11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážení kolegovia, Slovensko dáva na zdravotníctva viac ako okolité krajiny. Vo výsledkoch však zaostáva. Česko, Poľsko, Maďarsko dosahujú v priemere o 18 % nižšiu úmrtnosť odvrátiteľnú systémom zdravotnej starostlivosti a zároveň sa ich obyvatelia dožívajú vyššieho veku. Jednou z príčin zaostávania je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva. Mohlo by sa zdať, že riešením je znížiť zdroje plynúce do rezortu zdravotníctva, čím by sa zvýšil tlak na efektivitu. Obávam sa však, že tak ako sme sa efektivity nedočkali za viac ako desať rokov vlády SMER-u, nedočkáme sa jej ani dnes a za nedostatočné financovanie a riadenie starostlivosti o zdravie ľudí zaplatia iba oni sami. A to nielen fyzicky a psychicky, ale doslova aj prakticky.
Ťažko sa mi darí porozumieť tomu, prečo v čase, keď do štátnej kasy prúdi viac peňazí, ako sa rátalo, keď Slováci platia vyššie dane a odvody ako iní, prečo v tomto čase ideme brať tam, kde ide o zdravie a životy ľudí. A to aj napriek tomu, že podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie výdavky na zdravotníctvo na Slovensku porastú ako tretie najrýchlejšie v Európskej únii. Hlavným dôvodom je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku. Napríklad ročné náklady na 75-ročného priemerného muža sú približne sedemnásobne vyššie ako na 25-ročného. Odvodová odpočítateľná položka navýšenia miezd v zdravotníctve bez dodatočných zdrojov, neočakávaný dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, stále viac zadlžené nemocnice, nespokojní pacienti, nespokojní lekári, sestry, zbytočná, systémom zdravotnej starostlivosti odvrátiteľná úmrtnosť, nerozumné populistické opatrenia, nehospodárne nákupy v zdravotníctve, roky trvajúce neefektívne riadenie. K týmto skutočnostiam ešte uberieme z rozpočtu zdravotníctva?
Rozpočtu pustila žilou aj odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú. O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na rok 2017. Celkove bude štát platiť na budúci rok o vyše 700 mil. eur menej ako v tomto roku. Výpadok, treba povedať, majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci, ktorí zaplatia o takmer 170 mil. eur viac a možno zaplatia ešte viac, ak prejde návrh na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre lepšie zarábajúcich. To, že sa platba štátu na svojho poistenca znižuje, sa dá odôvodniť. Sadzba poistného sa vracia na defaultnú úroveň 4 % z priemernej mzdy. Vďaka rastúcej zamestnanosti klesá počet poistencov štátu, teda pomer odvody verzus dane ako zdroje financovania zdravotníctva sa tak dostávajú na predkrízovú úroveň okolo 70:30. Napriek tomu som si istá, že ak bolo v tomto roku dosť financií na to, aby sa zo štátneho rozpočtu zaplatila priemerná sadzba 4,41 % za poistenca štátu, nie je dnes namieste ju znižovať. Vzorec platby štátu poisťovniam vyzerá tak, že sa vynásobí počet ekonomicky neaktívnych, teda poistencov štátu zákonnou sadzbou, o ktorej tu hovoríme. Nerozumiem tomu, prečo ak štát ušetrí už na tom, že platí za menší počet ľudí, prečo má potrebu znižovať aj tú druhú časť premennej, a to sadzbu ako takú. A to nielen na defaultné 4 %, ale dokonca sa uvažuje ešte o nižšej sadzbe. Myslím si, že je najvyšší čas, aby ruka v ruke s efektívnym riadením ľudia pocítili platby, ktoré roky do zdravotníctva odvádzajú, v podobe výrazne kvalitnejšieho, prístupnejšieho a ľudského zdravotníctva. Nie je namieste v čase, keď sa darí šetriť práve v tomto rezorte. Je tu práve čo dobiehať.
Napriek niekoľkým kolám oddlžovania sa štátne nemocnice naďalej zadlžujú. V prvej polovici roka 2016 dosiahli záväzky trinástich najväčších nemocníc ministerstva zdravotníctva 591 mil. eur. Z toho 472 sú záväzky po a 119 v lehote splatnosti. Zadlžovanie sa v roku 2015 zrýchlilo a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúplo na úroveň 108 mil. eur ročne, čo bol najvyšší nárast od roku 2011. Pri súčasnom tempe zadlžovania môžu záväzky nemocníc v budúcom roku dosiahnuť takmer 750 mil. eur vzhľadom na neustálu tvorbu dlhu štátnymi nemocnicami, ktoré aj tak nakoniec zaplatia daňoví poplatníci, som si istá, že je namieste rozprávať sa aj o riešeniach. Môžme vymyslieť ďalšie pravidlá ako zabrániť rozkrádaniu v zdravotníctve, ale je zrejme načase pochopiť, že naši, vaši a politickí nominanti sú dostatočne šikovní na to, aby si našli cestičku, ako tieto pravidlá obísť. Je čas, aby sa konečne začalo obstarávať tak, aby to bolo pre ľudí najefektívnejšie, a nie tak, ako doteraz, skutok sa nestal, všetko je v rámci zákona, napriek evidentným nehospodárnym nákupom. A na to je nutné priznať si, že štát je jednoducho zlý vlastník, pretože z cudzieho krv netečie. A štátny nominant neokráda seba, ale platcov daní a odvodov. Je načase odpolitizovať, respektíve odštátniť slovenské zdravotníctvo. Nemocnice, ktoré sú príspevkovými organizáciami a môžu ísť do dlhu, je potrebné transformovať na akciové spoločnosti aj so všetkými prísnymi kritériami posudzovania ich hospodárenia.
Napriek skutočnostiam, o ktorých som teraz hovorila, súčasťou rozpočtu verejnej správy sú v súlade s metodikou ESA 2010 aj údaje za hospodárenie zdravotníckych zariadení. Návrh rozpočtu predpokladá, že v roku 2017, dámy a páni, budú nemocnice hospodáriť vyrovnane. Mimochodom, to pôvodne predpokladal aj vlaňajší rozpočet na tento rok. Aby to vyšlo, zdravotnícke zariadenia by mali dostať o 150 mil. eur viacej, čo je plus 10 %, ale to by zároveň znamenalo, že v rámci intersektorálneho členenia dostanú iné segmenty menej peňazí než v tomto roku. Ktoré by to mohli byť, naznačuje revízia výdavkov rozpracovaná na základe manifestu Hodnota za peniaze; 115 mil. sa má ušetriť v liekovej politike, 13 mil. v nákladoch laboratórií. Tieto úspory sú však zatiaľ virtuálne. Reálne kroky na ich dosiahnutie sa ešte neuskutočnili. Náklady na oba segmenty pritom medziročne stúpajú.
Úspechom by bolo už len spomalenie rastu. Na rozdiel od virtuálnych úspor rast miezd je reálny. Mzdová regulácia zdravotníckych pracovníkov je ovplyvnená rastom minimálnej, ako aj priemernej mzdy, ktoré vstupujú do indexov ich minimálnych mzdových nárokov. V prípade minimálnej mzdy ide o 7,4-percentný nárast, zo 405 na 435 eur, v prípade priemernej mzdy o 2,9-percentný, z 858 na 883 eur. Napriek navýšeniu miezd nie je cítiť nadšenie zdravotníckeho personálu. Považujeme za užitočné začať debatu o zrušení tabuľkových platov v zdravotníctve. Mzdy a odvody predstavujú asi 55 % výdavkov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa rozpočtu stúpnu im mzdové výdavky medziročne o takmer 50 mil. eur, čo je 6,3 percenta.
A, samozrejme, je namieste pýtať sa, čo bude s dlhom a hospodárením Všeobecnej zdravotnej poisťovne? Koľko reálne bude potrebné naliať do štátnej poisťovne? Celých 283 miliónov, alebo iba 50? Možno by sme sa to aj dozvedeli, keby sa vládni poslanci unúvali prísť na zdravotnícky výbor zvolaný špeciálne k tejto téme. A možno by bolo načase otvoriť aj diskusiu o rozdelení Všeobecnej zdravotnej poisťovne na tri-štyri časti, na tri-štyri menšie konkurenčné poisťovne, čo umožní poistencom využívať benefity vyplývajúce z plurality poisťovní a ich konkurenčného boja. Zo zahraničných štúdií, napríklad Human development report, vyplýva, že zdravotný stav ľudí na Slovensku je do významnej miery ovplyvňovaný spôsobom života. Napríklad v niektorých afrických krajinách je dĺžka života a zdravotný stav ľudí v rozhodujúcej miere ovplyvnený najmä dostupnosťou základných liekov. Pre celkový pozitívny finančný dopad je potrebné umožniť poisťovniam bonifikovať poistencov, ktorí zdravotným štýlom znižujú riziko vzniku ochorení, a tiež tých, ktorí zodpovedne pristupujú k dodržiavaniu liečebného režimu svojho ochorenia. Je dôležité dbať aj na osvetu a prevenciu.
Ale späť k rozpočtu. Summa summarum, obávam sa, že medziročný nárast zdrojov o cca 70 mil. eur za ekonomicky aktívnych jednoducho nepostačí na krytie spomínaných výdavkov a výpadkov. A to ani za predpokladu, že sa podarí, čo je nie úplne pravdepodobné, zastaviť rast výdavkov na tie segmenty, s ktorými rozpočet ráta. Ale pre takéto prípady máme ešte jeden zdroj financovania. Všakže? A tým je dlh. Podľa viacerých odhadov už prekročil 700 mil. eur. Každý rok narastie o sumu zodpovedajúcu 7 - 9 % výdavkov na nemocnice, lebo o oddlžení nemocníc sa v rozpočte nepíše ani "ň" a ani o strate vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. To sme si tieto drobné nevšimli?
Ďakujem pekne. (Slabší potlesk.)

Ďalej v rozprave... Páni poslanci, chcem vás upozorniť, podľa rokovacieho poriadku s faktickými poznámkami sa môžete prihlásiť počas vystúpenia poslanca alebo poslankyne, ale nevadí, nech sa páči, však sa učíme. Takže dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, že jednou z vecí, ktoré zazneli v tomto vystúpení, a pripusťme, že nie sú bezpodmienečne témou rozpočtovou, ale sú témou veľmi dôležitou, je to, že na rozdiel od krajín Sahelu, alebo krajín, kde je čo i len čistá pitná voda existenčnou otázkou a chýba, krajín, kde hrozí tuberkulóza a infekčné choroby, ktoré nám hrozia vo veľmi obmedzenom rozsahu, je i v tejto súvislosti pri stále rastúcich nákladoch na zdravotníctvo treba povedať, že zhruba 75 % zdravia svojej osoby drží v ruke oná osoba. A len 25 % zdravia, ak sa to smie takto vyjadriť, jej reálne môže zabezpečiť fungujúce zdravotníctvo. Ľudia by si dokonca i pri prejednávaní rozpočtu, ktorý bude v každej krajine pre zdravotníctvo vždy malý a vždy nedostačujúci, pretože na zdravie sa dá minúť čokoľvek, mali uvedomiť, že sú si strojcom svojho zdravia v drvivej, prevažnej miere. A samozrejme, ak neprehodnotíme prístup k svojmu zdraviu, ani dramatickejšie nárasty ako tento kvapkovitý, ktorý vidíme, nebudú znamenať spásu.

Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Chcel by som oceniť, alebo vypichnúť dve veci, ktoré ma pozitívne zaujali. Jednak aké razantné opatrenia Janka Cigániková navrhuje, to nebýva zvykom v rozprave. A druhá vec je dôraz na tú prevenciu. Ono to aj súvisí s tým, alebo osvetu, čo hovoril aj Peter Osuský, to znamená, že človek do veľkej miery si je zodpovedný za svoje zdravie. A súčasne ale z toho podľa mňa vyplýva, že v rámci napríklad projektu Hodnota za peniaze by sa "minfin" mohol pozrieť na to, ako efektívne na zdravie vplýva osveta verzus drahé lieky. Možno by sme dostali prekvapujúce výsledky.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Cigániková, môžete reagovať. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Páni, ja len krátko. Peter, práve preto som, som to teda vo svojej reči uviedla, lebo je to podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí na roveň s tým, aby sa ľudia starali o svoje zdravie a aby boli za to bonifikovaní, som dala odštátnenie nemocníc a podobne. Čiže myslím si naozaj, že je to rovnako dôležité. A je veľmi dôležité to ľuďom povedať, povedať im pravdu, že aj oni sú zodpovední za svoje zdravie a že jednoducho nikto sa o nich, o ich zdravie lepšie nepostará ako oni sami.
Ďakujem aj tebe, Eugen. Áno, sú to odvážne opatrenia, ale zdravotníctvo sa odvážne zanedbáva už roky a bolo by načase teda, aby sa tam začali robiť zmeny. Viem, že toto je rozprava k rozpočtu, ale chcela som zdôrazniť, že ruka v ruke s tým, že nesúhlasím, aby išlo do zdravotníctva menej zdrojov, by mali ísť aj reformy a zmeny a tie som chcela teda konkrétne pomenovať, ktoré by podľa mňa, veľmi, veľmi pomohli.
Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pčolinský. Nesmejte sa. Takže tu nie je. Pán poslanec Matovič? Stráca poradie, tu nie je. Pán poslanec Krajniak? Tu je.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, doteraz som mal pocit, keďže je to pre mňa prvý štátny rozpočet, pri ktorého prerokovávaní sa zúčastňujem, že žijeme v parlamentnej demokracii. Bohužiaľ, musím povedať, že žijeme vo vazalskej demokracii.
Len pre ľudí, ak si náhodou toto pozrú, tak za mnou sedí pán predseda vlády na tej stoličke. Vidíte ho tam? Tam okolo neho sedia podpredsedovia vlády. Pretože samozrejme, štátny rozpočet je najdôležitejší zákon roka, ktorý riadi a určuje, ako má vláda spravovať tento štát. Vidíte tu jediného ministra tejto vlády? Pána ministra Kažimíra, ktorý tu zostal sám ako Miloš Jakeš na Červenom hrádku, sám ako kůl v plotě. To lojalita, spolupráca a solidarita vládnych ministrov, ktorí ho v hojnom počte prišli podporiť v tomto jeho ľútom boji. Ani jeden tu nie je okrem neho. (Reakcie z pléna.) Ani jeden.
Koľko poslancov tu sedí, najmä z vládnej koalície pri štátnom rozpočte, aby prerokovali tento najdôležitejší zákon štátu? Je to hanba! Hanba! Žiadna vláda od roku 1989 nepristupovala k štátnemu rozpočtu takýmto spôsobom.
Dámy a páni, pozrite sa za mňa. Vidíte tam tie prázdne stoličky? Hanbite sa, pán predseda Danko, hanbite sa, pán podpredseda Bugár, hanbite sa, pán podpredseda Glváč, hanbite sa! Pretože sa správate k vláde ako vazali, nie ako hrdí zástupcovia tohto parlamentu, ktorí si majú zjednať poriadok.
Ja navrhujem, aby Národná rada okamžite prerušila rokovanie o štátnom rozpočte, pokiaľ tu nebudú prítomní členovia vlády. Čo sa máme rozprávať so stoličkami? To kde sme? V ktorom štáte si toto niekto dovolí? V žiadnom, iba v nejakej banánovej republike. To kde sme? Nikdy to takto nebolo. Každá vláda od roku 1989 považovala za absolútne prioritné a potrebné sedieť pri zákone o štátnom rozpočte v parlamente. Ale týchto pánov to nezaujíma. Nezaujíma ich to. Pretože tento parlament pod vaším vedením sa správa k tejto vláde iba ako takí vazali, ktorí robia, čo im vláda dovolí.
Ja vám garantujem, že keď sa situácia otočí a budeme tam sedieť namiesto vás a budeme riadiť tento parlament, tak nie ministri si budú určovať, kedy prídu do parlamentu, kedy neprídu, kedy sa im chce a kedy sa im nechce. Parlament bude určovať, kedy sa ministri prídu zodpovedať, kedy prídu odpovedať na otázky a pri štátnom rozpočte tu budú sedieť všetci. Len na to treba isté sebavedomie. Na to treba isté poňatie toho, čo berieme ako parlamentnú demokraciu. Správate sa, ako v banánovej republike. Hanba!

Ďalej vystúpi pán poslanec Mihál v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.