11. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, novelou živnostenského zákona navrhujú kolegyne a kolegovia zo strany SaS zaviesť inštitút všeobecnej voľnej živnosti a nanovo upraviť inštitút pozastavenia prevádzkovania živnosti. Ja sa budem vo svojom diskusnom príspevku venovať najmä regulácii voľných a viazaných živností.
Podporujem snahu kolegov a kolegýň zbaviť slovenských podnikateľov, ktorí podnikajú na voľnú živnosť, zbytočnej byrokracie pri registrovaní nových podnikateľských činností. Keď je raz živnosť voľná, mala by byť naozaj. Nepotrebujeme ohlasovať veľkému bratovi, čo sme sa rozhodli v rámci nej robiť. Sama som viac ako dekádu podnikala a môžem povedať, že regulácia niektorých živností a povolaní je úplne zbytočná a bezzubá. Pri viazaných živnostiach je preto často ešte väčšia potreba deregulácie ako pri voľných živnostiach. Pri remeselných a viazaných živnostiach je podmienkou prevádzkovania živnosti napríklad preukázanie odbornej spôsobilosti alebo absolvovanie príslušného vzdelávacieho odboru. Zatiaľ čo pri voľnej živnosti vám stačí 5 eur a ohlásiť oblasť, do ktorej rozširujete podnikanie, pri viazaných živnostiach vás čaká byrokratická tortúra. Učenie sa na rozsiahle testy, mnohé roky praxe a pečiatka od úradníka. Slovensko, skrátka, reguluje príliš veľa povolaní. Ide až o 311 povolaní, čo predstavuje 4. miesto v počte regulovaných profesií v Európskej únii a v Európskom združení voľného obchodu. Predbehli nás iba ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.
Pri mnohých povolaniach to, samozrejme, má opodstatnenie a regulujú ich takmer všetky krajiny. Ako sú zdravotnícke povolania napríklad, ktoré netvoria však ani tretinu z tohto čísla u nás, nepochybne istú reguláciu vyžadujú, keďže odborne nespôsobilý zdravotnícky pracovník by mohol pacientovi uškodiť. Na druhej strane pri povolaniach, ako sú turistický sprievodca alebo dražobník, je regulácia otázna, keďže dlhoročná prax, dobrá povesť a nízka cena pre zákazníka v týchto profesiách znamenajú často oveľa viac ako štátna nálepka kvality. Často teda regulujeme služby, ktoré si lepšie zreguluje trh sám. Zákazníkovi sa teda zvýši cena služieb a podnikateľovi pribudne chodenie po úradoch. Zbytočná regulácia sa môže nakoniec otočiť voči tým, ktorí licenciu získajú. Tá ma totiž svoje náklady. Jedného dňa iný podnikateľ vymyslí, ako rovnakú službu ponúkať napríklad cez internet bez regulácie a máme tu zrazu prípad vodičov taxi služieb, ktorí si nakúpili drahé licencie, lenže na trh prišiel UBER, ktorý ponúkol trochu inú službu, nižšie ceny a väčšina zákazníkov uprednostní nižšiu cenu pred licencovanými službami. Licencovaní taxikári tak zbytočne vyhodili finančné zdroje.
Čo je však horšie, zbytočnou reguláciou zvyšujeme šancu na korupciu a klientelizmus. Nuž tak, že keď dáte niekomu do ruky pečiatku, alebo teda testové hárky, tak získate moc rozhodovať o tom, či môže byť napríklad vodičom kamiónu. Je to dobrá pozícia na vyberanie úplatkov, ak je tento človek korupčník. Tiež si nemôžme byť úplne istí, či úradník kontroluje kvalitu naozaj svedomito, alebo len zbiera poplatky a povolenie vydá automaticky ako na niektorých STK kontrolách.
Cieľom regulácie môže byť aj snaha obmedziť vstup novej konkurencie na trh, to sa ale dá aj sťažovaním samotných kvalifikačných podmienok na výkon povolania. Takáto situácia nastala napríklad v roku 2012, keď SMER nezmyselne predĺžil dĺžku koncipientskej praxe pre budúcich právnikov z troch na päť rokov. Etablovaným advokátom takto SMER zaistil obmedzenie prílevu novej konkurencie a prísun lacnej pracovnej sily v podobe mladých koncipientov. Ale zhoršil tým kvalitu, pretože advokácia je pre mladých neatraktívna, len študenti z bohatých rodín si môžu finančné dovoliť natiahnuť získanie plnej kvalifikácie na desať rokov, kedy ich pravdepodobne dotujú rodičia.
Keď hovorím o mladých právnikoch, myslím aj na ženy právničky, ktoré novela ministra Boreca tiež odrádza od advokácie. Ako ukázala analýza Iniciatívy za lepšiu advokáciu, ženy sa na právo prestávajú hlásiť, pretože by sa nepostavili do 30-ky na vlastné nohy a šance na založenie vlastnej rodiny sa im zmenšujú.
V médiách bola niekoľkokrát informácia o tom, že komunitné centrá v osadách márne hľadajú riaditeľov práve preto, že kvalifikačné kritériá sú nastavené príliš vysoko. Implementačná agentúra ministerstva práce, ktorá má na starosti 153 centier, tvrdí, že šéfa sa nepodarilo nájsť pre dvanásť z nich. Okrem Moldavy aj v Plešivci či v Malčiciach. Napríklad Komunitné centrum, Budulovská, v Moldave nad Bodvou už vypísalo niekoľko konkurzov a záujemca s vysokoškolským vzdelaním sa nenašiel, a tak sa boja, že o centrum prídu. Pritom odborná pracovníčka centra Irma Horváthová má roky praxe, ktoré, všetci sa zhodnú, že je na túto prácu ako stvorená, ale nemá vysokú školu, a pritom toto centrum predtým dlhodobo viedla.
Naspäť k deregulácii. V našom právnom poriadku existujú mnohokrát absurdné požiadavky na výkon niektorých povolaní. Častým problémom sú prehnane vysoké nároky na zdanlivo bežné profesie. Položte si pri každej z nej otázku, či vás podobná podmienka ako spotrebiteľa ochráni pred podvodmi alebo nekvalitnou službou. Napríklad cestovnú kanceláriu alebo agentúru nemožno prevádzkovať len so základným vzdelaním. To isté platí aj pre výkon realitnej činnosti zasielateľov či chatárov. Každý sprievodca potrebuje mať osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydaného vzdelávacou inštitúciou akreditovanou ministerstvom školstva. Dražobníkom sa môže stáť len človek so strednou školou a ôsmimi rokmi praxe alebo vysokou školou a tromi rokmi praxe. Sprostredkovateľ práce potrebuje aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a tak ďalej.
Uviedla som dostatok príkladov, kedy štát zbytočne pridáva regulačne bariéry, kde ich netreba. Na druhej strane donedávna vôbec nereguloval prevádzkovanie detských jaslí. Mohol si ich otvoriť ktokoľvek s podnikateľským plánom, ak splnil podmienky Úradu verejného zdravotníctva. A to je situácia, keď rodičia zverujú svoje deti niekomu cudziemu na niekoľko hodín denne. Aj keď tu po novom máme novelu o sociálnych službách, ktorá má ambíciu zaviesť poriadok a kvalitu do oblasti starostlivosti o naše najmenšie deti formou zavedenia pojmu jaslí do zákona, na založenie jaslí stále stačí voľná živnosť. To si značne odporuje, nemyslíte? Na jednej strane chceme kontrolu, kvalitu a jasné podmienky, na druhej strane máme tento typ podnikania stále na voľnú živnosť. Namiesto ťarbavej novely, ktorá úplne zbytočne zavádza jasle ako sociálnu službu, by stačilo súčasne voľnú živnosť na zakladanie jaslí zmeniť na viazanú a tam určiť podmienky, za akých by bolo možné si jasle zriadiť, vrátane pedagogických a opatrovateľských predpokladov, ale napríklad aj psychologickej spôsobilosti pre starostlivosť o naše najmenšie deti. Pretože tie ešte mnohokrát nevedia ani samy povedať, čo sa dialo, pokým boli v zariadení. O to viac by nás malo zaujímať, kto sa o ne stará v našej neprítomnosti. Takže v tomto prípade je regulácia živnosti vítanou, ba až nevyhnutnou a na vykonanie jednoduchou a praktickou zmenou oproti spomínanej novele o sociálnych službách.
Keď regulujeme, mali by sme sa vždy spýtať dve otázky. Po prvé, je regulácia nevyhnutná? Ak nie je silný dôvod, ako je napríklad nenávratné a zásadné poškodenie majetku alebo zdravia, regulácia by nemal vznikať. Po druhé, skutočne regulácia zabezpečí kvalitnejšie a bezpečnejšie služby? Regulovať by sme mali len vtedy, ak živnosť alebo povolanie naozaj regulovať dokážeme a pre jeho výkon je to nevyhnutné.
Preto podporujem zrušenie zbytočnej byrokracie, ako ju navrhujú kolegovia z SaS, a budem hlasovať za túto zmenu.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne dvaja s faktickými. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Sloboda.

Ďakujem pekne. Kolegyňa to presne vystihla. Nielen voľných živností sa týka zbytočná byrokracia, ale aj viazaných živností a hlavne kvalifikačných požiadaviek. Za jednu z ďalších takisto môžme doplniť aj živnosť, ktorá sa týka napríklad obyčajných kominárov, jednoducho na to, aby sa niekto stal kominárom, musí mu iný kominár potvrdiť tú prax a, samozrejme, tú mu nepotvrdí bez toho, aby naňho nejakým spôsobom prešiel možno jeho výkon činností, takže týmto si sami regulujú to, že jednoducho ďalší proste do tej praxe neprídu.
Pri viazaných živnostiach, naozaj je ich strašne veľa, to znamená, že tam naozaj musí prejsť väčšia diskusia, to, čo tu predkladajú moji kolegovia, sú práve jasné, zreteľné a jednoduché zmeny, ktoré sa naozaj týkajú dosť rozsiahleho počtu živností, pretože nielen to, že to zjednodušuje, ale najmä odstraňuje to obmedzenia najmä pre nové živnosti alebo nové služby a činnosti, ktoré sa postupne vyvíjajú, tak jak tu bol spomínaný z Čiech UBER, aj keď si myslím, že trošku nešťastne, lebo to je trošku polemické, ale určite sú tu ďalšie činnosti, ktoré pri startupoch a pri podobných ďalších nových spoločnostiach vznikajú a nezmestia sa proste do tej brožúrky, ktorú má živnostenský úrad, resp. zoznam živností, ktoré sú odporúčané ako voľné, ktoré si môžme zapísať do živnostenských registrov.
Takže naozaj plne podporujem návrh kolegov a ďakujem vám veľmi pekne, pani Petrík, za ten príspevok k tým viazaným živnostiam.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Petrík, tiež sa vám chcem poďakovať za podporu, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu zákona. A myslím, že sme úplne na jednej vlnovej dĺžke, aj pokiaľ ide o tie viazané a remeselné živnosti a koncesie a iné formy viazaných povinností. Tiež tam podporujeme uvoľnenie a tiež to vnímaj aj ja sám a určite aj kolegovia spolupredkladatelia ako vážny problém, ktorý je zásahom do podnikateľského prostredia. Dokonca oveľa vážnejším zásahom ako tá vec, ktorú chceme riešiť v rámci našej novely.
Ale teda zmena viazaných, koncesovaných, remeselných živností komôr je ďaleko väčšie sústo, a teda nie je to ambíciou, aby sme to riešili v rámci tejto novely, aj keď, samozrejme, že si uvedomujem, že tie veci súvisia a treba riešiť aj túto otázku.
Takže ešte raz ďakujem.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Dostál. Končím možnosť.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely živnostenského zákona prináša dve zmeny: zavedenie všeobecnej voľnej živnosti a novú úpravu pozastavovania a prevádzkovania živnosti. Obe zmeny sú vedené snahou zjednodušiť život živnostníkom a zlepšiť podnikateľské prostredie.
Pokiaľ ide o tú všeobecnú voľnú živnosť. Živnosti sa delia na voľné živnosti, viazané živnosti a remeselné živnosti. Pri remeselných a viazaných živnostiach je potrebné preukazovať istú odbornú spôsobilosť a je ten proces komplikovanejší. Úplne súhlasím s tým, že je potrebné zjednodušiť a možno aj znížiť počet viazaných a remeselných živností, prehodnotiť ich súčasný rozsah. Na druhej strane pravdepodobne, ak je niečo voľná živnosť, tak naozaj by to mala byť voľná živnosť a nemalo by sa tam preukazovať splnenie nejakej odbornej spôsobilosti. Taká živnosť z povahy veci by mala byť viazanou živnosťou. Ale toto nie je ambíciou predkladanej novely. Toto je trochu väčšie sústo a naša ambícia bola upraviť voľné živnosti.
Voľné živnosti sú také, kde v zásade nie je potrebné preukazovať odbornú spôsobilosť. Keď človek začína podnikať formou živnosti, tak niektorý vie úplne presne, že chcem robiť sklenára, budem robiť iba sklenára a nič iné nechcem robiť. Tak ten nemá problém zapísať si predmet podnikania. Ale potom sú ľudia, ktorí začínajú podnikať a uvažujú nad viacerými vecami a prípadne nevedia ešte celkom presne, že čo by chceli robiť alebo čo by mohli v budúcnosti robiť. Alebo niekedy v budúcnosti narazia na nejakú novú príležitosť a potrebujú pri súčasnom právnom stave dopĺňať to, čo si zadefinovali ako predmet podnikania. Čiže v zásade sú dve možnosti: buď máme živnostníkov, ktorí si dajú 20 predmetov podnikania v rámci voľnej živnosti, aby náhodou na niečo nezabudli, hoci 18 z tých 20 predmetov podnikania nikdy nerobia, alebo potom máme ľudí, ktorí si tam naozaj dajú iba to, čo predpokladajú, že v dohľadnej dobe robiť budú ako predmety podnikania, a keď sa to zmení a keď chcú robiť niečo ďalšie, tak znovu musia dopĺňať predmety podnikania.
Doplniť predmet podnikania nie je nejako extrémne drahé, nie je to ani zdĺhavé alebo náročne, ale predsa len to presahuje nejakú celkom zbytočnú komplikáciu, ktorá by sa dala odstrániť tým, že umožníme tým živnostníkom, ktorí majú záujem dať si ako predmet podnikania alebo ako jeden z predmetov podnikania podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Teda také podnikanie, ktoré by umožnilo vykonávať všetky voľné živnosti, na ktoré sa nevyžaduje nejaké osobitné kvalifikačné kritériá alebo preukazovanie odbornej spôsobilosti. Veď ak nežiadame ako štát preukázanie nejakej odbornej spôsobilosti, tak prečo, keď chce robiť niekto niečo ďalšie, na čo v zásade má nárok a čo nemusí nijako inak preukazovať, prečo by sme mu mali v tom brániť a prečo mu už vopred neumožníme, aby povedal, že okrem týchto troch predmetov, ktoré si uvediem, budem, môžem si tam uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti, čo ma oprávňuje robiť a podnikať vo všetkom, čo nie je viazanou živnosťou alebo remeselnou živnosťou.
Ja som sa tejto téme venoval už aj v minulosti. Občianska konzervatívna strana prišla s týmto návrhom, myslím, niekedy v roku 2008 a za ten čas, čo sa tomu venujem, som sa stretol s dvoma relevantnými námietkami, že prečo môže byť problém to urobiť.
Tu prvú som počul od pani Lucie Žitňanskej, ktorá bola vtedy poslankyňou Národnej rady za opozičnú SDKÚ - DS, dnes je ministerkou spravodlivosti, a vtedy som s ňou o tom hovoril, lebo zareagovala na iniciatívu mimoparlamentnej OKS a zaujala ju táto myšlienka. A jej výhrada bola, že môže byť problém s definovaním bezúhonnosti, pretože jednou z podmienok je, že živnostník má byť bezúhonný vo vzťahu k predmetu podnikania. A keď nevieme zadefinovať predmet podnikania konkrétny, tak nevieme zadefinovať bezúhonnosť vo vzťahu k tomu konkrétnu predmetu podnikania. S touto námietkou sme sa vysporiadali tak, že sme bezúhonnosť vo vzťahu k tejto všeobecnej voľnej živnosti zadefinovali ako všeobecnú bezúhonnosť.
Čiže neposudzuje sa tam bezúhonnosť iba vo vzťahu k predmetu podnikania, ale všeobecne. Je to teda komplikovanejšie, alebo teda zužuje to okruh ľudí, ktorí môžu získať všeobecnú voľnú živnosť, ale pre väčšinu ľudí to problém nie je. A je to možné vyriešiť tú námietku, že sa bezúhonnosť vo vzťahu ku konkrétnym predmetom podnikania preukazuje v pomere k nim a nie všeobecne.
S druhou námietkou som sa stretol, keď som konzultoval túto otázku alebo možnosť zavedenia všeobecnej voľnej živnosti na ministerstve vnútra. A teda okrem takej nejakej všeobecnej nechuti meniť to, čo už je, že prečo zavádzať nejakú novotu, tak čo si pamätám ako námietku, bolo, že potom by sme predsa nemali prehľad, kto v čom podniká, kto má aký predmet podnikania. Čiže štát by stratil nejakú informáciu, ktorú dnes má.
No, k tomuto môžem povedať dve veci, lebo túto námietku na rozdiel od tej námietky, s ktorou prišla pani Žitňanská pred ôsmimi rokmi a ktorú sme vyriešili, nepovažujem za dostatočnú. Jednak preto, že ak štát stratí nejakú informáciu, s ktorou, aj tak neviem, čo robí, tak to pre mňa nie je dôležitejšie ako zjednodušenie života a fungovania živnostníkom. To je prvá dosť dôležitá vec. Ale je tam ešte zásadnejší problém, že štát tú informáciu, na ktorú sa odvoláva alebo ktorou zdôvodňuje potrebu, aby si živnostníci uvádzali predmet podnikania konkrétny, v podstate nemá. Lebo mnohí živnostníci majú uvedené viaceré predmety podnikania a skutočnosť, že niektorý z tých predmetov podnikania majú uvedený ako prvý alebo hlavný predmet podnikania, vôbec nič neznamená, vôbec nič nehovorí o tom reálne, v akom rozsahu sa venujú tej-ktorej činnosti, v akom objeme finančných prostriedkov, koľko času tomu venujú. Čiže túto námietku považujem za úplne neopodstatnenú a nie je to podľa môjho názoru dôvod, aby sme nezaviedli všeobecnú voľnú živnosť a neuľahčili život tým živnostníkom, ktorí o to budú mať záujem. Lebo sa to nenavrhuje ako povinnosť, ako zrušenie konkrétnych predmetov podnikania, ale ako možnosť navyše.
Tá druhá zmena, s ktorou prichádza navrhovaná novela, je nová úprava pozastavenia prevádzkovania živností. V súčasnosti je možné pozastaviť si živnosť iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Potom to možno opätovne predĺžiť a zase iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a na dobu tri roky. My navrhujeme, aby bolo možné aj na inú dobu určitú si pozastaviť živnosť a zároveň a predovšetkým, aby si bolo možné pozastaviť živnosť aj na dobu neurčitú.
Priznávam, že inšpiráciou pre tento návrh bolo to, čo sa stalo kolegovi Matovičovi, ktorý si pozastavil živnosť ako poslanec Národnej rady, zabudol na to, že je to iba na tri roky a na chvíľu sa mu živnosť obnovila bez toho, aby on o tom vedel. Tak si to znova pozastavil, ale, bohužiaľ, prišlo sa na to, no tak sme mu ako výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dali pokutu. A potom sa mu to stalo znovu a znovu iba vypršalo to trojročné obdobie, neustriehol to a teraz mu hrozí nielen ďalšia pokuta, ale sa bude výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a potom možno aj parlament zaoberať nielen pokutou, ale aj otázkou, či má stratiť mandát. Či má stratiť mandát kvôli nepozornosti, administratívnej chybe, žiadnemu reálnemu konfliktu záujmov.
Ale aby to nebolo iba o Matovičovi, podobné veci sa stali aj pánovi poslancovi Kubánkovi a ďalším kolegom z parlamentu, ale nepochybne aj iným verejným funkcionárom. A ten dôvod, prečo sa to stalo, je, že nemožno si živnosť pozastaviť povedzme na dlhšiu dobu, na štyri roky v prípade poslancov alebo na dobu neurčitú. Ale samozrejme, že nie je to motivované alebo určené iba poslancom Národnej rady a iným verejným funkcionárom, ktorí musia zrušiť alebo pozastaviť živnosť, pretože je nezlučiteľná s výkonom ich verejnej funkcie.
Samozrejme, že sa to týka aj bežných ľudí a živnostníkov, ktorí si pozastavujú živnosť v situácii rôznorodých dôvodov, o ktorých my nič nevieme. Z nejakých dôvodov človek má živnosť a na istú dobu tú živnosť nechce vykonávať. A nechce ju zrušiť. To znamená, že nechce ukončiť to živnostenské podnikanie, ale má nejaké dôvody, pre ktoré ju chce prerušiť. A my nevieme, či tie dôvody sú také, že ju chce prerušiť na dobu kratšiu ako šesť mesiacov alebo na dobu dlhšiu, a to je ten častejší prípad, na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo ani nevie v tej chvíli, na akú dlhú dobu tú živnosť chce prerušiť. Lebo mnohokrát sú ľudia práve v takých životných situáciách, živia sa ako živnostníci, nejde im to, tak na istú dobu sa trebárs zamestnajú ako zamestnanci a chcú sa niekedy vrátiť k výkonu tej živnosti, ale nevedia, či to bude o rok, o dva, o tri, o štyri, o päť. Tak prečo by sme im nemali umožniť, aby prerušili živnosť buď na dlhšie obdobie, alebo aj na dobu neurčitú, čo je úplne najlogickejšie riešenie, keď neviem, ako dlho budem chcieť mať živnosť pozastavenú. Čiže preruším ju na neurčito, a keď sa budem chcieť vrátiť k prevádzkovaniu živnosti, tak si to jednoducho obnovím na živnostenskom úrade.
Chcem na záver už len pripomenúť, že až do roku 2010 nebola stanovená horná hranica pozastavenia živnosti, tá dolná, dá šesťmesačná, tá, myslím, bola. A za prvej Ficovej vlády došlo k tejto zmene, pričom dôvodová správa nijako nevysvetľuje, prečo bola stanovená horná hranica pre pozastavenie živnosti. Takže tie dôvody človeku, ktorý sa nepodieľal na príprave tej novely, ostávajú neznáme. A keďže ja tie dôvody považujem za nesprávne, tak sme sa rozhodli aj s kolegami, že zmeníme túto úpravu.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ja sa vám vôbec čudujem, že si beriete do úst meno Matovič. Vy, ktorý ste tu chodili na deň holokaustu so židovskou hviezdou, aby ste si pripomenuli túto udalosť, vy spomínate v svojom prejave ako príklad človeka, ktorý hovorí, že zo slovenského štátu deportovali židovských lichvárov, aby som to povedal po slovensky, židovských úžerníkov. Že sa vám necnie, nerobí hrča v hrdle, keď toto meno vyslovujete.
Ak chcete, to je len výňatok, čo som tu prečítal. Ja vám ten materiál pošlem celý, aby ste si urobili obraz o tomto človeku. A nie ho tu ešte spomínali ako príklad.
Ďakujem.

Pán poslanec Sloboda.