11. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vláda opäť žiada parlament, aby porušil zákon. Konkrétne zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tento zákon stanovuje, v akých prípadoch, respektíve z akých dôvodov možno prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament tak môže urobiť iba na návrh vlády a vláda toto svoje právo znovu a znovu zneužíva na to, aby parlamentu navrhovala skrátenie legislatívneho konania aj tam, kde žiadny reálny, teda zákonom vymedzený dôvod na skrátenie legislatívneho konania neexistuje. Nie inak je tomu, žiaľ, aj v tomto prípade. Vláda navrhuje parlamentu, aby v skrátenom legislatívnom konaní prerokoval novelu kompetenčného zákona. Dôvod? Údajne hrozia štátu značné hospodárske škody. V čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať, nevedno, nedozvedeli sme sa to z vystúpenia pána ministra, nedozvieme sa to ani z písomného materiálu, ktorý schválila vláda. Dovolím si zacitovať tú časť z tej jednej A4, ktorá by k tomu mohla mať najbližšie. "Presunutím oblasti koordinácie regionálneho rozvoja ako prierezovej činnosti týkajúcej sa viacerých ministerstiev z pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý už v súčasnosti plní úlohy v oblasti koordinácie prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, dôjde spolu s rozšírením pôsobnosti okresných úradov o oblasť regionálneho rozvoja a rozšírením členov Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o prednostu okresného úradu ako jej tajomníka k zefektívneniu prípravy a realizácie akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, čím sa urýchli odstraňovanie regionálnych rozdielov v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky." Koniec vety.
To snáď vláda nemyslí vážne?! Kde tam, prosím vás, vidíte hroziacu hospodársku škodu? Neviem, či vláda nemá potrebu presvedčivejšie zdôvodňovať svoje návrhy a neviem, či gestorský výbor nemá potrebu sa naozaj zaoberať tým, či dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku, naozaj nastali alebo si to len schválime uznesením, lebo veď uznesenie je možné odhlasovať, stačí, že máme väčšinu.
Dovolím si pripomenúť, že naposledy bol kompetenčný zákon v parlamente menený v apríli, v apríli tohto roku. Vznikla nová vláda a pánu podpredsedovi vlády Pellegrinimu bolo potrebné vytvoriť nové ministerstvo, ktoré bolo nazvané úradom podpredsedu vlády. V poriadku, je primárne vecou vlády, nie opozície, ako si vláda rozdelí kompetencie medzi svojich členov. A hoci ani v apríli neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, keďže pán podpredseda vlády Pellegrini by nepochybne dokázal ešte o mesiac dlhšie fungovať so servisom, ktorý by mu poskytoval Úrad vlády, a žiadne zásadné hospodárske škody by Slovenskej republike ani nikomu inému nevznikli, ak by sa to udialo o mesiac neskôr, tak táto zmena mala akú-takú vecnú logiku. Vznikla nová vláda na základe výsledkov volieb a chcela začať čím skôr fungovať v nastavení, v akom sa dohodla. To nie je dôvod na porušovanie zákona, ale štipka vecnej logiky tam je. Ale čo sa zmenilo od apríla? Aké nové skúsenosti z výjazdových zasadnutí alebo odkiaľ má vláda? Aké máme nové skúsenosti s uplatňovaním politiky regionálneho rozvoja, o ktorých sme pred rokom alebo pred polrokom nevedeli? Jediná reálna zmena, ktorá od apríla, keď sme tu prerokúvali novelu kompetenčného zákona, nastala, je zmena v zložení vládnej koalície. Od tých čias prebehla anihilácia SIET-e, jednej z koaličných strán, štvorkoalícia sa zmenila na trojkoalíciu a ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja podobne ako väčšinu poslancov zdedila politická strana MOST. To by bolo tiež v poriadku. A rovnako by bolo v poriadku, že to dedičstvo alebo korisť, ktorá tu zostala po SIET-i, ste sa rozhodli nedať celé MOST-u, ale časť z neho, regionálny rozvoj, vrátiť SMER-u pod Úrad vlády. Lebo návrh, o ktorom budeme o chvíľu rokovať, nie je nič iné iba delenie si koristi po SIET-i, po nebohej SIET-i.
Opäť, máte na to právo. Máte právo rozdeliť tie kompetencie, ja s tým nemusím súhlasiť a ani nesúhlasím s tým, že to chcete urobiť, ale vy ste väčšina, vy o tom rozhodnite. Ale prečo to nerobíte normálnym postupom, normálnym legislatívnym konaním? Prečo skracujete legislatívne konanie v situácii, keď tam nie sú zákonom predpokladané dôvody?
Preto si dovolím predložiť procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila vláde návrh na skrátené legislatívne konanie na prepracovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ja len chcem poznamenať, že pri výjazdových vládach som sa podieľal a fakt chcem vás ubezpečiť, že vznikli problémy a je potrebné ten presun, ten zákon je potrebné schváliť, lebo je predpoklad, že môžu nám vzniknúť vážne finančné problémy.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kubánek. Ale pokiaľ viem, tak vláda Roberta Fica robí už možno desať rokov výjazdové zasadnutia. Čiže ak tam niečo nefungovalo, ak bolo potrebné niečo zmeniť, tak nepredpokladám, že toto vzniklo v priebehu posledných pár mesiacov, ale že ide o výsledok nejakej dlhodobej skúsenosti. Ak by to tak bolo, tak by vláda predložila novelu kompetenčného zákona v normálnom legislatívnom konaní. Lebo ak dospejem k nejakému poznatku v priebehu 10 rokov, tak je úplne normálne, že dám si pár mesiacov na to, aby som schválil zmenu legislatívy, ktorá to upravuje. Aby som urobil normálne medzirezortné pripomienkové konanie a normálne konanie v rámci parlamentu. To, že sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní, potvrdzuje, že tie skutočné dôvody nie sú tie, ktoré sú deklarované, ale sú nejaké mocenské prerozdelenie kompetencií. A opäť, v poriadku, prerozdeľte si tie kompetencie, ako chcete. Vy ste vláda, vy vládnete. Ale prečo to nemôžete urobiť normálnym legislatívnym postupom v súlade so zákonom? No tak by to bolo o pár mesiacov neskôr.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže kolega Dostál, myslím si, vysvetlil k danej téme dosť, dovoľte mi len doplniť trochu z iného uhla, ale predtým mu ešte poďakovať a podporiť všetko, čo povedal.
To, čo chcem doplniť, je, že toto skrátené legislatívne konanie je len takým príkladom toho, že keď pohŕdame zákonmi, keď sú zákony naozaj na srandu králikov, tak potom neexistujú nejaké bezpečné hranice, na ktorých sa to zastaví. A toto skrátené legislatívne konanie je toho krásnym príkladom, lebo ono hovorí, pomerne prísne sa, v zákone, za akých okolností ho možno použiť. Už to, že sa po zmene vlády skráteným konaním presúvali kompetencie, a treba povedať, že nielen za tejto vlády, to už samotné je porušovanie zákona, ale tam, by som povedal, je možné mať aspoň nejakú diskusiu o tom, že keď začína nová vláda, kým sa to neusadí, nebudú môcť tí jednotliví ministri sa do toho naplno vrhnúť. Tí, ktorí to majú už na starosti, nebudú do toho vôbec nejak investovať, keď už vedia, že to odchádza, že tam vzniká nejaké obdobie takej, bezvládia alebo agónie. A že preto, keď je nová vláda, je v záujme verejnom, aby čo najrýchlejšie sa tie kompetencie prerozdelili, keď sa to už raz politicky dohodlo.
To nemení nič na tom, že to nie je v súlade so zákonom. Lebo ťažko hovoriť o tých značných hospodárskych škodách, tak ani neboli žiadne hospodárske škody v prípade pána Pellegriniho, ale má to aspoň základnú logiku. Čo sa však stane, keď začneme prekračovať hranice zákona, je, že potom už naozaj žiadne prirodzené hranice neexistujú. Takže keď najbližšie na nejakej koaličnej rade sa dohodnú pán Bugár, pán Fico a pán Danko, že regionálny rozvoj prejde z jedného ministerstva na iné alebo teda na Úrad vlády, tak vlastne neexistuje žiadna taká prirodzená bariéra úcty k zákonu. Že jasné, prejde to, bude to účinné o mesiac neskôr. Pretože ten zvyk, že my sme pri moci a my môžeme aj čokoľvek, je už tak zažratý, že už nenaráža na žiadne prirodzené bariéry. To, že sa za vlád, troch, Roberta Fica zo skráteného legislatívneho konania stal nástroj niekedy rýchleho riešenia toho, čo niekto, chce niekto vyriešiť bez ohľadu na skutočnú spoločenskú nevyhnutnosť, alebo dokonca nástroj politickej propagácie, ako to vidíme pri zmrazovaní platov, na to už sme si zvykli. Len opäť, keď vláda opakovane predvádza to, že možno porušovať zákon zo strany vlády a nič sa nestane, a nie jeden-, dva-, trikrát, tak to naozaj vedie aj k právnemu nihilizmu, aj k morálnemu nihilizmu v politike. A to je to, čo v prípade skrátených legislatívnych konaní vidíme.
Keďže všetky vlády Roberta Fica mali väčšinu v tomto parlamente, mohli kedykoľvek zmeniť definíciu skráteného legislatívneho konania a mohli napríklad doňho zaviesť vetu – môže sa použiť aj v prípade inej politickej priority vlády. V tej chvíli by sme my mohli tu s pánom Dostálom kritizovať, že tá vláda rozhodla takto zmeniť kompetenčný zákon narýchlo a že má priority, ktoré naozaj možno nesedia, ale bolo by to zákonné. A za desať rokov sa touto jednou, ani nie vetou, týmto jedným slovným spojením by sme postupovali v súlade so zákonom. Ale tá arogancia, tá arogancia moci a ten nihilizmus právny, ktorého sme svedkom, je práve nie o tom, len sa to tu deje. A že desať rokov sa neobťažovali zmeniť ten zákon tak, aby ste ho potom mohli dodržiavať. Pričom by ste nenarazili na žiadnu ústavu, na nič iné, len sa vám to nechce. Lebo to proste neni nevyhnutné. A to, že sa k tomuto pridávajú dnes dve ďalšie strany Slovenská národná strana a MOST, pričom pripomínam, že strana MOST, pán Bugár má podpredsedníčku vlády zodpovednú za legislatívu. Ak podpredsedníčka vlády zodpovedá za legislatívu hlasovala za to skrátené legislatívne konanie, tak sa podľa môjho názoru spreneverila tomu, na čo tam je. Tak to je ten problém. A ja vás len chcem vyzvať, buď upravte skrátené legislatívne konania tak, aby vyhovovali vašim predstavám, alebo začnite rešpektovať platný zákon. Znásilňovanie zákona stále dokola nie je prijateľné.
A zároveň chcem povedať, že svoje deti učíme, že ak chcete, aby si vás vážili ostatní, musíte si najprv vážiť samy seba a musíte sa k seba tak chovať. Tento parlament si dnes neváži sám seba. Tento parlament je ochotný hlasmi koaličných poslancov hlasovať a prebrať na seba to bremeno opakovaného porušenia zákona bez toho, aby niektorí jeho poslanci, čo i v zákulisí, nie tu, ja chápem, že vládni poslanci nebudú tu nadávať vláde, a v zákulisí, aby si zavolali ministrov a povedali, že to je naposledy, dneska sme to ešte odhlasovali, ale prosíme vás, nedostávajte nás do tejto pozície, lebo nabudúce to odhlasovať nemusíme, lebo ani my nie sme panáci, ktorým, keď sa koaličná rada rozhodne, tak my budeme hlasovať len podľa toho, bez akéhokoľvek, sebaúcty. A to je moja prosba na koaličných poslancov. Majte úctu k sebe, k tomu, že zastupujete občanov a ste najvyšší ústavodarný orgán. A hoci dneska ten predseda vlády a ten predseda parlamentu vyzerajú tu ako nejakí titáni, pred ktorými vy sa máte krčiť, veď každého z nich môžete odvolať jedným hlasovaním. Oni sa skladajú a spovedajú vám.
Ja som zažil aj koaličné vlády, kde aj veľmi silní ministri vedeli, že keď začnú veľmi hnevať poslancov, napríklad takýmto pohŕdavým prístupom, tak sa im to nevyplatí, pretože poslanci sú nakoniec suveréni v tomto parlamente. To je moja jediná prosba. Zamyslite sa nad týmto a vnútorne si to dajte do poriadku, aby sme tu s pánom Dostálom nemuseli o tri mesiace zase vystupovať v takejto veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Beblavý, neviem, či bol najlepší nápad poradiť kolegom z koalície, čo majú spraviť s rokovacím poriadkom, lebo možnože to naozaj spravia. A nemyslím si, že by bolo dobrou zmenou rokovacieho poriadku vkladať do neho nejaké gumené ustanovenie, ktoré umožní v podstate z akéhokoľvek dôvodu skracovať legislatívne konanie. Ale je pravda, že však na minulej schôdzi sme v druhom a treťom čítaní mali novelu rokovacieho poriadku, ktorá bola kontroverzná, v ktorej sa menilo všeličo. Táto vec nikoho ani nenapadla, že by sa, že by sa mala meniť. A je pravda aj to, že asi je lepšie mať v zákone nejaké gumené ustanovenie ako ten zákon opakovane a opakovane porušovať. Ale nemyslím si, že je to dobrá cesta. A miesto toho, aby sme začali zákon rešpektovať a riadili sa podľa toho, čo je v ňom napísané, že si ho rozvolníme a budeme to meniť. Lebo potom tam môžeme dať, že vyhodíme úplne tie dôvody a skrátené legislatívne konanie sa koná vtedy, keď to uzná za vhodné väčšina poslancov parlamentu.
A aby som sa ešte vrátil k tým dôvodom a k tomu, čo povedal pán poslanec Bugár, keď viedol schôdzu a nemohol som naňho reagovať. Ja nespochybňujem to, že koho to bola iniciatíva, neriešime to teraz vecne, že čo sa má alebo nemá meniť, riešime to skrátené legislatívne konanie. To, či existujú alebo neexistujú zákonom stanovené dôvody. A nikto ma tu nepresvedčil, že existujú.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Ondro, kolega Ondrej Dostál, ja s tebou plne súhlasím. Ja si tiež nemyslím, že je to dobré riešenie, a ja osobne som preto také nikdy ani nenavrhol, ani navrhovať nebudem. Keby sme sa mali baviť o dobrom riešení, tak by sme, naopak, mali diskusiu o tom, či napríklad skrátené konanie viazať na nejaký, či vyššie kvórum alebo na posúdenie tej nevyhnutnosti niekým ďalším. Aj keď ja by som bol najradšej za to, aby sa súčasný právny stav zachoval, ale vlády a parlamentné väčšiny ho rešpektovali. Teda rešpektovanie zákona už vyzerá ako veľmi ambiciózny cieľ, ale to je to, čo by bolo asi najlepšie.
Ja som len poznamenal, že ak je táto parlamentná väčšina tak pevne rozhodnutá nemať, nerešpektovať dnešný zákon, tak je lepšie riešenie pre právny štát a pre túto republiku, aby to do toho zákona napísali, aby sa k tomu prihlásili. Potom ich za to môžme kritizovať, môžme sľubovať zmenu, môžeme, naopak, aj my ten zákon neskôr využívať, ale aspoň budeme mať tú základnú laťku, že v tomto parlamente sa dodržiava zákon. Lebo dnes sme v situácii, kde vláda bez problémov porušuje zákon, pošle sem ministra, ktorý s tým zákonom nič nemá spoločné, čím ešte to pohŕdanie parlamentom len podčiarkuje, a do tretice teda sa to aj potom odhlasuje. A to je podľa môjho názoru to najhoršie riešenie a proti tomu by som sa chcel postaviť a v tom, verím, že sa aj zhodneme.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, za skupinu poslancov predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.
Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu v Slovenskej republike slobodne pôsobiť, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine rešpektovaním právneho poriadku. Registráciou získava náboženský subjekt veľmi veľké množstvo výhod, môže žiadať o finančné príspevky, príspevky na platové náležitosti svojich duchovných cirkevných ústredí, na prevádzku škôl, na vyučovanie náboženstva, a preto štát má legitímne právo určiť registračné podmienky, ktoré spĺňajú náboženské subjekty, ktorých vieru vyznáva nie zanedbateľný počet občanov Slovenskej republiky. Ako už bolo uvedené aj v prvom čítaní, uvedené registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože základné ľudské práva majú, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami sú zaručené všetkým bez rozdielu. Cieľom je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získania finančných prostriedkov.
Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ vo svojich ustanoveniach zvyšuje pre registráciu cirkví alebo náboženskej spoločnosti minimálny počet plnoletých členov cirkví alebo náboženských spoločností z 20 000 na 50 000 členov. Ako to bolo už v prvom čítaní spomínané, vraj riešime problém, ktorý nie je. Podľa nášho názoru problém môže vzniknúť a z tohto dôvodu predkladáme tento návrh. A samozrejme, poprosím vás teda aj o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273a, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 299 z 26. októbra 2016 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej dobe gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, výbory prerokovali a odporučili schváliť. Z rokovaní výborov Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 34 z 22. novembra 2016. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril prednesením spoločnej správy na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si predstaviť vám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Mizíka, Stanislava Drobného a Milana Mazureka. Tento pozmeňujúci návrh sa týka, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.
Čl. I bod 1 návrhu sa mení a znie: "V § 11 sa číslovka "20 000" nahrádza číslovkou "250 000".
Čl. I bod 2 návrhu sa mení a znie: V § 12 po d) sa číslovka "20 000" nahrádza číslovkou "250 000".
Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na ranogotickom štíte dvojitý strieborný dvojkríž vztýčený na vyvýšenom vŕšku trojvŕšia. Priložením ruky na tento náš kresťanský symbol každý poslanec v tejto sále skladal sľub. Tí, ktorí si to nepamätajú, tam je zväčšenina nášho znaku. Dole horí adventná svieca prvá. Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu odmietame, aby sa na Slovensku transformovali rôzne sekty na oficiálne registrované náboženské spoločnosti. Slovenské dejiny sú kresťanské dejiny, slovenská identita je aj kresťanskou identitou. Preto žiadame zvýšiť minimálnu hranicu plnoletých členov novoregistrovanej náboženskej spoločnosti na 250-tisíc. Považujeme to za efektívny prostriedok, ako zabrániť možnému prieniku nekresťanských náboženských organizácií a siekt v blízkej budúcnosti do slovenskej spoločnosti a tiež v neposlednom rade do politiky.
Tento pozmeňujúci návrh má dve časové dimenzie. Po prvé, jasný odkaz pre súčasnosť na základe poznania blízkej minulosti. Po druhé, jasné pravidlá v ochrane budúcnosti. Aby bolo jasné, o čom budem hovoriť, v súčasnosti nekresťanská cirkev, ktorá by sa chcela etablovať, je samozrejme islam, aby to bolo všetkým jasné. Islam nie je kompatibilný s našimi cyrilometodejskými tradíciami, s našou ústavou, pretože v praxi a po skúsenostiach v európskych krajinách je zrejmé, že deformuje systémy, v ktorých pôsobí a ktoré nie sú z jeho vlastného, kultúrneho a geografického prostredia.
Čo to je jasný odkaz pre súčasnosť? Vysvetlím vám to. Súčasnosť a nazeranie na ňu vyplýva zo skúseností, zvlášť keď sú zosumarizované, t. j. štatisticky. Uvediem fakty z viacerých výskumov amerických agentúr a iných. Údaje pochádzajú z výskumu pôrodnosti, úmrtnosti, imigračných modelov, demografických odhadov. Podotýkam, že priame výskumy skončili v roku 2010, ale aj to sú šokujúce čísla, a potom poviem to číslo ešte šokujúcejšie. Počet moslimov sa zvýšil z 5,9 percenta na 10,2 percenta. Vo Francúzsku je vyše 4 miliónov moslimov, v roku 2010 bolo teda, vo Veľkej Británii vyše 3 miliónov, v Nemecku 2,5 miliónov, riadne registrovaných. V Maďarsku bolo v roku 1990 oficiálne 17-tisíc moslimov, v 2010. bolo 25-tisíc. Na Ukrajine v 1990 bolo 103-tisíc oficiálnych moslimov, v 2010. ich bolo 393-tisíc. V Španielsku v 1990 ich bolo 271-tisíc, v 2010. roku 1 mil. 21-tisíc. Na Slovensku v 1990. roku bolo ich tisíc, v 2010. roku 4-tisíc. Odhady v súčasnosti, to sú neoficiálne, ale blížia sa veľmi k pravde, je ich okolo 20-tisíc.
Teraz celkové číslo, v súčasnosti to sú predbežné odhady, v Európe sa pohybuje okolo 50 mil. registrovaných moslimov a 10 až 15 miliónov neregistrovaných, to znamená, načierno.
Aby som zobral aj z iného súdka, tak zoberiem iný svetadiel, pásmo Gazy. V roku 1994 bolo v pásme Gazy730-tisíc moslimov. V roku 2009 - to sú všetko presné čísla - je ich jeden a pol.
Čo z týchto čísiel vyplýva? Vyplýva, že sa počet znásobuje po, povedzme po desiatke rokov. Niekde raz, ako v Pásme Gazy a niekde viacej, ako v Španielsku napríklad. Tieto čísla sú šokujúce zvlášť preto, lebo moslimské komunity sú komunity v pravom slova zmysle. To znamená, združujú sa a zgrupujú v ucelených celkoch, ktoré sa častokrát za posledné mnohé roky zmenili na love gov zóny, kde funguje šaría, paralelné školstvo, náboženská polícia a tak ďalej.
Príklady územných celkov v Anglicku. Prepáčte za zlú angličtinu. V Begberne na Darwine pôvodní Angličania tvoria 7,8 % populácie. V roku 1991 ich bolo 42,3 percenta. Podobne je to v Bedforde, Sante, Hanforde a tak ďalej. Priamo v meste Londýn ubudlo 600-tisíc pôvodných Angličanov a pribudlo 1,2 mil. etnických menšín, z toho väčšina vyznáva práve moslimskú vieru.
Vo Francúzsku je to obdobné, keď nie ešte horšie. Poznáme prípad Marseille, imám. Vyhlasujú v mešitách podobné výroky ako imám Mohamed Khattabi v meste Montpellier. "Naše deti budú raz vládcami Francúzska, Belgicka, Nemecka a Veľkej Británie." Podotýkam, to nie je jediný imám, ktorý toto tvrdí. V určitých samosprávnych celkoch a územiach už sú, už sú tými pánmi. Je len otázka času, kedy sa ich pozornosť obráti na nás.
Nechceme predsa dopadnúť tak ako Nemci, keď nemecká ministerka Aydan Özoguzová, pôvodnom Turkyňa, vyhlási verejne: "Svadby detí musíme uznávať." Ona je ministerka pre integráciu a imigráciu. Pôsobí ako ministerka za stranu SPD.
A teraz príde ďalšia zaujímavosť. Nemecké ministerstvo vnútra prvýkrát zverejnilo presné údaje o detských sobášoch v krajine. Uverejnilo to na základe žiadosti Strany zelených v Nemecku a si predstavte, uverejnili to. Ku dňu 31. júla 2016 je v nemeckom centrálnom registri až 1 475 zosobášených maloletých, z toho je 361 dokonca mladších ako 14 rokov. To sú len tí, čo sa priznali, keď prišli do Nemecka ako imigranti. Šéf parlamentnej frakcie SPD Thomas Oppermann je proti takýmto praktikám. Len je to zaujímavé, že členka jeho strany tvrdí absolútny opak. Vidím paralelu medzi schizofréniou. Nebudem menovať nemenovanú politickú stranu, tuná sedia nízko oproti mne. Keď šéf hovorí dačo iné a niektorí jeho vítači hovoria dačo iné.
Takže keď sa ma teraz niekto opýta, že prečo je tam hranica 250-tisíc, poviem mu: práve pre to, čo som povedal.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k tomuto bodu programu.
Už prvá rozprava v prvom čítaní priniesla niektoré naozaj zaujímavé momenty. Nebudem sa venovať dopodrobna rôznym útokom opozičných poslancov na našu stranu, ale najzaujímavejšia bola výsledná tlačová konferencia pána predsedu Národnej rady Andreja Danka, kde hovoril o disciplinárnych konaniach na poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko vrátane mňa. A prečo? Lebo sme si dovolili kritizovať islam. Využijem možnosť tejto rozpravy a tohto návrhu zákona k tomu, aby som vysvetlil niektoré pojmy.
My nekritizujeme islam ako náboženstvo. Keď chce niekto veriť tomu, že Zem je rovná doska, má na to plné právo, nemáme proti tomu absolútne nič. Kritizujeme islam ako politický systém, pretože väčšina literatúry islamského sveta sa venuje práve politickému systému, a len menšia časť je zameraná na náboženstvo. Islam, keď ho nazveme pedofilným systémom, nedopúšťame sa žiadneho ohovárania, žiadnych neprávd, pretože islam je vytvorený a reprezentovaný prorokom Mohamedom, ktorý je zároveň uctievaný ako najdokonalejší muž, teda dokonalý muž, dokonalý moslim a každý skutočný pravoverný moslim má nasledovať jeho učenie a spôsob jeho života.
Kto bol ale prorok Mohamed? Svoju ženu si vzal, keď mala šesť rokov. Prvý pohlavný styk s ňou mal, keď mala deväť rokov. Preto názov alebo pomenovanie pedofil je úplne na mieste a nedopúšťame sa vôbec ničoho nelegálneho alebo akéhokoľvek klamstva. Mohamed ale nebol len pedofilom. Bol rovnako aj zbojníkom, sadistickým diktátorom a krutovládcom a svoje náboženstvo šíril len ohňom a mečom.
Uvediem príklad. Pán Andrej Danko sa častokrát zastáva židovskej náboženskej komunity. Mal by si spomenúť na udalosť masakru 800 Židov v Medine, kedy Mohamed, vtedy so svojou 12-ročnou ženou, dvanásťročnou ženou, opakujem, sledovali, ako je 800 Židom zo zajatého kmeňa odsekávaná hlava jednému po druhom. Každý si môže urobiť vlastný obraz o tom, čo za človeka je schopný takéhoto zverstva. Každý si môže urobiť vlastný obraz o tom, akí ľudia sú v skutočnosti nasledovníci tohto muža a aké učenie v skutočnosti vyznávajú.
Ľudová strana Naše Slovensko nemá absolútne žiadny záujem na tom, aby sme zakazovali niekomu akúkoľvek náboženskú vieru. Snažíme sa len o to, aby sme nedopadli ako Francúzi, Angličania a Nemci alebo ktokoľvek iný, kde islamské náboženstvo je reálne registrované v ich štátoch a reálne sa tam dejú hrozby, hrozné veci, o ktorých hovoril aj môj predrečník Stano Mizík. Práve preto Ľudová strana Naše Slovensko pripravila tento pozmeňujúci návrh a my veríme, že je to efektívny spôsob, ako zabrániť možnej registrácii, ale nielen islamu, pretože islam nie je to jediné, čo na Slovensku môže prekážať, ale aj všetkých rôznych nekresťanských náboženských organizácií a rôznych siekt, ktoré sa snažia prenikať do slovenskej spoločnosti.
Práve zvýšenie hranice na 250-tisíc považujeme za dostatočne efektívny nástroj na to, aby sme mohli do budúcnosti ochrániť Slovensko pred vplyvom takýchto zhubných ideológií. A ja verím, že každý z vás, kto sa považuje za skutočného vlastenca a za kresťana, tento pozmeňujúci návrh podporí a v pozmenenom znení nakoniec tento zákon posunieme do tretieho čítania a nakoniec ho schválime.
Ďakujem.