Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ak dovolíte, začnem jednou otázkou na vás, a síce, či triedite doma odpad. Predpokladám, že áno. Predpokladám, že áno, pretože minister životného prostredia, ktorý by netriedil odpad, to by bol asi naozaj európsky unikát. Ale viac ma zaujíma to, či to robíte preto, že to musíte, alebo z toho máte aj dobrý pocit, že robíte niečo pre ochranu životného prostredia. Chcem veriť, že je to ten druhý dôvod. Aj ja, hoci nie som minister životného prostredia, zatiaľ, ale predpokladám, že aj pán poslanec Bublavý, aj pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Cigániková, mnohí ďalší, ktorí sme tu, triedime odpad, pretože máme z toho dobrý pocit, že robíme niečo pre životné prostredie. Nie je to vec ani ľavice, ani pravice, je to vec nejakého ľudského prístupu.
Návrh novely zákona o odpadoch, ktorého cieľom je zníženie spotreby plastových tašiek, ma preto veľmi potešil. Ale, žiaľ, len do chvíle, kým som si ho nezačal podrobnejšie študovať. Dnes som presvedčený, že tento návrh v súčasnom znení absolútne nič nezmení. Je bezzubý a životnému prostrediu neprinesie nič. Po schválení tejto novely sa nezníži počet predaných plastových tašiek ani o jeden kus. A s tým podľa mňa ani vy sám, pán minister, nemôžete byť spokojný. Vysvetlím podrobnejšie, čo ma k tomuto záveru vedie a čo by ste s tým mohli podľa môjho názoru urobiť pred definitívnym schválením zákona.
Na prvý pohľad znie tento návrh naozaj šľachetne, v predkladacej aj v dôvodovej správe sa konštatujú vznešené a zaujímavé ciele, napríklad, citujem: "Návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Podľa mňa to ale nezabezpečí.
Ďalší citát. "Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie." Podľa mňa nemá žiaden vplyv na životné prostredie.
Ďalší citát. "Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo," to ste hovorili aj vy sám pri úvodnej reči, "preto je potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu." Podľa mňa sa ani toto nestane. Po schválení tejto novely v navrhnutom znení sa nepodarí ani predísť vzniku odpadu, ani zníženiu spotreby plastových tašiek.
A posledný citát. "Zavádzajú sa opatrenia na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Nie, pán minister, takéto opatrenia na trvalé zníženie spotreby táto novela nezavádza, verte mi.
A teraz prejdem na konkrétnosti. Moje výhrady sa týkajú týchto dvoch okruhov.
Po prvé. Prvým okruhom je nová povinnosť výrobcov plastových tašiek, ktorú zavádzate v § 54, a to poskytovať plastové tašky za úhradu. Viete, v čom je slabá stránka tejto novej povinnosti? To, že výroba plastových tašiek je spoplatnená už dnes. Nikto predsa nič nevyrába zadarmo a spotrebitelia to veľmi dobre vedia, takmer vo všetkých obchodoch sú ľahké plastové tašky spoplatnené. Niekde stoja 5 centov, niekde 9 centov, niekde ešte viac, takže ľahké plastové tašky poskytujú za úhradu nielen výrobcovia, ale aj obchodníci. Zákazníci teda za tieto tašky platia skoro vo všetkých obchodoch, minimálne v najväčších reťazcoch, kde chodí teda najviac zákazníkov. Táto povinnosť, ktorú zavádzate, preto sama osebe podľa môjho názoru nič nerieši. Poplatky sú už dnes realitou. Ich zavedenie do zákona je len formalitou, aby sme Bruselu ukázali, že sme niečo v zákone zmenili, ale v skutočnosti len konzervujeme súčasný stav.
Viete kedy by to tak nebolo? Keby ste v tomto zákone zaviedli minimálny poplatok, ktorý by bol viditeľne vyšší ako cena, ktorú dnes v obchodoch za tieto tašky platíme, teda tých spomínaných 5 centov, 9 centov a tak ďalej. Keďže to váš návrh ale nemení, nedá sa očakávať, že ľudia budú tieto tašky menej kupovať. Keby ste túto cenu zdvihli, možno by to nebolo populárne, ale som si istý, že počet predaných kusov by sa naozaj znížil a potom by som súhlasil so všetkými tými cieľmi, ktoré deklarujete v návrhu, a síce, že návrh bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, že prispeje k trvalému zníženiu spotreby plastových tašiek, alebo že sa vám podarí predísť vzniku zbytočného odpadu. Ale v súčasnom znení sa tak jednoducho nestane. Pri tomto znení sa nestane nič, počet neklesne a cieľ sa nesplní.
Druhý okruh mojich výhrad sa týka termínu zavedenia tejto akože novej povinnosti spoplatnenia tašiek. V zákone ste tento termín nastavili na 1. január 2019, pričom ostatné ustanovenia tejto novely začnú platiť už v marci tohto roka. Chápem, že marec by bol šibeničný termín pre výrobcov, povedzme, z administratívnych dôvodov, alebo z dôvodu, že by museli označovať tieto tašky čiarovým kódom, a to sa za mesiac zrejme nestíha, to je v poriadku. Ale prečo nie január 2018 napríklad? Prečo by sme sa nemohli pokúsiť urobiť niečo pre ochranu životného prostredia o rok skôr?
Keď som si pozeral závery pripomienkového konania k tomuto zákonu, tak aj republiková únia zamestnávateľov navrhovala 1. január 2018 a vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania sa píše, že tento návrh ministerstvo životného prostredia akceptuje. Tak prečo je potom v návrhu novely zákona január 2019?
Viem, asi čím budú vaši úradníci argumentovať. Viem. K obidvom výhradám. Pri termíne sa budú zrejme brániť, že to je predpis Bruselu znižovať počet predaných igelitových tašiek od roku 2019. Veď v poriadku. Ale znamená to, že musíme počkať do roku 2019, lebo Brusel? Nemôžeme niečo urobiť pre životné prostredie aj sami od seba? Skôr? Jasné, že môžme.
A k tomu, že novela nič nerieši, že je bezzubá a iba konzervuje súčasný stav, zrejme budú vaši kolegovia tvrdiť, že dnes vychádza spotreba na jednu osobu na 500 igelitiek ročne a po schválení nového zákona to bude menej. A ja si myslím, že v niečom majú aj pravdu, že bude to naozaj menej ako 500 igelitiek na osobu ročne. Ale nie preto, že by sa znížila spotreba, ale preto, lebo číslo 500 je nielenže nafúknuté, ale je, s prepáčením, úplne vycucané z prsta. Tvrdím, že toto číslo nie je pravdivé a myslím si, že to vedia aj vaši úradníci a ku cti im slúži, že nikde vo vašom návrhu sa toto hausnumero neuvádza. Ide o odhad Európskej únie, ktorý podľa mojich vedomostí nie je ničím podložený. Nevychádza zo žiadneho reálneho merania, zo žiadnych reálnych čísel. Ja teda nie som euroskeptik, ale aj keď pri ostatných smerniciach takouto metodikou postupuje Európska únia, tak sa tým euroskeptikom asi skôr či neskôr stanem. Takže keďže to číslo 500 nie je ničím podložené, preto sa vám zrejme stane, že keď po schválení tejto novely začnú výrobcovia vykazovať reálny počet predaných kusov igelitových tašiek, tak to bude naozaj menej ako 500. Bude. Ale nebude to menej ako počet predaných kusov dnes pred schválením tohto zákona, lebo ani dnes to podľa mňa nie je tých 500.
Vážený pán minister, verím, že vám nejde o takúto hru s číslami a slovíčkami, ale o reálnu pomoc životnému prostrediu. A myslím to úprimne, bez irónie. Bol by som veľmi rád, keby ste sa na tú novelu ešte pozreli, môžme o nej aj spolu rokovať a pokúsme sa ju vylepšiť, aby to neskončilo len formálnym odfajknutím nejakej bruselskej povinnosti, ale skutočnou pomocou pre životné prostredie. Tak ako pri tom separovaní, na ktoré som sa vás pýtal v úvode, aby ste aj vy, aj my mali z výsledku po schválení tejto novely dobrý pocit.
Ďakujem pekne.