11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 17:15 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, budem viac-menej opakovať alebo reagovať to, čo tu už zaznelo. Tá diskusia na moje príjemné prekvapenie bola pomerne široká, rozsiahla a vystúpilo množstvo mojich kolegýň, ktoré sa tejto téme venujú či už pri poslaneckej práci, alebo sem prišli z prostredia, kde sa so sociálnymi službami alebo teda s jasličkami pre deti stretávali vo svojej praxi mnoho rokov predtým, ako boli zvolení do parlamentu.
Ja už som reagoval faktickými poznámkami na vystúpenia kolegýň k tej časti novely a k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré sa týkajú tých klasických doterajších zariadení sociálnych služieb pre starších ľudí a pre zdravotne postihnutých ľudí, tak ešte raz zopakujem, opakovanie je matka múdrosti a táto téma si to zaslúži, je veľmi dôležitá, Slovensko starne a pribúda nám počet dôchodcov a dôchodkový vek, resp. vek dožitia sa zvyšuje, ale to má potom následky z hľadiska sociálnych služieb vyššieho tlaku na požiadavky, na počet miest v sociálnych službách, samozrejme, aj na ich kvalitu, ktorú bez toho chceme predsa mať čo najlepšiu. Čiže to si so sebou prináša finančné požiadavky. Pokiaľ sú to zariadenia, ktoré sú zriaďované v kompetenciách samospráv, tak, samozrejme, samosprávy majú vyčlenené finančné prostriedky na ich financovanie, ale aj ich mešec nie je bezodný a aj oni musia starostlivo zvažovať, koľko dokážu vyčleniť vo svojich rozpočtoch na zariadenia, a zvažovať, akým spôsobom im pomáha štát.
No ako tu už bolo povedané opakovane, tá pomoc štátu tu síce je, ale je zamrazená na úrovni niekoľko rokov dozadu. Takže s tým, ako rastú náklady na prevádzku týchto zariadení, či už sú to zariadenia samospráv alebo zariadenia neverejných poskytovateľov, ide najmä o zvyšovanie platov, či zvyšovaním minimálnej mzdy, jednoducho tým prirodzeným konkurenčným prostredím, kedy zamestnanci zariadení si dnes môžu už vyberať, už nie sú odkázaní na to, že nemajú inú možnosť zamestnať sa, či už je to tu spomínané Rakúsko alebo iné krajiny, kde ich radi príjmu a dajú im omnoho väčší plat, ako majú na Slovensku, alebo sú to iné sektory našej ekonomiky alebo služieb, kde sa tie pracovné miesta skrátka vytvárajú. A to jedno s druhým skrátka vytvára tlak na zvyšovanie ich miezd, tým pádom odvodov, tým pádom celkovým mzdových nákladov a tie mzdové náklady tvoria väčšinu nákladov na prevádzku týchto zariadení. Čiže aj keby sme brali do úvahy to, že máme stabilné ceny energií, tak nemáme stabilné platy, pretože platy nám rastú, čo je dobrá správa, ale pre tých, ktorí tie platy majú v zariadeniach vyplatiť a udržať ekonomiku týchto zariadení bez väčšej pomoci štátu, je to skrátka správa zlá. Takže si vyberme, že čo vlastne chceme. Ak chceme hovoriť o tom, že platy na Slovensku rastú, tak musí logicky rásť aj príspevok štátu do zariadení. Nielen tou formou, že vlastne samosprávy získali z vyšších daní, ako ste, pán minister, povedali vyše 400 mil., tým pádom majú čo dať a najmä svojim zariadeniam, nestačí to. A keď sa posunieme optikou na neverejných poskytovateľov, tak, tak tam je to naozaj hrozné, pretože, pretože tam tá pomoc zo strany samosprávy je častokrát len symbolická alebo dokonca žiadna a tým pádom sú odkázaní len na príspevky od štátu po prvé a po druhé na platby tých klientov. A keďže príspevky od štátu sú zamrazené z hľadiska príspevku na jedného klienta, tak čo iné im zostáva, aj keď by akokoľvek chceli veci riešiť inak, nemôžu nijako inak ako tým, že zvyšujú požiadavky na klientov, aby platili vyššiu sumu z vlastných peňazí.
Čiže sme v slepej uličke. Samosprávy počet miest nemajú ako zvyšovať, pretože ich rozpočty nepustia. Neverejní poskytovatelia, ktorí sú dnes zabehnutí, majú to know-how niekoľkoročné a sú ďalší, ktorí by možno radi aj postavili nejaké zariadenie, tak oni by možno počty miest zvýšili, ale nemajú tak v reálnom živote klientov, ktorí by tam síce chceli ísť, ale, ale nemajú na tých 700-800 eur, ktoré sa od nich očakáva ako poplatok.
Takže ešte raz, môžme sa len tešiť na budúci rok, ak teda bude prijatá veľká novela alebo dokonca nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal zásadným spôsobom zlepšiť financovanie. Uvidíme, ako to tie zariadenia ten rok prežijú, lebo to bude vlastne platné až od roku 2018, keď tak počítam, skôr sa to asi nespustí, skôr sa to asi nespustí. Takže ako prežijú ten rok, uvidíme, tak ako prežili doteraz, to znamená bude to tam stagnovať, skrátka, premrhaný ďalší rok a je mi to ľúto, je mi to osobne ľúto, premrhali sa tu roky, kedy to už mohlo fungovať.
Pokiaľ ide o jasle, jasličkový zákon, tú časť zákona, ktorú nazývame jasličkový zákon, tak v prvom rade je nešťastné, že sa zvolila táto cesta a tá legislatívna úprava fungovania detských jaslí sa dáva do zákona o sociálnych službách. Omnoho lepšie by bolo, keby to bol samostatný zákon. Či už máme v našej legislatíve 5 050 zákonov alebo 5 051, ono by to bolo jedno, ale to rozdelenie by bolo dobré preto, lebo by sme neboli pri posudzovaní pravidiel v detských jasliach viazaní určitým spoločným jadrom, ktoré vyplýva z toho, že je to teda dané do zákona o sociálnych službách. Áno, narážam napríklad na bezbariérovosť, o ktorej sa tu už tiež veľa povedalo. Ako to bude s poslaneckým návrhom, pán spravodajca, Jozefa Buriana, ktorý vidíme na internete? Bude predložený, alebo je to nejaká fikcia? (Reakcia spravodajcu.) Bude predložený po mojom vystúpení zrejme, výborne.
Takže zaznel tu, ak si dobre pamätám, pozmeňovací návrh kolegyne Cigánikovej, a keď si pozriete na webe, tu už si, už si brúsi pero či jazyk pán kolega spravodajca, ktorý chce predniesť obdobný pozmeňovací, pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je, že tá bezbariérovosť bude povinná až od roku 2019. Čiže existujúci zriaďovatelia budú mať rok 2017 a ’18, dva roky na to, aby si tú bezbariérovosť upravili. No tak je to lepšie ako to, čo bolo predložené v návrhu zo strany ministerstva, čiže pridáva sa ďalší rok.
Takže, samozrejme, ja môžem len odporúčať kolegyniam, kolegom, aby hlasovali za obidva tieto návrhy (povedané so smiechom), neviem, teda ako to bude, pretože najprv sa bude hlasovať o kolegyni Cigánikovej a až potom o kolegovi Burianovi, keďže si dal s tým prednesom načas, ale keď už nie pozmeňovák kolegyne Cigánikovej, tak poprosím, podporte pozmeňovák kolegu Buriana.
No aj máme tu ďalšie problémy, to sú tie počty, počty, koľko, koľko personálu má byť v jasliach, koľko z toho má byť vlastne tých odborných zamestnancov. Je to diskutabilné, netrúfam si to hodnotiť, došlo tam k nejakým ústupkom. Dajme tomu, že sa to možno praxou ešte vybrúsi, príde možno nejaká novela na jar, uvidíme, uvidíme, ako to pôjde. Takže do tohto by som nechcel už v tejto fáze nejako príliš hovoriť, ale v každom prípade, v každom prípade ma trápi to, čo to tu takisto zaznelo v podobe dvoch pozmeňovacích návrhov, pod jedným som ako spoluautor priamo zaangažovaný, a to je ten vekový prekryv, kedy ma dieťa končiť v jasliach a kedy teda má ísť do škôlky.
Ja poviem to, čo tu ešte asi nejak nezaznelo, aspoň som to nezačul, keď si pozriete zákon o materských školách, tak pri tom všetkom rezortizme, ktorý tu máme, na jednej strane je práca, prácari, na druhom sú školáci, tak v zákone o materských školách je predsa povedané, že do materskej školy môžu za výnimočných okolností zobrať aj dieťa už od dvoch rokov.
Čo tým chcem povedať, chcem tým povedať, že ten tvrdý rezortizmus vlastne až taký tvrdý nie je, pretože tu máme legislatívu, ktorá hovorí, že to menej ako trojročné dieťa, ktoré rezortne patrí pod sociálne veci, majú vo svojom zákone o materských školách upravený školáci. Takže z tejto jednej strany to máme v legislatíve, takže prečo sa tak bránime tomu, aby to bolo podobne aj z druhej strany, aby v jasličkovom zákone z rezortu sociálnych vecí a rodiny, kde teda bazírujeme na tom, že tento rezort má na starosti deti vo veku do troch rokov, prečo by tam úplne pokojne nemohli byť aj temer štvorročné detí. Tak ako sú v materskej škole v rezorte školstva dvojročné, môžu tam byť, tak prečo by v jasliach nemohlo byť aj dieťa, ktoré má temer štyri roky. Zrútil by sa svet? To je ten rezortizmus medzi týmito dvoma rezortami tak zásadný? To sa naozaj neviete porozprávať medzi sebou? Tam sú také osobné rozpory medzi ministrami alebo medzi úradníkmi, alebo čo sa stalo? Ako teraz kvôli tomu, že sa nevie, si nevie sadnúť minister práce, sociálnych vecí a minister školstva k tejto téme za jeden stôl, teraz majú rodiny sa čudovať, že moje trojročné dieťa, no dobre, zostane tam ešte do konca kalendárneho roka, ale potom musí ísť z tých jaslí preč? To ako má fungovať tento štát? Dieťa, ktoré dosiahne vek tri roky v decembri, musí koncom decembra z tých jaslí jednoducho odísť, lebo aj tam zostane, tak ten zriaďovateľ porušuje zákon. Bude dostávať sankcie. Nechcem citovať, že koľko, aby som niekoho nenaplašil. Čiže to dieťa musí odísť.
A kam to dieťa tí rodičia dajú do materskej školy? No hurá! To funguje, samozrejme. Áno, prídete v nejakej dedinke alebo v mestečku do materskej školy s tým, že aha, tak ja mám, teraz je január, ja mám trojročné dieťa, minulý mesiac malo tretie narodeniny, z jaslí muselo odísť, lebo je taký zákon, a teraz vy mi ho zrejme vezmete do materskej školy. No a tá pani riaditeľka materskej školy tomu rodičovi vysvetlí, no, bohužiaľ, my máme nadstav, my máme 30 detí v jednej triede, už sa to jednoducho nedá. Ešte možno keby ste prišli včera, ale už vás predbehli. Jednoducho tie deti sa, tie trojročné deti sa do tých materských škôl nedostanú. Ak je obec alebo mesto, kde dostanú, tak to je skôr výnimka ako pravidlo. Prosím vás, veď kde žijeme? Žijeme na Slovensku, netvárme sa, že tých materských škôl tu máme tak veľa, že sú tam voľné miesta, už len sa čaká na to, kedy tam prídu deti. Takže to dieťa nezoberú, vyhodia z jaslí, lebo zákon, a neprijmú do materskej školy, lebo nie sú miesta. Povinnosť brať deti do materskej školy je, pokiaľ dobre viem, až keď je to posledný rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, čiže až tie, v tom predškolskom veku tesne sa dieťa do škôlky musí umiestniť, tie mladšie nie.
A teraz čo majú tí rodičia robiť? Ten slávny pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. No ako sa to teraz bude zosúlaďovať? Ako má tá matka, ktorá chce ísť do práce, má možnosť pracovať, má sa kam vrátiť do práce, ako má ísť do práce, keď to jej tri..., to, to dieťa vo veku tri roky a jeden mesiac už nemá v jasliach, nezobrali ho do škôlky, babka žije na druhom konci republiky, čo má teraz urobiť? Má to dieťa zo sebou nosiť do roboty ako tu kolegyňa? To sa nie vždy dá. Čiže to ako chcete vysvetliť ľuďom, že dobre spravujete tento štát, a pritom ide o úplnú prkotinu, veď ten štát to nebude stáť ani euro, len prosím vás, klapky dole z očí, jeden minister, druhý minister, sadnite si a urobte to, aby aj 3,5-ročné dieťa mohlo byť v jasliach. Čo sa zrúti svet? To sem príde niekto z Bruselu nás nejako spucovať? Veď predsa sám ste dali do zákona klauzulu, že keď dieťa dovŕši tri roky, tak do konca kalendárneho roka môže v tých jasliach ešte byť. Čiže to dieťa, ktoré má to šťastie, že sa narodí v januári, tam ešte 11 mesiacov môže byť, až do konca roka, ale dieťa, ktoré sa narodí v decembri, má smolu, pretože musí pár dní po svojich tretích narodeninách tie jasle opustiť.
Veď tie dva návrhy, ktoré tu zazneli, ktoré, ktoré sú o tom istom, hovoria len, len to, že pokiaľ januárové dieťa ešte môže byť 11 mesiacov v jasliach, tak nech aj septembrové dieťa môže byť ešte 11 mesiacov v jasliach, lebo tam bude môcť byť do konca školského roka. Preto, aby sa to obdobie trošku preklenulo, aby sa pomohlo, a preto, lebo je vyššia pravdepodobnosť technicky, veď to poznáte tí, ktorí máte malé deti, že k septembru pri otvorení nového školského roka vám to 3,5-ročné dieťa zoberú s vyššou pravdepodobnosťou do škôlky ako v januári. Aj v januári ho môžu zobrať, ale výnimočne, ak sú náhodou voľné miesta, náhodou sú voľné miesta. Čiže o nič iné nejde, len doslova o učebnicový príklad zdravého rozumu.
Páni ministri, tým myslím aj ministra Plavčana, máte zdravý rozum alebo nemáte?
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
16:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:55
Jozef MihálTak ja bez ohľadu na rovnakú farbu straníckeho trička určite podporujem všetky prednesené názory kolegynky Cigánikovej. Je jasné a je cítiť, že rozumie tejto téme, je to jej obor, z ktorého prišla do Národnej rady ako zriaďovateľka zariadení pre malé deti, a všetky tieto štyri návrhy majú svoj racionálny podklad.
Ja neviem, či je to bezbariérovosť, tak ako je nastavená v zákone, v prechodných ustanoveniach je to nastavené...
Tak ja bez ohľadu na rovnakú farbu straníckeho trička určite podporujem všetky prednesené názory kolegynky Cigánikovej. Je jasné a je cítiť, že rozumie tejto téme, je to jej obor, z ktorého prišla do Národnej rady ako zriaďovateľka zariadení pre malé deti, a všetky tieto štyri návrhy majú svoj racionálny podklad.
Ja neviem, či je to bezbariérovosť, tak ako je nastavená v zákone, v prechodných ustanoveniach je to nastavené jednoducho príliš prísne, príliš prísne, likvidačne a veľmi mi, samozrejme, vadí aj ten vekový limit tri roky. On je pochopiteľný z hľadiska..., no pochopiteľný v úvodzovkách, z hľadiska toho slovenského rezortizmu tu je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tam úplne niekde ďaleko, niekde, kde nekomunikujeme, nevieme sa spolu baviť, je ministerstvo školstva, ktoré sa stará o deti, ktoré sú deti nad tri roky veku. Ako ja tomu jednoducho nerozumiem, ako je toto možné, a myslím si, že mala by sa tu konečne chytiť do ruky, malo by sa tu konečne začať zdravo uvažovať a zohľadniť ten prechod dieťaťa z jaslí do škôlky, to skrátka nemôže byť tak, že niekto dosiahne vek tri roky, keď ich dosiahne v januári, tak tam ešte môže zostať do konca roka, keď tie tri roky dosiahne 30. decembra, tak na druhý deň musí z tých jaslí odísť, veď to nedáva žiadny zdravý zmysel a odôvodnenie typu, lebo to je ministerstvo školstva, to skrátka nemôže obstáť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 16:55 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Tak ja bez ohľadu na rovnakú farbu straníckeho trička určite podporujem všetky prednesené názory kolegynky Cigánikovej. Je jasné a je cítiť, že rozumie tejto téme, je to jej obor, z ktorého prišla do Národnej rady ako zriaďovateľka zariadení pre malé deti, a všetky tieto štyri návrhy majú svoj racionálny podklad.
Ja neviem, či je to bezbariérovosť, tak ako je nastavená v zákone, v prechodných ustanoveniach je to nastavené jednoducho príliš prísne, príliš prísne, likvidačne a veľmi mi, samozrejme, vadí aj ten vekový limit tri roky. On je pochopiteľný z hľadiska..., no pochopiteľný v úvodzovkách, z hľadiska toho slovenského rezortizmu tu je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tam úplne niekde ďaleko, niekde, kde nekomunikujeme, nevieme sa spolu baviť, je ministerstvo školstva, ktoré sa stará o deti, ktoré sú deti nad tri roky veku. Ako ja tomu jednoducho nerozumiem, ako je toto možné, a myslím si, že mala by sa tu konečne chytiť do ruky, malo by sa tu konečne začať zdravo uvažovať a zohľadniť ten prechod dieťaťa z jaslí do škôlky, to skrátka nemôže byť tak, že niekto dosiahne vek tri roky, keď ich dosiahne v januári, tak tam ešte môže zostať do konca roka, keď tie tri roky dosiahne 30. decembra, tak na druhý deň musí z tých jaslí odísť, veď to nedáva žiadny zdravý zmysel a odôvodnenie typu, lebo to je ministerstvo školstva, to skrátka nemôže obstáť.
Rozpracované
16:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:57
Jana CigánikováV každom prípade, ak sa budeme baviť o tom, že dáme to ustanovenie iba na rok a iba na dva, predstavte si tých, ktorí dnes budú to zariadenie otvárať a nebudú vedieť, čo ich čaká o rok, čo ich čaká o pol roka. Ako myslím si, že je to zbytočné, tá komunikácia zrejme bude trvať dlhšie, sama ste povedali, že tam je teda viac problémov, ktoré treba riešiť. Myslím si, že do roku 2023 je naozaj prísľub nejakej istoty, že nebudeme tu mať zmeny každých päť minút a zároveň, že sa to podarí doriešiť.
A, Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za podporu, súhlasím, teda alebo však nakoniec súhlasiť s tvojimi slovami (povedané so smiechom), ale chcem podotknúť jednu vec, my sa tu v podstate znova bavíme pri tom, pri tom pozmeňováku pred, aby, aby mohli zostať aj staršie deti ako tri roky v jasličkách. Na rovinu, bavíme sa tu opäť o nedostatku miestach v škôlke, to je celý problém, ale jednoducho s týmto si vláda musí poradiť. Majú na starosti školstvo, majú na starosti zdravotníctvo, majú na starosti sociálne veci, mali by si sadnúť spolu k stolu a nie vyriešiť to tak, že veď, rodičia, vy si to zariaďte, alebo, podnikatelia, zriaďovatelia, prevádzky, zariaďte si to, to by bola dobrá vláda, ktorá by dokázala najprv vo svojich kruhoch nájsť zhodu, aha, a potom teda nerobiť takéto zbytočné starosti rodičom, a preto verím, že tento návrh podporia.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 16:57 hod.
Mgr.
Jana Cigániková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Kolegynke Shahzad veľmi pekne ďakujem aj za upozornenie, ja som sa teda snažila v tej slovenčine, ja som nenašla, ale, ale čo sa týka anglickej verzie, naozaj som volala na Európsku komisiu, riešili sme to a to, a zatiaľ je zaujímavé, že nie všetci sa rovnako zhodujú a hovoria o tom istom. Časť, časť hovorí to, čo hovoríte vy, že sa to, že sa to teda týka všetkých, časť právnikov hovorí, že asi nie všetkých, čiže práve preto som podala tú otázku na Európsku komisiu, nech nám to objasnia, ako sa veci majú, vieme sa potom podľa toho zariadiť.
V každom prípade, ak sa budeme baviť o tom, že dáme to ustanovenie iba na rok a iba na dva, predstavte si tých, ktorí dnes budú to zariadenie otvárať a nebudú vedieť, čo ich čaká o rok, čo ich čaká o pol roka. Ako myslím si, že je to zbytočné, tá komunikácia zrejme bude trvať dlhšie, sama ste povedali, že tam je teda viac problémov, ktoré treba riešiť. Myslím si, že do roku 2023 je naozaj prísľub nejakej istoty, že nebudeme tu mať zmeny každých päť minút a zároveň, že sa to podarí doriešiť.
A, Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za podporu, súhlasím, teda alebo však nakoniec súhlasiť s tvojimi slovami (povedané so smiechom), ale chcem podotknúť jednu vec, my sa tu v podstate znova bavíme pri tom, pri tom pozmeňováku pred, aby, aby mohli zostať aj staršie deti ako tri roky v jasličkách. Na rovinu, bavíme sa tu opäť o nedostatku miestach v škôlke, to je celý problém, ale jednoducho s týmto si vláda musí poradiť. Majú na starosti školstvo, majú na starosti zdravotníctvo, majú na starosti sociálne veci, mali by si sadnúť spolu k stolu a nie vyriešiť to tak, že veď, rodičia, vy si to zariaďte, alebo, podnikatelia, zriaďovatelia, prevádzky, zariaďte si to, to by bola dobrá vláda, ktorá by dokázala najprv vo svojich kruhoch nájsť zhodu, aha, a potom teda nerobiť takéto zbytočné starosti rodičom, a preto verím, že tento návrh podporia.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:59
Vystúpenie v rozprave 16:59
Simona PetríkMusím povedať, že vo veľa veciach súhlasím takisto s kolegyňou Jankou Cigánikovou, nedvíhala som faktické, pretože som vedela, že vystúpim, takže by som sa možno podobným veciam rada venovala aj ja, trošku možno s odlišnými riešeniami. Sme čoraz bližšie k tomu, aby sa novelou v blízkej budúcnosti museli riadiť prevádzkovatelia jaslí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní sa hrany medzi návrhom ministerstva a zriaďovateľmi sčasti obrúsili, no ešte zostalo veľa miest, na ktorých je potrebné pracovať. Som presvedčená, že sme pravidlá pre fungovanie jaslí potrebovali, no spôsob, ktorým to ministerstvo urobilo, je stále trochu nešťastný a môže mať viacero neblahých dôsledkov na ďalšie fungovanie jaslí, ktoré tu už spomenuli aj moje kolegyne. Preto dnes predkladám dva pozmeňujúce návrhy k tejto novele.
Hlavný problém vidím v tom, že starostlivosť v jasliach bude fungovať ako sociálna služba. V čom je to problematické? Zákon totiž tým pádom nedefinuje vzdelávanie ako súčasť týchto služieb, je tam len výchova a starostlivosť. Deti sa však, prirodzene, učia od narodenia a verím, že si zaslúžia služby, ktoré budú vzdelávanie zahŕňať, inak sa o kvalite dá len ťažko hovoriť. Nakoniec totiž nepôjde o tom, či je v triede 12 alebo 15 detí, ale či ich vychováva, vzdeláva a stará sa o nich kompetentná osoba.
Ja pevne verím, že vzdelávanie v jasliach a detských skupinách prebiehať bude už len preto, že tieto služby dnes prevádzkujú takmer výhradne súkromní zriaďovatelia, ktorí tak robia z lásky k deťom. No v zákone toto dnes napísané nie je a vzdelanie v jasliach nebude garantovať nikto. Ministerstvo sa oprávnene bráni, že to nie je v ich kompetencii, ja sa ale potom pýtam, kde bolo ministerstvo školstva, keď sa táto novela riešila. V novej koncepcii vzdelávania sa predprimárne vzdelávanie detí od 0 do 3 rokov spomína a spomína sa aj súčinnosť ministerstva školstva a ministerstva práce. Ja som dnes sedela tiež na ministerstve práce, dokonca aj s pánom štátnym tajomníkom ministerstva práce, pánom Ondrušom. A v podstate sme sa zhodli na tom, že tá súčinnosť je potrebná, ale ja sa teda stále pýtam, prečo nedošlo k tej spolupráci práve vtedy, keď sa táto novela písala.
Ďalším problémom je, že opatrovatelia, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie, budú musieť absolvovať 220-hodinový akreditovaný kurz, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytovanie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Tento kurz môže byť veľmi drahý alebo aj nie, o čom zákon teda nič nehovorí zatiaľ. Mohol by odradiť opatrovateľov a poskytovateľov od pokračovania v podnikaní alebo od samotného zriaďovania jaslí a detských skupín, na čo by opäť doplatili rodičia. A na trhu je momentálne veľa voľných pracovných miest a toto reálne hrozí, preto podávam prvý pozmeňujúci návrh, ktorý vzdelávanie do definície činností týchto služieb zavádza, a zároveň navrhujem, aby sa refundovala cena kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu aj reálne začať poskytovať, a teda ju riadne zapíše do registra. Podrobnejšie sa budem tomuto návrhu venovať, keď ho budem teda neskôr celý čítať.
Druhý problém, ktorý adresujem tiež pozmeňujúcim návrhom, je riešenie situácie detí, ktorým zle vychádzajú roky. Je to v podstate rovnaká situácia, ktorú opisovala aj kolegyňa Cigániková. Novela zákona predpokladá, že dieťa môže využívať jasle alebo detskú skupinu do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahlo tri roky. Deti, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra roku, čiže na jeseň, vychádzajú im zle roky, sú dnes znevýhodnené pri snahe pokračovať v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka, teda v septembri. Mladšie ako trojročné deti nemajú už de facto šancu získať miesto v materskej škole nesúkromného zriaďovateľa. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude teda podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať ku koncu kalendárneho roka. Do konca školského roka, väčšinou koncom júna, však zostáva ešte mnoho mesiacov, kedy rodič má nárok už len na prídavok na dieťa. Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené práve v tých neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac ich..., narodenia ich dieťaťa.
K tomu poviem, že sme mali opäť diskusiu na ministerstve práce, za ktorú som ja naozaj vďačná, pretože sa mi naozaj venovali pomerne dlho vaši kolegovia a vysvetľovali sme si to. Nedošli sme teda k nejakému spoločnému riešeniu, čo do istej miery ja chápem, pretože opäť tam bol ten argument, že keď tie deti necháme v jasliach nielen do konca kalendárneho roka, ale do konca školského roka, teda do júna, výrazne sa predĺži ten ich vek ostávania v jasliach, kedy, kedy by už práveže mali byť v škôlkach. To znamená, že by sa mohlo stať, že dieťa, ktoré má dajme tomu tri roky sedem až sedem a osem mesiacov, by ešte stále bolo v jasliach, a pritom by malo byť v škôlke. Áno, v zákone sa uvádza, že škôlky môžu prijímať deti nielen v septembri, ale pribežne, to znamená aj počas roka, ale práve z dôvodu nedostatku miest v škôlkach sa to skrátka nedeje, čiže reálne praktická situácia je taká, že tie deti v tom januári to miesto v škôlke väčšinou nedostanú. A čo sa udeje u rodičov, je, že teda rodič musí vziať dieťa z toho prostredia, kde sa to dieťa socializovalo, a musí ho na tých pár mesiacov, od toho januára do toho konca júna minimálne nechať doma, čo spôsobí problémy aj tomu dieťaťu a zároveň aj rodičovi, ktorý dajme tomu začal pracovať a opäť musí prestať pracovať a zostať s dieťaťom doma. Ale o tom sme už tiež hovorili.
Aby som to teda zhrnula. Podávam dva pozmeňujúce návrhy, prvým je pridanie vzdelávania detí v jasliach a detských skupinách, a nielen starostlivosti a výchovy, a keďže vzdelávanie by primárne malo zastrešovať ministerstvo školstva a nie ministerstvo práce, zaradila som ho aspoň ako súčasť už spomínaného kurzu, ktorého časť by mala byť venovaná základnému vzdelávaciemu kurikulu adekvátnemu veku dieťaťa, ktorého by sa opatrovatelia detí držali. Súčasťou návrhu je aj refundácia ceny kurzu pre úspešných registrovateľov. Druhým je spôsob, ako zabezpečiť kontinuálny prechod z jaslí do škôlky, ak dieťaťu zle vychádzajú roky, aby nemusel rodič od januára opustiť zamestnanie a zostať s dieťaťom doma, ak dieťaťu vychádzajú zle roky.
Dovoľte mi teda teraz prečítať tieto dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), a to nasledovne:
1. V čl. I v bode 43 sa v § 84, ods. 10, písmene b) sa nahrádza slovné spojenie "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín." slovným spojením "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín, ktorého súčasťou je základné vzdelávacie kurikulum adekvátne veku dieťaťa.
Podmienkou absolvovania kurzu je absolvovanie psychologického vyšetrenia v ambulancii klinického psychológa a jeho posudok s kladným hodnotením osobnosti pre prácu opatrovateľa. Kurz bude opatrovateľovi refundovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade jeho úspešného ukončenia a po zaregistrovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života alebo zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa do registra."
K odôvodneniu: Navrhuje sa presnejšia definícia obsahu akreditovaného kurzu, ktorá aktuálne ešte stále nie je známa, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytnutie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa § 32a a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa podľa § 32b ignoruje vzdelávanie dieťaťa ako činnosť, ktorá v nich bude prebiehať počas poskytovania týchto služieb. Vzdelávanie však bude prebiehať bez ohľadu na to, či autori to napíšu do zákona, alebo nie. Deti sa učia nepretržite od narodenia a je pre kvalitu poskytovaných služieb nutné im napomáhať v rozvíjaní ich schopností. Na základe tohto faktu máme za to, že opatrovateľ bez pedagogického vzdelania alebo vzdelania v príbuznom odbore by mal získať zručnosti, ako deti v danom veku vzdelávať. Zároveň sa navrhuje refundácia ceny kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu poskytovať a riadne ju zapíše do registra. Vzhľadom k tomu, že novela zákona zavádza mnohé bariéry finančného charakteru pre zriaďovateľov a opatrovateľov, by bolo vhodné ich zmierniť a neodrádzať zakladanie týchto sociálnych služieb.
K tomu len teda poviem, k tej refundácii, že je to vyslovene nápad, ako uľahčiť týmto zriaďovateľom práve zriadenie takýchto, takýchto jaslí alebo detských skupín, keďže je to naozaj finančne náročné, a po zvládnutí takéhoto kurzu si viem predstaviť, že ministerstvo práce by mohlo tento kurz refundovať, a tým by aj získalo lojálneho zriaďovateľa, nad ktorým by malo kontrolu, nad kvalitou jeho služieb a takisto aj nad, nad jeho, nad priebehom jeho podnikania.
Druhý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (opäť tlač 242):
1. V čl. I v bode 18 § 32a, ods. 3 sa znenie písmena a) nahrádza nasledovným znením:
"a) do konca kalendárneho roka v, ktorom dieťa v období od 1. januára do 31. augusta dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."
2. V čl. I v 18. bode § 32a, ods. 3 sa za písmeno a) vkladá písmeno b) v znení:
"b) do konca školského roka, v ktorom dieťa v období od 1. septembra do 31. decembra dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."
Ostatné písmená sa adekvátne prečíslujú.
No a k odôvodneniu k týmto dvom bodom.
Navrhujeme predĺženie poskytovania predmetných sociálnych služieb deťom, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra, až do konca daného školského roku. Tieto deti a ich rodičia sú dnes znevýhodnení pri snahe pokračovať v zlaďovaní práce a rodičovských povinností v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať do konca kalendárneho roka, ako som už spomínala.
Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené v neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac narodenia dieťaťa.
Je to podobný návrh, aký predložila aj kolegyňa Jana Cigániková, až na to, že my sme sa rozhodli ho možno precizovať viac, možno zúžiť viac v tom, že sme teda udali ten koniec školského roka ako takú adekvátnu, adekvátne časové obdobie, ktoré je prípustné aj z toho titulu, aby to dieťa teda v tých jasliach nebolo dajme tomu do štyroch-piatich rokov alebo dovtedy, kým ho do tej škôlky nezoberú. Z mojej strany je to všetko. Ja by som si vás dovolila poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože si myslím, že výrazne vylepšia praktickú stránku tejto novely, a ešte raz prosím o ich podporu a verím, že ju nájdem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 16:59 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslanca
Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ďakujem za slovo na druhýkrát, keďže prvýkrát som stratila poradie, tak som rada, že môžem vystúpiť tiež k vládnej novele zákona o sociálnych službách, konkrétne k jej jasličkovej časti, keďže tá bola koncipovaná s cieľom napomôcť zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života rodičov malých detí a tým sa primárne vo svojej agende venujem.
Musím povedať, že vo veľa veciach súhlasím takisto s kolegyňou Jankou Cigánikovou, nedvíhala som faktické, pretože som vedela, že vystúpim, takže by som sa možno podobným veciam rada venovala aj ja, trošku možno s odlišnými riešeniami. Sme čoraz bližšie k tomu, aby sa novelou v blízkej budúcnosti museli riadiť prevádzkovatelia jaslí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní sa hrany medzi návrhom ministerstva a zriaďovateľmi sčasti obrúsili, no ešte zostalo veľa miest, na ktorých je potrebné pracovať. Som presvedčená, že sme pravidlá pre fungovanie jaslí potrebovali, no spôsob, ktorým to ministerstvo urobilo, je stále trochu nešťastný a môže mať viacero neblahých dôsledkov na ďalšie fungovanie jaslí, ktoré tu už spomenuli aj moje kolegyne. Preto dnes predkladám dva pozmeňujúce návrhy k tejto novele.
Hlavný problém vidím v tom, že starostlivosť v jasliach bude fungovať ako sociálna služba. V čom je to problematické? Zákon totiž tým pádom nedefinuje vzdelávanie ako súčasť týchto služieb, je tam len výchova a starostlivosť. Deti sa však, prirodzene, učia od narodenia a verím, že si zaslúžia služby, ktoré budú vzdelávanie zahŕňať, inak sa o kvalite dá len ťažko hovoriť. Nakoniec totiž nepôjde o tom, či je v triede 12 alebo 15 detí, ale či ich vychováva, vzdeláva a stará sa o nich kompetentná osoba.
Ja pevne verím, že vzdelávanie v jasliach a detských skupinách prebiehať bude už len preto, že tieto služby dnes prevádzkujú takmer výhradne súkromní zriaďovatelia, ktorí tak robia z lásky k deťom. No v zákone toto dnes napísané nie je a vzdelanie v jasliach nebude garantovať nikto. Ministerstvo sa oprávnene bráni, že to nie je v ich kompetencii, ja sa ale potom pýtam, kde bolo ministerstvo školstva, keď sa táto novela riešila. V novej koncepcii vzdelávania sa predprimárne vzdelávanie detí od 0 do 3 rokov spomína a spomína sa aj súčinnosť ministerstva školstva a ministerstva práce. Ja som dnes sedela tiež na ministerstve práce, dokonca aj s pánom štátnym tajomníkom ministerstva práce, pánom Ondrušom. A v podstate sme sa zhodli na tom, že tá súčinnosť je potrebná, ale ja sa teda stále pýtam, prečo nedošlo k tej spolupráci práve vtedy, keď sa táto novela písala.
Ďalším problémom je, že opatrovatelia, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie, budú musieť absolvovať 220-hodinový akreditovaný kurz, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytovanie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Tento kurz môže byť veľmi drahý alebo aj nie, o čom zákon teda nič nehovorí zatiaľ. Mohol by odradiť opatrovateľov a poskytovateľov od pokračovania v podnikaní alebo od samotného zriaďovania jaslí a detských skupín, na čo by opäť doplatili rodičia. A na trhu je momentálne veľa voľných pracovných miest a toto reálne hrozí, preto podávam prvý pozmeňujúci návrh, ktorý vzdelávanie do definície činností týchto služieb zavádza, a zároveň navrhujem, aby sa refundovala cena kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu aj reálne začať poskytovať, a teda ju riadne zapíše do registra. Podrobnejšie sa budem tomuto návrhu venovať, keď ho budem teda neskôr celý čítať.
Druhý problém, ktorý adresujem tiež pozmeňujúcim návrhom, je riešenie situácie detí, ktorým zle vychádzajú roky. Je to v podstate rovnaká situácia, ktorú opisovala aj kolegyňa Cigániková. Novela zákona predpokladá, že dieťa môže využívať jasle alebo detskú skupinu do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahlo tri roky. Deti, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra roku, čiže na jeseň, vychádzajú im zle roky, sú dnes znevýhodnené pri snahe pokračovať v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka, teda v septembri. Mladšie ako trojročné deti nemajú už de facto šancu získať miesto v materskej škole nesúkromného zriaďovateľa. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude teda podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať ku koncu kalendárneho roka. Do konca školského roka, väčšinou koncom júna, však zostáva ešte mnoho mesiacov, kedy rodič má nárok už len na prídavok na dieťa. Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené práve v tých neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac ich..., narodenia ich dieťaťa.
K tomu poviem, že sme mali opäť diskusiu na ministerstve práce, za ktorú som ja naozaj vďačná, pretože sa mi naozaj venovali pomerne dlho vaši kolegovia a vysvetľovali sme si to. Nedošli sme teda k nejakému spoločnému riešeniu, čo do istej miery ja chápem, pretože opäť tam bol ten argument, že keď tie deti necháme v jasliach nielen do konca kalendárneho roka, ale do konca školského roka, teda do júna, výrazne sa predĺži ten ich vek ostávania v jasliach, kedy, kedy by už práveže mali byť v škôlkach. To znamená, že by sa mohlo stať, že dieťa, ktoré má dajme tomu tri roky sedem až sedem a osem mesiacov, by ešte stále bolo v jasliach, a pritom by malo byť v škôlke. Áno, v zákone sa uvádza, že škôlky môžu prijímať deti nielen v septembri, ale pribežne, to znamená aj počas roka, ale práve z dôvodu nedostatku miest v škôlkach sa to skrátka nedeje, čiže reálne praktická situácia je taká, že tie deti v tom januári to miesto v škôlke väčšinou nedostanú. A čo sa udeje u rodičov, je, že teda rodič musí vziať dieťa z toho prostredia, kde sa to dieťa socializovalo, a musí ho na tých pár mesiacov, od toho januára do toho konca júna minimálne nechať doma, čo spôsobí problémy aj tomu dieťaťu a zároveň aj rodičovi, ktorý dajme tomu začal pracovať a opäť musí prestať pracovať a zostať s dieťaťom doma. Ale o tom sme už tiež hovorili.
Aby som to teda zhrnula. Podávam dva pozmeňujúce návrhy, prvým je pridanie vzdelávania detí v jasliach a detských skupinách, a nielen starostlivosti a výchovy, a keďže vzdelávanie by primárne malo zastrešovať ministerstvo školstva a nie ministerstvo práce, zaradila som ho aspoň ako súčasť už spomínaného kurzu, ktorého časť by mala byť venovaná základnému vzdelávaciemu kurikulu adekvátnemu veku dieťaťa, ktorého by sa opatrovatelia detí držali. Súčasťou návrhu je aj refundácia ceny kurzu pre úspešných registrovateľov. Druhým je spôsob, ako zabezpečiť kontinuálny prechod z jaslí do škôlky, ak dieťaťu zle vychádzajú roky, aby nemusel rodič od januára opustiť zamestnanie a zostať s dieťaťom doma, ak dieťaťu vychádzajú zle roky.
Dovoľte mi teda teraz prečítať tieto dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242), a to nasledovne:
1. V čl. I v bode 43 sa v § 84, ods. 10, písmene b) sa nahrádza slovné spojenie "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín." slovným spojením "absolvovala akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín, ktorého súčasťou je základné vzdelávacie kurikulum adekvátne veku dieťaťa.
Podmienkou absolvovania kurzu je absolvovanie psychologického vyšetrenia v ambulancii klinického psychológa a jeho posudok s kladným hodnotením osobnosti pre prácu opatrovateľa. Kurz bude opatrovateľovi refundovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade jeho úspešného ukončenia a po zaregistrovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života alebo zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa do registra."
K odôvodneniu: Navrhuje sa presnejšia definícia obsahu akreditovaného kurzu, ktorá aktuálne ešte stále nie je známa, aby sa podľa cieľov samotného zákona skutočne dosiahlo poskytnutie kvalitných a bezpečných sociálnych služieb deťom a ich rodičom. Služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa § 32a a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa podľa § 32b ignoruje vzdelávanie dieťaťa ako činnosť, ktorá v nich bude prebiehať počas poskytovania týchto služieb. Vzdelávanie však bude prebiehať bez ohľadu na to, či autori to napíšu do zákona, alebo nie. Deti sa učia nepretržite od narodenia a je pre kvalitu poskytovaných služieb nutné im napomáhať v rozvíjaní ich schopností. Na základe tohto faktu máme za to, že opatrovateľ bez pedagogického vzdelania alebo vzdelania v príbuznom odbore by mal získať zručnosti, ako deti v danom veku vzdelávať. Zároveň sa navrhuje refundácia ceny kurzu jeho úspešnému absolventovi, ktorý sa rozhodne predmetnú sociálnu službu poskytovať a riadne ju zapíše do registra. Vzhľadom k tomu, že novela zákona zavádza mnohé bariéry finančného charakteru pre zriaďovateľov a opatrovateľov, by bolo vhodné ich zmierniť a neodrádzať zakladanie týchto sociálnych služieb.
K tomu len teda poviem, k tej refundácii, že je to vyslovene nápad, ako uľahčiť týmto zriaďovateľom práve zriadenie takýchto, takýchto jaslí alebo detských skupín, keďže je to naozaj finančne náročné, a po zvládnutí takéhoto kurzu si viem predstaviť, že ministerstvo práce by mohlo tento kurz refundovať, a tým by aj získalo lojálneho zriaďovateľa, nad ktorým by malo kontrolu, nad kvalitou jeho služieb a takisto aj nad, nad jeho, nad priebehom jeho podnikania.
Druhý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (opäť tlač 242):
1. V čl. I v bode 18 § 32a, ods. 3 sa znenie písmena a) nahrádza nasledovným znením:
"a) do konca kalendárneho roka v, ktorom dieťa v období od 1. januára do 31. augusta dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."
2. V čl. I v 18. bode § 32a, ods. 3 sa za písmeno a) vkladá písmeno b) v znení:
"b) do konca školského roka, v ktorom dieťa v období od 1. septembra do 31. decembra dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom."
Ostatné písmená sa adekvátne prečíslujú.
No a k odôvodneniu k týmto dvom bodom.
Navrhujeme predĺženie poskytovania predmetných sociálnych služieb deťom, ktoré dosiahli tri roky veku od 1. septembra do 31. decembra, až do konca daného školského roku. Tieto deti a ich rodičia sú dnes znevýhodnení pri snahe pokračovať v zlaďovaní práce a rodičovských povinností v materskej škole, nakoľko prijímacie konanie do materských škôl prebieha spravidla v prvej polovici roka. Ak sa dieťa narodilo od 1. septembra do 31. decembra a dosiahne vtedy tri roky veku, rodičovi je zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a dieťa bude podľa novely zákona musieť sociálnu službu prestať využívať do konca kalendárneho roka, ako som už spomínala.
Predĺžením poskytovania sociálnej služby do konca školského roka pre deti narodené v neskorších mesiacoch roka sa približne vyrovnajú podmienky detí a rodičov v prístupe k predmetným sociálnym službám bez ohľadu na mesiac narodenia dieťaťa.
Je to podobný návrh, aký predložila aj kolegyňa Jana Cigániková, až na to, že my sme sa rozhodli ho možno precizovať viac, možno zúžiť viac v tom, že sme teda udali ten koniec školského roka ako takú adekvátnu, adekvátne časové obdobie, ktoré je prípustné aj z toho titulu, aby to dieťa teda v tých jasliach nebolo dajme tomu do štyroch-piatich rokov alebo dovtedy, kým ho do tej škôlky nezoberú. Z mojej strany je to všetko. Ja by som si vás dovolila poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože si myslím, že výrazne vylepšia praktickú stránku tejto novely, a ešte raz prosím o ich podporu a verím, že ju nájdem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
17:15
Vystúpenie v rozprave 17:15
Jozef MihálJa už som reagoval faktickými poznámkami na vystúpenia kolegýň k tej časti novely a k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré sa týkajú tých klasických doterajších zariadení sociálnych služieb pre starších ľudí a pre zdravotne postihnutých ľudí, tak ešte raz zopakujem, opakovanie je matka múdrosti a táto téma si to zaslúži, je veľmi dôležitá, Slovensko starne a pribúda nám počet dôchodcov a dôchodkový vek, resp. vek dožitia sa zvyšuje, ale to má potom následky z hľadiska sociálnych služieb vyššieho tlaku na požiadavky, na počet miest v sociálnych službách, samozrejme, aj na ich kvalitu, ktorú bez toho chceme predsa mať čo najlepšiu. Čiže to si so sebou prináša finančné požiadavky. Pokiaľ sú to zariadenia, ktoré sú zriaďované v kompetenciách samospráv, tak, samozrejme, samosprávy majú vyčlenené finančné prostriedky na ich financovanie, ale aj ich mešec nie je bezodný a aj oni musia starostlivo zvažovať, koľko dokážu vyčleniť vo svojich rozpočtoch na zariadenia, a zvažovať, akým spôsobom im pomáha štát.
No ako tu už bolo povedané opakovane, tá pomoc štátu tu síce je, ale je zamrazená na úrovni niekoľko rokov dozadu. Takže s tým, ako rastú náklady na prevádzku týchto zariadení, či už sú to zariadenia samospráv alebo zariadenia neverejných poskytovateľov, ide najmä o zvyšovanie platov, či zvyšovaním minimálnej mzdy, jednoducho tým prirodzeným konkurenčným prostredím, kedy zamestnanci zariadení si dnes môžu už vyberať, už nie sú odkázaní na to, že nemajú inú možnosť zamestnať sa, či už je to tu spomínané Rakúsko alebo iné krajiny, kde ich radi príjmu a dajú im omnoho väčší plat, ako majú na Slovensku, alebo sú to iné sektory našej ekonomiky alebo služieb, kde sa tie pracovné miesta skrátka vytvárajú. A to jedno s druhým skrátka vytvára tlak na zvyšovanie ich miezd, tým pádom odvodov, tým pádom celkovým mzdových nákladov a tie mzdové náklady tvoria väčšinu nákladov na prevádzku týchto zariadení. Čiže aj keby sme brali do úvahy to, že máme stabilné ceny energií, tak nemáme stabilné platy, pretože platy nám rastú, čo je dobrá správa, ale pre tých, ktorí tie platy majú v zariadeniach vyplatiť a udržať ekonomiku týchto zariadení bez väčšej pomoci štátu, je to skrátka správa zlá. Takže si vyberme, že čo vlastne chceme. Ak chceme hovoriť o tom, že platy na Slovensku rastú, tak musí logicky rásť aj príspevok štátu do zariadení. Nielen tou formou, že vlastne samosprávy získali z vyšších daní, ako ste, pán minister, povedali vyše 400 mil., tým pádom majú čo dať a najmä svojim zariadeniam, nestačí to. A keď sa posunieme optikou na neverejných poskytovateľov, tak, tak tam je to naozaj hrozné, pretože, pretože tam tá pomoc zo strany samosprávy je častokrát len symbolická alebo dokonca žiadna a tým pádom sú odkázaní len na príspevky od štátu po prvé a po druhé na platby tých klientov. A keďže príspevky od štátu sú zamrazené z hľadiska príspevku na jedného klienta, tak čo iné im zostáva, aj keď by akokoľvek chceli veci riešiť inak, nemôžu nijako inak ako tým, že zvyšujú požiadavky na klientov, aby platili vyššiu sumu z vlastných peňazí.
Čiže sme v slepej uličke. Samosprávy počet miest nemajú ako zvyšovať, pretože ich rozpočty nepustia. Neverejní poskytovatelia, ktorí sú dnes zabehnutí, majú to know-how niekoľkoročné a sú ďalší, ktorí by možno radi aj postavili nejaké zariadenie, tak oni by možno počty miest zvýšili, ale nemajú tak v reálnom živote klientov, ktorí by tam síce chceli ísť, ale, ale nemajú na tých 700-800 eur, ktoré sa od nich očakáva ako poplatok.
Takže ešte raz, môžme sa len tešiť na budúci rok, ak teda bude prijatá veľká novela alebo dokonca nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal zásadným spôsobom zlepšiť financovanie. Uvidíme, ako to tie zariadenia ten rok prežijú, lebo to bude vlastne platné až od roku 2018, keď tak počítam, skôr sa to asi nespustí, skôr sa to asi nespustí. Takže ako prežijú ten rok, uvidíme, tak ako prežili doteraz, to znamená bude to tam stagnovať, skrátka, premrhaný ďalší rok a je mi to ľúto, je mi to osobne ľúto, premrhali sa tu roky, kedy to už mohlo fungovať.
Pokiaľ ide o jasle, jasličkový zákon, tú časť zákona, ktorú nazývame jasličkový zákon, tak v prvom rade je nešťastné, že sa zvolila táto cesta a tá legislatívna úprava fungovania detských jaslí sa dáva do zákona o sociálnych službách. Omnoho lepšie by bolo, keby to bol samostatný zákon. Či už máme v našej legislatíve 5 050 zákonov alebo 5 051, ono by to bolo jedno, ale to rozdelenie by bolo dobré preto, lebo by sme neboli pri posudzovaní pravidiel v detských jasliach viazaní určitým spoločným jadrom, ktoré vyplýva z toho, že je to teda dané do zákona o sociálnych službách. Áno, narážam napríklad na bezbariérovosť, o ktorej sa tu už tiež veľa povedalo. Ako to bude s poslaneckým návrhom, pán spravodajca, Jozefa Buriana, ktorý vidíme na internete? Bude predložený, alebo je to nejaká fikcia? (Reakcia spravodajcu.) Bude predložený po mojom vystúpení zrejme, výborne.
Takže zaznel tu, ak si dobre pamätám, pozmeňovací návrh kolegyne Cigánikovej, a keď si pozriete na webe, tu už si, už si brúsi pero či jazyk pán kolega spravodajca, ktorý chce predniesť obdobný pozmeňovací, pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je, že tá bezbariérovosť bude povinná až od roku 2019. Čiže existujúci zriaďovatelia budú mať rok 2017 a ’18, dva roky na to, aby si tú bezbariérovosť upravili. No tak je to lepšie ako to, čo bolo predložené v návrhu zo strany ministerstva, čiže pridáva sa ďalší rok.
Takže, samozrejme, ja môžem len odporúčať kolegyniam, kolegom, aby hlasovali za obidva tieto návrhy (povedané so smiechom), neviem, teda ako to bude, pretože najprv sa bude hlasovať o kolegyni Cigánikovej a až potom o kolegovi Burianovi, keďže si dal s tým prednesom načas, ale keď už nie pozmeňovák kolegyne Cigánikovej, tak poprosím, podporte pozmeňovák kolegu Buriana.
No aj máme tu ďalšie problémy, to sú tie počty, počty, koľko, koľko personálu má byť v jasliach, koľko z toho má byť vlastne tých odborných zamestnancov. Je to diskutabilné, netrúfam si to hodnotiť, došlo tam k nejakým ústupkom. Dajme tomu, že sa to možno praxou ešte vybrúsi, príde možno nejaká novela na jar, uvidíme, uvidíme, ako to pôjde. Takže do tohto by som nechcel už v tejto fáze nejako príliš hovoriť, ale v každom prípade, v každom prípade ma trápi to, čo to tu takisto zaznelo v podobe dvoch pozmeňovacích návrhov, pod jedným som ako spoluautor priamo zaangažovaný, a to je ten vekový prekryv, kedy ma dieťa končiť v jasliach a kedy teda má ísť do škôlky.
Ja poviem to, čo tu ešte asi nejak nezaznelo, aspoň som to nezačul, keď si pozriete zákon o materských školách, tak pri tom všetkom rezortizme, ktorý tu máme, na jednej strane je práca, prácari, na druhom sú školáci, tak v zákone o materských školách je predsa povedané, že do materskej školy môžu za výnimočných okolností zobrať aj dieťa už od dvoch rokov.
Čo tým chcem povedať, chcem tým povedať, že ten tvrdý rezortizmus vlastne až taký tvrdý nie je, pretože tu máme legislatívu, ktorá hovorí, že to menej ako trojročné dieťa, ktoré rezortne patrí pod sociálne veci, majú vo svojom zákone o materských školách upravený školáci. Takže z tejto jednej strany to máme v legislatíve, takže prečo sa tak bránime tomu, aby to bolo podobne aj z druhej strany, aby v jasličkovom zákone z rezortu sociálnych vecí a rodiny, kde teda bazírujeme na tom, že tento rezort má na starosti deti vo veku do troch rokov, prečo by tam úplne pokojne nemohli byť aj temer štvorročné detí. Tak ako sú v materskej škole v rezorte školstva dvojročné, môžu tam byť, tak prečo by v jasliach nemohlo byť aj dieťa, ktoré má temer štyri roky. Zrútil by sa svet? To je ten rezortizmus medzi týmito dvoma rezortami tak zásadný? To sa naozaj neviete porozprávať medzi sebou? Tam sú také osobné rozpory medzi ministrami alebo medzi úradníkmi, alebo čo sa stalo? Ako teraz kvôli tomu, že sa nevie, si nevie sadnúť minister práce, sociálnych vecí a minister školstva k tejto téme za jeden stôl, teraz majú rodiny sa čudovať, že moje trojročné dieťa, no dobre, zostane tam ešte do konca kalendárneho roka, ale potom musí ísť z tých jaslí preč? To ako má fungovať tento štát? Dieťa, ktoré dosiahne vek tri roky v decembri, musí koncom decembra z tých jaslí jednoducho odísť, lebo aj tam zostane, tak ten zriaďovateľ porušuje zákon. Bude dostávať sankcie. Nechcem citovať, že koľko, aby som niekoho nenaplašil. Čiže to dieťa musí odísť.
A kam to dieťa tí rodičia dajú do materskej školy? No hurá! To funguje, samozrejme. Áno, prídete v nejakej dedinke alebo v mestečku do materskej školy s tým, že aha, tak ja mám, teraz je január, ja mám trojročné dieťa, minulý mesiac malo tretie narodeniny, z jaslí muselo odísť, lebo je taký zákon, a teraz vy mi ho zrejme vezmete do materskej školy. No a tá pani riaditeľka materskej školy tomu rodičovi vysvetlí, no, bohužiaľ, my máme nadstav, my máme 30 detí v jednej triede, už sa to jednoducho nedá. Ešte možno keby ste prišli včera, ale už vás predbehli. Jednoducho tie deti sa, tie trojročné deti sa do tých materských škôl nedostanú. Ak je obec alebo mesto, kde dostanú, tak to je skôr výnimka ako pravidlo. Prosím vás, veď kde žijeme? Žijeme na Slovensku, netvárme sa, že tých materských škôl tu máme tak veľa, že sú tam voľné miesta, už len sa čaká na to, kedy tam prídu deti. Takže to dieťa nezoberú, vyhodia z jaslí, lebo zákon, a neprijmú do materskej školy, lebo nie sú miesta. Povinnosť brať deti do materskej školy je, pokiaľ dobre viem, až keď je to posledný rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, čiže až tie, v tom predškolskom veku tesne sa dieťa do škôlky musí umiestniť, tie mladšie nie.
A teraz čo majú tí rodičia robiť? Ten slávny pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. No ako sa to teraz bude zosúlaďovať? Ako má tá matka, ktorá chce ísť do práce, má možnosť pracovať, má sa kam vrátiť do práce, ako má ísť do práce, keď to jej tri..., to, to dieťa vo veku tri roky a jeden mesiac už nemá v jasliach, nezobrali ho do škôlky, babka žije na druhom konci republiky, čo má teraz urobiť? Má to dieťa zo sebou nosiť do roboty ako tu kolegyňa? To sa nie vždy dá. Čiže to ako chcete vysvetliť ľuďom, že dobre spravujete tento štát, a pritom ide o úplnú prkotinu, veď ten štát to nebude stáť ani euro, len prosím vás, klapky dole z očí, jeden minister, druhý minister, sadnite si a urobte to, aby aj 3,5-ročné dieťa mohlo byť v jasliach. Čo sa zrúti svet? To sem príde niekto z Bruselu nás nejako spucovať? Veď predsa sám ste dali do zákona klauzulu, že keď dieťa dovŕši tri roky, tak do konca kalendárneho roka môže v tých jasliach ešte byť. Čiže to dieťa, ktoré má to šťastie, že sa narodí v januári, tam ešte 11 mesiacov môže byť, až do konca roka, ale dieťa, ktoré sa narodí v decembri, má smolu, pretože musí pár dní po svojich tretích narodeninách tie jasle opustiť.
Veď tie dva návrhy, ktoré tu zazneli, ktoré, ktoré sú o tom istom, hovoria len, len to, že pokiaľ januárové dieťa ešte môže byť 11 mesiacov v jasliach, tak nech aj septembrové dieťa môže byť ešte 11 mesiacov v jasliach, lebo tam bude môcť byť do konca školského roka. Preto, aby sa to obdobie trošku preklenulo, aby sa pomohlo, a preto, lebo je vyššia pravdepodobnosť technicky, veď to poznáte tí, ktorí máte malé deti, že k septembru pri otvorení nového školského roka vám to 3,5-ročné dieťa zoberú s vyššou pravdepodobnosťou do škôlky ako v januári. Aj v januári ho môžu zobrať, ale výnimočne, ak sú náhodou voľné miesta, náhodou sú voľné miesta. Čiže o nič iné nejde, len doslova o učebnicový príklad zdravého rozumu.
Páni ministri, tým myslím aj ministra Plavčana, máte zdravý rozum alebo nemáte?
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 17:15 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, budem viac-menej opakovať alebo reagovať to, čo tu už zaznelo. Tá diskusia na moje príjemné prekvapenie bola pomerne široká, rozsiahla a vystúpilo množstvo mojich kolegýň, ktoré sa tejto téme venujú či už pri poslaneckej práci, alebo sem prišli z prostredia, kde sa so sociálnymi službami alebo teda s jasličkami pre deti stretávali vo svojej praxi mnoho rokov predtým, ako boli zvolení do parlamentu.
Ja už som reagoval faktickými poznámkami na vystúpenia kolegýň k tej časti novely a k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré sa týkajú tých klasických doterajších zariadení sociálnych služieb pre starších ľudí a pre zdravotne postihnutých ľudí, tak ešte raz zopakujem, opakovanie je matka múdrosti a táto téma si to zaslúži, je veľmi dôležitá, Slovensko starne a pribúda nám počet dôchodcov a dôchodkový vek, resp. vek dožitia sa zvyšuje, ale to má potom následky z hľadiska sociálnych služieb vyššieho tlaku na požiadavky, na počet miest v sociálnych službách, samozrejme, aj na ich kvalitu, ktorú bez toho chceme predsa mať čo najlepšiu. Čiže to si so sebou prináša finančné požiadavky. Pokiaľ sú to zariadenia, ktoré sú zriaďované v kompetenciách samospráv, tak, samozrejme, samosprávy majú vyčlenené finančné prostriedky na ich financovanie, ale aj ich mešec nie je bezodný a aj oni musia starostlivo zvažovať, koľko dokážu vyčleniť vo svojich rozpočtoch na zariadenia, a zvažovať, akým spôsobom im pomáha štát.
No ako tu už bolo povedané opakovane, tá pomoc štátu tu síce je, ale je zamrazená na úrovni niekoľko rokov dozadu. Takže s tým, ako rastú náklady na prevádzku týchto zariadení, či už sú to zariadenia samospráv alebo zariadenia neverejných poskytovateľov, ide najmä o zvyšovanie platov, či zvyšovaním minimálnej mzdy, jednoducho tým prirodzeným konkurenčným prostredím, kedy zamestnanci zariadení si dnes môžu už vyberať, už nie sú odkázaní na to, že nemajú inú možnosť zamestnať sa, či už je to tu spomínané Rakúsko alebo iné krajiny, kde ich radi príjmu a dajú im omnoho väčší plat, ako majú na Slovensku, alebo sú to iné sektory našej ekonomiky alebo služieb, kde sa tie pracovné miesta skrátka vytvárajú. A to jedno s druhým skrátka vytvára tlak na zvyšovanie ich miezd, tým pádom odvodov, tým pádom celkovým mzdových nákladov a tie mzdové náklady tvoria väčšinu nákladov na prevádzku týchto zariadení. Čiže aj keby sme brali do úvahy to, že máme stabilné ceny energií, tak nemáme stabilné platy, pretože platy nám rastú, čo je dobrá správa, ale pre tých, ktorí tie platy majú v zariadeniach vyplatiť a udržať ekonomiku týchto zariadení bez väčšej pomoci štátu, je to skrátka správa zlá. Takže si vyberme, že čo vlastne chceme. Ak chceme hovoriť o tom, že platy na Slovensku rastú, tak musí logicky rásť aj príspevok štátu do zariadení. Nielen tou formou, že vlastne samosprávy získali z vyšších daní, ako ste, pán minister, povedali vyše 400 mil., tým pádom majú čo dať a najmä svojim zariadeniam, nestačí to. A keď sa posunieme optikou na neverejných poskytovateľov, tak, tak tam je to naozaj hrozné, pretože, pretože tam tá pomoc zo strany samosprávy je častokrát len symbolická alebo dokonca žiadna a tým pádom sú odkázaní len na príspevky od štátu po prvé a po druhé na platby tých klientov. A keďže príspevky od štátu sú zamrazené z hľadiska príspevku na jedného klienta, tak čo iné im zostáva, aj keď by akokoľvek chceli veci riešiť inak, nemôžu nijako inak ako tým, že zvyšujú požiadavky na klientov, aby platili vyššiu sumu z vlastných peňazí.
Čiže sme v slepej uličke. Samosprávy počet miest nemajú ako zvyšovať, pretože ich rozpočty nepustia. Neverejní poskytovatelia, ktorí sú dnes zabehnutí, majú to know-how niekoľkoročné a sú ďalší, ktorí by možno radi aj postavili nejaké zariadenie, tak oni by možno počty miest zvýšili, ale nemajú tak v reálnom živote klientov, ktorí by tam síce chceli ísť, ale, ale nemajú na tých 700-800 eur, ktoré sa od nich očakáva ako poplatok.
Takže ešte raz, môžme sa len tešiť na budúci rok, ak teda bude prijatá veľká novela alebo dokonca nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal zásadným spôsobom zlepšiť financovanie. Uvidíme, ako to tie zariadenia ten rok prežijú, lebo to bude vlastne platné až od roku 2018, keď tak počítam, skôr sa to asi nespustí, skôr sa to asi nespustí. Takže ako prežijú ten rok, uvidíme, tak ako prežili doteraz, to znamená bude to tam stagnovať, skrátka, premrhaný ďalší rok a je mi to ľúto, je mi to osobne ľúto, premrhali sa tu roky, kedy to už mohlo fungovať.
Pokiaľ ide o jasle, jasličkový zákon, tú časť zákona, ktorú nazývame jasličkový zákon, tak v prvom rade je nešťastné, že sa zvolila táto cesta a tá legislatívna úprava fungovania detských jaslí sa dáva do zákona o sociálnych službách. Omnoho lepšie by bolo, keby to bol samostatný zákon. Či už máme v našej legislatíve 5 050 zákonov alebo 5 051, ono by to bolo jedno, ale to rozdelenie by bolo dobré preto, lebo by sme neboli pri posudzovaní pravidiel v detských jasliach viazaní určitým spoločným jadrom, ktoré vyplýva z toho, že je to teda dané do zákona o sociálnych službách. Áno, narážam napríklad na bezbariérovosť, o ktorej sa tu už tiež veľa povedalo. Ako to bude s poslaneckým návrhom, pán spravodajca, Jozefa Buriana, ktorý vidíme na internete? Bude predložený, alebo je to nejaká fikcia? (Reakcia spravodajcu.) Bude predložený po mojom vystúpení zrejme, výborne.
Takže zaznel tu, ak si dobre pamätám, pozmeňovací návrh kolegyne Cigánikovej, a keď si pozriete na webe, tu už si, už si brúsi pero či jazyk pán kolega spravodajca, ktorý chce predniesť obdobný pozmeňovací, pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je, že tá bezbariérovosť bude povinná až od roku 2019. Čiže existujúci zriaďovatelia budú mať rok 2017 a ’18, dva roky na to, aby si tú bezbariérovosť upravili. No tak je to lepšie ako to, čo bolo predložené v návrhu zo strany ministerstva, čiže pridáva sa ďalší rok.
Takže, samozrejme, ja môžem len odporúčať kolegyniam, kolegom, aby hlasovali za obidva tieto návrhy (povedané so smiechom), neviem, teda ako to bude, pretože najprv sa bude hlasovať o kolegyni Cigánikovej a až potom o kolegovi Burianovi, keďže si dal s tým prednesom načas, ale keď už nie pozmeňovák kolegyne Cigánikovej, tak poprosím, podporte pozmeňovák kolegu Buriana.
No aj máme tu ďalšie problémy, to sú tie počty, počty, koľko, koľko personálu má byť v jasliach, koľko z toho má byť vlastne tých odborných zamestnancov. Je to diskutabilné, netrúfam si to hodnotiť, došlo tam k nejakým ústupkom. Dajme tomu, že sa to možno praxou ešte vybrúsi, príde možno nejaká novela na jar, uvidíme, uvidíme, ako to pôjde. Takže do tohto by som nechcel už v tejto fáze nejako príliš hovoriť, ale v každom prípade, v každom prípade ma trápi to, čo to tu takisto zaznelo v podobe dvoch pozmeňovacích návrhov, pod jedným som ako spoluautor priamo zaangažovaný, a to je ten vekový prekryv, kedy ma dieťa končiť v jasliach a kedy teda má ísť do škôlky.
Ja poviem to, čo tu ešte asi nejak nezaznelo, aspoň som to nezačul, keď si pozriete zákon o materských školách, tak pri tom všetkom rezortizme, ktorý tu máme, na jednej strane je práca, prácari, na druhom sú školáci, tak v zákone o materských školách je predsa povedané, že do materskej školy môžu za výnimočných okolností zobrať aj dieťa už od dvoch rokov.
Čo tým chcem povedať, chcem tým povedať, že ten tvrdý rezortizmus vlastne až taký tvrdý nie je, pretože tu máme legislatívu, ktorá hovorí, že to menej ako trojročné dieťa, ktoré rezortne patrí pod sociálne veci, majú vo svojom zákone o materských školách upravený školáci. Takže z tejto jednej strany to máme v legislatíve, takže prečo sa tak bránime tomu, aby to bolo podobne aj z druhej strany, aby v jasličkovom zákone z rezortu sociálnych vecí a rodiny, kde teda bazírujeme na tom, že tento rezort má na starosti deti vo veku do troch rokov, prečo by tam úplne pokojne nemohli byť aj temer štvorročné detí. Tak ako sú v materskej škole v rezorte školstva dvojročné, môžu tam byť, tak prečo by v jasliach nemohlo byť aj dieťa, ktoré má temer štyri roky. Zrútil by sa svet? To je ten rezortizmus medzi týmito dvoma rezortami tak zásadný? To sa naozaj neviete porozprávať medzi sebou? Tam sú také osobné rozpory medzi ministrami alebo medzi úradníkmi, alebo čo sa stalo? Ako teraz kvôli tomu, že sa nevie, si nevie sadnúť minister práce, sociálnych vecí a minister školstva k tejto téme za jeden stôl, teraz majú rodiny sa čudovať, že moje trojročné dieťa, no dobre, zostane tam ešte do konca kalendárneho roka, ale potom musí ísť z tých jaslí preč? To ako má fungovať tento štát? Dieťa, ktoré dosiahne vek tri roky v decembri, musí koncom decembra z tých jaslí jednoducho odísť, lebo aj tam zostane, tak ten zriaďovateľ porušuje zákon. Bude dostávať sankcie. Nechcem citovať, že koľko, aby som niekoho nenaplašil. Čiže to dieťa musí odísť.
A kam to dieťa tí rodičia dajú do materskej školy? No hurá! To funguje, samozrejme. Áno, prídete v nejakej dedinke alebo v mestečku do materskej školy s tým, že aha, tak ja mám, teraz je január, ja mám trojročné dieťa, minulý mesiac malo tretie narodeniny, z jaslí muselo odísť, lebo je taký zákon, a teraz vy mi ho zrejme vezmete do materskej školy. No a tá pani riaditeľka materskej školy tomu rodičovi vysvetlí, no, bohužiaľ, my máme nadstav, my máme 30 detí v jednej triede, už sa to jednoducho nedá. Ešte možno keby ste prišli včera, ale už vás predbehli. Jednoducho tie deti sa, tie trojročné deti sa do tých materských škôl nedostanú. Ak je obec alebo mesto, kde dostanú, tak to je skôr výnimka ako pravidlo. Prosím vás, veď kde žijeme? Žijeme na Slovensku, netvárme sa, že tých materských škôl tu máme tak veľa, že sú tam voľné miesta, už len sa čaká na to, kedy tam prídu deti. Takže to dieťa nezoberú, vyhodia z jaslí, lebo zákon, a neprijmú do materskej školy, lebo nie sú miesta. Povinnosť brať deti do materskej školy je, pokiaľ dobre viem, až keď je to posledný rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, čiže až tie, v tom predškolskom veku tesne sa dieťa do škôlky musí umiestniť, tie mladšie nie.
A teraz čo majú tí rodičia robiť? Ten slávny pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. No ako sa to teraz bude zosúlaďovať? Ako má tá matka, ktorá chce ísť do práce, má možnosť pracovať, má sa kam vrátiť do práce, ako má ísť do práce, keď to jej tri..., to, to dieťa vo veku tri roky a jeden mesiac už nemá v jasliach, nezobrali ho do škôlky, babka žije na druhom konci republiky, čo má teraz urobiť? Má to dieťa zo sebou nosiť do roboty ako tu kolegyňa? To sa nie vždy dá. Čiže to ako chcete vysvetliť ľuďom, že dobre spravujete tento štát, a pritom ide o úplnú prkotinu, veď ten štát to nebude stáť ani euro, len prosím vás, klapky dole z očí, jeden minister, druhý minister, sadnite si a urobte to, aby aj 3,5-ročné dieťa mohlo byť v jasliach. Čo sa zrúti svet? To sem príde niekto z Bruselu nás nejako spucovať? Veď predsa sám ste dali do zákona klauzulu, že keď dieťa dovŕši tri roky, tak do konca kalendárneho roka môže v tých jasliach ešte byť. Čiže to dieťa, ktoré má to šťastie, že sa narodí v januári, tam ešte 11 mesiacov môže byť, až do konca roka, ale dieťa, ktoré sa narodí v decembri, má smolu, pretože musí pár dní po svojich tretích narodeninách tie jasle opustiť.
Veď tie dva návrhy, ktoré tu zazneli, ktoré, ktoré sú o tom istom, hovoria len, len to, že pokiaľ januárové dieťa ešte môže byť 11 mesiacov v jasliach, tak nech aj septembrové dieťa môže byť ešte 11 mesiacov v jasliach, lebo tam bude môcť byť do konca školského roka. Preto, aby sa to obdobie trošku preklenulo, aby sa pomohlo, a preto, lebo je vyššia pravdepodobnosť technicky, veď to poznáte tí, ktorí máte malé deti, že k septembru pri otvorení nového školského roka vám to 3,5-ročné dieťa zoberú s vyššou pravdepodobnosťou do škôlky ako v januári. Aj v januári ho môžu zobrať, ale výnimočne, ak sú náhodou voľné miesta, náhodou sú voľné miesta. Čiže o nič iné nejde, len doslova o učebnicový príklad zdravého rozumu.
Páni ministri, tým myslím aj ministra Plavčana, máte zdravý rozum alebo nemáte?
Ďakujem.
Rozpracované
17:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:30
Simona PetríkJa možno len poviem k tomu, keď hovoril o tom prekryve.
Ja s tým absolútne súhlasím, len tam je potom tá, tá argumentácia z toho titulu, že teda to dieťa, ktoré už dosiahlo tie tri roky a potom je tam teda až do konca školského roka, že naozaj možno bude strádať, strádať na vzdelávaní, ktoré by mu poskytla...
Ja možno len poviem k tomu, keď hovoril o tom prekryve.
Ja s tým absolútne súhlasím, len tam je potom tá, tá argumentácia z toho titulu, že teda to dieťa, ktoré už dosiahlo tie tri roky a potom je tam teda až do konca školského roka, že naozaj možno bude strádať, strádať na vzdelávaní, ktoré by mu poskytla tá škôlka, hej, ja tom rozumiem, no. O tom sme sa aj rozprávali dnes s tým pánom štátnym tajomníkom a zhodli sme sa na tom, tak prečo neurobiť naozaj generálne jednu, jeden dobrý zákon, ktorý by dajme tomu garantoval deťom škôlku už napríklad od jedného roka, pretože teraz tu máme chaos. Nevieme, čo je škôlka, čo sú jasle, jasle sa budú musieť teraz zapisovať do registra sociálnych služieb, škôlky sa zapisujú do siete škôl a školských zariadení, aj s tým majú veľký problém, čo mi je doteraz záhadou, prečo zastupiteľstvá majú problém ich zapisovať aj po splnení formálnych požiadaviek. Čiže a dokonca sú to škôlky, ktoré teda formálne by mali prijímať deti už od dvoch rokov veku, to znamená, že tam zrazu tie dvojročné deti už vzdelávané by mali byť, ale v tých jasliach teda ešte stále nie, takže ja len hovorím o tom, že možno by bolo načase za zamyslieť nad jedným dobrým zákonom, kde by si mohlo sadnúť ministerstvo práce s ministerstvom školstva a vymyslieť dobrý zákon o tom, ako by tým deťom mala byť garantovaná škôlka už od dajme tomu naozaj prvého roka, ako je to aj v iných západných krajinách, a tým pádom by sme vyriešili všetok chaos a nemuseli by sme sa trápiť nedostatkom miest v škôlkach.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 17:30 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi za jeho reč a podporu aj teda nášho spoločného pozmeňovacieho návrhu.
Ja možno len poviem k tomu, keď hovoril o tom prekryve.
Ja s tým absolútne súhlasím, len tam je potom tá, tá argumentácia z toho titulu, že teda to dieťa, ktoré už dosiahlo tie tri roky a potom je tam teda až do konca školského roka, že naozaj možno bude strádať, strádať na vzdelávaní, ktoré by mu poskytla tá škôlka, hej, ja tom rozumiem, no. O tom sme sa aj rozprávali dnes s tým pánom štátnym tajomníkom a zhodli sme sa na tom, tak prečo neurobiť naozaj generálne jednu, jeden dobrý zákon, ktorý by dajme tomu garantoval deťom škôlku už napríklad od jedného roka, pretože teraz tu máme chaos. Nevieme, čo je škôlka, čo sú jasle, jasle sa budú musieť teraz zapisovať do registra sociálnych služieb, škôlky sa zapisujú do siete škôl a školských zariadení, aj s tým majú veľký problém, čo mi je doteraz záhadou, prečo zastupiteľstvá majú problém ich zapisovať aj po splnení formálnych požiadaviek. Čiže a dokonca sú to škôlky, ktoré teda formálne by mali prijímať deti už od dvoch rokov veku, to znamená, že tam zrazu tie dvojročné deti už vzdelávané by mali byť, ale v tých jasliach teda ešte stále nie, takže ja len hovorím o tom, že možno by bolo načase za zamyslieť nad jedným dobrým zákonom, kde by si mohlo sadnúť ministerstvo práce s ministerstvom školstva a vymyslieť dobrý zákon o tom, ako by tým deťom mala byť garantovaná škôlka už od dajme tomu naozaj prvého roka, ako je to aj v iných západných krajinách, a tým pádom by sme vyriešili všetok chaos a nemuseli by sme sa trápiť nedostatkom miest v škôlkach.
Ďakujem.
Rozpracované
17:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:32
Jozef MihálVystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 17:32 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Áno, samozrejme, je tu argument vzdelávania detí v jasliach. Tam to vzdelávanie nie je, lebo to tak, lebo to v zákone nie je, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a nie školstva, pri škôlkach, naopak, vzdelávanie je dôležitou súčasťou procesov, lebo je to ministerstvo školstva, zase rezortizmus. Ale technicky, pokiaľ januárové dieťa 11 mesiacov môže zostať v jasliach, a teda nebude vzdelávané, no, tak potom to decembrové dieťa zase. Čiže toto nemôže byť dogma, že v jasliach nemáme legislatívne upravené vzdelávanie, pretože potom, potom nepripustíme ani to, aby tie januárové trojročné deti zostali do konca kalendárneho roka, lebo 11 mesiacov nebudú vzdelávané.
Rozpracované
17:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:34
Jozef BurianA tou prvou základnou vecou je to, že sme upozorňovali všetkých poskytovateľov verejných a hlavne neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, že zmenou zákona o dani z príjmov fyzických osôb prejde 100 % financovania dane z príjmov fyzických osôb pod municipality, teda pomerom, ktorý predtým bol 12 % v prospech štátu, ktorý opravil ešte pán Mikloš, opravil teda a v prospech štátu teda zvýšil podiel štátu na 12 %, sa tento spôsob zmenil 100 %, alebo 100 % prechodom dane z príjmu ako príjmu pre municipality, pre vyššie územné celky, pre mestá a obce, to znamená, že dnes majú pomer z pôvodných 20 %, dnes má pomer vyšší územný celok 30%, z pôvodných 67 % má dnes pomer 70 %, majú mestá a obce. A to je veľmi dôležitý faktor. Vzhľadom k tomu, že teda hlavnou argumentáciou, hlavným neverejným poskytovateľom sociálnych služieb bol fakt ten, že vyššie územné celky nedofinancuvávajú tú časť financovania, ktorú mali oni v svojej kompetencii, a to sa udialo potom, následný krok, v roku 2014 ministerstvo financií poskytlo nesystémovú dávku 12 mil., aby zachraňovalo rok 2014 ako prechodný rok na financovanie, na 100 % financovanie dani z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky a mestá a obce.
No lenže čo sa stalo, neverejní poskytovatelia hľadali možnosť, ako zabezpečiť si čo lepší štandard, tak radšej nechali financovanie VÚC-kami, VÚC-kou a prešli na financovanie štátu. Bolo to prechodné obdobie, ktoré v zákone o sociálnych službách bolo jednoročné prechodné obdobie na to, aby si definovali systém ZPS-ky alebo DSS-ky a vlastne tieto, tieto, títo neverejní poskytovatelia vytvorili proces ten, že odchádzali, systémovo odchádzali od financovania od vyšších územných celkov smerom na štát. A stalo sa to, že štát vyplácal 320, pre týchto neverejných poskytovateľov to bola väčšia istota, mať 320 ako neistých 400 eur od vyššieho územného celku, prešli na financovanie štátu, stalo sa to, že od roku 2012, keď ministerstvo financovalo, financovalo asi, objem asi 32 mil. eur, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 2016 je to viac ako 90 mil. eur. Čiže dnes máme trojnásobný, trojnásobný vyšší, vyššiu požiadavku na financovanie od štátu, pričom vyššie územné celky získali z 22,75, pokiaľ si dobre pamätám, pomeru na dani z príjmov fyzických osôb, dostali dnes 30 %.
Dnes sa vytvoril priestor na to a aj tým, že ekonomika šliape, vyššia zamestnanosť, väčšie príjmy dane z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky, dnes sa stáva to, že dnes sú vyššie územné celky pripravené na dofinancovanie a aj vzhľadom k tomu, čo sa robili veľké stretnutia s jednotlivými vyššími územnými celkami, kde sa presne vypočítavalo, koľko financovali, ako budú budúci rok financovať, koľko je tá rezerva, ktorú môžu ešte použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Všetky VÚC-ky unissimo deklarovali, že dajú vyšší podiel. Dokonca z roku 2015 a..., pardon, z 2015 na 2016 to bolo takmer 16 mil. eur a to už bol dosť výrazný krok k tomu, aby zabezpečili dosť výrazné kompetentné financovanie pre svoje zariadenia, hlavne ktoré sú špecializované zariadenia, a to je ten proces, ktorý, ja rozumiem aj tým neverejným, hlavne neverejným poskytovateľom, že idú tam, kde majú väčšiu istotu. Dnes sa stal ten pomer, že vyššie územné celky už majú dostatok zdrojov na financovanie, ale štát, pod ktorý prešli povedzme títo neverejní poskytovatelia, dáva výšku 320 eur. Áno, je to určitým spôsobom, môžem súhlasiť s tým, že po navýšení nákladov minimálnej bola tu veľká diskusia o tom, že minimálna mzda rastie, rastú náklady pre tieto zariadenia, v každom prípade bude nutné do budúcna hľadať riešenie na to, aby sa zabezpečila dostatočná výška financovania pre tieto zariadenia, keď, musím povedať, zase sa zvýšili aj tlaky na štandardizáciu, čo je kvality a technických náležitostí, takže všetky tieto tlaky vyvolávajú určitým spôsobom vyšší tlak na zabezpečenie dofinancovania takýchto služieb. Ale znovu opakujem, napriek tomu, že boli ubezpečovaní od ministerstva práce, že systém, ktorý vytvoríme, tlak na municipality, hlavne na vyššie územné celky, zabezpečí to, že jednoducho budú schopné takýmto spôsobom dofinancovať väčší rozdiel.
Čiže dnes je väčší tlak napriek tomu, že sa zvýšili daň z príjmu fyzických osôb, teda pomer v prospech tejto municipality hlavne vyšších územných celkov, napriek tomu štát dáva trojnásobok väčších výdavkov do tohto systému. Tu je, tu je dosť veľký problém, o ktorom by bolo dobré, aby aj bola taká nejaká otvorená spoločná diskusia. Na výbore sa vlastne otvoril aj tento problém. Bol by som rád, aby ste vnímali všetcia tí, ktorí majú záujem, ale seriózne majú záujem sa s touto problematikou zoznámiť a seriózne o tom sa baviť.
Ja sa prikláňam k tomu, aj keď teda mali sme niečo už pripravené v priebehu roku 2015 na to, aby sme teda urobili nejaký ten základný kameň toho financovania, ale faktom je, že treba, a s tým súhlasím, zabezpečiť plnohodnotné alebo, dá sa povedať, plnohodnotné financovanie sociálnych služieb. Dokonca som názoru, že by sa zákon mohol rozdeliť na financovanie, aby nie každý rok sme otvárali celkovú, celkovú etudu celého zákona možno rozdeliť na financovanie tak, ako to je v školstve povedzme, finančná časť a tá časť, ktorá bude zabezpečovať systém, systém fungovania sociálnych služieb. Myslím, že sa zaviedol veľmi slušný systém aj kontrolný systém, otázka dodržiavania tejto kontroly je veľmi dôležitá. Nechcem ďalej sa veľmi rozvíjať, lebo to sú relatívne dosť ťažké témy, ale myslím si, že toto je podstata, a každý dúfame, že teda ten nový zákon prinesie, hlavne čo sa týka tej časti finančnej. Myslím, že pokiaľ sa týka systému fungovania vôbec sociálnych služieb, nastavenie parametrizácie, si myslím, že je na veľmi, veľmi slušnej úrovni. Musím povedať, že aj, aj vláda, predpokladám, že nebudem ako takýmto spôsobom veľmi do toho vstupovať, čo je kľúčové a čo je dôležité, tým kľúčom je, je finančná časť.
A teraz k denným stacionárom tu niekto vyjadril názor, že je to v podstate, že to je koniec denným stacionárom, je to v podstate niečo, čo teda zabezpečí, že denné stacionáre prestanú fungovať. No, je to zase len veľká polemika, musím povedať, že tam, kde tie denné stacionáre fungovali od začiatku a fungovali systémovo, sa jednoducho preklenulo do, do možno do časti špekulácie v rámci týchto sociálnych služieb. Potom, čo pán exminister Mihál prijal novelu zákona, v ktorom postavil financovanie denných stacionárov len na ťarchu štátu s tým, že vyššie územné celky len podstate formálne podpisujú, by som povedal, povolenie na činnosť, kde mestá, obce podstate dvíhajú ruky a nemajú o to záujem, tak v podstate nie štát má vykonávať kontrolnú funkciu, do ktorej dáva 100 % peňazí, a jednoducho tá kontrolná činnosť nie je jednoduchá v tomto, v tomto prípade, a preto si myslím, že aj tu treba hľadať riešenie pomerového financovania tak, aby ten, kto vydáva takéto potvrdenie, mal minimálne záujem na tom, že to potvrdenie, drží si ho za svoje a jednoducho vie, že keď do toho dáva peniaze, len tak halabala sa jednoducho takéto potvrdenia nebudú vystavovať, čiže ja som za, za nejaký systém pomerného financovania aj v tomto, v týchto náležitostiach a treba povedať, že vyššie územné celky a miesta a obce, ktoré, ktoré majú na starosti povedzme aj podprahovky, o ktorých tu bolo spomínané a krízové centrá, myslím, že dnes majú evidentne jasne vytvorené podmienky vzhľadom k tomu, že ich príjmy stúpli za posledné dva roky, pokiaľ si dobre pamätám, o viac ako 400 mil. eur.
Čiže tie peniaze, zdroje sú a treba hľadieť na to, aby tá zodpovednosť práve u týchto municipalít bola významná. Preniesť celú ťarchu na úroveň štátu, veľmi jednoduchý spôsob, ale v konečnom dôsledku potom sa budeme baviť o tom, kde je tá funkcia toho štátu, kde je tá funkcia tých municipalít. V každom prípade to financovanie podľa stupňov odkázanosti má svoje ratio a to ratio bude asi dôležité do budúcna, ale treba to jednoducho dobre nastaviť, lebo aj tento systém neni všemocný a všeudržateľný len podľa stupňa odkázanosti a všetky ostatné náklady si musíte zniesť vo svojich náležitostiach. Keďže sa veľmi zaujímavo otvorila diskusia aj, aj bezbariérovosti, tak dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval pán poslanec Mihál, takže ja ho prečítam:
V čl. I 58. bode § 110z odsek 9 znie:
„(9) Osoba, ktorá poskytuje k 31. decembru 2016 za odplatu činnosti, ktoré majú charakter odborných činností, obslužných činností alebo ďalších činností podľa § 16 až 18, alebo súboru týchto činností v rozsahu ustanovenom pre sociálnu službu podľa § 32b, a bude ich poskytovať aj po 31. decembri 2016, je povinná splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu. 17) od 1. januára 2019."
Myslím si, že je to nejaký kompromis, a myslím, že ten kompromis aj, myslím, že pani Shahzad povedala tiež, že práve ide o ten dohovor a ten dohovor neni o tom, že čím dlhšia bude lehota, tým je, tým, tým to napĺňa dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, naopak, tendencia, lebo, by som povedal, tou, tým záujmom teda ľudí so zdravotným postihnutím, práve naopak, čím skôr ako zabezpečiť bezbariérovosť. Takže ja si osobne myslím, že rok 2023, ktorý tu bol prezentovaný, je už rokom, ktorý je, ja neviem teraz, keď to teraz spočítam, asi šesť rokov odkladu, tak ja si myslím, že ten kompromis dvojročného odkladu na to, aby aj nákladovo sa vedeli tieto detské jasle, by som povedal, do tých nákladov vmestiť, pripraviť tieto všetky technické náležitosti a vyhovieť v rámci teda toho dohovoru ľudí zo zdravotným postihnutím, si myslím, že by to kompromis bol, ktorý by zdieľal asi tú úroveň všetkých tých, ktorí sa aj touto problematikou zaoberajú.
Myslím že všetky ďalšie témy, ktoré boli tu otvorené, to nie sú témy, ktoré vznikli včera, a výzva pre školstvo alebo pre, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrá, v konečnom dôsledku ale tu boli opomenuté ďalšie technické veci, ktoré nechcem teraz rozvíjať, ktoré nie sú také jednoduché na to, aby tu niekto povedal, že pri tri a jeden deň, pri dvesto... či dva roky a 364 dní, aby to, aby sme to tak vyriešili len tak hopom. A jednoducho myslím si, že asi, ja sa tiež prihováram na ten na odbremenenie toho medzirezortizmu, ale, bohužiaľ, aj fondy aj edukačné programy sú postavené na čerpanie práve do troch rokov, nad tromi rokmi a práve preto nechcem to tak, by som povedal, zjednodušiť a myslím si, že možno nájdeme nejakú spoločnú reč, možno aj na výbore a možno do budúcna sa dá takýmto spôsobom postaviť rozumné riešenie, ktoré by vyhovovalo asi všetkým tým, ktoré, ktoré, by som povedal kapacitne nedokážu umiestniť svoje deti v predškolských zariadeniach, teda v tých materských škôlkach.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.11.2016 o 17:34 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené..., pán minister, vážené dámy a páni, som rád, že táto diskusia bola plnohodnotná, lebo aj viacerí ľudia mali ju záujem o projekt sociálnych služieb, ten projekt sociálnych služieb nie je jednoduchý a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sme pracovali v podstate asi rok a pol až dva roky v pracovnej skupine na to, aby sme urobili systémovú zmenu, ktorá sa týka hlavne financovania. A bolo niekoľko, niekoľko problémov, ktoré by som len tak veľmi krátko vypichol, aby ste pochopili celý systém sociálnych služieb, lebo v podstate sa tu zamieňali niektoré dojmy s pojmami a niektoré nepresné veci, a rád by som upriamil pozornosť na základné veci.
A tou prvou základnou vecou je to, že sme upozorňovali všetkých poskytovateľov verejných a hlavne neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, že zmenou zákona o dani z príjmov fyzických osôb prejde 100 % financovania dane z príjmov fyzických osôb pod municipality, teda pomerom, ktorý predtým bol 12 % v prospech štátu, ktorý opravil ešte pán Mikloš, opravil teda a v prospech štátu teda zvýšil podiel štátu na 12 %, sa tento spôsob zmenil 100 %, alebo 100 % prechodom dane z príjmu ako príjmu pre municipality, pre vyššie územné celky, pre mestá a obce, to znamená, že dnes majú pomer z pôvodných 20 %, dnes má pomer vyšší územný celok 30%, z pôvodných 67 % má dnes pomer 70 %, majú mestá a obce. A to je veľmi dôležitý faktor. Vzhľadom k tomu, že teda hlavnou argumentáciou, hlavným neverejným poskytovateľom sociálnych služieb bol fakt ten, že vyššie územné celky nedofinancuvávajú tú časť financovania, ktorú mali oni v svojej kompetencii, a to sa udialo potom, následný krok, v roku 2014 ministerstvo financií poskytlo nesystémovú dávku 12 mil., aby zachraňovalo rok 2014 ako prechodný rok na financovanie, na 100 % financovanie dani z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky a mestá a obce.
No lenže čo sa stalo, neverejní poskytovatelia hľadali možnosť, ako zabezpečiť si čo lepší štandard, tak radšej nechali financovanie VÚC-kami, VÚC-kou a prešli na financovanie štátu. Bolo to prechodné obdobie, ktoré v zákone o sociálnych službách bolo jednoročné prechodné obdobie na to, aby si definovali systém ZPS-ky alebo DSS-ky a vlastne tieto, tieto, títo neverejní poskytovatelia vytvorili proces ten, že odchádzali, systémovo odchádzali od financovania od vyšších územných celkov smerom na štát. A stalo sa to, že štát vyplácal 320, pre týchto neverejných poskytovateľov to bola väčšia istota, mať 320 ako neistých 400 eur od vyššieho územného celku, prešli na financovanie štátu, stalo sa to, že od roku 2012, keď ministerstvo financovalo, financovalo asi, objem asi 32 mil. eur, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 2016 je to viac ako 90 mil. eur. Čiže dnes máme trojnásobný, trojnásobný vyšší, vyššiu požiadavku na financovanie od štátu, pričom vyššie územné celky získali z 22,75, pokiaľ si dobre pamätám, pomeru na dani z príjmov fyzických osôb, dostali dnes 30 %.
Dnes sa vytvoril priestor na to a aj tým, že ekonomika šliape, vyššia zamestnanosť, väčšie príjmy dane z príjmov fyzických osôb pre vyššie územné celky, dnes sa stáva to, že dnes sú vyššie územné celky pripravené na dofinancovanie a aj vzhľadom k tomu, čo sa robili veľké stretnutia s jednotlivými vyššími územnými celkami, kde sa presne vypočítavalo, koľko financovali, ako budú budúci rok financovať, koľko je tá rezerva, ktorú môžu ešte použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Všetky VÚC-ky unissimo deklarovali, že dajú vyšší podiel. Dokonca z roku 2015 a..., pardon, z 2015 na 2016 to bolo takmer 16 mil. eur a to už bol dosť výrazný krok k tomu, aby zabezpečili dosť výrazné kompetentné financovanie pre svoje zariadenia, hlavne ktoré sú špecializované zariadenia, a to je ten proces, ktorý, ja rozumiem aj tým neverejným, hlavne neverejným poskytovateľom, že idú tam, kde majú väčšiu istotu. Dnes sa stal ten pomer, že vyššie územné celky už majú dostatok zdrojov na financovanie, ale štát, pod ktorý prešli povedzme títo neverejní poskytovatelia, dáva výšku 320 eur. Áno, je to určitým spôsobom, môžem súhlasiť s tým, že po navýšení nákladov minimálnej bola tu veľká diskusia o tom, že minimálna mzda rastie, rastú náklady pre tieto zariadenia, v každom prípade bude nutné do budúcna hľadať riešenie na to, aby sa zabezpečila dostatočná výška financovania pre tieto zariadenia, keď, musím povedať, zase sa zvýšili aj tlaky na štandardizáciu, čo je kvality a technických náležitostí, takže všetky tieto tlaky vyvolávajú určitým spôsobom vyšší tlak na zabezpečenie dofinancovania takýchto služieb. Ale znovu opakujem, napriek tomu, že boli ubezpečovaní od ministerstva práce, že systém, ktorý vytvoríme, tlak na municipality, hlavne na vyššie územné celky, zabezpečí to, že jednoducho budú schopné takýmto spôsobom dofinancovať väčší rozdiel.
Čiže dnes je väčší tlak napriek tomu, že sa zvýšili daň z príjmu fyzických osôb, teda pomer v prospech tejto municipality hlavne vyšších územných celkov, napriek tomu štát dáva trojnásobok väčších výdavkov do tohto systému. Tu je, tu je dosť veľký problém, o ktorom by bolo dobré, aby aj bola taká nejaká otvorená spoločná diskusia. Na výbore sa vlastne otvoril aj tento problém. Bol by som rád, aby ste vnímali všetcia tí, ktorí majú záujem, ale seriózne majú záujem sa s touto problematikou zoznámiť a seriózne o tom sa baviť.
Ja sa prikláňam k tomu, aj keď teda mali sme niečo už pripravené v priebehu roku 2015 na to, aby sme teda urobili nejaký ten základný kameň toho financovania, ale faktom je, že treba, a s tým súhlasím, zabezpečiť plnohodnotné alebo, dá sa povedať, plnohodnotné financovanie sociálnych služieb. Dokonca som názoru, že by sa zákon mohol rozdeliť na financovanie, aby nie každý rok sme otvárali celkovú, celkovú etudu celého zákona možno rozdeliť na financovanie tak, ako to je v školstve povedzme, finančná časť a tá časť, ktorá bude zabezpečovať systém, systém fungovania sociálnych služieb. Myslím, že sa zaviedol veľmi slušný systém aj kontrolný systém, otázka dodržiavania tejto kontroly je veľmi dôležitá. Nechcem ďalej sa veľmi rozvíjať, lebo to sú relatívne dosť ťažké témy, ale myslím si, že toto je podstata, a každý dúfame, že teda ten nový zákon prinesie, hlavne čo sa týka tej časti finančnej. Myslím, že pokiaľ sa týka systému fungovania vôbec sociálnych služieb, nastavenie parametrizácie, si myslím, že je na veľmi, veľmi slušnej úrovni. Musím povedať, že aj, aj vláda, predpokladám, že nebudem ako takýmto spôsobom veľmi do toho vstupovať, čo je kľúčové a čo je dôležité, tým kľúčom je, je finančná časť.
A teraz k denným stacionárom tu niekto vyjadril názor, že je to v podstate, že to je koniec denným stacionárom, je to v podstate niečo, čo teda zabezpečí, že denné stacionáre prestanú fungovať. No, je to zase len veľká polemika, musím povedať, že tam, kde tie denné stacionáre fungovali od začiatku a fungovali systémovo, sa jednoducho preklenulo do, do možno do časti špekulácie v rámci týchto sociálnych služieb. Potom, čo pán exminister Mihál prijal novelu zákona, v ktorom postavil financovanie denných stacionárov len na ťarchu štátu s tým, že vyššie územné celky len podstate formálne podpisujú, by som povedal, povolenie na činnosť, kde mestá, obce podstate dvíhajú ruky a nemajú o to záujem, tak v podstate nie štát má vykonávať kontrolnú funkciu, do ktorej dáva 100 % peňazí, a jednoducho tá kontrolná činnosť nie je jednoduchá v tomto, v tomto prípade, a preto si myslím, že aj tu treba hľadať riešenie pomerového financovania tak, aby ten, kto vydáva takéto potvrdenie, mal minimálne záujem na tom, že to potvrdenie, drží si ho za svoje a jednoducho vie, že keď do toho dáva peniaze, len tak halabala sa jednoducho takéto potvrdenia nebudú vystavovať, čiže ja som za, za nejaký systém pomerného financovania aj v tomto, v týchto náležitostiach a treba povedať, že vyššie územné celky a miesta a obce, ktoré, ktoré majú na starosti povedzme aj podprahovky, o ktorých tu bolo spomínané a krízové centrá, myslím, že dnes majú evidentne jasne vytvorené podmienky vzhľadom k tomu, že ich príjmy stúpli za posledné dva roky, pokiaľ si dobre pamätám, o viac ako 400 mil. eur.
Čiže tie peniaze, zdroje sú a treba hľadieť na to, aby tá zodpovednosť práve u týchto municipalít bola významná. Preniesť celú ťarchu na úroveň štátu, veľmi jednoduchý spôsob, ale v konečnom dôsledku potom sa budeme baviť o tom, kde je tá funkcia toho štátu, kde je tá funkcia tých municipalít. V každom prípade to financovanie podľa stupňov odkázanosti má svoje ratio a to ratio bude asi dôležité do budúcna, ale treba to jednoducho dobre nastaviť, lebo aj tento systém neni všemocný a všeudržateľný len podľa stupňa odkázanosti a všetky ostatné náklady si musíte zniesť vo svojich náležitostiach. Keďže sa veľmi zaujímavo otvorila diskusia aj, aj bezbariérovosti, tak dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval pán poslanec Mihál, takže ja ho prečítam:
V čl. I 58. bode § 110z odsek 9 znie:
„(9) Osoba, ktorá poskytuje k 31. decembru 2016 za odplatu činnosti, ktoré majú charakter odborných činností, obslužných činností alebo ďalších činností podľa § 16 až 18, alebo súboru týchto činností v rozsahu ustanovenom pre sociálnu službu podľa § 32b, a bude ich poskytovať aj po 31. decembri 2016, je povinná splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu. 17) od 1. januára 2019."
Myslím si, že je to nejaký kompromis, a myslím, že ten kompromis aj, myslím, že pani Shahzad povedala tiež, že práve ide o ten dohovor a ten dohovor neni o tom, že čím dlhšia bude lehota, tým je, tým, tým to napĺňa dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, naopak, tendencia, lebo, by som povedal, tou, tým záujmom teda ľudí so zdravotným postihnutím, práve naopak, čím skôr ako zabezpečiť bezbariérovosť. Takže ja si osobne myslím, že rok 2023, ktorý tu bol prezentovaný, je už rokom, ktorý je, ja neviem teraz, keď to teraz spočítam, asi šesť rokov odkladu, tak ja si myslím, že ten kompromis dvojročného odkladu na to, aby aj nákladovo sa vedeli tieto detské jasle, by som povedal, do tých nákladov vmestiť, pripraviť tieto všetky technické náležitosti a vyhovieť v rámci teda toho dohovoru ľudí zo zdravotným postihnutím, si myslím, že by to kompromis bol, ktorý by zdieľal asi tú úroveň všetkých tých, ktorí sa aj touto problematikou zaoberajú.
Myslím že všetky ďalšie témy, ktoré boli tu otvorené, to nie sú témy, ktoré vznikli včera, a výzva pre školstvo alebo pre, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrá, v konečnom dôsledku ale tu boli opomenuté ďalšie technické veci, ktoré nechcem teraz rozvíjať, ktoré nie sú také jednoduché na to, aby tu niekto povedal, že pri tri a jeden deň, pri dvesto... či dva roky a 364 dní, aby to, aby sme to tak vyriešili len tak hopom. A jednoducho myslím si, že asi, ja sa tiež prihováram na ten na odbremenenie toho medzirezortizmu, ale, bohužiaľ, aj fondy aj edukačné programy sú postavené na čerpanie práve do troch rokov, nad tromi rokmi a práve preto nechcem to tak, by som povedal, zjednodušiť a myslím si, že možno nájdeme nejakú spoločnú reč, možno aj na výbore a možno do budúcna sa dá takýmto spôsobom postaviť rozumné riešenie, ktoré by vyhovovalo asi všetkým tým, ktoré, ktoré, by som povedal kapacitne nedokážu umiestniť svoje deti v predškolských zariadeniach, teda v tých materských škôlkach.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
17:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:47
Jozef MihálVystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 17:47 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem, bolo povedané naozaj všetko, si myslím a ja len chcem zdôrazniť, že osobne podporím, aj keď nebudem zajtra na hlasovaní, ale podporím, podporujem aspoň verbálne a odkazom pre svojich kolegov tento pozmeňujúci návrh.
Rozpracované
17:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:48
Erika JurinováJa sa možno len dotknem len časti, kedy ste hovorili o tých denných stacionároch, a došli ste až k tomu, že v podstate ten systém financovania nie je nastavený najlepšie, že proste beriem to, a súhlasím s vami, že by mal zároveň, že by sa malo na financovaní spolupodieľať rovnaká, rovnako aj samospráva. To je v poriadku, ale v zákone...
Ja sa možno len dotknem len časti, kedy ste hovorili o tých denných stacionároch, a došli ste až k tomu, že v podstate ten systém financovania nie je nastavený najlepšie, že proste beriem to, a súhlasím s vami, že by mal zároveň, že by sa malo na financovaní spolupodieľať rovnaká, rovnako aj samospráva. To je v poriadku, ale v zákone sme toto vôbec neriešili, my, čo sme namietali, tak sme hovorili len o tom, že voľakedy boli alebo aj doteraz boli podmienky veľmi široko a otvorene nastavené. Rozumiem, že musí prísť koniec takejto benevolencii, ale hovorím o tom, že tak, ako ich nastavujete teraz alebo ako ich ministerstvo nastavuje teraz, spôsobí naozaj existenčné problémy slušným a odborným prevádzkovateľom denných stacionárov. Potom ak zistí štát, že na takúto službu nemá, tak je možnože vhodné ju buď zrušiť, alebo nejak pretransformovať na niečo iné, lebo v tom prípade mi to pripomína aj niečo podobné ako projekt domácej opatrovateľskej starostlivosti, národný projekt, čo bol, neviem, či som vám presný názov povedala, ale takisto v prvom kole bola výzva, nabralo sa more ľudí, boli šťastní všetci opatrovatelia, že sa im na chvíľku situácia zlepší, a keď malo prísť to druhé kolo, nové kolo, podmienky sa stanovili tak, že vlastne boli nešťastní aj tí opatrovatelia, ale aj nielen domáci, ktorých sa vôbec nemalo podľa mňa týkať, ale aj tí, ktorí skutočne poskytovali tú službu ambulantne akoby, takže v tomto prípade sa mi zdá podobne, že môžu byť postihnutí aj tí, ktorí reálne prácu vykonávajú a vykonávajú dobre. Preto sme si dovolili pripomienkovať tie podmienky, ktoré sú nastavené podľa mňa až likvidačne.
Ale bola by som veľmi rada, keby sa možnože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 17:48 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Len veľmi krátko, som si nestihla ani poznámky robiť pri tom všetkom, čo ste hovorili.
Ja sa možno len dotknem len časti, kedy ste hovorili o tých denných stacionároch, a došli ste až k tomu, že v podstate ten systém financovania nie je nastavený najlepšie, že proste beriem to, a súhlasím s vami, že by mal zároveň, že by sa malo na financovaní spolupodieľať rovnaká, rovnako aj samospráva. To je v poriadku, ale v zákone sme toto vôbec neriešili, my, čo sme namietali, tak sme hovorili len o tom, že voľakedy boli alebo aj doteraz boli podmienky veľmi široko a otvorene nastavené. Rozumiem, že musí prísť koniec takejto benevolencii, ale hovorím o tom, že tak, ako ich nastavujete teraz alebo ako ich ministerstvo nastavuje teraz, spôsobí naozaj existenčné problémy slušným a odborným prevádzkovateľom denných stacionárov. Potom ak zistí štát, že na takúto službu nemá, tak je možnože vhodné ju buď zrušiť, alebo nejak pretransformovať na niečo iné, lebo v tom prípade mi to pripomína aj niečo podobné ako projekt domácej opatrovateľskej starostlivosti, národný projekt, čo bol, neviem, či som vám presný názov povedala, ale takisto v prvom kole bola výzva, nabralo sa more ľudí, boli šťastní všetci opatrovatelia, že sa im na chvíľku situácia zlepší, a keď malo prísť to druhé kolo, nové kolo, podmienky sa stanovili tak, že vlastne boli nešťastní aj tí opatrovatelia, ale aj nielen domáci, ktorých sa vôbec nemalo podľa mňa týkať, ale aj tí, ktorí skutočne poskytovali tú službu ambulantne akoby, takže v tomto prípade sa mi zdá podobne, že môžu byť postihnutí aj tí, ktorí reálne prácu vykonávajú a vykonávajú dobre. Preto sme si dovolili pripomienkovať tie podmienky, ktoré sú nastavené podľa mňa až likvidačne.
Ale bola by som veľmi rada, keby sa možnože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
17:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:50
Jozef BurianĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 17:50 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. A veľmi krátko, myslím, že prečo došlo k tým, by som povedal, upresneniam technických a kvality služieb, bol hlavne problém toho, že aby sa práve predišlo k tomu zneužívaniu a práve preto si myslím, že ak v dedine, ktorá má 100 ľudí, ľudí, ktorí majú po 62 rokov a vzniknú dva stacionáre, asi v tom neni asi niečo v poriadku. Asi neni niečo v poriadku, keď niekto si otvorí 20 stacionárov alebo 30, a to bol ten dôsledok toho, ktorý dnes hovoríme, keď sa majú tieto služby poskytovať tak, ako káže zákon alebo ako chceme, aby boli poskytované, aby to nebola jednoduchá transformácia nejakých klubov seniorov alebo klubov dôchodcov na denné stacionáre a mať z toho určitým spôsobom profitabilnú časť, tak práve preto sa prišlo v prvom kole, keďže sa nešlo do financovania, čomu rozumiem, lebo to financovanie by malo byť ako systémové, a tak práve preto sa aspoň, dá sa povedať, pritvrdili podmienky na to, aby do budúcna bola ľahšia kontrola, lepšie dodržiavanie podmienok a už pri odsúhlasovaní takýchto zariadení denných stacionárov bolo jasné, kto na to má a kto nemá.
Ďakujem.
Rozpracované