11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Eugen, veľmi ďakujem aj za toto vystúpenie, v ktorom ma zaujali dva príklady, jednak to porovnanie s Estónskom a potom to porovnanie s tým, aké výsledky my dosahujeme za peniaze, ktoré utratíme. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, že prečo tomu tak je. Predpokladám, že nikto si nemyslí, že by sme boli nejak až o toľko menej chytrí ako Estónci. Povedzme si rovno, že je to všetko preto, že tu sa robia výdavky, vláda táto robí výdavky a už 10 rokov minimálne ich robí, tie výdavky, len preto, aby podstatnú časť tých výdavkov mohla rozkradnúť.
Na to, aby to tak bolo, to by ešte nebol až taký problém, ale ten hlavný problém je ten, že na to, aby to mohla robiť, potrebuje mať úplne ovládnuté všetky základné funkcie štátu, ako je súdnictvo, prokuratúra a polícia. A potom sprievodným javom je to, že tu tieto základné funkcie nefungujú úplne pre nikoho. To znamená, my by sme sa mali dohodnúť na tom, že nech vláda kradne, nech má nejakú imunitu, ale pre všetkých ostatných by tieto funkcie mali fungovať, ale to sa, bohužiaľ, nedá. Takže teraz tu máme stav, kde v podstate máme absenciu, úplnú absenciu právneho štátu len preto, aby táto vláda mohla kradnúť.

Pán poslanec Gröhling.

Ďakujem veľmi pekne za myšlienky, Eugen, ohľadom školstva, ohľadom hodnotenia. Podľa mňa stále treba rozprávať, že hodnotiť školy, aj keď im sa to nepáči, tak je dôležité, aby sme vedeli, aké sú výsledky. Ono by to nemalo byť na trestanie škôl, ale na poukazovanie silných a slabých stránok, aby sme vedeli pokračovať ďalej. A hodnota za peniaze by konečne už mala začať byť stále viac a viac spomínaná v rámci školstva, aby sme vedeli, že čo je vlastne tá hodnota v školstve.
Ale ja by som skôr poukázal na dve veci, ktoré si ty spomínal už aj v minulej rozprave, a možno by som oslovil aj vás, pán podpredseda, keďže ste pre investície a informatizáciu. Vy ste vnímaný ako digitálny líder, že podpora internetovej ekonomiky, zvyšovanie digitálnych zručností, internet a infraštruktúra. Eugen spomínal a poukázal na dve veci. Aj pre mňa ako pre nového človeka, keď sa pozrem na Národnú radu a na schôdzu, tak naozaj sa mi veľmi ťažko orientuje, keď tam čítam "o platových pomeroch niektorých ústavných", "neskorších predpisov", "dopĺňajú niektoré zákony", že či by sa nemohli dopĺňať a jasnejšie urobiť tieto veci a to by bol taký ten znak, čo sa týka informatizácie alebo internetovej ekonomiky.
A druhá vec, ktorú spomínal, bolo aj v rámci rozpočtu. Ja keď som sa chcel vyjadriť k rozpočtu, tak naozaj mi to trvalo tri dni, kým som prechádzal jednotlivé veci v rámci kapitoly školstva, potom jednotlivé fragmenty investícií na školstvo som našiel v ďalších 44 odkazoch a naozaj mi to trvalo skoro tri dni, kým som sa k tomu dopátral, aj tak som nemal kompletný náhľad na to. Že či nie je správne do budúcnosti rozmýšľať aj o tom, čo Eugen spomínal, že by rozpočet mohol byť digitalizovaný, že by sa lepšie v ňom orientovalo, že by tam boli urobené grafy, že by sme si vedeli vyhľadávať jednotlivé veci a bolo by to možno aj transparentnejšie pre verejnosť, ktorá by mohla aj v rámci školstva argumentovať naozaj číslami, ktoré budú verejné a ktoré budú dostupné.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem všetkým autorom faktických poznámok a osobitne sa teda pripájam k tomu, čo hovoril Brani Gröhling. Transparentný a interaktívny rozpočet by veľmi pomohol. A tiež, tiež nehovoril som o tom v rozprave, že meranie efektívnosti v jednotlivých sektoroch musí nevyhnutne viesť k nejakým trestom. Samozrejme, že nerátame, že keď sa na úrovni základných škôl zistí, že niektorá je slabšia, tak taktiež som za to, aby sa skôr pomáhalo.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uko... Procedurálny? (Reakcia z pléna.) Tak ukončujem možnosť prihlásenia sa do rozpravy.
Jeden pán poslanec, pán poslanec Ivan.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť dlho. V rámci rozpravy k rozpočtu som sa vyjadroval k cestnej infraštruktúre, železničnej infraštruktúre, k službám na nich, ale čo ma v tejto správe zaujalo, sú ekonomické výsledky spoločnosti, ktoré sú pod ministerstvom dopravy, a to konkrétne letiská.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2014 vypracovala stratégiu rozvoja letísk, ktorá ale, bohužiaľ, nebola vôbec konkrétna, bola plná prehlásení, keď to poviem nadnesene, chceme svetový mier. Teda zanalyzujeme, pripravíme, porovnáme a budeme konať. Ubehli dva roky a odvtedy nemáme vypracovanú žiadnu konkrétnu stratégiu o tom, čo vláda Slovenskej republiky chce robiť s letiskami, ktoré chce zrušiť, ktoré chce zachovať, a teda naozaj dokument, v ktorom by povedala občanom tejto krajiny, ako to vlastne myslí s rozvojom letísk, teda povedať pravdu, kde letisko nebude, kde s ním štát neráta a kde s ním naozaj ráta aj za cenu dotovania alebo inak financovania zo štátneho rozpočtu.
Keď sa pozriete, je to v podstate hneď príloha č. 1 tohto dokumentu a hneď na začiatku sú spoločnosti, ktoré patria pod gesciu ministerstva dopravy, sú tam Národná diaľničná, Železnice Slovenskej republiky, dopravca ZSSK a tak ďalej a hneď pod tým sú letiská.
Za ostatné tri roky tu máme štyri letiská, ktoré kontinuálne dosahujú straty. Letisková spoločnosť, okrem; áno, opravujem, Letisková spoločnosť Žilina ju dosiahla v roku 2015. Hneď za nimi Letisko Poprad-Tatry, v ktorom má štát 97 aj dačo percent a vlastné imanie 22 miliónov, kontinuálna strata medzi 200 a 80-tisíc ročne. Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava, 100-percentný vlastník štát, vlastné imanie 250 miliónov, straty 7 miliónov, 6,7 milióna, 7,3 milióna za rok 2015. Letisko Košice, to je jediné v zisku, aj keď v malom, tam má štát 34 %, ale, a tu sa chcem pozastaviť, Letisko Piešťany.
Práve preto sa chcem pri tomto letisku prizastaviť, pretože momentálne tam prebieha poslanecký prieskum, ako iste viete, a aj z tejto pozície keď vidíte tie výsledky, štát tu má 22 %, vlastné imanie približne 20 mil. a straty každý rok 500-tisíc. 500-tisíc, ktoré sa tam kumulujú, a to sú straty. Dlh, ktorý má táto spoločnosť, vyplývajúci z prieskumu, ktorého som účastníkom, je v tejto chvíli 1,9 milióna, z toho približne 600-tisíc je dlh na dani z nehnuteľnosti mestu Piešťany. Približne 600-tisíc je dlh, ktorý táto spoločnosť dlží členom predstavenstva na odmenách za, myslím, že 5 alebo 6 rokov dozadu, ktoré oni si nevyplácali, avšak to neznamená, že si ho neuplatňujú, dvaja z nich, štátni nominanti z minulosti, si ho už uplatňujú súdne.
Tomuto letisku vzhľadom k tým konaniam, ktoré momentálne prebiehajú, zatiaľ likvidácia nehrozí, tá bola odložená, ako iste viete, hrozí ale konkurz. To znamená, že tu hrozí, keď to poviem len materialisticky, štátu, lebo tak môžme sa baviť o jednotlivých akcionároch, tam má VÚC-ka, tam má, trnavská má 60 %, mesto Piešťany 20 a štát 20, keď nehovorím o konkrétnych drobných percentách. Takže tu má, tu je vlastné imanie 20 miliónov. Štát tu má 20 percent. Takže je najvyšší čas, aby sa štát začal zaoberať tým svojím, keď to poviem veľmi zjednodušene, štvormiliónovým majetkom v tomto letisku. A z prieskumu, ktorého som sa zúčastnil, je, bohužiaľ, výsledok alebo stav tohto letiska taký, že už v mesiaci januári alebo februári nebudú mať títo ľudia na mzdy. A ak sa tým vláda, minimálne z pozície svojho podielu, nezačne zaoberať, tak na tomto štát prerobí. Tí, ktorí sú tam veriteľmi, sa o majetok tohto letiska potrhajú ako supy.
Takže chcem vyzvať ministra dopravy, aby si pozrel, ak si teda nepozrel, lebo neviem, či túto správu videl, aby začal konečne riešiť stratégiu rozvoja letísk a aby sa urobila podrobná analýza toho, čo je pre štát výhodné, ako to chce, čo si chce nechať a čo si nechce nechať. Povedať pravdu ľuďom, či a ktoré letiská vieme si zachovať, ktoré si nevieme, ale musí začať konať, nie je za päť dvanásť, v prípade letiska Piešťany je už 12.05. Takže z tejto pozície, z tohto stolíka by som ho chcel vyzvať, aby skutočne začal okamžite konať.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcel by som sa vyjadriť k pár bodom z rozpravy, aj keď teda zastupujem pána ministra a nie je tu priamo on, ale mal som tú česť byť pri zostavovaní skoro troch rozpočtov Slovenskej republiky, a preto mi verte, že viem, ako sa tvorí rozpočet a aj to, ako sa tvorí ťažko, zložite a náročne a aký to je naozaj veľmi komplikovaný proces, dať síce na pár strán čísla, ktoré ale zahŕňajú naozaj enormné množstvo subjektov verejnej správy.
Chcem povedať, že mnohí ste tu citovali materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To je úplne v poriadku, a dokonca častokrát uľahčuje aj tým, ktorí chcú niečo povedať k rozpočtu, tú prácu, pretože tam načítajú mnoho, mnoho materiálov a odhadov. Tu by som len chcel povedať, že – hovorili ste niektorí o prognózach, skúste si porovnať dozadu dva-tri roky reálny stav s prognózami napr. Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako sa zvykne trafiť do prognóz. A uznáte sami, že sa nie vždy dobre trafí potom do reálneho výsledku. A neviem, či práve rada zo všetkých subjektov, ktoré niečo prognózujú, nemá tú odchýlku najväčšiu od potom reálneho, skutočného stavu. Ak si to dobre pamätám, pán minister už takú štatistiku zverejňoval, čiže aj opatrne s tými odhadmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by som narábal, pretože vždy nakoniec tá skutočnosť je to jediné, čo je čierne na bielom papieri.
Nemôžem, samozrejme, kritizovať názor opozície, ktorá má svojský pohľad na to, ako sa hospodári v krajine. Som veľmi rád, že správa obsahuje jasné fakty, ktoré hovoria o vysokom hospodárskom raste, ktoré hovoria o znižovaní dlhu. Keď sa dotkneme dlhu, ja by som rád povedal aj iné číslo, pretože, samozrejme, že môžete hovoriť, že sa percentuálne znižuje dlh, ale tak sa porovnávame s inými krajinami, a ten dlh klesá z 54,7 % na 52,5 percenta.
Ale chcem povedať aj iný ukazovateľ a to, že sa nám oproti roku 2014 v roku 2015 zvýšili likvidné finančné aktíva, to znamená reálny keš, hotovosť, ktorú máme na konci roka na účtoch, z 2,8 mld. na 3,3 mld. euro. To znamená, ak by sme túto hotovosť odpočítali od hrubého domáceho dlhu, tak čistý dlh verejnej správy za rok 2015 oproti roku ´14 vzrástol ani nie o, ak dobre pozerám, o 100 mil. eur. To znamená, treba brať do úvahy aj to, koľko máme v špajzi usporené a koľko hotovosti k dispozícii máme, pretože túto hotovosť, keby sme použili, okamžite môžeme znížiť náš dlh.
Ak hovoríte, či náš dlh je vysoký alebo je nízky, chvalabohu, máme trend, že sa znižuje. Môžme sa porovnávať s Rumunskom, nech sa páči. Ale ja rád porovnávam a respektíve mnohí z vás porovnávate úroveň životnej úrovne a žitia v rámci európskych krajín a tam asi nikto z vás nechce nám klásť za príklad Rumunsko. Ale tu skôr všetci používajú napr. Rakúsko, ktoré je už dlhodobo hodnotené asi ako piata najlepšia krajina na život na svete. Piata najlepšia krajina na život na svete, a tu pozrime sa na to, v Rakúsku dlh, paradoxne, rastie. Kým v roku ´13 dosahoval 81,3 % HDP, v roku 2015 až 85,5 % HDP. Čiže to Rakúsko, kde sa tak dobre žije a kde je taká vysoká úroveň na žitie, sa dokonca zadlžuje. Ale asi vie prečo, pretože asi investuje do tej kvality a investuje do infraštruktúry a tak ďalej.
Som veľmi vďačný za graf pána ministra bývalého Jurzycu a teraz ale naozaj, pretože ukázal ten graf o školstve. A tu by som bol rád, keby si ho všetci kolegovia bez ohľadu na to, či v opozícii, alebo v koalícii, naozaj pozreli a zapamätali. Kde jasne ukázal, že Slovensko patrí medzi tých, kde najväčším tempom rástli výdavky na školstvo, a na druhej strane patríme ku krajinám a výsledky tohto týždňa nám ukazujú, kde nám ide kvalita. Preto opatrne, prosím, sa stavať na čelo tých, ktorí protestujú a prídu pýtať len peniaze, skúsme už začať s nimi viesť diskusiu. Čo za tie peniaze dostávame? Ako je možné, že rastú platy? Ako je možné, že rastie investícia a, prepáčte mi za výraz, ale z nadpisu článku by sme mohli prečítať, Slovensko hlúpne. Tak niekde je inde chyba a budeme sa musieť pozrieť na to, čo za tie peniaze aj samotní učitelia odovzdávajú a čo tým žiakom a akú kvalitu aj oni na sebe ako pracujú a tak ďalej.
Neobstojí argument, že niekto v štáte, kto pracuje pre štát, si môže povedať, ak nedostanem 1 400, tak budem robiť len na 80 percent. To by mohol povedať aj policajt za 900 euro. To by mohla povedať aj pracovníčka na úrade sociálnych vecí, ktorá má 450, že povie, pokiaľ mi nedáte 800, urobím len polovicu svojej práce. Pardon (rečníkovi zazvonil telefón), ospravedlňujem sa.
Takže veľmi som vďačný za ten graf a myslím si, že by sme s ním mali narábať čoraz častejšie, a som veľmi rád, že tu sedia aj pedagógovia, ktorí sú poslancami, a dúfam, že zoberú si do úvahy aj tieto veci.
Čistý, čisté alebo teda naše čisté bohatstvo, áno, mnohí o ňom hovorili, chcem povedať, je to vysoko sofistikovaná a zložitá vec ho vyčísliť. Ja vidím na základe porovnania týchto súhrnných správ, že sa postupne rozširuje obsah toho, čo sa všetko do čistého bohatstva štátu zahŕňa, pretože sú to niektoré veci, ktoré sa veľmi ťažko ohodnocujú, naozaj, životné prostredie, naše nerastné bohatstvo, chránené parky a niečia jedinečnosť, ktorú ten štát má, ale vidím, že ministerstvo financií postupne metodiku upravuje a snaží sa do čistého bohatstva zahrnúť čo najviac, najviac vecí.
Takže naozaj na záver musím skonštatovať jednu vec. Rok 2015 pre Slovensko dopadol tak, ako je uvedené v súhrnnej výročnej správe, radí nás to medzi tie lepšie hospodáriace krajiny. A prosím na záver ešte raz, neskĺznime v debatách o tom, že to, čo je všetko pozitívne v tejto krajine, že sa deje samo a bez toho, aby sa o to niekto pričinil, a všetko, čo nejakým spôsobom ide horšie, tak za to je zodpovedná vláda a tí, ktorí vládnu. Verte, že aj k tomu dobrému nejakým spôsobom, keď už nie na 100 % podľa vášho názoru, ale aspoň trochu prispieva aj vláda, ktorá vytvára to prostredie, ako sa v štáte bude fungovať. Pevne verím, že budeme takúto súročnú správu a ešte optimistickejšie môcť vyhodnotiť v roku 2017 za rok 2016, a pevne verím, že dosiahneme aj ciele, ktoré sme si stanovili na rok 2017, a potvrdíme našu pozíciu premianta piatich krajín v Európskej únii v rámci pripravovaného rozpočtu na rok 2017, ktorý začneme realizovať až budúci rok a ak okolnosti a Pán Boh dá, tak sa naplnia čísla, ktoré sú v ňom dané.
Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí konštruktívne vystúpili, a želajme si, aby sa krajine darilo ešte lepšie, ako sa jej darilo v roku 2015.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A v rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je; a síce desať minút. Tak skúsme. Ďalším bodom je

Mimoriadna správa verejného ochrancu právu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov.

Správa je pod tlačou 293 a informácia výborov má tlač 293a.
Prosím verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby správu uviedla. Ospravedlňujem sa, pani ombudsmanka, ale tak to nejak vyšlo.