11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Chcel som pôvodne vystúpiť v rozprave, ale vyriešim to s faktickou poznámkou na Borisa. Ja som pomerne mladý v čase skutku zavlečenia nášho občana do cudziny, som mal nejakých 16 rokov. Čiže pamätám si na to. A pamätám si najmä na atmosféru, aká vládla vtedy v spoločnosti. Bol to šok. Bolo to znechutenie z toho, čo si štátna moc dovolí k svojim vlastným občanom. A ja z tohto miesta len chcem vyjadriť svoj osobný názor, že pre mňa Vladimír Mečiar nie je žiaden otec národa, ale je to hlava organizovanej zločineckej skupiny, ktorá by mala sedieť v base a nie v Elektre. Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Chcel by som komentovať pozitívne na dva momenty vo vystúpení pána Kollára, a to je jednak ten, že veľmi správne uviedol, že ak sa my nebudeme naozaj potýkať s takýmito dejinnými vecami, ako sú Mečiarove amnestie a čo z toho plynie, to znamená, že plynie to, že nie sme právny štát, tak potom naozaj výsledok bude to, že Slovensko prestane byť nielen právny štát, pretože právnym štátom podľa mňa nie je, ale prestane byť aj demokraciou.
A druhý moment, ktorý naozaj oceňujem, je poukázanie na to, že nech si každý uvedomí, že tak, ako sa bude dnes alebo kedykoľvek hlasovať o zrušení Mečiarových amnestií, tak sa bude každý z nás prezentovať svojim voličom. A verte tomu, že sa budeme, budeme sa tým zaoberať. Samozrejme, sú tu členovia strany, ktorí hlasovali za také zverstvá, ako je zrušenie mandátu poslancovi Gauliederovi a iné veci a ktorým sa, samozrejme, nepáči to, ako je tu poslanec Hrnko, že sa o týchto veciach vôbec diskutuje. Lenže my sme tu nie preto, aby sme si namastili vrecká, ale na to, aby sme z tejto krajiny urobili demokratický a právny štát.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kollár.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja by som chcel len na záver povedať, že nedivte sa, že vznikajú neštandardné politické strany. Sami si za to môžete. Sami si za to môžete, že to dospelo až sem. Jedného dňa vás aj možno aj tí ľudia vyhodia, alebo dajú úplne všetky svoje hlasy neštandardným politickým stranám. Potom sa už vás nebudeme pýtať na váš názor. Potom už začneme robiť tak, ako si ľudia prajú. Ďakujem.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zrušme Mečiarove amnestie. Potvrďme, čo deklarujeme. Dnes máme historickú možnosť. Urobme spravodlivosti zadosť a zrušme Mečiarove amnestie, ktoré sú nočnou morou každého slušného človeka v tomto štáte. Máme to v rukách dnes my všetci, každý jeden z nás, ktorý verí v právny štát. Dnes máme ďalšiu možnosť, môžeme počúvať svoje svedomie, nie stranícku poslušnosť. Buďme ľudia. Zrušme ich teraz a tu, na tvári tohto miesta, ktoré je najvyšším zákonodarným orgánom. Zločiny boli spáchané, zločinci nepotrestaní. Dôvodné podozrenie z účasti najvyšších štátnych orgánov trvá. Viera v právny štát ostáva narušená.
Mečiarove amnestie sú hanbou a biľagom na tvári našej mladej krajiny a demokracie. Áno, sú svedectvom o absolútnom suteréne absolútnej moci. Mečiarove amnestie porušujú deklaráciu OSN z roku 1992, v ktorej sa píše, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov spočívajúcich v obmedzení osobnej slobody nemajú spadať pod udelenie amnestie. Zločiny neboli vyšetrené, skutky neboli objasnené, amorálne amnestie narušili právny poriadok našej krajiny. Už v máji sme mali možnosť tieto amnestie zrušiť.
Vražda Róberta Remiáša zostala nepotrestaná, nevyšetrená. Ak teda budete proti zrušeniu Mečiarových amnestií, znamená to, že súhlasíte, aby táto vražda zostala nevyšetrená? Že súhlasíte, aby vrahovia zostali nepotrestaní? Ak teda budete proti zrušeniu Mečiarových amnestií, súhlasíte s teroristickým činom unesenia syna Michala Kováča mladšieho do zahraničia? Súhlasíte s tým, aby páchatelia zostali nepotrestaní? Ešte raz dávam do pozornosti formulu celosvetovo uznávaného právnika Gustava Radbruchera (pozn. red.: správne má byť Gustava Radbrucha) z roku 1946 zákonné neprávo a nadzákonné právo. Aj zákon môže byť neprávom. Existuje niečo navyše nad zákonom, nadzákonné právo.
Vážení kolegovia, kolegyne, zrušme amnestie, urobíme veľmi dôležitý krok pre Slovensko! Pomôžme Slovensku!
Ďakujem. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásenia sa s faktickými poznámkami. Šesť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Možno to, čo teraz poviem, sa bude zdať niekomu príliš tvrdé prirovnanie, ale ja to poviem i napriek tomu a keď to zredukujeme na to, že zločinec ospravedlňuje zločiny, tak to prirovnanie tvrdé nie je. Keby 29. apríla 1945 v bunkri pod ríšskym kancelárstvom vydal Adolf Hitler ako prezident a kancelár amnestiu na všetky udalosti spáchané SS, gestapom a Wehrmachtom medzi 30. januárom 1933 a 29. aprílom ´45, tak je to amnestia vydaná človekom, ktorý je v pozícii, že ju môže vydať a mala by platiť. Apologéti nacizmu hovoria, že Norimberský proces, ktorý bol protikladom takejto amnestie, bol diktát víťazov. Áno, presvedčení nacisti v tom videli nespravodlivosť. A ja sa teraz pýtam, pre hlasovanie zrušenia týchto amnestií za najnižší právny suterén je obranou čoho? Je presne tým, čo hovorili presvedčení nacisti o Norimberskom procese. Norimberský proces nebol diktátom víťazov, bol aktom spravodlivosti. A zrušenie amnestií je tak isto aktom spravodlivosti, pretože obidve takéto amnestie, jednu fiktívnu a jednu reálnu vydali ľudia, ktorí amnestovali seba samého a v tomto zmysle neexistuje právne zdôvodnenie, že zrušenie amnestií rozkývava istotu. Ak je to precedens a niekto sa dopustí hanebného precedensu, je to jeho problém, nie je to náš problém, tento precedens podporím po piatykrát vo svojom živote celkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.