11. schôdza

Dobrý deň, dobré ráno. Ďakujem za slovo. Takže kolegyňa včera spomínala pozmeňovací návrh, ktorý chceme predložiť. Možno na začiatku vysvetlím, čo nás k tomu viedlo. Keďže pracujem so zdravotne znevýhodnenými deťmi a mladými ľuďmi, tak som vedela, že mali práve detičky, ktoré sú na prvom stupni základnej školy, problémy s tým, že ak sa im hoci aj hodinka denne predĺžila v škole, tak mali problém získať plný príspevok za opatrovanie. A keďže naozaj tá mama, ktorá má zdravotne znevýhodnené dieťa, u nás sú to autisti a mentálne postihnuté deti, tak mali problém sa nejako nastaviť na to, aby na jednej strane im nechýbali tie peniažky, lebo ten príspevok nie je veľký, a keď sa im ešte kráti, tak to, čo dajú na benzín, keď ho privedú do školy, tak zase im to chýba. A preto sme sa rozhodli dať tento pozmeňujúci návrh.
Poviem len možno na taký váš obraz. V špeciálnom školstve existuje u detí so zdravotne znevýhodnením variant A, variant B, variant C a autisti sú osobitnou kategóriou detičiek. No a už v prvom ročníku majú rozvrh hodín na 22 hodín týždenne a príspevok za opatrovanie je nastavený tak, že je nastavený na 20 hodín týždenne. Tým pádom už tie deti, ktoré sú v prvom ročníku, nemajú nárok na príspevok na opatrovanie v plnej výške, lebo sa im teda kráti na základe povinnej školskej dochádzky. Rodičia týchto detí majú trojnásobnú, musia vyvíjať trojnásobné úsilie na to, aby tie deti dostali z určitého stupňa vyššie, lebo nestačí, že chodia do školy, ale musíte sa s nimi aj pripravovať. A na základe toho som vlastne zvážila tento pozmeňujúci návrh. Keďže ide aj o to, že musíme ujednotiť počet hodín mesačne, keďže v ambulantných sociálnych službách túto kvótu nemeníme. Ak príde takéto dieťatko do ambulantných služieb, tam počet hodín, 20 hodín týždenne sa ponechá. Ale pokiaľ by bolo v školskej dochádzke, tak aby sa ten príspevok nekrátil.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Silvie Shahzad, Anny Verešovej a Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 11 znie:
"11. V § 40 odsek 8 znie:
"(8) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 112,01 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby 1a) v rozsahu viac ako 80 hodín mesačne alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 100 hodín mesačne. Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 152,83 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, ak fyzická osoba opatruje najmenej dve fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby 1a) v rozsahu viac
ako 80 hodín mesačne, alebo ktoré navštevujú školské zariadenia v rozsahu viac ako 100 hodín mesačne.".".
2. V čl. I bod 12 znie:
"12. V § 40 odsek 9 znie:
"(9) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 158,39 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, ak fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a v rozsahu viac ako 80 hodín mesačne alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 100 hodín mesačne a súčasne opatruje aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa ambulantná forma sociálnej služby 1a) neposkytuje alebo poskytuje v rozsahu najviac 80 hodín mesačne, alebo ktorá nenavštevuje školské zariadenie alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu najviac 100 hodín mesačne.".".
Chcem vás poprosiť, aby sme naozaj uľahčili minimálne na prvom stupni týmto deťom, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté prístup k vzdelaniu, lebo v praxi sa potom stáva, že sú tam rôzne obštrukcie, kedy sa oslobodzujú od niektorých predmetov a pokiaľ sú v tej škole treba naozaj čím najviac ich tlačiť k tomu, aby dospeli na vyšší možný stupeň svojho rozvoja.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela iba podporiť kolegyňu Soňu Gaborčákovú a zároveň aj pána ministra pri rozhodovaní o tom, že ktorý a či vôbec nejaký pozmeňovací návrh podporí ministerstvo a koaliční poslanci. Osobne si myslím, že tento, ktorý bol práve prečítaný, naozaj nijakým spôsobom nezasahuje do nejakého, ja neviem, do finančného zázemia ministerstva. Myslím si, že ide nám o to všetkým, aby sme možno uľahčili život rodinám, ktoré opatrujú dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa mňa tak ako sú nastavené niektoré ustanovenia zákona o kompenzáciách, tak vytvárajú bič na rodičov, a toto je možnože skrátenie biča pre rodičov.
Ďakujem pekne.

4b.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Snáď je potrebné začať, začať tým, že chcem poďakovať za diskusiu, aj hľadanie nejakých námetov riešení, ktoré by teoreticky mohli pomôcť osobám odkázaným na pomoc, či už sú to zdravotne ťažko postihnutí, alebo jednoducho osoby, ktoré požívajú istý profit, ktorý sa týka kompenzácií.
Hneď v úvode chcem povedať jednu najdôležitejšiu vec. V legislatívnom pláne vlády máme pre budúci rok prípravu tzv. veľkej novely. Tá veľká novela musí pokrývať viacero vecí z hľadiska aplikačnej praxe, lebo veľká novela tohto zákona dlhé roky nebola. Tá aplikačná prax priniesla veľmi veľa námetov, ktoré by sme chceli zmeniť. A ja si dovolím použiť, možno odstrániť niekde aj tvrdosť zákona. Osobne som presvedčený, že ak niekomu pomôžeme a kompenzujeme napríklad investičné náklady na prerobenie kúpeľne, aby vedela tá zdravotne ťažko postihnutá osoba tam tú hygienu vykonať a, nedajbože, sa stane, že tá osoba zomrie, nie je možné od tej rodiny ďalej vymáhať navrátenie finančných prostriedkov. To znamená, rozhodujúci, chcem, aby bol čas a deň, keď sa to rozhodnutie prijíma. To, čo sa udeje zajtra, pozajtra, za to pozostalí a rodina jednoducho nemôže. To sa asi týka aj v takomto prípade pomoci na zakúpenie automobilu pre takto zdravotne ťažko postihnutú osobu.
Tým naznačujem, že je tu komplex vecí, ktoré sa musia rozanalyzovať. A aj s kompetentnými, vrátane užívateľov, vrátane reprezentatívnych organizácií osôb zdravotne ťažko postihnutých chceme túto komplexnú novelu pripraviť, vrátane dopadov na štátny rozpočet. Lebo celkom prirodzene to dopady na štátny rozpočet bude mať, pretože i keď tých prípadov z hľadiska navrátenia tých prostriedkov za takéto služby nie je celoročne veľa, ale o to sú citlivejšie, a práve preto ich treba riešiť. Možno sa treba pozrieť aj na niektoré veci ďalšieho charakteru, vrátane viacerých pripomienok, ktoré sú tu. Ja len všeobecne zhrniem a poviem tie, ktoré je dôležité, aby už v tejto chvíli boli predmetom nášho záujmu. Budú predmetom rokovania aj s mojimi kolegami, ak nemajú nejaké dopady na štátny rozpočet, tak sa môžeme o tom baviť aj teraz. Ale bol by som rád, aby sa komplexne všetko zhrnulo, vrátane pripomienok, ktoré sa týkajú tých doterajších skúseností, najmä v čase, keď budeme tú veľkú novelu pripravovať. To znamená, pre budúci rok sociálne služby a kompenzácie ako veľké novely, ktoré by mali dlhoročné aplikačné skúsenosti zhodnotiť, a samozrejmá vec, že aj zapracovať veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia do tej novely, možno aj nového zákona.
K jednotlivým ale predsa len tým návrhom alebo pozmeňovákom, aj bez ohľadu na to, či tu poslanci sú, alebo nie sú.
Pani poslankyňa Krištúfková, no treba povedať váš návrh má dopad na štátny rozpočet a ja nemám mandát zatiaľ riešiť nad štátny rozpočet plánované finančné prostriedky. Ale čo je najdôležitejšie a čo chcem zvýrazniť, možno to bude zaujímať aj ďalších, umožnenie osobnej asistencie rodinných príslušníkov. Písal sa rok 2009, keď sa podobná novela pripravovala, no a požiadavka osôb zdravotne ťažko postihnutých prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií bola taká, aby úkony osobnej asistencie pri plnení rodinných rolí, voľnočasových aktivít vykonávali osoby, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi, opakujem, nie sú. Vzhľadom na ich plnú, alebo záujem o plnú integráciu bez pomoci rodinných príslušníkov do života ako takého je to úplne logické a pochopiteľné. Možno pre nás, čo sme zdraví a takýto problém nemáme, to celkom nie je aktuálne a ja tomu v plnej miere rozumiem, pretože s týmito osobami prichádzam veľmi často do konkrétneho styku. To znamená, že títo, to znamená, tí rodinní príslušníci môžu vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu štyroch hodín najmä na úkony, nazývame to intímnej hygieny, čo je prirodzené, pretože myslím, že to netreba ani tieto veci vysvetľovať. To znamená, že jedna vec je ekonomika a rozpočtové veci, ale druhá vec je ten postoj reprezentatívnych organizácií. Ten sa nezmenil. Ja v žiadnom prípade proti nemu nejdem, pretože kto iný, ako konkrétne postihnutí môžu tieto veci zhodnotiť a posúdiť, do akej miery sú ony aktuálne?
Ďalej aj problematika, pani Jurinová, Verešová a tak ďalej, pán Grendel. Predpokladám, že ten pozmeňovák ste podala potom vy. No k tomuto. S predloženým návrhom nesúhlasíme. Zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti majú poskytovať osobám komplexnú starostlivosť. Osoby si pri tom platia za vybrané služby úhradu. Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, ďalej starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom rodinnom domácom prostredí. To je aj priorita vlády. Ide o úkony, ako je napríklad príprava a podávanie stravy, dodržiavanie pitného režimu, úkony osobnej hygieny, pomoc pri polohovaní, pri premiestňovaní a tak ďalej. V prípade, ak by bol prijatý pozmeňovací návrh, znamenalo by to presun časti zodpovednosti zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, respektíve ministerstva zdravotníctva na poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, respektíve na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Peňažný príspevok na opatrovanie je jednou z možností riešenia odkázanosti osôb na pomoc inej fyzickej osoby. Táto odkázanosť je riešená aj prostredníctvom opatrovateľskej služby alebo sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb. Ani v prípade uvedených sociálnych služieb sa tieto neposkytujú hospitalizovaným osobám. Sčasti to platí pred tým, čo som povedal, nepreberajme a neriešme veci, za ktoré musí niesť zodpovednosť to zariadenie, aby sa nestalo, že po tom, čo tam nosíme príbor, toaletný papier, budeme musieť nosiť aj obsluhu, ktorá sa bude starať o našich chorých, postihnutých. Veď to je úloha toho zariadenia, absolútne toho zariadenia. Prenos týchto vecí, si myslím, že by bol absolútne prelomový. A to nejdem vôbec proti myšlienke a filozofii, ktorú v maximálnej miere presadzujem, a to je absolútne previazanie medicínskych a sociálnych úkonov. Ale to sa týka úplne inej veci. Tá problematika súvisí s geriatriou, doliečovákmi a ďalšími, ktoré boli zlikvidované, nie sú a dnes plnia tú funkciu sociálne zariadenia. A práve preto sa dovolávame aj viaczdrojového financovania prostredníctvom zdravotných poisťovní. Pretože my reálne vykonávame veci, ktoré pred tým zabezpečovalo zdravotníctvo. Ale toto je odklon, to je niekde úplne inde. A myslím si, že to by zďaleka neplnilo tú úlohu. I keď ľudsky tomu absolútne rozumiem.
Čo sa týka tých ďalších, snažil som sa naznačiť, že mám záujem o nich ešte hovoriť aj so svojimi kolegami. To sú otázky, ktoré sa týkajú návrhu počtu hodín navštevovania školských zariadení a tak ďalej. Sú tu isté veci, ktoré by som už teraz mohol do istej miery, ako reagovať k nim a povedať, že odmietam, ale mám záujem ešte o týchto veciach hovoriť. Tým nedávam prísľub, že budú, ale dávam prísľub, že odborne si tieto veci ešte prejdime. A vôbec nemám problém podporiť aj návrh opozičný, ktorý prináša v tejto chvíli nevyhnutné riešenia a nepočká, použijem tento výraz, do toho budúceho roku, keď budeme prijímať tú veľkú novelu tohto zákona ako takého.
Toľko k tým návrhom. Chcem ešte raz pekne poďakovať za tú snahu hľadať možnosti ako zlepšiť podmienky osobám, ktoré poberajú kompenzáciu za ťažké zdravotné postihnutie. Treba vidieť, že v tejto chvíli čo hlavne riešime, je otázka opatrovateľov a proste istý cielený zámer, ktorý si myslíme, že nie je možné, aby čakal ďalej, lebo máme záujem prirodzene riešiť tých opatrovateľov. No a môžem len dať prísľub, to, už čo som raz povedal, že ešte v tomto volebnom období, v konečnej miere možno už aj v budúcom roku mám opätovne záujem, aby sme sa vrátili k výške príspevkov a riešili kompletne všetkých opatrovateľov, aj dôchodcov, aj rodinných príslušníkov a celkom prirodzene aj matky, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Práve preto som vystúpil. Chcem len upozorniť, že vzhľadom k tomu, že boli včera podané pozmeňujúce návrhy, navrhujem hlasovať v stredu o jedenástej o tomto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. To je za ďalší plat, ktorý beriem z Úradu vlády. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v podstate z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o štátnej službe, ktorého gestorom je Úrad vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona o štátnej službe bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 349 z 21. septembra tohto kalendárneho roku. Následne bol návrh zákona o štátnej službe predložený Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá uznesením 287 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Menovite vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbore Národnej rady pre sociálne veci, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor Národná rada určila výbor pre sociálne veci.
Výsledkom všetkých uvedených rokovaní bolo odporučenie Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh zákona o štátnej službe, pričom bolo navrhnutých celkom 34 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Z uvedeného počtu má 11 návrhov legislatívno-technický charakter súvisiaci s doplnením alebo spresnením normatívneho textu návrhu zákona o štátnej službe. Ďalších 15 návrhov bolo predložených v nadväznosti na schválenú novelu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďalej sa navrhuje vylúčenie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky z kontrolnej pôsobnosti Úradu vlády vo vzťahu k dodržiavaniu zákona o štátnej službe, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonávanie a služobných predpisov, a to z dôvodu osobitného postavenia tohto služobného úradu. Kontrolu dodržiavania uvedených všeobecne záväzných a služobných predpisov v tomto služobnom úrade sa navrhuje zveriť do pôsobnosti Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na špecifiká Národnej rady Slovenskej republiky sa tiež navrhuje, aby sa na Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky nevzťahoval všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude upravovať podrobnosti výberového konania, a súčasne sa navrhuje, aby si kancelária podrobnosti o výberových konaniach ustanovila vo svojich služobných predpisoch.
Navrhuje sa zjednotiť dĺžku výpovednej doby pre štátneho zamestnanca na dva mesiace, pričom dôvod tohto zjednotenia vyplýva z potreby zabezpečenia realizácie organizačnej zmeny, ktorú služobný úrad vykoná tak, aby jej účinnosť nastala deň po predkladanom uplynutí výpovednej doby štátneho zamestnanca, ktorému bola výpoveď daná.
Ďalej sa navrhuje zmena v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona dovŕšením veku 65 a to pre štátnych zamestnancov, ktorí uvedený vek dovŕšili pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o štátnej službe. Pôvodne sa mal týmto štátnym zamestnancom skončiť ich pomer aj s ohľadom na jeho prípadné predĺženie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši 68 rokov. Návrhom sa vypúšťa obmedzenie 68 rokov veku a každý štátny zamestnanec, ktorý dovŕši 65 rokov pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o štátnej službe, sa bude môcť dohodnúť so služobným úradom na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru najviac o tri po sebe nasledujúce roky.
Vzhľadom na prijatie nového zákona o štátnej službe je potrebné zákonom taktiež opätovne určiť osobitné platobné tarify zamestnancov. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, ktoré sú upravené v osobitných predpisoch. Platové tarify sa navrhujú rovnaké, ako vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy, okrem zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa súčasne navrhuje aj zvýšenie ich platobných taríf.
Úrad vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o štátnej službe akceptuje uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som vám ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 287 z 21. októbra pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, to je v súlade § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 96 zo 16. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 95 z 15. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 27 z 15. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 27 z 9. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 47 z 21. novembra 2016.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode III tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 34 s návrhom schváliť, osobitne o bode 30 s návrhom neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 35 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a po schválení zákona predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Do rozpravy sa hlásim ako prvá.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som, pretože ide, v našom prípade ide o pozmeňujúci návrh najmä poslancov Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Val'ovej, Erika Tomáša, aby som v úvode trošku priblížila duch týchto zmien, teda ducha týchto zmien, aby som niektoré veci, ktoré sú v pozmeňovacom návrhu veľmi stručne uvedené, dostala do širšieho záberu.
Ono však problematika konfliktu záujmov na úrovni zamestnancov štátnej správy je v Slovenskej republike legislatívne riešená, ale len vo veľmi obmedzenom rozsahu. A to najmä v ústavnom zákone č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Taktiež v ustanoveniach Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov, konkrétne § 326 a následne v ustanoveniach Zákonníka práce § 83 – výkon inej zárobkovej činnosti a § 83a – obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru.
V tomto vládnom návrhu zákona o štátnej službe sa uvádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý je upravený v ustanovení § 44 a následne. Ten bude predstavovať sčasti centralizovaný spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov a väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých služobných úradoch. Podobný systém funguje v inštitúciách Európskej únie a v krajinách, ako je napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko a Luxembursko. Napríklad vo Veľkej Británii sa týmto spôsobom obsadzujú pozície v rámci programu Fast stream, ktorý umožňuje úspešným uchádzačom rýchly kariérny postup, a jeho cieľom je obsadiť štátnozamestnanecké miesta najvhodnejšími uchádzačmi predovšetkým z radov absolventov.
Cieľom novej právnej úpravy upravujúcej štátno-zamestnanecké vzťahy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátno-zamestnaneckých miest a k tomu má slúžiť najmä teda nový inštitút hromadné výberové konanie. Avšak hromadné výberové konanie by sa malo vyhlasovať prioritne na obsadenie štátno-zamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Tento zákon však ponecháva možnosť vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu klasických voľných štátno-zamestnaneckých miest v služobných úradoch. Je to v súlade s § 45. Teda hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.
S cieľom ale zamedziť konflikt záujmov už prijatých štátnych zamestnancov sa v návrhu zákona definujú povinnosti a obmedzenia štátnych zamestnancov. Dovoľte, aby som odcitovala ustanovenie § 111 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, ods. 1: "Štátny zamestnanec je povinný písm. d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami."
Návrh zákona rieši konflikt záujmov na úrovni štátneho zamestnanca a to tak, že v podstate vlastne ide o stret záujmov služobného úradu so záujmami osobnými, t. j. konkrétneho štátneho zamestnanca. Návrh zákona pritom hovorí najmä o jednej konkrétnej forme, kedy môže nastať konflikt záujmov, a to, nezneužívanie informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby.
Konflikt záujmov je jedným z faktorov, ktoré predstavujú významný spúšťací mechanizmus pre vznik korupcie v jej najrozličnejších podobách. V týchto procesoch obvykle nejde len, ako by sme sa možno domnievali, o klasické poskytovanie úplatkov, ale o získanie neoprávneného prospechu spôsobené osobným zainteresovaním príslušného úradníka, štátneho zamestnanca pri rozhodovaní v predmetnej veci. Často sa vyskytujúcou formou prejavu konfliktu záujmov v praxi je aj zneužívanie informácií nadobudnutých v priebehu pracovného pomeru. Často sa to deje pre ekonomické, ale o čo horšie to je, ak sa to deje z dôvodov politických. Tento problém môže vzniknúť vo vzťahu k úradníkovi pracujúcemu v štátnej správe, ktorý poskytuje neverejné informácie neoprávnenej osobe z titulu konfliktu záujmov aj odchodom danej osoby zo štátnej služby a jej následným zamestnaním sa v súkromnom sektore v danom odbore a podobne. Zneužitie informácií alebo databanky je teda realizované na vlastné podnikateľské účely, prípadne ich poskytnutie je za úplatu. Či už sa nám to páči, alebo nie, či súhlasíme s tým, alebo nie, ale prax potvrdzuje, že dochádza k takýmto skutočnostiam.
Krajiny Európskej únie venujú zvýšenú pozornosť najmä systémovému riešeniu foriem prejavu konfliktu záujmov v oblasti tzv. postzamestnaneckých obmedzení, ktoré majú v jednotlivých krajinách rôznu formu najmä z hľadiska jej právnej sily. Obmedzenia môžu byť definované v rámci vnútorného nariadenia jednotlivých organizácií, alebo tvoria súčasť niektorej právnej normy. Z vecného hľadiska ide o obmedzenie vo vzťahu k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, teda štátny zamestnanec nemôže realizovať rozhodovacie činnosti vyžadujúce si kontakty s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom.
Len na okraj krátka poznámočka. Z pohľadu hromadného výberového konania ide predovšetkým o výber absolventov, ktorí predtým vo väčšine prípadov nemali žiadneho zamestnávateľa, teda možno predpokladať, že konflikt záujmov tohto charakteru v tomto prípade tu nenastane. K budúcemu zamestnávateľovi zamestnanec, teda ide o zamestnanca, ktorý v priebehu určeného časového obdobia nesmie uzavrieť pracovnú zmluvu alebo kontrakt so spoločnosťou, s ktorou bol v kontakte v priebehu výkonu svojich pracovných povinností a ktorá priamo profitovala z tejto činnosti.
Pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca, ustanovenie § 111 ods. 2 návrhu zákona, zaradiť aj povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť skutočný alebo možný konflikt záujmov. Máme za to, že tento konflikt záujmov je zakotvený ako zakázaný. To však ešte neznamená, že sa mu v reálnej situácii aj zabráni. Štátny zamestnanec by mal mať zakotvenú v zákone povinnosť oznámiť konflikt záujmov ako súčasť jeho etického konania a správania.
Na problém neriešenia otázky potencionálneho konfliktu záujmov v štátnej správe a potreby jeho zapracovania do príslušnej legislatívy upozornila Slovenskú republiku priamo Európska únia viacerými formami. Transparency zverejnila tabuľku – hodnotenie súčasného stavu v oblasti štátnej služby a štátnej správy Slovenskej republiky z pohľadu kritérií SIGMA – OECD. Z tejto tabuľky okrem iného vyplýva aj to, že etický kódex pracovníkov štátnej správy v podmienkach Slovenskej republiky chýba. Špecifické mechanizmy a inštitúcie s preventívnou funkciou, ktoré by vyhľadávali porušenie zákonov a štandardných postupov pri výkone štátnej správy, chýba. Teda správnejšie, bližšie chýbajú. Systém inštitucionálnych opatrení vytvorených pre riešenie každodenných etických problémov a dilem, s ktorými sa stretávajú úradníci pri výkone ich funkcií, tiež chýba. Právna norma obmedzujúca možnosti zamestnania alebo podnikania po odchode zo štátnej služby rovnako chýba.
Ako príklad možno uviesť aj tzv. Federálny úrad pre etiku vo verejnej správe v Spojených štátoch amerických, ktorý pôsobí od roku 1979. Jednou z jeho úloh je spracovávanie pravidiel riešiacich problém konfliktu záujmov, obmedzenia po skončení pracovného pomeru v štátnej správe, vzdelávanie úradníkov v oblasti etiky. Poradenská činnosť v oblasti etiky a konfliktu záujmov. Úrad totiž hodnotí etické programy a etické kódexy jednotlivých organizácii verejnej správy, ich účinnosť v súlade s príslušnou legislatívou. Základné princípy etického správania sa zamestnancov štátnej správy v Spojených štátoch amerických obsahujú viacero bodov, relevantné sú najmä ale tieto: štátni zamestnanci nesmú zneužiť verejný úrad pre svoje súkromné účely, štátni zamestnanci nesmú uzatvárať súkromné záväzky, ktoré by boli v rozpore s ich služobným postavením, štátni zamestnanci nesmú využívať štátne informácie vo svoj prospech alebo pre prospech iných osôb.
Teda koncepcia konfliktu záujmov by mala pozostávať najmä zo zákazu rozhodovať v situáciách, keď dochádza ku konfliktu záujmov, z povinnosti informovať o existencii už možného skutočného konfliktu záujmov, či už týkajúcej sa vlastnej osoby alebo osoby spolupracovníka. Zo zákazu poskytovať akékoľvek neverejné informácie, z obmedzenia voľného prechodu do firiem súkromného sektora pôsobiacej v oblasti, v ktorej dotyčný štátny zamestnanec pôsobil, teda disponuje neverejnými informáciami, hovorím o tzv. postzamestnaneckých opatreniach, z nestrannosti a profesionality štátnej správy.
Z hľadiska zabezpečenia realizácie zamedzenia konfliktu záujmov je predovšetkým potrebné stále vzdelávanie a podpora profesionality zamestnancov štátnej správy. Návrh zákona o štátnej službe dáva konflikt záujmov do priamej súvislosti, čo je tiež veľmi nebezpečné, s nestraníckosťou štátneho zamestnanca. Pristavím sa ešte chvíľu pri čl. V, ktorý hovorí o princípe nestrannosti. Odcitujem: "Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahov koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne. Zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného." Avšak práve štátna správa, kde kariérny postup v značnej miere závisí od politického pozadia kandidáta alebo od jeho dobrého vzťahu k nadriadenému, je charakteristická nízkou mierou nezávislosti a profesionalizmu. Nastolené riešenia sú napríklad: definovanie statusu štátneho zamestnanca, jasné definovanie práv a povinností zamestnancov, vhodný odmeňovací a kariérny systém a efektívne disciplinárne opatrenia. Disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca je v návrhu zákona upravená v V. časti ustanovení § 117 a následne. Teda štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.
Zavedenie oznamovacej povinnosti o možnom skutočnom konflikte záujmov tak aj s odkazom na ustanovenie § 117 ods. 1 môže viesť k účinnému nástroju riešenia tohto fenoménu, kedy by v prípade neoznámenia konfliktu záujmov štátny zamestnanec osobne zodpovedal za porušenie služobnej disciplíny. Nezakotvením tejto povinnosti priamo do zákona môže dôjsť v reálnej situácii aj k nevymožiteľnosti práva, kedy zákon síce zakazuje konflikt záujmov, ale priamo neupravuje obranný mechanizmus voči nemu.
A už len úplne na záver, návrh zákona na viacerých svojich miestach používa pojem konflikt záujmov, avšak v návrhu zákona chýba jeho legálna definícia. Definované to nebolo ani v predchádzajúcom zákone č. 409/2008 Z. z., ktorá by umožnila presnejšie definovať, čo sa týmto pojmom rozumie a teda apriori, aké konanie štátneho zamestnanca sa bude považovať za porušenie zákona.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som konkrétne predniesla pozmeňujúci návrh v konkrétnej podobe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Vaľovej, Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
V čl. I ustanovenie § 44 ods. 3 sa za slová "ústrednom portáli" vkladajú slová "najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením".
Teda vo vládnom návrhu zákona o štátnej službe, to je odôvodnenie, sa zavádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý sa rozdeľuje na dve časti. Prvú časť hromadného výberového konania vyhlasuje Úrad vlády prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Vzhľadom na úpravu návrhom v bode 2 je potrebné osobitne a primerane upraviť, teda predĺžiť aj minimálnu lehotu na vyhlásenie prvej časti hromadného výborového konania s pôvodne ustanovených 15 pracovných dní na 25 pracovných dní.
V čl. I ustanovenia § 44 ods. 3 sa pripája druhá veta, ktorá znie: "Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní."
Odôvodnenie: Navrhuje sa stanoviť minimálne lehota 15 pracovných dní na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania, pretože ustanovená minimálne lehota päť pracovných dní je krátka a nepostačujúca. Tým sa zároveň dostatočne stanoví a ohraničí časový priestor, v ktorom sa potencionálni záujemcovia – absolventi môžu prihlásiť.
V čl. I ustanovenie § 111 ods. 2 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: "bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,". Doterajšie písmená c) až k) sa označujú ako písmená d) až l).
A odôvodnenie: Vzhľadom na povinnosť štátneho zamestnanca zdržiavať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s jeho osobnými záujmami, a to najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného (ustanovenie § 111 ods. 1 písm. d), sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca zaradiť aj povinnosť a jeho povinnosť bez zbytočného odkladu tento skutočný alebo možný konflikt záujmov aj skutočne oznámiť služobnému úradu. Uvedené je v súlade s princípom nestrannosti podľa čl. V. vládneho návrhu zákona.
Označenie doterajších písmen c) až k) písmenami d) až l) je legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované znenie písmena c).
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zároveň požiadať vás o podporu tohto predloženého pozmeňovacieho návrhu k návrhu zákona o štátnej službe.
Ďakujem vám za pozornosť.

Dobrý deň. Ďakujem pani poslankyni Kuciaňovej. Tu by som chcela povedať toľko, že už od prvého čítania intenzívne rokujem s Úradom vlády. Vlastne oslovila som aj pána ministra s pozmeňujúcimi návrhmi. Mimochodom boli to veľmi podobné pozmeňujúce návrhy, ako teraz prečítala pani poslankyňa, ale od Úradu vlády a teda ministerstva by som očakávala aspoň teda elementárnu slušnosť, že by mi teda dali spätnú väzbu, že ďakujeme, opozičné poslanecké pozmeňovacie návrhy, žiaľ, nemôžeme prijať, ale predložíme ich za vládnu stranu. Samozrejme ma to veľmi teší, že tieto pozmeňujúce návrhy takýmto spôsobom prejdú. Ale hovorím, taká elementárna slušnosť by bola oznámiť mi to a povedať mi to, keďže sme intenzívne komunikovali. Ja som im pozmeňovacie návrhy predkladala, asi desať, a nejakú záverečnú spätnú väzbu som nedostala.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel som niečo veľmi podobné, či sa pani kolegyni náhodou nepomiešali papiere s papiermi pani Remišovej. Nie. Okej.

Vážená pani kolegyňa, je dosť možné, áno, lebo každý, kto, každý súdny, kto si prečíta zákon a má a cíti, že je potrebné predsa len dať ten časový priestor, tak samozrejme, že to tam dá. Takže vôbec, vôbec nie som ani nahnevaná, ani som sa neurazila. A ak chcete alebo ak dovolíte skôr, ja vám ďakujem. Samozrejme ja som si vypočula v rozprave, čo ste hovorili, a zároveň už som s vami konštatovala, že áno, je to nevyhnutné, je táto zmena potrebná.
Pán Grendel, nie, nepomýlila som si papiere, nepomiešala som to.
Ďakujem veľmi pekne.