11. schôdza

Vážená pani poslankyňa, o tri otázky neskôr kladiete túto otázku aj mne ako ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, neviem odpovedať za ministra financií, ale viem vám sľúbiť jednu vec, že sa tomu budeme venovať na najbližšom zasadnutí vlády a že požiadam kolegov, aby vyjasnili jednoznačne, kto je tou kontaktnou osobou, aby to bolo jasne umiestnené aj na webových stránkach, aby o tom boli informovaní ľudia, ktorí stoja na vchode, na vrátnici, aby vedeli túto informáciu dať. Myslím si, veď to je veľmi relevantný postoj z vašej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Všetkým prajem dobrý deň. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky plní opatrenia v rámci Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 a ich vyhodnotenie predkladá ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. V týchto opatreniach bude pokračovať aj naďalej v roku 2017.
Ide o oblasti, ako sú: šíriť povedomie o Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zabezpečiť bezbariérovosť budov štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií, zabezpečiť prevenciu, klasifikáciu a odstraňovanie bariér pre osoby so zdravotných postihnutím, brániacich prístupnosti k informáciám, k informačným systémom a službám vrátane komunikácie s verejnou správou a službami poskytovanými verejnosti, prizývať organizácie so zdravotným postihnutím ku konzultáciám týkajúcim sa prípravy, tvorby a implementácie právnych predpisov priamo súvisiacich s osobami so zdravotným postihnutím, ako aj potencionálne ovplyvňujúcich účasť na živote spoločnosti., vytvárať podmienky na prístup osobám so zdravotným postihnutím k službám poskytovaným verejnosti v oblasti rekreačných, turistických, záujmových a športových aktivít.
Vo februári 2016 ministerstvo poskytlo informácie a odpovede na otázky Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva pre spracovanie Správy o dodržaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok 2015. Išlo o implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v oblastiach odstraňovania bariér, bezbariérovosť, podnety, sťažnosti a tiež zvyšovanie povedomia o postavení osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti.
Ako príklad môžem uviesť niektoré vybrané aktivity k opatreniam. Ministerstvo v tomto roku pripravilo v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva dva semináre na tému "Rovnosť a nediskriminácia" a "Prístupnosť a zamestnávanie", na ktorých sa zúčastnili zamestnanci ministerstva, ako aj zamestnanci Slovenskej obchodnej inšpekcie. Kládol sa dôraz na tie články dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa vecne dotýkajú kompetencií rezortu. V rámci prijatých opatrení by som tiež uviedol, že komplex budov, v ktorej ministerstvo sídli, spĺňa štandardy bezbariérovosti v zmysle vyhlášky MŽP č. 532/2002 a má zabezpečené bezbariérové prístupy do každej z uvedeného komplexu budov riešené rampou. Neevidovali sme žiadne podnety ani sťažnosti zo strany verejnosti v súvislosti s odstraňovaním bariér.
Jednou z hlavných úloh ministerstva bolo v súlade so Stratégiou rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 a v rámci Národného systému kvality služieb cestovného ruchu zohľadňovanie potrieb osôb so zdravotným postihnutím v zariadeniach cestovného ruchu. Na plnení tejto úlohy sa podieľala Slovenská obchodná inšpekcia v rámci kontrolnej akcie zameranej na úroveň a vybavenosť ubytovacích zariadení. Kontroly boli zamerané na rekreačné oblasti a centrá turistického ruchu v regiónoch celého Slovenska. Súčasťou kontrolnej akcie bolo opakovane vykonávať monitoring zabezpečenia bezbariérového prístupu do ubytovacích zariadení a ich vybavenosti výťahmi v dlhodobo fungujúcich i novootvorených ubytovacích zariadeniach za účelom zistenia, či v tejto oblasti nastalo zlepšenie. Kontrolované boli vybrané kategórie ubytovacích zariadení a ich odbytové strediská, kde fyzické osoby a právnické osoby poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Celkom bolo preverených 288 ubytovacích zariadení.
Naplnenie stanoveného cieľa potvrdzuje aj zostupný trend zistených nedostatkov v oblasti zabezpečenia bezbariérového prístupu do ubytovacích zariadení, keď v porovnaní s minulými rokmi dochádza k stálemu poklesu zistených nedostatkov. Napríklad v roku 2010 bolo bezbariérovo zabezpečených 47,7 ubytovacích zariadení, v roku 2015 však nebolo bezbariérovo zabezpečených už len 32,6 ubytovacích zariadení.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, podpora v oblasti cestovného ruchu nie je len a len o finančných prostriedkoch v rámci rozpočtu ministerstva dopravy, ale aj o vytvorení legislatívneho prostredia, ako aj o vytvorení iných podmienok, ktoré majú vplyv na podporu a rozvoj cestovného ruchu. Napríklad daňové a iné zvýhodnenia, osobitné stimuly pre rozvoj kúpeľníctva a podobne.
Ak sa však vrátim k téme financií, tak, áno, rozpočet na rok 2017 bol znížený v oblasti dotačného systému na podporu cestovného ruchu o 3,5 mil. eur. Ministerstvo financií upravilo limit výdavkov účelovo určených na tento účel na základe vývoja poskytnutých dotácií v predchádzajúcich rokoch.
Čo sa týka rozpočtu pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch, tak ostal rozpočet na úrovni roku 2016. Predpokladáme, že na základe optimalizácie procesov a personálnom audite po zanikajúcej organizácii dôjde k úsporám práve v oblasti správy a prevádzky. Túto činnosť bude zabezpečovať ministerstvo dopravy v rámci svojich existujúcich kapacít, ktoré budú automaticky potom presunuté práve na podporu aktivít v oblasti cestovného ruchu.
Ako určite viete, došlo k výpadku jedného zo zdrojov financovania cestovného ruchu, ktorým boli európske fondy. To sa, samozrejme, prejavilo aj na celkovej disponibilnej výške zdrojov, ktoré môžeme na propagáciu Slovenska použiť. Určite som presvedčený, že ministerstvo dopravy bude naďalej hľadať všetky efektívne cesty na to, aby sa naďalej darilo cestovnému ruchu, keď už máme rekordnú návštevnosť v posledných rokoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 v nasledujúcom znení.
Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana Ing. Michala Kováča ml. do cudziny dňa 31. augusta 1995. Spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestiách č. 55/1998 Z. z. a č. 214/1998 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky, amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi uviesť informáciu ústavnoprávneho výboru.
Informácia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 349 z 30. novembra 2016 pridelil návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na 28. schôdzi výboru dňa 6. decembra 2016. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky hlasoval o návrhu uznesenia, ktorým výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu navrhnutým Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky: v texte deklarácie sa vypúšťajú slová "na návrh vlády Slovenskej republiky". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu k návrhu deklarácie: v texte deklarácie sa vypúšťajú slová "na návrh vlády Slovenskej republiky".
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedené uznesenie schválil uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 128 zo 6. decembra 2016 a zároveň poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Informácia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením č. 129 zo 6. decembra 2016.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím vás.

Tu mám, dámy a páni a vážený pán predsedajúci, veľmi ľahkú úlohu, pretože návrh tohoto zákona tieto steny počúvajú teraz ôsmykrát. Ôsmykrát sa poslanci usilujú zbaviť Slovensko amorálnych amnestií, ktoré sa týkali primárne únosu Ing. Michala Kováča, ml. resp. jeho zavlečeniu do cudziny. Týkajú sa ale aj všetkých trestných činov, ktoré s týmto únosom súviseli, ktoré kvôli tomu nesmú byť vyšetrené. Medzi tými trestnými činmi, ako všetci si dobre pamätáme, je už dve desaťročia nevyšetrená vražda 26-ročného mladého muža Róberta Remiáša. Ale pod amnestie spadá aj amnestovanie trestnej činnosti vtedajšieho ministra vnútra Krajčiho, ktorý bezdôvodne zmaril referendum, čo konštatoval Ústavný súd a konštatovala to aj vtedajšia referendová komisia.
Tieto amnestie mali číro politický charakter. Vydával ich premiér a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, čím prekročil ducha ústavy, hoci nie znenie, ducha ústavy, ktorý hovorí, že takéto právomoci môže uplatňovať len v najnevyhnutnejšom rozsahu a udeľovanie amnestií bezpochyby nebolo tým najnevyhnutnejším rozsahom, ktorý by musel vydávať bez toho, že by bol zvolený v našej republike nový prezident. Neskôr, ako viete, bola táto možnosť z ústavy vylúčená, prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom, aby prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom zasiahnuť do spravodlivosti a do právneho poriadku.
Dnes s odstupom mnohých rokov, vyše štvrť storočia a aj preto, že nedávno sme si pripomínali november, tak musím povedať, že ja vidím tieto amnestie ako veľmi podobný inštitút dotýkajúci sa Ústavy Slovenskej republiky, ako bol kedysi inštitút tzv. vedúcej úlohy strany. Všetci sme vedeli, že pokým bude v ústave čl. IV, nikdy nemôžme hovoriť o skutočnej demokratizácii štátu, aj keď to vtedajšie vládnuce sily často skloňovali a tvrdili, že v dobe perestrojky táto demokratizácia prebehne. V skutočnosti pokým platil článok IV, boli to všetko iba plané reči. Keď raz jedna strana má vedúcu úlohu, sotva môže prísť k pluralite a k slobodným voľbám.
Dnes tu máme de facto v ústave ďalšiu škvrnu, a tou je, tou sú amnestie, ktoré bez zmeny ústavy z nej nezmiznú. Nezmiznú z minulosti Slovenska a tvoria hrádzu, ktorá bráni priechodnosti spravodlivosti, tvoria moment, kedy politická a stranícka moc amnestovala sama vlastnú zodpovednosť, a to nie zodpovednosť politickú, to sa nám na Slovensku častejšie stalo, ale zodpovednosť trestno-právnu. Trestno-právnu, v ktorej sa skloňujú slová, aké som spomenul: zmarenie volebného práva občanov, vražda občana, únos občana.
Kým nebudú zrušené amnestie Vladimíra Mečiara, nemožno u nás hovoriť práve tak, ako kedysi nebolo možné hovoriť o pluralite a demokracii, dnes zase nebude možné dovtedy hovoriť o právnom štáte. Akýže právny štát, keď prvý občan štátu Michal Kováč zomrel bez toho, že by sa dožil spravodlivosti. A to treba povedať, že nezomrel hneď po únose, ale žil ďalších 20 rokov a zomrel tento rok na jeseň bez toho, že by amnestie boli zrušené, bez toho, že by vyšetrovanie, o ktorom samotní vyšetrovatelia, resp. aj ich šéf vyšetrovateľov pán Šátek otvorene hovoria, že neviedli do slepej uličky, ale odhalili viac než 10 vinníkov, ktorí otvorene hovorili, že konali v súlade s príkazmi ako zamestnanci štátu.
Čiže v našom príbehu vznikol štátny zločin. Vlastne je to stále len v štádiu vyšetrovania. Bude to kolovať v žilách a v rozmýšľaní našich mladých ľudí, našich nových generácií ako nálepka na celú našu generáciu, generáciu politikov, ktorí nedokázali sa vysporiadať s amnestiami Vladimíra Mečiara a tak jeho tieň leží stále nad touto sálou, leží stále nad slovenskou politikou a nad slovenským právnym štátom. Je to dlhý tieň, ale nech je akokoľvek dlhý, vy všetci viete, aj vy, ktorí ste už teraz rozhodnutí amnestie nepodporiť, že raz tie amnestie padnú. Raz tie amnestie padnú a každý z nás si potom napíše do svojho politického životopisu, na ktorej strane stál. Či na strane tých, ktorí vedeli, že bez zrušenia týchto amnestií nie je možné hovoriť o právnom štáte, pretože v štáte, kde neplatí právo pre každého rovnako, niet práva pre nikoho. Ak niet práva pre matku po zabitom Róbertovi Remiášovi, kto si môže byť istý, ak nebolo práva pre prvého muža štátu, bývalého prvého prezidenta Slovenskej republiky, kto si môže byť istý?
Dámy a páni, chcem veriť, že nad hrobom Michala Kováča si mnohí uvedomili, že sa pomaly uzatvára jedna dejinná kapitola, ktorej sme aj my súčasťou. Všetci sme žili, keď vznikla Slovenská republika. Z drvivej väčšiny si aj dobre pamätáte, pamätáme, kedy sme nastolili na Slovensku slobodu a demokraciu. To je príbeh našich životov. Každý z nás iný život nemáme. Nebudeme môcť začať my sami raz nejak ináč, než konáme teraz a než sme konali doteraz. Dvadsať sedem rokov od novembra, štvrťstoročie od vzniku Slovenskej republiky a v tomto príbehu, ktorý má aj mnohé veľmi svetlé a povzbudivé stránky, trúfam si tvrdiť, že snáď aj prevažujú svetlé a povzbudivé stránky, máme dejinnú škvrnu, ktorú si pamätá každý jeden občan. Každý vie, čo sú amnestie Vladimíra Mečiara a aj tí mladší, ktorí vtedy boli deti, či snáď ani neboli na svete, vedia, že im niečo meno Róberta Remiáša a Michala Kováča pripomína.
Majme teda na pamäti to, že sme nielen, nielen toto štvrťstoročie je naším jediným možným životom a našou jedinou politikou, ktorú sme tejto republike dali, ale že sme sa tým stali zároveň tými, čo budujú štát. Všetky tie rozpory a hádky, ktoré sú tu o rokovacom poriadku, o iných politických veciach, v nich budujeme štát a som presvedčený, že všetci sa zhodneme. Napokon máme tu jediného poslanca, ktorý bol aktívnym na Ústavnom súde a o ktorom sa dá povedať, že je ústavný právnik a ten zdieľa tiež tento názor. Amnestie sa dajú zrušiť a majú zrušiť. Amnestie sú amorálne.
Čiže už len na záver. Pamätajte, že iný príbeh si nenapíšeme a iné základy budovania štátu, než kladieme každým svojím rozhodnutím, tento štát mať nemôže. Je to vaša zodpovednosť, bude to váš osobný príbeh, ktorý si napíšete stlačením gombíku za buď ochranu zločincov, únoscov a vrahov alebo za šancu pre spravodlivosť, že únoscovia, vrahovia, maritelia referend raz budú volaní na zodpovednosť.
Ďakujem, dámy a páni. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dámy a páni, v úvodnom slove som sa vyjadril - prepáčte, ak príliš obšírne - k veci, ktorú dobre poznáte. Máme tu ale prekvapivý nový návrh a túto príležitosť by som využil, aby som sa vyjadril k deklarácii. Chcem túto deklaráciu vnímať nie ako placebo, nie ako trik na verejnosť, ktorým majú byť zalepené oči, že keď je poslanecká snemovňa zbabelá nastoliť spravodlivosť, preto sú tu ešte poslanci, ktorí sú možno zastrašovaní alebo viazaní nejakými dohodami s bývalými mocipánmi. Ja chcem veriť, že nič také tu nie je a že táto deklarácia nie je klamstvom a trikom, ale úprimným krokom smerom k zrušeniu amnestie a nastoleniu práva, spriechodneniu spravodlivosti. Predsa však, ak je to aj takto, treba o tom texte hovoriť. Prišiel nám z úradu vlády. Ja by som k nemu chcel predložiť nejaké návrhy, ktoré si ale dovolím nechať ešte do ústneho, do diskusie, kedy sa prihlásim ústne.
Pre túto chvíľu chcem povedať, že definovanie zločinov, ktoré touto deklaráciou má Národná rada nad nimi vyjadriť poľutovanie, nepovažujem celkom za úplné. Za druhé chcem zdôrazniť, že ak by zostalo trvale iba pri deklarovaní, bude to aj verejnosťou prijaté ako trik a útek pred zodpovednosťou, lebo našou možnosťou je zrušiť amnestie. To dokážeme urobiť. Ak niektorý poslanec má pochybnosti o ústavnosti, pretože máme politikov, ktorí šíria takýto názor, nech sa páči. Na to máme Ústavný súd, aby on sa potom k tomu vyjadril, ale nebude to už tou hrádzou spravodlivosti, už potom nebude táto snemovňa. Táto snemovňa si vykoná tú povinnosť, že spriechodní právo. Je to presne taký prípad, ako by sme mali jedného z nás, ktorý by mal trestný čin a ako kedysi, kým ešte bola imunita, mali by sme ho vydať na trestné stíhanie a my by sme to stále a stále nerobili. Treba spriechodniť spravodlivosť a nech súd rozhodne o vine a nevine.
V tomto prípade, ak by boli výhrady k ústavnosti zrušenia amnestií, na to nie je, na tie výhrady a na tú ústavnosť my nie sme sem zvolení a povolaní, aby sme posudzovali ústavné rozpory. Na to máme v tomto štátne nezávislý významný inštitút Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Deklarácia by preto mala smerovať k zrušeniu amnestií. Bol by som najradšej, keby priamo takúto výzvu obsahovala. V každom prípade by bolo užitočné, keby v diskusii sa spresňoval zmysel a poslanie tejto iniciatívy. Prečo nám ju vláda predkladá? Skutočne chce niečo odčiniť? Alebo niečo zakryť? Chce zakryť to, a toto veľmi nerád vyslovujem, ale vzniká také podozrenie, chce zakryť to, že akési záväzky bránia niektorým stranám sa pozrieť pravde do očí o tom, aká zločinná bola činnosť tých, ktorí uniesli Michala Kováča, vraždili Remiáša, marili referendá, ale robili aj mnohé iné veci za tej odióznej éry 90. rokov.
Ja nechcem veriť, že teraz v roku 2016 v 21. storočí by tu bola ešte taká miera poslancov, ktorí majú také silné záväzky a taký silný strach pred pravdou o 90. rokoch, že budú ten tieň minulosti stále predlžovať na ďalšie a ďalšie roky na ďalšie a ďalšie návrhy. Ak by tomu tak bolo, budem predkladať návrh na zrušenie amnestií opäť a po mne ho budú predkladať ďalší a ďalší poslanci, až kým tie amnestie nebudú vyškrtnuté z našej minulosti.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pripájam sa k tomu, čo povedal poslanec pán Ján Budaj a chcel by som prízvukovať, že teraz budeme rozhodovať o tom, na akom základe chceme mať vybudovaný štát, Slovenskú republiku. Či sa chceme pozerať na to, že spáchala sa vražda a ďalšie trestné činy. Všetci vieme, že sa spáchala, vieme, kto boli páchatelia, poznáme ďalšie detaily a či sa chceme ako štát, ako ľudia, ktorí v ňom žijú, tváriť, že sa tá vražda nespáchala a že je všetko v poriadku. O tomto budeme teraz hlasovať. Nie o prázdnych deklaráciách, ale o tom, či chceme zmeniť tento doterajší zvrátený stav a nastoliť základy právneho štátu a zdravého rozumu. Ďakujem.

Myslím si, že je veľmi dobré, že sa nám stalo tak troška možno aj chtiac-nechtiac to, že sú spojené rozpravy pri deklarácii a zároveň pri zrušení amnestií ako takých, ktoré navrhuje Ján Budaj. Čiže ak tieto dve veci spojíme a povieme si, čo tá deklarácia hovorí a hovorí o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky a teda odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúce právomoci prezidenta, tak potom prichádza druhá časť tejto rozpravy. Jednoducho táto snemovňa pri tomto akte odsúdenia Mečiarove amnestie hlasovaním zruší.
Čiže ak budeme rozprávať o oboch, že deklarujeme, že odsudzujeme tento akt a zároveň máme možnosť ho odsúdiť aj činom, a to bude veľmi dôležité, a ten čin je naše hlasovanie, tak budú Mečiarove amnestie zrušené. Dúfam, že tak ako predrečník hovoril, pán Budaj, že deklarácia nemá byť nejakou tieňohrou alebo nejakou dymovou clonou na to, aby ten čin, ktorý má nastať, a to je zrušenie Mečiarových amnestií, jednoducho prekryl. Potom sa pripájam k tomu, že deklarácia sú iba prázdne slová a jednoducho činy nenastali. Takže dúfam, že v dnešný deň pri hlasovaní príde k zrušeniu Mečiarových amnestií.