú naše kontrolné zistenia na..., zo stavu budov v rezorte zdravotníctva, školstva, ale aj stav zdravotníckej techniky.
Pri hodnotení výdavkovej stránky navrhovaného rozpočtu považujeme za dôležité upozorniť na situáciu v zdravotníctve s možnými dopadmi na verejné financie. Jedným z dopadov je akumulácia nesplatených záväzkov nemocníc vo výške cirka 500 mil. eur. Vláda sa bude musieť reálne v krátkom čase opätovne zaoberať problematikou oddlženia nemocníc, čo môže vyvolať problémy vo výdavkovej časti tohto alebo budúcich rozpočtov s dopadom na výšku verejného dlhu. Preto Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu hľadania systémových opatrení v zdravotníctve, tak aby sa verejné financie nevystavovali riziku nedosiahnutia cieľov v oblasti verejného dlhu.
V oblasti vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že skutočná rozpočtová pozícia Slovenskej republiky bude v roku 2017 závisieť od vývoja mnohých faktorov, predovšetkým od hospodárskeho rastu a tiež od schopnosti efektívne čerpať prostriedky z politiky súdržnosti a ostatných výdavkových kapitol rozpočtu Európskej únie. Absorpčná kapacita Slovenskej republiky pri využívaní európskych fondov má zásadný vplyv na záverečnú bilanciu finančných vzťahov s rozpočtom Európskej únie.
Druhé programové obdobie za roky 2007 až ’13 je pre Slovenskú republiku prvým, ktorého implementácia, riadenie a audit sa v plnej miere vzťahujú na celé programové obdobie. Z dôvodu uskutočňovania pomoci a následného zúčtovania programového obdobia bude rok 2017, ako aj nasledujúce roky z rozpočtového hľadiska kľúčový. Doteraz známe nezrovnalosti v zúčtovaní operačných programov vo výške takmer 700 mil. eur predstavujú značné riziko rozpočtu. S cieľom eliminovať v čo najväčšej miere riziko nezrovnalostí z tretieho programového obdobia a ich dopady na rozpočet Najvyšší kontrolný úrad v tomto roku uskutočnil kontrolu zameranú na realizáciu výziev a vyzvaní programového obdobia ’14 - ’20. Kontrola zistila, že z celkového záväzku za toto obdobie v objeme 13,99 mld. eur boli k 4. 11. 2016 čerpané v rámci Operačného programu Európske štrukturálne a investičné fondy prostriedky, prostriedky v hodnote 256 mil. eur, to znamená 1,62 %. Nedostatočný počet vyhlásení a výziev spôsobil, že nebolo možné kontrolou s pôvodným cieľom, kontrolu s pôvodným cieľom uskutočniť. Takýto stav čerpaní vyvoláva oprávnené obavy, či Slovenská republiky bude schopná vyčerpať dané prostriedky do konca programového obdobia.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, poslankyne, poslanci podrobnejšie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 máte k dispozícii v písomnej forme. Moje úvodné slovo malo poukázať najmä na hlavné riziká a možné problémy pri napĺňaní príjmovej stránky rozpočtu. Nehodnotil som podrobne výdavkovú časť rozpočtu podľa jednotlivých kapitol, snažil som sa v stručnosti poukázať na niektoré zistenia z kontrolnej činnosti, ktoré sa týkajú výdavkov na tovary a služby a kapitálové výdavky. V tejto súvislosti chcem opätovne zvýrazniť potrebu dôslednejšieho programového rozpočtovania. Každý výdavok by mal mať jasné kritériá opodstatnenosti a všetky významné výdavky by mali byť posudzované z rozpočtovaného hľadiska ako optimálne. Verejnosť by..., verejnosť má byť jasne a zrozumiteľne informovaná o tom, kam a s akým cieľom a výsledkom idú rozpočtované prostriedky.
Všetky subjekty verejnej správy, všetky správcovia kapitol musia cítiť zodpovednosť za kontrolu uvedených prostriedkov, nielen Najvyšší kontrolný úrad. Všetci musíme byť zodpovednejší za dôslednejšie uplatňovania princípov hospodárnosti, efektívnosti, ale najmä účinnosti výdavkov v jednotlivých kapitolách. Preto nielen plán kontroly Najvyššieho kontrolného úradu má mať takéto zameranie, ale aj plány vnútorných auditov jednotlivých ministerstiev by sa mali viac zamerať na to, či rozpočtové zdroje použité na plnenie hlavných cieľov rezortu, a nielen na hospodárenie podriadených organizácii, čo je v mnohých prípadoch hlavnou náplňou vnútorného auditu.
Novelou zákona o finančnej kontrole boli vytvorené legitímne predpoklady na lepšie fungovanie vládneho auditu a interných audítorov. Významnú zodpovednosť majú kontrolóri na ministerstvách, rozpočtových a príspevkových organizáciách, v štátnych podnikoch, ale aj kontrolóri na regionálnej a komunálnej úrovni. Pri definovaní rizík, následne cieľov a zámerov vnútorných kontrolných jednotiek vo verejných inštitúciách však nie sme presvedčení o tom, že všetky stupne kontroly si uvedomujú svoju zodpovednosť, a to najmä pri hodnotení významných vládnych politík, ako je zdravotnícka politika, investičných zámerov pri výstavbe diaľnic a iných veľkých infraštrukturálnych projektoch, čerpaní zdrojov a prostriedkov Európskej únie na informatizáciu spoločnosti, ako aj výdavkov na regionálny rozvoj.
Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 2017.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán riaditeľ NKÚ a vážení kolegovia, vážené kolegyne a vážení zamestnanci ministerstva financií aj ďalší návštevníci, je mi cťou takto tu stáť pri tomto zákone roka, ako ste povedali, pán minister. Trošku som prekvapený tou účasťou, hlavne s úcty k vám, ale predpokladám, že to sú zase ľudia, ktorí majú záujem o štátny rozpočet a o financie, a je to viac ako pri bežných rozpravách zákonov (reakcia z pléna), ktoré tu preberáme.
Ja by som začal asi tým, že pozitív o tomto štátnom rozpočte bolo už povedané dosť, sám som videl niektoré tlačové besedy, kde ste aj vy prezentovali, hovoríme o tom, o rozpočte už od augusta, vlastne odkedy rozpočet uzrel svetlo sveta, dá sa povedať, ešte trošku skôr, keď uzrel zákon v rozpočte svetlo sveta, a ak dovolíte, ja by som sa zameral teda práve kvôli tomu, že už toho veľa bolo povedaného, určite vy, ktorí tu sedíte, ste toho veľa preštudovali, ja by som sa zameral v mojom predstavení hlavne na medzery alebo také nedostatky rozpočtu, ktoré vidím, a hlavne z pohľadu dlhu a hlavne z pohľadu schodku.
Tuto myslím, že keď sa ideme baviť o tomto rozpočte, je dôležité, aby sme sa pozreli na kontext, pretože aj tak, ako ste aj vy povedali, stojíte tu piaty, piatykrát a ste už päť rokov ministrom financií, samotné programového vyhlásenie vlády nazvalo túto vládu vládou kontinuity a pokroku. Takže vidíme, že tá, že tá kontinuita aj v tom, že vy sedíte na stoličke ministra financií už piaty rok, k tomu pridám štyri roky, keď ste sedeli ako štátny tajomník ešte v predchádzajúce vláde, a podľa mne dostupných informácií v roku 2012 ste, keď ste sa stali ministrom financií, myslím, že to bolo na výbore pre financie a rozpočet, ste ako nový minister povedali, že povedzme si, na čo peniaze máme a na čo nie, čo financovať budeme a čo nie. A myslím si, že vtedy to bola taká veľká nádej, že prichádza minister, ktorému záleží na tom, aby rozpočet bol vyrovnaný, aby naozaj sme financovali iba veci, na ktoré máme, čo, myslím, že určite potešilo mnoho ľudí aj, aj z našich radov, keď tak poviem, vtedajších opozičných, že, že idete míňať zodpovedne a idete míňať podľa toho, čo máme.
A poďme sa pozrieť práve preto aj na čísla a chcel by som to aj spätne, teda do histórie od roku 2012 a začnem schodkom. Schodkom rozpočtu, ktorý bol vlastne plánovaný v roku 2012, a schodkom rozpočtu, ktorý teda bol nakoniec dosiahnutý. Vidíme, ja vám tie čísla prečítam, aby sme, myslím, že tá tabuľka je malá, asi by ste ju nevideli, tak ja vám to prečítam a skúsim vás udržať teda v pozornosti. Takže v roku 2012 bol cielený schodok mínus štyri celá..., teda 4,6 % HDP, pardon. V roku 2013 2,9, v roku 2014 2,64, 2015 2,49, tento rok to bola 1,93, ak mám správne číslo. Skutočný schodok bol v roku 2012 4,22. Vidíme, že v roku 2012, tak ako ste hovorili, že máte túžbu ísť po tom, aby sme míňali iba to, na čo máme, a čiže vidíme, že ten schodok sa teda, samozrejme, bol, ale sa nenavyšoval, čiže ako keby ste ostali verní tomu, tomu svojmu vyjadreniu, a vidíme, že ten schodok bol v konečnom dôsledku nižší ako cielený.
V roku 2013 vidíme ten istý jav, že bol schodok plánovaný vo výške 2,9, a avšak v skutočný bol 2,63. Prichádza rok 2014, kde vidíme, že toto sa začína preklápať. Neviem, či to vás opustila tá, tá ambícia alebo ten entuziazmus udržať rozpočet a smerovať k nemu, k vyrovnanému rozpočtu, a o tom budem za chvíľočku ešte hovoriť, ale v roku 2014 vidíme, že cielený schodok bol 2,64, konečný bol 2,69. V roku 2015 tento trend pokračuje a schodok sa navyšuje ešte viac. Plánovaný 2,49, konečný 2,97. A v roku 2016 teda podľa vašich čísiel hovoríte, že to bude okolo 2 %, čo som ja pozeral Eurostat, by mal v novom roku okolo 2,2 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ešte trochu obozretnejšia, hovorí 2,5 %. Vidíme, že tento trend klesá a že ten schodok vlastne je neudržaný a v konečnom dôsledku napriek tomu, že keď si pozrime tie plánované schodky, tak v roku 2012 bol 4,6, 2013 2,9, 2014 2,63, 2015 2,49, čiže tam vidíme, že plánované to bolo, že to má, ten schodok, byť čím ďalej tým menší, ale realita je, že sa od toho odkláňame, dokonca vidíme, že tie čísla rastú a prehlbujú sa. Tento rok vlastne bola, by mohla nastať historická situácia, že by sme mali prvýkrát schodok pod 2 %, uvidíme, počkáme si.
Teraz by som chcel sa pozrieť na výdavky, pretože tie majú s tým veľké dočinenie. A keď sa pozrieme na rok 2012 alebo teda opäť od roku 2012, vidíme, že práve výdavky sú tie, ktoré spôsobili, alebo nárast, vidíme tam nárast výdavkov, čo znamená, že, samozrejme, ten, ten schodok nemohol byť udržaný, a vidíme, že tie výdavky rástli napriek tomu, že teda ste mali tú túžbu aspoň, tak ako ste to vyjadrili, že chceme míňať na to, čo máme, ale vidíme, že tie výdavky proste tlačili na to a boli, boli vyššie, ako, ako mali byť.
Ja by som teraz vám chcel ukázať, mám to v takej väčšej podobe (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je graf, na ktorom môžeme vidieť, ani nie tak - toto, čo som povedal, to sú tabuľky - ale tuto, tuto to si môžete pozrieť, ako vlastne sa vyvíjal skutočnosť oproti plánu a prognózam. Ukážem vám, pán minister, á, však vy to určite dobre poznáte. (Povedané so smiechom.)
Takže keď sa pozrieme od roku 2012, tak tam vidíme, že ten, nečakané alebo neočakávané vplyvy v rozpočte, boli, tuto to modré, čo vidíte, to sú vlastne príjmy, ktoré boli vyššie prognózované, a možno vidieť, že vlastne každým rokom sú tie príjmy vyššie, ako, ako sme mali prognózy, a dokonca tuto
ešte keď sa pozriem na ten 2012, tak vidíme, že aj tie výdavky, to je tá šedá časť tuto, v tomto to je tá červená, tak tá šedá časť, že tie výdavky neprekračovali takú nejakú výraznú mieru a nesnažili sa kopírovať tie rastúce nečakané príjmy, čiže to hospodárenie bolo naozaj konzervatívne v zmysle, že nepridávame na plyn, a v roku 2012 je to 0,1 %, v roku 2013 je to 0,5 %, ale zrazu vidíme rok 2014, to je práve ten, keď vidíme, že ten schodok nám začína byť vyšší, ako sme si plánovali, a ako keby nastupujeme na vlnu, že už nás netrápi to, či ideme k vyrovnanému rozpočtu, alebo nie, to skôr mne to pripadá, že si hľadíme alebo že ste si hľadeli teda to, aby boli splnené kritéria pod 3 % a ďalšie, ktoré sú potrebné, a vidíme, akým vysokým tempom, a dokonca vyšším tempom, ako nám rastú tie neočakávané vplyvy v rozpočte, lebo vidíme, že v roku 2014 to bolo 1,9 %, v roku 2015 to bolo 1,2 %, v roku 2016 0,8 %, ale výdavky sa snažia kopírovať aj dokonca ich troška predbiehajú, tieto neočakávané príjmy, v roku 2014 sú to 2 % HDP, 2015 tam je to 1,4 %, a 2016 je to 0,9 %. A vidíme, že ten trend tu v skutočnosti je taký, že vláda ako keby chce využívať ten pozitívny vplyv, ktorý tu ekonomika produkuje, že produkuje viac peňazí, ako si plánujeme, a my ich spotrebúvame.
Tu by som chcel povedať, že už Biblia nás učí, že v rokoch prebytku, v rokoch, kedy sa darí, je potrebné si odkladať práve na roky, kedy sa nám nedarí. Aj v histórii Slovenska vidíme, že boli roky, kedy sa nám darilo, a potom prišli roky, kedy sa nám nedarilo, a bolo dobré, že sme mali ten nárazník, kam sme mohli siahnuť, a neboli sme na hrane, v prípade, keď sa nám, keď sa nám začalo nedariť, a vtedy vlastne aj sme siahli hlboko do, do vrecka verejného dlhu a dnes sme, sa nachádzame v prvom sankčnom pásme.
Áno, máme tu, ten cyklus je priaznivý, vidíme, že hospodársky rast je vyšší ako 3 %, že sa nám zvyšuje, a dokonca tu máme ešte také povzbudenie, nazval by som to od našej matky Európskej komisie, ktorá povzbudzuje členské štáty na to, aby pridali na plyn, aby sa pridali a podieľali sa na fiškálnej expanzii v Európe. Ale toto platí pre krajiny, resp. poviem to ináč, rozdiel je v tom, že my sme krajina, ktorá má hospodársky rast vyšší ako 3 %, a my to nepotrebujeme. A nepotrebujeme preto reagovať na toto povzbudenie. My si môžeme hľadieť svojho a využívať tento rast a tieto vyššie neočakávané, ale vrele vítané príjmy na to, aby sme ich odkladali, aby sme sanovali dlh, ktorý tu máme, ktorý je v sankčnom pásme, k tomu sa ešte vrátim, ale teda my sa s tým uspokojíme, že áno, sme v prvom sankčnom pásme, stačí nám to, spĺňame všetky kritériá, máme schodok pod 3 %.
Keď sa bavíme o sankčnom pásme, povedzte mi, ak sa mýlim, zákon predpisuje, že keď vláda vlastne sa dostane do tohto sankčného, sankčného pásma, tak je zaviazaná, aby predložila, alebo resp. predstavila v parlamente dostatočné opatrenie na zníženie dlhu mimo týchto sankčných pásiem. Ja teda nevidel som, že by toto bolo predložené, predpokladám, že ešte asi niečo také predložené tu bude, keďže je to, keďže je to záväzok, ktorý, ktorý vláda má, lebo by bolo veľmi zaujímavé vidieť, ako vlastne vláda aj pri plánovanom rozpočte, o ktorom sa tu budeme baviť najbližšie hodiny, dni, plánuje vlastne sa z týchto sankčných pásiem dostať.
Hovorím to, preto, lebo myslím si, že práve tieto čísla vidíme, že vám uberajú na dôveryhodnosti pri tvrdení, že to myslíte zo strednodobým cieľom vážne. Ešte by som to doplnil, ešte by som to doplnil, pardon, jednou, jednou informáciou, toto sú (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je tiež veľmi zaujímavý, zaujímavý graf, je tu veľa čísielok a ja vám z neho trošku budem citovať. Tu sú vlastne uvedené daňové zákony, ktoré, vidíme, že vlády robia každým rokom na tom, aby ovplyvňovali teda daňové príjmy, vidíme, že sa diali, že sa konali aj vlastne za vlády pána Fica od roku 2012, a teda za ministrovania pána ministra. A sú tu tie opatrenia, ktoré, v roku 2015 vidíme, že boli, boli najvyššie, práve na to, aby sa napĺňal rozpočet.
Ale... Teda vrátim sa späť k tej dôveryhodnosti a teraz by som chcel ukázať práve tuto na strednodobý cieľ. Keď hovorím, že práve na základe tohto, hoci tá prvotná ambícia, ktorú ste mali v roku 2012, a veľmi si ju cením aj dnes, keď vás počúvam, vidím, že ste alebo teda pôsobíte ako veľmi konštruktívny človek, ktorý naozaj chce hýbať verejné financie dopredu na Slovensku, len z toho, čo tu vidím, sa mi to nejako bije.
Takže teraz by som chcel vám ukázať ešte jeden graf, a to je zmena rozpočtového cieľu na rok 2017. Totižto cieľ na rok 2017 bol vytýčený už v roku 2014 v programe stability, od roku 2014 až 2017, a vtedy bol plánovaný, že v roku 2017, čo je dostatočne ďaleko, v roku 2014 budeme mať 0,5 % schodok rozpočtu. Skutočne teda už v rozpočte plánovanom na roky 2015 - ’17 to číslo bolo upravené na 0,6. Ešte je stále dosť ďaleko, ešte stále to môže byť 0,6, pričom prognózované príjmy boli, nárast bol o 1 % vyššie. V roku 2015 v programe stability bolo toto číslo opravené na rok 2017, ale hovoríme o roku 2017, čiže v budúcom roku bolo upravené na 0,9, čiže blížime sa, nemáme istotu, že by to mohlo byť tých 0,5, nemáme istotu, že by sme mohli dosiahnuť ten strednodobý cieľ, čiže vyrovnaný rozpočet, takže upravujeme ho na 0,9, pričom vidíme, že príjmy, predpokladáme, že budú 1,1 % vyššie v roku 2017, čiže vidíme, že však áno, príjmy nám tam pribúdajú, dalo by sa s tým pracovať, ale netrúfame si na to.
V roku 2016, teda rozpočet na rok 2016 až 2018, paradoxne tam to upravujeme na 0,4, ale teraz v programe stability ho upravujeme na 1,3, lebo už je tu budúci rok.
Ale pozrime sa na príjmy a to je veľmi dôležité, vidieť ten nárast, že vlastne čím sme bližšie k roku 2017, vidíme, že tie príjmy budú vyššie, a dokonca vidíme a prognózujeme ich, že budú vyššie o 3,4 %. Z tohto opäť si kladiem otázku, ekonomika šliape, počúvame to aj od vás často, že, že sa nám darí, klesá nezamestnanosť, prichádzajú nové pracovné miesta. Otázka vyznieva – a vy ste to vlastne povedali v úvodnej reči –, že tieto otázky tu smerovať budú, teda aj smerujú, lebo povedzme si na rovinu, práve pri týchto číslach, pri tomto odhliadnutí späť a pri skúsenostiach, keď si povieme, kto momentálne pozná rezort ministerstva financií lepšie ako vy po štyroch rokoch štátneho tajomníka a päť rokov v pozícii ministra financií. Ja si dovolím trošku zavtipkovať a prosím, berte to tak športovo. Mne to pripadá, ako keby ste si plánovali viacej dovolenkovať v najbližšom období, a tak ste nastavili ten rozpočet taký, taký ľahší, taký uvoľnenejší, taký málo ambiciózny. Pretože, myslím si, že, že kto iný, ak nie vy by ste vedeli sa popasovať s tým, aby sme sa dostali napriek výzvam, ktorým čelíme, k vyrovnanému rozpočtu omnoho skorej. Pretože síce hovoríme o tom, že bude ten vyrovnaný rozpočet v roku 2019, osobne sa toho trošku obávam, pretože opäť je to predvolebný rok, a vieme, že pred voľbami je tendencia proste zafinancovať, obzvlášť keď, aspoň tak alebo tak ukazuje história, keď vláda sa snaží ukázať, čo všetko urobila. Čiže obávam sa, že opäť to nebude dosiahnuté, a obávam sa to aj na základe toho, ako ten schodok, teda ten strednodobý cieľ bol plánovaný a ako je odsúvaný.
Vidíme, že (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), a teraz by som chcel ukázať ďalší graf a toto sú vlastne opatrenia na splnenie rozpočtových cieľov na najbližšie roky. Vidíme, že zavádzajú sa vlastne daňové opatrenia, nedaňové opatrenia, ktoré sme schvaľovali, preberali sme ich tu, k mnohým sme sa vyjadrovali. My z opozície väčšinou teda negatívne voči ním sme vystupovali, ale vidíme ich kvantifikáciu a vidíme, že tých vplyv daňových opatrení bude 0,26, 0,32 v roku 2018, 0,29 v roku 2019. V tých nedaňových je to 0,19, 0,12 a 0,05. Čo však vidíme, že vláda opäť plánuje vysoké výdavky. A keď si pozriete aj rozpočet, vlastne a urobíte si také porovnanie tých rezortov, však aj pán minister to hovoril, je takmer každý rezort okrem zdravotníctva, ktorý má navýšené rozpočty. A opäť si hovorím, je čas, kedy nám prichádzajú nečakané príjmy. Je čas, kedy rastie naša ekonomika. Je čas, aby sme šetrili na horšie časy, aby sme skresávali náš verejný dlh. Nerobíme to. Zvyšujeme výdavky a tuto to môžeme vidieť, že vlastne ten schodok, áno, v programe stability sme si to naplánovali, ale viac-menej odsúvame a tlačíme pred sebou ten strednodobý cieľ.
Práve tie, tie opatrenia, ktoré, ktoré tu sú do roku 2015, ale v 2016. sami ste schvaľovali, resp. neschvaľovali zákony, ktoré opäť zasahujú do podnikateľského prostredia, rozlaďujú daňový systém, ako už aj dneska pán Mihál to spomenul, čo opäť môžem sa oprieť o štatistiky indexov napríklad Svetového ekonomického fóra alebo Svetovej banky, kde pri Svetovom ekonomickom fóre sme sa dostali späť na 65. priečku. Keď si pamätáme roky, že sme boli na 35. priečke. A pri Svetovej banke sme v indexe Doing Business klesli o tri priečky. Čiže vidíme, že, že aj okolité alebo aj vzdialené svetové agentúry vyhodnocujú, že tieto kroky nie sú pozitívne, a znižujú nám vlastne naše ratingy.
Tu teda vidím alebo načrtá sa otázka, že práve v tom 2014. ste ako keby opustili tú ambíciu míňať na to, na čo máme, a zdá sa, že už ste ju opustili nadobro, aj keď teda plánujeme ten rok 2019, ale z toho, čo som hovoril, mne naozaj sa nezdá a rád by som tomu veril a budem v to dúfať, ale nezdá sa mi, že by ten, v tom roku 2019. ten strednodobý cieľ dosiahneme. A toto sú všetko pohľad makroekonomický z hľadiska schodku a dlhu.
Je tu ešte rovina, ktorej sa ja teraz nechcem venovať, ale verím, že aj kolegovia sa tomu budú venovať, je to rovina, čo cíti občan. To je, to je, myslím si, že ďalšia dôležitá rovina, ktorú si musíme klásť pri rozpočte, pretože áno, dostávame ocenenia za to, ako máme dobre urobený rozpočet, a myslím si, že všetka česť práci veľkého kolektívu pod vedením pána ministra, že tie čísla sedia, ale otázka je, aký výstup z toho vychádza a ako to pociťujú ľudia. Tuto čo som snažil sa teraz vykresliť, aby ste to mohli vidieť, môžeme vidieť ten väčší obraz a môžeme vidieť ten postoj vlastne vlády, že konsolidáciu na..., robíme na..., alebo teda vláda robí na strane príjmov, že tam je tá priorita položená, prejedáme financie, ktoré nám prichádzajú do vienka navyše, ale ak by sme sa chceli pozrieť na stránku výdavkov, aby sme mohli hovoriť o tom, a tak ako aj, pán minister, vy ste povedali v úvodnej reči, že vždy sa môžeme baviť o tom, ako efektívnejšie tie výdavky využiť. A myslím si, že to je práve tá dôležitá debata, ktorá by sa tu mala odohrať, ako efektívnejšie tie výdavky využiť, pretože osobne si myslím, že tam tomu nie je dostatočne venovaná pozornosť.
Z hľadiska litery zákona, keď si povieme z pohľadu transparentnosti, vidíme, že áno, napĺňa rozpočet literu zákona. Jediné, čo je vám vyčítané, a už sme sa aj tom spolu bavili, sú rezervy, ktoré, len pre ilustráciu, teda na budúci rok sú, sú plánované, ak to dobre čítam, 493 mil. eur, v roku 2800..., 2018 420 mil. eur a v roku 2900, v roku 2019, pardon, na 740 mil. eur, čo je číslo, keby som hrubo zaokrúhlil, tak..., no, budem..., 75 %, 0,75 %, necelé percento, ale 0,75 % HDP. A toto je dosť vysoké číslo na rezervy, ktoré sú nekryté, a teraz ani to nehovorím z hľadiska finančného manažmentu, ale z hľadiska rozpočtu, ktorý prichádza do parlamentu na to, aby bol schválený a aby parlament vlastne videl, ako vláda zaväzuje príjmy rozpočtu, ktoré, ktoré dostáva. Z hľadiska finančného manažmentu tomu úplne rozumiem, ale z hľadiska parlamentu chápem, že kolegovia, ktorí sa o to zaujímajú, chcú vidieť odpočet, kam do pôjde, aby mali istotu, že ku koncu roka, keď tá rezerva ostane, tak to nepôjde podľa chúťok pána ministra alebo pána premiéra, ale pôjde to podľa nejakých priorít, ktoré sú schvaľované práve parlamentom.
Také rizika, ďalšie riziká, ktoré sú spomenuté alebo ktoré môžeme nájsť práve na strane výdavkov, sú výdavky na strane, v zdravotníctve, na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú dlhodobo podhodnocované, a prognózy sa napĺňajú práve v tom, že tie výdavky sa v konečnom dôsledku, tie prognózy sa naplnia a vaše odhady sa nenaplnia. A takisto je to aj vo výdavkoch vyšších samosprávnych celkov alebo samospráv ako takých, že vidíme, že tie výdavky odhadujete nižšie, ale v konečnom dôsledku sú vyššie, čo má teda dopad, samozrejme, na rozpočet už počas roka, ktorý, ktorý treba riešiť.
Veľmi by som chcel oceniť práve ten projekt Value for money, ako ste hovorili. Myslím si, že toto je skvelá vec, ktorá tu začína hýbať. Vidíme prvé ovocie, ako ste to aj vy poznamenali. Môžem na to len nadviazať a, a pochváliť to. A, a vidím, že aj rozpočet s týmto pracuje, a skvele, pokračujeme v tom. Vidím tu však jedno riziko a vy ste o tom hovorili trošku z iného pohľadu. Ja to vidím ináč, že ministerstvo dopravy je podľa mňa takým exemplárnym príkladom toho, kde tá spolupráca až tak nefunguje, a čísla z ministerstva dopravy nie sú, či už..., dôvody nebudem vysvetľovať, keď..., nie je podstatné. Proste tá spolupráca tam až tak nefunguje, a preto aj tie nálezy nie sú natoľko dôveryhodné, aby sme sa mohli o ne oprieť.
Avšak ministerstvo dopravy práve veľkosťou svojho rozpočtu a aj spôsobom, akým disponuje s peniazmi, pretože je to iné ako pri iných veľkých rezortoch, ako sú napríklad ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ministerstvo dopravy disponuje týmito prostriedkami práve na verejné obstarávania, kde je najväčšia miera podozrenia alebo najväčšia..., ani nie tak podozrenia, ale môžme to aj tak nazvať, ale kde naozaj, ako ste hovorili, niekedy je ťažké dokázať, ale je veľmi dôležité, aby sa tam naozaj vysúťažili tie dobré ceny a dobrá kvalita. A preto ten projekt Value for money je tak dôležitý práve v doprave a, a verím, že tam sa to podarí pohnúť, že toto bude rezort, kde práve projekt Value for money spôsobí, že budeme dosahovať omnoho vyššiu efektivitu, s ktorou budeme všetci spokojní, a odtiaľ budú prichádzať či už peniaze do rozpočtu na iné použitie, alebo sa to bude vedieť investovať do väčšej infraštruktúry.
Pretože napríklad práve na rezorte dopravy, len takých pár príkladov by som chcel teraz spomenúť, a to je Národná diaľničná spoločnosť. Samotný, to je, to veľká, veľká organizácia, ktorá disponuje veľkými zdrojmi a zabezpečuje veľké projekty. Ale už keď sa pozrieme na vypisovanie súťaží, veľkých súťaží, ktoré vypisuje naraz, a ten úsek, ktorý má na to, aby, aby tie firmy sa prihlásili a nacenili, nakalkulovali tieto projekty, ukazuje takú mieru netransparentnosti alebo podozrenia toho, že sa to nepodarí tým firmám, a tým pádom to vrhá nedobý tieň.
Ďalší nedobrý tieň, ktorý to vrhá na tento rezort, je, povedzme si, výkup pozemkov, ktorý bol medializovaný, a pod obchvatom, kde - opäť, hovoríme tu o prioritách, hovoríme o školstve, zdravotníctve - a do výkupu pozemkov pod obchvatom ideme investovať 400 mil. eur. Vy ste tu hovorili tie čiastky, ktoré majú zabezpečiť zvýšenie daní, 150 mil. eur, 50 mil. eur, však sami sme to tu schvaľovali. Tu máme balík 400 mil. eur, ale chcem podotknúť a teraz platíme za ornú pôdu 400 mil. eur, ale my neplatíme za ceny ornej pôdy. My platíme za stavebné pozemky. A ja rozumiem, že, pretože toto, viete, toto nie je víťazstvo v loto, že teraz majiteľ pozemku zrazu vyhral loto, usmialo sa na neho životné šťastie a dostane za pôdu, ktorá má hodnotu 3-tisíc eur, dostane 100-tisíc eur. Ešte keby to takto bolo, tak by som, ešte by sme mohli rozmýšľať, že dobre, tak títo vyhrali loto. Problém je, že mnohí ľudia, alebo resp. ľudia, ktorí to loto vyhrajú, keď to tak zjednodušene poviem, sú ľudia, ktorí neboli pôvodnými vlastníkmi tej pôdy, ale využili príležitosť a informácie na to, aby tento balík zobrali. A preto si myslím, že práve v čase, keď hovoríme o školstve, o zdravotníctve, hovoríme o navyšovaní platov učiteľom a hovoríme o čiastkach, ktoré sú na to potrebné, 400 mil. eur investovať do výkupu pozemkov za plné stavebné pozemky, ktoré v konečnom dôsledku nejdú ľuďom, ktorí tie pozemky pôvodne vlastnili, si myslím, že je veľký výkričník na to, ako pristupovať aj k tomuto rezortu.
Ďalšia vec, ktorá je v rozpočte označená za riziko, sú, sú korekcie v eurofondoch. Opäť si myslím, že toto je oblasť, ktorá, v ktorej môžme pracovať či už spôsobom, akým sú, akým, akým sú tieto eurofondy spracovávané. Videli sme aj v minulom volebnom, teda v minulom období čerpania, že sme to nestíhali. Potom ku koncu bola veľká hektika okolo, okolo toho. Boli peniaze, ktoré sme nevyčerpali vďaka tomu. Veľké ponaučenie pre nás, kde môžme, pretože tu sa nejedná o malé čiastky, sú to niekoľko desiatkov miliónov, ktoré nám takto môžu, a možno aj stoviek, ktoré nám môžu utiecť. A tu opäť hovoríme učiteľom, musíte počkať alebo po častiach, pretože je to veľký balík. Ale tuto nám to ako keby, nechcem povedať, že nevadilo, nemyslím si, že by nám to nevadilo, ale ako keby sme tomu nevenovali dostatočnú pozornosť.
Z tohto by som poukázal práve z hľadiska rozpočtu na tie priority, lebo máme tu programové vyhlásenie vlády, určujeme nejaké priority. Potom vidíme, že prichádzajú nadbytočné príjmy, ktoré sme neočakávali, a vidíme, do čoho sa investujú. Spomenul som ten obchvat, ten výkup pozemkov, národný štadión. Toto sú veľké čiastky a ja si kladiem otázku z hľadiska toho pohľadu tej postupnosti krokov, či je dobre nastavená a či spĺňa to, čo hovoríme, keď na jednej strane hovoríme, áno, školstvo a zdravotníctvo je pre nás priorita, na druhej strane zafinancujeme z nadbytočných príjmov niečo, čo v tom rebríčku hore nie je, pretože práve tam by sme mohli tie financie investovať do rozpočtu. A to nehovorím o tom, že zvyšujeme dane, to hovorím o tom, čo nám pritečie navyše. A ak by sme chceli tým ľuďom povedať, že áno, toto sú peniaze, ktoré, vy ste pre nás dôležití, tak ste prví na zozname, čokoľvek sa vyskytne navyše, ide vaším smerom. Žiaľ, toto sa nedeje.
Ešte jednu vec, ktorú by som možno pri rozpočte vytkol, a to je hĺbka informácií, ktorú, ktorú má k dispozícii široká, ale aj verejná odbornosť. Ak, ak chce široká, ale aj, pardon, široká verejnosť a odborná verejnosť, zle som to povedal, ale hlavne tá odborná verejnosť ak sa chce dostať hlbšie k číslam, nie je to jednoduché. A myslím si, že toto je oblasť, keď chceme rásť v transparentnosti verejných financií, poskytovať čo najhlbšie dáta, aké je možné, môžme dať a vysvetlenia k tomu. Chápem, že to nemôže byť na báze nejakého, osobných stretnutí, lebo by to zvalcovalo, ale myslím si, že tie dokumenty, ktoré sú pripravované, majú priestor na to, aby sme na to pozerali takým zákazníckym pohľadom, ako to v biznise zvykne bývať, že sa pozeráme na to z pohľadu zákazníka, čo by on asi požadoval na to, aby bol spokojný. Čiže ten, ten, tá spokojnosť voči občanom, a pretože naozaj je tu aj pri tých diskusiách o financiách vidíme, že, že tu diskutuje málo ľudí, a nemyslím si, že je to len pre nezáujem, ale je to aj preto, že málo sa o týchto témach hovorí, a myslím si, že sú to veľmi dôležité hovorové témy, pretože práve aj tieto témy ovplyvňujú imidž vlády z pohľadu dôveryhodnosti, že či hospodári dobre. Nedostatok, nedostatočne informovaná verejnosť je verejnosť, ktorá si to, samozrejme, vysvetlí po svojom. A vysvetlí si to väčšinou zle. A dôveru stráca. Takže to len ako taký dôvetok.
Na záver by som teda len chcel povedať, že... Dve veci. Ešte jedna vec, ktorá na rozpočet silno vplýva, a to je práve ten silný dopad na rozpočet je dlhodobé tolerovanie korupcie. A myslím si, že toto je oblasť, o ktorej tu veľa hovoríme, a je to momentálne vo vašich rukách, vidíte, že aj pri zákonoch, ktoré sa týkajú, snažíme sa vychádzať s vystretou rukou, aby sme nachádzali riešenie a aby toto bolo potláčané. Pretože opäť ocením to, že je tu vyšší výber daní a efektivita výberu dane rastie, a to je veľmi, veľmi dobre. Opäť to pridáva tomu, že prichádzajú ďalšie príjmy do rozpočtu, ktoré..., práve vďaka tej efektivite. Ale to som sa trošku stratil, takže to nie je asi podstatné.
Ale posledná vec, porovnávame sa často tuto v parlamente, ale aj pri iných veciach sa, pri zákonoch sa porovnávame aj s okolitými krajinami. A ja by som to teda rád zakončil takým porovnaním práve napríklad s Českou republikou, našim, našimi bratřemi, jak ich zvykneme niekedy nazývať, spôsobom, akým oni dosahujú, aké dosahujú výsledky, akým spôsobom dosiahli prebytok rozpočtu. A opäť to vrátim do tej polohy, pán minister, ako som hovoril na začiatku, aj do toho, s akými ambíciami ste išli do postu ministra v roku 2012 a do pozície vašich skúseností na rezorte financií, že osobne si myslím, že, že máte na to všetky schopnosti aj, aj kompetencie, aby sa to podarilo, a ja teda možno aj s takým želaním toho, aby ten strednodobý cieľ sa naplnil skôr, ako ho máme plánovaný v roku 2019, aby sme sa dopracovali, aby ľudia sa dočkali naozaj toho, že, že v našej krajine sa dá hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, lebo ako ste hovorili, že toto je prvýkrát, čo sa to vôbec plánuje, a myslím si, že je to, je to smutné. A poďme za tým, pretože myslím si, že musíme byť obozretní, a aj tuto to bolo diskutované počas ešte jari alebo jesene, že nemôžme sa spoliehať na to, že tá kríza tu nebude, že teraz Európska centrálna banka to uhrá a že my vlastne sa tu vezeme na vlne a budeme sa viezť do nekonečna a viac-menej môžeme si prejedať všetko, čo máme, lebo viac-menej bude nám stále viac natekať, a v konečnom dôsledku ten percentuálny pomer voči hrubému domácemu produktu toho dlhu je zárukou toho, že sme v bezpečí. Osobne si to nemyslím a..., a teším sa na diskusiu, kolegovia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec, ten začiatok bol lepší jak ten koniec, by som povedal, ale musím povedať, že o tom, čo ste tu narozprávali, by sa dalo polemizovať asi tak hodinu.
Čo sa týka toho, povedali ste, že čísla nám uberajú na dôveryhodnosti, že to myslíme vážne. To snáď nemyslíte vy vážne, čo ste povedali? Chcem povedať, našťastie rozpočet na rok 2017 nehodnotíte vy, ale hodnotí ho napríklad Európska komisia, napríklad ho hodnotí, hodnotia ho finančné trhy. Vy si myslíte, že by sme predávali štátne dlhopisy päťročné za mínus 0,21 %, ak by sme to tu skutočne mali tak tie financie rozvrátené, ako o tom hovoríte?
Čo sa týka deficitu, ten deficit stále klesá, áno, aj my sme, my sme sociálnodemokratická vláda, od roku 2016 ide stále dole. A to, čo ste povedali o roku 2015, že, že je výsledok 2,97, to si opravte, to je 2,70, lebo to potvrdila aj Európska komisia. A ak ste si nevšimli, boli tam zmeny metodické, ktoré spôsobili to, že, že sa to, že sa to zvýšilo. Tam bolo, tam sa bavíme, myslím, že okolo 200 mil. euro. Hej, čiže tam, tam boli zmeny, čo sa týka metodiky. To nebola chyba ani ministra financií, ani, ani vlády.
Čo sa týka rozdielu v tých plneniach, no, na rok 2016 máme cieľ 1,93 podľa rozpočtu, 1,97 sa snáď podarí dosiahnuť. To si vôbec nemyslím, že je zlé.
Oceňujem jednu vec, že ste si naštudovali teda materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tu však musím povedať, že ja si vážim prácu analytikov, všetko, ale niečo je reálna ekonomika, niečo je, niečo je potom aj, aj tá, aj tá, jak sa povie, metodická ekonomika, a keď si zoberiete len tak, že sa všetci sekli v minulom roku o 1,3 mld. v príjmoch, tak potom si vyhodnoťte celé tie závery.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ja nebudem reagovať na tie časti, čo sa týkali deficitu, na to máme vlastný názor a budeme sa k tomu vyjadrovať neskôr. Zaujala ma len jedna oblasť alebo obzvlášť jedna oblasť, ktorej ste sa venovali, to bol ten výkup pozemkov.
Ja by som chcel aj pánovi ministrovi potom do budúcna nejakým spôsobom pripomenúť, že je obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve momentálne, alebo sú teda v správe, boli delimitované na vyššie územné celky. Banskobystrický samosprávny kraj nie je jediný kraj, ktorý má s týmto obrovské problémy. Všetky kraje zdedili zo štátu nevysporiadané cesty II. a III. triedy, ktoré sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch, nemáme na to dostatok peňazí, aby sme ich vykúpili, aby sme vysporiadali tieto súdne spory, ktorými sa vlastníci týchto pozemkov domáhajú náhrady odškodného, nás stoja rádovo desaťtisíce až státisíce ročne a stále ich pribúda, stále ich bude viac. Ako som spomenul, kraje ako také na to nemajú a nikdy ani nebudú mať dostatočný rozpočet, to je jedna rovina pohľadu.
Druhá rovina pohľadu je tá, že ani nemajú dôvod mať na to rozpočet, pretože tá nevysporiadanosť pozemkov nevznikla z chyby nejakého vedenia vyššieho územného celku alebo z chyby zastupiteľstva VÚC, jednoducho tak sme to zdedili, tak sme to dostali, čiže tú nápravu by mal vykonať ten, kto, kto túto chybu spôsobil, a to je štát. Dúfam, že do budúcna sa na to bude myslieť.
My sme v spolupráci aj s inými krajmi oslovovali práve ministerstvo financií, že ako sa s týmto plánuje do budúcna vysporiadať. Odpoveď pána ministra bola taká, že medzi riadkami bolo napísané, máme si poradiť sami. Len my si sami nikdy neporadíme, v tomto naozaj bude potreba v budúcnosti otvoriť debatu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Heger, za príspevok v rozprave. Podľa mňa to bolo konštruktívne, uviedli sa fakty aj grafy, ktoré, dobre, nepochádzajú z Bruselu, ale sú to grafy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Osobitne by som vypichol poznámky, ktoré sa týkali politiky Európskej centrálnej banky. Na tú občas zabúdame a tá ovplyvňuje motiváciu konsolidovať vo všetkých štátoch eurozóny a nie pozitívne a tiež nie pozitívne motivuje motiváciu robiť štrukturálne reformy.
Takže ešte raz, ďakujem.

Ďakujem pekne aj kolegovi Jurzycovi, aj pánovi Uhríkovi. Chcel by som reagovať len na pána Kamenického.
Osobne som zástancom lokálneho know-how. Preto som sa hlavne opieral teda o informácie z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tak ako ste povedali, áno, súhlasím s tým, že by sme tu vedeli polemizovať hodinu a možno aj viac, som si istý. Ja by som len možno vypichol dôležitú vec. Ja som aj na začiatku povedal, že budem sa zameriavať na nedostatky, nechcel som a povedal som, že o pozitívach bolo hovorené. Čiže teraz aby sme sa nechápali zle, nechcel som rozprávať dlho, lebo zaujímavé bolo, že vlastne, pán minister, myslím, že vy ste predstavovali cez 30 minút alebo tak rozpočet. Ja som tiež hovoril nejak cez 30, to len na margo rokovacieho poriadku a dalo by sa hovoriť omnoho viacej k tomu. Čiže ja som sa zameral na tie nedostatky a chcel som poukázať ešte na nedostatky alebo aj na ten kontext, pretože sme tu niektorí noví, možno niektorí tomu nerozumejú a chcel som ukázať ten pohľad, ako ho vidím ja. Tak to len aby sme sa rozumeli.
A pri tom deficite hovoríte, že klesá. No ja tvrdím, že on neklesá, lebo tak ako hovoril aj pán minister, musíme sa na to pozrieť z hľadiska rodiny, ako na rodinný rozpočet. Keď vy si zoberiete pôžičku a každým mesiacom nevyjdete zo svojho príjmu a budete si tú pôžičku navyšovať, tak hoci vám každý mesiac rastie príjem, tak v pomere alebo v percente voči vašemu príjmu ten dlh, ktorý máte, klesá, ale povedzme si na rovinu, ten dlh vám rastie a jedného dňa ho budete musieť splatiť v tej absolútnej výške, nie v tej percentuálnej. Čiže buď sa spoliehame na to, že v živote ten dlh nebudeme musieť splatiť, a budeme žiť v tom, že HDP bude rásť a nám percentuálne bude klesať, ale, alebo potom neviem, akým spôsobom sa pozeráme na to práve pri tých sankčných pásmach, že kedy vlastne ten dlh plánuje splatiť. Či vôbec a ako. Tak to len na vysvetlenie toho, že klesá. Neklesá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som hneď v úvode chcel v podstate zareagovať na, na príspevok, ktorý má svoju mieru konštruktivity, to absolútne ja nespochybňujem. Aj akceptujem, že ste naozaj avizovali v rámci disclaimeru, že sa budete zaoberať kritickými pripomienkami, a nie nejakou oslavnou piesňou. (Povedané so smiechom.) Koniec koncov ste predstaviteľ opozície, takže je to úplne legitímne a prirodzené. A chcem len pár vecí možno upresniť alebo vysvetliť presne v takom podobnom duchu, ako ste to uviedli vy.
Už kolega Kamenický vás opravil, že v prípade výsledkov, vaša kritika sa v podstate, tá konštrukcia vášho príspevku bola daná na slabých výsledkoch minulých rokov, ktoré teda zakladajú akúsi nedôveru do, do budúcnosti. Toto by som asi teda, asi pomenoval taký nejaký príbeh, ktorý chcete proste povedať.
Takže drobná odchýlka v rámci presnosti, naozaj za rok 2015 výsledok nie je 2,9, to ste citovali jarnú notifikáciu, jarné výsledky, alebo ktoré boli potvrdené Eurostatom. Jesenná notifikácia potvrdila výsledok 2,7. Prečo? Lebo dobehli dane, ktoré sú, akrualizujú a patria do predchádzajúceho roku. Prečo? Lebo firmy môžu platiť dane až v júni. A tak ďalej a tak ďalej. Poznáte ten spor, ten, ten, ten príbeh okolo toho.
Takže 2,7 verzus 2,54. Diferencia tam je, to je pravdou. Chcem povedať, v čom sú rozdiely oproti cieľom naproti tomu a v rozpore aj s tým v podstate, že sme mali dodatočné príjmy. To je všetko pravda. Tu nebudú spokojní niektorí predstavitelia SaS, ktorí tvrdia teda, že na výbere daní je to katastrofálne. Všetci veľmi dobre viete, že, že sa potýkame so súbojom s daňovými únikmi vo všetkých oblastiach. To nie je len DPH, to je, to je, to sú pohonné hmoty, to je, to je clo, to je dovoz textilu, to je oblasť dane z príjmov právnických osôb, čierna práca. Poznáte to, hej? To je proste celý komplex, ktorý, ktorého súčasťou je kultúra vzťahu ku štátu a vzťah štátu k občanovi, lebo je to dvojsmerná cesta. Ale tu, nech si hovorí, kto chce, čo chce, od roku 2012 sú jasné výsledky z hľadiska efektivity výberu, lebo inak by tu tie stámilióny neboli. To sú tie, to, čo niekto očakáva, neočakávané nadpríjmy. No nie sú neočakávané. Ony sú neočakávané z pohľadu praxe v minulosti.
Áno, treba povedať, že v roku 2012 sme mali druhý najhorší, druhú najhoršiu efektivitu výberu po, po Grécku, a to je asi hanba. Ale to je proste danosť, ja tu nechcem nikoho súdiť, nechcem tu hovoriť mená, priezviská, nechcem sa tu vracať k nejakej, nejakej minulosti. Pravdou je, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že v tejto oblasti sme veľa urobili a že sú spolu tak, onak, krížom, pod tými zákonmi je podpísaných veľa ľudí a veľa ľudí sa na nich aj nakŕmilo politicky, lebo nie sú vždycky populárne. Pred chvíľou tu jeden z poslancov hovoril, že zase, zase administratívne a proste ďalšie administratívne nejaké nároky kladieme a podobne. No áno, keď..., proste na hrubú dieru hrubá záplata, jaká sa, jak sa hovorí, ale už nemáme len hrubú dieru, už môžeme naozaj šiť aj, aj zlatou, aj zlatým stehom niekde z hľadiska skúseností, ktoré máme.
Ale napriek tomu, že prišli vyššie príjmy, boli aj vyššie výdavky a ja vám vysvetlím, kľúčovo do ktorých oblastí. Tie oblasti sú v zásade dve. A hlavne sa to týka roku 2015. Sčasti, z malej časti roku 2014. V roku ’15 dva, dve kľúčové udalosti, ktoré skonzumovali nadpríjmy v tejto hodnote, a to sú dve. Jedna sú korekcie v stovkách miliónoch eurách, korekcia, ale napríklad aj rozhodnutie o tom, že v prípade jedného prípadu, napr. pri železničnej, pri rekonštrukcii železničnej trati, rozhodnutie zo dňa na deň, nejdeme čerpať eurofondy a ideme zo štátnych peňazí. Hej? 288 mil. eur. Projekt Zlatovce, ktorý vedia, budú asi vedieť. Podobné prípady v stovkách miliónov eurách s dramatickým záverom z pohľadu vyčerpania tých prostriedkov, lebo stále platí, a to je pravdou, že ak korekcie nastali, znamenalo to, že tie peniaze sa vlastne museli nahradiť kofinancovaním, zvýšeným kofinancovaním štátu, európske peniaze zostali a tie bolo treba vlastne ešte raz minúť s tou drámou, ktorá trvala a ešte v istých v takých tých kapilárach ešte stále trvá. Ale pozrite si správu z tohto týždňa, možno taká malinká správička na kraji dňa, že čerpanie za to minulé programovacie obdobie dosiahlo 97,5 %. To je s tým, čo vyzeralo na začiatku roku 2015 absolútny, proste absolútne nebo na zemi, a to hovorím aj z pohľadu toho, že som bol účastný tej drámy ako pozorovateľ, ktorý, ktorý sa bál o to, aby boli refundované peniaze, aby sme nemali pohľadávky voči, voči Bruselu, aby boli odblokované operačné programy a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to je jeden, jedna výdavková obálka, vyčerpanie európskych peňazí v súlade s pravidlami, niekde fér, niekde nefér z pohľadu, z pohľadu korekcií, lebo to je naozaj zložitá téma. A druhá sú dodatočné investície spojené s projektami, ktoré neboli úplne rozpočtované alebo projektované, hej, a to jeden je naozaj obchvat, hej, lebo proste na projekt nedá sa povedať, že by bol úplne, že by bol úplne nepripravený, ale rozhodnutie o ňom nebolo zahrnuté v rozpočtoch najbližších rokov a naozaj nákup, výkup pozemku predstavuje 400-miliónovú hodnotu. A v danom roku 2015 to bolo skoro 300 mil. eur. Nerozpočtovaných, krytých z..., z dodatočných príjmov.
No ale treba sa opýtať občanov Bratislavy, občanov satelitov Bratislavy, občanov, ktorí žijú smerom na Dunajskú Stredu, čo si myslia o tom obchvate. Ako, ako nie som ten, ktorý v prvej rade proste hlasoval, hlasoval za výstavbu projektu, lebo možno nie je konfrontovaný s potrebou, ale tí, čo dennodenne stoja hodinu, hodinu a pol v zápchach smerom na Dunajskú Stredu, by o tom asi vedeli čo hovoriť. Hej? Takže to. A to je o tom a to je tá polemika, áno, nie, málo, veľa, o pozemkoch sa ja baviť nebudem, to si tu zavolajte ministrov dopravy do radu alebo štátnych tajomníkov a hľadajte DNA majiteľov a podobne, ale, ale výdavok to je, a že či mal, alebo nemal, hej, a projekt Hodnota za peniaze, a či to bolo dostatočné. Myslím si, že tento projekt z pohľadu skríningu, grilovania, opekania dosiahol, dosiahol perfektné výsledky z pohľadu zlacnenia financovania, zlacnenia samotných kapitálových výdavkov, viete, aj z hľadiska aj verejnej debaty o tom.
V podstate práve tento projekt je takým základným, takým pilotom ďalším, ale veľmi praktickým pilotom aj Hodnoty za peniaze z hľadiska, tam, na tomto projekte sa trénovali ľudia, ktorí aj dneska robia tento projekt. Takže a to sú stovky miliónov eur.
A ďalšia vec, bolo rozhodnutie alebo vlastne taká, taká korisť investičná z pohľadu Land Roveru a jeho subdodávateľov. Opäť to môžem povedať, to je proste, ale to je niečo, čo platíme za dlhy minulosti. Slovensko v porovnaní s konkurenčnými krajinami, proste ja to tu nebudem teraz tu, nepôjdem pánovi Mihálovi do kapusty z pohľadu podmienok konkurencieschopnosti, sadzby, dividendy, odvody, tam nechcem ísť. Ide o takú základnú technickú vybavenosť. Keď príde veľký, naozaj veľký investor, potrebuje veľký areál s..., proste s infraštruktúrnym napojením, opýtajte sa, pozrite sa, a to nie je výčitka nikoho, žiadnej konkrétnej vláde, lebo to kľudne, to môžme aj zliznúť aj my z pohľadu pripravenosti za posledné obdobie, na Slovensku sme sa nevenovali budovaniu aspoň jedného alebo dvoch veľkých priemyselných parkov z hľadiska možnosti ponuky, poďte a poďte sem na veľkú investíciu. Máme veľa parkov malých pri..., bol to proste koncept, ktorý, ktorý bol asi aj predschválený niekoľkými vládami, a máme tu proste parky, do ktorých boli investované peniaze, a zívajú aj prázdnotou. Niekde dokonca hrozby, hrozí povinnosť vrátiť európske peniaze. Veď vieme o niekoľkých mestách na východe, kde vlastne nemá využitie takýto park.
Takže to je proste koncept, ktorý, ktorý možno z dnešného odstupu času hodnotenia možno vyzerá ako bláznovstvo alebo proste veľký omyl, ale bol to, bol to nejaký koncept, ktorý podľa mňa prešiel aj nejakou verejnou debatou, a nebol úplne úspešný minimálne z toho hľadiska, že sme neboli v jednom alebo dvoch prípadoch schopní konkurovať Českej republike alebo Poľsku z pohľadu toho, áno, 300, 400, 500 ha, z toho, že dáte vlastne možnosť veľkej fabrike, ktorá sa raz rozhodne nie na krátko, aby si odbehli potom do Rumunska alebo na Ukrajinu, ale na 20-30 rokov, ak sa rozhodne prísť, chceme mať možnosť expanzie. A chceme mať možnosť expanzie podľa možnosti bez dodatočného vydierania alebo nejakého proste vyobchodovania toho, či sa pohne tým alebo oným smerom.
Takže tu tento prípad je tiež neočakávaný výdavok, ktorý ale z pohľadu toho, či má, alebo nemá zmysel, sa opäť treba opýtať v nejakej oblasti, ľudí, ktorí žijú napríklad v oblasti Nitry. Nitra, či sa nám to páči alebo nepáči, mala posledných desať rokov obrovský problém z hľadiska zamestnanosti a takej životaschopnosti firiem, lebo veď viete, prísť pomenovať tak z hlavy nejakú významnú naozaj firmu, na ktorej, na ktorej Nitra a okolie mohlo stáť. Viete, že to bol proste problém. Z tohto pohľadu, z tohto pohľadu, z tohto táto investícia má obrovský význam aj z..., aj z pohľadu subdodávateľov.
Takže toto je vysvetlenie odchýlky. A z tohto pohľadu ja vám musím povedať, že neľutujem, hej? Neľutujem to, že sme vymieňali obálku európskych fondov do úrovne 97,5, lebo option, iná opcia, iná možnosť bola to neminúť. Hej? A to máme tu proste ďalší fackovací panák, tak dovolíte, aby peniaze, ktoré sú vlastne ako keby zadarmo, nie sú zadarmo, vidíte, že nie sú zadarmo, proste pretiekli pomedzi prsty.
A druhá vec je, sú, sú investície, ktoré, ktoré sa týkajú, a nielen Land Roveru, lebo, lebo tých, tých, tej investičnej výstavby je, samozrejme, samozrejme, viac.
Takže toto sú asi dva tituly, a to je len, to je úplne v konkrétnostiach príbeh, ktorý je za tým, ktorý, ktorý ak ste členom nejakej rozpočtovej rady napríklad, na čo má úplné právo, tak príde a ako učiteľ v škole povie, no tak ale je to mimo, sekli ste sa. Sekli ste sa 0,1 % na HDP. Viete, to je, to je koľko? To je 70 mil. 0,1 je 70 alebo 80 mil. V celom okruhu verejných výdavkov je vyše 34 mld. výdavkov, lebo, lebo do tohto veľkého deficitu ide aj hospodárenie obcí, tak jak ste to povedali.
Tak to je ako, áno, cúvame do garáže s návesom bez zrkadiel často akože. A to, to, to nie je otázka, či je tu taký alebo onaký proste minister. Je to, je to ťažké, a ak spomeniete ešte samosprávu, lebo to, to je častá kritika, čerpáte aj z tej správy rady, RRZ, ale musím povedať, že to je náš pohľad. Totiž každý rok je to vlastne pohľad na to, ako budú, aké výdavky bude mať samospráva. Tam kolega nad vami spomínal problémy asi Banskobystrickej župy, ako táto župa aj ostatné župy, ostatná samospráva má viac peňazí, ako očakávala v posledných rokoch. Je v nejakom volebnom cykle. Verte, verte nám, že naše odhady robia ľudia bez politických nejakých tričiek, ktorí robia na základe nejakých časových radov a očakávaní.
Áno, župy v budúcom roku budú mať asi vyššie výdavky ako inokedy, lebo, lebo volebný rok. To isté sa deje s obcami, ako to znamená, ten cyklus, ten cyklus bez pomôcok je úplne jasný, hej, že v čase volebného roku sa nezvyšujú, nerozhoduje sa, pán Budaj, samozrejme, že nerozhoduje sa o daniach z nehnuteľností, nezvyšujú sa dane z nehnuteľností, keď sú voľby, a trošku sa zvyšujú výdavky. To je proste, to je to, čo je zakomponované aj v našich modeloch, ak to chcete takto účinne povedať. Ale pravdou je, že očakávania samotných obcí, každý rok v podstate chcú mať, chcú mať ako keby väčší komfort, aby mohli vymíňať viac. Ale naše očakávania sú také, že neminú viac. Oni tiež majú schopnosť takzvane škrečkovať a odkladať si do pančuchy. Zostatky na peňažných účtoch našej samosprávy sú v stovkách miliónov eur. A, bohužiaľ, nie rovnomerne rozložené akože, ale nebudeme prezrádzať víťazov, ani to dokonca asi nevieme, lebo peniaze obcí si držia obce v komerčných bankách a nerady by išli pod štátnu kontrolu, do Štátnej pokladnice napríklad, lebo tvrdia, že je to v rozpore s ústavou, tvrdia to, zatiaľ to nikto nerozkryl.
Ďalšie. Vyššie územné celky, viete, že sme zákonom vlastne poslali do Štátnej pokladnice, takže tam ten prehľad je úplne jasný.
Takže otázka, že či plánujeme prebytky a či tých, či ten výsledok bude taký alebo onaký, je to odhad. Ale opakujem, obce sa vždycky paprčia, že im plánujeme veľké prebytky, ale naša skúsenosť je, vždycky dopadnú lepšie. Dokonca pri skríningoch, keď sme robili v novembri, keď bol taký rok, keď nám v novembri musel každý primátor každého mestečka, každej obce napísať, ako asi skončí, tak rozdiel bol 100 mil. eur. To je ako, to nie je, to je smutné, hej, že v novembri starostovia nevedia, jak skončia o dva mesiace, ale ono to je aj zložité z pohľadu akruality, lebo to je, to je akože chcieť chápať pravidlá Eurostatu a tzv. akruálneho podvojného účtovníctva, štátneho výkazníctva, to zase nikomu nezávidím akože, to sa snáď ani naučiť, a niekedy ani, viete, že vysvetliť to vieme, ale pochopiť to nevieme. To platí aj, aj v tejto oblasti.
Rezervy. Toto je taký paradox vnútorný, lebo na jednej strane kritizujú, každý kritizuje, aj tuto šéf NKÚ tu bol, pán Mitrík, riziká, riziká, riziká, vystraší rizikami, sa zobudíte ráno a už máte proste, vidíte riziká. Sú. Sú prirodzené. Každý, každá životná situácia so sebou prináša proste riziko a..., a..., a sú, vieme ich pomenovať, niekto ich nafúkne, niekto ich chce schovať, no ale je proste úplne prirodzené, že na riziká nejako reagujeme. Hej? No tak na riziká sa dá reagovať napríklad rezervami. Tu je ale rozpor s tým, ale rezervy sú nedemokratický nástroj, lebo nie sú zašnúrkované a neviem aké. No tu vám zároveň musím povedať, že zo zákona má rezort financií, minister má kompetenciu zobrať - dať a dať na web, hej, z pohľadu toho, čo, to, čo urobí, všetko je na konci dňa dneska verejné. Tá miera transparentnosti v oblasti verejnej, používania verejných peňazí sa neuveriteľne posunula, neuveriteľne.
Čiže nie je ani pravdou to, čo ste hovorili, že je tu za 500-700 mil. Väčšia, väčšina z tých rezerv je absolútne pomenovaných. Jediná, ktorá je taká okrúhla, ktorú neviete chytiť, je tých 100 mil., ale už dneska budeme vedieť pomenovať, o chvíľu, že na zdravotníctvo možno niečo proste zarezervujeme z takejto, z takejto kapacity. Možnože to kolektívne vyjednávanie si vyžiada, aby sa odtiaľ niečo odčerpalo. To znamená, to nie je možné použiť na proste, neviem, na, na socdem školenia pre Marťanov, ak si myslíte, alebo ja neviem, čo by sme, jak by sme to vedeli zneužiť. To nefunguje.
Takže proste to je princíp, je pravda, že rezervy prišli viac-menej s nami, ale zatiaľ som nám proste ako potvrdili, rezervy, proste, neviem, opýtajte sa, v tomto, v tomto som možno staromódny, ale s rezervami to nejak akože by som povedal, že nie je nejaký nefunkčný prístup. Hej? Samozrejme, dali by sa určite rezervy nejak sofistikovane pomenovať, skryť, zamontovať, hovoríme o rezervách a viac-menej väčšina z nich je pomenovaných. Ja sa poradím s kolegami a možno v záverečnej reči vám ich všetkých ešte akože absolútne do detailu vysvetlím tak, ako, ako sú vnímané, a robíme to nielen vám poslancom Národnej rady, ale aj tým, ktorí nás prídu kontrolovať, a nás teda veľa ľudí kontroluje, či je to NKÚ, či je to misia Medzinárodného menového fondu, či to je misia OECD, či je to misia z Európskej komisie, či je to raz za dva roky misia z Eurostatu, hej, takže... A, samozrejme, nezabúdam na rozpočtovú radu, takže všetkým vysvetlíme, vysvetlíme, vysvetlíme aj vám.
Takže v tomto duchu som vám chcel v podstate len odpovedať na otázky, ktoré ste vzniesli, a ďakujem.

Ďakujem, skúsim tak rýchlejšie, v dvoch minútach sa ťažko reaguje na 18, aj keď by som teda určite chcel povedať viac, ale, žiaľ, rokovací poriadok nám to neumožňuje.
K tým prognózam ja len by som povedal, že ja chápem, že na základe niečoho sa prognózovať musí, a ja súhlasím s tým, že nie vždy je to jednoduché, a tie, odhadnúť tú budúcnosť, vy môžete mať inú skúsenosť, ale tí progno..., tí, čo to prognózujú, musia vychádzať z určitých vzorcov, takže tomu rozumiem.
Čo sa týka tých korekcií, práve tam by som povedal, že presne toto je ten problém, že vidíme, že tie korekcie spôsobujú problém, a v konečnom dôsledku to skončí vo vašom, na vašom stole, aj keď teda ich spôsobil niekto iný, a tu som chcel práve poukázať na to, že, že je dôležité, ako vy s kolegami iných rezortov si to upracete, lebo oni vám spôsobia problémy v rozpočte, za ktoré vy nemôžte, lebo oni zle zaobchádzajú s eurofondami, možno ich úplne dobre nespravujú alebo vyskočia tam tie korekcie a podobne a myslím si, že tam v tej doprave toto je. Pri tom čerpaní, ja to úplne chápem, 97,5 % je vysoké, keď sa na to pozeráme z pohľadu perfekcionizmu, tak 2,5 % je ešte stále dosť, je to niekoľko desiatok, sto miliónov eur, ktoré, si hovoríme: "Ej! Mohlo to tam byť!" Mohli tí učitelia mať tých 2,5 % niekde navyše alebo čokoľvek, keby som to chcel zjednodušiť.
K tým pozemkom. Opäť, to je, opäť to skončí vo vašej, vo vašich rukách, lebo vy musíte hľadať napríklad tých 300 mil. tým, že to chýba v rozpočte, takže ja len poukazujem ako výkričník, ale to len konštatujem ako, ako jednu z medzier, len na to chcem poukázať.
Pri tom obchvate súhlasím, ja sám som Bratislavčan, aj keď tam by sa dalo veľa rozprávať, či je potrebný obchvat alebo iba R7 a tak ďalej, určite tá diskusia by tam bola veľká, doprave sa venujem.
V Land Roverovi, tam myslím si, že vidíme, že napríklad školstvo zanedbáva, pretože máme síce rezort, ale nemáme dostatok zamestnancov, budeme ich musieť importovať.
Takže viac už nestihnem.