11. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, podčiarkujem a stotožňujem sa so slovami, ktoré, ktoré boli vypovedané.
Ja by som vás chcela povzbudiť, že buďte rada, že vám vôbec pán štátny tajomník v mene ministra odpovedal. My sme ho podobným spôsobom žiadali o zaujatie stanoviska k pozmeňovacím návrhom, ktoré išli k novele zákona o kompenzáciách, do dnešného dňa nám nebolo povedané ani napísané, ani písomne oznámené žiadne stanovisko, jednoducho pozmeňováky, o ktorých sme rokovali so štátnym tajomníkom, na ktoré vôbec ináč nebol pripravený pri rokovaní alebo na..., nemal so sebou ani štátny aparát, jednoducho povedané, keď sme rokovali o týchto otázkach, a do dnešného dňa nám nedal žiadnu odpoveď. Výsledkom bolo len hlasovanie, zamietavé hlasovanie.
A chcem ešte povedať, že táto téma, vy ste ju predkladali pred rokom alebo pred dvoma, už si nepamätám kedy, k vládnej novele sme v podobnom duchu dávali cez pána poslanca Gábora Grendela pozmeňovací návrh. A ja som zostala šokovaná tým stanoviskom, ktoré v podstate povedal až v pléne minister Richter. V podstate ten predchádzajúci príspevok bol od Silvie Shahzad, bol presne v tom duchu. Ja sa takisto pýtam, že či, alebo kedy už prestane tá hra na vlastnom piesočku. Kedy sa prestaneme tváriť, že čo je moje, do toho sa mi nestarajte, a čo je zasa vaše, do toho sa ja vám nechcem starať.
Ale ešte iná vec ma napadá. Hovorili ste o hmotnej núdze, nároku na kompenzácie. Takže nielenže piesoček, ministerstvo práce a ministerstvo zdravotníctva, ale oni sa nechcú ani v rámci jedného ministerstva hrať na piesočku. A to už je úplne choré.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Gáborčáková.

Ďakujem za slovo. Keď tu už boli udávané prípady, tak ja môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že môj strýko dostal mozgovú príhodu, a práve tie opatrovateľské a ošetrovateľské úkony boli svárom v tom, či sestra má, teda keď, keď sa povracal, a teda má ho utrieť alebo ho nemá utrieť, alebo máme prísť my ako rodina a z noci na deň sa nám ujo so zvratkami v nemocnici zadusil. Takže odvtedy naozaj si myslím, že problém je systémový, a naozaj dodnes možno máme výčitky svedomia, že možno keby sme tam boli a robili sme opatrovateľské úkony, môj strýko by bol medzi nami.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajniak.

Pani podpredsedníčka Nicholsonová, takmer by som povedal, že vám nechcem veriť, že máte pravdu, pretože ak v tomto štáte je schopný, je schopné ministerstvo a okresný úrad exekvovať rodičov mŕtveho chlapčeka za to, že poberali opatrovateľský príspevok, keď sa o neho starali v nemocnici, tak to je také do neba volajúce chrapúnstvo, že ak, ak táto vaša novela, lebo mne je jedno, či to dá ako pozmeňujúci návrh nejaký vládny poslanec, ale ak s tým nedokážeme niečo urobiť, tak ja sa hanbím, že, že sme takýmto parlamentom. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Shahzad.

Ja by som chcela povedať teda s podobnou skúsenosťou, ako hovorila pani Nicholsonová teraz, sa nám zverili tiež na piatkovom stretnutí, v ktorom sme boli, tiež nám hovorili o prípade, kedy sa, kedy sa mamičky skladajú, pretože tá, tie mamičky si medzi sebou odovzdávajú skúsenosti alebo pomáhajú si, tak mamičky sa skladali na jedlo v nemocnici tej, ktorá bola proste dlhodobo so svojím dieťaťom. Čiže je to naozaj hrozné, že, že vôbec k takejto situácii dochádza.
Mňa ešte zarážalo, zarazilo vôbec toto vystúpenie ministra minulý týždeň aj preto, že na výbore niekedy pred..., neviem, či pred mesiacom, či pred dvomi štátny tajomník povedal, že o tomto probléme vedia a budú ho riešiť. Tak sa pýtam, že kedy, a ak čakajú na nejakú novelu, ktorá sa bude riešiť o rok, tak či ešte ďalší rok tí ľudia musia naozaj takýmto spôsobom hrozným trpieť. A zrazu prišlo toto vyjadrenie ministra v tomto duchu, ktoré, ktoré čítala vlastne aj pani Nicholsonová, a ja som proste zhrozená, že, že vôbec takéto niečo dokáže povedať. Že vlastne ide tu len o nahrádzanie zdravotnej starostlivosti. Naozaj nechápem, ako toto môže jeden minister povedať.
Ďakujem.

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Nicholsonová, nepokladám sa za človeka, ktorý sa zaoberá alebo prioritne sa venuje oblasti sociálnych vecí alebo práva a zdravotníctva, ale to, čo ste tu povedali, ma naozaj oslovilo. A musím povedať, že občania v tejto krajine by mali vedieť a mali by sa dopočuť, že najdôležitejšia téma na tejto Národnej rade, na tejto schôdzi, to, čo prezentuje vláda, bol rokovací poriadok. Vedia občania, že to ich život nijako nezmení? Vedia voliči a občania tejto krajiny, ktorí dali hlas SMER-u, MOST-u a SNS, že tieto otázky ľudí, ktorí sú v núdzi, ktorí trpia niekoľkonásobne, lebo musia obetovať a vzdať sa všetkého, nemôžu zarábať, musia sa venovať svojím deťom, liečiť ich a to nie je tak, že na 30 dní, keď je v nemocnici to dieťa, ja sa môžem pobrať a ísť do práce a po 30 dňoch sa vrátim. Ako o to dieťa je treba sa starať. A tam prídu exekúcie a táto vládna koalícia nemá záujem o riešenie tohto problému? Je to hrôza. Aký to sme parlament? Ako prepáčte, tu minister nemôže odkladať riešenie tohto problému, toto by mal byť prvoradá úloha. Ale vidíme aj v prípade tých sociálnych zariadení, ktoré má minister riešiť, ťahajú sa mesiace a riešenie neprichádza. Som z toho smutný. Pani kolegyňa, držím vám palce, mali by ste sa ozvať viackrát.
Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči (reakcia z pléna) do rozpravy, pani podpredsedníčka.