11. schôdza

Ďakujem. Ja som rád, že tu ma pán kolega Dostál ešte doplnil aj, resp. objasnil ešte aj ďalšie dôvody, ktoré súvisia vlastne s predloženým návrhom, pretože naozaj týkajú sa tieto lehoty bežných zamestnancov vo firmách, ktorí prešli na zamestnanie k normálnemu zamestnávateľovi, nepracujú už potom cez živnosť dočasne, to znamená, že potrebujú si pozastaviť tú živnosť. A jednoducho majú rovnaký problém s pozastavením ako tu spomínaný pán kolega Matovič. Tak jednoducho ten istý problém majú aj oni pri svojom zamestnaní. Jednoducho takisto im to môže vytvárať konflikty záujmov. Tak z toho dôvodu majú pozastavenú živnosť. Súvisí to, samozrejme, nesmieme zabudnúť na to, aj s opätovným obnovením, samozrejme, povinnosti odvodov a podobne. To znamená, že naozaj automatické obnovenie živnosti v tomto termíne spôsobuje viaceré problémy.
A nesmiem zabudnúť ani na to, že, samozrejme, niekto tu môže argumentovať tým, že tak kľudne si môže zrušiť živnosť. Veď je pomerne jednoduché si ju znova obnoviť, no má to aj, samozrejme, svoje majetkoprávne súvislosti, ktoré jednoducho, ak niekto niečo zazmluvnil alebo nadobudol ako živnostník, tak, samozrejme, to si treba aj vysporiadať alebo prípadne udržiavať. Takže, samozrejme, to má aj ďalšie súvislosti, nielen tie, že či mám, alebo nemám konflikt záujmov.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja sa pristavím vo svojej faktickej poznámke pri, v rámci vášho vystúpenia, pri otázke prerušenia živnosti a ako ste obhajovali a hovorili o určitej logike, že je možno si prerušiť živnosť aj na dobu neurčitú. Nemôžem s týmto súhlasiť a poviem vám prečo.
Každý, kto sa rozhodne si založiť živnosť, chce podnikať. Podnikanie sa definuje ako trvalá činnosť za účelom dosiahnutia zisku. To znamená, že chcem podnikať, založím si živnosť preto, aby som pracoval a aby som aj dosiahol určitý zisk. Fakt je ten, že nastanú životné situácie, že je potrebné si tú živnosť prerušiť, na pol roka, najdlhšie na dobu tri roky, ale nemôžem súhlasiť a vôbec sa nestotožňujem s vaším názorom, že by si mal ten, kto si tú živnosť otvoril, možnosť prerušiť ju na dobu neurčitú, pretože tým sa stráca zmysel vôbec živnosti a podnikania ako takého.
Nehovoriac o tom, ako aj môj predrečník vo faktickej otázke povedal, že sú tu určité náväznosti potom daňové a ďalšie. Takže ja si myslím, že je správne, že je stanovená hranica, do ktorej si musí podnikateľ živnosť obnoviť, alebo potom až nechce ďalej podnikať, tak by mal so živnosťou skončiť, so všetkým, čo k tomu patrí.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Aj mi je ľúto, že nemôžem reagovať na autorov faktických poznámok a vystužím alebo pokúsim sa vystužiť argumentačne troška tú prvú polovicu návrhu.
Jeden argument sa mi zdá taký aktuálny. Na tejto schôdzi sme diskutovali o rozpočte verejných financií a z tej diskusie ako keby väčšinovo vyplynulo, že svet je dvojrozmerný. Keď zvýšime príjmy, môžeme zvyšovať výdavky a naopak. Ale svet má tretí rozmer a tu ho vidíme, že je to tak, že pri rovnakých príjmoch a rovnakých výdavkoch môžeme dostať z toho systému viac výsledkov, keď práve takéto byrokratické kroky sa nám podarí odbúrať. Ony vyzerajú ako malé, ale je ich milión a to je, to je rezerva, ktorá, ktorá by sa dala využiť.
Druhá poznámka sa týka toho, že štát zbiera informácie len tak, aby vedel, čo, kde sa podniká. A to možno je aj tip pre pána ministra Pellegriniho alebo ďalších ľudí, ktorí sa zaoberajú IT sektorom na úrovni štátu. Myslím si, že by mal štát vždy zdôvodňovať, prečo chce nejakú informáciu, a nie len tak si ju pýtať. No a to je všetko.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktickú poznámku, faktické poznámky.

Ďakujem všetkým štyrom kolegom za reakcie, ďakujem pánu poslancovi Slobodovi aj pánu poslancovi Jurzycovi za doplnenie argumentácie.
K pánu poslancovi Hrnkovi by som povedal len toľko, že ja som povedal, že pán poslanec Matovič a jeho prípad boli inšpiráciou, nie že sú dôvodom. Inšpirácia znamená, že si uvedomíte, že tu je nejaký problém, ale ten problém sa týka ďaleko širšieho spektra ľudí ako len pána Matoviča a ďalších poslancov Národnej rady. A keď už sme teda pri tom, ja som mal väčší problém použiť ako argument pána poslanca Kubánka v tomto prípade, keď už hovoríme o tom, že koho si bereme do úst a koho si nebereme do úst.
Ale chcel by som vecne zareagovať najmä na to, čo hovorila pani poslankyňa Laššáková, lebo to bola vecná výhrada. Áno, nastanú životné situácie, keď je potrebné z nejakého dôvodu prerušiť živnosť. Len neviem, ako ste prišli na to, že tie životné situácie môžu nastať maximálne na dobu troch rokov. Pretože reálne tie situácie nastávajú aj na dlhšiu dobu. A ja poznám ľudí, ktorí mali živnosť, nešlo im to, nezarábali ako živnostníci, tak museli pozastaviť živnosť, nájsť si nejaké zamestnanie, chceli sa k tomu vrátiť, ale nevedeli, či to bude o rok, o dva, o tri alebo o päť. Prečo vy hovoríte, že to musí byť do troch rokov?
A ešte väčšia výhrada. Vy hovoríte, že maximálne tri roky, ale ono to tak nie. Tri roky a potom si to môžem predĺžiť a znova si to môžem predĺžiť. Tam nie je, nie je, nie je to zakázané, ale je to iba zbytočná administratívna buzerácia živnostníkov. To nie je obmedzenie na tri roky a dosť. To je, že po troch rokoch musím ísť to znova prerušovať.