11. schôdza

Ďakujem všetkým autorom faktických poznámok a osobitne sa teda pripájam k tomu, čo hovoril Brani Gröhling. Transparentný a interaktívny rozpočet by veľmi pomohol. A tiež, tiež nehovoril som o tom v rozprave, že meranie efektívnosti v jednotlivých sektoroch musí nevyhnutne viesť k nejakým trestom. Samozrejme, že nerátame, že keď sa na úrovni základných škôl zistí, že niektorá je slabšia, tak taktiež som za to, aby sa skôr pomáhalo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť dlho. V rámci rozpravy k rozpočtu som sa vyjadroval k cestnej infraštruktúre, železničnej infraštruktúre, k službám na nich, ale čo ma v tejto správe zaujalo, sú ekonomické výsledky spoločnosti, ktoré sú pod ministerstvom dopravy, a to konkrétne letiská.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2014 vypracovala stratégiu rozvoja letísk, ktorá ale, bohužiaľ, nebola vôbec konkrétna, bola plná prehlásení, keď to poviem nadnesene, chceme svetový mier. Teda zanalyzujeme, pripravíme, porovnáme a budeme konať. Ubehli dva roky a odvtedy nemáme vypracovanú žiadnu konkrétnu stratégiu o tom, čo vláda Slovenskej republiky chce robiť s letiskami, ktoré chce zrušiť, ktoré chce zachovať, a teda naozaj dokument, v ktorom by povedala občanom tejto krajiny, ako to vlastne myslí s rozvojom letísk, teda povedať pravdu, kde letisko nebude, kde s ním štát neráta a kde s ním naozaj ráta aj za cenu dotovania alebo inak financovania zo štátneho rozpočtu.
Keď sa pozriete, je to v podstate hneď príloha č. 1 tohto dokumentu a hneď na začiatku sú spoločnosti, ktoré patria pod gesciu ministerstva dopravy, sú tam Národná diaľničná, Železnice Slovenskej republiky, dopravca ZSSK a tak ďalej a hneď pod tým sú letiská.
Za ostatné tri roky tu máme štyri letiská, ktoré kontinuálne dosahujú straty. Letisková spoločnosť, okrem; áno, opravujem, Letisková spoločnosť Žilina ju dosiahla v roku 2015. Hneď za nimi Letisko Poprad-Tatry, v ktorom má štát 97 aj dačo percent a vlastné imanie 22 miliónov, kontinuálna strata medzi 200 a 80-tisíc ročne. Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava, 100-percentný vlastník štát, vlastné imanie 250 miliónov, straty 7 miliónov, 6,7 milióna, 7,3 milióna za rok 2015. Letisko Košice, to je jediné v zisku, aj keď v malom, tam má štát 34 %, ale, a tu sa chcem pozastaviť, Letisko Piešťany.
Práve preto sa chcem pri tomto letisku prizastaviť, pretože momentálne tam prebieha poslanecký prieskum, ako iste viete, a aj z tejto pozície keď vidíte tie výsledky, štát tu má 22 %, vlastné imanie približne 20 mil. a straty každý rok 500-tisíc. 500-tisíc, ktoré sa tam kumulujú, a to sú straty. Dlh, ktorý má táto spoločnosť, vyplývajúci z prieskumu, ktorého som účastníkom, je v tejto chvíli 1,9 milióna, z toho približne 600-tisíc je dlh na dani z nehnuteľnosti mestu Piešťany. Približne 600-tisíc je dlh, ktorý táto spoločnosť dlží členom predstavenstva na odmenách za, myslím, že 5 alebo 6 rokov dozadu, ktoré oni si nevyplácali, avšak to neznamená, že si ho neuplatňujú, dvaja z nich, štátni nominanti z minulosti, si ho už uplatňujú súdne.
Tomuto letisku vzhľadom k tým konaniam, ktoré momentálne prebiehajú, zatiaľ likvidácia nehrozí, tá bola odložená, ako iste viete, hrozí ale konkurz. To znamená, že tu hrozí, keď to poviem len materialisticky, štátu, lebo tak môžme sa baviť o jednotlivých akcionároch, tam má VÚC-ka, tam má, trnavská má 60 %, mesto Piešťany 20 a štát 20, keď nehovorím o konkrétnych drobných percentách. Takže tu má, tu je vlastné imanie 20 miliónov. Štát tu má 20 percent. Takže je najvyšší čas, aby sa štát začal zaoberať tým svojím, keď to poviem veľmi zjednodušene, štvormiliónovým majetkom v tomto letisku. A z prieskumu, ktorého som sa zúčastnil, je, bohužiaľ, výsledok alebo stav tohto letiska taký, že už v mesiaci januári alebo februári nebudú mať títo ľudia na mzdy. A ak sa tým vláda, minimálne z pozície svojho podielu, nezačne zaoberať, tak na tomto štát prerobí. Tí, ktorí sú tam veriteľmi, sa o majetok tohto letiska potrhajú ako supy.
Takže chcem vyzvať ministra dopravy, aby si pozrel, ak si teda nepozrel, lebo neviem, či túto správu videl, aby začal konečne riešiť stratégiu rozvoja letísk a aby sa urobila podrobná analýza toho, čo je pre štát výhodné, ako to chce, čo si chce nechať a čo si nechce nechať. Povedať pravdu ľuďom, či a ktoré letiská vieme si zachovať, ktoré si nevieme, ale musí začať konať, nie je za päť dvanásť, v prípade letiska Piešťany je už 12.05. Takže z tejto pozície, z tohto stolíka by som ho chcel vyzvať, aby skutočne začal okamžite konať.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcel by som sa vyjadriť k pár bodom z rozpravy, aj keď teda zastupujem pána ministra a nie je tu priamo on, ale mal som tú česť byť pri zostavovaní skoro troch rozpočtov Slovenskej republiky, a preto mi verte, že viem, ako sa tvorí rozpočet a aj to, ako sa tvorí ťažko, zložite a náročne a aký to je naozaj veľmi komplikovaný proces, dať síce na pár strán čísla, ktoré ale zahŕňajú naozaj enormné množstvo subjektov verejnej správy.
Chcem povedať, že mnohí ste tu citovali materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To je úplne v poriadku, a dokonca častokrát uľahčuje aj tým, ktorí chcú niečo povedať k rozpočtu, tú prácu, pretože tam načítajú mnoho, mnoho materiálov a odhadov. Tu by som len chcel povedať, že – hovorili ste niektorí o prognózach, skúste si porovnať dozadu dva-tri roky reálny stav s prognózami napr. Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako sa zvykne trafiť do prognóz. A uznáte sami, že sa nie vždy dobre trafí potom do reálneho výsledku. A neviem, či práve rada zo všetkých subjektov, ktoré niečo prognózujú, nemá tú odchýlku najväčšiu od potom reálneho, skutočného stavu. Ak si to dobre pamätám, pán minister už takú štatistiku zverejňoval, čiže aj opatrne s tými odhadmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by som narábal, pretože vždy nakoniec tá skutočnosť je to jediné, čo je čierne na bielom papieri.
Nemôžem, samozrejme, kritizovať názor opozície, ktorá má svojský pohľad na to, ako sa hospodári v krajine. Som veľmi rád, že správa obsahuje jasné fakty, ktoré hovoria o vysokom hospodárskom raste, ktoré hovoria o znižovaní dlhu. Keď sa dotkneme dlhu, ja by som rád povedal aj iné číslo, pretože, samozrejme, že môžete hovoriť, že sa percentuálne znižuje dlh, ale tak sa porovnávame s inými krajinami, a ten dlh klesá z 54,7 % na 52,5 percenta.
Ale chcem povedať aj iný ukazovateľ a to, že sa nám oproti roku 2014 v roku 2015 zvýšili likvidné finančné aktíva, to znamená reálny keš, hotovosť, ktorú máme na konci roka na účtoch, z 2,8 mld. na 3,3 mld. euro. To znamená, ak by sme túto hotovosť odpočítali od hrubého domáceho dlhu, tak čistý dlh verejnej správy za rok 2015 oproti roku ´14 vzrástol ani nie o, ak dobre pozerám, o 100 mil. eur. To znamená, treba brať do úvahy aj to, koľko máme v špajzi usporené a koľko hotovosti k dispozícii máme, pretože túto hotovosť, keby sme použili, okamžite môžeme znížiť náš dlh.
Ak hovoríte, či náš dlh je vysoký alebo je nízky, chvalabohu, máme trend, že sa znižuje. Môžme sa porovnávať s Rumunskom, nech sa páči. Ale ja rád porovnávam a respektíve mnohí z vás porovnávate úroveň životnej úrovne a žitia v rámci európskych krajín a tam asi nikto z vás nechce nám klásť za príklad Rumunsko. Ale tu skôr všetci používajú napr. Rakúsko, ktoré je už dlhodobo hodnotené asi ako piata najlepšia krajina na život na svete. Piata najlepšia krajina na život na svete, a tu pozrime sa na to, v Rakúsku dlh, paradoxne, rastie. Kým v roku ´13 dosahoval 81,3 % HDP, v roku 2015 až 85,5 % HDP. Čiže to Rakúsko, kde sa tak dobre žije a kde je taká vysoká úroveň na žitie, sa dokonca zadlžuje. Ale asi vie prečo, pretože asi investuje do tej kvality a investuje do infraštruktúry a tak ďalej.
Som veľmi vďačný za graf pána ministra bývalého Jurzycu a teraz ale naozaj, pretože ukázal ten graf o školstve. A tu by som bol rád, keby si ho všetci kolegovia bez ohľadu na to, či v opozícii, alebo v koalícii, naozaj pozreli a zapamätali. Kde jasne ukázal, že Slovensko patrí medzi tých, kde najväčším tempom rástli výdavky na školstvo, a na druhej strane patríme ku krajinám a výsledky tohto týždňa nám ukazujú, kde nám ide kvalita. Preto opatrne, prosím, sa stavať na čelo tých, ktorí protestujú a prídu pýtať len peniaze, skúsme už začať s nimi viesť diskusiu. Čo za tie peniaze dostávame? Ako je možné, že rastú platy? Ako je možné, že rastie investícia a, prepáčte mi za výraz, ale z nadpisu článku by sme mohli prečítať, Slovensko hlúpne. Tak niekde je inde chyba a budeme sa musieť pozrieť na to, čo za tie peniaze aj samotní učitelia odovzdávajú a čo tým žiakom a akú kvalitu aj oni na sebe ako pracujú a tak ďalej.
Neobstojí argument, že niekto v štáte, kto pracuje pre štát, si môže povedať, ak nedostanem 1 400, tak budem robiť len na 80 percent. To by mohol povedať aj policajt za 900 euro. To by mohla povedať aj pracovníčka na úrade sociálnych vecí, ktorá má 450, že povie, pokiaľ mi nedáte 800, urobím len polovicu svojej práce. Pardon (rečníkovi zazvonil telefón), ospravedlňujem sa.
Takže veľmi som vďačný za ten graf a myslím si, že by sme s ním mali narábať čoraz častejšie, a som veľmi rád, že tu sedia aj pedagógovia, ktorí sú poslancami, a dúfam, že zoberú si do úvahy aj tieto veci.
Čistý, čisté alebo teda naše čisté bohatstvo, áno, mnohí o ňom hovorili, chcem povedať, je to vysoko sofistikovaná a zložitá vec ho vyčísliť. Ja vidím na základe porovnania týchto súhrnných správ, že sa postupne rozširuje obsah toho, čo sa všetko do čistého bohatstva štátu zahŕňa, pretože sú to niektoré veci, ktoré sa veľmi ťažko ohodnocujú, naozaj, životné prostredie, naše nerastné bohatstvo, chránené parky a niečia jedinečnosť, ktorú ten štát má, ale vidím, že ministerstvo financií postupne metodiku upravuje a snaží sa do čistého bohatstva zahrnúť čo najviac, najviac vecí.
Takže naozaj na záver musím skonštatovať jednu vec. Rok 2015 pre Slovensko dopadol tak, ako je uvedené v súhrnnej výročnej správe, radí nás to medzi tie lepšie hospodáriace krajiny. A prosím na záver ešte raz, neskĺznime v debatách o tom, že to, čo je všetko pozitívne v tejto krajine, že sa deje samo a bez toho, aby sa o to niekto pričinil, a všetko, čo nejakým spôsobom ide horšie, tak za to je zodpovedná vláda a tí, ktorí vládnu. Verte, že aj k tomu dobrému nejakým spôsobom, keď už nie na 100 % podľa vášho názoru, ale aspoň trochu prispieva aj vláda, ktorá vytvára to prostredie, ako sa v štáte bude fungovať. Pevne verím, že budeme takúto súročnú správu a ešte optimistickejšie môcť vyhodnotiť v roku 2017 za rok 2016, a pevne verím, že dosiahneme aj ciele, ktoré sme si stanovili na rok 2017, a potvrdíme našu pozíciu premianta piatich krajín v Európskej únii v rámci pripravovaného rozpočtu na rok 2017, ktorý začneme realizovať až budúci rok a ak okolnosti a Pán Boh dá, tak sa naplnia čísla, ktoré sú v ňom dané.
Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí konštruktívne vystúpili, a želajme si, aby sa krajine darilo ešte lepšie, ako sa jej darilo v roku 2015.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Tak ja som si istá, že to nestihnem za tých 10 minút, čo máte do hlasovania, ale začnem.
V prvom rade by som chcela povedať, že z pohľadu verejného ochrancu práv, ale myslím si, že aj Národnej rady Slovenskej republiky, je dnešný deň historickým dňom, pretože na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sa mimoriadna správa verejného ochrancu práv dostala na rokovanie schôdze Národnej rady tak, ako to predpokladá § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv. Verejný ochranca práv má tento nástroj k dispozícii zo zákona v takých prípadoch, keď zistí svojou činnosťou závažné porušovanie základných práv a slobôd alebo také porušovanie, ktoré zahŕňa veľký počet osôb a keď, samozrejme, toto porušovanie má na svedomí niektorý zo štátnych orgánov.
Ja som v roku 2013 podávala mimoriadnu správu Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá obsahovala závažné informácie pre Národnú radu, a to bolo to zistenie systémovej diskriminácie v školstve, bolo to zistenie nezákonných policajných postupov v Moldave nad Bodvou a bolo to nezákonné búranie rómskych osídlí. Vtedy Národná rada nedostala na schôdzu túto správu verejného ochrancu práv, nebola prerokovaná, neboli prijaté opatrenia, dôsledky toho cítime dodnes.
Neviem, či poslanci Národnej rady vedia, ale Európska komisia vyzvala Slovenskú republiku, že voči nej pripravuje konanie za diskrimináciu v školstve, teraz Slovenská republika je sledovaná, že aké prijíma opatrenia a či sa s touto témou vyporiada. Čo sa týka Moldavy nad Bodvou, tak to predpokladám, že skončí na Európskom súde pre ľudské práva, tento prípad. A pokiaľ ide o sťahovanie, nelegálne sťahovanie nezákonným postupom, ktoré bolo vykonané v Košiciach, mestom Košice, tak Rómovia sa odsťahovali do Mašličkova, viete, aké sú tam problémy teraz, a časť týchto Rómov sa odsťahovala do bruselského parku. Slovenská republika utŕžila velikánsku hanbu v rámci Európskej únie, pretože iný štát Európskej únie musel riešiť situáciu týchto Rómov a nevrátili sa do Slovenskej republiky práve preto, aké postupy tu voči nim boli použité. Čiže je to také poučenie, že pokiaľ verejný ochranca práv predkladá mimoriadnu správu, tak je naozaj potrebné sa s ňou zaoberať.
To, že Slovenská republika dostala veľa výziev, tzv. demaršov, vlastne kvôli tomu, že to takto nerobí, tak to je už, predpokladám, minulosťou. Preto aj keď sa nezvykne ďakovať za dodržanie zákona, tak vyzdvihujem, že nová Národná rada, nový predseda Národnej rady pravdepodobne teda zaradil toto do programu pléna Národnej rady a že vy ste schválili tento program s mimoriadnou správou verejného ochrancu práv.
Teraz by som pristúpila vlastne, prečo som podávala mimoriadnu správu tentokrát. Podávala som ju preto, lebo prieskumom, prieskumnou činnosťou verejného ochrancu práv bolo zistené závažné porušovanie, ktoré má systémový charakter, v takých prípadoch sa obraciam na Národnú radu Slovenskej republiky, a to k činnosti postupu polície. A tento postup policajný, ktorý sme zistili a ktorý ona používa ako bežnú prax, nemá žiadnu oporu v zákone a navyše výsledkom tohto postupu je závažné porušovanie základných práv osôb.
Problém, na ktorý upozorňujem, má dve roviny. Jednu ohľadne porušovania základných práv ochrany pred ním a potrebu prijať opatrenia, ale aj určitý ústavnoprávny rozmer. Takže začala by som najskôr tým, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; neviem či nevyrušujem niektorých poslancov, pán predseda. (Zmĺknutie rečníčky pre hluk v sále.)
No, podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať a postupovať iba podľa toho, ako majú konanie upravené v zákone, takým spôsobom a v takom rozsahu, ako im ustanovuje zákon, na rozdiel od občanov. Čiže štát je povinný postupovať podľa zákona.
My sme zistili, že polícia, aj keď má upravené v zákone o Policajnom zbore svoj postup v prípade, keď zadržiava osobu, tento postup nepoužíva, pretože zákon ukladá polícii, budem hovoriť len o tom ustanovení, na ktoré sa odvoláva aj minister vnútra vo svojich reakciách. Polícia má oprávnenie na zaistenie osoby podľa § 19 zákona 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, podľa ktorého keď policajt zaistí osobu, sú vymenované dôvody, kedy takto môže urobiť, lebo nie je to vždy; musí takúto osobu bezodkladne vydať policajtovi inému, teda už nie orgánu verejnej správy, ale orgánu vyšetrovania a s tým, že musí vydať rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, prečo táto osoba bola zaistená, musí pritom dodržiavať predpisy o správnom konaní a podľa ďalších ustanovení policajného zákona takúto osobu musí umiestniť do cely policajného zaistenia. Cela musí byť hygienicky nezávadná, musí zodpovedať účelu zaistenia osoby a tak isto o túto osobu, ktorá je takto umiestnená, musí polícia vlastne zariadiť jej napríklad lekárske vyšetrenie alebo jej poskytnúť oblečenie, keď je v situácii, že na toto nemá. A samozrejme, že musí o tomto všetkom vyhotoviť príslušnú dokumentáciu. Toto sa má uskutočňovať bezodkladne alebo v nevyhnutnom čase pre urobenie potrebných úkonov.
Napriek tomu, že to je takto upravené v policajnom zákone, naša polícia postupuje inak. Najskôr umiestni osobu do priestorov, ktoré ja som nazvala "kobky", pretože sú zamrežované, väčšinou bez priameho osvetlenia, bez prístupu k vode, bez možnosti privolať si pomoc, zašité v ústraní policajných budov, kde takto umiestnená osoba, je pochybnosť, či vôbec má prístup k právnej pomoci, či sa blízky a rodina dozvie o tom, že je takto umiestnená. No a navyše nemá možnosť si privolať, ani keby išla na WC, nikoho. No a verejný ochranca práv považuje tento policajný postup nielen za nezákonný, ale aj zasahujúci do základných práv osoby. Tieto základné práva sú upravené aj v ústave, aj v dohovoroch, ku ktorým sme pristúpili.
To znamená, že ak Národná rada, ktorá je podľa zákona o polícii zodpovedná za kontrolu polície, neprijme v tejto veci opatrenia, myslím si, že to bude signál jednak, že časť štátnych orgánov nemusí fungovať podľa zákona, že pre ňu nemusia tieto zákony platiť, akoby bola mimo rámca právneho štátu. A po druhé, že táto istá časť, ozbrojená zložka môže bez všetkého zasahovať do základných práv osôb. Preto verejný ochranca práv na to upozorňuje v tejto mimoriadnej správe a navrhuje, aby takýto policajný postup bol bezodkladne zakázaný. (Hluk v sále.)
Ďalším zistením verejného ochrancu práv v súvislosti s týmto policajným postupom bolo to, že v týchto miestnostiach má polícia vytvorené podmienky na to, aby mohla osoby umiestnené týmto nezákonným spôsobom do priestorov zaväzovať alebo o háky, ktoré sú napevno zabudované v stene takéhoto priestoru, a že v týchto priestoroch vo vnútri pri pobyte osoby dochádza aj k tomu, že osoba je zbitá, surovo, surovým spôsobom. Preskúmavala som prípady, kde osoba, ktorá bola v takomto priestore veľa hodín zatvorená, má trvalé následky po tom, ako s ňou polícia zaobchádzala. To je taký rozmer, ktorý už dosahuje porušenie základného práva na ochranu proti mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani ombudsmanka, prepáčte, si dovoľujem, chcel by som otázku. Viem, že ste boli upozornená, že...

Dubovcová, Jana, verejná ochrankyňa práv
Desať minút ešte.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Desať minút. To znamená, ak je všeobecný súhlas, dovolil by som dokončiť správu do 11.10 a 11.10 by sme hlasovali. (Reakcie z pléna.) Nie je súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.)
Je, áno? Dobre, takže 11.10 predpokladám ukončenie správy a potom po trojminútovej prestávke budeme hlasovať, dobre?

Dubovcová, Jana, verejná ochrankyňa práv
Vzhľadom na tieto zistenia, že sa nedá predpokladať, ktorá osoba, keď ju takto polícia zatvorí, bude zbitá, ktorá nebude, že nemá byť vôbec zatvorená v týchto priestoroch, som navrhla to opatrenie, že tento policajný postup treba zakázať. Teda zo zákonných dôvodov, z dôvodov, že je to v rozpore s demokratickým a právnym štátom takýto postup, pretože nie je podľa zákona, ale aj z dôvodu, že v týchto priestoroch dochádza k ponižujúcemu minimálne zaobchádzaniu, ale niekedy aj k mučeniu osôb, ktoré sú tam zavreté.
Upozorňujem na to, že po takomto pobyte tejto osoby je potom ona väčšinou posúvaná do tej riadnej cely. Medzitým podpisuje rôznu dokumentáciu. Čiže aj výsledok vyšetrovania alebo vyjadrovania sa, lebo záznamy sa tam len robia tejto osoby, nemusí potom zodpovedať skutočnému stavu, lebo ona môže byť ovplyvnená týmto postupom. Pretože policajný riaditeľ, policajný prezident vydal rozkaz, ktorý svojím spôsobom legitimizuje postup svojich podriadených zložiek, ktorý ja som kritizovala. Upozorňujem na to, že rozkaz prezidenta Policajného zboru ani ministra vnútra nemôže nahradiť zákon v právnom štáte. Čiže z toho dôvodu je možné niektoré veci urobiť, ale iba v prípade, ak Národná rada prijme primeranú právnu úpravu. (Hluk v sále.)
Ako ďalšiu vec, ktorá poukazuje na neochotu riadiť sa pravidlami právneho štátu, poukazujem na to, že dôsledky takéhoto postupu orgánu verejnej správy vo vzťahu k verejnosti vysielajú taký signál do radov polície, ale aj do radov verejnosti, že polícia môže postupovať svojvoľne, pretože tento postup nie je kontrolovateľný a z právneho hľadiska má charakteristiku svojvoľný. Preto žiadam vlastne poslancov Národnej rady, aby okrem toho, že je prerokovaná táto správa v Národnej rade, boli prijaté primerané opatrenia. To sa očakáva od právneho štátu, že keď verejný ochranca práv predloží správu s takýmito závažnými zisteniami, nasledujú opatrenia. Takže by som bola rada, keby okrem toho, že Národná rada vezme správu verejného ochrancu práv na vedomie, sa potom príslušné výbory ďalej ňou zaoberali a zariadili, aby boli prijaté navrhované opatrenia.
Tak ani nie 10 minút, áno. (Hluk v sále.)
Ešte som možno jednu poznámku chcela povedať, že keď Národná rada neprijme opatrenia, má to naozaj veľmi zlé následky, lebo napríklad tým, že neboli prijaté opatrenia vo vzťahu k tej búračke v Košiciach, sa teraz udomácňuje, povedzme že v samospráve, taká možnosť alebo také postupy sa pripravujú, ako sa stalo, napríklad mesto Žilina, že nasťahovalo po požiari do 16 metrov štvorcových buniek po 16, po 17, po 18 ľudí ako riešenie tejto situácie, že títo ľudia, rodiny s malými deťmi majú k prvému zaplatiť za takúto bunku, ktorá nie je ani pre zvieratká, 200 eur, hoci tieto prostriedky nemôžu mať. Čiže toto potom, keď sa neprijímajú opatrenia jednoznačné, vyvoláva v praxi neskôr takéto následky a takéto postupy. A z toho určite bude potom pre Slovenskú republiku škandál, skôr či neskôr.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda, chcela by som požiadať, aby počas prejavu verejného ochrancu práv bol v sále zabezpečený poriadok, pretože poslanci sa tu nahlas rozprávali, diskutovali a rušili jej prejav. A ja si myslím, že to je prejav neúcty ani nie tak voči jej osobe, ale v prvom rade je to prejav neúcty voči občanom, pretože pani ombudsmanka sa zaoberá problémami občanov, ktorých práva sú porušované. Je to ústavný činiteľ a aj keď koaliční poslanci nemusia s jej názormi súhlasiť, tak pre dobré fungovanie krajiny je nevyhnutné, aby sa jednotlivé štátne orgány navzájom rešpektovali. Takže prosím, aby ste zabezpečili poriadok. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcel využiť príležitosť a oznámiť váženým členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že bude dnes zasadnutie výboru výjazdové na ministerstve obrany. Mikrobus bude pristavený 12.05 pred budovou Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chcem využiť túto príležitosť a informovať ctených kolegov, ktorí sú členmi skupiny priateľstva a pozvali prijatie pána ruského veľvyslanca. Autobus bude pristavený o 12.00 pod schodmi Národnej rady.

Ďakujem.
Pripomínam kolegom zo zahraničného výboru, že o dvanástej máme zasadnutie výboru ku globálnej stratégii Európskej únie v miestnosti č. 30.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Tiež pripomínam členom hospodárskeho výboru, že dnes o 12.30 máme zasadnutie mimoriadneho výboru v priestore zdravotníckeho výboru, miestnosť č. 143 na prvom poschodí tu v hlavnej budove.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dovolím si pripomenúť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny zasadanie výboru dnes o dvanástej hodine v rokovacej miestnosti č. 32. To je miestnosť výboru pre kultúru a médiá.
Ďakujem.