11. schôdza

Ďakujem. Myslím si, že v návrhu, ktorý tu je, je presne vidieť moment, kedy si vie hrdý národ naliať čistého vína. Nesúhlasím s argumentáciou, ktorú hovoril pán Hrnko a myslím si, že oba dátumy - aj príchod okupačného vojska, aj odchod okupačného vojska - sú dátumy, ktoré by sme si mali pamätať. A spomínali ste možno dosť dôležitý dátum, ktorý hovorí o obetiach banských nešťastí, a presne tam je pre mňa ako pamätníka možno aj na súčasnú dobu čosi, že tento návrh zákona v tejto snemovni presadil človek, ktorý vývar z Hornonitrianskych baní balil do alobalu. Čiže áno, pamätajme si veľmi dobre, čo a kto nás okupoval a čo a kto hovorí. Vaše slová o tom, že 21. august, ale aj odchod vojsk by mali patriť medzi pamätné dni, sú dobrou výzvou pre toto plénum a takisto sa čudujem, že dávno tieto dni nie sú pamätnými dňami pre Slovenskú republiku.

Ďakujem pekne. Dvadsiaty prvý august bol porážkou vtedajšieho vedenia komunistickej strany, ale nebol porážkou obyvateľstva! Nebol porážkou túžby po slobode! Neodvolal ani Alexander Dubček. Počas tých dní a týždňov, keď boli špičky komunistickej strany unesené v Moskve, vychádzali noviny, vydávali sa letáky, fungoval ilegálny rozhlas, z rôznych miest vysielala, vysielali vysielačky, fungovalo, kým sa len dalo, vysielanie televízie. Národ ukázal vôľu, ktorá potom pokračovala v roku ’89. Tam sa zapálili srdcia za tých pár týždňov po okupácii. To bola občianska vzbura, strhávali sme tabule, písali sme nápisy proti okupantom, písali sme nápisy proti domácim kolaborantom. Kto im ešte dnes drží stranu, tak ten sa stavia na stranu okupantov! Toto neni deň našej porážky! To je, áno, je to okupácia, ale nie zrazenie slovenskej túžby po slobode. Inak by v novembri ’89 nemal kto prísť na tie námestia, vážení.
A pokiaľ chce niekto navrhnúť Mníchov, ja to pokojne podporím, lebo aj Mníchov má takisto svoje posolstvo a nie je to vždy len posolstvo porážky. Porazení sú len tí, ktorí nevstanú. (Potlesk.) A to nebol náš prípad. (Doznievanie potlesku.)

Ďakujem za vašu trpezlivosť a znovu apelujem, toto nie je stranícka ani politická agenda, toto je morálna agenda. Tam ležia príbehy našich dejín, tam ležia obete okupácie a tam sa upierali aj vtedy, aj potom, keď Rusi museli odísť, upierali nádeje našej generácie. Naša generácia má nejaký príbeh. Otočiť sa chrbtom k obetiam roku ’68 a nezaradiť ich ani len ako pamätný deň, je dnes sa pridať k Biľakovi a k vlastizradcom. To nie je nijaký iný postoj. Žiaden patriot a vlastenec nepovie, že opľuje hrob tých mŕtvych, že opľuje hroby tých, čo zahynuli na železnej opone. My nemáme žiaden iný pamätný deň ani žiaden iný dajme tomu štátny sviatok, ktorý by pripomínal tento príbeh, a to je príbeh slobodného Slovenska v 20. storočí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorý som podal preto, lebo som sa dozvedel, že predseda Národnej rady chcel potajme zvýšiť platy poslancom Národnej rady tým, že vlastne nepredloží klasické zmrazovanie platov poslancov.
Keďže som na to upozornil a poprosil som pána premiéra, aby dal po krížoch Andrejovi Dankovi, pán premiér ma, našťastie, vypočul, aj keď trošku otáľal, a hovoril, že však teda spravíme to nejakými poslaneckými návrhmi zákonov a pán Matovič asi nevie, že máme viacero možností a netreba na to len skrátené legislatívne konanie, nakoniec skrátené legislatívne konanie presne tak, ako som ho na tlačovke vyzval, že v stredu aby zasadla vláda a predložili skrátené legislatívne konanie, v stredu zasadla vláda, predložili skrátené legislatívne konanie a dnes už teda platy poslancov zmrazené máme. Ale keďže som predpokladal, že zase keď na to Roberta Fica upozorním, pôjdeme tou divadelnou cestou, to znamená, že zmrazíme si platy iba na jeden rok, tak som preventívne predložil návrh zákona, ktorý navrhuje zmraziť platy poslancov dovtedy, dokedy neprestaneme Slovensko zadlžovať.
Tento návrh zákona, či už ako návrh zákona, alebo ako pozmeňujúci návrh, predkladám možno štvrtý-piatykrát za obdobie tých šesť rokov, ktoré som v parlamente, lebo si myslím, že touto cestou by sme mali ísť. Keď zmraziť, tak dovtedy, dokedy sa nezačneme ako politici, a hlavne tí, ktorí nám vládnu a ktorí zabezpečujú vládnu väčšinu alebo teda podporu vládnym návrhom tuná v parlamente, dokedy sa nezačnú správať zodpovedne, to znamená, dokedy neprestanú zadlžovať naše budúce generácie.
Ja si uvedomujem, že ľudia, ktorí nám vládnu a ktorí aj vedú tento parlament, v podstate môžu im byť ukradnuté nejaké budúce generácie tých pracujúcich ľudí, tých ľudí práce, ktorí žijú zo 400, z 500, 600 eur a ktorí horko-ťažko z toho svojho príjmu ešte potom platia dane do našeho štátneho rozpočtu. Nejakému Ficovi môže byť úplne ukradnuté, z čoho budú ľudia, ktorí tu zostanú, žiť, po tom, ako on odíde niekam na Belize užívať si nakradnuté, z čoho budú splácať tie dlhy, ktoré tu Fico narobil. Nejakému Dankovi môže byť úplne ukradnuté, z čoho tu budú splácať naše deti alebo deti tých ľudí práce tie dlhy, ktoré tu bude kryť a ktoré sa tu budú naďalej vyrábať, lebo on si nakradol pri Lesostave Revúca aj so svojím tatíčkom, kedy sa bez hanby sprivatizovali, a iba preto, lebo boli kamaráti s nejakým Slotom, sprivatizovali za bagateľ firmičku od Mečiara a potom za tri roky vytunelovali, ako sa patrí, po slovensky, rozpredali majetok. A čuduj sa svete, kto zostal na konci ťahať za kratší povraz? No zamestnanci Lesostavu Revúca, lebo Danko prišiel za nimi ako člen predstavenstva, hovorím Danko, ten, čo teraz ako vedie Národnú radu, a ktorého máme postaveného ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa, a ten prišiel za tými zamestnancami: "Prepáčte, nevychádza vám na vaše výplaty." Len nepovedal tým ľuďom, že vytuneloval firmu a 52 mil. korún majetku rozpredal, presunul si na svoje pofidérne iné účty aj s tatíčkom, a zostal takto dlžný výplaty svojim zamestnancom, štátu kúpnu cenu alebo Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovni odvody a zdravotným poisťovniam takisto zdravotné odvody. Čiže takýto výkvet nám dnes vedie Národnú radu.
A takýto výkvet chcel potichučky si zvýšiť platy, lebo ľudia, ktorí veľa majú nakradnuté, potrebujú mať ešte aj vyššie platy, samozrejme. A keďže mi tu majú opičky stláčať tlačítka tak, ako im prikážeme, aby nám hladko prechádzali naše vládne návrhy, tak predsa im musíme dať o dva banániky viacej, aby poslušne hlasovali, lebo náhodou by nám začali závidieť a začali by sa pýtať: "Andrejko, nepodelíš sa o tých 52 mil. korún, čo si ukradol z Lesostavu Revúca? My nebudeme ťa kritizovať, my budeme tichúčko len hryzkať a budeme šuchotať s nožičkami a budeme stláčať tlačitká, ale mohol by si a podeliť. A keď sa Andrejko nepodelíš, tak potom budeme chcieť vyššie výplaty." Tak Andrejko si povie: "Nepodelím sa, a teda zvýšim výplaty."
A práve preto som predložil tento návrh zákona, aby sme tu takéto šaškarády nerobili, aby sme zmrazili platy poslancov dovtedy, dokedy sa títo páni, ktorým je osud Slovenska ukradnutý a ktorí nebudú splácať tie dlhy, lebo nakradnutého majú na tisícky generácii dopredu, a ktorí si budú užívať šťastný dôchodok niekde v tých karibských krajinách, tak aby sme zmrazili platy, dokedy sa poslanci nezačnú zodpovedne správať. Takže o tomto je môj návrh zákona, bol som veľmi rád, aby ste ho podporili, sľubujem, že už asi..., alebo možno vystúpim, asi ani nevystúpim v rozprave.
Všetko je povedané, všetko je jasné, a takže poprosím pána spravodajcu, nech ma nasleduje. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, musím povedať, že ja som častokrát niekedy trošku taký sklamaný z vystúpení pána poslanca Matoviča v tom, že sa niekedy opakuje. Ale dneska ma príjemne prekvapil, chcel by som ho za to pochváliť, lebo musím povedať, že ja som o kauze Lesostav ešte v živote nepočul a bola to pre mňa úplne nová informácia, veľmi ma to zaujalo.
Ďakujem pekne.

Vážený, pardon, nevážený Andrejko Danko, ktorý sa zrejme v noci budí z mokrého sna, kedy sa mu prisnije Andrejko, Igorko Matovič, a, vážení kolegovia, chcel by som zhrnúť plodnú rozpravu, ktorú sme si vypočuli, a chcel by som aj z tohto miesta v podstate poprosiť kolegu Krajniaka, keďže aj on bol súčasťou ako politický nominant Fondu národného majetku, že by nám tu niekedy porozprával podrobnosti o tom, čo sa píše v Gorile o tom, ako sa hlasovalo za privatizácie na objednávky nejakých finančných skupín, a že by nám tak zhrnul nejaký príbeh, svoj príbeh vo Fonde národného majetku, aby sme teda aj tento príbeh si vypočuli, aby som tu nemusel stále hovoriť o Lesostave Revúca.
Takže budem, kolegovia, veľmi radi, ak vyriešime... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skúste sa pridať k tomu, pán poslanec Matovič.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... ak vyriešime teda tento problém, a aby sme trošičku možno jeden mokrý sen našemu pánovi predsedovi Národnej rady uchránili, lebo už mu to nebudem musieť oplieskavať o hlavu to, ako chcel zvýšiť potajomky platy poslancov.
Zároveň sa dôrazne ohradzujem voči tomu, aby predseda Národnej rady si robil, zneužíval svoje postavenie na to, aby si robil posmech z ostatných poslancov, ktorí tu sú a ktorí mu iba nadstavujú zrkadlo. Lebo keď niekto chce hovoriť o slušnosti, tak v prvom rade by sa mal pozrieť do zrkadla, a ak ten, ktorý chce hovoriť a kázať o slušnosti, má morálku na úrovni zlodeja, ktorý okradne svojich vlastných zamestnancov, lebo vytuneluje sprivatizovaný majetok, tak tento človek nemá právo hovoriť o morálke a nemá právo hovoriť o slušnosti.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu je navýšenie príspevku na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, podľa ods. § 4 ods. 2 z 25 % na 50% na každé ďalšie dieťa, na dvojčatá, trojčatá a ďalšie viacerčatá. Dnes v praxi rodič dvojičiek, ktorý si nárokuje na rodičovský príspevok, dostáva sumu 254 eur na dve deti, čo je len o niečo vyše 50 eur viac ako rodič s jedným dieťaťom. Rodičovský príspevok na trojičky je dnes 304 eur 80 centov.
Tieto sumy sú podľa nás navrhovateliek nedostačujúce na pokrytie potrieb detí narodených súčasne z jedného tehotenstva. Je to dokonca legálna diskriminácia matiek, rodičov, ktorým sa narodili viacerčatá. Tieto deti majú v úvodzovkách smolu, že sa narodili v jeden a ten istý deň, dátum narodenia majú taký istý ako ich súrodenec. Štát tak šetrí na nesprávnom mieste, na deťoch, ktoré majú byť našou budúcnosťou. Vládni predstavitelia to v minulosti odôvodňovali tým, že žena, rodič, je len jedna a príspevok je hlavne pre rodiča, aby preklenul obdobie, počas ktorého je doma s dieťaťom. Tento argument je podľa nás nedostačujúci na to, aby nim štát prekryl diskrimináciu týchto detí. Vyvracia to aj fakt, že tento príspevok dostávajú aj rodičia, ktorí odídu do práce.
Navrhujeme preto navýšenie sumy tohto príspevku na 50 % na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, podľa ods. 3 ods. 2. K tomuto percentu sme dospeli po zrelej úvahe, zvážení finančných prostriedkov Slovenskej republiky. Dnes ako navrhovateľky vychádzame z reálnej situácie a žiadosti mamičiek viacerčiat, ktoré je 25 % situácia príspevku neúnosná.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a negatívny vplyv na verejné financie.
Ďakujem, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady pre sociálne vreci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 291. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákona.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ako som už spomínala, cieľom nášho predloženého návrhu je zvýšenie príspevku na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom v jednom tehotenstve.
Ako matka si viem reálne predstaviť finančnú záťaž pri výchove a starostlivosti o dieťa, no dnes je tu reč o viacerčatách, čo predstavuje viacnásobnú finančnú záťaž naraz. Viacnásobná spotreba plienok, jedla, osobnej hygieny, oblečenia, viac prania, viacnásobne všetkého, a to v jednom čase. Podľa štátu sa to u viacerčiat nemá znásobovať počtom detí, ale o niečo neskôr narodené viacerčatko má žiť len na 25 %. No skúste byť na mieste rodiča a povedať tomu druhému alebo treťonarodenému, aby jedol a žil len na 25 %, lebo na viac nemáme. Tieto tehotenstvá sa nedajú kontrolovať plánovaným rodičovstvom. Je to proste dielo prírody a štát tieto detičky a ich rodičov reálne diskriminuje. Keďže sa takéto tehotenstvo nedá naplánovať, nechceli sme to spájať s rodičovským príspevkom. Osobne by som najradšej dala každému dieťaťu 100 % sumy. No keďže s kolegyňou sme realistky a vieme, že Slovensko žije z dlhodobého deficitu, stanovili sme tieto percentá aspoň na 50 %, čo si štát vie reálne dovoliť. Podľa Štatistického úradu sa na Slovensku narodilo napríklad v roku 2015 len 688 dvojčiat a 6 trojčiat z celkového počtu 55 086 pôrodov. Takže tento príspevok poberá každoročne z celkového počtu príspevkov len 1,5 % rodičov s viacerčatami. Asi aj preto sa na nich zabúda.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na sťažnosti mamičiek už dlhé roky odpovedá, že sa s tým zatiaľ nedá nič robiť. Že takýto malý rodičovský príspevok pre viacerčatá je kompenzovaný bonusmi pri ich narodení, tzv. kočíkovom, a iným jednorazovými príspevkami pri viacerčatách. Tieto sumy bonusov pri narodení, či už od štátu, či obce, však deťom a ich rodičom pokryjú len prvotnú výbavu, ktorá sa musí kupovať viacnásobne, alebo si rodičia viacerčiat musia zaobstarať špeciálne vyrobené veci pre dvojičky a trojičky. Pre ilustráciu by som vám chcela ozrejmiť pár vecí, ktoré každodenne potrebujú nielen viacerčatá, ale každé dieťa. Ako modelovú situáciu uvediem bežné potreby pre zdravé dvojičky.
Ak do nákladov nepočítame dve postieľky, dva matrace, dve periny, vankúše a obliečky do postieľok, špeciálny kočiar, ktorý stojí na bazároch od 400 euro a nový od 800 eur, alebo kočiare samostatné, poprípade dvakrát nosič na bábätko alebo špeciálny pre dvojičky, detské vajíčka, autosedačky, kefy na vlasy a rôzne iné hygienické potreby. Potrebujeme na začiatku aspoň 10 kusov plienok denne, pričom sa zvyčajne minie jedno balenie za 3-4 dni v cene približne 8 eur na jedno dieťa. Pri kúpe mesačných veľkých balení je to okolo 80 eur na mesiac pre dve bábätká. Stovky vlhčených obrúskov, mlieko, čaje, detské výživy, ktoré sú potrebné pre správny vývoj každého dieťaťa, takmer každodenné pranie špinavého prádla a iné veci. Mamičky dvojičiek, ktoré strážia každú korunku, vyčíslili ich mesačné výdavky podľa mojich zistení približne na 400 eur mesačne pre obe deti spolu, a to vám, dúfam, nemusím vysvetľovať, že s narastajúcim vekom dieťaťa, narastajú aj náklady a nároky na starostlivosť detí. Dnes dvojičky dostávajú mesačný rodičovský príspevok 254 eur spolu, čo predstavuje 8 eur 40 centov na deň pre obe deti. Na plienky, na jedlo, na pitie, na..., poprípade aj na lieky. Ak máte len jedno dieťa, vychádza vám rodičovský príspevok 6,55 eura na deň. Z toho mi reálne vychádza, že dvojičky majú žiť každé len zo 4,20 na deň alebo jedno za 6,55 a druhé za 1,85 eura.
Deti sú naša budúcnosť a štát na nich asi nemyslí. Trendom je podporovať dôchodcov, študentov, no matky, mladé rodiny a ich deti sú v dnešnej dobe na poslednom mieste. Štát, médiá a rôzni odborníci pritom apelujú na zvýšenie pôrodnosti v Európe už asi dvadsať rokov. No štát nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby motivoval mladé rodiny, ženy k vyššej pôrodnosti alebo k založeniu si rodiny.
Preto vás prosím o podporu môjho návrhu alebo aspoň, aby sa vláda spamätala a začala konečne niečo robiť aj pre matky, pre ich deti a aby nezabudli ani na našu detskú menšinu viacerčiat.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)