11. schôdza

Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa byť v maximálnej miere stručný, i keď vzhľadom na priebeh diskusie, počet pozmeňovacích návrhov sa to celkom asi zvládnuť nedá.
Ale ak dovolíte, všeobecne začnem s tým, že je istá kompetencia a zodpovednosť, a mám ten dojem, že aj táto rozprava v plnej miere potvrdila, že ju spochybňujeme. Niekedy mi to pripadá tak, jak v tej poviedke, že malý chlapec stratí kľúčik od domu, niekde pod svetlom plače a narieka, príde k nemu policajt a pýta sa ho, no prečo plačeš. - No stratil som kľúčik od domu. - A kde si ho stratil? - No hentam o kilometer ďalej. - A prečo ho tam nehľadáš? - Lebo tam je tma a tu je svetlo.
To tak trošku mi pripadá túto diskusiu, táto diskusia. Veď keď tu je kompetencia, zodpovednosť, zákonom stanovený prechod kompetencií originálny na obce a na mestá, no tak sa tu nemôže vytĺkať niečo, za čo nesie zákon zodpovednosť obec a mesto od štátu. A to tu funguje. Lebo je to jednoduchšie, ísť stanovať pred ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, rozložiť postele aj napriek tomu, že problém je o dům dál.
Ale my sa hlásime k tej zodpovednosti a to je odpoveď smerom k vám, pani poslankyňa Jurinová. Ja som povedal, že dnešné rokovanie bolo o tom, aby sme zabezpečili hlavne neverejných poskytovateľov, ktorých zazmluvňujú VÚC-ky. Dosiahol som to, v tomto týždni bude ďalšie rokovanie, ktoré sa bude týkať zmosákov, to znamená zriaďovateľov obcí a miest. Po tomto rokovaní, ja vás ubezpečujem a chcem to aj mediálne povedať, že urobím všetko preto, aby služby, ktoré garantujú a zabezpečujú neverejní poskytovatelia v roku 2017 priebežne boli zabezpečené, aby jednoducho bežali.
Zároveň však chcem povedať, to nie je len tých 10 mil., ktoré tu boli spomínané, že sú v tomto štátnom rozpočte navýšené pre sociálne služby. 12,5 mil. je z toho dopoludňajšieho rokovania, čo sa týka VÚC-iek, ja očakávam, že minimálne toľko, ak nie raz toľko, pôjde na sociálne služby prostredníctvom obcí a miest. To je kolos vecí, ale to plne zodpovedá tomu, lebo zriaďovatelia sú aj štát, aj samospráva, aj neverejní poskytovatelia. To znamená, je to úplne prirodzené, že ten rozpočet a navýšenie vecí vzhľadom na zväčšenie počtu objemov, kapacít, počtu lôžok je celkom prirodzené, že bolo a bude, ale tu by som vás poprosil, aby sme tieto veci brali v úvahu, že zákon je zákon aj kompetencia a naopak. My zákonodarcovia alebo v tomto prípade skôr vy by ste mali byť tí, prví, ktorí by na to mali poukazovať a žiadať tú kompetenciu a zodpovednosť.
Ďalej, pani poslankyňa, vy dosť často používate, už som to zaznamenal aj niekde inde, rok 2008 a novela. No ale 2012 bola novela, ktorú môj predchodca pán Mihál robil. Prečo sa odvolávame niekde do minulého storočia? Prečo? Za to, že tam bola vtedy ministerka za SMER? (Reakcia z pléna.) No tak ale veď tam bola možnosť tie veci riešiť, opravovať, keď bola tá novela, tak možno pán Mihál mal na to reagovať, ak sa niečo zlé urobilo v roku 2008. Ale ja to nebudem tu skloňovať, len sa mi to zdá byť až, až priveľmi smiešne, že sa dovolávame niekde na ministra, ktorý je alebo bol súčasťou terajšej koalície, keď medzitým sa dali tie veci riešiť. A ten zákon bol otvorený. Ja viem, že sa nedalo v tom zákone úplne všetko presadiť, ale, ale my len istým spôsobom pokračujeme a to, čo chceme robiť v tom budúcom roku, je generálne nový zákon, ktorý sa bude zaoberať všetkých služieb.
A teraz k jasličkovému zákonu. Ja som to pri prvom čítaní povedal. Bol to rezort práce a sociálnych vecí, ktorý dal do programového vyhlásenia vládu, vlády tézu nevyhnutne ukotviť jasličky ako také. Oni nemali oporu v zákone doteraz, v podstate 20-25 rokov. Z toho titulu sme sa ujali tejto kompetencie my, pretože, inak povedané, nebol iný záujem u jedných, obidvoch tých rezortov. Možno to znie veľmi komicky, ale je tak. Ale my sme pri tvorbe komunikovali so všetkými a v konečnej miere je tam nejaká vyhláška ministerstva zdravotníctva, sú tam veci ďalšie, ktoré postavilo ministerstvo školstva. Ale - a to je treba si jednoducho uvedomiť - podľa výkladu ministerstva školstva aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní výuka a program sa stavia od troch rokov predškolských zariadení. To znamená, úloha do troch rokov je skutočne zodpovedná opatrovateľská služba pre tie deti. Ale my chceme do istej miery využiť a na to zareagujem, aj to vzdelávanie, aby sme pripravili aj pre, nazvem to nejaké základné výchovné koncepcie vo veku do tých troch rokov, ktoré by tí, tí opatrovatelia, tí výchovní pracovníci mali jednoducho poskytnúť a zabezpečiť. Toľko možno k tej reakcii. A teraz ku konkrétnym pripomienkam, ak môžem, alebo pozmeňujúcim návrhom.
Pani Jurinová a kolegovia, no šesť prijímateľov na deväť prijímateľov. Pani poslankyňa, niekedy mám pocit, že ďaleko viacej myslíte na zriaďovateľov ako na tých klientov, ktorí sú tam, pretože väčší počet zamestnancov je v prospech tých klientov. Ja mám záujem vyvažovať vzťah zamestnávateľa, zriaďovateľa a klientov. Ale od vás tu počúvam jednostranne všetko v prospech, menšie náklady, ale veď menšie náklady je aj menšia starostlivosť pre tých klientov. Skúsme to vyvážiť. Ten rozmer je dôležitý, i keď v plnej miere si uvedomujem, všade, kde sa dá, a my sme pristúpili, veď tie podmienky, ktoré sme určili smerom k tým jasliam, sa podobajú podmienkam u, u škôlok. Aj z hľadiska počtu ľudí a tak ďalej. Ale ak sme stanovili 12 + 3, napríklad pri onom, pri jasliach, tak to nemôže celkom platiť, pokiaľ je tam istý počet detí do jedného roka. Veď to lozí, to ako, to, to nemôže sa postarať jeden zamestnanec o taký istý počet detí, ako ktoré sú už relatívne mobilné a jednoducho vo vyššom veku. To je úplne prirodzené. A s tým súvisí napríklad aj ten, tá priečka zo sadrokartónu, ako ju pani poslankyňa Cigániková nazvala, do istej miery tie malé deti by mali byť v rámci toho zariadenia trošku oddelené od tých starších. To tiež nie je nič výnimočné. Je to úplne prirodzené. To znamená, že reagujeme na konkrétne pragmatické veci a v konečnej miere skúsenosti, ktoré aj pani poslankyňa v tomto smere ponúkla. Ja si myslím, že sme urobili v maximálnej miere z hľadiska komunikácie, čo sa týka ministerstva, pri tomto zákone alebo vôbec pri tých sociálnych zákonoch, pretože väčší počet skúseností z tej aplikačnej praxe nám dáva garanciu objektívnejšieho riešenia situácie. A my na tom záujem máme. Toto nie je pravo-ľavo videnie. To je o tom, ako čo najlepšie tú službu ako takú zabezpečiť. To znamená, toto je tá, ten záujem a k tomu aj jednoducho pristupujeme.
A čo sa týka tých, počtu tých zamestnancov, má to plnú logiku. Viete, 184 eur je príspevok štátu na jedného klienta, krát šesť, je to 1 104. Na jedného. To keby sme porovnávali s tými kamennými domami z hľadiska sociálnych zariadení, tak sú na tom ďaleko horšie. Tuto sú na tom relatívne úspešnejšie. Cez toto zabezpečí jednu mzdu a časť aj nákladov na, na nejakú prevádzku, ktorá s tým úzko súvisí. Preto ten lobing, opakujem, lobing v prospech zriaďovateľov denných stacionárov nie je na mieste. 80 % kontrol z 84, ktoré sme uskutočnili, skončilo zle. Skončilo tak, že by sme to mali zatvárať. Nie, nezatvárame. Prijali sme legislatívu, pomenovali sme istú skúsenosť.
Ja by som možno povedal teraz bez ohľadu na to, či to bol pán Mihál, alebo to bol Richter, keď sme tento zákon pripravovali, niečo sme podcenili. Možno ten rozmer jeho zneužitia. Áno, ale každý logicky po istom čase a aplikácii zhodnotí a ponúkne nejaké východiská. A my ich ponúkame. Tie sú tu. To nie je likvidačné. Som presvedčený o tom, že to je istá konkrétna budúcnosť.
Ale, a budem veľmi konkrétny, ak zriaďovateľ odtiaľto z Bratislavy, a povedal som to aj na výbore, Humenné, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, ako takúto šnúru, dedinu od dediny, ja neviem, 40 - 50 obcí zriaďuje jeden jediný a celkove berie milióny, a keď prídu moji kontrolóri do tej obci, oni ani nevedia, že tam majú stacionár. No tak to musíme asi na to reagovať istým spôsobom. Problém je v tom, a práve preto dneska s VÚC-kami bola debata. Ich úloha nemôže končiť s tým, že dá takto štempel a povedia povoľujeme. Ich úloha musí byť stála aj po tomto prijatí tohto sprísneného zákona budú musieť obísť všetky tie zariadenia a nanovo prehodnotiť spĺňa - nespĺňa. Tá úloha je ďaleko ďaleko širšia a zodpovednejšia. Áno, a my si radi tú kontrolnú funkciu s tými VÚC-kami prerozdelíme, odkiaľ - pokiaľ my, áno, my zas platíme, tak ekonomika a kontrolné veci musia byť na našej. Ale musí byť v záujme VÚC-ky, aby to nebolo formálne, ale reálne. A, samozrejme, tam treba aj rozdeliť, odkiaľ - pokiaľ "domovy dôchodcov" a kde už denný stacionár. A preto snáď nechceme, aby sme to lôžko delili tak, že hodinu ty, potom ty alebo párny deň ty, nepárny deň. Ako to lôžko je pre potreby toho klienta. On má plné právo a povinnosť byť tam zriadené. To znamená, skloňovať o tom, či áno, alebo nie, má dostatok financií a na lôžko je jednorazová investícia. To znamená, to nie sú peniaze, ktoré by sa opakovali každý jeden mesiac.
A čo sa týka návrhov pani poslankyne Petrík. My sme sa ešte, nevidím ju tu, predtým stretli. Viaceré veci sme si vydiskutovali. Áno, súhlasím s tým, baviť sa o tom do konca roka, keď dovŕši tri roky, alebo do konca školského roka. Ja sa priznám, že ten školský rok ma celkom oslovil. Hovorím si, no ale dobre, sme v tej istej polohe, ak dovŕši, ja neviem, v máji tie tri roky, no tak mesiac natiahne to obdobie, pokiaľ bude môcť byť v tomto zariadení. Nepokúšajme sa týmto zákonom riešiť otázku nedostatku škôlok. To je inde. My musíme urobiť všetko preto a treba povedať, rezort školstva aj robí, aby tu bolo dostatok financií na škôlky. Môj záujem je v kontexte tých 40 mil., čo máme v IROP-e robiť všetko preto, aby boli podporené také projekty, ktoré sú spoločné, ideálne spoločné zariadenia jasle - škôlka. Prirodzený prechod z jedného zariadenia do druhých.
A potom ako, pán poslanec Mihál, ako viete, tie klapky na očiach a ten zdravý rozum ako, radšej ho nechajme tak, možno máte skúsenosti z fungovania tej vašej koalície, toho zlepenca, ale my sa rozprávame, máme spoločné názory, a ak máme problémy, my si to vydiskutujeme a povieme otvorene. Som presvedčený o tom, že táto koalícia funguje.
No a čo sa týka druhého pozmeňováku pani poslankyne Petrík, a to sú tie kurzy. Viete, my sme v maximálnej miere zvážili skutočnosť, že nie je dobré, aby sme bránili ľuďom, ktorí možno dvadsať rokov robia v službách, aby museli odísť, pretože nemá vzdelanie. To sa akceptovalo, to tam je. Ale sú isté veci, ktoré je potrebné zabsolvovať. To ten kurz 220 hodín, on má svoju logiku, on má svoju štruktúru. Dokonca dáva trošku odpoveď aj na tú otázku toho programu tej výchovy. Veď, veď to musí nahradiť aj toho detského psychológa. To musí byť všestranný, ten opatrovateľ, a preto je celkom prirodzené, že ten kurz, ministerstvo určí nejaký, nejaký systém, čo tam má byť z hľadiska toho, aby tú prevádzkovú činnosť týchto školiacich zariadení vedeli jednoducho robiť. No ale refundovať tento kurz. Ja môžem refundovať znova cez europeniaze akýkoľvek kurz, rekvalifikáciu, ale pre zaradeného človeka na úrade práce ako nezamestnaného, ale nie týmto spôsobom. My sme už istú službu urobili tým, že v plnej miere akceptujeme prax, ktorá, si myslím, že je nenahraditeľná. On môže mať štyri vysoké školy, keď s tými deťmi nevie robiť, tak nezvládne tú funkciu. To znamená, že toto sa do istej miery zvládlo, a myslím si, že to je v tomto prípade dôležitejšie ako, ako niečo iné. A to je tak trošku odpoveď aj na ten vek. Ja súhlasím, že tá s tým, že tá polemika vždy, kedykoľvek môže byť. To je taká skôr debata, ako čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Ale problém je inde. My vieme, že je problém, nedostatok škôlok, tak ho neriešme cez tento zákon. Hľadajme ten spôsobom, ako to uriešiť niekde úplne inde.
Pani Cigániková, pani poslankyňa Cigániková. S ňou som hovoril veľmi dlho a individuálne. Viaceré veci akceptovala. Každopádne si myslím, že ísť predĺžením obdobia zabezpečenia bezbariérovosti do roku 2023, myslím, že tak navrhovala, je, je neakceptovateľné. Pani poslankyňa, súhlasíte so mnou? Ja pripúšťam a beriem ten pozmeňovák. V konečnej miere sme o ňom diskutovali, o rok predlžiť tú dobu. Ja nevylučujem, keď sa bude schyľovať k tomu obdobiu a spravíme si nejakú analýzu a bude niečo objektívne, aby sme sa s tou otázkou zaoberali. Som pripravený. Ale my medzitým musíme urobiť nejaký tlak. A dokonca ja ponúkam tým zariadeniam, ktoré budú potrebovať aj nejaké financie a dotácie, že som na to pripravený, im pomôcť, pretože ten dotačný mechanizmus ministerstva práce nám to jednoducho umožňuje. Toľko.
K tým ostatným veciam, ktoré sa týkajú jej pozmeňujúcich návrhov, bolo aj osobitné stretnutie, hovorilo sa o tom, to znamená, že ja si myslím, že tá debata aj tá diskusia bola dobrá. Viaceré veci z tohto, z tejto diskusie chcem poňať aj pre budúcnosť, pretože keď my ideme stavať nový zákon o sociálnych službách, no, súčasťou toho zákona budú aj tieto služby, lebo sú to stále len služby, i keď špecifické, myslím teraz na ten jasličkový zákon.
Každopádne si myslím, že tento zákon je potrebný. Vôbec nejaká norma legislatívna, aby sme vedeli vytvoriť, áno, pre matky, ktoré majú záujem pracovať, majú k tomu vytvorené podmienky, aby sme zosúladili ten pracovný a rodinný život. Ako inak. Toto je dobré riešenie. Som presvedčený, že v prípade, že ten návrh zákona bude podporený, to nájde uplatnenie. No a je to nová vec, ktorá tu nebola. A život po nejakých dvoch rokoch prinesie potrebu niektoré veci novelizovať, to je úplne normálne a prirodzené a veľmi rád sa k tomu jednoducho vrátim.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu. (Potlesk.)

Ja len chcem povedať, že vzhľadom k tomu, že teda boli pozmeňujúce návrhy podané dnes, tak hlasovanie bude až v stredu o 11.00 hod.
Ďakujem.

Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, navrhovaná novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie z 220,52 eur na 247,62 eur a zvýšenie ochrany zostatku príjmu z 1,4- na 1,7-násobok sumy životného minima.
Cieľom tohto opatrenia je stabilizácia najohrozenejšej skupiny poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, ktorým sú poberatelia v produktívnom veku. V novele sa zároveň rozširuje výnimka na započítavanie príjmu a majetku nadobudnutého formou darovania. Peňažné dary od akéhokoľvek subjektu do výšky 12-násobku sumy životného minima v kalendárnom roku sa nebudú nepovažovať za príjem na účely tohto zákona. Zároveň sa rozširuje okruh subjektov, ktorých finančný dar sa nepovažuje za príjem na účely tohto zákona, a to od cirkvi a náboženskej spoločnosti. Dopĺňa sa aj možnosť nadobudnúť peňažné dary v neobmedzenej výške, ak ich účelom je posilnenie účinkov kompenzácie, zachovanie alebo zlepšovanie zdravotného stavu. Obdobným spôsobom je upravené aj posudzovanie majetku na účely poskytovania peňažných príspevkov.
S cieľom naplniť Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím je súčasťou vládneho návrhu aj garantovanie neobmedzeného vstupu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom na verejné priestranstvá a do priestorov zariadenia spoločného stravovania. Rovnako sa umožňuje vodenie psa so špeciálnym výcvikom bez náhubku.
Uvedené zmeny sa premietnu jednak do zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, a jednak do zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Vo vládnom návrhu sa upravuje aj zákon o sociálnom poistení, v ktorom navrhujeme odstrániť hranicu 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie za osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie na osobu, ktorú, ktorá vykonáva osobnú asistenciu. V konečnom dôsledku to pre tieto osoby môže znamenať, že ak im vznikne nárok na minimálny dôchodok, ak túto činnosť budú vykonávať najmenej 30 rokov a nebude sa vypočítavať z minimálnej mzdy, ale z priemernej.
Okrem legislatívno-technických zmien vyplynuli z rokovaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky jeden pozmeňovací návrh, ktorého predmetom je precizovanie právnej úpravy týkajúcej sa spracúvania osobných údajov na účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby nevznikli pochybnosti v súlade takejto úpravy s úpravou ustanovenou v Ústave Slovenskej republiky. Vzhľadom na dôležitosť ochrany osobných údajov vítam snahu poslancov o precizovanie právnej úpravy v tomto smere. Dovoľujem si preto podporiť predložený pozmeňujúci návrh a zároveň sa uchádzam o vašu podporu.
Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 276 z 19. októbra pridelila predmetný návrh na rokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory predmetný návrh prerokovali v lehote určenej Národnou radou Slovenskej republiky a vládny návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode III tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporučil vládny návrh zákona schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča hlasovať o návrhu 1 - 6 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru č. 34 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, ma poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

Dobrý večer prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia som sa už podrobnejšie vyjadrovala v rozprave v prvom čítaní. Zopakujem teda, že túto novelu v niektorých jej častiach vítame, hlavne zmenu dôchodkového poistenia opatrovateľov, ktoré bude na celú dobu vykonávania tejto činnosti, a nielen na 12 rokov, ako tomu bolo doteraz.
Taktiež som rada, že ďalším cieľom tohto návrhu je zvýšenie výšky opatrovateľského príspevku. Ale, bohužiaľ, tu musím povedať, že zvýšenie v priemere o 27 euro je nedostačujúce. V prvom čítaní som sa vyjadrila, že zvýšenie o 27 euro nie je zvýšením, ale v podstate dorovnaním straty, ktorá vznikla opatrovateľom v tzv. produktívnom veku za posledné roky, keď tento príspevok nebol valorizovaný.
Aj z tohto dôvodu predkladám svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, cieľom ktorého je zvýšiť opatrovateľský príspevok v priemere o 50 eur. Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka, dovoľte mi tak povedať, mojej srdcovej témy a tou je možnosť vykonávať osobnú asistenciu aj pre rodinných príslušníkov. Na septembrovej schôdzi som podala návrh novely zákona, v ktorom som navrhovala rozšírenie možnosti vykonávania osobnej asistencie aj pre rodičov, manžela, manželku a ďalších rodinných príslušníkov. Využívam teda skutočnosť, že tento zákon je predložený na rokovanie Národnej rady, a opätovne žiadam vo svojom pozmeňujúcom návrhu o rozšírenie možnosti vykonávať osobnú asistenciu rodinnými príslušníkmi.
A teraz mi dovoľte predniesť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 10 sa slová "125 %" nahrádzajú slovami "136,3 %" a slová "162,1 %" sa nahrádzajú slovami "173,44 %".
Odôvodnenie: Navrhované zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie súvisí s tým, že príspevky na opatrovanie neboli valorizované najmenej tri roky, čo vplýva zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť príspevok o približne 11,3 % oproti zvýšeniu, ktorý navrhuje vláda Slovenskej republiky. Predmetným návrhom sa tento príspevok zvýši pre jeho poberateľa asi o 50 eur.
2. V čl. I bod 11 sa slová "112,01 %" nahrádzajú slovami "123,35 %" a slová "152,83 %" sa nahrádzajú slovami "164,17 %".
Odôvodnenie: Navrhované zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie súvisí s tým, že príspevky na opatrovanie neboli valorizované najmenej tri roky, čo vplýva aj zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť príspevok o približne 11,3 % oproti zvýšeniu, ktorý navrhuje vláda Slovenskej republiky. Predmetným návrhom sa tento príspevok zvýši pre jeho poberateľov približne o 50 eur.
3. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 22 ods. 4 sa v prvej vete slovo "nemožno" nahrádza slovom "možno".
Doterajšie body 8 až 21 sa označujú ako body 9 až 22.
Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre manžela, manželku, rodičov alebo fyzickú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickú osobu, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starých rodičov, vnúčatá, súrodencov, nevestu, zaťa, svokru a svokra, teda o osoby, ktoré sa v širšom slova zmysle považujú za rodinu. Osobná asistencia má pomôcť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu jej života, podporujú jej vlastnú aktivitu a dávajú šancu na lepšie uplatnenie pri vykonávaní jej funkcie v rodine, pri vzdelávaní, v zamestnaní alebo pri záujmoch vo voľnom čase.
4. V čl. I bod 20 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) V konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu začatom pred 1. januárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2016, sa postupuje podľa zákona účinného od 31. decembra 2016."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Odôvodnenie: Určuje sa účinnosť navrhnutých zmien v prechodných ustanoveniach.
Ďakujem za pozornosť a vašu podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tak trošku budem hovoriť podobne ako moja pani predrečníčka a najskôr chcem vyzdvihnúť to, že v novele je niekoľko zaujímavých, drobných, ale predsa len zaujímavých drobných vylepšení súčasného zákona, takže to je len dobre.
Osobitne oceňujem zrušenie dvanásťročnej hranice pre poistencov štátu, opatrovateľov, osobných asistentov, aj keď tu si tiež tak treba trošku spomenúť na diskusiu k predošlému zákonu, k tým stacionárom, lebo tá otázka zneužívania, aj keď ide len o dôchodkové poistenie štátu, tu môže byť možno zneužívaná, ale dobre, v zásade to vítam. No a, samozrejme, vítané je aj to zvýšenie príspevkov plus-mínus 27 eur v tých jednotlivých prípadoch. A je to lepšie ako, ako nič, to, čo teda bolo doteraz. Doteraz bolo nič, teraz je to plus 27 eur.
No ale rovnako ako moja predrečníčka si myslím spolu s našimi kolegami, že je to zvýšenie nedostatočné, presviedčajú ma o tom aj rozhovory s ľuďmi, ktorých sa to týka v situácii, kedy ekonomika štátu je na dobrej úrovni, kríza dávno pominula, tak by sme mohli byť veľkorysejší. A treba si v každom prípade uvedomiť, keď to zase spojíme v kontexte s predchádzajúcou diskusiou, štát alebo samosprávy omnoho viacej stojí financovanie pobytu klienta v zariadeniach, ako sú príspevky za opatrovanie aj po tomto zvýšení, ktoré prichádza zo strany ministerstva práce a sociálnych vecí. Takže aby som nezdržiaval a prešiel k veci, je tu pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dovoľte, prečítam ho, už som ho odovzdal na organizačnom odbore.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243):
1. V čl. I bod 10 znie:
10. V § 40 ods. 7 znie:
"(7) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 320 eur pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 405 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak."
2. V čl. I bod 11 znie:
11. V § 40 ods. 8 znie:
"(8) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 300 eur, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 380 eur, ak fyzická osoba opatruje najmenej dve fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby, alebo ktoré navštevujú školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne."
3. V čl. I bod 12 znie:
12. V § 40 odsek 9 znie:
"(9) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 395 eur, ak fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a súčasne opatruje aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa ambulantná forma sociálnej služby neposkytuje alebo sa poskytuje v rozsahu najviac 20 hodín týždenne alebo ktorá nenavštevuje školské zariadenie alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu najviac 20 hodín týždenne."
4. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 40 sa vypúšťajú odseky 10 až 12."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
5. V čl. I sa vypúšťa bod 13.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Dovoľte ešte odôvodnenie k týmto, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Vo všeobecnosti teda tieto návrhy sú reakciou na dlhodobú a opakovanú nespokojnosť rodinných opatrovateľov s výškou doterajšieho peňažného príspevku na opatrovanie a aj so spôsobom výpočtu peňažného príspevku na opatrovanie, zároveň reakciou na nespokojnosť s rozdielnou výškou príspevku na opatrovanie v závislosti od toho, či odkázanú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje fyzická osoba v produktívnom veku alebo fyzická osoba poberajúca dôchodkovú alebo výsluhovú dávku.
Pri návrhu zvýšiť výšky opatrovateľského príspevku a peňažného príspevku na opatrovanie sme vychádzali aj zo skutočnosti, že tzv. rodinní opatrovatelia šetria výrazným spôsobom verejné zdroje štátu a samosprávy tým, že vo svojom rodinnom prostredí opatrujú svojich blízkych. V dôsledku toho nie je potrebné, aby štát a samospráva na nich vynakladala ďalšie zdroje, ktoré sú nevyhnutné k zabezpečeniu prevádzkových, prevádzky pobytových sociálnych služieb.
Ako vyplýva zo štatistických údajov, prijímatelia sociálnych služieb, hlavne umiestnených u verejných poskytovateľov sociálnych služieb, neplatia prostredníctvom úhrady všetky oprávnené ekonomické náklady danej sociálnej služby, ale podieľajú sa na nej sami v priemere v jednej tretine nákladov a zvyšok sa dopláca z verejných zdrojov samosprávy.
Konkrétne odôvodnenie bodu 1: Navrhuje sa zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie, ale nie formou naviazania na percentá na životné minimum, ale navrhuje sa v paušálnej sume, konkrétne 320 eur, ak opatrovateľ opatruje jednu fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a sumu 405 eur mesačne, ak opatrovateľ opatruje dve alebo viac osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Vychádzali sme zo skutočnosti, že súčasná výška peňažného príspevku je absolútne nepostačujúca na zabezpečenie základných životných potrieb opatrovateľa.
To, čo sa nachádza vo vládnom návrhu novely predmetného zákona, pripomeniem, že tu vo vládnom návrhu máme sumu danú ako 125 % životného minima, čiže 247 eur v prípade jednej osoby, alebo 162 % životného minima, čiže 321 eur pri dvoch a viacerých osobách. Čiže náš návrh ide o 70 a v druhom prípade o 85 eur nad vládny návrh.
Takže to, čo sme našli vo vládnom návrhu, považujú opatrovatelia za síce vítané, ale neadekvátne. Súčasne si treba uvedomiť – zase sa vrátime k predošlej diskusii –, že štát dáva na takúto osobu, ak je v zariadení, 320 eur mesačne. Takže rovnako by to malo byť aj pri opatrovaní.
K tým ďalším bodom, druhom, druhý, tretí bod, tam ide vlastne principiálne o to isté, oproti vládnemu návrhu o vyššie, o veľkorysejší, vyšší príspevok na opatrovanie pri tých ďalších rôznych definovaných osobách so zdravotným postihnutím. A dôležité, ešte chcem upozorniť na bod 4 pozmeňovacieho návrhu, vypustenie odsekov, v § 40 vypustenie odsekov 10 až 12. To je veľmi, ale veľmi dôležité, pretože to vlastne znamená, že navrhujeme, aby sa peňažný príspevok na opatrovanie poskytoval bez ohľadu na to, v akom sociálnom poistení, v akom sociálnom postavení sa nachádza opatrovateľ, fyzická osoba, ktorá zabezpečuje opatrovanie. Čiže aby bolo jedno, či ide o osobu v produktívnom veku alebo či ide o poberateľa nejakej dôchodkovej, resp. výsluhovej dávky. Čiže preto navrhujeme zrušiť v § 40 ods. 10 a ods. 11. Ten súčasný stav totižto považujeme z hľadiska doterajších skúseností za nerovnaký prístup a za diskrimináciu.
A pokiaľ ide o vypustenie v § 40, vypustenie odseku 12, to znamená, že navrhujeme na doterajšiu skúsenosť radikálnu zmenu - zrušenie tzv. sledovania príjmu opatrovanej osoby alebo toho, tej ochrany príjmu, čiže nediskutujme o tom, či sa tá ochrana príjmu zvýši z 1,4-násobok na 1,7-násobok sumy životného minima, ale jednoducho túto tzv. ochranu príjmu úplne zrušme, pretože nie je jednoducho normálne, ak z dôvodu kvázi vysokého, ale to je naozaj kvázi a vo veľkých úvodzovkách, vysoký príjem je potom peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný v zanedbateľnej sume, resp. je nulový. Pre mnohých opatrovateľov je ten opatrovateľský príspevok jediný zdroj príjmu, to si treba uvedomiť a myslím si, že ich náročnú prácu pri opatrovaní zdravotne postihnutých osôb treba oceniť, a nie im tieto peniaze brať.
Ďakujem a ďakujem aj za prípadnú podporu tohto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh. Ja v krátkosti ich vysvetlím. Tak pán spravodajca ma nabáda k tomu, aby som zodpovedne narábala s časom všetkých. (Povedané so smiechom.) Budem sa snažiť.
Na úvod hlavne poviem k novele, tak ako sme podporili túto novelu v prvom čítaní, podporíme ju aj v druhom čítaní, pretože aj keď nie sme spokojní s celkovým riešením, berieme to ako krok vpred, posun dobrým smerom a už len dúfame, že sa tá situácia v oblasti opatrovateľského, opatrovania, hej, bude, bude zlepšovať, že štát si naozaj uvedomí, že v domácom prostredí opatrovanie je to najlepšie aj pre klienta a zároveň aj lacnejšie, lacnejšia alternatíva pre štát.
Pripravené máme v podstate štyri pozmeňujúce návrhy. Kolegyňa Shahzad bude predstavovať, kolegyňa Gaborčáková a dokonca aj mne sa ušlo niečo. V úvode znova už len poviem, že, pán minister, ja vás veľmi prosím, aby ste sa zaoberali tými pozmeňovacími návrhmi, lebo naozaj nevieme, a tunák zase je jeden, minimálne jeden pozmeňovací návrh, o ktorom sa zdalo, že sú ochotní uvažovať na ministerstve, ale teda nedostali sme žiadne stanovisko k tým našim pripomienkam. Preto vás prosím, aby ste sa nám potom vyjadrili k pozmeňovacím návrhom.
Teda keďže mám byť, keďže mám rýchlo postupovať, tak dovolím si vás, si vám rovno prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243). Takže pozmeňovací návrh znie takto:
1. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 40 ods. 18 tretia veta znie:
"Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa nezníži podľa prvej a druhej vety, ak fyzická osoba vykonávala opatrovanie počas pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení, ústavnej zdravotnej starostlivosti, v školskom zariadení typu školy v prírode, na rehabilitačnom pobyte alebo na rekreačnom pobyte."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa v prípade, že opatrovateľ poskytuje svoju starostlivosť a pomoc aj pri hospitalizácii u ťažko zdravotne postihnutého opatrovaného, táto skutočnosť nemala vplyv na výšku vyplácaného peňažného príspevku na opatrovanie.
K tomuto by som už iba dodala, že aj tento pozmeňovací návrh vychádza z podnetu, ktorý si mali, mala možnosť, malo možnosť celé Slovensko prečítať v Denníku, ale nie preto sme s ním prišli. Je to záležitosť, ktorá už niekoľko rokov, dlhé roky traumatizuje mnoho rodičov, najmä opatrovateľov detí, ktoré sú, žijú so zdravotným znevýhodnením, a dochádza vždy pri problémoch, keď toto dieťa, či už ide o leukémiu alebo proste ťažké, ťažké ochorenia, ktoré celá rodina zvláda ťažko, keď dieťa ide do nemocnice, rodičia tam v podstate vykonávajú stálu opatrovateľskú službu, tak to poviem, hej, pretože sú mu na pomoci vo dne v noci, odľahčujú zároveň personál nemocnice a ich odmenou je nakoniec to, že prídu o rodičovský, o opatrovateľský príspevok alebo teda o kompenzáciu na opatrovanie. Pre mňa je toto taký nespravodlivý stav a dehonestujúci možno celkovo tú tému opatrovateľstva. A nepochopiteľné je, že sa za tie roky s týmto nič neurobilo. Jedná sa naozaj iba o to, že ten rodič je častokrát konfrontovaný s tým, že buď nechá dieťa napospas v nemocnici a nebude mu krátený príspevok, alebo mu bude, teraz neviem, či som povedala, vidíte, ako to, pán spravodajca, tak sa náhlim, že už ani neviem, čo rozprávam, že rodič je často konfrontovaný s tým, že, že aj keď v dobrej viere chce pomôcť ošetrovateľom v nemocnici, tak rodina je postihnutá tým, že im je krátený alebo úplne zrušený opatrovateľský príspevok, keďže bolo dieťa dlhodobo hospitalizované. Ja rovnako podobne to vidím aj v, pri rôznych výletoch alebo školských akciách, ktoré trvajú niekoľko dní, no tak podľa mňa je na mieste, aby sa uvažovalo, aby ministerstvo zvážilo naozaj možnosť výnimky pre takéto, pre takéto konanie, a rodičom by takýto príspevok nebol odnímaný alebo krátený. No a konkrétne prípad, ktorý naposledy sme počuli, súvisel s úmrtím syna, kde úrad práce vlastne spätne žiadal od rodičov vrátenie príspevku za čas, kedy bol syn v nemocnici.
Ďalší pozmeňovací návrh by som rozdelila do takých dvoch častí. V jednej časti sa venujeme posudzovaniu príjmu pri sirotskom, pri výživnom a zvláštna kategória je valorizácia invalidných dôchodkov. To je taká jedna skupina, budú novelizované tri body. A druhá časť pozmeňovacieho návrhu, body 4, 5, 6, 7 súvisia už, aj s možnože už tunák predkladanými zvýšeniami opatrovateľského príspevku alebo príspevku na opatrovanie.
Naša filozofia je, že pokiaľ sa bavíme o opatrovateľskom príspevku, tak nevidíme dôvod, prečo by nemal byť aspoň vo výške minimálnej mzdy. No a rovnako v podobnom duchu dvíhame ešte aj ochranu príjmu, ktorá je už novelou síce zdvihnutá z 1,4 na 1,7, máme za to však, že ochrana príjmu na 1,8-násobku životného minima by zahrnula alebo postihla všetkých ľudí, ktorí poberajú invalidný, priemernú výšku, aj priemernú výšku invalidného dôchodku. Takže to je na vysvetlenie, prečo chceme 1,8-násobku ako ochranu príjmu, a teda dovolím si prečítať jednotlivé body pozmeňovacieho návrhu.
Pozmeňovací, doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gáborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447 /2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243). Vládny návrh zákona 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 18 ods. 1 písm. c) sa za slovo "predpisu" vkladajú slová "okrem príjmu prijatého v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, podľa osobitného predpisu 15a obdobného plnenia poskytovaného zo zahraničia."
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:
15a) Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Doterajšie body sa následnej prečíslujú.
Odôvodnenie poviem o chvíľku.
2. V čl. 1 v bode 2 v § 18 ods. 3 písm. i) sa na konci pripájajú tieto slová:
„sirotský dôchodok^25a),“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
"25a) § 76 a § 77 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
K týmto dvom bodom, ktoré som prečítala, by som si dovolila uviesť, že našou snahou je začleniť vyživovaciu povinnosť, to znamená výživné, ktoré platí rodič, ktorý nežije s dieťaťom v domácnosti, a rovnako sirotský dôchodok medzi tie príjmy, ktoré sa spolu neposudzujú pri určení výšky nároku na výšku opatrovateľského príspevku. Máme za to, že práve tieto dva príjmy, to znamená výživné a sirotské, to dieťa nijakým spôsobom nedokáže ovplyvniť. Jednak ak mu zomrie rodič, tak rodina je už postihnutá tým, že, tým, že rodina prichádza alebo teda že má iba náhradu príjmu za člena rodiny, a mi príde, že pokiaľ ešte je v tej rodine aj telesné postihnutie alebo zdravotné postihnutie, tak to dieťa je akoby možnože dvakrát postihnuté, tým, že stratou rodiča, a ešte tým, že ak uvažuje rodič o opatrovateľskom, tak do príjmu sa mu zahŕňa práve aj tá výška sirotského dôchodku.
Podobne možno je to aj pri výživnom, že takisto dieťa nemôže za to, že tá situácia u rodičov sa vyvŕbila tak, že jeden rodič odišiel z rodiny, a hlavne toto že majme na zreteli, že existuje množstvo rodín, keď, kde si, kde si práve ten druhý rodič vôbec neplní tú vyživovaciu povinnosť. Že neexistuje páka, ktorá by ho donútila na to, aby to výživné platil, a vlastne toto je taký ix-násobný postih dieťaťa alebo teda rodiča, kedy okrem zdravotného postihu sa ešte aj vlastne odpočítava alebo zahŕňa do príjmu aj to, čo nikdy, nieže nikdy, ale že čo, čo ten rodič, ktorý platí výživné, nezaplatí. A to sa nám nezdá spravodlivé.
Tretí bod pozmeňovacieho návrhu:
3. V čl. 1 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie:
Ods. 6. V § 18 ods. 12 sa na konci pripája táto veta:
"Pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na opatrovanie sa neprihliada na zmeny podmienok, v dôsledku ktorých dôjde k zmene výšky príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu. 29a): V kalendárnom roku, za ktorý sa prehodnocuje príjem podľa ods. 8, ak zmena týchto podmienok vyplýva z osobitných predpisov. 29b.
Poznámky pod čiarou s odkazom 29a a 29b znejú:
29a) § 65 až 69a a § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29b) Napríklad § 293 d, q zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 285/2016 Z. z. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V niektorých prípadoch sa nám javí ako nespravodlivé – toto už je odôvodnenie –, ak k zníženiu peňažného príspevku na opatrovanie dôjde len preto, že sa príjem, príjem osôb, bez ich vlastného pričinenia navýši o určitú sumu, a máme tu na mysli valorizácia dôchodkov. V bode, ktorý som prečítala, je to presne vyšpecifikované a súvisí to s tým, čo tuná už častokrát opakujeme, zdá sa nám nespravodlivo nastavený systém váh. To znamená, že ak sa vám zdvihne valorizácia, ktorú vy neviete sám zo svojej pozície alebo ako občan ovplyvniť, jednoducho je to stanovené zákonom, ale na druhej strane vám tým pádom klesá výška opatrovateľského príspevku. Takže moja výška invalidného ovplyvní niečiu výšku opatrovateľského príspevku. Zdá sa nám to nie správne nastavené, a preto takisto žiadame, aby tento, toto navýšenie príjmu, teda nehovoríme len o výške invalidného, ale o tom navyšovaní. To prvotné posúdenie nech prebehne za aktuálnych podmienok, ale následne ak sa prepočítava znova alebo posudzuje príjem dotyčného teda s invalidným dôchodkom, aby už do toho nevstupovala valorizácia, ktorú naozaj ten človek nedokáže ovplyvniť. A ak chceme hovoriť o tom, že nechceme, aby nám množstvo ľudí spadalo do chudoby, tak toto je podľa mňa spôsob, ako ich postupne z tej chudoby, kde naozaj veľakrát opatrovaný, často aj s opatrovateľmi vstúpia, ak sú v rodine, ak sú v spoločnej domácnosti, ak teda vstúpia do pásma chudoby, tak ich odtiaľ nevieme vymaniť. Takže prosím vás o podporu týchto troch pozmeňovacích bodov.
Teraz nastupujú body, ktoré sa týkajú úpravy výšky opatrovateľského príspevku.
4. V čl. 1 bode 10 § 40 ods. 7 sa slová "125 %" nahrádzajú slovami "179,22%" a slová "162,1 %" sa nahrádzajú slovami "216,32%".
5. V čl. 1 bode 11 v § 40 ods. 8 sa slová "112,1%" nahrádzajú slovami "166,23 %" a slová "152,83 %" sa nahrádzajú slovami "207,05 %".
6. V čl. 1 bode 12 v § 40 ods. 9 sa slová "158,39 %" nahrádzajú slovami "212,61 %".
7. V čl. 1 bode 13 v § 40 ods. 12 sa slová "1,7 násobok" nahrádzajú slovami "1,8 násobok".
Odôvodnenie týchto bodov 4, 5, 6, 7:
Tak ako som hovorila, zmyslom týchto bodov je nastaviť výšku opatrovateľského príspevku na výšku, čistú výšku minimálnej mzdy. Je to naša možno utkvelá predstava, ale myslíme si, že tam je cesta, a budeme do budúcna hľadať spôsoby, ako túto, tento opatrovateľský príspevok nejakým spôsobom pretransformovať na spôsob klasického zamestnaneckého pomeru. Viem, že s tým sa otvára viacero vecí, teraz ich nechcem ani vysvetľovať, ani obhajovať, skrátka teraz dávam pozmeňujúci návrh, aby výška opatrovateľského príspevku, samozrejme, má to viacej odtienkov, ktoré sú v jednotlivých bodoch pomenované, bola teda v základnej forme stanovená ako výška čistej minimálnej mzdy a s tým súvisí aj zmena ochrany príjmu na 1,8-násobok životného minima. To som už vysvetľovala v úvode. Myslíme si, že takto sa ochráni alebo zabezpečí najväčšia skupina poberateľov invalidného dôchodku, ktorý je stanovený na 353 euro aj nejaké drobné. Teda myslím ten priemerný invalidný dôchodok.
Posledný bod, č. 8:
8. V čl. 1 sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. § 40 sa dopĺňa ods. 25, ktorý znie:
(25) Ak v kalendárnom roku, za ktorý sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, nedôjde k zmene výšky príjmu fyzickej osoby, výška peňažného príspevku na opatrovanie podľa ods. 7 a 9 nemôže byť nižšia ako suma peňažného príspevku na opatrovanie vyplatená v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa príspevok na opatrovanie poskytuje. Ak by suma peňažného príspevku na opatrovanie mala byť podľa ods. 7 a 9 nižšia, vyplatí sa v rovnakej výške ako za predchádzajúci kalendárny rok. Doterajšie body sa následne prečíslujú. Tento bod je možnože taký doplnkový a súvisí s bodmi 1, 2, 3, ktoré hovoria aj o valorizácii a o nezapočítavaní niektorých príjmov pri posudzovaní. Ide o to, aby sa zabezpečilo, že ak by náhodou sa stalo, že situácia dospeje k tomu, že sa zníži suma, tak aby bola aj zákonná ochrana a aby sa tento peňažný príspevok neznižoval. Viem, že v zákone je to nateraz ošetrené. Toto ustanovenie je pre prípad, ak by sa tá situácia zmenila. Proste s právnikmi sme sa uzhodli, že, že to akoby pritvrdíme.
To je k tomuto pozmeňovaciemu návrhu a budem veriť, že budete sa aspoň zamýšľať, a dávam do pozornosti aj pozmeňovacie návrhy kolegýň, ktoré prečítajú, a verím, že aspoň niektoré nájdu pochopenie u pána ministra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som chcela len doplniť štatistiky o tom, koľko rozhodnutí bolo vydaných na odňatie alebo teda povinnosť, povinnosť vrátiť peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť, a to v tých prípadoch, kedy nedošlo k úmrtiu. To znamená, že pravdepodobne z dôvodu dlhodobého pobytu v nemocnici a podobne. Štatistiky sú za roky 2011 až 2015, a tak na každý rok je to okolo tisíc prípadov. V roku 2014 to bolo 1 021 prípadov, v roku 2015 to bolo 900 prípadov vrátenia opatrovateľského príspevku. To sa mi zdá pomerne veľké číslo na to, aby sme to nechali len tak.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni za upresnenie. Ja som ešte zabudla v rámci rozpravy povedať, že prosím vyňať alebo teda prosím hlasovať samostatne o bodoch 1, 2, 3 a 8, o bodoch 4, 5, 6, 7 spoločne.
Ďakujem.