11. schôdza

Ďakujem, otváram rozpravu, do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky pani poslankyňa Eva Antošová, pán poslanec Marek Krajčí.
Nech sa páči, pani poslankyňa. Nie je v sále.
Pán poslanec Krajčí.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, milé panie poslankyne, páni poslanci, sme posledná z dvoch krajín, kde darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je zakázané. Zmeniť tento stav má novela predmetného zákona.
Mám však otázku a spolu so mnou aj charitatívne organizácie na Slovensku, či umožní táto novela zákona, aby sa tieto potraviny dostali v núdzi ľuďom. Ako určite viete, na Slovensku žije 640-tisíc na hranici chudoby a podľa poslednej štatistiky až 30 % dôchodcov nemá financie na svoje základné potreby, teda aj na potraviny. Iba v Bratislave žije asi 5-tisíc ľudí bez domova. Teraz bude oficiálne sčítanie, na ktorom sa podieľajú viaceré organizácie. Ja som tiež jeden z členov takejto, neziskového občianskeho združenia a jednou z našich činností je aj pomoc ľuďom bez domova.
Túto pomoc realizujeme cez dobrovoľníkov. Našich 200 dobrovoľníkov preinvestuje ročne viac ako 12-tisíc eur. A z týchto prostriedkov varia a distribuujú ľuďom v núdzi, bezdomovcom domáce husté polievky a, a toto robia pravidelne už desať rokov. Vydávajú tieto potraviny priamo v teréne. V zime je to život zachraňujúce jedlo, nakoľko títo ľudia častokrát sú podvyživení. Tým pádom, žiaľ, pijú aj veľa alkoholických nápojov, rôznych pančovaných, a pokiaľ im človek dá večer jedlo, tak oni radi uprednostnia toto jedlo a tým pádom to riziko podchladenia v mrazivých nociach je, je nižšie. Tešili sme sa, že k týmto teplým polievkam, teda k týmto teplým jedlám budú môcť títo ľudia rozdávať aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Ročne iba našich päť známych veľkoobchodných reťazcov vyhodí viac ako 15-tisíc ton potravín, z čoho deklarujú, že väčšina sú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.
Nedávno som mal rozhovor s vedcom, ktorý sa zoberá kvalitou potravín, prof. Franzom Ulberthom, šéfom oddelenia Standards for Food Bioscience Inštitútu pre referencovanie materiálov a meraní pri Európskej komisii. Jedným z ich projektov bolo aj zamedzenie plytvaniu potravinami a edukácia európskeho obyvateľstva ohľadom rozdielneho prístupu k potravinám s dobou spotreby a dobou minimálnej trvanlivosti. Dovoľte aj mne, aby som jeden z tých materiálov vám ukázal. (Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.)
V podstate je to takýto plagát, takýto poster, kde v podstate sa Európska komisia snaží edukovať obyvateľov Európskej únie, aký rozdiel je medzi potravinami, ktoré majú na balení uvedený dátum "spotrebujte do", a potom aký rozdiel sú potraviny, ktoré majú na balení uvedený dátum minimálnej trvanlivosti. Na tomto materiáli v podstate je napísané, že dátum minimálnej trvanlivosti nás informuje o kvalite potravín, kým dátum "spotrebujete do" nás informuje o bezpečnosti potravín. A tam je hlavný rozdiel. Potraviny "spotrebujete do" by sa nemali konzumovať po tomto dátume. Aj keď tá potravina vyzerá dobre a nepáchne. Na druhej strane, potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale môže táto potravina strácať na kvalite. Teda jednoducho povedané, dátum minimálnej trvanlivosti je v podstate dátum, kedy výrobca garantuje prvotriednu kvalitu týchto potravín.
Tu treba podotknúť, že aj na Slovensku v tomto roku Asociácia slovenských spotrebiteľov dokázala, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si dokonca môžu zachovať aj svoju kvalitu, a to až tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. Asociácia dala v akreditovanom laboratóriu testovať niekoľko trvanlivých potravín v deň, keď sa im končila lehota minimálnej trvanlivosti, aj o tri mesiace neskôr. Výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín boli rovnaké počas oboch meraní. Ani po troch mesiacoch sa nenašli žiadne mikrobiologické či senzorické nedostatky. Podmienkou týchto výsledkov je však správne uskladnenie. To však by nemalo byť náročné, nakoľko tieto potraviny sa majú skladať pri izbovej teplote. Poškodiť by ich teda mohli iba extrémne výkyvy teplôt.
Novela predmetného zákona umožňuje charitatívnym organizáciám odoberať tieto potraviny z obchodov, ak sa zaregistrujú ako potravinový podnik a otvoria si výdajňu, ktorú im príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva úradne skontroluje, čo však znamená, že na charitatívne organizácie sa vzťahujú tie isté podmienky ako na komerčné predajne. Každý, kto chce takto pomáhať, si musí otvoriť špeciálne na to skolaudovanú výdajňu, teda ten priestor musí byť aj špeciálne skolaudovaný, musí mať patrične vzdelaný a vyškolený personál, spĺňať rôzne administratívne a hygienické povinnosti. A pokiaľ by to nedôsledne robil, pri kontrole takejto výdajne inšpektor, pokiaľ nájde pochybenie, musí udeliť pokutu, a to od sumy 100 eur.
Druhým rozmerom je, že tieto organizácie budú zodpovedať za, nazvime to teda neštandardný tovar, aj keď tie potraviny, trvanlivé potraviny bezprostredne po dátume minimálnej trvanlivosti by naozaj nemali byť inej kvality. Predpokladajme, že obchody, keďže ich musia sťahovať z predaja, v podstate hneď na nasledujúci deň alebo vo veľmi krátkom období ich budú dávať charitatívnym organizáciám, pretože, samozrejme, ich nebudú skladovať vo svojich priestoroch. Pokiaľ by sa taká charitatívne organizácia nenašla, tak osud týchto potravín je podobný ako v súčasnosti. A teda sa likvidujú, idú do kafilérií, v tom lepšom prípade sa používajú v živočíšnej výrobe.
Takže táto potravina, ktorá sa ocitne v nejakej výdajni v tejto charitatívnej organizácii, má oproti obchodom a obchodníkom jeden vážny hendikep. Je po dátume minimálnej trvanlivosti, teda po dátume, ktorým výrobca garantuje prvotriedne kvality tejto potraviny, aj keď, ako to potvrdil aj profesor Franz Ulberth, ktorý sa v Európskej komisii zaoberá v podstate vedou na tieto účely, tieto potraviny sú ďalej bezpečné na konzumovanie, pokiaľ boli správne uskladňované. Čo to však znamená? Pokiaľ by inšpektor u takejto charity kontroloval takýto neštandardný tovar a nariadil by odobratie vzoriek a tie by náhodou nevyšli v poriadku, pokuta v takomto prípade je od minimálne tisíc až do pol milióna eur a v prípade opakovaného porušenia akéhokoľvek tovaru, hoci aj jedného, sa môžu pokuty vyšplhať až do pásma od 1 mil., minimálna pokuta, do 5 mil. eur.
Pán štátny tajomník Csicsai na zdravotníckom výbore povedal, že charita bude predsa odoberať iba veľké palety, teda jednu šaržu výrobkov po dátume minimálne trvanlivosti, z ktorých si na vlastné náklady odoberie vzorku. Tak len pre vaše informácie, tie orientačné sumy sú nasledovné, čo som si ja zisťoval. Je to, samozrejme, orientačné, ja som to cez jedno laboratórium skúšal. Mikrobiologické vyšetrenie na konkrétny agens stojí od 45 do 50 eur, kontrola na toxíny 100 eur, senzorické vyšetrenie 30 eur. Áno, vyhadzujú sa niekedy aj, aj veľké palety týchto trvanlivých potravín s jednou šaržou. Avšak každému z nás je asi jasné, že vyhadzujú sa takisto menšie objemy týchto potravín, a dokonca to príde celkom logické, že predajňa akákoľvek nebude vyhadzovať stovky kusov jednej šarže, ale v podstate bude vyhadzovať to, čo sa nedopredalo, čo môžu byť desiatky kusov.
Pokiaľ by si lokálne charitatívne organizácie vytvorili k takýmto obchodom vo svojom pôsobisku vzťah, mohlo by dôjsť k efektívnemu využitiu čo najväčšieho množstva týchto potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A takto by mohlo byť pomožené tisícom sociálne odkázaných ľudí.
A z tohto dôvodu ja si myslím, že to, čo sme si všetci mysleli, že charitatívne organizácie budú od 1. 1. z našich predajní odoberať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti a pomáhať nimi núdznym, bolo podľa mňa naivné. Všetko svedčí v prospech tézy, že tieto potraviny sa budú aj naďalej likvidovať. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je jeho úlohou chrániť spotrebiteľa. To znamená, že spotrebiteľ má dostať všetky potrebné informácie, nemá byť klamaný a nesmú mu byť distribuované zdraviu škodlivé potraviny. Podľa nášho názoru to všetko bude charita splňovať, aj keby nebola registrovaná. V prípade, že charita bude distribuovať iba trvanlivé potraviny s dobou minimálnej trvanlivosti alebo teda tieto potraviny po ich, bezprostredne po skončení ich doby. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. A to by bolo treba zabezpečiť a toto by určite charitatívne organizácie informovali týmto spôsobom.
Ešte raz chcem podotknúť, že potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sú suché, konzervované, trvanlivé potraviny, ktoré sú skladované pri izbovej teplote, kde po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nedochádza k bezpečnostným rizikám. Teda potraviny sú bezpečné. Môžu len strácať niektoré kvalitatívne vlastnosti. Charita môže distribúciou trvanlivých potravín robiť osvetovú činnosť, pri ktorej bude vysvetľovať rozdiel medzi rizikovými potravinami a nerizikovými potravinami. Takýmto spôsobom môže prispievať k zlepšeniu informovanosti o potravinách. Je chybou ministerstva, že ľudia nepoznajú rozdiel medzi kategóriou potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze a sú označené termínom "spotrebujte do", a trvanlivými potravinami, ktoré sú označené "doba minimálnej trvanlivosti". Tento fakt vlastne potvrdzuje aj tá štatistika, ktorú asi nevidíte, lebo je to príliš malé, ale tuná je otázka, ktorú Európsky štatistický úrad skúmal, a bola položená: "Čo si myslíte, čo znamená minimálna trvanlivosti na potravinovom výrobku?" Tak správnu odpoveď, že potraviny sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale už nemusia byť v najlepšej kvalite, uviedlo 47 % Európanov, ale len 38% Slovákov. To znamená len 38 % ľudí na Slovensku má správne informácie o týchto potravinách. Každý spotrebiteľ má vlastnú zodpovednosť za konzumáciu potravín. A toto by som rád podotkol, že ďaleko väčšie riziko u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, že pokiaľ nie sú dobre skladované alebo prevážané, tak u nich môže dôjsť k pokazeniu, aj keď sú v rámci doby spotreby, ktorú garantuje výrobca. Spotrebiteľ sa má vždy rozhodovať na základe zrakového a čuchového vnímania. Pri trvanlivých potravinách je riziko ďaleko nižšie, aj keď sú po dobe dátumu minimálnej trvanlivosti.
A teraz by som sa chcel vlastne dostať k tým riešeniam, ktoré navrhol aj môj pozmeňovací, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prešiel výborom pre zdravotníctvo, avšak gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 852/2004 o hygiene potravín umožňuje, aby charitatívna organizácia nemusela byť registrovaná ako potravinový podnik, ak narába iba s trvanlivými potravinami. Túto legislatívu si osvojili do svojich zákonov aj niektoré krajiny, napríklad Veľká Británia alebo Taliansko. To dokonca v zmysle ich právneho poriadku charitu považuje za koncového spotrebiteľa. Teda vzťah medzi donorom a charitou je rovnaký ako medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Ja si myslím, že momentálny zákon, tak ako je predložený, a teda snaha nášho ministerstva o ochranu zdravia obyvateľov konzumujúcich potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti je neopodstatnená a kontraproduktívna, nakoľko touto právnou úpravou sa v našej krajine nič nezmení a zamýšľaná pomoc núdznym sa nebude realizovať.
Rozprával som sa s niektorými predstaviteľmi charitatívnych organizácií zameraných na pomoc ľuďom v núdzi. Tí sa pri takto nastavenej legislatíve do pomoci týmto ľuďom nebudú vedieť zapojiť. Pani ministerka, ja by som sa chcel opýtať, že či bolo k pripomienkovaniu tohto zákona pozvané, či boli pozvané aj tieto organizácie, teda charitatívne organizácie, ktoré majú následne realizovať túto pomoc núdznym ľuďom. Pretože ja som naozaj hovoril s niektorými a so, s najznámejšími, a oni mi toto nepotvrdili.
Takže na záver by som chcel ešte povedať, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý je teda odporučený, aby nebol schválený, umožňuje existenciu charitatívnych organizácií, ktoré môžu nakladať s potravinami aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bez výdajne. Toto je ďalšia z vecí, ktorú, ja sa priznám, mierne nerozumiem, že prečo musia charitatívne organizácie, pokiaľ by chceli pomáhať týmito potravinami núdznym ľuďom, mať otvorenú výdajňu. Je to podľa mňa obrovská byrokracia a v podstate až znemožnenie, aby mohli pomáhať. Pretože toto dokáže len časť tých organizácií, ktoré sú zamerané naozaj na pomoc núdznym, realizovať.
V tom mojom pozmeňujúcom návrhu iba tieto organizácie by nemuseli byť registrované. Pokiaľ by organizácia sa rozhodla, že chce mať takúto výdajňu pre núdznych ľudí, tak v tom prípade si aj ja myslím, že nech je táto výdajňa registrovaná, nakoľko tam naozaj môže dochádzať aj k tomu, že tie potraviny možno budú trošku dlhšie na sklade tejto výdajne, možno sa nepodarí ich okamžite všetky vydať. Čo však, ešte raz opakujem, pri organizáciách, ktoré tie potraviny zoberú a priamo vydávajú v teréne, takéto niečo nehrozí. Pokiaľ my dávame jedlo núdznym ľuďom, tak nikdy nám nezvýšilo. Vždycky eventuálne si zoberú dvakrát.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás s prosbou v mene núdznych ľudí a charitatívnych organizácií, ktoré im chcú pomáhať. Prosím, podporte buď môj pozmeňujúci návrh, alebo dopracujme túto legislatívu tak, aby to v našej krajine bolo možné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Janckulík, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ktorej zároveň gratulujem k narodeninám, chcel by som podporiť tento pozmeňujúci návrh kolegu Krajčího, pretože keď sa už konečne prijíma tento zákon, ktorý by umožňoval prerozdelenie potravín po dobe minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám, čo som veľmi uvítal, odstráňme, prosím, aj zásadné prekážky, ktoré by bránili jeho reálnemu uplatňovaniu v praxi, aby sme nedospeli do štádia, že máme zákon, ktorý vyzerá dobre na papieri, ale v praxi sa uplatniť dá len ťažko.
Od mnohých ľudí, ktorí majú skúsenosti s usporiadavaním rôznych charitatívnych podujatí pre sociálne slabších, ale aj dobrovoľníckych akcií pre deti napríklad, počúvam, že takto nastavený zákon, ako máme u nás, ktorý podporuje nehorázne plytvanie s potravinami a je doslova až neľudský. A toto si nielenže nemôžeme dovoliť, ale ani nesmieme. Treba neustále zdôrazňovať, že by sa prerozdeľovali iba trvanlivé potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, bežné základné potraviny, napríklad ryža, cestoviny, čaje, múka, cukor a tak ďalej, ktoré keď sú štandardne skladované, čiže netreba na to zisťovať žiadne obzvlášť špeciálne podmienky, a ak nemajú nejak porušený obal, tak s tým nie je žiadny problém, čo sa týka nejakých zdravotných rizík. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva takéto potraviny. Aj teraz každý nesieme vlastnú zodpovednosť za to, že skonzumujeme napríklad pri potravinách, ktoré sa rýchlo kazia, keď ich v domácich podmienkach alebo pri prevoze z obchodu zle uskladníme, tak môže dôjsť k pokazeniu, i keď výrobca tam garantuje istú dobu spotreby, ale, samozrejme, vieme si to odkontrolovať pohľadom alebo čuchom. To sú základné veci. Často ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

Ďakujem pekne kolegovi Krajčímu za jeho príspevok a za jeho snahu robiť pre, urobiť niečo pre ľudí v núdzi a oceňujem ministerstvo a pani ministerku za to, že, že naozaj sa snaží urobiť všetko pre ochranu zdravia nášho národa. To je, to je priorita, tomu chápem, toho, tomu rozumiem.
Len chcem vás naozaj poprosiť, pani ministerka, aj poslancov, aby sme si práve možno aj v tomto adventnom čase uvedomili, ako je potrebné pomôcť rodinám v núdzi, nesťažovať zbytočne a nepridávať bremená charitatívnym organizáciám, ktoré sú overené. Oni sú overené, majú za sebou desaťročia práce. Netreba pridávať bremená ďalšie byrokratické na to, aby mohli robiť nejaký úkon pre rodiny v núdzi. Zvlášť sa prihováram aj kvôli jednorodičovským rodinám, ktoré majú naozaj malý finančný príjem, málo prostriedkov a každá trvanlivá potravina, ktorú dostanú, im pomôže. Pripomínam opäť, že práve v tomto adventnom čase, predvianočnom čase tieto rodiny dostávajú rôzne dary v podobe trvanlivých potravín, takže vyzývam pani ministerku, vyzývam poslancov, pomôžme tomu aj legislatívne, aby táto charita sa mohla ďalej realizovať v prospech rodín v núdzi.
Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka, s faktickou nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi pánovi poslancovi Krajčímu za jeho príspevok, v ktorom vidieť to, že je veľmi dlhý čas činný v tejto oblasti, kde sa pomáha ľuďom, kde sa rozvíjajú rôzne sociálne aktivity. Ja by som ho len doplnil.
Jeden môj sused je riaditeľom diecéznej charity v Žiline a tiež hovorí, že mnohokrát tá snaha o určitú takú prísnosť a dôslednosť v niektorých tých predpisoch spôsobuje, že ľudia, ktorí žijú naozaj v hrozných podmienkach zdravotných, hygienických a tak ďalej, tak ak im chceme zlepšiť život, tak zrazu sa vyžadujú podmienky, ktoré sú kdesi na úplne opačnom spektre, absolútna nejaká zdravotná nezávadnosť, sterilita a tak ďalej a je to vlastne problém. Čiže myslím si, že treba sa pozerať aj na tú prax, v ktorej pán poslanec Krajči má bohatú skúsenosť a mnohí ďalší ľudia, a skúsiť nájsť riešenie, ktoré je dostatočne bezpečné a zároveň ale výrazne zlepšuje kvalitu života tých ľudí, ktorým je táto pomoc určená.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciami na faktické, pán poslanec? Nie, nie je tomu tak. A pani poslankyňa Antošová, viem, že už stratila poradie a nenachádza sa v miestnosti. Dobre, takže ústnu časť rozpravy považujeme za skončenú. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Simon.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, všetko najlepšie k vaším narodeninám. A dúfam, že čoskoro uzdraviete a budete pracovať príjemne, pretože na tom ministerstve je naozaj veľa práce.
Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som sa poďakoval vám aj vaším kolegom za to, že z mojich pripomienok v prvom čítaní ste niektoré pripomienky zapracovali do zákona. Osobitne ďakujem za to, že označovanie zloženia pri nebalených a vážených výrobkoch zostanú zachované. Bolo by treba viac ešte dozrieť na to, aby to aj obchodníci v plnej miere robili, lebo to je ten parameter, na základe ktorého si spotrebiteľ môže urobiť odborný posudok, či cena zodpovedá tej kvalite, tak ako náš minister financií hovorí, že peniaze za kvalitu.
Rovnako si myslím, že aj to riešenie, kde názorovo sa ešte líšime v tom, že teda riešenie tých malých prevádzok 15 ľudí a 700-tisíc euro, predložili ste pozmeňujúci návrh oproti tomu, čo bol. Ja osobne zdieľam názor, že by to malo byť ešte inakšie naformulované, ale možnože právne obstojí aj to, čo ministerstvo predložilo. Ukáže život, ale aj za tú zmenu, pani ministerka, musím povedať, že ďakujem. Je to krok k lepšiemu, nie pre mňa ako pre poslanca, ale pre tých malých výrobcov, ktorí pristupujú na slovenský trh, sú to pre slovenských výrobcov, aby sme aj týmto spôsobom vytvárali pre nich jednoduchšiu, pracovné miesta.
Čo ale naďalej trápi, ten praktický pohľad na túto novelu, je zmena v § 11 písm. e) zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. Chcem povedať, že nikde v slovenskom právnom poriadku nie je zapísané a zadefinované, čo sú to vzájomne nezlučiteľné druhy výrobkov. Preto si myslím, že toto znenie bude vyvolávať mnoho problémov v praxi. Keďže je to zapracované do zákona o potravinách, tak všeobecne by sa to dalo vnímať, že nezlučiteľné druhy potravín. Ja chápem, lebo som sa pýtal odborníkov, prečo vznikol vôbec takýto návrh alebo takéto znenie. Vychádza z toho, že mnohí prepravcovia, hlavne z Poľska, dovážajú potraviny spolu s pneumatikami alebo s nejakým stavebným materiálom. Ja súhlasím s tým, že toto treba riešiť. Len to znenie alebo tá formulácia podľa mňa je nedostatočná a môže, môže vyvolávať pochybnosti.
Preto ja som navrhoval vo výbore, aby k tomuto ustanoveniu bolo dané ministerstvu právomoc vydať všeobecný právny predpis, kde by to dopovedalo. Je mi to nesmierne ľúto, že poslanci z vládnej koalície túto snahu nepochopili, lebo keby ministerstvo dopovedalo, čo tým myslí, tak by to bolo oveľa lepšie. Ostatne by možno bolo lepšie, keby tá formulácia bola, že potraviny nie je možné spolu prepravovať s tovarom nepotravinárskeho charakteru. To by bolo jednoznačne definované, že máme nato, máme zato, aby s pneumatikami z Poľska nedovážali spolu mäso alebo mlieko, alebo iné výrobky. A že v tom aute majú byť potraviny alebo iný, iný tovar. Myslím si, že toto je ešte jeden taký bod, ktorý je veľmi citlivý.
Dovoľte, aby som sa teraz vyjadril aj k tomu, čo povedal kolega Krajčí. Kolegyne, kolegovia, sedíme v Národnej rade Slovenskej republiky, v orgáne, ktorý má zodpovedať za životy občanov tejto krajiny. Máme prijímať zákony, ktoré majú hovoriť, aby sa tu ľudia cítili čo najlepšie a najkonformnejšie. A mám za to, že pri riešení tovaru, ktorý je, zostane na pultoch nepredaný po minimálnej dobe trvanlivosti, chceme riešiť humanitárnu pomoc alebo problém 600-tisíc ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Vyzývam vás k tomu, aby ste sa k tomuto návrhu zákona a k riešeniu tovaru, či už sú to konzervy, cestoviny, múka alebo iné druhy tohto charakteru, ktoré spadajú do tejto kategórie, aby ste sa nesnažili nájsť riešenie a nezavádzali riešenie pre druhú kategóriu občanov v tejto krajine. Humanitárnu pomoc poskytuje v tejto krajine ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Dostáva k rodinám, ktoré sú odkázané, tovar, také balíčky, ak ste mali možnosť vidieť aj v televíziách. Rozdávalo to kedysi ministerstvo pôdohospodárstva, potom za ministra Jahnátka sa to ukončilo, nepokračovalo sa, aj keď sme mali odsúhlasených 5 mil. eur, nepokračovalo sa v tom. Ja sám som prvýkrát to zavádzal, dostalo sa to k viac ako 420-tisíc ľuďom, táto humanitárna pomoc. Boli to potraviny, ktoré boli v kategórii v lehote minimálnej trvanlivosti, a každý, kto to dostal, mohol tento tovar použiť. Nebol to, nebola tá potravina, kde už výrobca negarantoval jeho kvalitu a bezpečnosť.
Zavádzať do systému, že my chceme rozdať ten tovar, ktorý zostane v našich obchodných reťazcoch prebytočný, nepredaný. Zoberme si jednu konzervu, tá konzerva, tie konzervy viac-menej majú trvanlivosť tri roky. Chce mi niekto povedať, že tri roky nie je možné predať ten tovar v obchode? A tri roky a prvý deň to ideme rozdávať ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi preto, lebo táto krajina má taký systém, že z 5 mil. ľudí 600-tisíc žije na hranici chudoby, tak my im ideme tento tovar rozdávať.
Chcem poukázať na druhý rozmer tohto, tohto prístupu. Tovar, ktorý je jeden deň po dobe minimálnej trvanlivosti v obchodnej sieti, keď ho ktokoľvek nájde, tak ho ideme postihovať miliónovou pokutou. Na druhý deň na základe toho istého zákona alebo v ten istý deň tovar po minimálnej dobe trvanlivosti na základe tohto istého zákona môže charitatívna organizácia rozdať tým, ktorí sú, žijú v chudobe a nemôžu si dovoliť takýto tovar, takéto jedlo si zaobstarať a kúpiť v obchode. Prosím, toto nie je s kostolným poriadkom. Naozaj zamyslite sa nad tým.
Pán kolega Krajčí, ja súhlasím s tým, že keď tú konzervu nevedia predať, ale nevedia predať dva roky a jedenásť mesiacov, tak v tom dvanástom mesiaci nech to rozdajú tým, ktorí sú na to odkázaní. Tých 15-tisíc ton, ktoré ste tu spomenuli, my sme sa minule bavili tu a ja som sa nad tým tak hlbšie zamyslel a povedal som si, prečo táto, takéto množstvo vzniká na Slovensku, lebo to nie je úkaz v Nemecku, nie je to úkaz v Rakúsku, to je úkaz, ktorý je na Slovensku. Prečo tomu tak je?
Je tomu tak, lebo v roku 2000, keď Slovenská republika vstúpila do OECD, tak bezbreho vpustila všetky obchodné reťazce na Slovensko. Však Bratislava má pomaly viac veľkoobchodných priestorov, obchodné centrá než samotná Viedeň, ktorá je násobne vyššia. V našich obchodoch veľakrát ten tovar nie je majetkom obchodu, ale dodávateľa. To znamená, sú preplnené. To je v poriadku, je tam väčšia ponuka pre zákazníka, ale tým pádom aj väčšie plytvanie. Ale to je, nie je chyba zákona o potravinách, to je chyba systému, ktorý sme tu dovolili, že máme jednoducho tých obchodov veľkých príliš veľa a potom predávajú ten tovar na komis, predávajú ho do posledného možného dňa. Tento zákon s týmto návrhom, musím povedať, že vyhovuje len obchodným systémom, obchodným reťazcom, pretože ony tú konzervu budú môcť predávať za plnú cenu do posledného dňa. Tri roky. Pýtam sa, tri roky - na tom pulte aj vzadu - nie je človek, ktorý to vie nájsť a vie pozrieť a dať ho dopredu? Nie je človek, ktorý by povedal, že tento tovar dáme do ponuky a zlacníme a predáme? Nie. Lebo keď ho zlacnia, tak na tom niekto prerobí. Keď zavedieme tento systém, tak celú tú ťarchu prehodíme na niekoho iného. Prehodíme na výrobcu, lebo obchodník na tom nestratí nič, a ľudí, vytvoríme kategórie, druhej kategórie, ktorým to dáme, aby si to, aby to zjedli.
Preto by som vás chcel vyzvať, systém, ktorý dnes na Slovensku je a funguje, kde je to možné rozdať v lehote, by bolo treba rozšíriť pre všetky charity. Osobne si myslím, že riešenie, ktoré je na Slovensku, že potravinár, keď obchodné reťazce dajú tovar potravinárskej banke, potravinovej banke, tak vtedy si to môžu odpísať. Podľa usmernenia ministerstva, teda Finančnej správy alebo Finančného riaditeľstva.
V tom, ja osobne si myslím, že to by malo platiť pre všetky charitatívne organizácie a áno, súhlasím s tým, čo povedal kolega Krajčí, že keď necháme tento systém v tej podobe, v akej je, tak ja môžem spávať kľudne, pretože nebudem mať ľudí druhej kategórie, ktorým tento tovar budeme rozdávať. Nebudeme rozdávať, lebo tento systém je len systémom preto, aby sme ho mali, ale nie preto, aby fungoval a niekomu pomohol. Lebo keby sme to rozšírili, že každá charita tak ako dnes môže sa zúčastniť a môže si zobrať ten tovar a môže to rozdať, tak v tej chvíli, a samozrejme, obchodník si to môže odpísať z nákladov, keď to urobí posledný týždeň ešte v lehote, keď výrobca garantuje jeho kvalitu a bezpečnosť, tak by sme tým ľuďom rozdali tovar, za ktorý sa nikto nemôže, nemusí hanbiť.
Ale nazdávam sa, že Národná rada Slovenskej republiky by mala zabezpečiť to, aby občania Slovenskej republiky mali prístup rovnako k potravinám a aj kvalite. Štát musí garantovať pre svojich občanov, že v predaji a v distribúcii budú potraviny, ktoré výrobca garantuje. My chceme zaviesť alebo je tu snaha zaviesť, kde už výrobca negarantuje jeho kvalitu, negarantuje ani jeho bezpečnosť, lebo nikto negarantuje, že či tie podmienky budú dodržané alebo boli dodržané za tie tri roky a v akom stave ten tovar prechádza, lebo obchodník nezodpovedá za ten tovar, keď to odovzdáva charite. Za to zodpovedá v konečnom dôsledku charita, keď to rozdá ľuďom. Ale my v Trestnom zákone máme trestnú zodpovednosť za to, keď niekto podá potravinu alebo predá, predá alebo dodá niekomu potravinu, ktorá mu spôsobí ujmu na zdraví. To znamená, že tento systém je chorý, pretože sa pozerá na veci len z titulu tohto zákona a nie systému ako takého, ktorý na Slovensku funguje, alebo v akom prostredí, v právnom prostredí sme. Ale nazdávam sa, že na tom už v tejto chvíli asi nič veľmi nezmeníme, takže musím povedať, že tak ako v prvom čítaní som upozornil na tieto veci, dnes som sa snažil rozšíriť tento uhol pohľadu tam, kde ministerstvo neakceptovalo alebo nereflektovalo na tie podnety, ktoré som namietal. Je to legitímne právo ministerstva, je to legitímne právo vládnej väčšiny, ale rovnako musím povedať, že je to aj legitímne poukázanie na to, že za celý tento systém, ktorý sa tu vytvorí, bude niesť v prvom rade vládna koalícia aj zodpovednosť pri jeho vykonávaní v praxi, a či vôbec ten zákon v tej podobe bude vykonateľný.
Takže záverom opätovne dovoľte, aby som sa poďakoval za tie zmeny, ktoré ministerstvo zapracovalo, ktoré som povedal v prvom čítaní, no a dúfam i, že ministerstvo čoskoro príde na to, že tento systém je treba zmeniť, lebo nie je možné povedať, že tovar jeden deň po minimálnej dobe trvanlivosti v obchodnom reťazci postihujeme miliónovou pokutou a na druhý, a v ten istý deň, keď to niekto na základe toho istého zákona rozdá, tak to je v poriadku, pretože dávame tým, ktorí sú chudobní. Ale to, že tu máme tých 600-tisíc ľudí chudobných, za to nemôže ministerstvo pôdohospodárstva, ale to je systém chorý tak, ako je.
Ďakujem.