11. schôdza

Ďakujem.
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Bagačka.

Ďakujem za slovo.
Nejaký taký, hneď taký podtón, by som povedal, že toto bola taká slabšia slohová práca, úvaha. Ale spomínali ste teda, že vláda chodí do regiónov a že to teda nie je až také potrebné. Vidieť teda, že žijete, pán kolega, v Bratislave a máte asi veľmi slabé vedomosti, ako sa žije mimo Bratislavy. Myslím si, že viacerí z nás, ktorí pochádzajú aj z týchto ťažších regiónov, to berú úplne, ale úplne ináč. A myslím si, že ste ani vcelku nepochopil, o čo aj v tomto možno aj presune, ale aj celkove v zákone o pomoci menej rozvinutým okresom ide. Na tomto, na týchto akčných plánoch omylom ste povedali, že je to štát, ktorý to spracúva. Na tom sa podieľa množstvo organizácií, či sú to zo štátnej správy, zo samosprávy, spoločenské organizácie, tretí sektor a je to teda hlavne ich dokument. Tieto dokumenty nevznikli zhora dole, ale zdola hore, čo, myslím si, že súhlasíme, že by tak aj mohlo byť.
A ja by som niektoré tieto vaše vety aj bral tak ako dehonestáciu práce týchto ľudí, ktorí jej venovali, by som povedal, hodiny na tom, aby spravili nejaký takýto ucelený dokument. A, tak ako som povedal, vychádza to vaše vystúpenie skôr z neznalosti problému. Skôr sa mi zdalo, ako keby vám, keďže už som počul niekoľko vašich prejavov, ako keby to vám, čo ja viem, niekto napísal, asistent alebo kto, a vy ste to dnes prišli prečítať.
Ďakujem.

Reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Bagačka, nepochybujem, že viacerí z vás to berú úplne, ale úplne inak, pokiaľ ide o rozdávanie tých dedomrázovských darčekov, ktoré robí Ficova vláda počas výjazdových zasadnutí. Najmä to berú úplne, ale úplne inak nominanti strany SMER – sociálna demokracia, ktorí z tých darčekov profitujú, o tom nemám najmenšiu pochybnosť.
To, o čom bol môj príspevok a o čom sa tu vedie debata, nie je o tom, či regióny potrebujú viacej peňazí alebo nie, ale o tom, že ak regióny majú dostať viac peňazí, tak či sa to má udiať tak, že viac peňazí budú mať samosprávy, obecné, ale aj regionálne samosprávy a tie budú robiť regionálny rozvoj, lebo tie sú, tie sú v regiónoch, tie poznajú problémy a tie by mali niesť aj zodpovednosť za to, ako sa to územie rozvíja. Keď budeme mať decentralizovanú moc v krajine, tak budeme môcť aj porovnávať, ako je ktorá koncepcia regionálneho rozvoja úspešná.
To, čo som ja namietal vo svojom vystúpení, je to, že nemali by, nemala by túto kompetenciu vykonávať štátna správa, lebo dnes je to v rukách štátu, a v rukách štátu neznamená, že to musia napísať úradníci niekde v Bratislave a že do toho nemôžu byť zapojení aj nejakí regionálni aktéri. O tom, ako je to úspešné a aký to má zmysel, si potom môžme povedať po pár rokoch, keď uvidíme, že či tie akčné plány naozaj k niečomu viedli, alebo to bolo len súčasť toho piár, ktoré doteraz bolo robené cez hasičské striekačky a futbalové ihriská a teraz bude ďalšie.

Ďakujem.
Pýtam sa, či chce, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce pán podpredseda vlády zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Nedá mi nevystúpiť na vystúpenie pána poslanca Dostála, pretože opäť predviedol vystúpenie, v ktorom si povedal vlastne to, čo si on chcel povedať, bez ohľadu na to, aby zohľadnil skutočnosť a pravdu, ale pretočil si ju vo svoj prospech a naozaj sa veľmi s malým, s malou časťou dalo s ním súhlasiť.
Hádam s čím by som veľmi súhlasil, s vaším vyjadrením, čo ste vo svojom vystúpení povedali, že regionálny rozvoj je prierezovou prioritou, je prierezovou politikou a mala by byť aj takto riadená. S tým s vami plne súhlasím a s tým korešponduje aj návrh zákona, ktorý som pred malou chvíľkou predložil.
Vymýšľate si tak ako vždy, je to u vás zvykom, pretože tvrdiť, že na Úrade vlády vzniká nejaké ministerstvo, je obyčajný blud. Tí istí úradníci, ktorí sú dnes zodpovední za túto agendu na ministerstve dopravy, sa len presunú na Úrad vlády Slovenskej republiky.
Neviem, či viete, aký veľký je Úrad vlády Slovenskej republiky. Úrad vlády plní toľko úloh, že v početnosti je niekedy možno už aj dnes väčší ako akékoľvek ministerstvo, alebo patrí medzi jedny z najväčších ústredných orgánov štátnej správy na Slovensku. Preto netvrďte tu, že pod pánom premiérom sa tvorí teraz nejaké nové ministerstvo, nejaký nový úrad. Prejdú tam kompetencie a dáva to absolútnu logiku. Sú prierezové politiky štátu, ktoré si vyžadujú centrálnu koordináciu. A ak tvrdíte, že niečo vzniká alebo sa mení a že sa ešte viacej centralizuje, nie je to pravda. Veď aj dnes je tá agenda centralizovaná na ústrednom orgáne štátnej správy, ktorým je ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. A dnes sa len presunie na už existujúci ústredný orgán štátnej správy, ktorým je Úrad vlády. Čiže nič sa nesprísňuje, nič sa viacej necentralizuje.
Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Bagačka. Vaše vystúpenie je presne typické pre človeka, ktorý málokedy opustí Bratislavu, hlavné mesto, ktorý málokedy sa stretáva s ľuďmi, ktorí žijú v jednotlivých kútoch Slovenskej republiky. A na rozdiel od vás tú krajinu mám prejazdenú odhora až nadol.
A rozprávať o tom, ako presunúť regionálny rozvoj na miestnu samosprávu, to je super, ale poznáte, v akom stave je regionálna samospráva? Vy viete, že sú obce a mestá, ktoré si prídu od vás, keď ste na ministerstve školstva, pýtať 2-tisíc euro na opravu deravej strechy? Takáto samospráva môže dnes riadiť regionálny rozvoj v štáte, keď nie je schopná zaplátať si na svojom majetku ani tri metre štvorcové strechy a príde si pýtať od štátu zalepenie takejto diery? Aby päťmiliónová krajina mala 2 980 obcí a miest na Slovensku? Najprv hovorte o tom, ako treba zmodernizovať samosprávu, a potom môžeme presúvať kompetencie.
A prosím, nepoužívajte slová, že vládne výdavky platíme my všetci daňoví poplatníci. My daňoví poplatníci platíme všetky výdavky v tomto štáte, to znamená aj tie, ktoré by sme dali samospráve a ktoré by míňali mestá, obce a primátori, starostovia, aj to sú naše peniaze, nielen tie, čo používa vláda. Takže, prosím, nevytvárajte dojem, že to, čo rozdáva ministerstvo, alebo to, čo riadia svoju politiku, robia z našich daňových peňazí, poplatníkov daňových. A to, čo rozdávajú mestá, tie berú skade tie peniaze? Dostávajú ich darom zo zahraničia? To sú všetko peniaze daňových poplatníkov. Čiže je len o tom, že kto ich míňa a akým spôsobom. Áno? Takže tu by som poprosil tiež, keby ste tu nevytvárali dojem.
A opäť, zákon hovorí o nejakej dotačnej schéme. Asi viete, pretože ste múdry a ovládate úplne všetko v tomto štáte, lebo sa vyjadrujete úplne k všetkému, že dnes v tomto štáte nie je možné poskytovať dotáciu, ak ju nemáte zakotvenú v nejakom zákone. A ak vyplýva z akčných plánov, ktoré boli prijaté, že štát poskytne postihnutým regiónom, konkrétnym mestám a obciam a akčným skupinám konkrétne príspevky na ich vznik, chod a plnenie si úloh, ktoré si samy dohodli v regióne, že budú plniť, tak ich musíme zákonným spôsobom vedieť aj dotačne pokryť. A ak to má od 1. januára robiť Úrad vlády Slovenskej republiky, tak musí mať v kompetenčnom zákone a vo svojich zákonoch aj takúto možnosť, že vôbec môže dať peniaze na vykrytie výdavkov, ktoré sú spojené s akčnými plánmi.
A ešte raz, neurážajte akčné plány! Akčné plány sa robili zdola. Pán splnomocnenec Marcinčin bol len koordinátor, ale akčné plány si tvorili priamo ľudia z tých regiónov a priamo si ich vytvárali.
A, prosím pekne, štát má mať zásadnú úlohu pri regionálnom rozvoji, pretože si uvedomte, že štát musí regulovať a musí sa postarať aj o tie časti Slovenska, ktoré keby samospráva sa aj roztrhala, tak nikdy nemusí dosiahnuť tam nejaký úspech, pretože žije v takej časti územia s takou kvalitou prostredia s takou kvalitou pracovnej sily, pokiaľ tam štát intervenčne nezasiahne, tak by sa takéto regióny nikdy nemohli začať porovnávať ostatným regiónom, ktoré majú to šťastie ako Trnava, Bratislava alebo Žilina, Nitra, kde tá situácia je dnes úplne iná. A tu je povinnosť štátu a vždy to bude povinnosť štátu, aby pomáhal vyrovnávať rozdiely a pomohol dostať aj regióny, ktoré sú dnes zaostalé, na vyššiu úroveň ako dnes.
A ja považujem tento krok za správny, pretože kto iný ako Úrad vlády môže viac vynucovať plnenie akčných plánov naprieč všetkými ministerstvami v tomto štáte ako úrad, ktorý je reprezentovaný premiérom tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 330).
Prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Tak, nech sa páči, pani poslankyňa.
Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Zsolt Simon, ktorému týmto zároveň odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Miroslav Číž.

(Pokračovanie rokovania o zákone z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 330.)

Príjemné pekné ráno. Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som sa aj ja podelil s mojimi pocitmi k tomuto návrhu zákona o rokovacom poriadku, ktorý vrátil pán prezident.
Včera podvečer, keď táto diskusia opäť sa začala, tak zo strany vládnej koalície, myslím, že pán kolega Bublavý bol ten, ktorý pomenoval, že pán prezident politikárči. Politikárči a nastáva a drží stranu opozícii.
Dovoľte, aby som povedal, že ja to nevnímam tak. Ja to vnímam tak, ako to vychádza z kompetencií, z právomocí a povinností prezidenta Slovenskej republiky, ktorú funkciu zastáva. A to zachovať nejaký dialóg v parlamente, tam, kde patrí.
Táto vládna koalícia zastúpená SMER-om, SNS a MOST-om – HÍD dostala od pána prezidenta Kisku prvýkrát vrátený materiál. Osobne si myslím, že bolo tých zákonov, ktoré boli v neprospech občanov tejto krajiny, v tomto volebnom období oveľa viac. Pán prezident nevyužil svoju právomoc v tomto volebnom období vrátiť vám žiadny zákon. Zámerne hovorím, že vám vrátiť zákon, pretože drvivú väčšinu tých zákonov, ktoré sú v neprospech občanov, nepodporila opozícia. Takže dnes z vašej strany, keď odznieva kritika, že je to práve pán prezident, ktorý politikárči, tak chcem povedať, že nie. Ten, kto politikárči a vytĺka si politický kapitál a chce obmedziť opozíciu, aby nerečnila v tomto parlamente, je prioritne politická strana SNS. A jeho koaliční partneri SMER a MOST.
Rokovací poriadok bez obmedzenia možnosti vystúpenia sme mali možnosť vidieť na tejto schôdzi doteraz. Mali sme odborné zákony, mali sme rôzne diskusie, diskusné príspevky viac ako 20 minút, a predsa neboli problémom v diskusii. Vráťme sa, prosím, v čase, kedy tá diskusia alebo kedy ten problém skutočný s potrebou zmeniť rokovací poriadok vznikol. Nebola to schôdza práve v čase, keď schôdzu Národnej rady viedol Andrej Danko? A práve on bol ten, ktorý spustil celú túto rétoriku. A práve preto by som vás chcel poprosiť, zámerne používam slovo "poprosiť", pretože akýkoľvek apel na vás je ťažko pochopiteľný, že by ste ju akceptovali, tak preto sa obraciam na vás ľudsky. Nechajte priestor na politickú diskusiu v parlamente a neobmedzujte čas!
A keď už chcete, tak v parlamentnej demokracii vláda je podriadená parlamentu a nie naopak. Ja chápem, že z vládnej koalície málokto vystupuje k vládnym zákonom, málokto vystupuje v parlamente, pretože sa správa vládna koalícia tak, ako páni tu za mnou pri hlasovaní ukážu. Keď palcom hore, tak zatlačia ten gombík, keď palcom dole, tak zatlačia ten gombík. Ale to nie je parlamentná demokracia, to nie je parlamentná kontrola vlády!
Keď ste už tam chceli zaviesť, tak prečo ste tam nezaviedli, prosím, aj takú povinnosť, aby premiér nemohol vystúpiť mimo poradie a bolo možné naňho fakticky reagovať, a prečo ste nezaviazali premiéra tejto krajiny, že keď opozícia a poslanci Národnej rady, ktorým podlieha z hľadiska kontroly a riadenia systému krajiny, by tu mal sedieť a vypočuť si faktické pripomienky od poslancov, ktorí mu dali tú dôveru, že môže byť premiérom tejto krajiny. To ste tam nedali! Rovnako ste tam nedali povinnosť, že v prípade odvolávania člena vlády alebo premiéra premiér tu má sedieť. Ja som zažil Roberta Fica s Paškom, Kaliňákom a s každým veľkým esom zo SMER-u, ako útočil na premiérku Radičovú. Radičová, ktorá bola žena, sedela tu a čelila tej kritike, tej paľbe, ktorá išla z vašej strany.
Vy meníte a obmedzujete, že opozícia nemôže vystupovať, ale zároveň kryjete, že premiér a tí, ktorí robia problém v tejto krajine, na ktorý opozícia chce v danú chvíľu ukázať, jednoducho nemusí sedieť v parlamente a nemusí čeliť tej kritike, ktorá tu je. Keď platí, že parlamentná demokracia a parlament kontroluje vládu, tak by to tak malo byť. Doteraz z hľadiska slušnosti a prístupu to tak bolo. Teraz, keď vás bolí tá kritika, ktorá ide zo strany opozície, pretože máte mnoho tých káuz, čo je pochopiteľné v politike, ale musíte sa s tým vy vysporiadať, tie kauzy za tých 10 rokov, čo ste vo vláde, posledné obdobie, zodpovedáte vy. Nie opozícia nakupuje cétečká draho. Nie opozícia je tá, ktorá nechá vyplatiť neoprávnene DPH Bašternákovi, a nie opozícia je tá, ktorá vyšetruje Kaliňáka, ale Kaliňák si vyšetruje sám seba. A rovnako môžme povedať aj v prípade pána ministra Lajčáka. Nie opozícia bola tá, ktorá zaviedla systém na ministerstve zahraničných vecí, že sa všetky verejné obstarávania týkajúce sa európskeho, teda slovenského predsedníctva sa budú obstarávať na základe výnimky.
Kolegyne, kolegovia zo SMER-u, boli ste to vy, ktorí tú výnimku ste tam do toho zákona zamontovali. Vy ste ho tam dali. Pán minister Lajčák a jeho ľudia nepredstavili ani jednu chvíľu snahu urobiť verejné obstarávanie riadnym procesom a keby to zlyhalo, tak využijú tú výnimku, ktorú tam dali. Z 20 verejných obstarávaní 20 na základe výnimky. Máte pocit, že kritika zo strany opozície v takejto chvíli je neopodstatnená? Dajte si ruku na srdce a určite pochopíte, že táto kritika opozície je miestna. A keď takto chceme kritizovať, tak nevidím dôvod, prečo obmedzovať priestor vystúpenia v parlamente.
Dovoľte, aby som sa v plnej miere stotožnil s pripomienkami pána prezidenta, ktorý vrátil tento rokovací poriadok, pretože je náhubkovým zákonom. Chcete obmedziť opozíciu. Len chcem vás varovať: SMER si už vyskúšal, že sedel v opozícii. A keď si dnes myslí, že situácia bude neustále takáto, že on bude vládnuť, tak ja vám hovorím, že tomu tak nebude. Občania v tejto krajine už sa pomaly, ale isto zobúdzajú. Mladí ľudia si nenechajú zobrať svoj ideál a poukazujú na to, čo sa tu deje. To, čo stvárate s týmto zákonom, je rovnako, rovnaké ako to, čo stvárali komunisti kedysi v tejto krajine. Aj pre nich prišiel raz deň D, keď museli povedať, že dosť.
A preto dovoľte, aby som na vás apeloval, aby ste využili tú šancu, ktorú vám pán prezident dáva tým, že tento návrh sem vrátil, a odmietli túto novelu. A keď chcete robiť zmenu, tak začnite dialóg naprieč parlamentom a vytvorte taký rokovací poriadok, ktorý bude vyhovovať každému, a nie tak, že niekto si to bude predstavovať, že nie je prvý medzi rovnými, ale je nad každým v tomto parlamente.
Chcem povedať, že vystúpil som k tomuto návrhu preto, lebo chcem krajinu, kde občania môžu byť hrdí na to, kde žijú, a nie krajinu, ktorá je skorumpovaná. Nie krajinu, kde premiér škandalózne sa vyjadruje voči mladým, voči novinárom. Tí, ktorí majú sledovať to, čo sa deje v tejto krajine. Nie v krajine, kde minister vnútra vyšetruje sám seba. Nie v krajine, kde voči mladým sa pohne poľovačka zo strany vládnej moci. Nie v krajine, kde súdy rozhodujú podľa politickej objednávky a nie podľa toho, čo je pravda a čo hovoria zákony. Nie v krajine, kde sa peniaze v zdravotníctve namiesto liečenia využívajú na obohatenie niektorých finančných skupín.
Máte jedinečnú možnosť zachovať priestor na diskusiu v parlamente. A opätovne chcem apelovať, keď ten priestor v parlamente obmedzíte, ten priestor na verejnú diskusiu sa raz vytvorí. Tak ako v ´89. sa vytvoril ten priestor na uliciach, rovnako ten priestor, neviem kedy, ale určite sa opäť, keď tento zákon prejde, vytvorí na uliciach. A ten vás zmetie.
Rozhodovať o tom, ktorý poslanec v akých šatách chodí do parlamentných lavíc, ako sa vyjadruje, ako komunikuje, nie je úlohou tu vládnej väčšiny a týchto poslancov, nás, ktorí tu sedíme, je to úloha voliča. Volič dá každému z nás mandát, že môžme tu sedieť v mene občanov tejto krajiny. A keď ten mandát dostaneme, tak nikto z nás nemá právo ho skritizovať, upraviť alebo ovplyvňovať, lebo je to vôľa občanov tejto krajiny. Môžme sa vyjadrovať, že nesúhlasíme s tým alebo máme výhrady voči niektorým, ktorí sedia v tomto parlamente, ale jasne musíme pochopiť, že nie je to moja vôľa. Možnože na tú kolegu som nehlasoval, možnože som ho nepodporoval, ale časť Slovenska, taká, ktorá reprezentuje viac ako 5 % voličov, taká im dala dôveru a musíme si to uvedomiť. Ani predseda Danko, ani podpredsedovia Bugár, ani predseda vlády Fico nemá tú právomoc a nemôže si uzurpovať právomoc hodnotiť kohokoľvek.
Sedel som v tomto parlamente, keď tu bol Slota. Mnohí si z vás pamätajú, ako sa správal, ako sa vyjadroval, ako sa choval, ale ani v tom čase nikto sa nepodujal k tomu, aby zmenil rokovací poriadok preto, lebo Slota. Ten rokovací poriadok bol zachovaný. To, že tu nesedí, to, že celé SNS bolo nejaké obdobie mimo parlamentu, je to výsledok hlasov voličov, a tu je treba skutočne si osvojiť a nie pozmeňovať tu v parlamente, tak ako nám to práve v tej chvíli ako vyhovuje.
A som presvedčený, že aj predkladatelia, ktorí ten návrh predkladali, tak ako to Gábor Gál povedal pri prvom čítaní, neboli s tým uzrozumení, s tým znením, ktoré tam je. Výsledok sa pokúsili upraviť tak, aby ako-tak, nejako vyhovovalo, aby sa dalo za to hlasovať. Ale to neznamená, že je to správne. A nabádam vás a ešte raz vás prosím, nepristúpte na túto hru, radšej využite šancu, ktorú vám dal prezident, a vráťte ten, a nepodporte tento návrh zákona. A keď chcete, tak urobte diskusiu naprieč parlamentom o zmene rokovacieho poriadku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Pán poslanec Simon, luteránsky brat. Ja neviem, o čom vy stále rozprávate, pretože pravidlá rokovacieho poriadku platia rovnako pre mňa ako pre vás. Žiaden rozdiel tu nie je. Nie je tu nič nadštandardné voči mne, koaličnému poslancovi, a voči vám, opozičnému poslancovi. Sedel som v mestskom parlamente, vystúpil som, mal som na to desať minút a musel som ukončiť svoju rozpravu. Všade v zahraničí, kde som chodil ako podpredseda vlády, či v Kanade, či v európskych štátoch, takáto regula existuje. Ale platí nielen pre opozičných, ako vy tvrdíte, ale aj pre koaličných, v tom prípade vládnych poslancov. Takže ja stále nerozumiem tejto diskusii o tomto rokovacom poriadku, že by bol protiústavný, že by bol nedemokratický, pretože tie pravidlá budú rovnako platiť pre mňa, pán poslanec, ako pre vás.