11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 11:53 hod.
doc. PaedDr. PhD.
Adriana Pčolinská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. V prvom rade ďakujem pánu poslancovi Beblavému za veľmi rozsiahly diskurz, ktorý predchádzal k tej vecnej problematike k Fondu na podporu vzdelávania.
Ja by som si v tejto súvislosti dovolila povedať a zopakovať ešte raz myšlienku, ktorú som hovorila v prechádzajúcej rozprave, keď bola predošlá schôdza, a síce že podľa môjho názoru, a toto by sme mohli nejakým spôsobom do budúcna držať v hlave, nestojí otázka o tom ako alebo o spôsobe financovania tohto fondu, ale položme si otázku, či ho vôbec potrebujeme, pretože omnoho lepšie by túto úlohu zastávali komerčné inštitúcie, nech si tí učitelia a žiaci berú pôžičky z bánk hypotekárne a spotrebiteľské, ale neriešme to týmto spôsobom, pretože aj z rozhovorov pána ministra sa zhodneme na tom, že treba urobiť prierezovú reformu. Veľakrát sme sa o tom bavili. To znamená, že máme rovnaké názory na mnohé aspekty a určite podľa môjho názoru jeden z nich je aj tento spôsob financovania tohto Fondu na podporu vzdelávania. Dajme radšej tie peniaze na platy učiteľov, na materiálno-technické zabezpečenie budov a podobne.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
11:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:17
Ľubomír PetrákČísla. Pôžičkový fond má úvery zhruba vo výške okolo 30 mil. eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 3 % sú výnosy z týchto úrokov okolo 900-tisíc euro. Odpisy, čisté odpisy, ktoré sú na, z istiny, tak ako budú odpisy z tejto istiny, sa pohybujú, ako som spomínal, vo výške 400-tisíc až 1 mil. eur. Ročné prevádzkové náklady fondu sa pohybujú zhruba do úrovne 500-tisíc eur....
Čísla. Pôžičkový fond má úvery zhruba vo výške okolo 30 mil. eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 3 % sú výnosy z týchto úrokov okolo 900-tisíc euro. Odpisy, čisté odpisy, ktoré sú na, z istiny, tak ako budú odpisy z tejto istiny, sa pohybujú, ako som spomínal, vo výške 400-tisíc až 1 mil. eur. Ročné prevádzkové náklady fondu sa pohybujú zhruba do úrovne 500-tisíc eur. Čiže ak budeme hovoriť, toto sú konkrétne čísla, ktoré sú. Ak pospájame tieto veci, tak vám dáva toto, čo som povedal, logiku, že to nie je vycucané z prsta, ale je to, je to napočítané, že tu niekde by sme sa mali hýbať, aby ten fond neišiel čisto do záhuby, aby sám seba v priebehu piatich, šiestich, desiatich rokov nepožral len tým, že dávame benefity tým, ktorí si požičiavajú. To znamená učiteľom za to, že pracujú v školstve, a študentom za to, že sú ochotní sa zamestnať a pracovať na Slovensku. Toto je celá podstata tejto veci. A ja som povedal, možnože to nie je najlepší návrh, ktorý sa dá vymyslieť, ale myslím si, že ten návrh má svoje ratio a je potrebné o ňom vážne uvažovať.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 11:17 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja asi začnem od pána kolegu Kotlebu.
Čísla. Pôžičkový fond má úvery zhruba vo výške okolo 30 mil. eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 3 % sú výnosy z týchto úrokov okolo 900-tisíc euro. Odpisy, čisté odpisy, ktoré sú na, z istiny, tak ako budú odpisy z tejto istiny, sa pohybujú, ako som spomínal, vo výške 400-tisíc až 1 mil. eur. Ročné prevádzkové náklady fondu sa pohybujú zhruba do úrovne 500-tisíc eur. Čiže ak budeme hovoriť, toto sú konkrétne čísla, ktoré sú. Ak pospájame tieto veci, tak vám dáva toto, čo som povedal, logiku, že to nie je vycucané z prsta, ale je to, je to napočítané, že tu niekde by sme sa mali hýbať, aby ten fond neišiel čisto do záhuby, aby sám seba v priebehu piatich, šiestich, desiatich rokov nepožral len tým, že dávame benefity tým, ktorí si požičiavajú. To znamená učiteľom za to, že pracujú v školstve, a študentom za to, že sú ochotní sa zamestnať a pracovať na Slovensku. Toto je celá podstata tejto veci. A ja som povedal, možnože to nie je najlepší návrh, ktorý sa dá vymyslieť, ale myslím si, že ten návrh má svoje ratio a je potrebné o ňom vážne uvažovať.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:19
Vystúpenie v rozprave 11:19
Miroslav BeblavýDovoľte mi povedať na úvod, že pána ministra Plavčana poznám, myslím, asi 15 rokov. Nikdy sme nemali žiadny osobný konflikt, aspoň nie taký, čo by som si ja spomínal, a to, čo teraz budem hovoriť, a to, čo musel som povedať v minulosti, nie je nijakým spôsobom výsledok nejakých osobných animozít, ktoré medzi nami nikdy neboli. To nám však nemôže brániť v situácii, keď máme vážny problém, o ňom hovoriť.
V Slovenskej republike sme už zažili všeličo. Naša krátka demokratická história je veľmi bohatá, ale sú veci, čo sme ešte nezažili. Pamätáte si, že keď bol nástenkový tender, že by pán minister Štefanov sem potom došiel a žiadal, aby sme znížili dôchodky, aby sme teda zaplatili Európskej komisii tie škody, ktoré sa spôsobili nástenkovým tendrom? Nie. Lebo by ho odtiaľto, ešte aj odtiaľto by ho vyhnali kameňmi.
Pamätáte si, že keď nastala kauza cétečko, že by pani Zmajkovičová vystúpila s návrhom, aby teda tieto škody sa riešili tým, že zvýšime poplatky v zdravotníctve? Nepamätáte si. Presne preto, že by sme ju rovnakými kameňmi odtiaľto vyhnali.
Pamätáte si, že keď bola kauza emisie, že by pán poslanec Slota prišiel s tým, že tie škody, ktoré vznikli, treba teda nahradiť tým, že sa zavedie školné na vysokých školách? Nepamätáte si, pretože by sme ho opäť vyhnali odtiaľto veľmi rýchlo.
No ale dnes to tu máme. Dnes tu máme človeka, ktorý je osobne spoluzodpovedný za to, že Fond na podporu vzdelávania je vo finančnom stave, v akom je, a on ide dnes od nás pýtať súhlas na to, aby výrazným spôsobom išiel skešovať učiteľov a študentov, aby sa tento fond zachraňoval. Je to to isté, ako keby pán Slota pýtal od študentov spoluúčasť na kauze emisie, je to to isté, ako keby pán Štefanov pýtal spoluúčasť od dôchodcov na nástenke, a je to to isté, ako keby pán Paška alebo pani Zmajkovičová pýtali od zdravotne, od zdravotne postihnutých a chorých účasť na kauze cétečko. Toho sme dneska svedkami, treba to tu rovno povedať.
Nikdy by som nebol býval veril, že takúto mieru politickej drzosti zažijeme v roku 2016, napriek tomu dnes tu sme v druhom čítaní, a pokiaľ sa nič nestane, tak zajtra doobeda to tento parlament aj schváli. Tvária sa, že nič nestalo. Pani kolegyňa Remišová hovorila veľmi vecne, a teda z môjho pohľadu aj správne o tom, prečo by sme nemali niektoré veci prijať a niektoré veci zmeniť. Ale podľa mňa treba najprv hovoriť o tom, ako sme sa sem dostali. A dovoľte mi v tej súvislosti hovoriť o niektorých veciach, ktoré ešte nezazneli, resp. hovoriť o nich dokonca dominantne.
Ja tu nebudem opakovať, ako si možno niektorí kolegovia v tejto chvíli myslia, obsiahlo tie veci, ktoré už verejne zazneli v súvislosti s pánom Plavčanom a Študentským pôžičkovým fondom. Tie zopakujem v troch vetách. Prvá tá veta je, že pán Plavčan, keď bol v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a druhého Fondu na podporu začínajúcich učiteľov, tak tento fond protizákonne investoval peniaze vo firme, v ktorej jeho manželka bola členkou predstavenstva. Pán Plavčan nelegálne poberal odmeny v obidvoch týchto fondoch, a ako dneska uvidíme, hoci to popiera, musel o tom vedieť, že je to nelegálne. A pán Plavčan bol predsedom a členom správnych orgánov fondu, keď sa v týchto fondoch robili iné brutálne predražené nákupy a rozdávanie odmien. To sú tie tri vety, ktoré som sľúbil o tom, čo už vieme. A každý, kto má záujem vedieť viac, si to môže vygúgliť asi do 30 sekúnd.
Dovoľte mi hovoriť o niečom, čo ešte neviete, a to je o tom, že tento spôsob zneužívania Študentského pôžičkového fondu pod vedením pána Plavčana tu je od začiatku, jeho vzniku za ministerky SNS a za vlády, v ktorej bola SNS. A dovoľte mi to dokumentovať, že dokonca aj pán Plavčan bol informovaný už pred dávnymi rokmi, že to, čo robí, je nelegálne, napriek tomu to o niekoľko rokov začal robiť znovu.
V roku 2007 bol zriadený Študentský pôžičkový fond zákonom, uprostred. To bolo za pani ministerky za SNS. Vtedy bol pán Plavčan už vysoko postaveným úradníkom na ministerstve školstva. Tento fond začal fungovať až k záveru roku ’97, ale stihol už teda vyzbierať žiadosti o pôžičky a nejakým vyhovieť. Pán predseda, pán Plavčan sa stal vtedy predsedom rady Študentského pôžičkového fondu, čo je zo zákona definovaný ako najvyšší orgán. Už na treťom zasadnutí rady fondu 16. 12. 1997 táto rada schválila sama sebe odmeny napriek tomu, že v tom zákone bolo od začiatku napísané, že členstvo v tých orgánoch je čestné. To znamená, pánovi Plavčanovi netrvalo ani pár mesiacov, fond sa ešte ani poriadne nerozbehol, ale pán Plavčan už si dával vyplácať nelegálne odmeny. Aby boli všetci spokojní a nikto to nespochybňoval, takisto bolo navrhnuté a navrhol to pán Plavčan a bolo to schválené, že nový riaditeľ fondu pán Zburín dostal za prvý štvrťrok práce 40-tisíckorunovú odmenu. Ja som si naschvál vytiahol, aká bola priemerná mzda v roku 1997. Priemerná mzda v roku 1997 bolo 9 226 korún mesačne. To znamená, odmena 40-tisíc korún mesačne, štvrťročná, bola to isté, aká by bola zhruba dnes odmena 4-tisíc euro. To znamená, pán Zburín od pána od pána Plavčana dostal hneď na začiatku fungovania fondu odmenu v dnešnej výške v pomere k platom za prvý štvrťrok. Nie za rok, za prvý štvrťrok fungovania 4-tisíc euro, aby boli všetci spokojní. Zjavne aj boli.
Ale čo je podstatnejšie, je, že za ministerky SNS toto všetko fungovalo, nikto neprotestoval. Odmeny si začali nelegálne vyplácať členovia rád fondu, teda vrátane pána Plavčana ako predsedu, a teda osobitne dávali peniaze aj pánovi riaditeľovi Zburínovi, aby zase, s prepáčením, držal hubu a krok. Čo je zaujímavejšie, je, že na konci roku ’98 došlo k politickej zmene. Boli parlamentné voľby, po ktorých strana SNS odišla do opozície, a prišla vláda, v ktorej bol ministrom školstva pán Ftáčnik za SDĽ, ktorá teda sa neskôr zlúčila so SMER-om. Pán minister Ftáčnik upozornil listom členov rady fondu vrátane svojho vlastného vysokopostaveného úradníka, že poberanie odmien je nelegálne, pretože funkcia je čestná. Takže na to, na čo mali členovia rady fondu prísť sami od seba, lebo im to zákon jasne hovoril, im, im to napísal minister školstva pán Ftáčnik. To vytvorilo vážny problém pre členov rady fondu vrátane pána Plavčana, ktorý hneď ale poukázal na to, že Zákonník práce, ktorý v tej chvíli ešte platil pre úradníkov, keďže vtedy ešte nebol zákon o štátnej a verejnej službe, ten im poberanie odmeny, všeobecne zamestnancom v národnom hospodárstve umožňuje, ak sú niekde vyslaní. Ale tento zákon im to zakazoval. Následne bol prijatý zákon o štátnej službe v roku 2001, tzv. 312/2001 Z. z. a následne potom bol tento ešte raz významne prijatý znovu v roku 2009, zákon o štátnej službe, ktorý ale štátnym zamestnanom takto vyslaným prijímania akýchkoľvek prostriedkov už výslovne zakazoval, a keďže pán Plavčan si bol vedomý v roku ’99, že Zákonník práce to umožňuje, tak si bol určite vedomý aj neskôr, že mu to zákon zakazuje, keďže zjavne svoje zákony pozná.
Ale opakujem, máme dôkaz na papieri, dneska prvýkrát, že v roku ’99 minister Ftáčnik napísal pánovi Plavčanovi, že poberanie odmien je nezákonné, napriek tomu ich pán Plavčan rôznymi spôsobmi poberal ešte aj o 12 rokov neskôr a prestal ich poberať až vtedy, keď sme túto kauzu odhalili a keď si musel vyberať medzi vrátením odmien a opustením svojho pracovného miesta na ministerstve školstva. To je ku kauzám Študentského pôžičkového fondu.
Spomínam to preto, aby sme definitívne a navždy vedeli, že ministrom školstva a človekom, ktorý dnes predkladal túto novelu, je človek, ktorý protizákonne a vedome profitoval z fungovania tohto fondu, ktorý bol určený na prospech študentom. Neskôr, samozrejme, sa vytvoril aj ten druhý, na prospech začínajúcich učiteľov. Preto akákoľvek novela, aj rozumná novela tohto zákona, ktorá kladie akékoľvek bremeno na kohokoľvek iného, ako sú ľudia zodpovední za tento stav, by bola morálne a politicky dneska neprijateľná, aj keby bola rozumná. Ako ukážem o chvíľu, ona rozumná nie je, ale nebola by prijateľná z pera pána Plavčana ani ako rozumná novela, pretože on je spolupáchateľom od začiatku z toho Študentského pôžičkového fondu. To je prvý bod.
Druhý bod, ktorý treba povedať, je, že pán minister Plavčan je v situácii, keď minulé vlády tieto fondy financovali. Ja máločo dobré poviem o vláde Vladimíra Mečiara. A vláda Vladimíra Mečiara, keď tento fond založila, uvoľnila do neho niekoľko 100 mil. korún, aby mohol fungovať, bez toho by fungovať nemohol. Dve vlády Mikuláša Dzurindu uvoľnili tiež každá niekoľko sto miliónov korún do tohto fondu, aby mohol fungovať, pretože bolo od začiatku jasné, že tento fond nemôže fungovať bez permanentnej dotácie, pretože on bol tak od začiatku nastavený, on nie je komerčný fond, on je dotovaný fond, ktorý má dotovať pôžičky najprv študentom, a ten druhý potom učiteľom práve preto, aby im pomohol so štúdiom, pomohol im s tým, aby sa ako sociálne nejakým spôsobom vzmohli ako učitelia, a motivovať ich v prípade učiteľov aj zostať v povolaní. Ten fond teda od začiatku potreboval trvalé dotácie.
Tipnite si, za ktorého predsedu vlády tento fond ešte nedostal od štátu ani korunu? Za toho najsociálnejšieho predsedu vlády Roberta Fica. Ani prvá Ficova vláda, ani druhá Ficova vláda a až do pred 10 minútami ani tretia Ficova vláda neposlali týmto fondom ani korunu a neskôr ani euro z našich peňazí, aby pomohli. To nechali na sociálneho netvora Dzurindu, ktorý to urobil dvakrát, a teda na, neviem, ako ho nazvať, lebo každá irónia je na neho málo, pána Mečiara, ktorý to urobil raz, pri jeho založení.
Tu je druhý zdroj toho, prečo dnes Študentský pôžičkový fond bývalý alebo dnešný Fond na podporu vzdelávania rieši touto novelou svoje finančné problémy, preto, že za desať rokov vládnutia Roberta Fica sa na tento fond neprispelo ničím. To je ten skutočný problém. Tým pádom, ak pán poslanec Petrák ohlásil pred chvíľkou, že dajú naňho 2,5 mil. eur na budúci rok, ja som tomu rád, ja to chválim, som, dúfam, že to bude niekde napísané na papieri, tak aby sme tomu mohli naozaj tomu veriť, ale to nechám teraz bokom. Ale to je, priatelia, najnižšia suma, ktorú zatiaľ akúkoľvek vláda do tohto fondu dala. Aj Mečiar, aj Dzurinda tam dali po niekoľkých stovkách miliónov korún v čase, keď priemerné mzdy aj priemerné pôžičky boli rádovo inde ako dneska. Ako som spomenul, v roku ’97, keď tam Mečiarova vláda, ak sa nemýlim, pán minister, ma opraví, ak sa mýlim, dala, myslím, bolo to 300 alebo 500 mil. korún, 500 mil. korún. Priemerná mzda bola 9 226 korún. Dnes, keď je priemerná mzda 920 euro, to znamená asi trikrát vyššia, keď to prepočítame, tak dnes namiesto toho, aby sme mali ekvivalentnú dotáciu, čo by bolo napríklad asi 1,5 mld. korún v starej mene alebo teda 50 mil. eur v novej mene, tak tu dostávame veľký marketing toho, že sa tam ide dať 2,5 mil. eur. A, žiaľ, napriek tejto veľmi štedrej dotácii je potrebné tento fond riešiť. No nie, keby tá dotácia bola aspoň rádovo tam, kde boli dotácie za predchádzajúcich vlád, tak nemusíme vôbec nič riešiť.
A k ekonomike fondu sa ešte vrátim. Ide totiž o to, že ako spomenul pán poslanec Petrák, ja ho odcitujem, neviem, pán poslanec či je tu, nie je tu, tak ak ho neodcitujem presne, je mi ľúto, môžme si to povedať po fungovaní, ale on tvrdil, že prevádzka fondu dnes predstavuje asi 500-tisíc eur ročne, ale že vlastne tie výnosy z tých úrokov, ktoré sú, sú nižšie. Ale len o niečo. Ak verím jeho matematike, mohli by sme sa baviť o tom, či by tie výnosy nemali byť o trošku vyššie, aby ten fond pokryl svoje prevádzkové náklady, lebo to je to, ako fungujú aj normálne iné inštitúcie, že z poplatkov, ktoré účtujú, sa snažia pokryť prevádzkové náklady, ktoré majú. To však tento návrh neobsahuje. On navrhuje, obsahuje zásadné zvyšovanie úrokov, ktoré je vysoko nad rámec potreby, pretože z týchto zvýšených úrokov, ako nám bolo povedané, chce vláda financovať aj sociálne programy fondu, teda odpúšťanie napríklad úrokov. To je však absolútne nesprávne. Pretože čo to v praxi znamená?
Znamená to, že jedni študenti požičiavajúci z fondu a učitelia požičiavajúci z fondu sa na vyšších úrokoch budú skladať na to, aby vláda iným študentom z fondu mohla odpúšťať úroky. To znamená, ktorý fond bol založený na to, aby pomohol sprístupniť vzdelávanie a pomohol učiteľom, má slúžiť na to, aby jedni dlžníci platili iným dlžníkom sociálny program. To je aj nesystémové, to je zlý návrh, pretože ak chce vláda robiť sociálne programy z fondu, mala by ich spolufinancovať. Mala by zaplatiť to, čo chce z hľadiska verejného záujmu, aby sa dialo.
Ak chce vláda mať program na to, aby ľudia zostávali na Slovensku, ja som za, aj keď musím povedať, ako vidíme aj v súčasnosti, že problém, prečo mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska a prečo sa nevracajú, nespočíva až tak v peniazoch. Spomeňme si na s veľkou pompou oslavovaný program ministra Draxlera návrat špičkových mozgov, ktorý, ak teda pamätám si, štyria, štyri špičkové mozgy využili za uplynulý rok, a zostávajú nevyčerpané tieto peniaze. A keď sa pýtate mladých ľudí, prečo odchádzajú, tak málokto spomenie to, že keby dostal o 1 % úrokovú bonifikáciu, tak on by aj zostal. Spomínajú buď to, že si vôbec nevedia nájsť robotu v niektorých prípadoch alebo teda že, ako už aj niektorý poslanec spomenul, že tá robota nezodpovedá ich povedzme kvalifikácii a tomu, čo by vedeli, alebo sú jednoducho znechutení situáciou v krajine, v ktorej budúcnosť neveria na základe toho, ako sa tu vládne a spravujú veci verejné.
Za takých okolností, pán kolega Petrák, navrhovať, aby sa jedni študenti skladali iným študentom na, na v podstate drobnú bonifikáciu, aby ste tak zakryli to, že idete všetkým zvyšovať úrokové sadzby, je síce marketingovo zručné, ale vecne ani politicky nesediace. Pretože... A pozrime sa na tri návrhy, ktoré tu sú a ktoré treba podľa môjho názoru v tomto návrhu zmeniť.
Prvý návrh je, prvá otázka sú úroky samotné. Ako už bolo spomenuté, úrok dnes predstavuje 0,89 % ročne a odvodzuje sa na základe návrhu, ktorý bol presadený pred štyrmi rokmi od úrokových sadzieb štátnych dlhopisov. To znamená, logika je, za koľko si požičia štát, za toľko by mal štát požičiavať ďalej. Opäť ten dôvod nie je ten, že by sme chceli buď na niekom zarábať, alebo niekoho dotovať, ale snaží sa hovoriť, práve hľadať medzi tým tú rovnosť. Koľko štát platí, toľko aj účtuje. Návrh, ktorý hovorí, že treba zvýšiť o 3 %, je nielenže nespravodlivý, ale zároveň - a to sa vrátim k tomu, čo som hovoril pánovi kolegovi Petrákovi - je oveľa vyšší, ako sú prevádzkové náklady fondu. To znamená, že tie úroky sa nezvyšujú preto, aby sme pokryli, ako je to v štandardnej komerčnej inštitúcii, tie prevádzkové náklady, ale preto, aby sme pokryli aj sociálne programy, ktoré napríklad pán kolega Petrák v tom návrhu obsahuje, len opakujem, zobrať z vrecka jednému študentovi, aby som zobral, aby som dal sociálny program inému študentovi, nie je ani správne, ani systémové. Na to práve majú byť určené dotácie z ministerstva školstva.
Druhá vec, ktorá tu nezaznela zatiaľ, a preto o nej budem trošku dlhšie, je zároveň to, čo sa ide robiť učiteľom. Okrem toho, že sa im idú zvýšiť úrokové sadzby. Tento zákon v podobe, v ktorej presadila, aby som nebol len kritický, poslankyňa SNS, aby pán..., pán predseda je tu, dobre, aby počul aj to pozitívne, v tej podobe, v ktorej ho, v ktorej ho poslankyňa SNS presadila, obsahoval motivačný nástroj na to, aby učitelia zostali učiť v školstve. Ten motivačný nástroj bol pôvodne v podobe, kde po piatich rokoch sa odpustila určitá suma v školstve z istiny úveru a potom po ďalších desiatich rokoch sa odpustila. To znamená, ak bol niekto 15 rokov v školstve, učil a mal ten úver, tak sa mu odpustili pomerne slušné peniaze. Bolo to, ak sa nemýlim, z hlavy, po 25-tisíc korún v tých dvoch splátkach, čo opäť v roku 2001/2, keď sa ten zákon presadzoval, bola pomerne solídna suma pre mladého učiteľa, ak vedel, že spolu 50-tisíc korún sa mu odpustí za to, že zostane v školstve. Bolo to v prepočte povedzme okolo 3-tisíc korún ročne, čo pri vtedajšej mzde učiteľov nebolo teda naozaj zlé. A zároveň to bol aj zmysel, ktorý, zákon, ktorý dáva zmysel, lebo my učiteľovi pomôžeme sa sociálne pozdvihnúť na začiatku jeho kariéry, aby si mohol kúpiť nábytok alebo čo potrebuje, detskú izbu, to, čo on vie - alebo ona -, že potrebujú, a my mu povieme, že mu z toho významnú časť odpustíme, ak v tom školstve vydrží.
Mnohí tu plačú, premiér Fico si tým rád, naopak, robí kampaň, hoci nepostavil ani jeden, že treba nové učiteľské byty v tejto krajine stavať. Ako mnoho rečí Roberta Fica, najmä v školstve, nemyslím si, že z toho niekedy niečo bude, ale vezmime si to, že postaviť jeden byt dneska je 40, 50, 60, 70, 80-tisíc eur podľa lokality a veľkosti. To znamená, že ak chceme jedného učiteľa dnes stabilizovať bytom, tak musíme dneska dať dopredu takúto sumu. Povedzme priemerne 50-tisíc eur. Tuto, naopak, vďaka návrhu SNS, a ja to teraz hovorím, vtedajšieho návrhu SNS sa stabilizoval učiteľ v školstve na 15 rokov na základe 50-tisíc korún, to znamená 30-krát menšej sumy. To, musím povedať, bol premyslený a dobrý návrh, ktorý stal aj zákonom a platil tu. Potom v priebehu toho, jak sa tie zákony menili, sa to jemne upravovalo, že už to nebolo 5 a 15, ale začalo to od 5 a každý rok sa odpustila nejaká suma, čo bolo podľa mňa ešte lepšie, ale to už sú technické zmeny, ale tá podstata, že ak mladý učiteľ si požičia a potom vydrží v školstve, tak štát ho k tomu motivuje každý rok tým, že mu niečo odpustí, tam zostávala a musím povedať, že na tomto zákone to z hľadiska verejného záujmu podľa mňa bola tá najmúdrejšia vec. Len problém je v tom, že to stojí nejaké peniaze, samozrejme, to odpúšťanie, a keďže, ako som spomenul, Ficova vláda za 10 rokov nebola ochotná do tohto naliať ani euro ani pre učiteľov, ani pre študentov, naopak, Ficova vláda nechala tento fond rozkrádať jeho manažmentu pod dozorom pána Plavčana, tak dneska sme v situácii, kde je finančný problém.
No a ako sa rieši tento finančný problém? Tým, že sa toto vernostné v podstate škrtá. Zachováva sa to, že sa po 5 rokoch má odpustiť raz a potom už nič. To znamená, že celý ten zmysel tej časti zákona, aby učiteľ bol motivovaný čo najdlhšie v školstve učiť, ak má pôžičku, tento veľmi lacný, ale pritom dobre nastavený vernostný nástroj, ten odtiaľ vypadáva úplne z jediného dôvodu, že to ušetrí trochu peňazí. Namiesto toho pán Petrák prišiel s návrhom odpúšťania bonifikácie pre študentov, čo, myslím, že môžme za to hlasovať, ale ako, opakujem, nemyslím, že existuje v tejto krajine študent a na základe toho tu zostane, ak tu nechce zostať, takže z hľadiska cieľu sa to minie, a zároveň nechávate a ničíte tú motiváciu pre učiteľov, aby zostali v školstve, čo je, naopak, oveľa reálnejší a vážnejší problém, s ktorým tu bojujeme.
No a tretí bod, ktorý tu ešte vôbec ešte dneska nezaznel, je úverovanie fondu. Keď sme odhalili kauzy vo fonde, tak pán poslanec Čaplovič, vtedajší poslanec opozičný, lebo to bol za Radičovej vlády predseda školského výboru, obviňoval mňa, že zmysel všetkého, tých odhalení, o tom, ako sa tam šafári, je ten fond sprivatizovať. Logike tohto tvrdenia som síce nikdy nerozumel, ale môžem pána poslanca upozorniť, keďže bude zajtra o tom aj on hlasovať, že v tomto zákone sa prvýkrát vytvára možnosť tento fond v podstate privatizovať. Tak ako sa to robí za Fica, keď sa privatizuje, nikdy sa neprivatizuje. To aj francúzski socialisti to nazývali že zmena vlastníckych vzťahov alebo odštátnenie a podobne. Tak tuto sa to robí inak. Tuto sa hovorí, že fond si môže na väčšinu svojich pôžičiek požičať od banky. To znamená, že až 60 % úverového portfólia fondu môže tvoriť úver z vonkajšej inštitúcie. Tým pádom síce fond zostane pod kontrolou ministra a študentov z hľadiska manažmentu, ale finančne, ak sa to stane, to bude kompletná privatizácia, lebo väčšinu portfólia bude financovaného z banky, a keď raz niekto vlastní väčšinu vášho financovania, tak vás vlastní. Zároveň to bude znamenať, ak sa to niekedy naplní, že ten strop na úroky, ktoré tu dnes pán minister prezentuje, že nebude môcť byť viac ako 4 %, sa musí, bude sa musieť o pár rokov zrušiť, a to z jednoduchého dôvodu. Neexistuje spôsob, ako si od komerčného zdroja požičať dlhodobo, pripočítať k tomu 3 % a získať pod, zostať pod 4 %. To dokáže na Slovensku dneska jedine štát aj to nie nadlho. Všetci vieme, že o pár rokov sa to, sa to zmení.
To znamená, že ak raz štát začne financovať fond tým, že si na to bude požičiavať fond z banky väčšinu peňazí, a potom bude požičiavať ich ďalej, tak to znamená, že úroky, ktoré bude musieť účtovať tým študentom, určite budú musieť ísť časom výrazne hore, pretože inak ten fond nebude môcť fungovať. Ak dneska argumentuje minister, že potrebuje priraziť k prostriedkom, ktoré má zadarmo, to vám chcem povedať, tento fond má všetky peniaze, ktoré dneska má zadarmo. Štát mu ich daroval. Všetky. Všetky peniaze, ktoré tam sú, a napriek tomu pán minister hovorí, že dneska k nim musí priraziť 3,89 %, aby fond prežil, lebo to je to, čo chce, aby sa prirážalo.
Tak moja otázka je, koľko tie úroky budú musieť byť, keď si na to začneme požičiavať od komerčnej banky. Teda nie my, ale ten fond. To je to, čo myslím čiastočnou privatizáciou, a to je to, čo dám do pozornosti aj pánovi poslancovi Čaplovičovi, že zároveň táto tendencia napriamo financovať rôzne štátne a pološtátne inštitúcie nie cez ministerstvo financií tu, viete, kedy bola naposledy? Za pána Mečiara. Vtedy sa hromadne vydávali rôzne dlhopisy a úvery z rôznych štátnych inštitúcií, ktoré boli veľmi predražené, pretože najlacnejšia pôžička, keď si už má štát požičať, je, keď si požičia ministerstvo financií. Mohol by som rozsiahlo vysvetľovať, prečo je to tak, ale je to tak a každý, kto sa tomu venuje, to vie. Preto sa od konca Vladimíra Mečiara na Slovensku zaviedlo pravidlo, že ak si niekto vo verejnom okruhu ide požičiavať, ide si požičiavať cez štát. Štát si požičia a potom to buď požičia ďalej tej inštitúcii, alebo jej to daruje, to už je otázka politiky, ale nepožičiavajú si tieto typy inštitúcií priamo.
To, čo je v tejto novele a čo tu dneska nezaznelo, je, že tento princíp sa tu absolútne porušuje a fond si bude môcť požičať, ako som už spomenul, až do 60 % svojho úverového portfólia, čo bude asi 35 mil. eur, z hlavy keď to počítam, viac ako miliarda korún napriamo od akejkoľvek komerčnej banky. Povedie to, ak sa to niekedy odohrá, k výrazne vyšším úrokom ešte, ako sú tie vysoké, ktoré sa tu dnes navrhujú, a bude to naozaj prvýkrát to, čoho sa obával pán Čaplovič v roku 2011, čiastočnou privatizáciou vtedy Študentského pôžičkového fondu, dneska Fondu na podporu vzdelávania. Za týchto okolností je potrebné dať návrh, ktorý tieto veci zo zákona vyjme, a ja teraz, keď už len prejdem, samozrejme, k tej, k samotnému prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, chcem ešte predtým teda vás všetkých bez ohľadu na politické tričko - a obraciam sa najmä na túto strednú a pravú časť poslaneckého, poslaneckého pléna - požiadať o podporu týchto návrhov, pretože Fond na podporu vzdelávania je z hľadiska Slovenskej národnej strany zdrojom aj hanby, ale môže byť aj zdrojom pýchy alebo hrdosti, aby som použil pozitívne slovo.
Slovenská národná strana si môže brať kredit za to, že oba tie fondy z ktorých tento fond vznikol, presadila, môže za to zobrať kredit, ja jej ho dám kedykoľvek, ale má hanbu z toho, že tam pustila ľudí, ktorí ten fond rozkrádali, a má hanbu z toho, že minister, ktorý bol pri tom účastný, je dnes jej ministrom a presadzuje tu zákon, ktorý hovorí, že dôsledky toho a toho, že Ficove vlády nie sú ochotné reálne pomôcť školstvu, majú niesť študenti a učitelia. Ak Slovenská národná strana nepodporí zákon v dnešnej podobe, ak ho, buď sa dohodnete, že sa stiahne, alebo sa upraví nejakým rozumnejším smerom, tak si myslím, že Slovenská národná strana bude môcť byť primárne hrdá na tento fond, resp. na tie dva fondy, z ktorých vznikol pôvodne, a bude môcť hovoriť, že aj napráva, je hrdá na svoje úspechy a napráva chyby tam, kde sa stanú. Ak, naopak, Slovenská národná strana podporí zákon v tomto znení, tak sa prihlási k tomu, že keď sem naozaj najbližšie príde pán Kaliňák, a povie, že treba zdaniť vodičov, aby sa zaplatili dôsledky nejakého predraženého tendra na ministerstve vnútra, tak vy budete všetci môcť len prikývnuť, lebo to isté ste robili sami s týmto fondom. Toľko z vecného a politického hľadiska.
V tom pozmeňovacom návrhu, ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale zistil som, že mi zostal tam hore, dáte mi tých 30 sekúnd, aby som ho išiel prevziať? (Reakcia predsedajúceho.) Že zabudol som pozmeňovací návrh, prídem hneď s ním. (Rečník odišiel po pozmeňovací návrh.)
Ďakujem, pán predsedajúci, za túto ústretovosť, vážim si to. A teraz mi dovoľte predložiť ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
1. K čl. I - k doterajšiemu bodu 1 [čo je § 4 ods. 1 písm. k)]
V čl. I sa doterajší bod 1 vypúšťa. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
2. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 [§ 8 ods. 1)]
V čl. I v doterajšom bode 3 sa v § 8 ods. 1 vypúšťa písmeno h). Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno h).
3. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 [§ 8 ods. 2 a 3)]
V čl. I doterajšom bode 3 sa v § 8 vypúšťajú odseky 2 a 3. Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 4.
To som už zdôvodnil, to je ustanovenie, ktoré umožňuje prijímanie úverov fondom.
4. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 [§ 8 ods. 5]
V čl. I doterajšom bode 3 sa v § 8 ods. 5 bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "najmenej však vo výške prostriedkov, o ktoré sa znížili nesplatené istiny pôžičiek podľa § 16 ods. 3 za predchádzajúci kalendárny rok.".
Tuto navrhujem, lebo dneska je v zákone ustanovená možnosť, aby štátny rozpočet dotoval fond, ale nie je to mandátorné, nie je to obligátorné. To, čo navrhujeme, aby ministerstvo muselo poukázať prostriedky fondu minimálne vo výške odpustených prostriedkov. To znamená, že tým pádom bude mať fond garantované, že neuschne za to, že vo verejnom záujme odpúšťa učiteľom napríklad postupne časť pôžičky, ako sme už zdôvodňovali. Znamenalo by to, že fond by mal garantované svoje prežitie, svoje fungovanie, a ak by ho vláda chcela nejak ďalej rozvíjať, tak, samozrejme, mohla dávať aj vyššiu dotáciu.
5. K čl. I - k doterajšiemu bodu 4 [§ 9 ods. 3 písm. c)]
V čl. I doterajšom bode 4 sa v § 9 ods. 3 vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
6. K čl. I - k doterajšiemu bodu 5 [§ 9 ods. 4]
V čl. I sa doterajší bod 5 vypúšťa. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
To je legislatívno-technická úprava súvisiaca s prvým až tretím bodom.
7. K čl. I [§ 13 ods. 6]
V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. § 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
(6) Dlžník fondu podľa § 12 ods. 4 môže splatiť pôžičku a úroky alebo ich časť predčasne; úhrada poplatkov alebo iných nákladov súvisiacich s predčasným splatením pôžičky alebo jej časti nesmie presiahnuť 1 % z predčasne splatenej splátky."
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Toto je len premietnutie ustanovenia, ktoré sme prijali v iných zákonoch o úveroch, napr. úveroch na bývanie, kde sa limitujú poplatky, ktoré možno účtovať za predčasné splatenie.
8. K čl. 1 - k doterajším bodom 13 [§ 16 ods. 3] a 15 [§ 16 ods. 5]
V čl. I sa doterajšie body 13 a 15 vypúšťajú. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
V tejto súvislosti žiadame vyňať' na osobitné hlasovanie bod 5 zo spoločnej správy výborov, ktorý by pre účely prijatia bodu 8 pozmeňujúceho návrhu Národná rada Slovenskej republiky mala neschváliť.
Toto je návrh, ktorý vypúšťa práve ten, to zásadné osekanie vernostného pre učiteľov. Toto ja osobne považujem za vecne najdôležitejší bod, pretože toto je naozaj jediné, v čom ten fond dnes má aj systematickú funkciu, naozaj v tom, že pomáha učiteľom, pomáha učiteľov udržať v školstve. Ja si neviem predstaviť, ako niekto chce zdôvodniť to, že ide sekať asi jediný existujúci nástroj na udržanie učiteľov, resp. tej časti, čo si požičiava z fondu v školstve, a pokiaľ navyše pán poslanec Petrák mal tú dobrú správu, že hoci je to malá suma, ale nejaká suma sem príde na budúci rok, tak už pre toto nezostáva naozaj žiadne zdôvodnenie. Pretože to, čo štát, to, čo fond ročne na týchto odpusteniach stratí, je výrazne menej ako suma, ktorú pán poslanec spomenul, že do fondu pôjde.
9. K čl. I - k doterajšiemu bodu 17 [§ 17 ods. I0]
V čl. I doterajšom bode 17 v § 17 odsek 10 znie:
(10) Úroková sadzba pôžičky podľa § 10 a 14 je priemerná ročná úroková sadzba výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok. Výška úrokovej sadzby podľa prvej vety nesmie prekročiť 4,5 % ročne. Úroková sadzba pôžičky sa mení k 1. februáru bežného roka."
To je teda návrat k tomu, čo existuje, čo je súčasne platný stav, teda úroky sa majú odvíjať od úrokov, ktoré platí štát, nie aj s 3 % prirážkou, tak ako to navrhuje minister.
10. K doterajšiemu článku II
Doterajší článok II sa vypúšťa. Zostávajúci článok III sa označuje ako článok II.
V tejto súvislosti je potrebné v názve návrhu zákona vypustiť slová "a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
To je legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že vypúšťa možnosť prijímať úvery.
Dovoľujeme si požiadať, aby sa o bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasovalo nasledovne: spolu o bodoch 1, 2, 3, 5, 6 a 10, spolu o bodoch 4 a 8, samostatne o bode 7 a samostatne o bode 9. To sú, keďže 4 zmeny majú každá svoj obsah, tak takto sa o nich bude môcť slobodne hlasovať a schváliť sa teda ktorákoľvek z nich samostatne bez toho, aby to poškodilo nadväzujúce predpisy.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 11:19 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo a som veľmi rád, že práve vy ste predsedajúci v tejto chvíli, pretože to, čo idem rozprávať, sa bude týkať histórie a pôsobenia Slovenskej národnej strany v rezorte školstva a v oblasti Študentského pôžičkového fondu. Takže som veľmi rád, že si to vypočujete, a verím, že možno aj zareagujete z pozície teda nie predsedajúceho, ale z pozície poslanca Národnej rady a predsedu Slovenskej národnej strany.
Dovoľte mi povedať na úvod, že pána ministra Plavčana poznám, myslím, asi 15 rokov. Nikdy sme nemali žiadny osobný konflikt, aspoň nie taký, čo by som si ja spomínal, a to, čo teraz budem hovoriť, a to, čo musel som povedať v minulosti, nie je nijakým spôsobom výsledok nejakých osobných animozít, ktoré medzi nami nikdy neboli. To nám však nemôže brániť v situácii, keď máme vážny problém, o ňom hovoriť.
V Slovenskej republike sme už zažili všeličo. Naša krátka demokratická história je veľmi bohatá, ale sú veci, čo sme ešte nezažili. Pamätáte si, že keď bol nástenkový tender, že by pán minister Štefanov sem potom došiel a žiadal, aby sme znížili dôchodky, aby sme teda zaplatili Európskej komisii tie škody, ktoré sa spôsobili nástenkovým tendrom? Nie. Lebo by ho odtiaľto, ešte aj odtiaľto by ho vyhnali kameňmi.
Pamätáte si, že keď nastala kauza cétečko, že by pani Zmajkovičová vystúpila s návrhom, aby teda tieto škody sa riešili tým, že zvýšime poplatky v zdravotníctve? Nepamätáte si. Presne preto, že by sme ju rovnakými kameňmi odtiaľto vyhnali.
Pamätáte si, že keď bola kauza emisie, že by pán poslanec Slota prišiel s tým, že tie škody, ktoré vznikli, treba teda nahradiť tým, že sa zavedie školné na vysokých školách? Nepamätáte si, pretože by sme ho opäť vyhnali odtiaľto veľmi rýchlo.
No ale dnes to tu máme. Dnes tu máme človeka, ktorý je osobne spoluzodpovedný za to, že Fond na podporu vzdelávania je vo finančnom stave, v akom je, a on ide dnes od nás pýtať súhlas na to, aby výrazným spôsobom išiel skešovať učiteľov a študentov, aby sa tento fond zachraňoval. Je to to isté, ako keby pán Slota pýtal od študentov spoluúčasť na kauze emisie, je to to isté, ako keby pán Štefanov pýtal spoluúčasť od dôchodcov na nástenke, a je to to isté, ako keby pán Paška alebo pani Zmajkovičová pýtali od zdravotne, od zdravotne postihnutých a chorých účasť na kauze cétečko. Toho sme dneska svedkami, treba to tu rovno povedať.
Nikdy by som nebol býval veril, že takúto mieru politickej drzosti zažijeme v roku 2016, napriek tomu dnes tu sme v druhom čítaní, a pokiaľ sa nič nestane, tak zajtra doobeda to tento parlament aj schváli. Tvária sa, že nič nestalo. Pani kolegyňa Remišová hovorila veľmi vecne, a teda z môjho pohľadu aj správne o tom, prečo by sme nemali niektoré veci prijať a niektoré veci zmeniť. Ale podľa mňa treba najprv hovoriť o tom, ako sme sa sem dostali. A dovoľte mi v tej súvislosti hovoriť o niektorých veciach, ktoré ešte nezazneli, resp. hovoriť o nich dokonca dominantne.
Ja tu nebudem opakovať, ako si možno niektorí kolegovia v tejto chvíli myslia, obsiahlo tie veci, ktoré už verejne zazneli v súvislosti s pánom Plavčanom a Študentským pôžičkovým fondom. Tie zopakujem v troch vetách. Prvá tá veta je, že pán Plavčan, keď bol v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a druhého Fondu na podporu začínajúcich učiteľov, tak tento fond protizákonne investoval peniaze vo firme, v ktorej jeho manželka bola členkou predstavenstva. Pán Plavčan nelegálne poberal odmeny v obidvoch týchto fondoch, a ako dneska uvidíme, hoci to popiera, musel o tom vedieť, že je to nelegálne. A pán Plavčan bol predsedom a členom správnych orgánov fondu, keď sa v týchto fondoch robili iné brutálne predražené nákupy a rozdávanie odmien. To sú tie tri vety, ktoré som sľúbil o tom, čo už vieme. A každý, kto má záujem vedieť viac, si to môže vygúgliť asi do 30 sekúnd.
Dovoľte mi hovoriť o niečom, čo ešte neviete, a to je o tom, že tento spôsob zneužívania Študentského pôžičkového fondu pod vedením pána Plavčana tu je od začiatku, jeho vzniku za ministerky SNS a za vlády, v ktorej bola SNS. A dovoľte mi to dokumentovať, že dokonca aj pán Plavčan bol informovaný už pred dávnymi rokmi, že to, čo robí, je nelegálne, napriek tomu to o niekoľko rokov začal robiť znovu.
V roku 2007 bol zriadený Študentský pôžičkový fond zákonom, uprostred. To bolo za pani ministerky za SNS. Vtedy bol pán Plavčan už vysoko postaveným úradníkom na ministerstve školstva. Tento fond začal fungovať až k záveru roku ’97, ale stihol už teda vyzbierať žiadosti o pôžičky a nejakým vyhovieť. Pán predseda, pán Plavčan sa stal vtedy predsedom rady Študentského pôžičkového fondu, čo je zo zákona definovaný ako najvyšší orgán. Už na treťom zasadnutí rady fondu 16. 12. 1997 táto rada schválila sama sebe odmeny napriek tomu, že v tom zákone bolo od začiatku napísané, že členstvo v tých orgánoch je čestné. To znamená, pánovi Plavčanovi netrvalo ani pár mesiacov, fond sa ešte ani poriadne nerozbehol, ale pán Plavčan už si dával vyplácať nelegálne odmeny. Aby boli všetci spokojní a nikto to nespochybňoval, takisto bolo navrhnuté a navrhol to pán Plavčan a bolo to schválené, že nový riaditeľ fondu pán Zburín dostal za prvý štvrťrok práce 40-tisíckorunovú odmenu. Ja som si naschvál vytiahol, aká bola priemerná mzda v roku 1997. Priemerná mzda v roku 1997 bolo 9 226 korún mesačne. To znamená, odmena 40-tisíc korún mesačne, štvrťročná, bola to isté, aká by bola zhruba dnes odmena 4-tisíc euro. To znamená, pán Zburín od pána od pána Plavčana dostal hneď na začiatku fungovania fondu odmenu v dnešnej výške v pomere k platom za prvý štvrťrok. Nie za rok, za prvý štvrťrok fungovania 4-tisíc euro, aby boli všetci spokojní. Zjavne aj boli.
Ale čo je podstatnejšie, je, že za ministerky SNS toto všetko fungovalo, nikto neprotestoval. Odmeny si začali nelegálne vyplácať členovia rád fondu, teda vrátane pána Plavčana ako predsedu, a teda osobitne dávali peniaze aj pánovi riaditeľovi Zburínovi, aby zase, s prepáčením, držal hubu a krok. Čo je zaujímavejšie, je, že na konci roku ’98 došlo k politickej zmene. Boli parlamentné voľby, po ktorých strana SNS odišla do opozície, a prišla vláda, v ktorej bol ministrom školstva pán Ftáčnik za SDĽ, ktorá teda sa neskôr zlúčila so SMER-om. Pán minister Ftáčnik upozornil listom členov rady fondu vrátane svojho vlastného vysokopostaveného úradníka, že poberanie odmien je nelegálne, pretože funkcia je čestná. Takže na to, na čo mali členovia rady fondu prísť sami od seba, lebo im to zákon jasne hovoril, im, im to napísal minister školstva pán Ftáčnik. To vytvorilo vážny problém pre členov rady fondu vrátane pána Plavčana, ktorý hneď ale poukázal na to, že Zákonník práce, ktorý v tej chvíli ešte platil pre úradníkov, keďže vtedy ešte nebol zákon o štátnej a verejnej službe, ten im poberanie odmeny, všeobecne zamestnancom v národnom hospodárstve umožňuje, ak sú niekde vyslaní. Ale tento zákon im to zakazoval. Následne bol prijatý zákon o štátnej službe v roku 2001, tzv. 312/2001 Z. z. a následne potom bol tento ešte raz významne prijatý znovu v roku 2009, zákon o štátnej službe, ktorý ale štátnym zamestnanom takto vyslaným prijímania akýchkoľvek prostriedkov už výslovne zakazoval, a keďže pán Plavčan si bol vedomý v roku ’99, že Zákonník práce to umožňuje, tak si bol určite vedomý aj neskôr, že mu to zákon zakazuje, keďže zjavne svoje zákony pozná.
Ale opakujem, máme dôkaz na papieri, dneska prvýkrát, že v roku ’99 minister Ftáčnik napísal pánovi Plavčanovi, že poberanie odmien je nezákonné, napriek tomu ich pán Plavčan rôznymi spôsobmi poberal ešte aj o 12 rokov neskôr a prestal ich poberať až vtedy, keď sme túto kauzu odhalili a keď si musel vyberať medzi vrátením odmien a opustením svojho pracovného miesta na ministerstve školstva. To je ku kauzám Študentského pôžičkového fondu.
Spomínam to preto, aby sme definitívne a navždy vedeli, že ministrom školstva a človekom, ktorý dnes predkladal túto novelu, je človek, ktorý protizákonne a vedome profitoval z fungovania tohto fondu, ktorý bol určený na prospech študentom. Neskôr, samozrejme, sa vytvoril aj ten druhý, na prospech začínajúcich učiteľov. Preto akákoľvek novela, aj rozumná novela tohto zákona, ktorá kladie akékoľvek bremeno na kohokoľvek iného, ako sú ľudia zodpovední za tento stav, by bola morálne a politicky dneska neprijateľná, aj keby bola rozumná. Ako ukážem o chvíľu, ona rozumná nie je, ale nebola by prijateľná z pera pána Plavčana ani ako rozumná novela, pretože on je spolupáchateľom od začiatku z toho Študentského pôžičkového fondu. To je prvý bod.
Druhý bod, ktorý treba povedať, je, že pán minister Plavčan je v situácii, keď minulé vlády tieto fondy financovali. Ja máločo dobré poviem o vláde Vladimíra Mečiara. A vláda Vladimíra Mečiara, keď tento fond založila, uvoľnila do neho niekoľko 100 mil. korún, aby mohol fungovať, bez toho by fungovať nemohol. Dve vlády Mikuláša Dzurindu uvoľnili tiež každá niekoľko sto miliónov korún do tohto fondu, aby mohol fungovať, pretože bolo od začiatku jasné, že tento fond nemôže fungovať bez permanentnej dotácie, pretože on bol tak od začiatku nastavený, on nie je komerčný fond, on je dotovaný fond, ktorý má dotovať pôžičky najprv študentom, a ten druhý potom učiteľom práve preto, aby im pomohol so štúdiom, pomohol im s tým, aby sa ako sociálne nejakým spôsobom vzmohli ako učitelia, a motivovať ich v prípade učiteľov aj zostať v povolaní. Ten fond teda od začiatku potreboval trvalé dotácie.
Tipnite si, za ktorého predsedu vlády tento fond ešte nedostal od štátu ani korunu? Za toho najsociálnejšieho predsedu vlády Roberta Fica. Ani prvá Ficova vláda, ani druhá Ficova vláda a až do pred 10 minútami ani tretia Ficova vláda neposlali týmto fondom ani korunu a neskôr ani euro z našich peňazí, aby pomohli. To nechali na sociálneho netvora Dzurindu, ktorý to urobil dvakrát, a teda na, neviem, ako ho nazvať, lebo každá irónia je na neho málo, pána Mečiara, ktorý to urobil raz, pri jeho založení.
Tu je druhý zdroj toho, prečo dnes Študentský pôžičkový fond bývalý alebo dnešný Fond na podporu vzdelávania rieši touto novelou svoje finančné problémy, preto, že za desať rokov vládnutia Roberta Fica sa na tento fond neprispelo ničím. To je ten skutočný problém. Tým pádom, ak pán poslanec Petrák ohlásil pred chvíľkou, že dajú naňho 2,5 mil. eur na budúci rok, ja som tomu rád, ja to chválim, som, dúfam, že to bude niekde napísané na papieri, tak aby sme tomu mohli naozaj tomu veriť, ale to nechám teraz bokom. Ale to je, priatelia, najnižšia suma, ktorú zatiaľ akúkoľvek vláda do tohto fondu dala. Aj Mečiar, aj Dzurinda tam dali po niekoľkých stovkách miliónov korún v čase, keď priemerné mzdy aj priemerné pôžičky boli rádovo inde ako dneska. Ako som spomenul, v roku ’97, keď tam Mečiarova vláda, ak sa nemýlim, pán minister, ma opraví, ak sa mýlim, dala, myslím, bolo to 300 alebo 500 mil. korún, 500 mil. korún. Priemerná mzda bola 9 226 korún. Dnes, keď je priemerná mzda 920 euro, to znamená asi trikrát vyššia, keď to prepočítame, tak dnes namiesto toho, aby sme mali ekvivalentnú dotáciu, čo by bolo napríklad asi 1,5 mld. korún v starej mene alebo teda 50 mil. eur v novej mene, tak tu dostávame veľký marketing toho, že sa tam ide dať 2,5 mil. eur. A, žiaľ, napriek tejto veľmi štedrej dotácii je potrebné tento fond riešiť. No nie, keby tá dotácia bola aspoň rádovo tam, kde boli dotácie za predchádzajúcich vlád, tak nemusíme vôbec nič riešiť.
A k ekonomike fondu sa ešte vrátim. Ide totiž o to, že ako spomenul pán poslanec Petrák, ja ho odcitujem, neviem, pán poslanec či je tu, nie je tu, tak ak ho neodcitujem presne, je mi ľúto, môžme si to povedať po fungovaní, ale on tvrdil, že prevádzka fondu dnes predstavuje asi 500-tisíc eur ročne, ale že vlastne tie výnosy z tých úrokov, ktoré sú, sú nižšie. Ale len o niečo. Ak verím jeho matematike, mohli by sme sa baviť o tom, či by tie výnosy nemali byť o trošku vyššie, aby ten fond pokryl svoje prevádzkové náklady, lebo to je to, ako fungujú aj normálne iné inštitúcie, že z poplatkov, ktoré účtujú, sa snažia pokryť prevádzkové náklady, ktoré majú. To však tento návrh neobsahuje. On navrhuje, obsahuje zásadné zvyšovanie úrokov, ktoré je vysoko nad rámec potreby, pretože z týchto zvýšených úrokov, ako nám bolo povedané, chce vláda financovať aj sociálne programy fondu, teda odpúšťanie napríklad úrokov. To je však absolútne nesprávne. Pretože čo to v praxi znamená?
Znamená to, že jedni študenti požičiavajúci z fondu a učitelia požičiavajúci z fondu sa na vyšších úrokoch budú skladať na to, aby vláda iným študentom z fondu mohla odpúšťať úroky. To znamená, ktorý fond bol založený na to, aby pomohol sprístupniť vzdelávanie a pomohol učiteľom, má slúžiť na to, aby jedni dlžníci platili iným dlžníkom sociálny program. To je aj nesystémové, to je zlý návrh, pretože ak chce vláda robiť sociálne programy z fondu, mala by ich spolufinancovať. Mala by zaplatiť to, čo chce z hľadiska verejného záujmu, aby sa dialo.
Ak chce vláda mať program na to, aby ľudia zostávali na Slovensku, ja som za, aj keď musím povedať, ako vidíme aj v súčasnosti, že problém, prečo mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska a prečo sa nevracajú, nespočíva až tak v peniazoch. Spomeňme si na s veľkou pompou oslavovaný program ministra Draxlera návrat špičkových mozgov, ktorý, ak teda pamätám si, štyria, štyri špičkové mozgy využili za uplynulý rok, a zostávajú nevyčerpané tieto peniaze. A keď sa pýtate mladých ľudí, prečo odchádzajú, tak málokto spomenie to, že keby dostal o 1 % úrokovú bonifikáciu, tak on by aj zostal. Spomínajú buď to, že si vôbec nevedia nájsť robotu v niektorých prípadoch alebo teda že, ako už aj niektorý poslanec spomenul, že tá robota nezodpovedá ich povedzme kvalifikácii a tomu, čo by vedeli, alebo sú jednoducho znechutení situáciou v krajine, v ktorej budúcnosť neveria na základe toho, ako sa tu vládne a spravujú veci verejné.
Za takých okolností, pán kolega Petrák, navrhovať, aby sa jedni študenti skladali iným študentom na, na v podstate drobnú bonifikáciu, aby ste tak zakryli to, že idete všetkým zvyšovať úrokové sadzby, je síce marketingovo zručné, ale vecne ani politicky nesediace. Pretože... A pozrime sa na tri návrhy, ktoré tu sú a ktoré treba podľa môjho názoru v tomto návrhu zmeniť.
Prvý návrh je, prvá otázka sú úroky samotné. Ako už bolo spomenuté, úrok dnes predstavuje 0,89 % ročne a odvodzuje sa na základe návrhu, ktorý bol presadený pred štyrmi rokmi od úrokových sadzieb štátnych dlhopisov. To znamená, logika je, za koľko si požičia štát, za toľko by mal štát požičiavať ďalej. Opäť ten dôvod nie je ten, že by sme chceli buď na niekom zarábať, alebo niekoho dotovať, ale snaží sa hovoriť, práve hľadať medzi tým tú rovnosť. Koľko štát platí, toľko aj účtuje. Návrh, ktorý hovorí, že treba zvýšiť o 3 %, je nielenže nespravodlivý, ale zároveň - a to sa vrátim k tomu, čo som hovoril pánovi kolegovi Petrákovi - je oveľa vyšší, ako sú prevádzkové náklady fondu. To znamená, že tie úroky sa nezvyšujú preto, aby sme pokryli, ako je to v štandardnej komerčnej inštitúcii, tie prevádzkové náklady, ale preto, aby sme pokryli aj sociálne programy, ktoré napríklad pán kolega Petrák v tom návrhu obsahuje, len opakujem, zobrať z vrecka jednému študentovi, aby som zobral, aby som dal sociálny program inému študentovi, nie je ani správne, ani systémové. Na to práve majú byť určené dotácie z ministerstva školstva.
Druhá vec, ktorá tu nezaznela zatiaľ, a preto o nej budem trošku dlhšie, je zároveň to, čo sa ide robiť učiteľom. Okrem toho, že sa im idú zvýšiť úrokové sadzby. Tento zákon v podobe, v ktorej presadila, aby som nebol len kritický, poslankyňa SNS, aby pán..., pán predseda je tu, dobre, aby počul aj to pozitívne, v tej podobe, v ktorej ho, v ktorej ho poslankyňa SNS presadila, obsahoval motivačný nástroj na to, aby učitelia zostali učiť v školstve. Ten motivačný nástroj bol pôvodne v podobe, kde po piatich rokoch sa odpustila určitá suma v školstve z istiny úveru a potom po ďalších desiatich rokoch sa odpustila. To znamená, ak bol niekto 15 rokov v školstve, učil a mal ten úver, tak sa mu odpustili pomerne slušné peniaze. Bolo to, ak sa nemýlim, z hlavy, po 25-tisíc korún v tých dvoch splátkach, čo opäť v roku 2001/2, keď sa ten zákon presadzoval, bola pomerne solídna suma pre mladého učiteľa, ak vedel, že spolu 50-tisíc korún sa mu odpustí za to, že zostane v školstve. Bolo to v prepočte povedzme okolo 3-tisíc korún ročne, čo pri vtedajšej mzde učiteľov nebolo teda naozaj zlé. A zároveň to bol aj zmysel, ktorý, zákon, ktorý dáva zmysel, lebo my učiteľovi pomôžeme sa sociálne pozdvihnúť na začiatku jeho kariéry, aby si mohol kúpiť nábytok alebo čo potrebuje, detskú izbu, to, čo on vie - alebo ona -, že potrebujú, a my mu povieme, že mu z toho významnú časť odpustíme, ak v tom školstve vydrží.
Mnohí tu plačú, premiér Fico si tým rád, naopak, robí kampaň, hoci nepostavil ani jeden, že treba nové učiteľské byty v tejto krajine stavať. Ako mnoho rečí Roberta Fica, najmä v školstve, nemyslím si, že z toho niekedy niečo bude, ale vezmime si to, že postaviť jeden byt dneska je 40, 50, 60, 70, 80-tisíc eur podľa lokality a veľkosti. To znamená, že ak chceme jedného učiteľa dnes stabilizovať bytom, tak musíme dneska dať dopredu takúto sumu. Povedzme priemerne 50-tisíc eur. Tuto, naopak, vďaka návrhu SNS, a ja to teraz hovorím, vtedajšieho návrhu SNS sa stabilizoval učiteľ v školstve na 15 rokov na základe 50-tisíc korún, to znamená 30-krát menšej sumy. To, musím povedať, bol premyslený a dobrý návrh, ktorý stal aj zákonom a platil tu. Potom v priebehu toho, jak sa tie zákony menili, sa to jemne upravovalo, že už to nebolo 5 a 15, ale začalo to od 5 a každý rok sa odpustila nejaká suma, čo bolo podľa mňa ešte lepšie, ale to už sú technické zmeny, ale tá podstata, že ak mladý učiteľ si požičia a potom vydrží v školstve, tak štát ho k tomu motivuje každý rok tým, že mu niečo odpustí, tam zostávala a musím povedať, že na tomto zákone to z hľadiska verejného záujmu podľa mňa bola tá najmúdrejšia vec. Len problém je v tom, že to stojí nejaké peniaze, samozrejme, to odpúšťanie, a keďže, ako som spomenul, Ficova vláda za 10 rokov nebola ochotná do tohto naliať ani euro ani pre učiteľov, ani pre študentov, naopak, Ficova vláda nechala tento fond rozkrádať jeho manažmentu pod dozorom pána Plavčana, tak dneska sme v situácii, kde je finančný problém.
No a ako sa rieši tento finančný problém? Tým, že sa toto vernostné v podstate škrtá. Zachováva sa to, že sa po 5 rokoch má odpustiť raz a potom už nič. To znamená, že celý ten zmysel tej časti zákona, aby učiteľ bol motivovaný čo najdlhšie v školstve učiť, ak má pôžičku, tento veľmi lacný, ale pritom dobre nastavený vernostný nástroj, ten odtiaľ vypadáva úplne z jediného dôvodu, že to ušetrí trochu peňazí. Namiesto toho pán Petrák prišiel s návrhom odpúšťania bonifikácie pre študentov, čo, myslím, že môžme za to hlasovať, ale ako, opakujem, nemyslím, že existuje v tejto krajine študent a na základe toho tu zostane, ak tu nechce zostať, takže z hľadiska cieľu sa to minie, a zároveň nechávate a ničíte tú motiváciu pre učiteľov, aby zostali v školstve, čo je, naopak, oveľa reálnejší a vážnejší problém, s ktorým tu bojujeme.
No a tretí bod, ktorý tu ešte vôbec ešte dneska nezaznel, je úverovanie fondu. Keď sme odhalili kauzy vo fonde, tak pán poslanec Čaplovič, vtedajší poslanec opozičný, lebo to bol za Radičovej vlády predseda školského výboru, obviňoval mňa, že zmysel všetkého, tých odhalení, o tom, ako sa tam šafári, je ten fond sprivatizovať. Logike tohto tvrdenia som síce nikdy nerozumel, ale môžem pána poslanca upozorniť, keďže bude zajtra o tom aj on hlasovať, že v tomto zákone sa prvýkrát vytvára možnosť tento fond v podstate privatizovať. Tak ako sa to robí za Fica, keď sa privatizuje, nikdy sa neprivatizuje. To aj francúzski socialisti to nazývali že zmena vlastníckych vzťahov alebo odštátnenie a podobne. Tak tuto sa to robí inak. Tuto sa hovorí, že fond si môže na väčšinu svojich pôžičiek požičať od banky. To znamená, že až 60 % úverového portfólia fondu môže tvoriť úver z vonkajšej inštitúcie. Tým pádom síce fond zostane pod kontrolou ministra a študentov z hľadiska manažmentu, ale finančne, ak sa to stane, to bude kompletná privatizácia, lebo väčšinu portfólia bude financovaného z banky, a keď raz niekto vlastní väčšinu vášho financovania, tak vás vlastní. Zároveň to bude znamenať, ak sa to niekedy naplní, že ten strop na úroky, ktoré tu dnes pán minister prezentuje, že nebude môcť byť viac ako 4 %, sa musí, bude sa musieť o pár rokov zrušiť, a to z jednoduchého dôvodu. Neexistuje spôsob, ako si od komerčného zdroja požičať dlhodobo, pripočítať k tomu 3 % a získať pod, zostať pod 4 %. To dokáže na Slovensku dneska jedine štát aj to nie nadlho. Všetci vieme, že o pár rokov sa to, sa to zmení.
To znamená, že ak raz štát začne financovať fond tým, že si na to bude požičiavať fond z banky väčšinu peňazí, a potom bude požičiavať ich ďalej, tak to znamená, že úroky, ktoré bude musieť účtovať tým študentom, určite budú musieť ísť časom výrazne hore, pretože inak ten fond nebude môcť fungovať. Ak dneska argumentuje minister, že potrebuje priraziť k prostriedkom, ktoré má zadarmo, to vám chcem povedať, tento fond má všetky peniaze, ktoré dneska má zadarmo. Štát mu ich daroval. Všetky. Všetky peniaze, ktoré tam sú, a napriek tomu pán minister hovorí, že dneska k nim musí priraziť 3,89 %, aby fond prežil, lebo to je to, čo chce, aby sa prirážalo.
Tak moja otázka je, koľko tie úroky budú musieť byť, keď si na to začneme požičiavať od komerčnej banky. Teda nie my, ale ten fond. To je to, čo myslím čiastočnou privatizáciou, a to je to, čo dám do pozornosti aj pánovi poslancovi Čaplovičovi, že zároveň táto tendencia napriamo financovať rôzne štátne a pološtátne inštitúcie nie cez ministerstvo financií tu, viete, kedy bola naposledy? Za pána Mečiara. Vtedy sa hromadne vydávali rôzne dlhopisy a úvery z rôznych štátnych inštitúcií, ktoré boli veľmi predražené, pretože najlacnejšia pôžička, keď si už má štát požičať, je, keď si požičia ministerstvo financií. Mohol by som rozsiahlo vysvetľovať, prečo je to tak, ale je to tak a každý, kto sa tomu venuje, to vie. Preto sa od konca Vladimíra Mečiara na Slovensku zaviedlo pravidlo, že ak si niekto vo verejnom okruhu ide požičiavať, ide si požičiavať cez štát. Štát si požičia a potom to buď požičia ďalej tej inštitúcii, alebo jej to daruje, to už je otázka politiky, ale nepožičiavajú si tieto typy inštitúcií priamo.
To, čo je v tejto novele a čo tu dneska nezaznelo, je, že tento princíp sa tu absolútne porušuje a fond si bude môcť požičať, ako som už spomenul, až do 60 % svojho úverového portfólia, čo bude asi 35 mil. eur, z hlavy keď to počítam, viac ako miliarda korún napriamo od akejkoľvek komerčnej banky. Povedie to, ak sa to niekedy odohrá, k výrazne vyšším úrokom ešte, ako sú tie vysoké, ktoré sa tu dnes navrhujú, a bude to naozaj prvýkrát to, čoho sa obával pán Čaplovič v roku 2011, čiastočnou privatizáciou vtedy Študentského pôžičkového fondu, dneska Fondu na podporu vzdelávania. Za týchto okolností je potrebné dať návrh, ktorý tieto veci zo zákona vyjme, a ja teraz, keď už len prejdem, samozrejme, k tej, k samotnému prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, chcem ešte predtým teda vás všetkých bez ohľadu na politické tričko - a obraciam sa najmä na túto strednú a pravú časť poslaneckého, poslaneckého pléna - požiadať o podporu týchto návrhov, pretože Fond na podporu vzdelávania je z hľadiska Slovenskej národnej strany zdrojom aj hanby, ale môže byť aj zdrojom pýchy alebo hrdosti, aby som použil pozitívne slovo.
Slovenská národná strana si môže brať kredit za to, že oba tie fondy z ktorých tento fond vznikol, presadila, môže za to zobrať kredit, ja jej ho dám kedykoľvek, ale má hanbu z toho, že tam pustila ľudí, ktorí ten fond rozkrádali, a má hanbu z toho, že minister, ktorý bol pri tom účastný, je dnes jej ministrom a presadzuje tu zákon, ktorý hovorí, že dôsledky toho a toho, že Ficove vlády nie sú ochotné reálne pomôcť školstvu, majú niesť študenti a učitelia. Ak Slovenská národná strana nepodporí zákon v dnešnej podobe, ak ho, buď sa dohodnete, že sa stiahne, alebo sa upraví nejakým rozumnejším smerom, tak si myslím, že Slovenská národná strana bude môcť byť primárne hrdá na tento fond, resp. na tie dva fondy, z ktorých vznikol pôvodne, a bude môcť hovoriť, že aj napráva, je hrdá na svoje úspechy a napráva chyby tam, kde sa stanú. Ak, naopak, Slovenská národná strana podporí zákon v tomto znení, tak sa prihlási k tomu, že keď sem naozaj najbližšie príde pán Kaliňák, a povie, že treba zdaniť vodičov, aby sa zaplatili dôsledky nejakého predraženého tendra na ministerstve vnútra, tak vy budete všetci môcť len prikývnuť, lebo to isté ste robili sami s týmto fondom. Toľko z vecného a politického hľadiska.
V tom pozmeňovacom návrhu, ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale zistil som, že mi zostal tam hore, dáte mi tých 30 sekúnd, aby som ho išiel prevziať? (Reakcia predsedajúceho.) Že zabudol som pozmeňovací návrh, prídem hneď s ním. (Rečník odišiel po pozmeňovací návrh.)
Ďakujem, pán predsedajúci, za túto ústretovosť, vážim si to. A teraz mi dovoľte predložiť ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
1. K čl. I - k doterajšiemu bodu 1 [čo je § 4 ods. 1 písm. k)]
V čl. I sa doterajší bod 1 vypúšťa. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
2. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 [§ 8 ods. 1)]
V čl. I v doterajšom bode 3 sa v § 8 ods. 1 vypúšťa písmeno h). Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno h).
3. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 [§ 8 ods. 2 a 3)]
V čl. I doterajšom bode 3 sa v § 8 vypúšťajú odseky 2 a 3. Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 4.
To som už zdôvodnil, to je ustanovenie, ktoré umožňuje prijímanie úverov fondom.
4. K čl. I - k doterajšiemu bodu 3 [§ 8 ods. 5]
V čl. I doterajšom bode 3 sa v § 8 ods. 5 bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "najmenej však vo výške prostriedkov, o ktoré sa znížili nesplatené istiny pôžičiek podľa § 16 ods. 3 za predchádzajúci kalendárny rok.".
Tuto navrhujem, lebo dneska je v zákone ustanovená možnosť, aby štátny rozpočet dotoval fond, ale nie je to mandátorné, nie je to obligátorné. To, čo navrhujeme, aby ministerstvo muselo poukázať prostriedky fondu minimálne vo výške odpustených prostriedkov. To znamená, že tým pádom bude mať fond garantované, že neuschne za to, že vo verejnom záujme odpúšťa učiteľom napríklad postupne časť pôžičky, ako sme už zdôvodňovali. Znamenalo by to, že fond by mal garantované svoje prežitie, svoje fungovanie, a ak by ho vláda chcela nejak ďalej rozvíjať, tak, samozrejme, mohla dávať aj vyššiu dotáciu.
5. K čl. I - k doterajšiemu bodu 4 [§ 9 ods. 3 písm. c)]
V čl. I doterajšom bode 4 sa v § 9 ods. 3 vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
6. K čl. I - k doterajšiemu bodu 5 [§ 9 ods. 4]
V čl. I sa doterajší bod 5 vypúšťa. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
To je legislatívno-technická úprava súvisiaca s prvým až tretím bodom.
7. K čl. I [§ 13 ods. 6]
V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. § 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
(6) Dlžník fondu podľa § 12 ods. 4 môže splatiť pôžičku a úroky alebo ich časť predčasne; úhrada poplatkov alebo iných nákladov súvisiacich s predčasným splatením pôžičky alebo jej časti nesmie presiahnuť 1 % z predčasne splatenej splátky."
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Toto je len premietnutie ustanovenia, ktoré sme prijali v iných zákonoch o úveroch, napr. úveroch na bývanie, kde sa limitujú poplatky, ktoré možno účtovať za predčasné splatenie.
8. K čl. 1 - k doterajším bodom 13 [§ 16 ods. 3] a 15 [§ 16 ods. 5]
V čl. I sa doterajšie body 13 a 15 vypúšťajú. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
V tejto súvislosti žiadame vyňať' na osobitné hlasovanie bod 5 zo spoločnej správy výborov, ktorý by pre účely prijatia bodu 8 pozmeňujúceho návrhu Národná rada Slovenskej republiky mala neschváliť.
Toto je návrh, ktorý vypúšťa práve ten, to zásadné osekanie vernostného pre učiteľov. Toto ja osobne považujem za vecne najdôležitejší bod, pretože toto je naozaj jediné, v čom ten fond dnes má aj systematickú funkciu, naozaj v tom, že pomáha učiteľom, pomáha učiteľov udržať v školstve. Ja si neviem predstaviť, ako niekto chce zdôvodniť to, že ide sekať asi jediný existujúci nástroj na udržanie učiteľov, resp. tej časti, čo si požičiava z fondu v školstve, a pokiaľ navyše pán poslanec Petrák mal tú dobrú správu, že hoci je to malá suma, ale nejaká suma sem príde na budúci rok, tak už pre toto nezostáva naozaj žiadne zdôvodnenie. Pretože to, čo štát, to, čo fond ročne na týchto odpusteniach stratí, je výrazne menej ako suma, ktorú pán poslanec spomenul, že do fondu pôjde.
9. K čl. I - k doterajšiemu bodu 17 [§ 17 ods. I0]
V čl. I doterajšom bode 17 v § 17 odsek 10 znie:
(10) Úroková sadzba pôžičky podľa § 10 a 14 je priemerná ročná úroková sadzba výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok. Výška úrokovej sadzby podľa prvej vety nesmie prekročiť 4,5 % ročne. Úroková sadzba pôžičky sa mení k 1. februáru bežného roka."
To je teda návrat k tomu, čo existuje, čo je súčasne platný stav, teda úroky sa majú odvíjať od úrokov, ktoré platí štát, nie aj s 3 % prirážkou, tak ako to navrhuje minister.
10. K doterajšiemu článku II
Doterajší článok II sa vypúšťa. Zostávajúci článok III sa označuje ako článok II.
V tejto súvislosti je potrebné v názve návrhu zákona vypustiť slová "a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
To je legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že vypúšťa možnosť prijímať úvery.
Dovoľujeme si požiadať, aby sa o bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasovalo nasledovne: spolu o bodoch 1, 2, 3, 5, 6 a 10, spolu o bodoch 4 a 8, samostatne o bode 7 a samostatne o bode 9. To sú, keďže 4 zmeny majú každá svoj obsah, tak takto sa o nich bude môcť slobodne hlasovať a schváliť sa teda ktorákoľvek z nich samostatne bez toho, aby to poškodilo nadväzujúce predpisy.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
11:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:53
Adriana PčolinskáJa by som si v tejto súvislosti dovolila povedať a zopakovať ešte raz myšlienku, ktorú som hovorila v prechádzajúcej rozprave, keď bola predošlá schôdza, a síce že podľa môjho názoru, a toto by sme mohli nejakým spôsobom do budúcna držať v hlave, nestojí otázka o tom ako...
Ja by som si v tejto súvislosti dovolila povedať a zopakovať ešte raz myšlienku, ktorú som hovorila v prechádzajúcej rozprave, keď bola predošlá schôdza, a síce že podľa môjho názoru, a toto by sme mohli nejakým spôsobom do budúcna držať v hlave, nestojí otázka o tom ako alebo o spôsobe financovania tohto fondu, ale položme si otázku, či ho vôbec potrebujeme, pretože omnoho lepšie by túto úlohu zastávali komerčné inštitúcie, nech si tí učitelia a žiaci berú pôžičky z bánk hypotekárne a spotrebiteľské, ale neriešme to týmto spôsobom, pretože aj z rozhovorov pána ministra sa zhodneme na tom, že treba urobiť prierezovú reformu. Veľakrát sme sa o tom bavili. To znamená, že máme rovnaké názory na mnohé aspekty a určite podľa môjho názoru jeden z nich je aj tento spôsob financovania tohto Fondu na podporu vzdelávania. Dajme radšej tie peniaze na platy učiteľov, na materiálno-technické zabezpečenie budov a podobne.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 11:53 hod.
doc. PaedDr. PhD.
Adriana Pčolinská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. V prvom rade ďakujem pánu poslancovi Beblavému za veľmi rozsiahly diskurz, ktorý predchádzal k tej vecnej problematike k Fondu na podporu vzdelávania.
Ja by som si v tejto súvislosti dovolila povedať a zopakovať ešte raz myšlienku, ktorú som hovorila v prechádzajúcej rozprave, keď bola predošlá schôdza, a síce že podľa môjho názoru, a toto by sme mohli nejakým spôsobom do budúcna držať v hlave, nestojí otázka o tom ako alebo o spôsobe financovania tohto fondu, ale položme si otázku, či ho vôbec potrebujeme, pretože omnoho lepšie by túto úlohu zastávali komerčné inštitúcie, nech si tí učitelia a žiaci berú pôžičky z bánk hypotekárne a spotrebiteľské, ale neriešme to týmto spôsobom, pretože aj z rozhovorov pána ministra sa zhodneme na tom, že treba urobiť prierezovú reformu. Veľakrát sme sa o tom bavili. To znamená, že máme rovnaké názory na mnohé aspekty a určite podľa môjho názoru jeden z nich je aj tento spôsob financovania tohto Fondu na podporu vzdelávania. Dajme radšej tie peniaze na platy učiteľov, na materiálno-technické zabezpečenie budov a podobne.
Ďakujem.
Rozpracované
11:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:54
Ľubomír PetrákNa jednej strane tvrdíte, že fond musí byť postavený tak, aby sa sám nepožieral. To znamená, musia byť vykryté úroky minimálne na prevádzku. Prevádzka predstavuje okolo 1,6 % požičaných finančných prostriedkov, ale v druhej vete hovoríte, že...
Na jednej strane tvrdíte, že fond musí byť postavený tak, aby sa sám nepožieral. To znamená, musia byť vykryté úroky minimálne na prevádzku. Prevádzka predstavuje okolo 1,6 % požičaných finančných prostriedkov, ale v druhej vete hovoríte, že fond by nemal dávať väčšie úroky, za ktoré si štát požičiava. Ak si dnes štát požičiava, čo reflektuje aj úrok fondu 0,89, tak tu máte minimálne 0,7 % stratovosti. To znamená, že to, čo vy navrhujete a tvrdíte jednou vetou, druhou vetou sám seba popierate, a myslím si, že to nie je správne.
Druhá poznámka k tomuto je odpustené splátky. Odpustené splátky predstavujú 3 - 4,5 % podľa toho, aké je portfólio ľudí a ako aktuálne prebiehajú splátky, 3 až 4,5 % istiny, ktorá je požičaná. Ak si to premeníme na drobné, tak je to niekde okolo 1 až 1,5 mil. eura. Ak som garantoval, že teda v budúcom roku 2017 a v ďalších rokoch pôjde do fondu zhruba 2,5 mil. euro, to znamená, že všetky odpisy, ktoré budú vyplývať z úrokov, a teda z odpustených splátok, pokryje štát a nebude sa na ne nikto skladať. Tak ako ste povedali, že nemôžte zobrať študentovi peniaze jednému, aby pokryl, pokryl odpustené splátky inému študentovi alebo inému pedagógovi.
K takému to určite nepríde a tie parametre sú nastavené tak, ako hovorím, to znamená, vaše tvrdenia sú nepravdivé.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 11:54 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste hovorili, že z mojej strany išlo o marketing, ale ja musím povedať, že z vašej strany išlo určite o marketing, a mali ste rad nepresností, kde ste si sám odporoval.
Na jednej strane tvrdíte, že fond musí byť postavený tak, aby sa sám nepožieral. To znamená, musia byť vykryté úroky minimálne na prevádzku. Prevádzka predstavuje okolo 1,6 % požičaných finančných prostriedkov, ale v druhej vete hovoríte, že fond by nemal dávať väčšie úroky, za ktoré si štát požičiava. Ak si dnes štát požičiava, čo reflektuje aj úrok fondu 0,89, tak tu máte minimálne 0,7 % stratovosti. To znamená, že to, čo vy navrhujete a tvrdíte jednou vetou, druhou vetou sám seba popierate, a myslím si, že to nie je správne.
Druhá poznámka k tomuto je odpustené splátky. Odpustené splátky predstavujú 3 - 4,5 % podľa toho, aké je portfólio ľudí a ako aktuálne prebiehajú splátky, 3 až 4,5 % istiny, ktorá je požičaná. Ak si to premeníme na drobné, tak je to niekde okolo 1 až 1,5 mil. eura. Ak som garantoval, že teda v budúcom roku 2017 a v ďalších rokoch pôjde do fondu zhruba 2,5 mil. euro, to znamená, že všetky odpisy, ktoré budú vyplývať z úrokov, a teda z odpustených splátok, pokryje štát a nebude sa na ne nikto skladať. Tak ako ste povedali, že nemôžte zobrať študentovi peniaze jednému, aby pokryl, pokryl odpustené splátky inému študentovi alebo inému pedagógovi.
K takému to určite nepríde a tie parametre sú nastavené tak, ako hovorím, to znamená, vaše tvrdenia sú nepravdivé.
Rozpracované
11:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:56
Marian KotlebaA druhá otázka, ktorá súvisí s vaším vystúpením, ale to je skôr, to je skôr možno aj na pána ministra. Boli tu vyslovené mnohé obvinenia alebo viacero vážnych obvinení na hlavu súčasného ministra školstva a ja sa preto z tohto miesta, pán minister, vás pýtam, že ak tieto obvinenia sú pravdivé, ako chcete vyvodiť voči sebe napríklad zodpovednosť, napríklad tým, že či nechcete stiahnuť tento návrh, ak, ak je pravda to, čo tu pán poslanec povedal, a ak to nepravdivé, ak to teda pravdivé nie je, nie sú tieto obvinenia, či sa budete nejako brániť, pretože to boli vážne veci, a národ by asi mohol vedieť, kde je pravda.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 11:56 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Pán poslanec Beblavý, vy ste viackrát vo svojom vystúpení spomenuli nelegálne praktiky používané pri rozdeľovaní odmien vo fonde, ja sa vás preto pýtam z tohto miesta, že ak ste o týchto nelegálnych praktikách vedeli, či ste podali nejaký podnet na zodpovedné orgány, ak ste podali, akým spôsobom bol ten podnet vyhodnotený, a ak ste nepodali, tak prečo ste to teda nepodali, ak ste o tých praktikách vedeli, pretože ja som napríklad o nich nevedel.
A druhá otázka, ktorá súvisí s vaším vystúpením, ale to je skôr, to je skôr možno aj na pána ministra. Boli tu vyslovené mnohé obvinenia alebo viacero vážnych obvinení na hlavu súčasného ministra školstva a ja sa preto z tohto miesta, pán minister, vás pýtam, že ak tieto obvinenia sú pravdivé, ako chcete vyvodiť voči sebe napríklad zodpovednosť, napríklad tým, že či nechcete stiahnuť tento návrh, ak, ak je pravda to, čo tu pán poslanec povedal, a ak to nepravdivé, ak to teda pravdivé nie je, nie sú tieto obvinenia, či sa budete nejako brániť, pretože to boli vážne veci, a národ by asi mohol vedieť, kde je pravda.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:58
Miroslav BeblavýZačnem veľmi stručne, pani kolegyňa Pčolinská, ešte tá faktická. Z rôznych dôvodov, pokiaľ je ten štátny mechanizmus v tejto konkrétnej veci nerozkrádaný...
Začnem veľmi stručne, pani kolegyňa Pčolinská, ešte tá faktická. Z rôznych dôvodov, pokiaľ je ten štátny mechanizmus v tejto konkrétnej veci nerozkrádaný a úsporne manažovaný, je už dneska efektívnejší ako, ako alternatívne riešenia, takže ja v tejto chvíli nepodporujem to, čo ste naznačili, teda zrušenie alebo privatizáciu. Otázka je, že či dokážeme dlhodobo zabrániť tomu, aby sa do tohto fondu napríklad vrátili tie praktiky z minulosti.
Pokiaľ ide o pána kolegu Petráka, no jednoznačne to vyplýva aj z čísiel, ktoré si ty citoval ešte v svojom vystúpení, a to je to, že pri dnešnej úrokovej sadzbe tie úroky ešte nekryjú prevádzku, ale nie sú od toho ďaleko, to znamená, príde zoštvornásobenie, ako to navrhujete, budú kryť nielen prevádzku, ale prinášať aj pomerne významný objem peňazí pre použitie na iný účel. To znamená, teda že buď tam tie peniaze, zostanú, čo potom ale nemá zmysel tie úroky zvyšovať, alebo tie peniaze budú používané na tieto sociálne programy, takže nie je to nepravda, čo som povedal.
A pokiaľ ide o kauzu Študentského pôžičkového fondu, ja som na túto kauzu prvý upozornil, pán minister Jurzyca s mojou, v spolupráci so mnou vtedy vymenil rady týchto fondov, tie rady následne podali sadu trestných oznámení a aj žalôb, viaceré tieto žaloby boli úspešné, niektoré veci sa vyšetrujú dodnes, napr. v súvislosti so Sláviou Capital, a iné boli - ako mnoho vecí v tomto štáte - odložené.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 11:58 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi reagovať asi na také vecne, vecné, myslím si, že aj tie veci boli, jedna je, že či je fond dobrý nástroj alebo či ho teda treba radšej zrušiť, čo, či je teda pravda, že sa študenti majú a učitelia skladať na iných, a či, teda ako prebiehajú tieto kauzy.
Začnem veľmi stručne, pani kolegyňa Pčolinská, ešte tá faktická. Z rôznych dôvodov, pokiaľ je ten štátny mechanizmus v tejto konkrétnej veci nerozkrádaný a úsporne manažovaný, je už dneska efektívnejší ako, ako alternatívne riešenia, takže ja v tejto chvíli nepodporujem to, čo ste naznačili, teda zrušenie alebo privatizáciu. Otázka je, že či dokážeme dlhodobo zabrániť tomu, aby sa do tohto fondu napríklad vrátili tie praktiky z minulosti.
Pokiaľ ide o pána kolegu Petráka, no jednoznačne to vyplýva aj z čísiel, ktoré si ty citoval ešte v svojom vystúpení, a to je to, že pri dnešnej úrokovej sadzbe tie úroky ešte nekryjú prevádzku, ale nie sú od toho ďaleko, to znamená, príde zoštvornásobenie, ako to navrhujete, budú kryť nielen prevádzku, ale prinášať aj pomerne významný objem peňazí pre použitie na iný účel. To znamená, teda že buď tam tie peniaze, zostanú, čo potom ale nemá zmysel tie úroky zvyšovať, alebo tie peniaze budú používané na tieto sociálne programy, takže nie je to nepravda, čo som povedal.
A pokiaľ ide o kauzu Študentského pôžičkového fondu, ja som na túto kauzu prvý upozornil, pán minister Jurzyca s mojou, v spolupráci so mnou vtedy vymenil rady týchto fondov, tie rady následne podali sadu trestných oznámení a aj žalôb, viaceré tieto žaloby boli úspešné, niektoré veci sa vyšetrujú dodnes, napr. v súvislosti so Sláviou Capital, a iné boli - ako mnoho vecí v tomto štáte - odložené.
Ďakujem.
Rozpracované
12:00
Uvádzajúci uvádza bod 12:00
Peter PlavčanPánovi poslancovi len poviem, že všetko bolo mnohokrát vysvetlené a publikované, dokonca je to aj na webstránke mnou momentálne riadeného úradu.
Keď som zvažoval všetky návrhy na zmeny, tak som si uvedomil, že návrh, poslanecký návrh pána poslanca Petráka vytvára akýsi kompromis medzi návrhom pani Remišovej a návrhom zákona,...
Pánovi poslancovi len poviem, že všetko bolo mnohokrát vysvetlené a publikované, dokonca je to aj na webstránke mnou momentálne riadeného úradu.
Keď som zvažoval všetky návrhy na zmeny, tak som si uvedomil, že návrh, poslanecký návrh pána poslanca Petráka vytvára akýsi kompromis medzi návrhom pani Remišovej a návrhom zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon o fonde. To znamená, že je to akýsi kompromis medzi tým, čo mi predložil fond a Študentská rada vysokých škôl. Ako ste si všimli, je to iniciatívny návrh zákona a reaguje na tú situáciu, že pri pravidelných odpusteniach pre učiteľov zo základu, ktorý majú splatiť, tak sa tam vytvára situácia, kedy fond vytvára straty okolo, myslím, že v minulom roku to bolo asi 800-tisíc eur.
Preto fond v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl, ktorá tam riadi tento fond, tak predložili návrh zákona, ktorý som akceptoval a ktorý som predložil na rokovanie Národnej rady. Pri ďalších rokovaniach so Študentskou radou vysokých škôl som navrhol, že na to, aby bolo možné zabezpečiť riadne fungovanie fondu v budúcoročnom rozpočte, pretože sa nám podarilo zvýšiť rozpočet rezortu oproti predchádzajúcemu roku navyše o 207 mil. eur, že bude vyčlenená aj suma 2,5 mil. eur tri roky po sebe na to, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie fondu.
Takisto sa domnievam aj to, že pani poslankyňa Pčolinská má pravdu, a v zásade preto sa aj veľmi snažíme zvýšiť platy učiteľom, aby, aby mohli si zabezpečiť úverovanie svojho vlastného života a domácností z platu, a nie povedzme nízko úročenými pôžičkami. Ale momentálne to tak nie je a znovu dávam verejný prísľub, že platy učiteľov a ich zvyšovanie bude pokračovať aj v budúcom roku, aj v ďalších rokoch, aby sa dostali na dôstojnú úroveň a potom primeranú úroveň k tej spoločenskej úlohe, ktorú plnia. Takže veľmi pekne ďakujem za pripomienky, pozmeňovacie návrhy a v zásade ešte som chcel dopovedať to, že ten návrh zákona bol predložený fondom a Študentskou radou ešte pred mojím prísľubom, to znamená, že preto považujem aj návrh pána poslanca Petráka za akýsi kompromis medzi návrhom pani poslankyne a tým, čo bolo predložené na rokovanie Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, k pripomienkam a návrhom zmien k zákonu o Fonde na podporu vzdelávania.
Pánovi poslancovi len poviem, že všetko bolo mnohokrát vysvetlené a publikované, dokonca je to aj na webstránke mnou momentálne riadeného úradu.
Keď som zvažoval všetky návrhy na zmeny, tak som si uvedomil, že návrh, poslanecký návrh pána poslanca Petráka vytvára akýsi kompromis medzi návrhom pani Remišovej a návrhom zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon o fonde. To znamená, že je to akýsi kompromis medzi tým, čo mi predložil fond a Študentská rada vysokých škôl. Ako ste si všimli, je to iniciatívny návrh zákona a reaguje na tú situáciu, že pri pravidelných odpusteniach pre učiteľov zo základu, ktorý majú splatiť, tak sa tam vytvára situácia, kedy fond vytvára straty okolo, myslím, že v minulom roku to bolo asi 800-tisíc eur.
Preto fond v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl, ktorá tam riadi tento fond, tak predložili návrh zákona, ktorý som akceptoval a ktorý som predložil na rokovanie Národnej rady. Pri ďalších rokovaniach so Študentskou radou vysokých škôl som navrhol, že na to, aby bolo možné zabezpečiť riadne fungovanie fondu v budúcoročnom rozpočte, pretože sa nám podarilo zvýšiť rozpočet rezortu oproti predchádzajúcemu roku navyše o 207 mil. eur, že bude vyčlenená aj suma 2,5 mil. eur tri roky po sebe na to, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie fondu.
Takisto sa domnievam aj to, že pani poslankyňa Pčolinská má pravdu, a v zásade preto sa aj veľmi snažíme zvýšiť platy učiteľom, aby, aby mohli si zabezpečiť úverovanie svojho vlastného života a domácností z platu, a nie povedzme nízko úročenými pôžičkami. Ale momentálne to tak nie je a znovu dávam verejný prísľub, že platy učiteľov a ich zvyšovanie bude pokračovať aj v budúcom roku, aj v ďalších rokoch, aby sa dostali na dôstojnú úroveň a potom primeranú úroveň k tej spoločenskej úlohe, ktorú plnia. Takže veľmi pekne ďakujem za pripomienky, pozmeňovacie návrhy a v zásade ešte som chcel dopovedať to, že ten návrh zákona bol predložený fondom a Študentskou radou ešte pred mojím prísľubom, to znamená, že preto považujem aj návrh pána poslanca Petráka za akýsi kompromis medzi návrhom pani poslankyne a tým, čo bolo predložené na rokovanie Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
12:00
Vystúpenie v rozprave 12:00
Katarína CséfalvayováVystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 12:00 hod.
Ing. PhD.
Katarína Cséfalvayová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, hlasovať o tomto zákone budeme zajtra o 11.00 hod.
Rozpracované
14:01
Uvádzajúci uvádza bod 14:01
Peter PlavčanPredložený návrh zákona reaguje na praktické problémy, ktoré vznikli pri aplikácii zákona o športe, a na výkladové nejasnosti.
Návrh zákona najmä rieši štatus športových odborníkov ako podnikateľov, zrovnoprávňuje povinnosti...
Predložený návrh zákona reaguje na praktické problémy, ktoré vznikli pri aplikácii zákona o športe, a na výkladové nejasnosti.
Návrh zákona najmä rieši štatus športových odborníkov ako podnikateľov, zrovnoprávňuje povinnosti športových organizácií bez ohľadu na ich právnu formu, zjednocuje vek talentovaných športovcov, upravuje spôsob uznávania národných športových organizácií obdobným spôsobom, ako je nastavené uznávanie národných športových zväzov, a spresňuje pôsobnosti hlavného kontrolóra športu.
Novela zároveň určuje účel použitia verejných prostriedkov na športovú činnosť s dôrazom na financovanie športových klubov a športovcov a verejný záujem o športe.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem sa vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe.
Predložený návrh zákona reaguje na praktické problémy, ktoré vznikli pri aplikácii zákona o športe, a na výkladové nejasnosti.
Návrh zákona najmä rieši štatus športových odborníkov ako podnikateľov, zrovnoprávňuje povinnosti športových organizácií bez ohľadu na ich právnu formu, zjednocuje vek talentovaných športovcov, upravuje spôsob uznávania národných športových organizácií obdobným spôsobom, ako je nastavené uznávanie národných športových zväzov, a spresňuje pôsobnosti hlavného kontrolóra športu.
Novela zároveň určuje účel použitia verejných prostriedkov na športovú činnosť s dôrazom na financovanie športových klubov a športovcov a verejný záujem o športe.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem sa vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
14:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:03
Ľubomír PetrákVýbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 12. októbra...
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 12. októbra 2016 č. 255 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (tlač 254), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie zákona.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona (tlač 254) zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 91 z 16. novembra 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 94 z 15. novembra 2016 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 36 z 10. novembra 2016.
Všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti tejto spoločnej správy.
Z uznesení výborov vyplýva 27 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rady hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 27 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 21. novembra 2016 uznesením č. 46. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania vo výboroch, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.11.2016 o 14:03 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 12. októbra 2016 č. 255 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (tlač 254), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie zákona.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona (tlač 254) zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 91 z 16. novembra 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 94 z 15. novembra 2016 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 36 z 10. novembra 2016.
Všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti tejto spoločnej správy.
Z uznesení výborov vyplýva 27 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rady hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 27 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 21. novembra 2016 uznesením č. 46. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania vo výboroch, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované