11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 14:59 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, nepredstupujem s ničím iným, iba s tými istými pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi, ktoré ste už mali možnosť vypočuť si na výbore pre sociálne veci, kde ale neboli prijaté, preto sa o ich podporu budem snažiť prostredníctvom pléna.
Dovoľte mi teda, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pod tlačou 242).
1. V čl. I sa za bod 38 vkladajú nové body 39 až 42, ktoré znejú:
39. V 77 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a, ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a 28."
V bode 40 v § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
"e) nízkoprahové denné centrum,
f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu."
V bode 41 v § 78a ods. 3 sa za slová "č. 6" vkladajú slová "a 6a.".
V bode 42 v § 78a ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
"To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a 28."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 39 až 42 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
Odôvodnenie.
A to berte..., a to berte aj ako taký môj príspevok do rozpravy, pretože všetky tieto moje pozmeňujúce body sa vlastne odvíjajú od neustáleho zvyšovania sa minimálnej mzdy, čo by bolo v poriadku, ak, samozrejme, za touto akciou nasledovala aj príslušná reakcia, pretože, žiaľbohu, tá minimálna mzda sa zvyšuje, a, samozrejme, istú ju majú štátni úradníci, ale pokiaľ ide o prenesené kompetencie štátu, hlavne čo sa týka sociálnych služieb, poskytovateľov sociálnych služieb, tak ja si neviem predstaviť, z čoho budú financovať poskytovatelia sociálnych služieb svojich zamestnancov, z čoho ich idú, budú platiť po zvyšovaní sa minimálnej mzdy, keďže sa príspevok štátu z 320 eur nijakým spôsobom nemení.
Takže všeobecne. Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov verejných aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska a navrhujú sa ako opatrenia na prechodné obdobie. Predloženými návrhmi navrhujeme zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 na výšku minimálnej mzdy platnej od 1. 1. 2017. Zároveň navrhujeme zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu zo štátneho rozpočtu v novej prílohe č. 6a. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov, a to aj vo väzbe na zvýšenie minimálnej mzdy na 435 eur od 1. 1. 2017. Z uvedených finančných príspevkov verejní, ako aj neverejní poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb pokrývajú najmä náklady na mzdy pre opatrovateľov a sociálnych pracovníkov a pri nezmenenej výške príspevku v sume 320 eur nebudú ako zamestnávatelia schopní z vlastných zdrojov pokryť ani zvýšené náklady spojené so zvýšením minimálnej mzdy a hlavne získať a udržať v pracovnom pomere opatrovateľky, ktoré odchádzajú za vyššou mzdou do iných sektorov a tiež opatrovať do zahraničia. A to sa už začína týkať prakticky všetkých krajov na Slovensku.
K bodu 1 (novelizačný bod 39):
Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú službu pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a.
K bodu 1 (novelizačný bod 40):
Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie, a to konkrétne na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností, a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu, je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií na tieto druhy sociálnych služieb neboli obciam, resp. mestám "zabezpečené" potrebné finančné prostriedky.
Asi je to naozaj tak. Ja som nedávno obdržala list od pána Sýkoru zo ZMOS-u, v ktorom ma teda žiada, aby som akýmkoľvek spôsobom pomohla k tomu, aby boli schopní financovať tento druh sociálnej služby, ale, žiaľ, ja, samozrejme, z pozície opozičnej poslankyne to neviem garantovať.
Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne (každé tri mesiace) na pokraji krachu a nemajú finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov Európskej komisie, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite dvaja poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. Uvedené sociálne služby krízovej intervencie hrajú pritom dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory, a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej ko..., komunity. Pardon.
K bodu 1 (novelizačný bod 41):
Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odseku 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č. 6 o novú prílohu č. 6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb.
K bodu 1 (novelizačný bod 42):
V návrhu ide opäť o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku).
Článok I sa dopĺňa bodmi 61 až 63, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a v siedmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v siedmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v ôsmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v ôsmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
62. V prílohe č. 6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v treťom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
63. Za prílohu č. 6 sa vkladá príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 6a k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. .../2016 Z. z."
K bodu 61. Až..., body 61 až 63 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu - novelizačné body 61 a 62.
Navrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 výška mesačného a ročného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesačne na sumu 435 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 5 220 eur.
Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady na mzdy opatrovateľov, t. j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve týchto, v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyšší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, to znamená vyžadujúci si 24-hodinovú starostlivosť, a to tak v rámci dňa, ako aj noci, a nie klienti, ktorí sú schopní zabezpečovať si životné, životne dôležité úkony sami.
V súčasnosti je tak pre verejných, ako aj neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú verejní a neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a tým aj zvyšovať úhrady. Väčšina klientov týchto služieb má však veľmi nízke príjmy, prevažne starobný alebo invalidný dôchodok, z ktorých nie sú schopní platiť zvýšené úhrady. A tak platenie zvýšenia úhrady je na pleciach ich najbližších príbuzných, čo by bolo v poriadku, keby však aj tí najbližší príbuzní tie peniaze mali.
Aj väčšina príbuzných má obmedzené možnosti, nakoľko zo svojich príjmov okrem platenia úhrady musia pokrývať predovšetkým základné životné potreby svojej rodiny, pritom prevažne nejde o vysokopríjmové rodiny.
Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 435 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb zvýšiť predovšetkým mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali už viac ako 20 rokov.
Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 eur mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 eur mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70 % všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov a minimálna mzda bude od 1. 1. 2017 až vo výške 435 eur, pričom finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa, ako sme už povedali, nezvyšoval niekoľko rokov.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu.
Novelizačný bod 63. V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a je v návrhu spracovaná nová príloha č. 6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu, a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1 900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3 800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Počet dvoch zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy 1 900 eur pri kapacite 40, bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom.
Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1 900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca, ak ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečiť a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len príspevok štátu na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb, ktoré môže potom dofinancovať príslušná obec alebo mesto. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Ja by som možno ešte dodala, že verím tomu, že pre pána ministra toto vôbec nie je nová informácia, že verejní, ale aj neverejní sú na konci svojich snažení, by som povedala. Ja viem, že vy ste to na výbore nazvali sociálnym, teda citovým vydieraním, pardon. Ale skutočne si neviem predstaviť, že, že ako budú pri súčasných podmienkach a nezmenenom príspevku od štátu ďalej pokračovať. Ja som začula z niektorých miest, že by ste to chceli riešiť nejakou mimoriadnou zvýšenou dotáciou. Možno ten budúci rok, neviem. Ja len viem to, že oni už naozaj volajú po systémovom riešení, a viem, že počas našej.... - 15-mesačnej vlády, pätnásť mesiacov to trvalo? - sme sa ani my nedopracovali k tej sľubovanej veľkej novele sociálnych služieb. Tiež sme išli iba do čiastočných úprav, ale ja si neviem dosť dobre predstaviť, že pokiaľ sa teraz nezvýši ten príspevok z 320 minimálne na tú úroveň 435 eur pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako potom sa nájdu peniaze v štátnom rozpočte, keď naozaj pripravíte to systémové riešenie a tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách? Lebo tam sa už budeme baviť nie o 27 mil. eur, ako je to v tomto prípade, ale tam pôjde to navýšenie zhruba... Koľko? To budeme rátať v stovkách miliónov eur.
Takže vôbec to nie je, nie je jednoduchá úloha, ja to beriem, ale zase na druhej strane ja si neviem predstaviť situáciu, že to tí poskytovatelia sociálnych služieb zabalia, lebo ja neviem, čo urobíme potom s tými ľuďmi, ktorí sú dnes odkázaní a sú, sú v tom najvyššom stupni odkázanosti.
Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, chcela by som vás poprosiť, aby ste podporili nami navrhované pozmeňováky nie kvôli nám, nie kvôli nám politikom, ale kvôli tým ľuďom, ktorí sa momentálne nachádzajú v tých, u poskytovateľov sociálnych služieb.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
14:41
Vystúpenie v rozprave 14:41
Dušan GalisTo, že šport je...
To, že šport je fenomén, o tom netreba rozprávať. Ja si pamätám tuná, keď na tomto mieste stál, pred neviem koľkými rokmi tu bol predseda Európskeho parlamentu pán Schulz a v tom období zhodou okolností prebiehali Preteky mieru, a keď som ho počúval, jak tuná začal chváliť Petra Sagana, tak normálne som tomu ani neveril, že tak môže poznať detaily jeho výsledkov a jeho schopností, daností. Takže som bol veľmi prekvapený, že človek sledoval nášho, nášho športovca, ktorý, si myslím, že je momentálne ikonou a spolu s ostatnými športovcami. A to je jedno, či je to Cibulková, či to je Tóth, či sú to tí ďalší, hokejisti, futbalisti a tak ďalej. Sú to ako ikony nášho, našej krajiny. Ja si myslím, že málo, málo sa nejak preferujú u nás, málo sa o nich píše, málo sa o nich rozpráva, pretože sú to ľudia, ktorí skutočne túto krajinu preslávili. Si myslím, že sú najlepšími ambasádormi našej krajiny, a nepochybujem o tom, že v celom svete ich poznajú ďaleko lepšie ako nás všetkých, ktorí tu sedíme.
Nie som však, nie som zástanca rôznych štatistických výsledkov, ale v súvislosti so športom predsa len uvediem niekoľko čísiel. Podľa prieskumu spred viac ako roka, na ktorom sa zúčastnili 28-tisíc respondentov rôznych sociálnych vrstiev v 28 členských krajinách Európskej únie, sa 42 % ľudí žijúcich v Európskej únii vôbec športu nevenujú. Naopak, pravidelne športuje 8 % obyvateľov a 33 % ľudí si zašportuje s určitou pravidelnosťou a 17 % len málokedy. To znamená, že toho priestoru na šport by bolo treba skutočne viacej.
Ale čo sa týka Slovenska, som hlboko presvedčený o tom, že máme dobre vytvorené podmienky. A myslím si, že veľa ľudí hlavne zásluhou týchto športovcov, ktorí preslávili túto krajinu, sa nejak dostáva do toho. A myslím si, že taký Peter Sagan úplne pobláznil Slovensko, čo sa týka cyklistiky. Samozrejme, že aj ostatní športovci nejak sú vzormi mladých ľudí, ktorí ich chcú napodobňovať, ktorí chcú sa podobať im. Ale na to všecko, aby sme im vytvorili, aby mali vzťah k tomu-ktorému športu, im musíme vytvoriť podmienky. Vytvorili sme, opravili sme dosť futbalových štadiónov. Dali sme do poriadku hokejové štadióny. Postavili sme viacúčelové ihriská. Čiže ak chceme dostať tých mladých ľudí k športu, musíme im predovšetkým vytvárať podmienky na to, aby mali záujem športovať. To je jedna vec.
Druhá vec, si myslím, že budú musieť byť aj vedení pod odborným vedením. Predsa nie je mysliteľné, aby človek, ktorý nemá vzťah k tomu športu až taký, mal trénovať dieťa, ktorému znechutí ten-ktorý, ten ktorýkoľvek druh športu. Takže si myslím, že treba sa zamerať aj na to, či tréneri v mládežníckych mužstvách sú tí, ktorí pritiahnu mladých ľudí k tomu, aby mali citový vzťah k tomu klubu, aby mali vzťah k reprezentácii, a tak ďalej. Čiže myslím, že máme dosť času a priestoru na to, aby sme tiež sa zamerali na kvalitu ľudí, ktorí sa venujú mladým športovcom.
Ja verím, že čo sa týka Slovenska ako takého, ktorá sme malá krajina a dokázali sme sa presadiť v Európe, dokázali sme sa presadiť vo svete, si myslím, že je to skutočne veľký úspech a týchto športovcov si treba vážiť. Len v nemalej miere a v nepodstatnej miere si myslím, že sa dosť zabúda na rodičov. Pretože tí boli nositeľmi v začiatku ich tréningového procesu, tí boli tí, ktorí sa im venovali. Chodili s nimi na tréningy a si myslím, že v nepodstatnej miere a hlavne dneska by sme mali viacej o nich vedieť. Koľko je rôznych relácii v televíznych novinách, v reláciách, v športe, a tak ďalej, ale neviem, či niektorí ste osobne videli pána Cibulku, či ste, osobne poznáte jeho, jeho manželku, či poznáme tých rodičov, ktorí by nám mohli povedať alebo povedať tým rodičom terajším, ako by mali nasledovať, ako by sa mali pripraviť. Pretože vývoj toho dieťaťa je dosť zložitý a môže byť akýkoľvek talent, nemusí sa presadiť v športe a nemusí byť talent a dokáže sa presadiť, pretože to obdobie vývoja toho dieťaťa je skutočne komplikované, kedy tá puberta úplne ako zariadi to, že talentovaný športovec končí. Takže bolo by dobré sa zamerať na, aj na túto otázku. A v nepodstatnej miere tu nejde len o tie výsledky alebo výkony, ale ide aj o to, aby tie deti sa radovali na ten samotný tréning, aby tam mali svojich priateľov, aby sa tešili na trénera, aby cítili, že ten šport neni len o výsledkoch, ale je aj o tom, že mám tam svojich priateľov.
Ja by som vám na záver chcel povedať dve také príhody, ktoré som zažil. A mám priateľa, ktorý hrával v anglickej lige 15 rokov v poprednom klube, a keď som sa ho opýtal, aby mi povedal najväčší zážitok, ktorý zažil v tom klube, a vyhrali Anglický pohár, mali úžasné výsledky, tak viete, čo mi povedal? "Najväčší zážitok môj bol vtedy, keď som mal trinásť rokov a išiel som zo štadióna domov a strašne pršalo. A najlepší hráč toho nášho klubu ma spoznal a zaviezol ma domov." Tak som začal vtedy o tom rozmýšľať a nechcel som tomu veriť, že toto bolo to, čo ho najviac nejako oslovilo.
A ešte by som chcel povedať ďalšiu jednu príhodu, že teraz bude oslavovať ikona slovenského futbalu Laco Petráš okrúhle narodeniny. A povedal mi takú vec nedávno pri káve, že vieš čo, ja by som chcel ísť na zápas Škótsko - Slovensko. A ja som sa ho pýtal: "No a kvôli čomu, povedz mi, kvôli čomu?" A on povedal: "Vieš, kvôli čomu? Chcem počuť tých 50-tisíc divákov, jak spievajú hymnu. To by som chcel ešte raz počuť."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegovia, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že po dlhom čase sa tuná budeme venovať trochu športu, a ja by som chcel na rozdiel od svojich predrečníkov hovoriť trošku k realite, k tomu, jak to funguje na Slovensku, k tomu, jako by sme sa mali viacej venovať mládeži, a, samozrejme, by som rád vyzdvihol našich ľudí, ktorí sa venujú športu.
To, že šport je fenomén, o tom netreba rozprávať. Ja si pamätám tuná, keď na tomto mieste stál, pred neviem koľkými rokmi tu bol predseda Európskeho parlamentu pán Schulz a v tom období zhodou okolností prebiehali Preteky mieru, a keď som ho počúval, jak tuná začal chváliť Petra Sagana, tak normálne som tomu ani neveril, že tak môže poznať detaily jeho výsledkov a jeho schopností, daností. Takže som bol veľmi prekvapený, že človek sledoval nášho, nášho športovca, ktorý, si myslím, že je momentálne ikonou a spolu s ostatnými športovcami. A to je jedno, či je to Cibulková, či to je Tóth, či sú to tí ďalší, hokejisti, futbalisti a tak ďalej. Sú to ako ikony nášho, našej krajiny. Ja si myslím, že málo, málo sa nejak preferujú u nás, málo sa o nich píše, málo sa o nich rozpráva, pretože sú to ľudia, ktorí skutočne túto krajinu preslávili. Si myslím, že sú najlepšími ambasádormi našej krajiny, a nepochybujem o tom, že v celom svete ich poznajú ďaleko lepšie ako nás všetkých, ktorí tu sedíme.
Nie som však, nie som zástanca rôznych štatistických výsledkov, ale v súvislosti so športom predsa len uvediem niekoľko čísiel. Podľa prieskumu spred viac ako roka, na ktorom sa zúčastnili 28-tisíc respondentov rôznych sociálnych vrstiev v 28 členských krajinách Európskej únie, sa 42 % ľudí žijúcich v Európskej únii vôbec športu nevenujú. Naopak, pravidelne športuje 8 % obyvateľov a 33 % ľudí si zašportuje s určitou pravidelnosťou a 17 % len málokedy. To znamená, že toho priestoru na šport by bolo treba skutočne viacej.
Ale čo sa týka Slovenska, som hlboko presvedčený o tom, že máme dobre vytvorené podmienky. A myslím si, že veľa ľudí hlavne zásluhou týchto športovcov, ktorí preslávili túto krajinu, sa nejak dostáva do toho. A myslím si, že taký Peter Sagan úplne pobláznil Slovensko, čo sa týka cyklistiky. Samozrejme, že aj ostatní športovci nejak sú vzormi mladých ľudí, ktorí ich chcú napodobňovať, ktorí chcú sa podobať im. Ale na to všecko, aby sme im vytvorili, aby mali vzťah k tomu-ktorému športu, im musíme vytvoriť podmienky. Vytvorili sme, opravili sme dosť futbalových štadiónov. Dali sme do poriadku hokejové štadióny. Postavili sme viacúčelové ihriská. Čiže ak chceme dostať tých mladých ľudí k športu, musíme im predovšetkým vytvárať podmienky na to, aby mali záujem športovať. To je jedna vec.
Druhá vec, si myslím, že budú musieť byť aj vedení pod odborným vedením. Predsa nie je mysliteľné, aby človek, ktorý nemá vzťah k tomu športu až taký, mal trénovať dieťa, ktorému znechutí ten-ktorý, ten ktorýkoľvek druh športu. Takže si myslím, že treba sa zamerať aj na to, či tréneri v mládežníckych mužstvách sú tí, ktorí pritiahnu mladých ľudí k tomu, aby mali citový vzťah k tomu klubu, aby mali vzťah k reprezentácii, a tak ďalej. Čiže myslím, že máme dosť času a priestoru na to, aby sme tiež sa zamerali na kvalitu ľudí, ktorí sa venujú mladým športovcom.
Ja verím, že čo sa týka Slovenska ako takého, ktorá sme malá krajina a dokázali sme sa presadiť v Európe, dokázali sme sa presadiť vo svete, si myslím, že je to skutočne veľký úspech a týchto športovcov si treba vážiť. Len v nemalej miere a v nepodstatnej miere si myslím, že sa dosť zabúda na rodičov. Pretože tí boli nositeľmi v začiatku ich tréningového procesu, tí boli tí, ktorí sa im venovali. Chodili s nimi na tréningy a si myslím, že v nepodstatnej miere a hlavne dneska by sme mali viacej o nich vedieť. Koľko je rôznych relácii v televíznych novinách, v reláciách, v športe, a tak ďalej, ale neviem, či niektorí ste osobne videli pána Cibulku, či ste, osobne poznáte jeho, jeho manželku, či poznáme tých rodičov, ktorí by nám mohli povedať alebo povedať tým rodičom terajším, ako by mali nasledovať, ako by sa mali pripraviť. Pretože vývoj toho dieťaťa je dosť zložitý a môže byť akýkoľvek talent, nemusí sa presadiť v športe a nemusí byť talent a dokáže sa presadiť, pretože to obdobie vývoja toho dieťaťa je skutočne komplikované, kedy tá puberta úplne ako zariadi to, že talentovaný športovec končí. Takže bolo by dobré sa zamerať na, aj na túto otázku. A v nepodstatnej miere tu nejde len o tie výsledky alebo výkony, ale ide aj o to, aby tie deti sa radovali na ten samotný tréning, aby tam mali svojich priateľov, aby sa tešili na trénera, aby cítili, že ten šport neni len o výsledkoch, ale je aj o tom, že mám tam svojich priateľov.
Ja by som vám na záver chcel povedať dve také príhody, ktoré som zažil. A mám priateľa, ktorý hrával v anglickej lige 15 rokov v poprednom klube, a keď som sa ho opýtal, aby mi povedal najväčší zážitok, ktorý zažil v tom klube, a vyhrali Anglický pohár, mali úžasné výsledky, tak viete, čo mi povedal? "Najväčší zážitok môj bol vtedy, keď som mal trinásť rokov a išiel som zo štadióna domov a strašne pršalo. A najlepší hráč toho nášho klubu ma spoznal a zaviezol ma domov." Tak som začal vtedy o tom rozmýšľať a nechcel som tomu veriť, že toto bolo to, čo ho najviac nejako oslovilo.
A ešte by som chcel povedať ďalšiu jednu príhodu, že teraz bude oslavovať ikona slovenského futbalu Laco Petráš okrúhle narodeniny. A povedal mi takú vec nedávno pri káve, že vieš čo, ja by som chcel ísť na zápas Škótsko - Slovensko. A ja som sa ho pýtal: "No a kvôli čomu, povedz mi, kvôli čomu?" A on povedal: "Vieš, kvôli čomu? Chcem počuť tých 50-tisíc divákov, jak spievajú hymnu. To by som chcel ešte raz počuť."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
14:41
Nech sa páči, pán minister.
Nech sa páči, pán minister.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.
Rozpracované
14:48
Uvádzajúci uvádza bod 14:48
Peter PlavčanA preto tou prioritou má byť šport. Preto zákon, jeho novela hovorí o podpore mladých a talentovaných športovcov. A takisto aj preto zákon umožňuje z malého hazardu zvyšovanie finančných prostriedkov. V tomto roku to bolo 25 %, potom 50, 75 %, 100 %. A dávam verejný prísľub, že šport sa stane jednou z hlavných priorít, tak ako je to uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, a urobím všetko preto, tak ako aj pán poslanec Mihál naznačil, aby aj tí, ktorí môžu sponzorovať šport, sa k tomu dostali, aby mali utvorené podmienky na to aj pre nich, aby nielen robili filantropiu, ale aby to bolo aj pre nich zvýhodnenie, aby podporovali šport tak, ako chcú.
Takže ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dámy a páni, veľmi krátko. Bol som sa pozrieť na olympiáde a videl som tam, ako má obrovskú popularitu na celom svete Peter Sagan. Videl som tam takisto, ako naši mladí športovci, ktorí sa tam zúčastnili – aj paralympionici – majú veľkú vážnosť vo svete a aké majú veľké meno. Teraz nehovorím len o Danke Bartekovej, ale aj o ostatných. Ako mladí slušní, pracovití, vychovaní ľudia, ktorí preukazovali na športovisku maximum z toho, čo v nich je. A takisto som videl, akú veľkú dôležitosť má šport vôbec, aby to nevyznelo ako fráza, sa to často používa, na porozumenie a priateľstvo medzi národmi. Nielen dnes tí športovci, ktorí tam boli na olympiáde, ale aj pre ďalšie roky, pretože to budú tí, ktorí sa dostanú potom do funkcií rôznych – aj štátnych, vládnych, nielen športových.
A preto tou prioritou má byť šport. Preto zákon, jeho novela hovorí o podpore mladých a talentovaných športovcov. A takisto aj preto zákon umožňuje z malého hazardu zvyšovanie finančných prostriedkov. V tomto roku to bolo 25 %, potom 50, 75 %, 100 %. A dávam verejný prísľub, že šport sa stane jednou z hlavných priorít, tak ako je to uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, a urobím všetko preto, tak ako aj pán poslanec Mihál naznačil, aby aj tí, ktorí môžu sponzorovať šport, sa k tomu dostali, aby mali utvorené podmienky na to aj pre nich, aby nielen robili filantropiu, ale aby to bolo aj pre nich zvýhodnenie, aby podporovali šport tak, ako chcú.
Takže ďakujem veľmi pekne za slovo.
Rozpracované
14:48
Takže pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji...
Takže pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 242. Informácia výborov má tlač 242a.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Takže pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 242. Informácia výborov má tlač 242a.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Rozpracované
14:50
Uvádzajúci uvádza bod 14:50
Ján RichterPredpokladom vzniku oprávnenia bude zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie takejto sociálnej služby. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bude môcť byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení. V rokoch 2017 - 2020 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokáciou objemu finančných prostriedkov cca 40,2 mil. eur.
Ďalším cieľom predloženého návrhu je odstrániť problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelnosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnej služby v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa zákona o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných príspevkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby.
Súčasťou informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona sú okrem legislatívno-technických zmien dva pozmeňujúce návrhy predložené vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pri oboch bolo podnetom na ich vypracovanie stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky smerujúce k precizovaniu navrhovanej právnej úpravy.
Prvý pozmeňovací návrh precizuje ustanovenie o povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby vzhľadom na označenie druhov sociálnych služieb v iných novelizačných bodoch predkladaného vládneho návrhu zákona.
Druhým pozmeňovacím návrhom sa precizuje definícia zariadení pre deti a mládež, ktorú obsahuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a do ktorej vládny návrh zákona včlenil aj zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či subjekt spadá do uvedenej definície, a teda či sa na neho vzťahujú požiadavky na zariadenia pre deti a mládež podľa príslušnej vykonávacej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, bude druh služby, ktorý subjekt poskytuje, a cieľová skupina detí a mládeže, ktorej sa táto služba poskytuje. Zároveň sa v tomto zákone navrhuje doplniť prechodné ustanovenie, ktoré pre doposiaľ prevádzkované subjekty, ktorým nevznikla povinnosť plniť hygienické požiadavky podľa doterajšej právnej úpravy, pretože neboli považované za zariadenia pre deti a mládež, ustanoví lehotu na ich splnenie do 31. augusta roku 2017.
Obidva pozmeňujúce návrhy spresňujú predkladanú právnu úpravu, preto si dovoľujem vás požiadať o ich podporu a schválenie. Zároveň sa uchádzam o podporu pri hlasovaní o samotnom vládnom návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády vytvára predkladaná právna úprava legislatívne podmienky na rozvoj zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to aj s možnosťou využitia finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Osoba, ktorá bude mať záujem formou zárobkovej činnosti poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku, bude môcť túto starostlivosť poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí.
Predpokladom vzniku oprávnenia bude zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie takejto sociálnej služby. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bude môcť byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení. V rokoch 2017 - 2020 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokáciou objemu finančných prostriedkov cca 40,2 mil. eur.
Ďalším cieľom predloženého návrhu je odstrániť problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelnosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnej služby v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa zákona o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných príspevkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby.
Súčasťou informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona sú okrem legislatívno-technických zmien dva pozmeňujúce návrhy predložené vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pri oboch bolo podnetom na ich vypracovanie stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky smerujúce k precizovaniu navrhovanej právnej úpravy.
Prvý pozmeňovací návrh precizuje ustanovenie o povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby vzhľadom na označenie druhov sociálnych služieb v iných novelizačných bodoch predkladaného vládneho návrhu zákona.
Druhým pozmeňovacím návrhom sa precizuje definícia zariadení pre deti a mládež, ktorú obsahuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a do ktorej vládny návrh zákona včlenil aj zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či subjekt spadá do uvedenej definície, a teda či sa na neho vzťahujú požiadavky na zariadenia pre deti a mládež podľa príslušnej vykonávacej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, bude druh služby, ktorý subjekt poskytuje, a cieľová skupina detí a mládeže, ktorej sa táto služba poskytuje. Zároveň sa v tomto zákone navrhuje doplniť prechodné ustanovenie, ktoré pre doposiaľ prevádzkované subjekty, ktorým nevznikla povinnosť plniť hygienické požiadavky podľa doterajšej právnej úpravy, pretože neboli považované za zariadenia pre deti a mládež, ustanoví lehotu na ich splnenie do 31. augusta roku 2017.
Obidva pozmeňujúce návrhy spresňujú predkladanú právnu úpravu, preto si dovoľujem vás požiadať o ich podporu a schválenie. Zároveň sa uchádzam o podporu pri hlasovaní o samotnom vládnom návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.
Rozpracované
14:55
Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Rozpracované
14:56
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:56
Jozef BurianV zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 19. októbra 2016 pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy a výbor neprijal platné uznesenie, takže v zmysle § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku uznesením výboru č. 32 z 15. novembra ma poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prečítať alebo predložiť informáciu k tomuto zákonu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.11.2016 o 14:56 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 19. októbra 2016 pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy a výbor neprijal platné uznesenie, takže v zmysle § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku uznesením výboru č. 32 z 15. novembra ma poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prečítať alebo predložiť informáciu k tomuto zákonu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Rozpracované
14:56
V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani podpredsedníčka Nicholsonová, ktorej zároveň týmto odovzdávam slovo.
V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani podpredsedníčka Nicholsonová, ktorej zároveň týmto odovzdávam slovo.
Ďakujem. Do rozpravy som dostal sedem písomných prihlášok. Za MOST - OĽANO pani poslankyňa Erika Jurinová a potom pani poslankyňa Verešová, Petrík, pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Gaborčáková, Shahzad a pani poslankyňa Cigániková.
V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani podpredsedníčka Nicholsonová, ktorej zároveň týmto odovzdávam slovo.
Rozpracované
14:59
Vystúpenie v rozprave 14:59
Lucia Ďuriš NicholsonováDovoľte mi teda, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej...
Dovoľte mi teda, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pod tlačou 242).
1. V čl. I sa za bod 38 vkladajú nové body 39 až 42, ktoré znejú:
39. V 77 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a, ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a 28."
V bode 40 v § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
"e) nízkoprahové denné centrum,
f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu."
V bode 41 v § 78a ods. 3 sa za slová "č. 6" vkladajú slová "a 6a.".
V bode 42 v § 78a ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
"To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a 28."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 39 až 42 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
Odôvodnenie.
A to berte..., a to berte aj ako taký môj príspevok do rozpravy, pretože všetky tieto moje pozmeňujúce body sa vlastne odvíjajú od neustáleho zvyšovania sa minimálnej mzdy, čo by bolo v poriadku, ak, samozrejme, za touto akciou nasledovala aj príslušná reakcia, pretože, žiaľbohu, tá minimálna mzda sa zvyšuje, a, samozrejme, istú ju majú štátni úradníci, ale pokiaľ ide o prenesené kompetencie štátu, hlavne čo sa týka sociálnych služieb, poskytovateľov sociálnych služieb, tak ja si neviem predstaviť, z čoho budú financovať poskytovatelia sociálnych služieb svojich zamestnancov, z čoho ich idú, budú platiť po zvyšovaní sa minimálnej mzdy, keďže sa príspevok štátu z 320 eur nijakým spôsobom nemení.
Takže všeobecne. Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov verejných aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska a navrhujú sa ako opatrenia na prechodné obdobie. Predloženými návrhmi navrhujeme zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 na výšku minimálnej mzdy platnej od 1. 1. 2017. Zároveň navrhujeme zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu zo štátneho rozpočtu v novej prílohe č. 6a. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov, a to aj vo väzbe na zvýšenie minimálnej mzdy na 435 eur od 1. 1. 2017. Z uvedených finančných príspevkov verejní, ako aj neverejní poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb pokrývajú najmä náklady na mzdy pre opatrovateľov a sociálnych pracovníkov a pri nezmenenej výške príspevku v sume 320 eur nebudú ako zamestnávatelia schopní z vlastných zdrojov pokryť ani zvýšené náklady spojené so zvýšením minimálnej mzdy a hlavne získať a udržať v pracovnom pomere opatrovateľky, ktoré odchádzajú za vyššou mzdou do iných sektorov a tiež opatrovať do zahraničia. A to sa už začína týkať prakticky všetkých krajov na Slovensku.
K bodu 1 (novelizačný bod 39):
Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú službu pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a.
K bodu 1 (novelizačný bod 40):
Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie, a to konkrétne na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností, a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu, je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií na tieto druhy sociálnych služieb neboli obciam, resp. mestám "zabezpečené" potrebné finančné prostriedky.
Asi je to naozaj tak. Ja som nedávno obdržala list od pána Sýkoru zo ZMOS-u, v ktorom ma teda žiada, aby som akýmkoľvek spôsobom pomohla k tomu, aby boli schopní financovať tento druh sociálnej služby, ale, žiaľ, ja, samozrejme, z pozície opozičnej poslankyne to neviem garantovať.
Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne (každé tri mesiace) na pokraji krachu a nemajú finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov Európskej komisie, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite dvaja poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. Uvedené sociálne služby krízovej intervencie hrajú pritom dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory, a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej ko..., komunity. Pardon.
K bodu 1 (novelizačný bod 41):
Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odseku 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č. 6 o novú prílohu č. 6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb.
K bodu 1 (novelizačný bod 42):
V návrhu ide opäť o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku).
Článok I sa dopĺňa bodmi 61 až 63, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a v siedmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v siedmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v ôsmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v ôsmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
62. V prílohe č. 6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v treťom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
63. Za prílohu č. 6 sa vkladá príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 6a k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. .../2016 Z. z."
K bodu 61. Až..., body 61 až 63 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu - novelizačné body 61 a 62.
Navrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 výška mesačného a ročného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesačne na sumu 435 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 5 220 eur.
Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady na mzdy opatrovateľov, t. j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve týchto, v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyšší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, to znamená vyžadujúci si 24-hodinovú starostlivosť, a to tak v rámci dňa, ako aj noci, a nie klienti, ktorí sú schopní zabezpečovať si životné, životne dôležité úkony sami.
V súčasnosti je tak pre verejných, ako aj neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú verejní a neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a tým aj zvyšovať úhrady. Väčšina klientov týchto služieb má však veľmi nízke príjmy, prevažne starobný alebo invalidný dôchodok, z ktorých nie sú schopní platiť zvýšené úhrady. A tak platenie zvýšenia úhrady je na pleciach ich najbližších príbuzných, čo by bolo v poriadku, keby však aj tí najbližší príbuzní tie peniaze mali.
Aj väčšina príbuzných má obmedzené možnosti, nakoľko zo svojich príjmov okrem platenia úhrady musia pokrývať predovšetkým základné životné potreby svojej rodiny, pritom prevažne nejde o vysokopríjmové rodiny.
Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 435 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb zvýšiť predovšetkým mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali už viac ako 20 rokov.
Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 eur mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 eur mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70 % všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov a minimálna mzda bude od 1. 1. 2017 až vo výške 435 eur, pričom finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa, ako sme už povedali, nezvyšoval niekoľko rokov.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu.
Novelizačný bod 63. V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a je v návrhu spracovaná nová príloha č. 6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu, a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1 900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3 800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Počet dvoch zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy 1 900 eur pri kapacite 40, bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom.
Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1 900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca, ak ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečiť a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len príspevok štátu na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb, ktoré môže potom dofinancovať príslušná obec alebo mesto. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Ja by som možno ešte dodala, že verím tomu, že pre pána ministra toto vôbec nie je nová informácia, že verejní, ale aj neverejní sú na konci svojich snažení, by som povedala. Ja viem, že vy ste to na výbore nazvali sociálnym, teda citovým vydieraním, pardon. Ale skutočne si neviem predstaviť, že, že ako budú pri súčasných podmienkach a nezmenenom príspevku od štátu ďalej pokračovať. Ja som začula z niektorých miest, že by ste to chceli riešiť nejakou mimoriadnou zvýšenou dotáciou. Možno ten budúci rok, neviem. Ja len viem to, že oni už naozaj volajú po systémovom riešení, a viem, že počas našej.... - 15-mesačnej vlády, pätnásť mesiacov to trvalo? - sme sa ani my nedopracovali k tej sľubovanej veľkej novele sociálnych služieb. Tiež sme išli iba do čiastočných úprav, ale ja si neviem dosť dobre predstaviť, že pokiaľ sa teraz nezvýši ten príspevok z 320 minimálne na tú úroveň 435 eur pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako potom sa nájdu peniaze v štátnom rozpočte, keď naozaj pripravíte to systémové riešenie a tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách? Lebo tam sa už budeme baviť nie o 27 mil. eur, ako je to v tomto prípade, ale tam pôjde to navýšenie zhruba... Koľko? To budeme rátať v stovkách miliónov eur.
Takže vôbec to nie je, nie je jednoduchá úloha, ja to beriem, ale zase na druhej strane ja si neviem predstaviť situáciu, že to tí poskytovatelia sociálnych služieb zabalia, lebo ja neviem, čo urobíme potom s tými ľuďmi, ktorí sú dnes odkázaní a sú, sú v tom najvyššom stupni odkázanosti.
Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, chcela by som vás poprosiť, aby ste podporili nami navrhované pozmeňováky nie kvôli nám, nie kvôli nám politikom, ale kvôli tým ľuďom, ktorí sa momentálne nachádzajú v tých, u poskytovateľov sociálnych služieb.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 14:59 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, nepredstupujem s ničím iným, iba s tými istými pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi, ktoré ste už mali možnosť vypočuť si na výbore pre sociálne veci, kde ale neboli prijaté, preto sa o ich podporu budem snažiť prostredníctvom pléna.
Dovoľte mi teda, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pod tlačou 242).
1. V čl. I sa za bod 38 vkladajú nové body 39 až 42, ktoré znejú:
39. V 77 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a, ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a 28."
V bode 40 v § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
"e) nízkoprahové denné centrum,
f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu."
V bode 41 v § 78a ods. 3 sa za slová "č. 6" vkladajú slová "a 6a.".
V bode 42 v § 78a ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
"To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a 28."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 39 až 42 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
Odôvodnenie.
A to berte..., a to berte aj ako taký môj príspevok do rozpravy, pretože všetky tieto moje pozmeňujúce body sa vlastne odvíjajú od neustáleho zvyšovania sa minimálnej mzdy, čo by bolo v poriadku, ak, samozrejme, za touto akciou nasledovala aj príslušná reakcia, pretože, žiaľbohu, tá minimálna mzda sa zvyšuje, a, samozrejme, istú ju majú štátni úradníci, ale pokiaľ ide o prenesené kompetencie štátu, hlavne čo sa týka sociálnych služieb, poskytovateľov sociálnych služieb, tak ja si neviem predstaviť, z čoho budú financovať poskytovatelia sociálnych služieb svojich zamestnancov, z čoho ich idú, budú platiť po zvyšovaní sa minimálnej mzdy, keďže sa príspevok štátu z 320 eur nijakým spôsobom nemení.
Takže všeobecne. Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov verejných aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska a navrhujú sa ako opatrenia na prechodné obdobie. Predloženými návrhmi navrhujeme zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 na výšku minimálnej mzdy platnej od 1. 1. 2017. Zároveň navrhujeme zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu zo štátneho rozpočtu v novej prílohe č. 6a. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov, a to aj vo väzbe na zvýšenie minimálnej mzdy na 435 eur od 1. 1. 2017. Z uvedených finančných príspevkov verejní, ako aj neverejní poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb pokrývajú najmä náklady na mzdy pre opatrovateľov a sociálnych pracovníkov a pri nezmenenej výške príspevku v sume 320 eur nebudú ako zamestnávatelia schopní z vlastných zdrojov pokryť ani zvýšené náklady spojené so zvýšením minimálnej mzdy a hlavne získať a udržať v pracovnom pomere opatrovateľky, ktoré odchádzajú za vyššou mzdou do iných sektorov a tiež opatrovať do zahraničia. A to sa už začína týkať prakticky všetkých krajov na Slovensku.
K bodu 1 (novelizačný bod 39):
Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú službu pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a.
K bodu 1 (novelizačný bod 40):
Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie, a to konkrétne na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností, a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu, je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií na tieto druhy sociálnych služieb neboli obciam, resp. mestám "zabezpečené" potrebné finančné prostriedky.
Asi je to naozaj tak. Ja som nedávno obdržala list od pána Sýkoru zo ZMOS-u, v ktorom ma teda žiada, aby som akýmkoľvek spôsobom pomohla k tomu, aby boli schopní financovať tento druh sociálnej služby, ale, žiaľ, ja, samozrejme, z pozície opozičnej poslankyne to neviem garantovať.
Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne (každé tri mesiace) na pokraji krachu a nemajú finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov Európskej komisie, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite dvaja poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. Uvedené sociálne služby krízovej intervencie hrajú pritom dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory, a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej ko..., komunity. Pardon.
K bodu 1 (novelizačný bod 41):
Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odseku 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č. 6 o novú prílohu č. 6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb.
K bodu 1 (novelizačný bod 42):
V návrhu ide opäť o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku).
Článok I sa dopĺňa bodmi 61 až 63, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a v siedmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v siedmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v ôsmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v ôsmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
62. V prílohe č. 6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v treťom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
63. Za prílohu č. 6 sa vkladá príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 6a k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. .../2016 Z. z."
K bodu 61. Až..., body 61 až 63 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu - novelizačné body 61 a 62.
Navrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 výška mesačného a ročného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesačne na sumu 435 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 5 220 eur.
Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady na mzdy opatrovateľov, t. j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve týchto, v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyšší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, to znamená vyžadujúci si 24-hodinovú starostlivosť, a to tak v rámci dňa, ako aj noci, a nie klienti, ktorí sú schopní zabezpečovať si životné, životne dôležité úkony sami.
V súčasnosti je tak pre verejných, ako aj neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú verejní a neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a tým aj zvyšovať úhrady. Väčšina klientov týchto služieb má však veľmi nízke príjmy, prevažne starobný alebo invalidný dôchodok, z ktorých nie sú schopní platiť zvýšené úhrady. A tak platenie zvýšenia úhrady je na pleciach ich najbližších príbuzných, čo by bolo v poriadku, keby však aj tí najbližší príbuzní tie peniaze mali.
Aj väčšina príbuzných má obmedzené možnosti, nakoľko zo svojich príjmov okrem platenia úhrady musia pokrývať predovšetkým základné životné potreby svojej rodiny, pritom prevažne nejde o vysokopríjmové rodiny.
Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 435 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb zvýšiť predovšetkým mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali už viac ako 20 rokov.
Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 eur mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 eur mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70 % všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov a minimálna mzda bude od 1. 1. 2017 až vo výške 435 eur, pričom finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa, ako sme už povedali, nezvyšoval niekoľko rokov.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu.
Novelizačný bod 63. V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a je v návrhu spracovaná nová príloha č. 6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu, a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1 900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3 800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Počet dvoch zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy 1 900 eur pri kapacite 40, bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom.
Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1 900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca, ak ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečiť a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len príspevok štátu na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb, ktoré môže potom dofinancovať príslušná obec alebo mesto. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Ja by som možno ešte dodala, že verím tomu, že pre pána ministra toto vôbec nie je nová informácia, že verejní, ale aj neverejní sú na konci svojich snažení, by som povedala. Ja viem, že vy ste to na výbore nazvali sociálnym, teda citovým vydieraním, pardon. Ale skutočne si neviem predstaviť, že, že ako budú pri súčasných podmienkach a nezmenenom príspevku od štátu ďalej pokračovať. Ja som začula z niektorých miest, že by ste to chceli riešiť nejakou mimoriadnou zvýšenou dotáciou. Možno ten budúci rok, neviem. Ja len viem to, že oni už naozaj volajú po systémovom riešení, a viem, že počas našej.... - 15-mesačnej vlády, pätnásť mesiacov to trvalo? - sme sa ani my nedopracovali k tej sľubovanej veľkej novele sociálnych služieb. Tiež sme išli iba do čiastočných úprav, ale ja si neviem dosť dobre predstaviť, že pokiaľ sa teraz nezvýši ten príspevok z 320 minimálne na tú úroveň 435 eur pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako potom sa nájdu peniaze v štátnom rozpočte, keď naozaj pripravíte to systémové riešenie a tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách? Lebo tam sa už budeme baviť nie o 27 mil. eur, ako je to v tomto prípade, ale tam pôjde to navýšenie zhruba... Koľko? To budeme rátať v stovkách miliónov eur.
Takže vôbec to nie je, nie je jednoduchá úloha, ja to beriem, ale zase na druhej strane ja si neviem predstaviť situáciu, že to tí poskytovatelia sociálnych služieb zabalia, lebo ja neviem, čo urobíme potom s tými ľuďmi, ktorí sú dnes odkázaní a sú, sú v tom najvyššom stupni odkázanosti.
Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, chcela by som vás poprosiť, aby ste podporili nami navrhované pozmeňováky nie kvôli nám, nie kvôli nám politikom, ale kvôli tým ľuďom, ktorí sa momentálne nachádzajú v tých, u poskytovateľov sociálnych služieb.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:10
Nech sa páči.
Nech sa páči.
Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa na faktické, s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne chce reagovať pán poslanec Mihál.
Nech sa páči.
Rozpracované