11. schôdza

Pán poslanec Galek, maximálne súhlasím s tým, že výstavba Mochoviec je jedna veľká národná tragédia. Talianska skupina, ktorá sprivatizovala elektrárne, sa od začiatku netajila tým, teda tí, čo boli v zákulisí energetiky, vedia, že oni od začiatku Mochovce ani nikdy neplánovali dostavať. To nebol ich zámer. Ich zámer bol stavbu Mochoviec naťahovať až dovtedy, kým ich dostavať nebudú musieť a kým sa im vrátia náklady, za ktoré celé elektrárne sprivatizovali. Čiže zvýšenie nákladov na dostavbu elektrární z 4,6 na 5,4 miliardy eur je len to, čo sme všetci už dávno očakávali, a to, čo všetci ľudia v energetike už dávno tušili. A tušili sme to aj my na fakulte elektrotechniky a informatiky, kde som pôsobil. Proste všetci to vedeli, bolo to také verejné tajomstvo, ale napriek tomu vláda s tým nič nerobila.
A čo sa týka tých energetických odvetví, tých ostatných energetických odvetví, tak nebolo mi celkom z vašej reči jasné, či teda schvaľujete alebo neschvaľujete kontrolu v regulovaných odvetviach. Lebo podľa mojej mienky aj podľa medializovaných informácií kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v distribučných a plynárenských spoločnostiach priniesla isté výsledky minimálne v poslednom období, kedy sa ukázalo, že množstvo distribučných spoločností si zvyšovalo nákladové položky o nevyužívané objekty, ktoré si účtovali do nákladov a tým pádom, tým pádom bola aj vypočítaná cena energií drahšia.
Len pre informáciu, na čele ÚRSO stojí nominant SMER-u pán Holjenčík, je tam od roku 2007 a, bohužiaľ, v drvivej väčšine týchto spoločností majú zase podiel zahraniční investori. V Stredoslovenskej energetike a v SPP-čku má 49-percentný podiel J&T... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keďže bola položená priama otázka: Tie kontroly mali mať za účel, aby distribučné poplatky klesli. Ako sa ukazuje z posledných cenových rozhodnutí, naozaj pre niektoré tarifné skupiny, kde bol ale momentálne zavedený obrovský chaos, pretože napríklad v plynárenstve zo šestnástich tarifných skupín dneska máme 28, alebo zo štrnástich 26, neviem presne, tak pre značnú časť týchto ďalších tie distribučné poplatky stúpli. A to isté sa ukazuje aj v elektroenergetike pri distribúcii. Takže ja tvrdím to, že tie kontroly v distribučných spoločnostiach vôbec nesplnili svoj účel. A ak sa my dočkáme na budúci rok nejakého zníženia cien energií, tak to vôbec nebude práve vďaka týmto kontrolám.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dnes sa ideme pozrieť trošku, obzrieť za rokom 2015, je to vlastne také zhodnotenie. Pred časom sme sa tu alebo pred dvomi týždňami sme sa tu bavili o rozpočte na rok 2017, takže ja sa skúsim opäť tak pozrieť možno z takého pohľadu makroekonomického na ten rok 2015, na to, ako vlastne bol aj ten rok trošku plánovaný, nechcem hovoriť dlho, pretože dnes už nemá význam plakať nad rozliatym mliekom. Ja by som ten rozpočet aj na základe toho, čo sme tu hovorili o rozpočte v roku 2017, tak si myslím, lebo spomínali sme tu vtedy už aj rok 2015, tak je to, len to obhliadnutie len znovu potvrdí, by som povedal, taký ten výrok, že tie rozpočty rok za rokom sú rozpočty premrhaných príležitostí.
Prečo to hovorím? Myslím si alebo teda však sa tu aj vládna moc, vláda sa tým aj pýši, že máme tu výborný hospodársky rast, aj toho roku sme dosiahli najvyšší, a ekonomika nám šlape, príjmy nám rastú, dokonca nám rastú nielen v našich prognózach, ale nám rastú aj nad naše prognózy a o tom tiež chvíľočku budem hovoriť v súlade s rokom 2015. Ale chcel by som začať, alebo teda aby som dokončil tú myšlienku. Vidíme, že zase vláda je schopná to dobiehať, tieto rastúce príjmy, tieto úrodné roky, tých biblických sedem úrodných rokov je schopná vyčerpať na max, dokonca vyčerpať nad max a neodkladať nič na sedem neúrodných rokov, ktoré môžu nastať, pretože aj história ekonomických cyklov ukazuje, že takéto veci sa dejú.
Takže ja by som možno len na úvod zacitoval z práve príhovoru pána ministra Kažimíra, keď ho tu dnes nemáme, ale tak verím, že pán podpredseda ho veľmi dobre zastúpi. Ale dovolím si zacitovať, teda prečítať vám, ak ste si pozreli súhrnnú výročnú správu za rok 2015, tak je tam vlastne taký príhovor pána ministra a ja keď som ho čítal, tak pri pár výrokoch som sa tak pozastavil a povedal som si, že toto chcem trošku korigovať.
Prvý ten výrok je práve v druhom odseku, kde pán minister hovorí, že: "Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ktorým výrazne pomohlo zrýchlené čerpanie európskych fondov. Najväčšiu radosť mám však zo slušného rastu spotreby domácností, ktorú považujem za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne."
Áno, z toho môžme mať radosť všetci. Nepochybne určite pomohlo aj zrýchlené čerpanie eurofondov, vďakabohu, že sa ich podarilo zrýchlene vyčerpať a dosiahnuť úroveň 97,5 percenta. Škoda, že sa nepodarilo 100 %, predsa tých pár sto miliónov eur, ktoré sme mohli dočerpať z eurofondov, nám uniklo, ale vďakabohu aj za tých 97,5, pretože videli sme, že to čerpanie zo začiatku bolo veľmi pomalé. Čelíme tomu aj teraz tak, ale snáď – poučení z tej prvej fázy – budeme schopní vyčerpať 100 % z tej druhej nádielky, ktorú máme nachystanú.
Ale teda čo by som chcel povedať práve pri tom slušnom raste spotreby domácností. Neskôr tu ešte pán minister hovorí, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Toto by som chcel trošku vysvetliť a uviesť na správnu mieru, podľa môjho názoru, pretože áno, vidíme, že nezamestnanosť nám klesá, a vidíme, že ekonomika nám rastie. Tu by som však poopravil toto tvrdenie a dovolil by som si tvrdiť, že nezamestnanosť neklesá ani tak nejakým zásahom vlády, ale klesá práve tým rastom našej ekonomiky, čiže vplyvom cyklických faktorov a nie štrukturálnych. Toto mi tu proste nesedí a myslím, že naozaj môžeme vďačiť práve podnikateľskému prostrediu, by som povedal, už ekonomike, ktorá dosahuje svoj "peak", má najväčší podiel na tom, že tu máme tvorbu nových pracovných miest. Ale tu je ešte jedno tvrdenie, ktoré hovorí, že práve tým, že máme tvorbu nových pracovných miest, že nám klesá nezamestnanosť, tak ako by sme chceli povedať, že ľudia sa majú lepšie, čo je prirodzené, majú prácu, majú príjem a zvyšujú svoju spotrebu.
Ja by som len tak ešte na doplnenie toho obrazu, lebo keď sa chceme pozrieť na zvýšenie spotreby, musíme sa pozrieť aj na to, ako nám narastá zadlženosť obyvateľstva v našej krajine. A ten, postupne budem do roku 2015 a môžem ísť od roku 2013. Keď si pozreme úvery domácností a pozreme si úvery spolu, tak v roku 2013 to bolo 20 miliárd 550 miliónov. V 2014 to bolo 23 miliárd 50 miliónov a v roku 2015 to bolo 25 miliárd 906 miliónov.
Mám tu aj takú ešte; rozdrobenie na ďalšie podpoložky, aby možno sme videli, kde to tak najviac stúplo. Lebo čo tým chcem povedať? Tieto úvery, to, že sa zadlžujeme, je tiež prejav toho, že ľudia míňajú viac. Ale pán minister tu hovorí, že tá kvalita životnej úrovne je spôsobená tou klesajúcou nezamestnanosťou. Áno, určite, do určitej miery, ale myslím si, že čo je omnoho väčší faktor a preberali sme to tu aj pri zákonoch, ktoré prišli tohto roku sem do pléna v súvislosti s hypotékami a s úvermi, že ľudia podľahli alebo podľahujú, ak to tak môžem správne po slovensky, neviem, či sa tak povie, povedať tomu pokušeniu, že máme tu nízke úrokové miery, poďme to využiť a zadlžme sa viac. A už všímame si, že aj Národná banka Slovenska na to poukazuje, už sa robia opatrenia do budúceho roku, aby sa táto logika u ľudí zabrzdila, pretože ak tie úrokové miery budú spätne narastať, tak im to môže, ľudovo povedané, zlomiť kríže.
Čiže ja by som tu nedával úplne takýto priamy súvis, ak to tak pán minister myslel, ale určite by som tu bol v tom trošku opatrný pri tom vyjadrení, že to, že máme klesajúcu nezamestnanosť, tak nám vlastne zlepšuje spotrebu a zlepšenie spotreby znamená, že ľudia majú väčšie, viac peňazí. No, myslím si, že viac peňazí nemajú, teda áno, majú o trošku viac peňazí, ale nemajú toľko, ako míňajú, pretože idú hlbšie do vrecka vďaka tomu, že sú úrokové miery nižšie, a môžme to vidieť aj na spotrebiteľských úveroch napríklad, ktoré, z roku 2013, kde boli 3 miliardy 782 miliónov, v roku 2014 4 miliardy 276 miliónov a v 2015 4 miliardy 795 miliónov. Hypotéky narástli ešte výraznejšie, teda úvery na bývanie, tam to išlo skokom dvoch miliárd ročne.
Rád by som to aj, som tak rozmýšľal, či to dám možno aj do nejakých grafov alebo nejakej vizuálnej pomôcky, ale už sa snažím si zvykať na nový rokovací poriadok a je to proste, vidíte, je to náročné. Čísla vám tu musím sypať. Je to proste, no, ťažko sa na to zvyká. Však posúďte sami, že či je to aj pre vás príjemné. Ale dobre, poďme späť k téme.
Takže tu som len chcel poukázať na to, že buďme opatrní v tých výrokoch, že, a myslím si, že ľudia sami by to potvrdili, že nie sme nejako, ľudia nám nejako výrazne nezbohatli tým, že majú prácu, a že to, že míňajú, nie je preto, že teraz by cítili, že áno, ovplývame, máme dostatok, poďme, pustime sa. A zároveň tým by som chcel aj trošku vyvrátiť to tvrdenie, že toto je spôsobené štrukturálnymi faktormi. Práve naopak, myslím si, že to je spôsobené práve tými cyklickými faktormi, tým, že nám tu rastie ekonomický rast a že ekonomika produkuje všetko to dobro na tú vlnu, na ktorej sa aj vláda vezie. A je veľká škoda, ja musím povedať, že ma to veľmi mrzí a je to veľká škoda, že rok čo rok vidíme, že ekonomika naozaj z podchladenej sa dostáva pomaly do prehriatej a vláda to proste nevyužije na to, aby konsolidovala, aby využila týchto sedem úrodných rokov na to, aby sme mohli jednak znížiť náš dlh nielen percentuálne, lebo áno, tuto pán minister opäť hovorí, že znižujeme verejný dlh. Áno, v pomere k HDP znižujeme, ale absolútne nám stále rastie. A mohli by sme ho znižovať omnoho viac, ale nedeje sa to. Nesnažíme sa nejakým spôsobom dostať z toho pásma prvého, v ktorom sme, hoci by sme mohli.
A za chvíľočku, keď budeme hovoriť aj o tých príjmoch, tak – v roku 2015 – bude tam vidieť, že áno, bola tu tá príležitosť, a preto si dovolím povedať, že tento rozpočet tiež považujem za rozpočet premrhaných príležitostí. Takže... Idem ďalej, lebo nechcem dlho rozprávať.
Dobre. Posledné ešte, čo tuto v tom príhovore pána ministra je, sám to tu vlastne potvrdzuje, to, čo som teraz povedal, a hovorí, že zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií. Čiže vidíme, že sám pán minister hovorí, áno, máme tu ekonomický rast. Ten nám veľmi pomáha konsolidovať financie. A ja si tu kladiem otázku: A dobre a kde je teda to úsilie vlády? Prečo sa k tomu nepridá aj to úsilie vlády na to, aby toto skĺbila dokopy a mohli sme z toho vyťažiť ešte viac?
Teraz by som chcel na chvíľočku zacitovať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a ich správu, ktorá je už dlho na trhu, poviem, práve k roku 2015. Kde je; a prečo to hovorím? Pretože toto je, myslím si, že veľmi dobrá inštitúcia, ktorá vznikla zmysluplne a poukazuje na určité veci a poukazuje aj na riziká a poukazuje na ne každý rok. A nejakým spôsobom nepožíva až takú dôveru vlády na to, aby prihliadala na tie riziká, na ktoré poukazuje. A vidíme, že rok čo rok sa tie riziká naplnia, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózuje v tých oblastiach, ktoré vymenujem. A ako by sa vláda z toho nechcela poučiť.
Prvé, čo by som práve v tom zhrnutí, keď si pozriete tú správu, tak hneď v prvom odstavci vidíte veľmi, veľmi dobrý postreh, že hrubý dlh klesol. Musíme povedať, že klesol. A klesol viac, ako mal, čo teda by sme za to mohli pochváliť úsilie, ale vidíme, že sa to podarilo vďaka jednorazovým príjmom. Tie jednorazové príjmy boli práve pokles hodnoty podnikov s majetkovou účasťou štátu, práve sme, pretože sme odpredali akcie Slovak Telekom a ďalších. Alebo bolo to otvorením druhého dôchodkového piliera, ktoré sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označuje za zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo je, myslím si, že je dôležitý faktor a treba na to, treba to mať na zreteli.
Ďalej Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazovala na riziká. A poukazovala na ne aj na rok 2017, ale poukazovala na ne už v roku 2015 a hovorila: pozor, pozor, keď rozpočtujete, podhodnocujete pár oblastí. Prvé, čo podhodnocujete, je zdravotníctvo. V zdravotníctve si podhodnocujete výdavky a vyskočia vám na vyššie. A takto aj oproti rozpočtu vzrástli výdavky vrátane nárastu záväzkov zdravotníckych zariadení o 251 mil. eur. Čiže vidíme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa snaží robiť dobre svoju robotu. Poukazuje a varuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií na to nejakým spôsobom neprihliada a prognóza sa napĺňa. A nakoniec boli prekročené tieto výdavky o 251 miliónov.
Ďalšia dôležitá vec alebo ďalší dôležitý ten údaj, kde opäť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť niečo poukazovala, bola v oblasti financovania obcí a VÚC, resp. prebytkov, kde áno, počítala, aj ministerstvo financií počítalo s prebytkami, avšak počítalo s prebytkami vyššími, aké v skutočnosti boli. A opäť tam prišlo k výpadku príjmov pri obciach 80,5 mil. eur, pri vyšších územných celkoch 65,7 mil. eur. Môžme si povedať, okej, chybička se vloudila, stane sa. Vďakabohu v tomto príbehu vidíme, že príjmy, ktoré boli narozpočtované, prognózy, ktoré boli dané, prekročili. A môžme povedať, že vláda alebo teda ministerstvo financií, ktoré tento rozpočet pripravilo, malo to šťastie, že ich nedobehli tieto chyby a mohli to vykryť z vyšších príjmov.
Ale opäť, tu by som prečítal jednu dôležitú pasáž, ktorá tu je a myslím si, že je veľmi výpovedná: "Z pohľadu príspevku k dlhodobej udržateľnosti verejných financií je dôležité upraviť výsledky hospodárenia o faktory, ktoré majú dočasný vplyv na rozpočet." Toto zvykol pán Mikloš, jak som si tak pozeral, robiť. A myslím si, že veľmi, veľmi múdro, pretože takto môžme naozaj vidieť aj to úsilie konsolidačné alebo teda môžme vidieť to štrukturálne saldo. Pretože keď očistíme práve rozpočet o tie jednorazové vplyvy a vplyv cyklického vývoja ekonomiky, pretože to sú tie, ktoré sú dočasné a vlastne v ďalších rokoch vymiznú, tak takto očistené saldo, tzv. štrukturálne, ukazuje, či to saldo prispelo k zlepšeniu alebo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti. A keď si pozreme štrukturálne saldo, ja som to pri rozpočte na rok 2017 ukazoval, tak je taký pekný graf, v ktorom je vidieť, v ktorom je vidieť práve to, že to saldo dosiahlo štrukturálne 2,6 % a oproti predchádzajúcim rokom pokleslo o 0,1 % a predtým bolo, čiže bolo, v 2013. bolo 2,4 to saldo. V roku 2014 bolo 2,5 a teraz bolo 2,6. Čo vidíme, že nám klesá, že vlastne tie opatrenia vlády spôsobujú, že my máme ešte horšie výsledky, čiže vláda vyčerpáva viacej a práve tie jednorazové vplyvy a ten cyklický vývoj sa pomáha tomu, aby ten deficit bol lepší. Ale keby sme toto nemali, tak vidíme, že práca vlády je alebo spôsobuje vlastne zhoršovanie výkonnosti ekonomiky alebo by sme mohli povedať teda ani nie ekonomiky, ale skôr spravovania verejných financií.
Takže vidíme, že vďaka tomu, že sme mohli mať tie jednorazové vplyvy, že sme mali ten cyklický vývoj ekonomiky a jeho vplyv, sa nám darilo dosahovať lepšie výsledky. A z tohto vyplýva, že sme sa nedostali, neprekročili sme tú hranicu troch percent HDP a vlastne ostali sme, naplnili sme požiadavky aj Európskej únie. Ale vidíme, že napriek tomu, že sa darilo, že sú tu proste, že ekonomika generuje príjmy, tak vidíme, že neboli prijímané dostatočné opatrenia na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Toto sú slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, s ktorými ja úplne súhlasím.
Rovnako tu uvádza, že platí, že neočakávané pozitívne vplyvy, ktoré sa ukázali v priebehu roka a ukázali sa aj v roku 2015, ukázali sa aj v roku 2016, predpokladám, že sa ukážu aj v roku 2017, neboli premietnuté do zlepšenia hospodárenia.
Keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, ktoré je práve ten dobrý ukazovateľ, toto je ten graf práve, kde môžme vidieť, ako nám klesá to štrukturálne saldo. (Rečník ukázal plénu graf.) Tak keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, a tu čerpám priamo zo súhrnnej výročnej správy, tak konsolidačné úsilie v roku 2013, a to bol práve ten rok, kedy som ešte aj hovoril pred dvomi týždňami pánovi ministrovi, že sa držal toho svojho výroku, že budeme míňať na to, na čo máme, a nebudeme míňať na to, na čo nemáme. V roku 2013 to určite platilo, lebo to konsolidačné úsilie bolo 1,8, čo je vysoké číslo. Pozrime sa na rok 2014, mínus 0,2. Je vidieť, že záujem proste klesá. A v roku 2015 je to plus 0,1. V porovnaní s rokom 2013 je to 1,8. Vidíme, že proste toto číslo je veľmi nízke a ukazuje to úsilie, ktoré by tu mohlo byť.
A ja naozaj sa snažím a apelujem aj teraz na pána podpredsedu vlády, aby tie schopnosti, ktoré máte, a tú ekonomiku, ktorá vám produkuje tieto príjmy, aby boli použité v prospech ľudí a v prospech aj budúcnosti. Pretože myslím si, že to je tiež dôležitý rozmer. Takže tu vidíme, že to konsolidačné úsilie hovorí samo za seba a nepotrebuje ďalší komentár. Takže tuto len možno dodám k tomu, že práve tieto veci hovoria o tom, že prekračujeme príjmy, ktoré dostávame. Nereflektujeme na riziká, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje.
A teraz by som na chvíľočku prešiel k príjmom. Vidíme, keď si pozrieme aj zo súhrnnej výročnej správy na strane 15, tak máme tam tabuľku, kde vidíme, ako boli vlastne sa vyvíjali príjmy podľa metodiky ESA 2010. A vidíme, že samotné príjmy boli rozpočtované s nárastom 12,9 percent. Čiže vidíme, že v roku 2014 boli príjmy plánované 29 miliárd 854 miliónov a v roku 2015 boli plánované na 33 miliárd. To je samotný nárast 12,9 miliárd, pardon, 12,9 percent. Tam nehovorím ešte o neočakávanom príjme, ktorý prišiel navyše, ale toto bolo naozaj rozpočtované. Čo sú 4 miliardy v príjmoch navyše plánované, ktoré opäť si hovorím, úžasné. Ale vláda má ten dar, že vie využiť všetky navyše príjmy a vie využiť aj tie, ktoré počas roka prídu. To, že to robí aj formou, aby neprekročila to zdanlivé 1 %, podmienku výdavkov, že to robí cez rezervy vo všeobecnej pokladničnej správe, to už sú techniky, ktoré sú dostupné. Myslím si, že nie sú úplne korektné, ale určite zatiaľ sú legálne. Takže z hľadiska nás ako parlamentu nám to dáva menšiu možnosť kontroly nad tým, kam tieto výdavky idú. A potom už len môžme na konci roka alebo teda takto o rok skonštatovať, že aha, dobre. Mysleli sme, že pôjdu niekam inam, vy ste si to dali do rezerv. Použili ste to, ako ste chceli. Čo s tým môžme my urobiť?
Takže tuto sú také pekné grafy a je vidieť, že naozaj tie dodatočné príjmy, ktoré prišli, a toto je asi taký možno najlepší graf, ktorý keď vám takto ukážem, tak vám to veľa nepovie, lebo je to malé. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Ale hovorím, to len tak, teda vyslovene som si chcel dať záležať na tom, že skúsim to bez pomôcok. Ale opíšem vám to.
Vidíme, že pozitíva v roku 2015 priniesli 519 miliónov eur. Mali sme navyše. A výdavky, práve tie negatívne vplyvy, boli vo výške 737 miliónov eur. Čiže vláda opäť, to len potvrdzuje tie slová, ja sa opakujem a nechcem sa veľa opakovať, ale hovorí to o tom, že vláda keby nezvyšovala výdavky, tak už sme na tom omnoho lepšie. Ale proste je to tu pokušenie. Nateká nám viac peniažkov. Miňme ich. Miňme ich podľa svojich predstáv.
A myslím si, že jedna z takých absurdností alebo ja to nazývam absurdnosť, ale kde vidíme ten nárast výdavkov a ktorý neni podľa mňa opodstatnený, je položka medzispotreba. A práve táto narástla od roku 2014 do roku 2015 o 400 miliónov eur. Štyristo miliónov eur! To sú proste peniaze, ktoré sú naozaj podľa mňa neni opodstatnené. A kde by sme mohli ako prvé siahať a vyžadovať od všetkých ministerstiev a subjektov, aby tuto nenavyšovali svoje náklady, lebo neni na to dôvod. Takže. To je veľká položka. To je položka, ktorá nás, ktoré nás budú stáť, trošku menšia ako nás budú stáť alebo teda čo požadovali učitelia na svoje zvýšenie platov. Čiže, alebo na čokoľvek iné. Ako vidíme, že naozaj táto položka je veľmi veľká.
Takže to len na demonštráciu toho, že aj v tom roku 2015 príjmy boli, prichádzali, vyčerpali sa, skonzumovali sa, spapali sa a nemysleli sme na budúcnosť, aby sme mohli túto krajinu naozaj dostať ešte do lepších, do lepšieho stavu. Ako nám to práve to, ten ekonomický rast ponúka.
Takže ja týmto by som asi aj skončil. Ešte som rozmýšľal, že vám ukážem také porovnanie, lebo aj pán podpredseda vlády vlastne ukazoval a hovoril, pardon, o tom, že o koľko, že na koľkatom sme, na koľkatej priečke sme v súvislosti so zadlženosťou a aj s, áno, hrubým dlhom a so saldom verejnej správy. To je na strane 13 veľmi pekná tabuľka, kde si môžte pozrieť vlastne také krajiny ako napríklad Česká republika, alebo si tam môžme pozreť také krajiny ako napríklad Rumunsko. Dobre, keby sme sa chceli inšpirovať Luxemburskom, to už je taká vyspelejšia krajina, ale môžme sa inšpirovať napríklad Litvou, Estónskom, kde vidíme, že keď sa chceme teda porovnávať, tak Estónci majú hrubý dlh verejnej správy 10 percent. Majú, už od roku 2014 majú pozitívne saldo, teda, nemajú teda deficit, ale majú prebytok rozpočtu. Alebo napríklad Bulharsko, ktoré má 26 % verejný dlh. Takže, to už len na záver, ako sa dá pozerať aj na tie štatistiky a čím sa dá inšpirovať.
Takže ja len by som chcel, lebo pred sebou máme ďalší schválený rozpočet na rok 2017. Ten už je nastavený, ale myslím si, že ten rok 2017 ponúka ešte dosť príležitostí na to, aby vláda mohla venovať úsilie práve do konsolidácie výdavkov. Lebo toto tu naozaj postrádame od začiatku vládnutia pána premiéra, či už prvej alebo druhej vlády, a myslím si, že tie možnosti tu sú, myslím si, že aj schopnosti tu sú. Zatiaľ tu nevidím to, to úsilie alebo ten záujem a môžme len dúfať, že sa to v najbližších rokoch zmení práve aj vplyvom možno ďalších subjektov, ktoré do koalície vstúpili a budú tam prinášať nejaký taký pozitívnejší vplyv. Ak nie, tak to ostane na ďalšie roky, kde bude treba si vyhrnúť rukávy o to viac.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Celkovo by som chcel hodnotiť vysoko toto vystúpenie, vystúpenie Eda Hegera. Páči sa mi aj ten kľúčový odkaz, že vláda v pätnástom roku čerpala peniaze na max a viac než na max, že míňala veľa. A potom ešte by som podčiarkol na dve myšlienky z jeho vystúpenia, ktoré ma mimoriadne zaujali.
Jedna je to, že v rozpočte síce býva pravidlo, že sa minie, vláda môže minúť len o percento viac výdavkov, než je rozpočtovaných v schválenom rozpočte, ale ona míňa viac, napríklad cez VPS-ku, Všeobecnú pokladničnú správu, alebo cez kofinancovanie eurofondov. Čiže ľudia sú spokojní, keď sa schvaľuje rozpočet, tí, ktorí to troška sledujú, a tí, ktorí majú záujem na tom, aby keď budú zvýšené príjmy, aby časť z nich sa využila na zníženie dlhu, ale ono nakoniec je ten rozpočet urobený technicky tak, že sa to pravidlo nemusí dodržať a je veľmi dobré, že Edo Heger na to upozornil.
Druhá vec alebo druhý prístup, ktorý sa mi páčil, druhý bod, ktorý sa mi mimoriadne páčil, je, že Edo Heger hodnotil konsolidačné úsilie vlády, to je kľúčová vec v celej tej hre, ako sa vláda snaží, za minulé volebné obdobie napríklad konsolidovala menej než Radičovej vláda za rok a pol alebo rok a trištvrte. A tiež sa mi tam ale páči, že pochválil konsolidačné úsilie v roku 2013, opozícia by mala vedieť aj pochváliť vládu, keď urobí niečo dobré.
Ďakujem.

Len úplne krátke, chcel som poďakovať za faktickú poznámku pána Jurzycu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi... (Rečníčka si odkašľala.) Ospravedlňujem sa, trošku som indisponovaná.
Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, chcem sa venovať len jednej časti súhrnnej výročnej správy a na úvod povedať, že ako ste spomenuli, že ste sa rozhodli a ministerstvo financií sa rozhodlo, že bude predkladať takúto súhrnnú výročnú správu, tak to nebola dobrovoľná vôľa, ale to je zákonná povinnosť, ktorá vyplynula zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Ja sa chcem venovať len jednej časti z tejto súhrnnej výročnej správy, a to informáciám o čistom bohatstve. A síce, čo je čisté bohatstvo? V porovnaní v podstate s pohľadom nejakých fiškálnych ukazovateľov je vlastne to ambícia dosiahnuť udržateľnosť verejných financií aj z pohľadu iného, aj inej hodnoty majetku, napríklad rozpredávaním majetku, zanedbanou investíciou, ktoré opticky síce vylepšujú deficit, ale naopak, naopak, môžu aj deficit zvyšovať.
V materiáli sú uvedené sumár aktív a pasív. Ako pozitívne hodnotím, že sa dostávajú medzi aktíva aj prírodné, sa dostáva aj prírodné bohatstvo; prírodné zdroje a ekologické bohatstvo. To je na strane aktív. Avšak keď si pozreme tú druhú stranu pasív, tam už tieto položky chýbajú. Chýba ekologický dlh a chýba modernizačný dlh a vlastne potom dostávame neobjektívne výsledky. Je síce pravda, že s vyčíslením ekologického bohatstva môže byť problém a sa to aj v tej výročnej správe uvádza a treba to aj uznať, že metodika vyčíslenia je náročná. A oceňujem aspoň snahu, že po prvýkrát sa dostáva aspoň nejaký obraz, ako chce postupovať ministerstvo pri tomto vyčíslení a je tam príklad s minerálnymi vodami. Tomu sa ešte budem venovať.
Predtým však ešte mám zopár konkrétnych námietok v súvislosti so spoločnosťami, ktoré sú uvádzané vo výročnej správe. Napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, je tam uvedené, že úspora v hospodárení bola zaznamenaná na položke spotreba materiálu a služieb, pričom táto úspora bola spôsobená rozpustením časti rezervy na environmentálne záťaže. S odôvodnením, že v zmysle uznesenia vlády bola táto rezerva zrušená z dôvodu zaradenia do Operačného programu Kvalita životného prostredia, v rámci ktorého môže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na ich sanáciu žiadať nenávratný finančný príspevok zo zdrojov Európskej únie. Musím ostro namietať voči takémuto postupu, pretože jednoducho ani eurofondy nie sú nevyčerpateľná dojná krava a táto krava skončí nám dávať mlieko v roku 2020. Si treba uvedomiť, že kvalita a tento operačný program zďaleka, zďaleka nemôže finančne zastrešiť sanáciu všetkých tých environmentálnych záťaží, ktoré poznáme a mnohé ani nie sú identifikované. Čiže takéto umelé rozpúšťanie rezervy, ktoré by mala mať každá jedna účtovná jednotka, tak sa mi zdá ako veľmi nesprávne a chybné.
Ďalším, ďalšiu námietku mám voči, respektíve nie námietku, ale poznámku voči výsledkom a údajom uvedených pri Slovenskom vodohospodárskom podniku. Je tu uvedené v správe, že hospodársky výsledok – strata v sume 4,5 milióna eur – bol spôsobený hlavne poklesom tržieb z nájomného s Vodohospodárskou výstavbou za Vodné dielo Gabčíkovo a poklesom tržieb za hydroenergetický potenciál kvôli mimoriadnemu suchu v roku 2015. Keď som si však pozerala výročnú správu Slovenského vodohospodárskeho podniku za rok 2015, tak z nej vyplýva niečo iné a síce, tá strata, áno, bola spôsobená aj z nedodržiavania zmluvného vzťahu s Vodohospodárskou výstavbou, ale avšak a najmä bola spôsobená tým, že štát neuhradil v plnej výške služby za, teda úhradu za neregulované služby v roku 2015. Neregulované služby to sú tie služby, ktoré sú zo zákona povinnosť Slovenský vodohospodársky podnik vykonávať na, najmä na správe vodného toku Dunaj, ale aj na ostatných. A tieto požiadavky neregulované služby boli objednané a vykonané v hodnote 29,5 milióna, avšak uhradených bolo o 4,5 milióna menej. Dokonca sa ešte chváli, že teda bolo to lepšie ako v minulom roku, v tom predchádzajúcom, pretože vtedy neuhradili prakticky takmer celú sumu. Takže teraz len 25 % neuhradili.
Ale toto, si treba uvedomiť, je dlhodobý trend, ktorý Slovenský vodohospodársky podnik dáva na kolená a spôsobuje obrovské budúce škody a práve ten environmentálny ekologický dlh, ktorý vyplýva z nedostatočnej správy majetku, ktorý má Slovenský vodohospodársky podnik zverený. A tieto budúce výdavky, tento dlh, ktorý vzniká nedostatočnou starostlivosťou, respektíve len tou najnevyhnutnejšou, v tom čistom výkaze čistého bohatstva by malo byť zaevidované.
Chcem sa vyjadriť aj k vzťahu s Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik, ktorý je tiež podnik, ktorý je pod rezortom ministerstva životného prostredia. Môj kolega Karol Galek sa už k tomu vyjadril, avšak ja chcem poukázať na absurdnosť tejto situácie tiež, že kedy vzrástla hodnota pohľadávok Slovenskému vodohospodárskemu podniku o 3,7 milióna eur len z dôvodu toho, že Vodohospodárska výstavba v tom istom rezorte vlastne neplní svoje zmluvné podmienky. Treba si uvedomiť, že takéto financovanie činnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku ako jedného podniku, ktorý je naozaj nevyhnutné, aby riadne fungoval na území Slovenska, keď nechceme mať povodne, nechceme, aby nám bola ohrozená medzinárodná plavba na Dunaji, že z titulu zabezpečenia verejného záujmu takýto spôsob je dlhodobe neudržateľný a mal by sa odraziť asi aj vo výročnej správe a malo by to byť pomenované. A možno aj nejaký návrh riešenia a zvážiť ozaj a začať rozmýšľať o tom, že tieto dva podniky by možno mali byť zlúčené do jednej spoločnej organizácie.
Čo kvitujem a chcem pochváliť, tak ako som na úvode povedala, je špeciálna kapitola podzemné vody. Je to vlastne taká prvá perlička, snaha vyčísliť prírodné bohatstvo vo výročnej správe Slovenska. Chválim to, ale chcem zároveň aj poukázať na nedostatky v tejto kapitole. Vyčísluje sa tu využiteľné množstvo podzemných vôd, hovorí sa o kvantite, ale nehovorí sa o kvalite. Ak, tak ako je tu aj uvedené, áno, aj podzemná voda, teda podzemná voda je obnoviteľný zdroj a ak sa spamätáme a začneme našu krajinu spravovať lepšie, tak ním aj môže zostať. A nie je obava o to, že by došlo k nejakým výrazným suchám a k nedostatku kvantity podzemnej vody.
To, čo však je veľkým rizikom, je kvalita. Je ozaj mementom, že postupne nám v priebehu pár desiatok rokov dozadu, nie takej ďalekej minulosti, boli vyradené mnohé vodné zdroje, vodárenské zdroje na pitnú vodu z titulu jej vysokého znečistenia. Toto sú do budúcna obrovské výdavky, ekologický dlh, ktorý bude súvisieť s tým, že síce budeme mať dostatok vody, avšak na to, aby sme ju mohli piť, budeme museť obrovské výdavky vynakladať na jej čistenie.
Osobitne tu spomínate vo výročnej správe Žitný ostrov ako zásobáreň podzemnej vody, ktorá podľa údajov vo výročnej správe sa odhaduje, že by mohla dokázať zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 mil. obyvateľov. Ja však chcem poukázať, že to, čo v súčasnosti sa odhaľuje ako obrovský problém, obrovská ekologická katastrofa, ktorá nie je nejakou nabubralou frázou, je to, že znečistenie, ktoré sa šíri zo severovýchodnej časti  Bratislavy, najmä z prevádzky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova do Žitného ostrova, môže byť naozaj veľkou ekologickou katastrofou v Európe. A tieto výdavky na čistenie, resp. na opatrenia, ktoré je nevyhnutné urobiť, nie je tu o nich ani zmienka, hoci táto situácia je známa od roku, minimálne od roku 2002, kedy sa po prvýkrát údaje o znečistení ukázali, že teda toto znečistenie sa do Žitného ostrova šíri.
Prijali sme, že voda je strategickou surovinou, do ústavy, avšak nesprávame sa k nej tak. A tiež by bolo potrebné, aby sa upravil zákon o vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ale nielen o nej, ale o ďalších deviatich, ktoré na Slovensku máme, aby sa, sme sa zamerali na to, že, na kvalitu podzemnej vody, pretože tieto, tento environmentálny dlh, ktorý nám tu hrozí, nevieme vyčísliť a myslím, keď sa vyčísli, nám veľmi zamáva s čistým bohatstvom Slovenska.
Na záver ešte chcem spomenúť to, že kde by sa to malo vyčísliť. Vo výročnej správe je taká kapitola, že podmienené záväzky. Sú to pasíva účtovnej jednotky, ktoré vykazuje v poznámkach sa ako, sa vykazuje ako v poznámkach. A keď by som prečítala, že o aké ide, ide vlastne o nejaké možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok minulej udalosti a ktorých existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti a tak ďalej. To je presná citácia z výročnej správy a z dokumentu z rady rozpočtovej zodpovednosti.
Tu chcem upozorniť na to, že okrem teda podzemných vôd, čo kvitujem, že sa aspoň s niečím začalo, ale určite by sme mali pokračovať s tým, že sa do týchto pasív zahrnú záväzky spojené s adaptáciou Slovenska na zmenu klímy vo všetkých oblastiach fungovania spoločnosti, ekologické dlhy spojené s odstraňovaním environmentálnych záťaží, ktoré sa zo zdrojov Európskej únie ani zďaleka nepodarí odstrániť, a na to treba myslieť, záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd, dohovorov v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a mal by sa podľa mojej mienky započítať aj modernizačný dlh, ktorý je uvalený na subjekty verejnej správy, najmä na obce a mestá súvisiace so zverením zanedbaného a majetkoprávne neusporiadaného majetku najmä pod cestami, ktoré dostali obce a samosprávne kraje od štátu do majetku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobrý deň, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja povedal zopár poznámok k súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky.
Edo Heger začal úvodným slovom, začal komentovať úvodné slovo pána ministra, keďže aj v opozícii je súťaž, tak ja začnem priamo názvom materiálu. Prečítam vám jeden zo zákonov, názov jedného zo zákonov alebo položky, ktorú máme v programe tejto schôdze: Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Tak laik má naozaj dosť roboty, aby takýto názov dekódoval. A keď si prečíta program schôdze, tak nemá šancu zistiť, o čom tu budeme rokovať. Čiže názvy by podľa mňa mali, mali aj umožňovať bežnému človeku pochopiť, o čom tu vlastne rokujeme, a teda mali by odzrkadľovať obsah materiálu. Tento materiál sa volá Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015. Myslím si, že by tam malo byť ešte slovné spojenie "ministerstva financií" napríklad, pretože keby to mala byť naozaj súhrnná výročná správa Slovenskej republiky, tak by mala mať 500 strán, ako hovorí môj kolega a priateľ Miro Ivan. Malo by tam byť naozaj o životnom prostredí, veľa vecí o zdravotníctve, školstve, doprave a tak ďalej a tak ďalej.
No a teraz pár poznámok naozaj k tej úvodnej reči ministra financií. Hovorí sa v nej, že správa presne odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy. Súhlasím, že presnejšie odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy, než to bolo pred jesennou notifikáciou a predtým, predtým. Ale nie úplne presne je cítiť, že je to správa robená, robená vládou, a teda odzrkadľuje do veľkej miery hospodárenie verejnej správy z pohľadu vlády. Preto treba v rozprave uviesť aj pohľad opozície na niektoré body.
Tiež sa pristavím pri citáte, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Myslím, že to nie je dôkaz. Nemusí byť pravda, že nezamestnanosť klesá v dôsledku štrukturálnych opatrení a že to nie je cyklický faktor. A nezamestnanosť predsa môže byť spôsobená cyklickými faktormi.
Vývoj, ďalej minister financií píše, že vývoj verejných financií v roku 2015 je možné považovať za vyvážený. No nie celkom to isté hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá tvrdí, že sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 2,49 % hrubého domáceho produktu. Ten výsledok bol nakoniec po jesennej notifikácii nie takmer 3 %, ale treba uznať 2,7 percenta. Aj tak ten cieľ nebol, nebol splnený. Druhý rok po sebe sa nominálny deficit neznižoval, tiež treba povedať. A tiež treba povedať, že aj v tomto príhovore, aj v ďalších častiach chýba informácia o tom, že máme dlh stále v sankčných pásmach dlhovej brzdy, čo je zlé, pretože ústavný zákon predpokladá, že vláda urobí opatrenia také, aby sa znížil dlh tak, aby sme ho nemali v sankčných pásmach. Máme.
Ďalej ešte k poznámke, ktorá je, alebo teda k vete, myšlienke, ktorá je v úvodnom príhovore, keďže ako pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že toto je správa, ktorá znesie porovnania so správami zo súkromného sektora. Do veľkej miery áno, ale tam ten príhovor toho manažéra má jednoducho vytiahnuť tie najdôležitejšie veci z celej správy a je významný naozaj, takže je legitímne pri ňom sa pristaviť. Čiže citujem: "Zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií."
Čiže najlepší konsolidátor verejných financií je hospodársky rast a znižovanie výdavkov, ale len to, ktoré je spojené s poklesom nezamestnanosti. Áno, klesá nezamestnanosť, znižujú sa výdavky. No mne tam chýba pokles výdavkov ne-e-fek-tív-nych. To je kľúčová časť zdravej konsolidácie. Pretože tak, ako je tá veta sformulovaná, vlastne pripúšťa, že plytvať sa môže, že predražené diaľnice sú v pohode, že predražené IT projekty sú v pohode, a to nie je pravda.
K dlhu chcem zopakovať to, čo už tu aj odznelo, že naozaj klesal, nie nominálne, nominálne rástol, ale v pomere k HDP celkom seriózny ukazovateľ klesal, ale klesal najmä v dôsledku prijímania jednorazových opatrení, čo sú napríklad čerpanie prostriedkov z druhého piliera alebo teda privatizácia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má aj graf pre tento prípad, ktorý porovnáva dlh bez jednorazových vplyvov, hrubý dlh, čistý dlh. (Rečník ukázal plénu hárok papiera s grafom.) Čistý dlh je tá hnedá krivka, to si nemusíte všímať, ale vidíte, že hrubý dlh je tá čierna a ten naozaj v pätnástom roku zaznamenal zníženie. Ale bez jednorazových príjmov by zaznamenal zvýšenie. To znamená bez tých čerpaní druhého piliera, čo nám nepomáha z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, by nám narástol hrubý verejný dlh, no a to je informácia, ktorá by mala odznieť pri diskusii o takejto správe.
Mimochodom, už som to tu, myslím, aj raz ukazoval, nárast verejného dlhu za roky 2006 až 2015 vyzerá takto (rečník predstavuje plénu ďalší graf): priemer V4 bez Slovenska, nejakých 20 % Rakúsko, priemer eurozóny, priemer Európskej únie, Slovensko +72 %, veľký nárast dlhu. Aj to treba povedať v takejto diskusii.
Čisté bohatstvo, veľmi dôležitý ukazovateľ, kľúčový. Tu je korektne napísané v správe, že po...; ono je záporné, čiže pokles bol pozitívny, pokles k pomeru k HDP, a nebol spôsobený zlepšeným hospodárením. Dôležitá informácia. A je tam uvedená. Dobre.
A takisto, takisto podčiarknem to, že je pravda, že je veľa krajín, ktoré majú vyšší deficit aj dlh než Slovensko, ale sú krajiny ako Luxembursko, Nemecko, Švédsko, Estónsko, ktoré vykázali za rok 2015 rozpočtový prebytok. No dá sa to. Dá sa to. Aj pre krajiny, ktoré sú v eurozóne, a osobitne, osobitne to chcem zdôrazniť pri Estónsku, ktoré má najnižší dlh. Najnižší dlh v Európskej únii. A pozrite sa, predvčerom; predvčerom bola PISA zverejnená? Jeden z najväčších skokanov, zlepšil sa im, zlepšil sa im výkon v školstve. Dobre pracujú v zdravotníctve, IT sektor dobrý a najnižší dlh a prebytok rozpočtový. Tak dá sa to, aj pri serióznom hospodárení sa tie výsledky dajú dosahovať. A my ich nie celkom dosahujeme.
Ešte k tej sekcii, kde hovorím o tom, čo by malo byť v správe, tak taká drobnejšia vec, analytická, mnohokrát je tam zaujímavý údaj napríklad o tom, o celkových úveroch alebo podiel nesplatených úverov na celkových poskytnutých úveroch. Pri takýchto informáciách by bolo dobré časové trendy ukazovať, za pár rokov aby sme videli, ako sa to mení. Tá správa by získala podľa mňa viac na kvalite.
No a teraz niečo, čo nemusí byť v správe, ale v rozprave o správe by vari odznieť malo. Nárast príjmov verejnej správy od roku 2012 do roku 2015, opäť je to porovnané Poľsko, EÚ 28, Nemecko, Česko, Maďarsko, Slovensko úplne vystrelilo. Ešte raz opakujem, 2012 až 2015. Veľký nárast príjmov verejnej správy sme mali. Súčasne platí a už som to niekde zverejňoval, tak to nebudem veľmi opakovať, ale že podľa porovnaní Eurobarometra a Health Consumer Powerhouse sa nám zdravotníctvo zhoršuje v tomto období. V tomto období, keď vláda má viac príjmov.
Ale chcem ukázať ešte jeden graf, ktorý som tu ešte neukazoval ani nikde inde, je to celkom čerstvý graf a je to graf Inštitútu finančnej politiky, čiže nemôže nikto podozrievať, že by to bola nejaká opozíciou platená organizácia. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) On je troška zložitejší, ale nie veľmi zložitý, ten graf má na osi x-ovej zmenu v ročných výdavkoch na študenta regionálneho školstva. To znamená, toto sú krajiny, ktoré za tri roky od 2013 do 2015 znížili výdavky na školstvo, Maďarsko, Island. Táto čiara znamená nulu a tu sú krajiny, ktoré znížili za tie tri roky výdavky na regionálne školstvo. Tu sú krajiny, ktoré zvýšili výdavky. Čiže Slovensko mimoriadne zvýšilo výdavky na regionálne školstvo. Viac už iba Kórea, na úrovni Poľska sme približne, Portugalska.
A takto je rozdelený ten graf na tých, ktorí majú lepšie výsledky a ktorí majú horšie výsledky. Čiže my patríme do juhozápadného kvadrantu toho grafu, kde sú krajiny, ktoré veľmi zvýšili výdavky a klesli vo výkone školstva za ostatné tri roky. Vidíme, že sme skoro najďalej v tom kvadrante a že napríklad Maďarsko znížilo výdavky a výsledky sa im pohli približne tak ako nám.
Toto je odkaz, toto je odkaz nielen vláde, nielen vláde, ale aj tým sektorom, tým sektorom, ktoré sú financované s vládou a názorovým lídrom z tých sektorov, netýka sa to len školstva, ale aj zdravotníctva. Keď sa nám tu trikrát objaví školstvo takto a nech je to hocijaký iný sektor, môže to byť zdravotníctvo, súdnictvo, čokoľvek, tak sa dvihne vlna tlaku verejnosti proti zvyšovaniu dotácií do týchto sektorov, čiže tie sektory teraz reprezentované ministrami by mali súhlasiť s nejakým meraním výsledkov sektorov, pretože keď nebudeme merať, tak nebudeme vedieť zvyšovať efektívnosť v tých sektoroch a stane sa to, že po pár rokov sa nám ukazuje, že dávame veľa peňazí a výsledky nie sú. A bude to zlé aj pre financovanie tých sektorov, ktorým aj ja osobne niektorým želám viac peňazí a myslím si, že by si zaslúžili.
Posledný graf, nebudem zdržiavať, tiež je to graf, ktorý nemusí byť v tej správe, ale predsa len ukazuje veľa. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Od roku ´10 do roku ´15 nám stúpa počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia za prácou napriek tomu, že iné čísla v tej správe ukazujú, ako sa nám veľmi darí. Ale prečo by tí ľudia odchádzali, keď sa nám tak veľmi darí?
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ja teda musím povedať, že vždy sa teším na vystúpenie kolegu Jurzycu, pretože vždy prinesie nejakú zaujímavú perličku a nesklamal ani tentoraz. Ja len ako oceňujem veľmi práve to zrkadlo, ktoré, Eugen, nastavuješ tu a nastavuješ ho z rôznych uhlov a naozaj vieš poukázať, vytiahnuť také veľmi, veľmi zaujímavé a pritom kľúčové a principiálne veci.
A som vďačný aj za to, a myslím si, že to je presne také doplnenie tej mozaiky, aj tento posledný graf, ktorý si ukázal, ktorý opäť len poukazuje, jak si aj povedal, že vidíme tu ten rozvoj našej krajiny, vidíme tu rast ekonomiky, ale napriek tomu nám mnoho ľudí odchádza do zahraničia, čo práve vypovedá aj o tom, aká kultúra politiky tu je z pozície vlády a ako ľudia sa tu cítia, ako ľudia tu cítia budúcnosť alebo perspektívu budúcnosti. A myslím si, že tento ukazovateľ práve hovorí o tom, že tu necítia až takú perspektívu budúcnosti alebo takej budúcnosti, akú by si priali a mysleli, že by to mohla byť, a tak ju idú hľadať niekam inam.
Takže veľká vďaka.

Ďakujem pekne za slovo.
Eugen, veľmi ďakujem aj za toto vystúpenie, v ktorom ma zaujali dva príklady, jednak to porovnanie s Estónskom a potom to porovnanie s tým, aké výsledky my dosahujeme za peniaze, ktoré utratíme. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, že prečo tomu tak je. Predpokladám, že nikto si nemyslí, že by sme boli nejak až o toľko menej chytrí ako Estónci. Povedzme si rovno, že je to všetko preto, že tu sa robia výdavky, vláda táto robí výdavky a už 10 rokov minimálne ich robí, tie výdavky, len preto, aby podstatnú časť tých výdavkov mohla rozkradnúť.
Na to, aby to tak bolo, to by ešte nebol až taký problém, ale ten hlavný problém je ten, že na to, aby to mohla robiť, potrebuje mať úplne ovládnuté všetky základné funkcie štátu, ako je súdnictvo, prokuratúra a polícia. A potom sprievodným javom je to, že tu tieto základné funkcie nefungujú úplne pre nikoho. To znamená, my by sme sa mali dohodnúť na tom, že nech vláda kradne, nech má nejakú imunitu, ale pre všetkých ostatných by tieto funkcie mali fungovať, ale to sa, bohužiaľ, nedá. Takže teraz tu máme stav, kde v podstate máme absenciu, úplnú absenciu právneho štátu len preto, aby táto vláda mohla kradnúť.

Ďakujem veľmi pekne za myšlienky, Eugen, ohľadom školstva, ohľadom hodnotenia. Podľa mňa stále treba rozprávať, že hodnotiť školy, aj keď im sa to nepáči, tak je dôležité, aby sme vedeli, aké sú výsledky. Ono by to nemalo byť na trestanie škôl, ale na poukazovanie silných a slabých stránok, aby sme vedeli pokračovať ďalej. A hodnota za peniaze by konečne už mala začať byť stále viac a viac spomínaná v rámci školstva, aby sme vedeli, že čo je vlastne tá hodnota v školstve.
Ale ja by som skôr poukázal na dve veci, ktoré si ty spomínal už aj v minulej rozprave, a možno by som oslovil aj vás, pán podpredseda, keďže ste pre investície a informatizáciu. Vy ste vnímaný ako digitálny líder, že podpora internetovej ekonomiky, zvyšovanie digitálnych zručností, internet a infraštruktúra. Eugen spomínal a poukázal na dve veci. Aj pre mňa ako pre nového človeka, keď sa pozrem na Národnú radu a na schôdzu, tak naozaj sa mi veľmi ťažko orientuje, keď tam čítam "o platových pomeroch niektorých ústavných", "neskorších predpisov", "dopĺňajú niektoré zákony", že či by sa nemohli dopĺňať a jasnejšie urobiť tieto veci a to by bol taký ten znak, čo sa týka informatizácie alebo internetovej ekonomiky.
A druhá vec, ktorú spomínal, bolo aj v rámci rozpočtu. Ja keď som sa chcel vyjadriť k rozpočtu, tak naozaj mi to trvalo tri dni, kým som prechádzal jednotlivé veci v rámci kapitoly školstva, potom jednotlivé fragmenty investícií na školstvo som našiel v ďalších 44 odkazoch a naozaj mi to trvalo skoro tri dni, kým som sa k tomu dopátral, aj tak som nemal kompletný náhľad na to. Že či nie je správne do budúcnosti rozmýšľať aj o tom, čo Eugen spomínal, že by rozpočet mohol byť digitalizovaný, že by sa lepšie v ňom orientovalo, že by tam boli urobené grafy, že by sme si vedeli vyhľadávať jednotlivé veci a bolo by to možno aj transparentnejšie pre verejnosť, ktorá by mohla aj v rámci školstva argumentovať naozaj číslami, ktoré budú verejné a ktoré budú dostupné.
Ďakujem veľmi pekne.