11. schôdza

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, v podstate takto pred rokom sme rokovali o zákone o športe, ktorý bol približne takto pred rokom aj prijatý v parlamente, a keď si spomínam, tak možno jeden-dvaja prítomní poslanci nehlasovali za, ale všetci ostatní... (reakcia z pléna), traja poslanci neboli za, ďakujem za opravu, ale všetci ostatní, či koaliční, či opoziční poslanci, tento zákon o športe podporili. Podporil som ho aj ja a vtedy som vyzýval mojich opozičných kolegov, či straníckych, či ďalších, aby boli takisto za, hoci vlastne tú zásluhu na prijatí tohto zákona si v podstate oprávnene mohla robiť vtedy vládnuca strana, jediná vládnuca strana, strana SMER, ktorá bola vo vláde, ktorá vlastne mala aj pozíciu ministerstva školstva a politickú zodpovednosť minimálne za prijatie tohto zákona.
Čiže napriek vtedajšiemu pomerne ťažkému boju a možno aj predvolebnému už boju medzi opozíciou, koalíciou prakticky všetci poslanci hlasovali za zákon o športe. A prečo zaň hlasovali? Pretože cítili aj tí, ktorí sa až tak o šport nezaujímajú, že tento zákon bol prijatý trošku inak ako drvivá väčšina zákonov na Slovensku, resp. tu v parlamente, a dozvedeli sa, ak aj sa o túto tému nezaujímali, že tento zákon vznikal zdola, čiže nie v kabinete na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, ale, ale v podstate premietla sa tam približne trojročná práca ľudí, ktorým na tom záležalo. Samozrejme, aj za podpory významných politikov, či už spomeniem premiéra Fica alebo súčasného podpredsedu vlády pána Pellegriniho, vtedajšieho ministra školstva, a ďalších.
Podpora, podpora aj opozície a drvivej väčšiny poslancov teda bola preto, lebo cítili, že táto téma nie je politická, táto téma je v záujme nás, niektorí majú šport radšej, niektorí možno menej, niektorí športujú aktívne, niektorí iba pred televízorom, ale jednoducho bolo to také príjemné osvieženie predošlého štvorročného vládneho obdobia, a preto som ja osobne prekvapený, že táto novela, táto novela, o ktorej sa teraz bavíme v druhom čítaní, tá má trošku iný príbeh, tá má trošku iné pozadie a tam rozhodne, bohužiaľ, nie je možné hovoriť, že by prišla zdola, že by prišla z iniciatívy ľudí, ktorí v športe angažovaní sú, ale práve naopak, množstvo prvkov a kontroverzných prvkov v tejto novele prišlo zhora.
A ja teraz, pán minister, nechcem primárne riešiť vzťahy v súčasnej vládnej koalícii, to si vybavte medzi sebou, do toho mňa naozaj nič nie je, ale musím konštatovať ako vonkajší, ale zároveň veľmi blízky pozorovateľ, že tu sa prejavuje určitý, určitý súboj momentálne medzi stranou SMER a stranou SNS a prejavuje sa aj to, čo by sa, čo by sa v politike robiť nemalo. Dostane politická strana vo vláde zodpovednosť za nejaký rezort a niekedy je možno hovoriť o tom, že si to skrátka tak trochu sprivatizuje. Šport patrí jednoducho všetkým. Aj mne ako opozičnému poslancovi. Ale čo mne, patrí tým doslova státisícom ľudí, ktorí sa v tom športe nejakým spôsobom angažujú.
Čiže zmocniť sa tejto témy, zmocniť sa témy šport tým, že strana SNS má momentálne ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, vy ste nominant strany SNS, tak si to skrátka poďme robiť tak, ako si to strana SNS predstavuje. No dobre, tak je to politika, ako by, niekto by povedal, ale toto nie je šťastné, práve zákon o športe riešiť takýmto politickým spôsobom. Toto sa vám môže vypomstiť, ak vám môžem dobre poradiť. Tak ako sa strane SMER možno nieže osvedčilo, tak ako strana SMER vyťažila politické body z toho, že to športové hnutie bolo spokojné s tým zákonom, tak ako v dobrom vás varujem, strane SNS sa nemusí práve zadariť a získavať politické body, keď takýmto spôsobom bude siahať do zákona o športe, ako sa to stalo, pretože tí ľudia si to medzi sebou povedia, to sa nebojte. Aj ten rodič malého žiačika, ktorého vodí do nejakého klubu, sa možno dozvie, že táto novela, ktorá niečo pokazila a nenapravila, jednoducho to ste si presadili vy. Koaličná dohoda, koaličná zmluva, koaličná rada, jasné, tam ste sa zrejme trošku popretláčali, ale ten výsledok nerobí dobrý dojem.
A mne sa to naozaj zle hovorí, ale kto sa zastane tých športovcov, keď nie tí poslanci parlamentu, ktorí sú do toho nejakým spôsobom zaangažovaní. Tá moja angažovanosť spočíva napríklad v tom, že mi zverili športovci do rúk list, ktorý poslali primárne vám, pán minister, napísali ho 15. novembra tohto roku, určite ste ho dostali a určite ho veľmi dobre poznáte, na vedomie ho dostali aj pán predseda Národnej rady, pán Andrej Danko, pán predseda vlády Robert Fico a pán predseda strany MOST - HÍD Béla Bugár a autormi alebo spoluautormi tohto listu sú asi tie najväčšie športové zväzy, ktoré sú na Slovensku. Ak dovolíte, prepáčte, že trošku zdržím, vymenujem tie zväzy. Pod týmto listom sú podpísaní: Slovenský futbalový zväz, Slovenský zväz ľadového hokeja, Slovenský tenisový zväz, Slovenská plavecká federácia, Slovenský zväz hádzanej, Slovenská basketbalová asociácia, Slovenská lyžiarska asociácia, Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky a Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode. A boli by aj ďalšie zväzy, keby sa nebáli, že možno prídu o nejaké skromné výhody, ktoré ich zrejme v blízkej budúcnosti od vás čakajú.
Čo pripomienkujú tieto významné športové zväzy? No pripomienkujú v prvom rade proces, akým spôsobom táto novela vznikla. Pán minister, dobre, možno to športové hnutie čakalo novelu až o rok, keď sa zosumarizujú seriózne poznatky z toho, ako ten novoprijatý zákon naozaj v reáli bude fungovať, keď sa nazhromaždí väčší počet praktických skúseností z toho, ako to je, čo je dobré, čo je zlé. Možno si športovci predstavovali napríklad, že vaše úsilie, vaše a ľudí, ktorí sú na ministerstve, bude napríklad primárne orientované na konečne rozbehnutie informačného systému športu, na ktorom je celý zákon o športe postavený a ktorým, na ktorý sme boli takí pyšní, keď sa ten zákon prijímal, a že si to športovci takto zorganizovali transparentne férovým spôsobom, a ak možno z iných rezortov prišli nejaké námietky, prečo tí športovci majú také výhody, tak odpoveďou bolo, ale my máme transparentný informačný systém športu, kde napríklad dotácie, sponzorské a podobné veci, osoby a obsadenie bude transparentné, dostupné pre každého.
Čiže ten informačný systém, sme si predstavovali, že bude fungovať, ale máme november, a skrátka, nie je funkčný tak, ako by bolo treba. Tam treba sústrediť pozornosť možno viac ako na túto novelu. No ale čo konkrétne, čo konkrétne športové zväzy vyčítajú. V tomto liste sú v podstate tri zásadné výčitky, z toho, ak dobre som pochopil legislatívny proces, tak ako prebehol, dve výčitky sú stále platné a aj budú, pretože to takto bude schválené.
Čiže po prvé, po prvé športové zväzy namietajú voči povinným percentám, povinným kvótam prerozdelenia príspevku, ktorý dostávajú podľa zákona o športe. Čiže ja to skúsim povedať, ako ste to vlastne nastavili. Možnože sa budem mýliť, lebo ten proces, opakujem ešte raz, je trošku nezrozumiteľný, tak snáď to poviem správne, čiže vy vlastne navrhujete a presadíte si, aby z príspevku športovému zväzu šlo najmenej 25 % na reprezentáciu, najmenej 15 % na mládež do 23 rokov veku a ďalších najmenej 20 % na talentovaných športovcov, a na druhej strane, aby najviac 15 % mohlo ísť na správu, na réžiu fungovania samotného zväzu a najviac 30 % na výstavbu, modernizáciu športovej infraštruktúry. Doteraz to v zákone nebolo. To znamená, že keď nejaký športový zväz dostal svoj príspevok, či už bol vyšší, nižší, to je ďalšia diskusia, ale teda dostal nejakú sumu, tak s tou naložil samosprávnym spôsobom, hej, na základe dohody ich orgánov tak, ako sám uznal za vhodné. Čiže tu sa zavádzajú rigidné pravidlá, ako sa tá prijatá suma má rozdeľovať, a športové zväzy vám to jednoducho vyčítajú. Nie ja. Teda ja tiež, ale podstatné je to, že tieto významné športové zväzy, ako som ich citoval, vám to vyčítajú.
A prečo? No preto, lebo nie je zväz ako zväz. Niekde je potrebných viac peňazí na reprezentáciu, niekde je potrebných viac peňazí na mládež, niekde sa práve pustili do nejakej masívnej výstavby. Menší zväz, ktorý si chce postaviť nejaký štadiónik, nejakú halu, nejaký povedzme plavecký štadión plavci, tak tam môže byť, že v krátkom nejakom období tie výdavky do tej infraštruktúry presiahnu tých vami navrhovaných zastropovaných 30 %. Teda čo majú robiť oni? Réžia. Niečo iné je réžia na Slovenskom futbalovom zväze, ktorý dostáva veľmi veľký príspevok, to znamená, že napriek tomu, že tá, tie priestory a ten počet ľudí na tom zväze, kto tam príde, je pomerne veľa, tak z hľadiska tej mohutnosti toho príspevku tá réžia sa zmestí, ja neviem možno do 5 % toho objemu financií, ale keď prídete na nejaký malý zväz, na nejaký malý zväz, ktorý dostane možno 10-tisíc eur cez príspevok podľa vzorca, tak tam jednoducho musí ísť, ak má ten zväz fungovať, ak má plniť tie funkcie, ktoré mu vlastne nariaďuje zákon, tam musí byť ten percentuálny prepočet výdavkov na réžiu zväzu logicky vyšší. Tam vás tá matematika skrátka nepustí, len vy to chcete šnurovať. A načo to je dobré, prosím, načo to je dobré? K čomu, k čomu to poslúži?
Opakujem ešte raz. Môj názor nie je teraz podstatný, aj keď teda súhlasím s tými zväzmi. Podstatné je to, že toto vám vyčítajú, ja som teraz hlasná trúba, s prepáčením, ja som teraz nič iné ako hlasná trúba tých menovaných športových zväzov v parlamente, lebo tu sa nemôže postaviť pán Kováčik ako šéf futbalového zväzu, on totižto nie je poslanec. Ja zase nie som šéfom futbalového zväzu, ale mám právo možno v mene svojich voličov, možno v mene vašich voličov, ja neviem, to takto ani neberme, tlmočiť, tlmočiť tento názor, ktorý je podľa mňa relevantný, a mali by ste ho počúvať. No zrejme sa tak nestane, pretože ak bude schválená spoločná správa, resp. pozmeňovací návrh pána kolegu Tittela, ktorý príde o pár minút po mne, tak sa tie percentá, ktorý som práve menoval, dostanú do zákona. To bude veľká škoda.
Ja teda neviem, hej, rozmýšľam, ako dať procedurálny návrh na odloženie, ale to by som naozaj nechcel nabúrať, to urobte, aj ako uznáte za vhodné, len možno minútu pred dvanástou, ale skúste nejakým spôsobom akceptovať tieto pripomienky športových zväzov.
Druhá pripomienka je, mám za to, vyriešená, resp. nedali ste ju do pozmeňovákov, a to bolo, námietka teda športových zväzov bola tá, že do zoznamu talentovaných športovcov alebo nominácia za športového reprezentanta nesmie byť podmienená nejakým plnením zo strany športovca, resp. vy ste zvažovali niečo také, že, že nemohol by si športový zväz stanoviť tie podmienky, ktoré má plniť aj reprezentant, a pri ich neplnení by mohol byť problém, napr. rešpektovanie sponzorských reklamných zmlúv. Keď raz športový zväz má uzatvorenú zmluvu s oblečením tej a tej značky, tak skrátka športový reprezentant, ak má zmluvu s oblečením inej značky, ten konflikt nie je možné riešiť svojvoľne zo strany športovca. Ale to sa do pozmeňovacích návrhov, pokiaľ to dobre sledujem, nedostalo, takže to je zrejme v poriadku.
No a tretia pripomienka. Vy ste, vy si presadzujete to, aby zaradenie športovca do rezortného športového strediska mohlo byť, alebo do reprezentácie, ak to správne chápem, aby mohlo byť aj na návrh ministerstva, čiže nebude mať túto kompetenciu ten, kto je príslušný, to znamená športový zväz, ale bude mať takúto silnú kompetenciu aj, aj ministerstvo. To je zaujímavé, ale opakujem, športové zväzy vám to vyčítajú a to je, ak dobre vidím, či v spoločnej správe, alebo potom nejakým spôsobom vylepšené v pozmeňujúcom návrhu kolegu Tittela. Takže na tento, na túto pripomienku, ako sa zdá, ste nedbali a nezohľadnili ste ju. No je mi to všetko veľmi ľúto, je mi to všetko veľmi ľúto, tá atmosféra, ktorá tu bola pred rokom, bola úplne iná.
Za týchto okolností, pokiaľ nedojde k nejakým zmenám v duchu návrhov športových zväzov, tak ja vám, pán minister, úprimne hovorím, že nebudem môcť podporiť, nebudem môcť podporiť túto novelu, a zrejme ani tie body v spoločnej správe a ani pozmeňovací návrh pána Tittela, pretože sú to veci, ktoré ja rešpektujem, sú to pripomienky silných športových zväzov a myslím si, že tí vedia, o čom hovoria.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil, a som rád, že som počkal s vystúpením a že som sa zaradil až po pánovi kolegovi Mihálovi.
Na druhej strane možno to pekne povedal, že minulý rok tu bola pekná atmosféra, vládla tu takmer zhoda, keď 132 poslancov odsúhlasilo nový zákon, poviem to, o športe. Ja som zrovna nemal taký ten pocit, že ten zákon je najsprávnejší, možno sme ho šili trošku horúcou ihlou, bolo to veľmi rýchle, aj keď bolo množstvo pripomienok, niektoré sa podarilo zapracovať, niektoré sa nepodarilo zapracovať do toho konečného zákonu, ktorý bol schválený naozaj veľkým počtom poslancov, a bol som rád, že šport sa nestal vtedy súbojom opozície a koalície o tom, že či áno, alebo nie, ja som rád, že 132 poslancov to podporilo, a tak by som chcel aj do budúcnosti, aby sme ten šport naozaj trošku vnímali inak.
Ale na druhej strane rok fungovania nového zákona, ktorý je účinný od 1. januára 2016, nám ukázal, že nie všetko to, čo poslanci schválili, bolo zrovna pre šport a pre slovenský šport ideálne. Nechcem kritizovať a nechcem rozoberať detaily, čo bolo správne, čo nebolo správne, ale preto som aj pripravil spolu so svojím kolegom návrh pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh niektorých bodov, ktorých sa týka, a musím povedať, že nesúhlasím s pánom Mihálom v tom, čo povedal dneska, že niektoré zväzy, ktoré podpísali, s tým listom nesúhlasia, lebo ja tu mám zase list od 20 zväzov, ktoré vlastne na ministerstve súhlasia s novoprerozdeľovaním navrhnutým, ktoré budú prostriedky zo štátneho rozpočtu vplývať.
Čo by som chcel vysvetliť, že pán Mihál sa veľmi chytil tých bodov jednotlivých, aby sa chytil, koľko percent môže ísť na čo. Ja si tiež myslím, že nie je správne, aby dneska športoví funkcionári mali väčšie platy, ako má premiér alebo ministri v tejto krajine. Preto je tam možno, sú snahy ministerstva obmedzenie, aby prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorý ide do jednotlivých športových zväzov, aby im boli trošku, by som povedal, viazané na to, či majú byť viazané na činnosť sekretariátu, či majú byť viazané na športovo talentovanú mládež, či majú byť na reprezentáciu alebo na infraštruktúru. Samozrejme, môžeme hľadať, že u väčších zväzov to bude trošku iný rozdiel ako u tých menších. Ale ja myslím, že tá základná myšlienka je preto, aby sme tie peniaze neprejedli na sekretariáte a na aparáte, ktorý momentálne riadi ten zväz, ale aby sme naozaj investovali do toho športu ako takého.
Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2016 zmenil zásadný spôsob financovania športu z rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Ako pozitívum tohto zákona bolo tam vyhodnotené nastavenie pravidiel a presné prerozdelenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu športovým organizáciám.
Na druhej strane percentuálne prerozdelenie zdrojov na financovanie športového štátneho rozpočtu je vo vzťahu k financovaniu telesne znevýhodnotených, znevýhodnených osôb poddimenzované, diskriminačné a v prípade financovania národných športových zväzov demotivujúce. Preto som chcel vlastne aj poukázať, že ten návrh, ktorý momentálne je, a preto sme tu pripravili s kolegom Jančulom pozmeňujúci návrh, aby sme korigovali tie nezrovnalosti, ktoré, bohužiaľ, pri zákone vznikli.
Preto, pán podpredsedajúci, som pripravil pozmeňujúci návrh poslanca Dušana Tittela a Tibora Jančulu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov:
1. V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V § 3 písm. c) prvom bode sa za slovo "zväzu" vkladajú slová „alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva") podľa § 58 písm. k)".
V bode 3 § 3 sa dopĺňa písmenami t) a u), ktoré znejú:
"t) športom všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej účasti alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach.
u) zoznam športovcov top tímu zoznamu športových reprezentantov v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe dosiahnutých športových výsledkov na významnej súťaži."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Návrh na doplnenie druhého bodu reaguje na praktickú požiadavku možnosti zaradenia športovca do rezortného športového strediska aj na návrh ministerstva. Z objektívnych dôvodov sa môže stať, že športovec nebude môcť byt' zaradený do rezortného športového strediska na návrh národného športového zväzu alebo v danom športe nepôsobí národný športový zväz, napr. v prípade paraolympionikov. Preto sa navrhuje doplniť možnosť, aby návrh na zaradenie športovca do rezortného športového strediska mohlo v odôvodnenom prípade podať aj ministerstvo školstva. Praktické skúsenosti aplikácie zákona o športe preukázali potrebu zadefinovania pojmu šport. Ustanovenie § 3 sa preto uvedeným pozmeňujúcim návrhom dopĺňa o definíciu športu.
Súčasné znenie zákona pozná len pojem „zoznam najvýkonnejších športovcov", čo spôsobuje problém v praxi pri príprave pravidiel zaraďovania športovcov do rezortných stredísk. Zoznam najvýkonnejších športovcov je totožný so zoznamom športovcov, ktorí v súlade s § 74 ods. 4 zákona o športe majú nárok na poskytnutie príspevku na športovú prípravu, a z tohto dôvodu je zoznam limitovaný finančnými prostriedkami a nie výkonnosťou športovcov. Len zo zoznamu najvýkonnejších športovcov je možné zaradiť športovca do rezortného športového strediska, čím v súčasnosti znemožňujeme zaradenie do strediska športové talenty. Doplnením uvedeného ustanovenia by sa príspevok na športovú prípravu športovca poskytoval športovcom zo zoznamu športovcov top tímu a zaraďovanie športovcov do rezortných stredísk by bolo viazané na zoznam najvýkonnejších športovcov.
2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie, citujem:
„22. § 26 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
(5) Slovenský paralympijský výbor má na účely vzdelávania v športe podľa § 83 až 85 postavenie národného športového zväzu."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Považovanie Slovenského paralympijského výboru za národný športový zväz mu umožňuje vzdelávať športových odborníkov. Potreba možnosti ustanovenia požiadaviek na odbornú spôsobilosť športových odborníkov pre šport zdravotne postihnutých vyplýva z rôznorodosti postihnutí, s ktorými sa pri výkone svojej odbornej činnosti paraolympionici stretávajú.
3. V čl. I bod 28 znie:
28. V § 58 písmeno k) znie:
„k) navrhuje športových reprezentantov na zaradenie do rezortného športového strediska, ak v príslušnom športe nepôsobí národný športový zväz alebo ak národný športový zväz bezdôvodne nenavrhne športového reprezentanta do rezortného športového strediska,".
Vysvetlenie:
V nadväznosti na doplnenie 2. bodu spočívajúceho v možnosti zaradenia športovca do rezortného športového strediska aj na návrh ministerstva školstva sa dopĺňa príslušná kompetencia do pôsobnosti ministerstva.
4. Čl. I bod 47 znie:
47. V § 68 ods. 1 sa za slová "finančný príspevok" vkladajú slová "na športovú činnosť" a vypúšťajú sa slová "prvého bodu".
Odôvodnenie:
Za účelom zrovnoprávnenia športu zdravotne znevýhodnených na základe schválenej Koncepcie práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 - 2020, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 564 dňa 14. 10. 2015 a v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa rozširuje možnosť poskytnúť príspevok uznanému športu pre uznaný šport Medzinárodným paraolympijským výborom, Medzinárodným výborom športu nepočujúcich a Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád.
5. V čl. I bode 51 sa v § 69 odsek 5 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) 25 % finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu na účel športovej reprezentácie."
Odôvodnenie:
Navrhovaným znením sa ustanovuje minimálna výška finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vymedzená na zabezpečenie jedného z verejných záujmov v športe definovaný v § 2 zákona aj tým, že zabezpečenie prípravy za účasti športovej reprezentácie na významnej súťaži.
6. V čl. I sa za bod 53 vkladá nový bod 54, ktorý znie:
54. V § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa slová „zoznamu najvýkonnejších športovcov" nahrádzajú slovami "zoznamu športovcov top tímu".
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu § 3, ktorým sa definuje okrem zoznamu najvýkonnejších športovcov aj zoznam športovcov top tímu, na ktorý bude viazaný príspevok na športovú činnosť.
7. V čl. 1 sa za bod 54 vkladajú nové body 55 a 56, ktoré znejú:
55. V § 77 ods. 2 písm. a) sa číslovka "80" nahrádza číslovkou "50" a na konci sa pripájajú tieto slová: „okrem uznaného športu futbal a uznaného športu ľadový hokej,".
56. V § 77 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) vo výške najmenej 17% na poskytnutie príspevku uznanému športu futbal a vo výške najmenej 13% na poskytnutie príspevku uznanému športu ľadový hokej,".
Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhovaným znením sa mení spôsob prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi národné športové zväzy, a to vyčlenením zo vzorca na výpočet príspevku uznanému športu dva športy, a to je ľadový hokej a futbal. Ponechaním týchto dvoch športov v spoločnom vzorci na výpočet príspevku uznanému športu vzhľadom na ich popularitu a členskú základňu sa stratila motivácia pre zostávajúce športové zväzy zvyšovať členskú základňu a pracovať s mládežou, a to z dôvodu objektívnej nemožnosti naplnenia údajov do vzorca. Navrhnutým opatrením sa zabezpečuje motivácia rozvoja ostatných športov, odstránenie disproporcionality a zabezpečenie primeranosti podmienok financovania jednotlivých športov, ako je trebárs volejbal, basketbal, cyklistika, hádzaná a podobne.
8. V čl. 1 sa za bod 58 vkladá nový bod 59, ktorý znie:
59. V § 83 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo šport zdravotne postihnutých".
Ostatné body sa primerane prečíslujú
Odôvodnenie:
Za účelom zrovnoprávnenia všetkých športov sa do zákona dopĺňa vzdelávanie v oblasti trénerstva pre šport zdravotne znevýhodnených ako iným športovým zväzom.
9. V čl. 1 sa za bod 70 vkladá nový bod 71, ktorý znie:
71. V § 97 ods. 5 prvej vete sa za slovo "zväzu" vkladajú slová "a fyzickej osoby podnikateľa".
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Dopĺňa sa pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja na prejednanie správneho deliktu, ktorého sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ.
10. V čl. 1 bod 75 v § 106a sa vypúšťajú odseky 1 a 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 3.
Odôvodnenie:
Vypúšťa sa prechodné ustanovenie z dôvodu vypustenia zmeny podmienky počtu aktívnych športovcov a z dôvodu nového nastavenia nového financovania od januára 2017.
Na záver by som chcel, pán predseda, zároveň vás žiadam o vyňatie na osobitné hlasovanie body 2 a 5 zo spoločnej správy. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) 2 a 25, áno.
Na krátku informáciu ešte doplnenia pre pána Mihála, že vzhľadom k tomu, že som 5 rokov spôsobil ako generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu, čiže mám dostatok skúseností, práce, pôsobenia a financovania jednotlivých zväzov, si myslím, že naše zväzy by nemali byť len odkázané na príspevok zo štátneho rozpočtu, ale, samozrejme, majú k tomu vlastné marketingové oddelenia, ktoré spoluzabezpečujú financovanie pre jednotlivé zväzy, ktoré môžu kedykoľvek použiť na akúkoľvek inú činnosť zväzu, čiže vlastne preto chápem, že ten príspevok, ktorý má byť z ministerstva školstva, by mal byť naozaj určený predovšetkým, či už to je v tých percentách na talentovanú mládež, na športovcov, na infraštruktúru alebo na primeranú činnosť na sekretariát.
Ďakujem.

Ďakujem, ja sa chcem pána poslanca Tittela spýtať na bod z jeho pozmeňovacieho návrhu, bod 7, kde teda vlastne dochádza k zásadnej zmene pri výške príspevku športom, kde sa teda vyčleňuje osobitne futbal 17 % a osobitne hokej 13 %, to je neuveriteľne dôležitá zmena podľa môjho názoru, ktorá sa takýmto spôsobom sekundu, obrazne povedané, pred hlasovaním tu objavuje, a chcem sa len teda spýtať, či táto závažná zmena bola aspoň prekonzultovaná s tými zväzmi, ktorých sa to týka, čiže najmä s futbalovým a hokejovým, a keď bola, tak aké k tomu zaujali stanovisko, lebo vy vlastne zafixovávate bez ohľadu na počty športovcov úspechy a tak ďalej, futbal 17, hokej 13 a ostatní si prerozdelia tých 50 % podľa toho doterajšieho vzorca, množstva titulov, športovcov, mládeže a podobne.
No a potom ešte druhá poznámka k tomu, čo ste hovorili, tie veľké zväzy ako futbalový si môžu, majú zdroje na to alebo ľudí na to, aby si marketingovo ošetrili povedzme sponzorov a podobne, no ja som to nechcel povedať, ale už keď to tu zaznelo, ja som očakával, že sa v tejto novele dotiahne sponzoring napríklad, kde to je tak vlastne zlé, ako sa v praxi ukazuje, že tých sponzorov športové kluby, športové zväzy fakticky nemôžu získavať z dôvodu, že ministerstvo financií si presadilo svoj pohľad, taký ten daňovo-účtovnícky, na túto problematiku, čo v praxi znamená, že nevieme do športu dotiahnuť žiadneho sponzora, sponzora, nemyslím tým reklamného partnera, ale sponzora, pretože pravidlá pre poskytovanie a čerpanie sponzorského sú v praxi jednoducho nevykonateľné, keď sa nad tým nadrobno zamyslím a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som ešte doplnila trošku pána poslanca Tittela v tom, čo vlastne nás viedlo k podaniu takejto novely zákona o športe.
No ide tam hlavne o to, aby sme, lebo kto robí, robí aj chyby, môžu byť nejaké a z nášho pohľadu novela sa snaží vniesť poriadok a odstrániť možné podľa nás legislatívno-technické nedostatky, ktoré ten pôvodný zákon má. Predsa štát musí naozaj hospodárne nakladať s prostriedkami a touto novelou sa snažíme zabezpečiť účelové vynakladanie verejných prostriedkov.
Ďalej zároveň v tom zákone, máme pocit, že bol opomenutý verejný záujem športového zákona, čiže podpora v prvom rade mládežníckeho športu a štátnej športovej reprezentácie a zároveň odstraňuje novela zákona diskrimináciu medzi olympijskými a neolympijskými športami, zrovnoprávňuje zdravotne znevýhodnených zo zdravými športovcami a to všetko v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
No a ten list, ktorý prišiel od zväzov, tak z tých nás napríklad túto novelu podporujú aj slovenskí paraolympionici.
Ďakujem pekne.

Áno, pán kolega Mihál, táto záležitosť bola prejednaná aj s prezidentom futbalového, aj hokejového zväzu a obidvaja s tým podľa informácií, ktoré som dostal, súhlasili, a čo je najdôležitejšia vec, je tým, že vlastne vyčlenenie futbalu a hokeju z toho veľkého koláča, ktorý sa pre rozdeľuje na ostatné športy, pomôže práve tým ostatným športom, aby mohli existovať. Ten vzorec bol tak nastavený z minulého, s minulým prijatím bol tak, že práve naopak, ostatné športy boli skôr diskriminované, a preto oddelenie futbalu a hokeja práve pomôže tým ostatným športom, aby mali motivačnú činnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegovia, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že po dlhom čase sa tuná budeme venovať trochu športu, a ja by som chcel na rozdiel od svojich predrečníkov hovoriť trošku k realite, k tomu, jak to funguje na Slovensku, k tomu, jako by sme sa mali viacej venovať mládeži, a, samozrejme, by som rád vyzdvihol našich ľudí, ktorí sa venujú športu.
To, že šport je fenomén, o tom netreba rozprávať. Ja si pamätám tuná, keď na tomto mieste stál, pred neviem koľkými rokmi tu bol predseda Európskeho parlamentu pán Schulz a v tom období zhodou okolností prebiehali Preteky mieru, a keď som ho počúval, jak tuná začal chváliť Petra Sagana, tak normálne som tomu ani neveril, že tak môže poznať detaily jeho výsledkov a jeho schopností, daností. Takže som bol veľmi prekvapený, že človek sledoval nášho, nášho športovca, ktorý, si myslím, že je momentálne ikonou a spolu s ostatnými športovcami. A to je jedno, či je to Cibulková, či to je Tóth, či sú to tí ďalší, hokejisti, futbalisti a tak ďalej. Sú to ako ikony nášho, našej krajiny. Ja si myslím, že málo, málo sa nejak preferujú u nás, málo sa o nich píše, málo sa o nich rozpráva, pretože sú to ľudia, ktorí skutočne túto krajinu preslávili. Si myslím, že sú najlepšími ambasádormi našej krajiny, a nepochybujem o tom, že v celom svete ich poznajú ďaleko lepšie ako nás všetkých, ktorí tu sedíme.
Nie som však, nie som zástanca rôznych štatistických výsledkov, ale v súvislosti so športom predsa len uvediem niekoľko čísiel. Podľa prieskumu spred viac ako roka, na ktorom sa zúčastnili 28-tisíc respondentov rôznych sociálnych vrstiev v 28 členských krajinách Európskej únie, sa 42 % ľudí žijúcich v Európskej únii vôbec športu nevenujú. Naopak, pravidelne športuje 8 % obyvateľov a 33 % ľudí si zašportuje s určitou pravidelnosťou a 17 % len málokedy. To znamená, že toho priestoru na šport by bolo treba skutočne viacej.
Ale čo sa týka Slovenska, som hlboko presvedčený o tom, že máme dobre vytvorené podmienky. A myslím si, že veľa ľudí hlavne zásluhou týchto športovcov, ktorí preslávili túto krajinu, sa nejak dostáva do toho. A myslím si, že taký Peter Sagan úplne pobláznil Slovensko, čo sa týka cyklistiky. Samozrejme, že aj ostatní športovci nejak sú vzormi mladých ľudí, ktorí ich chcú napodobňovať, ktorí chcú sa podobať im. Ale na to všecko, aby sme im vytvorili, aby mali vzťah k tomu-ktorému športu, im musíme vytvoriť podmienky. Vytvorili sme, opravili sme dosť futbalových štadiónov. Dali sme do poriadku hokejové štadióny. Postavili sme viacúčelové ihriská. Čiže ak chceme dostať tých mladých ľudí k športu, musíme im predovšetkým vytvárať podmienky na to, aby mali záujem športovať. To je jedna vec.
Druhá vec, si myslím, že budú musieť byť aj vedení pod odborným vedením. Predsa nie je mysliteľné, aby človek, ktorý nemá vzťah k tomu športu až taký, mal trénovať dieťa, ktorému znechutí ten-ktorý, ten ktorýkoľvek druh športu. Takže si myslím, že treba sa zamerať aj na to, či tréneri v mládežníckych mužstvách sú tí, ktorí pritiahnu mladých ľudí k tomu, aby mali citový vzťah k tomu klubu, aby mali vzťah k reprezentácii, a tak ďalej. Čiže myslím, že máme dosť času a priestoru na to, aby sme tiež sa zamerali na kvalitu ľudí, ktorí sa venujú mladým športovcom.
Ja verím, že čo sa týka Slovenska ako takého, ktorá sme malá krajina a dokázali sme sa presadiť v Európe, dokázali sme sa presadiť vo svete, si myslím, že je to skutočne veľký úspech a týchto športovcov si treba vážiť. Len v nemalej miere a v nepodstatnej miere si myslím, že sa dosť zabúda na rodičov. Pretože tí boli nositeľmi v začiatku ich tréningového procesu, tí boli tí, ktorí sa im venovali. Chodili s nimi na tréningy a si myslím, že v nepodstatnej miere a hlavne dneska by sme mali viacej o nich vedieť. Koľko je rôznych relácii v televíznych novinách, v reláciách, v športe, a tak ďalej, ale neviem, či niektorí ste osobne videli pána Cibulku, či ste, osobne poznáte jeho, jeho manželku, či poznáme tých rodičov, ktorí by nám mohli povedať alebo povedať tým rodičom terajším, ako by mali nasledovať, ako by sa mali pripraviť. Pretože vývoj toho dieťaťa je dosť zložitý a môže byť akýkoľvek talent, nemusí sa presadiť v športe a nemusí byť talent a dokáže sa presadiť, pretože to obdobie vývoja toho dieťaťa je skutočne komplikované, kedy tá puberta úplne ako zariadi to, že talentovaný športovec končí. Takže bolo by dobré sa zamerať na, aj na túto otázku. A v nepodstatnej miere tu nejde len o tie výsledky alebo výkony, ale ide aj o to, aby tie deti sa radovali na ten samotný tréning, aby tam mali svojich priateľov, aby sa tešili na trénera, aby cítili, že ten šport neni len o výsledkoch, ale je aj o tom, že mám tam svojich priateľov.
Ja by som vám na záver chcel povedať dve také príhody, ktoré som zažil. A mám priateľa, ktorý hrával v anglickej lige 15 rokov v poprednom klube, a keď som sa ho opýtal, aby mi povedal najväčší zážitok, ktorý zažil v tom klube, a vyhrali Anglický pohár, mali úžasné výsledky, tak viete, čo mi povedal? "Najväčší zážitok môj bol vtedy, keď som mal trinásť rokov a išiel som zo štadióna domov a strašne pršalo. A najlepší hráč toho nášho klubu ma spoznal a zaviezol ma domov." Tak som začal vtedy o tom rozmýšľať a nechcel som tomu veriť, že toto bolo to, čo ho najviac nejako oslovilo.
A ešte by som chcel povedať ďalšiu jednu príhodu, že teraz bude oslavovať ikona slovenského futbalu Laco Petráš okrúhle narodeniny. A povedal mi takú vec nedávno pri káve, že vieš čo, ja by som chcel ísť na zápas Škótsko - Slovensko. A ja som sa ho pýtal: "No a kvôli čomu, povedz mi, kvôli čomu?" A on povedal: "Vieš, kvôli čomu? Chcem počuť tých 50-tisíc divákov, jak spievajú hymnu. To by som chcel ešte raz počuť."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dámy a páni, veľmi krátko. Bol som sa pozrieť na olympiáde a videl som tam, ako má obrovskú popularitu na celom svete Peter Sagan. Videl som tam takisto, ako naši mladí športovci, ktorí sa tam zúčastnili – aj paralympionici – majú veľkú vážnosť vo svete a aké majú veľké meno. Teraz nehovorím len o Danke Bartekovej, ale aj o ostatných. Ako mladí slušní, pracovití, vychovaní ľudia, ktorí preukazovali na športovisku maximum z toho, čo v nich je. A takisto som videl, akú veľkú dôležitosť má šport vôbec, aby to nevyznelo ako fráza, sa to často používa, na porozumenie a priateľstvo medzi národmi. Nielen dnes tí športovci, ktorí tam boli na olympiáde, ale aj pre ďalšie roky, pretože to budú tí, ktorí sa dostanú potom do funkcií rôznych – aj štátnych, vládnych, nielen športových.
A preto tou prioritou má byť šport. Preto zákon, jeho novela hovorí o podpore mladých a talentovaných športovcov. A takisto aj preto zákon umožňuje z malého hazardu zvyšovanie finančných prostriedkov. V tomto roku to bolo 25 %, potom 50, 75 %, 100 %. A dávam verejný prísľub, že šport sa stane jednou z hlavných priorít, tak ako je to uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, a urobím všetko preto, tak ako aj pán poslanec Mihál naznačil, aby aj tí, ktorí môžu sponzorovať šport, sa k tomu dostali, aby mali utvorené podmienky na to aj pre nich, aby nielen robili filantropiu, ale aby to bolo aj pre nich zvýhodnenie, aby podporovali šport tak, ako chcú.
Takže ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády vytvára predkladaná právna úprava legislatívne podmienky na rozvoj zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to aj s možnosťou využitia finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Osoba, ktorá bude mať záujem formou zárobkovej činnosti poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku, bude môcť túto starostlivosť poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí.
Predpokladom vzniku oprávnenia bude zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie takejto sociálnej služby. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bude môcť byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení. V rokoch 2017 - 2020 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokáciou objemu finančných prostriedkov cca 40,2 mil. eur.
Ďalším cieľom predloženého návrhu je odstrániť problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelnosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnej služby v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa zákona o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných príspevkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby.
Súčasťou informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona sú okrem legislatívno-technických zmien dva pozmeňujúce návrhy predložené vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pri oboch bolo podnetom na ich vypracovanie stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky smerujúce k precizovaniu navrhovanej právnej úpravy.
Prvý pozmeňovací návrh precizuje ustanovenie o povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby vzhľadom na označenie druhov sociálnych služieb v iných novelizačných bodoch predkladaného vládneho návrhu zákona.
Druhým pozmeňovacím návrhom sa precizuje definícia zariadení pre deti a mládež, ktorú obsahuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a do ktorej vládny návrh zákona včlenil aj zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či subjekt spadá do uvedenej definície, a teda či sa na neho vzťahujú požiadavky na zariadenia pre deti a mládež podľa príslušnej vykonávacej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, bude druh služby, ktorý subjekt poskytuje, a cieľová skupina detí a mládeže, ktorej sa táto služba poskytuje. Zároveň sa v tomto zákone navrhuje doplniť prechodné ustanovenie, ktoré pre doposiaľ prevádzkované subjekty, ktorým nevznikla povinnosť plniť hygienické požiadavky podľa doterajšej právnej úpravy, pretože neboli považované za zariadenia pre deti a mládež, ustanoví lehotu na ich splnenie do 31. augusta roku 2017.
Obidva pozmeňujúce návrhy spresňujú predkladanú právnu úpravu, preto si dovoľujem vás požiadať o ich podporu a schválenie. Zároveň sa uchádzam o podporu pri hlasovaní o samotnom vládnom návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 19. októbra 2016 pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy a výbor neprijal platné uznesenie, takže v zmysle § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku uznesením výboru č. 32 z 15. novembra ma poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prečítať alebo predložiť informáciu k tomuto zákonu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, nepredstupujem s ničím iným, iba s tými istými pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi, ktoré ste už mali možnosť vypočuť si na výbore pre sociálne veci, kde ale neboli prijaté, preto sa o ich podporu budem snažiť prostredníctvom pléna.
Dovoľte mi teda, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pod tlačou 242).
1. V čl. I sa za bod 38 vkladajú nové body 39 až 42, ktoré znejú:
39. V 77 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a, ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a 28."
V bode 40 v § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
"e) nízkoprahové denné centrum,
f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu."
V bode 41 v § 78a ods. 3 sa za slová "č. 6" vkladajú slová "a 6a.".
V bode 42 v § 78a ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
"To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a 28."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 39 až 42 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
Odôvodnenie.
A to berte..., a to berte aj ako taký môj príspevok do rozpravy, pretože všetky tieto moje pozmeňujúce body sa vlastne odvíjajú od neustáleho zvyšovania sa minimálnej mzdy, čo by bolo v poriadku, ak, samozrejme, za touto akciou nasledovala aj príslušná reakcia, pretože, žiaľbohu, tá minimálna mzda sa zvyšuje, a, samozrejme, istú ju majú štátni úradníci, ale pokiaľ ide o prenesené kompetencie štátu, hlavne čo sa týka sociálnych služieb, poskytovateľov sociálnych služieb, tak ja si neviem predstaviť, z čoho budú financovať poskytovatelia sociálnych služieb svojich zamestnancov, z čoho ich idú, budú platiť po zvyšovaní sa minimálnej mzdy, keďže sa príspevok štátu z 320 eur nijakým spôsobom nemení.
Takže všeobecne. Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov verejných aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska a navrhujú sa ako opatrenia na prechodné obdobie. Predloženými návrhmi navrhujeme zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 na výšku minimálnej mzdy platnej od 1. 1. 2017. Zároveň navrhujeme zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu zo štátneho rozpočtu v novej prílohe č. 6a. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov, a to aj vo väzbe na zvýšenie minimálnej mzdy na 435 eur od 1. 1. 2017. Z uvedených finančných príspevkov verejní, ako aj neverejní poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb pokrývajú najmä náklady na mzdy pre opatrovateľov a sociálnych pracovníkov a pri nezmenenej výške príspevku v sume 320 eur nebudú ako zamestnávatelia schopní z vlastných zdrojov pokryť ani zvýšené náklady spojené so zvýšením minimálnej mzdy a hlavne získať a udržať v pracovnom pomere opatrovateľky, ktoré odchádzajú za vyššou mzdou do iných sektorov a tiež opatrovať do zahraničia. A to sa už začína týkať prakticky všetkých krajov na Slovensku.
K bodu 1 (novelizačný bod 39):
Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú službu pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a.
K bodu 1 (novelizačný bod 40):
Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie, a to konkrétne na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností, a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu, je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií na tieto druhy sociálnych služieb neboli obciam, resp. mestám "zabezpečené" potrebné finančné prostriedky.
Asi je to naozaj tak. Ja som nedávno obdržala list od pána Sýkoru zo ZMOS-u, v ktorom ma teda žiada, aby som akýmkoľvek spôsobom pomohla k tomu, aby boli schopní financovať tento druh sociálnej služby, ale, žiaľ, ja, samozrejme, z pozície opozičnej poslankyne to neviem garantovať.
Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne (každé tri mesiace) na pokraji krachu a nemajú finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov Európskej komisie, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite dvaja poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. Uvedené sociálne služby krízovej intervencie hrajú pritom dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory, a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej ko..., komunity. Pardon.
K bodu 1 (novelizačný bod 41):
Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odseku 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č. 6 o novú prílohu č. 6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb.
K bodu 1 (novelizačný bod 42):
V návrhu ide opäť o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku).
Článok I sa dopĺňa bodmi 61 až 63, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a v siedmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v siedmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v ôsmom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v ôsmom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
62. V prílohe č. 6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur", v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur", v treťom riadku v prvom stĺpci sa slová "320 eur" nahrádzajú slovami "435 eur" a v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová "3 840 eur" nahrádzajú slovami "5 220 eur".
63. Za prílohu č. 6 sa vkladá príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 6a k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. .../2016 Z. z."
K bodu 61. Až..., body 61 až 63 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu - novelizačné body 61 a 62.
Navrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č. 4a a v prílohe č. 6 výška mesačného a ročného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre verejných aj neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesačne na sumu 435 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 5 220 eur.
Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady na mzdy opatrovateľov, t. j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve týchto, v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyšší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, to znamená vyžadujúci si 24-hodinovú starostlivosť, a to tak v rámci dňa, ako aj noci, a nie klienti, ktorí sú schopní zabezpečovať si životné, životne dôležité úkony sami.
V súčasnosti je tak pre verejných, ako aj neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú verejní a neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a tým aj zvyšovať úhrady. Väčšina klientov týchto služieb má však veľmi nízke príjmy, prevažne starobný alebo invalidný dôchodok, z ktorých nie sú schopní platiť zvýšené úhrady. A tak platenie zvýšenia úhrady je na pleciach ich najbližších príbuzných, čo by bolo v poriadku, keby však aj tí najbližší príbuzní tie peniaze mali.
Aj väčšina príbuzných má obmedzené možnosti, nakoľko zo svojich príjmov okrem platenia úhrady musia pokrývať predovšetkým základné životné potreby svojej rodiny, pritom prevažne nejde o vysokopríjmové rodiny.
Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 435 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb zvýšiť predovšetkým mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali už viac ako 20 rokov.
Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 eur mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 eur mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70 % všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov a minimálna mzda bude od 1. 1. 2017 až vo výške 435 eur, pričom finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa, ako sme už povedali, nezvyšoval niekoľko rokov.
K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu.
Novelizačný bod 63. V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a je v návrhu spracovaná nová príloha č. 6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu, a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1 900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3 800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Počet dvoch zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy 1 900 eur pri kapacite 40, bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom.
Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1 900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca, ak ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečiť a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len príspevok štátu na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb, ktoré môže potom dofinancovať príslušná obec alebo mesto. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Ja by som možno ešte dodala, že verím tomu, že pre pána ministra toto vôbec nie je nová informácia, že verejní, ale aj neverejní sú na konci svojich snažení, by som povedala. Ja viem, že vy ste to na výbore nazvali sociálnym, teda citovým vydieraním, pardon. Ale skutočne si neviem predstaviť, že, že ako budú pri súčasných podmienkach a nezmenenom príspevku od štátu ďalej pokračovať. Ja som začula z niektorých miest, že by ste to chceli riešiť nejakou mimoriadnou zvýšenou dotáciou. Možno ten budúci rok, neviem. Ja len viem to, že oni už naozaj volajú po systémovom riešení, a viem, že počas našej.... - 15-mesačnej vlády, pätnásť mesiacov to trvalo? - sme sa ani my nedopracovali k tej sľubovanej veľkej novele sociálnych služieb. Tiež sme išli iba do čiastočných úprav, ale ja si neviem dosť dobre predstaviť, že pokiaľ sa teraz nezvýši ten príspevok z 320 minimálne na tú úroveň 435 eur pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako potom sa nájdu peniaze v štátnom rozpočte, keď naozaj pripravíte to systémové riešenie a tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách? Lebo tam sa už budeme baviť nie o 27 mil. eur, ako je to v tomto prípade, ale tam pôjde to navýšenie zhruba... Koľko? To budeme rátať v stovkách miliónov eur.
Takže vôbec to nie je, nie je jednoduchá úloha, ja to beriem, ale zase na druhej strane ja si neviem predstaviť situáciu, že to tí poskytovatelia sociálnych služieb zabalia, lebo ja neviem, čo urobíme potom s tými ľuďmi, ktorí sú dnes odkázaní a sú, sú v tom najvyššom stupni odkázanosti.
Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, chcela by som vás poprosiť, aby ste podporili nami navrhované pozmeňováky nie kvôli nám, nie kvôli nám politikom, ale kvôli tým ľuďom, ktorí sa momentálne nachádzajú v tých, u poskytovateľov sociálnych služieb.
Ďakujem pekne.