11. schôdza

Ďakujem. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja iba vlastne ten český systém som uviedla ako príklad, sama som povedala, že ho nepresadzujem, ale cítila som povinnosť aj o tom informovať.
Chcela by som len povedať, že my sa snažíme dať väčší priestor občanom, aby naozaj sa podieľali na správe vecí verejných, a veľmi presne to poukázal, na to poukázal pán kolega Klus v tých grafoch a v tom rozdiele medzi prvým a druhým kolom. Tam je ten priestor práve pre občanov, tam môže prísť aj ku komunikácii, ku akýmsi väzbám. Ale je to demokratické, je to proste, dávame naozaj občanovi priestor a väčšiu možnosť si vybrať.
Ako najhoršie je naozaj voliť vždy medzi väčším zlom a menším zlom. A túto chvíľu si myslím, že stále žijeme v modernej demokracii a nemali by sme sa vzdávať tak rýchlo nástroja, ktorého máme v rukách.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Macháčková.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ešte raz vyjadrila teda k jednokolovej voľbe. My s touto voľbou, tak ako som už avizovala, teda nesúhlasíme a ešte chcem poukázať na také dva momenty, ktoré teda ešte tu tak priamo nezazneli.
Pán kolega Martin Klus si teda veľmi dobre pripravil takéto porovnanie, čo by sa stalo v prípade župných volieb, ako by teda dopadli pri ktorých kandidátoch. Ja mám pripravené dva také príklady zo samospráv, pretože to mi je úplne najbližšie. Ukázala by som na dva príklady, jeden príklad, že k čomu to vedie, že ľudia chcú zmenu.
Príkladom pre mňa takejto situácie sú voľby v Petržalke v roku 2014, kde teda vyhral pán starosta Bajan, ktorý teda už tam pôsobí viacero období a získal 6 382 hlasov. Ako druhý a tretí skončil pán Hrčka, ktorý mal 5 572, a tretí pán Nechala mal 5 291 hlasov, z čoho jasne vyplýva, že tí ľudia už nechceli pokračovanie výkonu mandátu pána Bajana. Ale práve preto, že ten systém bol jednokolový, tak on tie voľby vyhral. Určite sa dá predpokladať pri takejto situácii, že keby ten systém bol dvojkolový, že tie voľby nevyhrá.
Ešte horšie k čomu dochádza pri takýchto jednokolových voľbách, a to, že vznikajú závažné podozrenia z účelového nominovania kandidátov s cieľom poškodiť iného kandidáta. Príkladom je voľba primátora Košíc v roku 2010. Výsledky prvých troch kandidátov boli nasledovné: pán Richard Raši získal 36 %, mal približne 22-tisíc, mal teda presne 22 929 hlasov, dovtedajší primátor pán Knapík 32 %, 20 763, Marek Kažimír 23,8 %, 15 148 hlasov. K tomuto sa vyjadril v roku 2016 košický mestský poslanec pán Marcel Gibóda, ktorý bol v roku 2010 členom štábu nezávislého kandidáta Mareka Kažimíra. Dovolím si ho teda citovať: "V danom čase som bol prvýkrát oboznámený s menom Ján Fellegi, a to v situácii, že Ján Fellegi bol človek, ktorý do najväčšej miery financoval Kažimírovu kampaň, teda nejde o pána ministra, ale kandidáta v Košiciach. Nefinancoval ju však za účelom, aby Kažimír vyhral, ale aby odčerpal dostatok hlasov pravicovému kandidátovi Františkovi Knapíkovi, KDH. Kažimír bol bývalý poslanec za KDH, a tak vyhral tieto voľby Richard Raši," vyhlásil Gibóda. Gibóda upozornil, že kampaň Kažimíra viedol Martin Lengyel, ktorý o štyri roky neskôr zodpovedal za stratégiu pri kampani za opätovné zvolenie Richarda Rašiho. Takže aj takéto situácie, bohužiaľ, vznikajú. A keď sa teda vrátime k tomu, aby tie voľby boli jednokolové, tak tomuto ponecháme len priestor.
Na základe týchto skúseností sa opäť vraciame k tomu, že by naozaj ten systém dvojkolových volieb mal byť zavedený práve aj pri primátoroch, otázka je teda, že či pri obciach. Chcem pripomenúť, že týmto sa vlastne už zaoberala, v roku 2013 náš kolega Miroslav Beblavý toto navrhoval a navrhoval to v takom duchu, aby dvojkolová voľba platila pre primátorov a pre starostov mestských častí. Čiže v tých obciach z hľadiska teda aj úspory finančných prostriedkov hovoril o tom, že by tie voľby dvojkolové nemuseli byť. Samozrejme, že toto je na takú širšiu politickú diskusiu, ale určite naozaj návrat k jednokolovej voľbe je krokom späť v demokracii.
Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Sloboda.

Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, za príspevok, lebo naozaj presne ste pripomenuli s pánom Bajanom zrovna tú krásnu ukážku, že keby tam bola dvojkolová voľba starostu mestskej časti, tak v druhom kole by pán Bajan drvivo prehral, možno by to bolo tak, ako tu ukazoval Martin Klus na tom grafe Jacquesa Chiraca, že proste by naozaj utrpel drvivú porážku. Tam je to naozaj vidno v tej Petržalke, takže to je jedna z tých ukážok, kde naozaj to druhé kolo má veľmi dôležitý význam.
A čo sa týka účelových nominácií, áno, myslím si, že každý z nás, ktorí sme kandidovali či už v samosprávnych voľbách, alebo aj vo voľbách do Národnej rady, máme s tým skúsenosť, či už sú to individuálni kandidáti, alebo sú to aj politické strany, ktoré vznikajú účelovo, či už to bola strana TIP, či už sú to zaregistrovaní Obyčajní ľudia, preto existuje strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, lebo jednoducho Obyčajní ľudia sú dosť podobná strana s názvom. Takisto voľakedy, aby som nešiel len do opozičných strán, existovala predsa aj Pravá SNS a podobne. To znamená, že naozaj takéto hrozby tu sú pri tom (pozn. red.: správne "tej") jednokolovej voľbe a tým pádom tu budú zase namiesto možno toho kupovania hlasov, čo tu spomínal pán Pčolinský, budú práve možno takýmto spôsobom riešené manipulácie s voľbami. Aj na to si treba tým pádom takéto riziká, si ich uvedomiť a pokryť ich.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja už budem veľmi stručný vzhľadom na to, že čo bolo potrebné povedať, už asi povedané bolo.
Veľmi pekne ďakujem Katke Macháčkovej, to boli fantastické príklady z praxe. Myslím, že aj na ich základe je úplne jasné, o čom tu vlastne už viac ako hodinu a pol diskutujeme, hovoríme o tom, že ide o vážnu systémovú zmenu. Táto systémová zmena môže v konečnom dôsledku spôsobiť vážne problémy pre naše samosprávy nie na štyri, ale možno na päť rokov.
Takže prosím ešte raz, predkladatelia tohto návrhu, aby zvážili procedurál, ktorý navrhneme, stiahneme sa z kratšej cesty, spoločne vytvoríme tím, ktorý by vo veľkej miere mohol urobiť z týchto volieb niečo, čo by bolo pre občanov omnoho zaujímavejšie, tak ako nakoniec povedal aj pán poslanec Kresák, existuje niekoľko ďalších alternatív, ktoré možno nemusia hneď navodiť druhé kolo, ale vygeneruje omnoho efektívnejšieho kandidáta, ako je to v súčasnom väčšinovom volebnom systéme.
Nakoniec, keď už hovoríme o väčšinovom volebnom systéme, treba povedať, že to, čo používame na voľby poslancov, to nie je väčšinový, ale semiproporčný systém. Podľa mňa jeden z najlepších, akurát, že tiež vidíme aké dôsledky má, keď som spomenul napríklad zoradenie kandidátov na tzv. plachte podľa abecedy. Takže aj to sú veci, o ktorých sa veľmi seriózne môžme rozprávať naprieč politickým spektrom. A teda do budúcna, keď budeme chcieť riešiť zmeny volebných zákonov, budem úprimne rád, keď sa zídeme rovnako tak členovia koaličných, ako aj opozičných politických strán a budeme sa tieto snažiť prijímať v zmysle konsenzu a podľa možnosti aj ústavnou väčšinou.
Možno ešte také dve poznámky v súvislosti s tým, čo tu odznelo v rámci písomnej diskusie. Ak sme hovorili o starostoch, ja už som naznačoval, ten problém je v podstate vyriešený, dnes zákon hovorí úplne jasne, ak získate 50 a viac percent, tak sa stávate starostom, resp. primátorom, resp. županom, resp. prezidentom už v prvom kole. Práve u prezidenta to je ale trošičku komplikovanejšie, tam ústava nehovorí úplne jasne, že či je to zo zúčastnených, alebo všetkých občanov voličov. Pri VÚC-kach je to zadefinované úplne presne, to znamená, stávate sa županom po zvolení 50 % všetkých zúčastnených. Toto si viem predstaviť aj v menších obciach, myslím si, že by to žiadny problém nebol. Ak sú tam také osobnosti, ako povedal pán poslanec Bublavý, ktoré dlhodobo úspešne vedú svoju obec, tak tam nevidím problém v tom, že by získali 50 a viac percent.
Naopak, máme tu iný problém, ktorý tiež je podľa môjho názoru skôr alebo neskôr potrebné riešiť v pléne Národnej rady, a to je to, že tu máme aj obce, kde nikto nechce byť starosta a toto je možno ešte závadnejší vplyv, ktorý v rámci miestnej samosprávy máme.
No a k tým účelovým nomináciám, ako naznačila poslankyňa Katka Macháčková, to je veľmi vážny problém a ja očakávam, že už v priebehu najbližších týždňov akonáhle by, nedajbože, tento návrh zákona prešiel, sa nám začnú objavovať rôzni kandidáti na županov, či už to bude v Banskobystrickom kraji, alebo to bude tu v Bratislavskom kraji, ktorých úlohou nebude vyhrať, ich úlohou bude len uškodiť tým kandidátom, ktorí by serióznu šancu v druhom kole vyhrať mali. A toto je tiež niečo, čo si, prosím, hlavne kolegovia z MOST - HÍD a zo Slovenskej národnej strany zvážte, pretože toto je niečo, čo sa bude bezprostredne týkať aj vás vzhľadom na veľkosti vašich politických strán.
Toľko z mojej strany. A snáď ešte jedna tá pripomienka, ktorú som spomínal pri iných bodoch programu. Máme tu ústavný zákon, na ktorý je potrebná ústavná väčšina, minimálne teda v druhom čítaní a treťom čítaní. Ak nechcete schvaľovať tento ústavný zákon len s podporou strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, nakoľko nie som si istý, ako sa v tejto veci ešte postavia kolegovia zo strany SME RODINA, urobte ústretový krok, stiahnite tento návrh zákona alebo aspoň ho nedostaňte do druhého kola, teda do druhého čítania, pardon, a potom budeme veľmi radi, keď sa spoločne pozrieme na to, čo by bolo pre Slovensko najlepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Jeden pán poslanec sa prihlásil s faktickou. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Tentokrát iba budem veľmi stručný. Ja iba musím proste reagovať na jedno konštatovanie z toho príspevku kolegu Klusa, kde povedal, že v prípade prezidentských volieb existuje istý problém s tým, že aký počet, alebo teda, že kto vlastne, väčšina z koho sa žiada na zvolenie, či to je všetkých, alebo čo sa iba zúčastnili tej voľby. Tu chcem iba povedať, musím to povedať, tu neexistuje problém, keď si každý prečíta prvú vetu toho článku 101 ods. 4 a vlastne okrem kolegu Procházku v minulosti to nikto nespochybnil a ja teda ako jeden z predkladateľov tejto novely aj spolu s ďalšími, ktorí sa na tom podieľali, vieme, čo sme chceli povedať, vieme, ako sme to povedali, proste zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Oprávnený volič je volič, ktorý je oprávnený sa zúčastniť voľby, nie ten, ktorý sa na nej zúčastnil. Takže nevnášajme, prosím, ďalšie pochybnosti do tejto spoločnosti hľadaním fiktívnych problémov, minimálne v prípade napríklad tej prezidentskej voľby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Reakcia nie je.
Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.