11. schôdza

Vážený pán poslanec, hlboko si vážim vaše úsilie dosiahnuť nejaké vyrovnanie so svojou vlastnou minulosťou.
Ja som mal v roku ’68 trinásť a pol roka, veľmi dobre si to pamätám, viem, čo to bolo, hlboko ma to ponížilo, hlboko to ponížilo celú moju rodinu, ale vo vašom návrhu nevidím zmysel, zmysel, prečo máme pamätné dni. Predsa cez pamätné dni si pripomíname tie udalosti, ktoré stoja za to, aby sme si ich pamätali v tom pozitívnom, motivačnom zmysle.
Prečo si potom..., nemáme napríklad Mníchov? Mníchov stál život tristo asi dvadsaťtisíc obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska. A to nepripomíname si Mníchov ako pamätný deň preto, že to vtedajší, dnešní naši spojenci urobili? Prečo si nepripomíname Mníchov? Pretože to nie je hodné pripomínať ináč ako cez učebnice dejepisu. My nemôžeme stavať našu budúcnosť na nenávisti. My musíme stavať našu budúcnosť na pozitívnych prvkoch, na pozitívnom obraze sveta, to, čo nás posúvalo dopredu, lebo je v Európe jeden národ, ktorý si pripomína len svoje porážky, ale my takým národom nechceme byť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Milan Krajniak.

Pán kolega Budaj, iba v jednej veci ste sa pomýlili. My si za komunizmus nemôžeme sami, my sme komunizmus vo voľbách v roku 1946 odmietli viac ako dvojtretinovou väčšinou hlasov. To znamená, súhlasím s vaším vystúpením, ale v tomto, si myslím, že na rozdiel od iných stredoeurópskych národov si nemáme čo vyčítať. A práve sme preukázali v tom roku 1946 svoju istú vyspelosť, keď sme nenaskočili na niečo, čo sa možno niekým, niekomu zdalo ako nejaký megatrend, ktorý sa nedá zvrátiť. Práve naopak, vzopreli sme sa tomu a dnes na to môžme byť hrdí. Môžme byť na to hrdí, že sme nenaskočili na niečo, čo sa ukázalo ako veľmi zlým.
A práve preto si myslím, že aj dnes máme isté právo alebo, alebo máme mať vôľu a zdravé sebavedomie, aby sme kriticky hodnotili, čo k nám prichádza na Slovensko, aké idey, aké myšlienky, aby sme si slobodne posúdili, či ich chceme akceptovať, alebo nechceme, lebo už sa raz v minulosti ukázalo, že elity všade naokolo aj časť elít u nás sa mýlili a my sme mali pravdu. Pred rokom sa ukázalo, že v migračnej kríze sa elity všade naokolo mýlili a my sme mali pravdu.
Tak práve preto by som bol nerád, aby v súvislosti s týmto návrhom zákona sme sa ukazovali sami pred sebou horšími, než sme.

Ďakujem.
Pán poslanec Jozef Viskupič.

Ďakujem. Myslím si, že v návrhu, ktorý tu je, je presne vidieť moment, kedy si vie hrdý národ naliať čistého vína. Nesúhlasím s argumentáciou, ktorú hovoril pán Hrnko a myslím si, že oba dátumy - aj príchod okupačného vojska, aj odchod okupačného vojska - sú dátumy, ktoré by sme si mali pamätať. A spomínali ste možno dosť dôležitý dátum, ktorý hovorí o obetiach banských nešťastí, a presne tam je pre mňa ako pamätníka možno aj na súčasnú dobu čosi, že tento návrh zákona v tejto snemovni presadil človek, ktorý vývar z Hornonitrianskych baní balil do alobalu. Čiže áno, pamätajme si veľmi dobre, čo a kto nás okupoval a čo a kto hovorí. Vaše slová o tom, že 21. august, ale aj odchod vojsk by mali patriť medzi pamätné dni, sú dobrou výzvou pre toto plénum a takisto sa čudujem, že dávno tieto dni nie sú pamätnými dňami pre Slovenskú republiku.

Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky, s reakciou pán poslanec Ján Budaj.

Ďakujem pekne. Dvadsiaty prvý august bol porážkou vtedajšieho vedenia komunistickej strany, ale nebol porážkou obyvateľstva! Nebol porážkou túžby po slobode! Neodvolal ani Alexander Dubček. Počas tých dní a týždňov, keď boli špičky komunistickej strany unesené v Moskve, vychádzali noviny, vydávali sa letáky, fungoval ilegálny rozhlas, z rôznych miest vysielala, vysielali vysielačky, fungovalo, kým sa len dalo, vysielanie televízie. Národ ukázal vôľu, ktorá potom pokračovala v roku ’89. Tam sa zapálili srdcia za tých pár týždňov po okupácii. To bola občianska vzbura, strhávali sme tabule, písali sme nápisy proti okupantom, písali sme nápisy proti domácim kolaborantom. Kto im ešte dnes drží stranu, tak ten sa stavia na stranu okupantov! Toto neni deň našej porážky! To je, áno, je to okupácia, ale nie zrazenie slovenskej túžby po slobode. Inak by v novembri ’89 nemal kto prísť na tie námestia, vážení.
A pokiaľ chce niekto navrhnúť Mníchov, ja to pokojne podporím, lebo aj Mníchov má takisto svoje posolstvo a nie je to vždy len posolstvo porážky. Porazení sú len tí, ktorí nevstanú. (Potlesk.) A to nebol náš prípad. (Doznievanie potlesku.)

Ďakujem. Pán poslanec Budaj bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem vzhľadom na uvedené všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte pán navrhovateľ?

Ďakujem za vašu trpezlivosť a znovu apelujem, toto nie je stranícka ani politická agenda, toto je morálna agenda. Tam ležia príbehy našich dejín, tam ležia obete okupácie a tam sa upierali aj vtedy, aj potom, keď Rusi museli odísť, upierali nádeje našej generácie. Naša generácia má nejaký príbeh. Otočiť sa chrbtom k obetiam roku ’68 a nezaradiť ich ani len ako pamätný deň, je dnes sa pridať k Biľakovi a k vlastizradcom. To nie je nijaký iný postoj. Žiaden patriot a vlastenec nepovie, že opľuje hrob tých mŕtvych, že opľuje hroby tých, čo zahynuli na železnej opone. My nemáme žiaden iný pamätný deň ani žiaden iný dajme tomu štátny sviatok, ktorý by pripomínal tento príbeh, a to je príbeh slobodného Slovenska v 20. storočí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 321. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 326.
Dávam slovo poslancovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 321.)