11. schôdza

Pani ministerka, ďakujem veľmi pekne aspoň za ten prejav vlastne súhlasu, že deklarácia v ideálnom prípade nestačí. V ideálnom prípade by mal naozaj prejsť ústavný zákon, ktorým by tie amnestie boli zrušené, a to hlavne kvôli tomu, aby sa vytvoril priestor pre súdnu dohru možnú a aby sa úplne vyčistil aj morálny kredit tohto štátu, ktorý sa s tými nešťastnými amnestiami spája. Ono ale obávam sa, že tou deklaráciou urobíme ten polkrok, na ktorý sa ale už neskôr bude vždy odvolávať každý jeden, ktorý povie, že ústavný zákon už netreba schvaľovať o zrušení amnestií, lebo veď už deklaráciu máme. A možnože teda by stálo za to aj tú deklaráciu rozšíriť a vyjadriť vôľu v nej samotnej, že na to, aby sme tento proces dokončili, je potrebné zrušiť amnestie aj ústavným zákonom a vytvoriť tak priestor pre to, aby aj na úrovni súdov, aj na úrovni vyšetrovania všetky procesy spojené s týmito amnestiami mohli dobehnúť. Ďakujem.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, spomínali ste, že najvyšší počet hlasov za zrušenie bolo 78 a že treba 90. Ale nie v prvom čítaní. V prvom čítaní stačí obyčajná väčšina. Tak schváľme to aspoň v prvom čítaní, poďme do výborov, urobme odbornú diskusiu, tak ako pri každom inom zákone vládna koalícia hovorí, že tam je predsa priestor na odbornú diskusiu. Na to netreba 90 hlasov. Poďme na to.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem. Ja trošku nadviažem na pána Grendela. Ja si tiež vážim vaše slová, aj to, že ste vyjadrili vlastne vašu vôľu zrušiť tieto amnestie. A na druhej strane vy práve prinášate deklaráciu, ktorá - aj počujeme, aj vidíme a aj sama si to asi uvedomujete -, že naozaj je nedostatočná, že proste tak, ako povedal aj kolega Poliačik, že je to len nejaký polkrok, ktorý nám môže spôsobiť také alibi na to, že už ten druhý polkrok neurobíme. A taktiež hovoríte, že tu nie je ústavná väčšina na to, aby tie amnestie boli zrušené, čím nám vlastne hovoríte, že práve koalícia, ktorej vy ste súčasťou, kde vy ste ministerka spravodlivosti, kde vy ste nositeľ spravodlivosti, vy ste pre ľudí práve tá postava, ktorá reprezentuje tú spravodlivosť, tak k vám vzhliadajú a máte určité renomé, tak vlastne hovoríte o tom, že no na jednej strane vy ste za to, na druhej strane akoby ste deklarovali, že aj vaša pozícia je v tomto prípade bezzubá. A myslím si, že toto je, toto je nedostatočné, že ak ste v pozícii ministerky, vy máte predsa právo, a ak aj to je vo vašom, ako ste vyjadrili, že vlastne ste za to zrušenie, tak môžete vyvíjať ten tlak, aby sme sa neuspokojili. Však tak počkajme a dopracujme, tlačte na svojich koaličných kolegov na to, aby tá deklarácia bola naozaj plnohodnotná, aby nasledovali aj tie kroky, o ktorých tu hovoríme a práve o tom zrušení, pretože my tu ústavnú väčšinu doplníme veľmi ľahko. To už sme tu deklarovali. Čiže otázka je, že ako koalícia teda sa stavia k tomuto. Lebo to je naozaj, až by som nazval, pokrytecké. Niečo deklarujeme, ale v skutočnosti zrušiť to nechceme. Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Chcel som sa pristaviť pri tom, čo pani ministerka uviedla, že tieto amnestie je možné zrušiť asi len cestou ústavného zákona. Toto je zaujímavé, pretože nie som sám, kto sa domnieva, že nielen ústavným zákonom by sa teoreticky dali amnestie zrušiť kvôli ich špecifickej povahe a kvôli tomu, že koho a za akej situácie majú chrániť. Pretože keby sme mali súdnictvo také, ktoré by si trúflo konať tak, ako konať má, tak potom by možno bolo možné tie amnestie zrušiť aj inak ako ústavným zákonom. Lenže tí, ktorí sú reálni ovládatelia tohto štátu, tí majú dobre zapísané to, že musia si zabezpečiť súdnictvo, ktoré ich bude chrániť. Čiže dôsledkom Mečiarových amnestií je okrem iného aj to, že u nás sa trvá na tom, že súdy musia byť také, ktoré zabezpečia beztrestnosť tým, ktorých mali Mečiarove amnestie chrániť. My všetci vieme, že aké to súdnictvo je, aké sú orgány činné v trestnom konaní, čo sa v tejto krajine deje a čo sa nedeje. A za to môžu alebo k tomu veľmi prispeli Mečiarove amnestie. Prosím, zrušme ich.

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mečiarove amnestie. Je to trauma a jazva na tvári Slovenska. Viete, my teraz budeme hlasovať nielen o Mečiarových amnestiách, ale my budeme hlasovať hlavne o tom, aké Slovensko bude, aký príklad dávame. Ja sa pýtam všetkých tých poslancov, ktorí budú hlasovať proti zrušeniu týchto amnestií, ako to vysvetlia svojim voličom? Dvadsaťpäť rokov tu ľudia trpia tým, že tu je nejaká dvojkoľajnosť, že tu máme rovných a rovnejších. Jeden ukradne pytel cementu, ide do basy. Druhý ukradne 100 miliónov, je na titulke Trendu, podnikateľ roka. Dvadsaťpäť rokov tunák ľuďom ukazujeme, že tu máme dvojkoľajnosť. Jedni môžu všetko a druhí nič.
Je rok 2016 a ja sa pýtam všetkých poslancov, ktorí nebudú hlasovať za zrušenie amnestií, ako to vysvetlia svojim voličom? Keď sa tieto amnestie zrušia, my nikoho neurčujeme, ty si vinný, ty si neni vinný. My akurát umožníme, aby spravodlivosť mohla rozhodnúť. Tak to dovoľme.
Viete, nálada je už veľmi zlá. My sa tunák, kolega Vašečka povedal, že bojíme sa tu otvoriť Pandorinu skrinku. Ale čoho sa bojíme? Že náhodou budeme kradnúť a potom tí po nás nás zavrú? No tak nech nás zavrú, keď budeme kradnúť. Tak tú skrinku už konečne otvorme! V Rumunsku ju otvorili a zrušili korupciu. Dvaja predsedovia vlády v base. Ministri trestne stíhaní. Sto poslancov trestne stíhaných. My čo chceme tunák? Budeme tých ľudí provokovať dovtedy, kým nezoberú papeky na nás? Takto sa správame k spravodlivosti. Čo tým ľuďom chceme ukázať? Toto je ten štandardný politický systém. Zamiesť všetko pod koberec, ututlať a znova dáme akurát signál ľuďom, že tu máme dvojkoľajnosť. Jedni môžu, druhí nie. Toto je veľmi nebezpečná vec. Keď toto nezmeníme, tak naozaj sa nám môže stať tunák to Rumunsko. Ja si myslím, že to nikto z vás nechce. Ako sa môžete pozrieť tým voličom potom do očí? Ako im to vysvetlíte?
Pripomeňme si toto obdobie týchto Mečiarových amnestií. Parný valec z Idky, rok 1994 až 1998. Aká bola nálada v spoločnosti? Ja si to pamätám. Ja som podnikal. Viete, čo bolo v roku ´98? Som sa tešil, že prišiel Dzurinda. A viete prečo? Lebo som sa konečne prestal báť, že ma môže zabiť vládna moc, že už to môže byť len mafia, 50 % ohrozenia padlo. Je úplne komické počúvať Mečiara, že je najväčším Slovákom a prínosom od 4. storočia. On sa zbláznil. Úplne sa zbláznil. Od 4. storočia. Úžasné.
A pozrite sa, čo sa udialo. Strach tam bol. Jasné prepojenie štátnej moci a mafie. Sýkora sa stretával so Svěchotom. Prijímal rozkazy a dával mu ochranu. Vraždu Remiáša si nevymyslela mafia. Nie. Nemala dôvod. Ona ho len vykonala. A vykonala ho na priamy príkaz z najvyšších miest vládnej moci.
Ja som presvedčený o tom, že musíme zaceliť túto jazvu. Zahojme ju. Život Remiášovi nevrátime. Ja som osobne hovoril s Remiášovou mamou. Tá krivda, ktorú sme jej spáchali, to neodčiníme, život nevrátime, to nie. Ale môžeme a dovoľme jej zrušením týchto amnestií začať jej a hlavne jej srdcu odpúšťať. Odpúšťať nám všetkým. Aj pre toto budeme hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.