11. schôdza

22.11.2016 - 8.12.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.12.2016 o 10:01 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:01

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo. Skúsim veľmi stručne zopakovať, čo som povedal včera tie posledné štyri minútky nášho rokovania pred tým, ako sme uzavreli našu včerajšiu rozpravu v súvislosti s týmto návrhom zákona.
Začal som tým, že mi bolo ľúto, že sme otvorili tak vážnu tému, akou je zmena Ústavy Slovenskej republiky, štyri minúty pred siedmou hodinou a v sále bolo prítomných 17 poslancov a predsedajúci. Zdá sa, že som bol veľmi optimistický, že to dnes bude oveľa lepšie. Nie je.
Akokoľvek vzato, spomenul som minimálne tri základné dôvody, prečo si my v klube strany Sloboda a Solidarita myslíme, že bol dobrý nápad prísť s takouto novelou. Ten prvý je, samozrejme, šetrenie verejnými financiami, pretože pokiaľ sa nám podarí zlúčiť dvoje volieb, tak, samozrejme, očakávame, že to bude mať dosah aj na verejný rozpočet. Druhý dôležitý dôvod je, že voľby, najmä voľby do vyšších územných celkov, tým získajú pravdepodobne vyššiu legitimitu, nakoľko sa očakáva, že sa zvýši účasť na týchto voľbách, keďže dnes, ako viete, komunálne voľby sú zaujímavé pre približne polovicu voličov na Slovensku, zatiaľ čo voľby regionálne, bohužiaľ, nie ani pre štvrtinu. Takže toto je tiež dobrý a pozitívny moment. No a ten tretí dôležitý moment, prečo je z nášho uhla pohľadu táto novela správna, je fakt, že takýmto spôsobom možno odradíme niektorých multifunkcionárov, pretože im bude omnoho zložitejšie vysvetľovať voličom, prečo sa uchádzajú aj o post v zastupiteľstve miestnom alebo mestskom a zároveň župnom. Respektíve o to viac, pokiaľ sa jedná o exekutívne funkcie, to znamená, že by sa niektorí primátori zároveň uchádzali aj o miesta županov a naopak. Takže toto, toto sú také tri dôležité momenty, veľmi stručne vzato, ktoré sú z nášho uhla pohľadu dôležité a správne.
Tak ako to už býva zvykom, každá minca má dve strany a zároveň sme sa v našom klube rozprávali aj o tienistých stránkach tohto pokusu o novelu ústavy a tie si tiež podľa môjho názoru treba pomenovať pomerne jasne.
Prvým pomerne vážnym problémom môže byť chaos, ktorý nastane v roku 2022, keď sa prvýkrát budú konať voľby do miestnej a regionálnej samosprávy spoločne. Už dnes je evidentné, že pomerne značná časť populácie nemá úplne jasno v tom, aké kompetencie má mesto, aké kompetencie má samospráva. A keďže tí, ktorí budú mať záujem byť zvolení za členov exekutívy samosprávy, to znamená za starostov a primátorov, resp. za županov vyšších územných celkov, a takisto aj poslanci jednotlivých zastupiteľstiev budú musieť svojim voličom vysvetľovať, s akým programom prichádzajú, bude nevyhnutná primeraná edukácia obyvateľstva, aby tu naozaj tento chaos nenastal.
Ďalším vážnym problémom, a pre nás mimoriadne vážnym, je aj fakt, že voľba dnes vo vyšších územných celkoch je stále dvojkolová, pokiaľ ide o voľbu predsedov alias županov vyšších územných celkov, zatiaľ čo voľba primátorov a starostov je na Slovensku jednokolová. Bohužiaľ, na tejto schôdzi budeme riešiť tento problém novelou zákona, ktorá má zrušiť druhé kolo voľby práve županov vyšších územných celkov, ale nerieši nejakým spôsobom to, že akým spôsobom by sme sa mohli postaviť úplne opačne k tejto situácii a že by sme teda v roku 2022 mohli mať, naopak, dvojkolovú voľbu starostov a primátorov.
Pre nás v strane Sloboda a Solidarita je totiž neakceptovateľné, aby sme v rámci väčšinového princípu od dvojkolovej voľby ustúpili. Ja sa k tejto téme budem osobitne vyjadrovať v rámci novely, ktorú nám kolegovia predkladajú o dva body ďalej, takže nebudem teraz rozoberať aj z hľadiska možno politologického, prečo je veľmi dôležité, aby pri väčšinovej voľbe zostala zachovaná dvojkolovosť.
Preto sme sa v klube strany Sloboda a Solidarita rozhodli, že tento návrh zákona, keďže je to ústavný návrh zákona, radi podporíme, ale len za podmienky, že sa návrh o dvojkolovej voľbe a jej zrušení pre vyššie územné celky z rokovania stiahne alebo aspoň v rámci prvého čítania neprejde do druhého čítania. Potom si vieme predstaviť, že doplníme naše hlasy k tejto novele ústavného zákona. A prečo konkrétne? K tomu sa veľmi rád dostanem pri inom bode.
Je tu ešte jedna dôležitá vec, ktorú treba spomenúť, keď som hovoril na začiatku o šetrení verejných financií, sú tu aj určité technikálie, ktoré s tým súvisia, napríklad tie, ktoré súvisia s jednou volebnou komisiou, ktoré súvisia s uzatváraním urien a ich bezpečnosťou, prepočítavaním hlasov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže bol by som veľmi rád, ak by v rámci ďalšieho bodu programu, ktorý má tieto technikálie vysvetliť, nám navrhovatelia veľmi detailne porozprávali o tom, ako si celý tento proces predstavujú, pretože ak sa tento nedoladí do adekvátnej podoby, tak práve ten prvý bod programu, to šetrenie verejnými financiami, môže byť pomerne vážnym problémom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2016 o 10:01 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:07

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega Klus, povedali ste už včera v rozprave dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť.
Prvá bola, že je hanbou pre Slovensko, že sa na eurovoľbách zúčastnilo iba niekoľko percent slovenských občanov. Myslím si, že sa v tomto veľmi mýlite. Je to hanbou pre Európsku úniu, že nedokázala absolútne žiadnym spôsobom presvedčiť slovenských občanov, že má nejakú relevanciu. A je to aj dôkazom toho, že naši ľudia nie sú hlúpi a veľmi dobre si uvedomujú, že Slovensko má v Európskom parlamente 1 % poslancov. To znamená, reálne v Europarlamente Slovensko nevie ovplyvniť nič. A práve preto je strašne dôležité, aby sme neposúvali ďalšie a ďalšie kompetencie do Bruselu, ale aby sme si zachovávali slobodu rozhodovania v čo najširšom okruhu otázok.
Práve preto my nepodporujeme a zásadne odmietame to, čo navrhuje pán premiér, aby Slovensko bolo v tom najužšom jadre európskej integrácie a čo sa bude integrovať, pri tom Slovensko musí byť. Naopak, myslím si, že toto by bola pre Slovensko najhoršia stratégia, lebo by to znamenalo, že nebudeme postupne už vedieť ovplyvniť v Európskej únii takmer nič, ak sa budeme vzdávať svojho práva veta, nebudeme môcť slobodne rozhodovať o svojom osude.
Mýlite sa aj v druhej otázke, povedali ste, že tento ústavný zákon umožní šetriť peniaze daňových poplatníkov, pretože sa voľby do krajov a obcí a miest budú konať v jeden deň. Je to práve naopak a v rozprave vystúpim a vysvetlím vám prečo. Tento zákon v skutočnosti požaduje viac finančných prostriedkov, ako sme to mali doteraz.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2016 o 10:07 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:07

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
My v Ľudovej strane Naše Slovensko považujeme túto iniciatívu za dobrý nápad, skutočne neexistuje žiadny logický argument, prečo by sme mali byť proti.
Čo sa týka vystúpenia pána Klusa, tak ja navrhujem, aby teda v budúcnosti prišli s nápadom na zlúčenie aj prezidentských volieb a eurovolieb, pokiaľ to majú v programe a pokiaľ to majú už nejakým spôsobom pripravené, my to veľmi radi podporíme, na rozdiel od nich my za ich návrhy dokážeme zahlasovať, pokiaľ sú rozumné.
A to je všetko. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2016 o 10:07 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak. Ďakujem veľmi pekne aj za vaše pripomienky, páni kolegovia.
Čo sa týka eurovolieb a to, či je to hanba pre Slovensko alebo pre Európsku úniu, ja by som povedal, že oboje v tomto prípade. Súhlasím s vami, že Európska únia dlhodobo zlyháva, aj pokiaľ ide o vysvetlenie napríklad kompetencie Európskeho parlamentu a toho, čo tam vlastne poslanci robia. O to viac sa teším jedinému dobrému návrhu v rámci novely rokovacieho poriadku, že tu budeme mať možnosť vypočuť si poslancov Európskeho parlamentu. Doteraz som to považoval za veľmi neštandardné, že nemali vlastne ani prístup do sály, hoci teda na výboroch sa nám z času na čas objavili. Takže toto s vami súhlasím a verím tomu, že aj to môže byť jedna z ciest, ako prípadne zvýšiť záujem verejnosti o voľby do Európskeho parlamentu.
Pravda je ale aj taká, že musíme začať sami od seba a naozaj vo veľkej miere treba vysvetľovať ľuďom napríklad aj to, čo ste možno nie celkom správne poňali vy, že naši poslanci tam nezastupujú Slovenskú republiku, ale jednotlivé politické frakcie, čo tiež možno nie je najsprávnejší prístup a môžme z hľadiska možno politologického na túto tému veľmi odborne porozprávať, ale pri novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má zlučovať voľby komunálne a regionálne, na to momentálne nie je priestor. Rovnako ako nie je priestor vysvetľovať si, aké kompetencie má dnes Európska únia a suverénne štáty. Na to bude priestor pri inej otázke, ktorú budeme riešiť ešte v rámci tejto schôdze.
No a čo sa týka kolegu Uhríka, tak tam len toľko, že máme to pripravené. Veľmi rád sa prípadne aj s vami na túto tému porozprávam. Faktom ale je to, že my sme pomerne jasne zdôvodnili, niektorí, prečo nemôžme hlasovať za vaše návrhy zákonov. Čiže keď sa niektoré body z vášho programu prestanú objavovať ako relevantné, potom môžme diskutovať na túto tému.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2016 o 10:10 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:13

Viera Dubačová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v nasledujúcom príspevku poukázať na to, že tento návrh zákona neprinesie ani úsporu verejných financií a je otázne, či zvýši volebnú účasť. Tento zákon považujem za obyčajný útok na čoraz narastajúcejšiu a vzrastajúcu silu nezávislých kandidátov v regionálnych voľbách.
Keď pán Glváč v máji tohto roku prvýkrát hovoril o zjednotení dňa volieb konania komunálnych a volieb do vyšších územných celkov, dalo sa to vnímať ako podnet na začatie verejnej diskusie, keďže ide o ústavný zákon. Ani v najhoršom by mi nenapadlo, že skutočne takýto radikálny zákon už v novembri budeme prerokovávať a zvlášť ústavný zákon pred poloprázdnou sálou.
Jedným z hlavných argumentov predkladateľa tejto novely bolo, že zjednotenie volieb prinesie úsporu verejných financií. Ako však ukazuje ďalej dôvodová správa, žiadna úspora sa konať nebude, pretože voľby sa budú musieť v prípade schválenia jeho návrhu sčítavať dva dni. Navyše bude potrebné vyššie nasadenie polície, aby počas noci strážila volebné urny pred manipuláciou. V konečnom dôsledku tak bude potrebné vynaložiť oveľa vyššie úsilie na organizáciu takýchto volieb. Aj keby došlo k úspore financií, bude to zanedbateľná čiastka oproti sumám, ktoré lietajú v každodenných kauzách tejto vlády. Nerozumiem, prečo sa snažíme šetriť na voľbách, na jedinom mocenskom nástroji občanov tejto krajiny.
Ďalším argumentom je zvýšenie záujmu o voľby do vyšších územných celkov. Aj tento efekt je však veľmi otázny. Vyššia volebná účasť pri konaní oboch volieb naraz je iba zbožným želaním predkladateľov tohto ústavného zákona. A nie je zatiaľ podložená žiadnym konkrétnym príkladom alebo scenárom, prečo by sa takto malo stať. Je to dôkaz o odtrhnutosti politických elít od reality. Lebo nízka volebná účasť do vyšších územných celkov možno nevyplýva z nezáujmu občanov. Nízka volebná účasť môže vyplývať práve z toho, že sme vytvorili umelé celky, s ktorými sa regióny a ľudia z regiónov nikdy nestotožnili. Nízka volebná účasť vyplýva z toho, že občania nevedia, netušia o kompetenciách vyššieho územného celku alebo ich považujú za málo dôležité. V tejto oblasti nám chýba ešte osveta. Riešením zvýšenia volebnej účasti do vyšších územných celkov je preto buď zmena ich členenia, alebo ich kompetenčné posilnenie, alebo, po tretie, dôraz na vzdelávanie, čiže osvetu občanov o význame vyšších územných celkov.
Určite však nie je riešením chaos, ktorý nastane pri konaní dvoch typov volieb v jeden deň. Občania budú mať problém identifikovať, ktorí kandidáti kam kandidujú. V konečnom dôsledku budú ľudia ešte viac zmätení, že týmto návrhom docielime nie zvýšenie účasti vo voľbách do vyšších územných celkov, ale zníženie do komunálnych volieb. Tento chaos bude vyhovovať najviac silným politickým stranám, ktoré sa spoliehajú na svoju značku a nie na kvalitu jednotlivých kandidátov.
Táto novela je teda snahou presadiť sa na úkor čoraz silnejších nezávislých kandidátov. Práve pre nezávislých kandidátov bude teda mimoriadne ťažké pri takomto systéme konania volieb presadiť sa. Nezávislí nemajú výhodu politickej značky. Musia presviedčať voličov najmä svojou kvalitou, obsahom, témou. Počas volebnej kampane musia fixovať voličov na svoje meno, predávať tvár, svoje schopnosti. Teraz do tejto nevýhodnej štartovacej pozície nezávislých kandidátov pribudne aj nutnosť vysvetľovať, do ktorého zastupiteľstva vôbec tento kandidát kandiduje.
V Banskej Bystrici napríklad kandidovalo v posledných voľbách do VÚC 62 takýchto kandidátov, do mestského zastupiteľstva 225 kandidátov v štyroch volebných obvodoch. Dovedna sa domieša takmer tri stovky kandidátov. Ktorý pracujúci občan, nepolitik, má čas počas dvoch týždňov trvania kampane naštudovať toľko volebných profilov a volebných programov?
Tento návrh teda považujem za reakciu na silnejúcu pozíciu nezávislých kandidátov a vzrastajúci podiel nezávislých kandidátov v obecných, mestských zastupiteľstvách a zastupiteľstvách samosprávnych krajov. Je to reakcia tradičných strán na silnejúcu občiansku spoločnosť. Tá si rokmi čoraz viac uvedomuje, že k tomu, aby zmenila svet okolo seba, nepotrebuje politické strany, ktoré ich zväzujú v rozhodovaní. Že môžu svet meniť okolo seba sebou samými, svojím vlastným občianskym prínosom, občianskym aktivizmom.
Práve toto je hlavným cieľom zákona. Sťažiť voličovi orientáciu vo voľbách. Cieľom je zvýhodniť tých, ktorí budú mať značku politickej strany. Tá si čoraz viac uvedomuje, že znížiť vplyv nezávislých kandidátov je momentálne v jej silách, pretože je vo väčšine.
Tento návrh zákona je teda útokom na občiansku spoločnosť a na nezávislých kandidátov. Pod rúškom falošného šetrenia verejných financií a domnelého zvyšovania volebnej účasti. Preto prosím všetkých demokraticky zmýšľajúcich poslancov tohto parlamentu, aby ho nepodporili.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2016 o 10:13 hod.

Mgr. art.

Viera Dubačová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:20

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Keď som hovoril vo svojom úvodnom príspevku o tom, že očakávame vyššiu volebnú účasť, tak to, samozrejme, aj súvisí s tým, že keď máme mať jednu komisiu rovnako tak pre miestne, ako aj regionálne voľby, no neviem si predstaviť toho občana, ktorý by odignoroval to, že dostane dva hlasovacie lístky, jeden komunálny, jeden regionálny, keď ho už raz držím v ruke, tak pravdepodobne zahlasujem. Je to štandard v mnohých krajinách sveta, západnej Európy, Spojených štátov amerických. Dokonca mal som možnosť zúčastniť sa takých volieb ako pozorovateľ v Kanade. Takže tam ten predpoklad, že sa zvýši volebná účasť, je pomerne veľký.
A z tohto som vychádzal, aj keď sme hovorili o tom, že sa má znížiť náklad, pretože najväčšiu čiastku pri voľbách vždy tvorí práve vyplatenie členov komisií. No a keď sa vychádza z toho, že tu bude jedna komisia, tak očakávam, že tam nastane nejaká úspora. Ale o to viacej sa teším na príspevok kolegu Krajniak, ktorý má pripravených hneď niekoľko faktov, ktoré to tak celkom nevidia a môžu to pomerne jasne vyvrátiť. Takže čakám ešte v tejto súvislosti zaujímavú diskusiu.
Nedá mi však nezareagovať na jednu z dôležitých pripomienok pani poslankyne Dubačovej, ktorá hovorila o tom, že tu máme umelé celky. Na tom sa asi zhodneme takmer všetci v tomto pléne. Tých osem krajov, tak ako ich svojho času navrhol ešte Vladimír Mečiar pre štátnu správu, to bolo jedno veľké nešťastie, že sa nám podarilo pretaviť do samosprávy, s ktorou sa jednoducho občania nestotožnili.
Sú tu teda tie možnosti, ktoré naznačila zmena členenia, vysvetľovanie kompetencií, alebo potom sa bavme ešte o inej možnosti, a to je úplné zrušenie krajov a prejsť možno na systém municipalizácie, tak ako sa to podarilo v škandinávskych krajinách.
Ja len pripomínam, najmä kolegom zo strany SMER - sociálnej demokracie, že práve v roku 2013 pred týmito voľbami, ktoré tak zarezonovali Slovenskom, hovorili o tom, že toto je téma, ktorú treba otvoriť. Nestalo sa. Otváram dnes iné témy. Takže moja pripomienka pre nich v tejto súvislosti.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2016 o 10:20 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:22

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pani poslankyne Dubačovej len toľko. Podľa môjho názoru účasť občana na voľbách raz ročne je tým absolútnym minimom. A mali by sme pracovať na tom, aby sme spoločnosť naučili podieľať sa aspoň takýmto spôsobom na správe vecí verejných a nie vymýšľať spôsoby, ako ľudí ešte viac odrezať od politiky a použiť na to taký chabý argument, že voličská účasť je slabá. To nie je vina ľudí. Presvedčme ich, že to má zmysel. Na to by sme sa mali sústrediť. Lebo nakoniec sa môžeme dopracovať k situácii, že spojíme rovno všetky voľby dokopy, aby sme ušetrili.
A dvakrát podčiarkujem, čo povedala, že je to o vzdelávaní ľudí už od tých vlastne mladých, aby sa viedli k aktívnemu občianstvu. Neviďme to ako prekážku. Berme si to ako spoločný cieľ.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2016 o 10:22 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:23

Viera Dubačová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som sa chcela poďakovať za obidve faktické poznámky pánovi kolegovi Klusovi. Pravdepodobne to, čo to teraz povedal pán kolega Sopko, že naozaj nám chýba osveta a vzdelávanie k aktívnemu občianstvu, k tomu, že človek sám svojím pričinením môže zmeniť svet, veci verejné. A to je veľmi dôležité. K tomu určite raz dospejeme, ale zatiaľ si nemyslím, že sme v tom štádiu. Preto som presvedčená, že toto je zákon, ktorý naozaj má utlmiť čoraz vzrastajúcejšiu silu nezávislých kandidátov. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2016 o 10:23 hod.

Mgr. art.

Viera Dubačová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:23

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň, žiaci, teda, poslankyne a poslanci Národnej rady, žiakov je tu ale viac než vás, zato som začal žiakmi.
Dámy a páni, novela patrí k tým, ktorým nová moc mení pravidlá hry. Včera sme tu už po ixtýkrát rozprávali o inej novele, ktorou sa menili pravidlá hry tu, poriadok v Národnej rade. Teraz sa menia pravidlá hry nadchádzajúcich najbližších volieb, župných volieb. Na Slovensku je to tak, že pravidlá hry sa málokedy iba menia v prospech verejného záujmu. Spravidla tí, ktorí sa dostanú k moci, začnú čoskoro uvažovať, či by si tú moc nestabilizovali, nespevnili nejakou zmenou pravidiel.
Nebudem obnovovať diskusiu o rokovacom poriadku, ale tam je to veľmi pekne vidieť, v tom rokovacom, pri rokovaní o rokovacom poriadku opozícia upozorňovala, ako by mohli vyzerať, špeciálne dlho o tom hovoril kolega Dostál, ako by mohli vyzerať zmeny rokovacieho poriadku, ak by ich navrhovatelia mali na prvom mieste na pamäti verejný záujem. Že by poslanci mohli robiť prieskumy, že by mohli zriaďovať vyšetrovacie komisie a že teda vyšetrovať a preskúmavať v tomto štáte je čo, o tom, verím, že nepochybujú poslanci ani koalície, ani opozície. Predsa ale rokovací poriadok má celkom iné priority, to znamená, nerovnovážne poškodiť mieru pôsobenia poslancov opozície. To je cieľ utilitárny, chápem, že koalícii sa nepríjemne počúvajú argumenty a kritika, no a tak sa rozhodli, že to skrátia, že to obmedzia, že zavedú pokuty, zakážu to či ono. O tom sme veľa hovorili a teraz by som sa chcel vrátiť k zákonu, ktorý preberáme.
Na pohľad dokonca poslanec, opozičný poslanec Klus v ňom videl pozitíva, no mohli by byť a mohli by sa hľadať, ak by výrazne neprevažovala znovu politická utilitarita. Čiže súčasná väčšina nám aj týmto zákonom čosi odkazuje. Tak ako rokovacím poriadkom, zmenou rokovacieho poriadku nám odkazuje, že fakt ju znervózňujú tie kritické slová. A fakt to súčasné vedenie parlamentu jednoducho alebo súčasné zbory koalície jednoducho nevedia znášať a museli pristúpiť k zákazom, k represiám, k pokutám. To je odkaz, ktorý treba povedať nahlas, lebo toto je obsahom zmeny rokovacieho poriadku.
Čo je odkazom ale za touto zmenou? Čo je za ňou, aký odkaz? Šetrenie peňazí? Nie, nie. Skúsme nájsť, čo vlastne nám chcú autori povedať.
Zákon o novele ústavy, ktorou sa zmenia pravidlá voľby do župy nám hovorí:
Za prvé nám to hovorí SMER teda, ktorý je dominantný v tejto koalícii a ten nám odkazuje, že musí dať nejakú tú župu jednému zo svojich koaličných partnerov. Zákon je pripravený tak, aby túto župu mali šancu získať.
Za druhé nám hovorí trochu novinku, zato, hovorí nám novinku, že sme sa dohodli pomôcť Banskobystričanom ku kontinuite moci v ich župe. Nech sa to tam nenarušuje, nám sa páči táto strana, ktorá tam vládne. Páči sa nám, sme s tým spokojní, vyhovuje nám to.
A napokon hovorí nám tretí odkaz, ktorý je z nich najzávažnejší, ak doteraz bola anomália v tom, že primátori a starostovia sa volili napriek tomu, že je to väčšinová voľba v jednokolovej voľbe, čo je nesystémové, preto pri väčšinovej voľbe je logické, že musí prísť k druhému kolu. Inak sa dá manipulovať s počtom kandidátov. Ak vy ste doterajší primátor, máte malú podporu, 20-25-percentnú, tak ale stačí, ak proti vám bude kandidovať desať povedzme aj vami iniciovaných kandidátov a vy tie voľby s prehľadom vyhráte.
V blahej pamäti Ján Slota takto vyhrával v Žiline voľby celé roky. Samotných tých kandidátov si vybral, po voľbách ich odmenil, tých protikandidátov. Na pohľad vyzerali, že s ním nič nemajú, až po voľbách dostali vysoké funkcie.
Táto metóda je notoricky známa, každý vie, že jednokolová voľba ponúka príležitosť k takejto manipulácii. Čiže roky sa už čaká, kedy sa, kedy sa aj primátorská, starostovská voľba ako väčšinová voľba systémovo prispôsobí pravidlám väčšinových volieb, čiže stane sa dvojkolovou tak, ako je voľba župana. A čo sa nám deje? A tak ako je voľba župana a voľba prezidenta, to sú všetko voľby väčšinové, kde kandiduje kandidát proti kandidátovi, nie kandidátka, ale kandidát menovite a takisto prebiehajú aj voľby komunálnych poslancov a župných poslancov, pretože aj tých ľudia krúžkujú. A tu sa deje presne opak. My nejdeme smerom k demokratickému systému väčšinovej voľby, čiže k dvojkolovej voľbe aj u primátorov, ešte raz, máme ich tri - prezident, župani a komunálni predstavitelia, čiže primátori a starostovia. My nejdeme smerom k tomu, a jedna je nesystémová, primátori a starostovia, my nejdeme k tomu, že opravíme túto nesystémovú voľbu, ktorá je, ako som to opísal, ľahko manipulovateľná. Nie. Tu je návrh, že, naopak, urobíme aj ďalšiu voľbu nesystémovou a ľahko manipulovateľnou. Lebo nám to momentálne vyhovuje. Verejný záujem nás nezaujíma, že vlastne občania budú nakoniec žiť pod politikmi, ktorí budú mať silne menšinovú podporu, ich demokratická legitimita bude veľmi nízka.
Lebo poľahky sa dneska napríklad v Bratislave stane, že primátor má podporu zhruba iba desatiny počtu obyvateľov, ktorí tu žijú. Lebo je jednokolová voľba. Ak sa dostatočne rozprsknú hlasy, tak pri jednokolovej voľbe naozaj môžte mať čelného predstaviteľa územného celku alebo veľkého mesta, alebo každej obce, ktorý má vlastne nízku volebnú legitimitu, nízku demokratickú legitimitu. Nestojí za ním väčšina obyvateľstva toho celku, do ktorého je zvolený, nad ktorým on vykonáva verejnú moc. A to je bezpochyby nežiaduce. My chceme, aby sa ľudia stotožnili a stotožnili aspoň v okamihu voľby s tým predstaviteľom, ktorý má nad nimi a v ich mene vykonávať verejnú moc. Tu ale ideme opačne. Aj ten pilier, ktorý bol doteraz v župných voľbách, kde táto demokratická moc bola volená v dvoch kolách, ideme podraziť a chceme teda, aby aj v župách sa stávalo, že župan bude reprezentantom drvivej menšiny voličov.
Kedysi bol jeden taký slávny prejav, ktorému sa hovorilo, že "slyšel trávu růst", predniesol ho Petr Pithart a ja by som teraz v tejto chvíli chcel sa priznať, že aj ja počujem isté náznaky, v českom jazyku slyšeti trávu růst znamená počuť ešte nevidené náznaky, ešte nevyslovené iniciatívy. V tejto chvíli aj ja vidím v tomto návrhu, a poviem to veľmi otvorene, jasný náznak podraziť aj pilier prezidentskej voľby, mať jednokolovú voľbu. To bude finále tejto iniciatívy a možno, možno tomu predísť aj tým, že budeme o tom hovoriť nahlas. V každom prípade, v každom prípade zrušiť dvojkolovú voľbu. Namiesto toho, aby sme dvojkolovú voľbu zaviedli aj u starostov a primátorov, je nesystémový, účelový krok, ktorým chce súčasná vládna koalícia dosiahnuť isté politické ciele a nedbá na demokratické a verejné ciele, ktorým by jednoznačne, ak by o ne dbala, bolo, aby, naopak, zaviedla dvojkolovú voľbu do primátorského a starostovského sveta, aby v komunálnej politike nám v mestách neboli za primátorov a starostov ľudia, ktorí nemajú za sebou hlasy väčšiny voličov, ktorí prichádzajú voliť.
Dámy a páni, veľmi rád by som bol, keby sme robili systémové kroky, ktoré napríklad spoja niektoré termíny volieb. Vôbec nemám námietku, najmä ak by sa tie jednotlivé témy tých volieb takpovediac nebili, aby sa dala viesť kampaň, a to v prípade napríklad regionálnych a miestnych volieb sa do istej miery dá. Áno. Možno je to aj jediný prípad, kde sa to dá. Po tejto stránke ja nemám zásadnejších námietok, že či to je finančne úspora alebo strata, to sa asi vyjadria iní, touto oblasťou som sa nezaoberal. Pretože ak veci by smerovali k zlepšeniu demokracie, tak tu prínosy alebo straty by sa nemali hodnotiť úplne na prvom mieste. Nejde o také vysoké prostriedky a proste, ako hovorí okrídlené, okrídlené príslovie, demokracia proste niečo stojí, diktatúra je lacnejšia. Ale ak máme robiť krok, ktorý ide proti verejnému záujmu zlepšiť reprezentatívnosť volených zástupcov, zlepšiť ich demokratickú legitimitu, ak tento návrh by ju zhoršoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2016 o 10:23 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:25

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Áno, tak potom sa ospravedlňujem. No ale to sa, to sa bude hodiť, hej? (Smiech v sále a reakcia z pléna: "Ako komu.")
Dobre, dobre. Myslím, že ale všetci zúčastnení v sále aj vrátane vás, pán predkladateľ, vedia, o čom som hovoril.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2016 o 10:25 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video