11. schôdza

Pán poslanec Štarchoň.

Ďakujem pánovi poslancovi Gröhlingovi, pretože naozaj predniesol relevantné fakty, ktoré sa týkajú systému vysokých škôl na Slovensku.

Reakcia na faktické - pán poslanec Gröhling.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem iba povedať, že ohľadom centralizácie regionálneho školstva to vyslovil pán premiér a pán minister školstva sa k tomu ešte nevyjadril, takže ja som veľmi zvedavý a opätovne hovorím, načo tu niekoľko mesiacov ix odborníkov a organizácií pripravujú Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, keď potom jedným rozhodnutím, že celá časť regionálneho školstva prejde v podstate pod Úrad vlády, že čo sa vlastne udeje. Ďakujem.

Ďakujem.
V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal spravodajca, nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi povedať niekoľko poznámok, ktoré vo vzťahoch k vystúpeniam v diskusii a aj v súvislosti s tým, že túto novelu vysokoškolského zákona podporujem.
Viete, veľmi dlho trvalo, kým sa pripravil nový vysokoškolský zákon, ktorý sa schválil 1. apríla v roku 2002, to bola štvorročná etapa diskusií, ja som sa sám na nej zúčastňoval nekonečných možnože aj hádok, ujasnenia a nakoniec tento zákon spatril svetlo sveta. Tento zákon vysokoškolský má množstvo noviel. Strašne veľké množstvo noviel, čím tento zákon súčasný zneprehľadňuje, to je po prvé.
Ale na druhej strane niektoré veci, ktoré treba akútne riešiť v oblasti vysokého školstva, treba urobiť, pretože ja nie som taký optimista, že hneď v budúcom roku bude prijatá nová novela vysokoškolského zákona. Keď som bol na ministerstve, som prišiel a prevzal som po pánovi Jurzycovi rezort a prevzal som aj veľkú časť jeho veľkej novely vysokoškolského zákona s istými zmenami, ktoré som potom odporučil, prišiel som na Legislatívnu radu vlády a tam mi povedali, že veria, že už poslednýkrát na Legislatívnej rade vlády bude zo strany rezortu predkladaná novela, že príde nový, jasný, stručný a rámcový vysokoškolský zákon, taký, aký poznáme v európskych štátoch, vyspelých európskych štátoch. V súčasnosti tento zákon platí.
Na druhej strane si treba povedať, že tieto veci, ktoré aj pán poslanec Štarchoň spomínal, vychádzali z optiky jeho pohľadu Univerzity Komenského. Treba brať do úvahy, že na Slovensku máme 20 verejných vysokých škôl a nie na každých verejných vysokých školách sa toto deje ako napríklad na Univerzite Komenského. A ja považujem za správne, že sa tu nastavujú takéto pravidlá. A bol by som rád, keby sme to pochopili, aby sme sa zase nedostali do slepej uličky, ako som sa dostal ja ako rezortný minister, keď som predkladal návrhy novely zákona o vysokých školách v súvislosti s lietajúcimi profesormi a práve z parlamentu, dokonca z vlastných radov, odzneli názory, že sa to musí zjemniť, zjednodušiť a tak ďalej a tak ďalej, a bolo treba prijať rázne opatrenie, ktoré, žiaľ, nebolo prijaté v tejto oblasti a naďalej mnohé takéto aktivity na vysokých školách v rozpore s kvalitou vzdelávania pretrvávajú.
Takže bol by som veľmi rád, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili novelu tohto vysokoškolského zákona, máme tu pred sebou druhé čítanie tak na výboroch, ako aj v pléne a mnohé veci sa dajú ešte sprecizovať, ale myslím si, že je to správny krok. A nenadejajme sa, že hneď v budúcom roku po schválení akčného plánu v oblasti téz, v oblasti vysokého školstva bude hneď prijatá veľká, hovorím veľká, novela vysokoškolského zákona.
Tak na základe toho ešte raz vás prosím, aby ste túto novelu zákona podporili.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Štarchoň.

Ďakujem, pán poslanec Čaplovič. Naozaj, v mnohých smeroch opäť aj s vami súhlasím, každopádne má navrhovateľka tohto zákona na mysli aj potenciálne konzekvencie z toho, keby ten zákon naozaj začal platiť v tej podobe, v akej je teraz predložený? Ja musím povedať, že tento návrh si vyžaduje viaceré korekcie a minimálne z hľadiska pozmeňujúcich návrhov, pokiaľ sa teda neudeje niečo iné, o čom silne pochybujem, pretože to, čo ste povedali, tak je už jasné, že tento návrh prejde do druhého čítania, tak určite budem chcieť participovať v rámci pokračovania.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Stanovisko, záverečné slovo chce mať navrhovateľka, nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Dôvod, prečo som nereagovala na faktické poznámky, je ten, že ich bolo pomerne veľa a veľa pripomienok bolo vznesených, takže by som to asi za dve minúty nestihla, preto mi dovoľte teraz sa pokúsiť reagovať na všetky pripomienky.
V prvom rade za ne ďakujem, mnohé z nich boli konštruktívne a mnohé z nich sa dajú, ako aj odznelo, zapracovať v druhom čítaní a niektoré z nich aj privítam, keď sa zapracujú a máte pravdu.
Dovoľte mi, dúfam, že som si zapísala všetko, takže budem sa snažiť reagovať na všetko, ak nie, tak ešte bude priestor potom na diskusiu.
Prečo verejné vysoké školy? Pretože primárne mi išlo práve o hospodárenie s verejnými zdrojmi. Ale veľmi sa stotožňujem s tým, že ten titul, ktorý vyjde aj zo súkromnej školy, z verejnej alebo štátnej, má úplne rovnakú kvalitu, má mať úplne rovnakú kvalitu, preto sa nebránim tomu, aby bola táto novela zákona rozšírená a aby bol zapracovaný pozmeňujúci návrh, že bude rozšírená plošne na všetky vysoké školy.
Čo sa týka tej definície, že "iná funkcia vedúceho zamestnanca" a prečo tam možno boli taxatívne vymenované niektoré aj zdanlivo absurdné kombinácie, aby rektor bol zároveň prorektorom alebo prodekanom? Tak na jednej strane je prípad v praxi zrovna na súkromnej vysokej škole, kde je rektor zároveň dekanom a ešte aj vedúcim katedry na verejnej vysokej škole. Ale toto názvoslovie a prečo sme to takto formulovali, priznám sa, že mi pomáhalo legislatívne oddelenie, teda legislatívny odbor ministerstva školstva. Je to práve preto, aby sa prispôsobilo názvosloviu existujúceho zákona, pretože tam sú taxatívne vymedzené niektoré funkcie, funkcia vedúceho katedry a iný vedúci zamestnanec tam nie je úplne presne uvedený, takže kvôli tomu sme sa chceli prispôsobiť vlastne zneniu, súčasnému zneniu zákona.
Čo sa týka návratu do inej riadiacej funkcie z funkcie dekana a rektora, tak v prvom rade nevidím nejaký legitímny dôvod, prečo by mal byť tento návrat zaručený. Ale tiež pokiaľ je dopyt aj zo strany vysokých škôl alebo pokiaľ je dopyt zo strany kolegov, tak tiež nevidím dôvod, prečo by sa to nedalo zapracovať. To znamená, aby sa iná vedúca funkcia, napríklad funkcia vedúceho katedry, iba prerušila na čas vykonávania funkcie rektora alebo dekana, ktorá je nezlučiteľná s výkonom inej vedúcej funkcie, a potom po uplynutí alebo ukončení výkonu funkcie dekana či rektora by tento človek mal možnosť vrátiť sa na svoje iné vedúce miesto alebo iné vedúce zaradenie.
Ďalej mám poznačené štátnice a študijné poriadky. Áno, študijné poriadky upravujú spravidla štátnicové komisie, ale práve toto, táto konkrétna úprava, ktorú by som chcela dosiahnuť v zákone, tak taká je len v jednom študijnom poriadku z desiatich, ktoré som si mala možnosť preštudovať, takže si myslím práve preto, že je žiadaná tá zákonná úprava. Pretože jednak to, čo majú školy v študijných poriadkoch a štatútoch, ani samy to nemusia dodržiavať.
Čo sa týka štatútov, tak áno, jedna vysoká škola z verejných, ktoré som si pozerala štatúty, tak má zapracovanú, alebo teda konkrétne vyjadrenú nezlučiteľnosť funkcií dekana s vedúcim katedry, a aj tak ju na dvoch fakultách porušuje, takže nemyslím si práve pre toto, že ten štatútu je dostatočný a že práve preto by mali byť niektoré základné takéto morálne princípy zapracované do zákona.
Čo sa týka retroaktivity, túto pripomienku považujem za relevantnú, vítam ju a môžme ju, samozrejme, zapracovať, ako som sa už mala aj možnosť rozprávať s reprezentantmi Slovenskej rektorskej konferencie, takže tam nevidím problém, a je to skôr nápomocná pripomienka, aby teda tí ľudí, ktorí sú momentálne vo funkcií dekana alebo rektora, to už nemuseli riešiť, ale až noví od nástupu účinnosti zákona, ktorí nastúpia do funkcie, a aby sa to týkalo až tých, aby na to boli vopred pripravení, aby vedeli, za akých podmienok do tejto funkcie idú.
Prečo som teda nepočkala, ja som to aj hovorila na začiatku, ale môžem zopakovať, prečo som nepočkala na novelu vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva. Jednak, lebo si myslím, že toto sú pomerne jednoduché úpravy, ktoré sa dajú zapracovať už teraz, a jednak preto, že táto novela podľa mojich informácií má riešiť trošku iné veci, napríklad upraviť pôsobnosť Akreditačnej komisie a skôr tú filozofiu vysokého školstva, než takéto čiastkové úpravy.
Áno, máte pravdu v tom, že nezlučiteľnosť akademickým senátom je uvedená a je teda explicitne stanovená, čo je normálne, pretože to, ako povedal pán poslanec Kresák, to by bolo, ako keby sme zlučovali výkonnú a zákonodarnú moc, takže tam je to jasné. Ale sú aj iné vedúce funkcie okrem vedúceho akademického senátu, takže preto si myslím, že je nevyhnutné toto zapracovávať.
Zaznela aj výtka, že by to bolo narušenie akademických slobôd. No, ja by som bola veľmi rada, keby naša spoločnosť bola teraz v stave, že tí ľudia, ktorí zastávajú vedúce funkcie, si sami vedia vyhodnotiť, že keď dávam odmeny sám sebe a keď hodnotím sám seba, som sám sebe nadriadený a podriadený, tak jednoducho sa tej jednej z tých dvoch funkcií vzdám, a nemuseli by sme im to hovoriť. Je to, áno, trošku možno až hanba, že to musí byť, ale našla som desať prípadov pri nevyčerpávajúcej rešerši, kde dekan alebo rektor zastáva inú vedúcu funkciu, a považujem to, nehnevajte sa, za konflikt záujmov.
Pán poslanec Štarchoň sa pýtal, že kedy vznikol konflikt záujmov. No zakaždým, keď tá istá osoba je v dvoch funkciách, ktoré sú vzájomne nadriadené a podriadené, a keď tá istá osoba si dáva odmenu, to je naozaj, ako keby pán minister školstva, ktorý prišiel na funkciu ministra školstva z funkcie riaditeľa sekcie vysokých škôl, si nechal aj pozíciu riaditeľa sekcie vysokých škôl a zároveň bol aj ministrom školstva. Pochybujem, že opozícia by toto nechala len tak bez povšimnutia a že by tam nevidela v tomto prípade konflikt záujmov.
Či ja ako prodekanka som riešila na vedení. Áno, my sme to na našej fakulte na vedení riešili, podnety boli podané a boli podniknuté kroky na nápravu situácie, ale, žiaľ, na jednej fakulte napraviť si situáciu nestačí, keď tých fakúlt máme po Slovensku xy, takže preto to do zákona.
No ešte raz by som rada zopakovala, že to rozhodne nie je mojím zámerom, vstupovať do akademickej autonómie vysokých škôl, veľmi si ju vážim a súhlasím s tým, že vysoké školy potrebujú autonómiu na to, aby vykonávali svoje poslanie. A dokonca si myslím, že hoci ten vysokoškolský zákon má nejakých, ak sa nemýlim, 78 strán, nie je jedným z tých rozsiahlejších a že by sa dal ešte skrátiť možno aj, možno aj na polovicu a nemusíme tým vysokým školám diktovať presne podmienky, ktoré majú a nemajú dodržiavať a ako sa majú správať. Ale myslím si, že hneď jedna z prvých viet vysokoškolského zákona sa odvoláva na morálne vzdelávanie a morálne princípy vo vzdelávaní, ak tieto morálne princípy nie sú dodržané, tak nehnevajte sa, ale ak nie je iný spôsob ako "donútiť" akademickú oblasť, aby ich dodržiavala, tak jednoducho to musí byť upravené zákonom podľa môjho názoru, ale, samozrejme, sa teším na diskusiu a na kompromisy, možno aj skvalitnenie návrhu zákona počas druhého čítania a počas diskusie vo výboroch.
Ďakujem vám veľmi pekne.