12. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Grendel, vážený pán, chcem reagovať na spomínané výhrady, ktoré narážajú na to, že nie je dostatočne fundovane pripravený tento návrh zákona. Ja by som zareagoval konkrétne, by som potvrdil tento fakt, bodom 5 návrhu zákona, kde v § 54 sa hovorí, že výrobca obalov, ktorý poskytuje ľahké plastové tašky k nákupu, je povinný poskytovať ich za úhradu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na povinnosť veľmi ľahkých plastových tašiek, v ods. B poskytovať aj iné druhy tašiek alebo tašky na opakované použitie. Ja som si to naozaj povrchne prečítal, ale výrobca obalov poskytuje k nákupu tašky? To mi celkom nie je jasné, nech to čítam akokoľvek, že či by sa tam teda nemal nejakým spôsobom doplniť práve ten pojem predajcovia, alebo jednoducho nejaký ten článok, ktorý od tých výrobcov obalov tie tašky nakupuje, tak on ich ponúka ďalej. Čisto by som odporúčal sa naozaj ešte pohrať s tým textom, aby to dávalo zmysel. Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší zo série noviel zákona o odpadoch, zákona, ktorý bol jeden z najhorších zákonov roku 2015, asi jeden zo zákonov najviac kritizovaný, aj v konečnom dôsledku zákon, ktorý v minulom roku bol ochudobnený o § 58, ktorý sme vyňali práve z dôvodu jeho neaplikovateľnosti v praxi. Tuná máme na stole ďalší z radov návrhu zákona, ktorý síce sleduje akože dobrý cieľ, a všetci si uvedomujeme, že naozaj plastové tašky sú niečím, čo výrazne znečisťuje životné prostredie, hlavne ako pozostatok predchádzajúcich rokov, dnes však ja si myslím, že vidíme značný pokrok v tejto obalovej móde aj čo sa týka nákupných tašiek, že aj obchodníci sami prišli s tým, že už tieto tašky neposkytujú zadarmo, ale trh sa vlastne vysporiadal s tým, že tašky spoplatňujú a veľmi zriedka sa stáva, že ľahké plastové tašky by boli zadarmo.
Súhlasím s mojimi predrečníkmi, že navrhovaná novela, § 54, čo je pod bodom 5 návrhu zákona, je zmätočná a, pán minister, myslím si, že naozaj ak teda zákon príde do druhého čítania, mali by ste sa na to dobre pozrieť, a toto zadefinovať presne a upraviť.
To, čo ja vidím ako rizikové, je práve evidenčná povinnosť. Aj keď som si pozerala medzirezortné pripomienkovacie konanie, toto bola jedna z vecí, ktorá bola vytýkaná, že neboli v pôvodnom návrhu dobre vyčíslené dopady na podnikateľské prostredie, ktoré v konečnom dôsledku boli zapracované tak, že budú mať negatívne dopady. To znamená, zase sa bude zvyšovať administratívna záťaž tých, ktorí s týmito obalmi, resp. plastovými taškami pracujú. S tým, že je zmätočný návrh § 54, kde je napísané, že výrobca, ale predpokladám, že navrhovateľ mal práve na mysli tých distribútorov a predajcov, ktorým sa, keďže nejde o odpad z obalov, ale ide o distribúciu obalov, zavedie veľká záťaž v rámci evidencie a nahlasovania.
Pán minister, píše sa v návrhu zákona, že toto všetko bude upravené vo vyhláške, ktorá vlastne už existuje a bude len doplnená a upravená. Ja mám práve obavy z tejto inovatívnej nejakej schopnosti ministerstva byť veľmi akčné a robiť nad rámec toho, čo sa musí, a mám obavy, že táto evidenčná povinnosť, ktorá bude rozšírená aj o tieto tašky, bude veľkou záťažou. A chcela by som vás poprosiť, aby to nebolo predtým spustené do praxe, pokým nebude funkčný informačný elektronický systém. Už dnes vykazovanie obalov, teda odpadov a vlastne tieto prúdy, ktoré musia podnikatelia nahlasovať, je tak neúmerná záťaž, byrokratická, papierová, ktorá zaťažuje tých podnikateľov, a efekt je žiadny. Hromadia sa kopy papiera na úradoch, na okresných úradoch, hromadia sa obrovské množstvá papierov na Recyklačnom fonde do minulého roka, kde duplicitne, až by som povedala triplicitne sa museli dávať výkazy o odpadoch, pretože niektorí podnikatelia musia ešte aj na Slovenskú inšpekciu životného prostredia tieto hlásenia hlásiť. A sú to obrovské záťaže v rámci doručovania pošty, v rámci práce tých jednotlivých ľudí a vlastne efekt žiadny.
Preto ja vnímam tento zákon možno ako trošku v predstihu, v predstihu toho, čo by muselo byť, myslím si, že mohlo to byť zapracované do nejakej veľkej novely, ktorú viem, že ministerstvo životného prostredia pripravuje, veľkú novelu zákona o odpadoch, a je tento zákon, aj keď hovoríme, že iba transpozíciou smernice Európskej únie, tak pri svojej zmätočnosti v uvedenom paragrafe 54, ale aj neistote v rámci evidencie povinnosti výkazníctva, tak ja by som bola rada, keby, pán minister, ste stiahli tento zákon z rokovania parlamentu a dopracovali, znovu, aby sa prešlo s odbornou verejnosťou a aby bol predložený taký návrh, ktorý naozaj bude alternatívou.
K tým alternatívam tých tašiek by som chcela ešte krátku vec povedať, že bola som teraz v zahraničí, kde v Taliansku, kritizovanom mnohokrát z mnohých pohľadov, v Taliansku a v obchode, vo všetkých obchodoch dávali biodegradovateľné tašky, síce boli spoplatnené 15 centov, ale naozaj veľké, kvalitné, biodegradovateľné tašky, o ktorých sa tuná nehovorí. Hovorí sa v prvom rade o PVC taškách a iných. Ale aby sme mobilizovali, aby sme povedali, dajme biodegradovateľné, ktoré majú ešte ďalšie využitie, napr. pri kompostovaní, o tom nehovoríme.
Mám jednu tašku tu, keďže rokovací poriadok nedovoľuje ju demonštrovať, tak pozývam potom, pán minister, aj vás do zákulisia, kde vám tú tašku predvediem, ako vyzerá veľmi dobrá, nákupná biodegradovateľná taška. Ďakujem pekne za pozornosť.

Končím možnosť, na vás chce s faktickými poznámkami, predpokladám, že pán poslanec Kresák. Faktická? S procedurálnym návrhom prihlásený. Takže faktická poznámka, pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Ja proste musím troška reagovať na pani predrečníčku, ale ešte aj na kolegu Grendela. Ako je v podstate jasné, však diskutujme o každom návrhu zákona vecne, ale bolo by dobré, keby sme si ten návrh aspoň prečítali aj v kontexte zákona, ktorý ten návrh mení.
Ja neviem, kde sme boli alebo kde boli vaši poradcovia, keď vám radili, aby ste vystúpili s tým, že paragraf, navrhnutý paragraf je zmätočný, pretože keby sa troška pozreli na text toho zákona a predovšetkým teda samozrejme dotknuté ustanovenie § 52 ods. 11, tak by zistili, že v tomto platnom znení sa definuje, definuje sa výrobca obalov a že to je fyzická alebo právnická osoba alebo podnikateľ, ktorý uvádza na trh tovar s obalom a ktorý uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru. Čiže je tam jasná definícia výrobcu. Troška síce možno nezvyklá, ale vy ste prijímali ten zákon, vy ste prijímali ten text, tak mali by ste vedieť, že výrobca obalu je vlastne ten, ktorý dáva ten obal k dispozícii konečnému spotrebiteľovi na zabalenie tovaru podľa platného znenia. Takže priznám sa, veľmi dobre tým námietkam som nerozumel. Ďakujem.

Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ. Aha, pardon, reakcia na faktickú, pani poslankyňa Zemanová.

Ja som hovorila o tom, že ten paragraf, že je zmätočný ohľadom toho pojmu, že výrobca, v diskusii teda ja som reagovala na vás, že áno súhlasím s tým, že ten § 54 je nejasný a zmätočný a že malo by sa na to ministerstvo pozrieť, aby práve aplikačná prax doniesla, teda neuvádzala do praxe niečo, čo nebude mať jednoznačný výklad. Ja by som chcela len povedať, doplniť ten svoj návrh pre pána spravodajcu, že návrh na to späťvzatie dávam ako v zmysle rokovacieho poriadku, § 73 ods. a.

Takže v tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za vystúpenia. Gáborovi chcem povedať, že separujeme, doma separujeme veľmi intenzívne, a musím povedať, že mám takú moju skúsenosť. Mám tri deti a fakt je to, že keď ich navedieme na to, aby separovali, robia to s radosťou. Mám takú, že ja som napr. mojim susedom na Vianoce daroval také koše na separáciu, keďže som minister životného prostredia, tak aby som bol štýlový. Ale sú také prípady, napríklad veľmi, veľmi také sympatické, že minule som sa bavil s jedným, neviem, kto mi to hovoril, že sú také obce, kde, povedzme, na tú separáciu zaviedli takú vec, že deti kontrolujú, že či tí dospelí v tých obciach separujú. To znamená, že ja si myslím, že len všetko so zákonom nevyriešime, keď nebudeme robiť kroky k tomu, aby sme aj v hlavách sa prestavili nejakým spôsobom a aby to bolo úplne prirodzené pre nás vnútri, že proste, aby sme sa starali o to naše životné prostredie. Práve preto ministerstvo životného prostredia okrem toho, že predložilo tento zákon, okrem toho má také iniciatívy, napr. Bez igelitiek, kde budeme spolu s veľkými obchodnými reťazcami proste propagovať to, aby tí ľudia ani nekupovali tie igelitky, ale brali, povedzme, papierové tašky alebo brali také tašky, ktoré sú viackrát použiteľné, aby proste pristúpili pozitívne k tomu, k tej ochrane prírody a k svojmu životnému prostrediu.
Takže čo sa týka tých námietok, ja by som chcel najprv odpovedať pani poslankyni v tom, že tento zákon rieši, nechceme riešiť odpadový zákon ako taký, tento zákon je transpozícia smernice, týka sa to igelitových tašiek, chceme sa na to sústrediť, a tento zákon by mal riešiť vlastne tento problém. Pripravuje sa aplikačná novela, tak ako ste to spomínala, rokuje sa intenzívne s každým dotknutým, ktorý do toho má čo hovoriť, na ministerstve životného prostredia, lebo ten zákon musíme nastaviť tak, aby bol funkčný. Lebo jednoducho, keď to nenastavíme, tak to nebude dobre fungovať. To už vidíme teraz po polroku existencie toho zákona a fungovania.
Čo sa týka spoplatnenia, vychádzali sme zo skúseností ostatných európskych krajín, kde tento spôsob riešenia tohto problému bol zavedený. Mohli sme sa rozhodnúť, že buď dáme striktné čísla, že o koľko percent alebo na koľko, na aký počet musíme znížiť podľa rokov tie tašky, alebo proste, či zavedieme spoplatnenie tých tašiek. My sme sa rozhodli ísť touto cestou, to znamená, spoplatnením, zákonom, spoplatnením zákonom igelitových tašiek. A takýto zákon a takéto opatrenia v rôznych krajinách Európskej únie priniesli výsledok. Samozrejme, keď to nebude fungovať, tak budeme musieť pristúpiť k iným a silnejším represiám, ale ja si myslím, že tento zákon v súbehu s tým, s tou osvetou, ja si myslím, že prinesie osoh. Ja nehovorím, že budúci rok nám klesne úroveň tých tašiek na toľko, ako je, povedzme, v Dánsku alebo v Nórsku alebo v Švédsku, ale určite som presvedčený o tom, že pôjdeme rapídne dole, a potom budeme prijímať také opatrenie ďalej, aby sme to znížili na to minimum. Ja si myslím, aby sme to znížili na nulu, to nevieme, neviem, alebo kedy vieme, ale aby sme sa k tomu približovali.
Samozrejme, ja by som to povedal, nie som proti tomu, aby sme boli viac ambiciózni. To znamená, že môžeme premyslieť určité veci, čo sa týka, povedzme, niektorých dátumov, ale v každom prípade základ je ten, že s týmto zákonom sme vychádzali, pri tvorbe tohto zákona jednak sme vychádzali z toho, jaká je situácia na našom trhu, vychádzali sme z toho, čo je v tej smernici, ktorú musíme stransponovať, a rôznych iných faktorov, keď sme nastavili tieto podmienky, ktoré sa nastavili. Takže zatiaľ toľko by som k tomu chcel povedať.
Ja by som bol rád, ja zase, ja si myslím, ja si to, vlastne takto, ja si to nemyslím, že tento zákon nepomôže. Ja si myslím, že tento zákon pomôže a bude to jednoducho dobrý krok v tom, aby sme tie igelitové tašky obmedzili na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 299. Spoločná správa výborov má tlač 299a. 
Prosím ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.