12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ak dovolíte, začnem jednou otázkou na vás, a síce, či triedite doma odpad. Predpokladám, že áno. Predpokladám, že áno, pretože minister životného prostredia, ktorý by netriedil odpad, to by bol asi naozaj európsky unikát. Ale viac ma zaujíma to, či to robíte preto, že to musíte, alebo z toho máte aj dobrý pocit, že robíte niečo pre ochranu životného prostredia. Chcem veriť, že je to ten druhý dôvod. Aj ja, hoci nie som minister životného prostredia, zatiaľ, ale predpokladám, že aj pán poslanec Bublavý, aj pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Cigániková, mnohí ďalší, ktorí sme tu, triedime odpad, pretože máme z toho dobrý pocit, že robíme niečo pre životné prostredie. Nie je to vec ani ľavice, ani pravice, je to vec nejakého ľudského prístupu.
Návrh novely zákona o odpadoch, ktorého cieľom je zníženie spotreby plastových tašiek, ma preto veľmi potešil. Ale, žiaľ, len do chvíle, kým som si ho nezačal podrobnejšie študovať. Dnes som presvedčený, že tento návrh v súčasnom znení absolútne nič nezmení. Je bezzubý a životnému prostrediu neprinesie nič. Po schválení tejto novely sa nezníži počet predaných plastových tašiek ani o jeden kus. A s tým podľa mňa ani vy sám, pán minister, nemôžete byť spokojný. Vysvetlím podrobnejšie, čo ma k tomuto záveru vedie a čo by ste s tým mohli podľa môjho názoru urobiť pred definitívnym schválením zákona.
Na prvý pohľad znie tento návrh naozaj šľachetne, v predkladacej aj v dôvodovej správe sa konštatujú vznešené a zaujímavé ciele, napríklad, citujem: "Návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Podľa mňa to ale nezabezpečí.
Ďalší citát. "Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie." Podľa mňa nemá žiaden vplyv na životné prostredie.
Ďalší citát. "Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo," to ste hovorili aj vy sám pri úvodnej reči, "preto je potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu." Podľa mňa sa ani toto nestane. Po schválení tejto novely v navrhnutom znení sa nepodarí ani predísť vzniku odpadu, ani zníženiu spotreby plastových tašiek.
A posledný citát. "Zavádzajú sa opatrenia na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Nie, pán minister, takéto opatrenia na trvalé zníženie spotreby táto novela nezavádza, verte mi.
A teraz prejdem na konkrétnosti. Moje výhrady sa týkajú týchto dvoch okruhov.
Po prvé. Prvým okruhom je nová povinnosť výrobcov plastových tašiek, ktorú zavádzate v § 54, a to poskytovať plastové tašky za úhradu. Viete, v čom je slabá stránka tejto novej povinnosti? To, že výroba plastových tašiek je spoplatnená už dnes. Nikto predsa nič nevyrába zadarmo a spotrebitelia to veľmi dobre vedia, takmer vo všetkých obchodoch sú ľahké plastové tašky spoplatnené. Niekde stoja 5 centov, niekde 9 centov, niekde ešte viac, takže ľahké plastové tašky poskytujú za úhradu nielen výrobcovia, ale aj obchodníci. Zákazníci teda za tieto tašky platia skoro vo všetkých obchodoch, minimálne v najväčších reťazcoch, kde chodí teda najviac zákazníkov. Táto povinnosť, ktorú zavádzate, preto sama osebe podľa môjho názoru nič nerieši. Poplatky sú už dnes realitou. Ich zavedenie do zákona je len formalitou, aby sme Bruselu ukázali, že sme niečo v zákone zmenili, ale v skutočnosti len konzervujeme súčasný stav.
Viete kedy by to tak nebolo? Keby ste v tomto zákone zaviedli minimálny poplatok, ktorý by bol viditeľne vyšší ako cena, ktorú dnes v obchodoch za tieto tašky platíme, teda tých spomínaných 5 centov, 9 centov a tak ďalej. Keďže to váš návrh ale nemení, nedá sa očakávať, že ľudia budú tieto tašky menej kupovať. Keby ste túto cenu zdvihli, možno by to nebolo populárne, ale som si istý, že počet predaných kusov by sa naozaj znížil a potom by som súhlasil so všetkými tými cieľmi, ktoré deklarujete v návrhu, a síce, že návrh bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, že prispeje k trvalému zníženiu spotreby plastových tašiek, alebo že sa vám podarí predísť vzniku zbytočného odpadu. Ale v súčasnom znení sa tak jednoducho nestane. Pri tomto znení sa nestane nič, počet neklesne a cieľ sa nesplní.
Druhý okruh mojich výhrad sa týka termínu zavedenia tejto akože novej povinnosti spoplatnenia tašiek. V zákone ste tento termín nastavili na 1. január 2019, pričom ostatné ustanovenia tejto novely začnú platiť už v marci tohto roka. Chápem, že marec by bol šibeničný termín pre výrobcov, povedzme, z administratívnych dôvodov, alebo z dôvodu, že by museli označovať tieto tašky čiarovým kódom, a to sa za mesiac zrejme nestíha, to je v poriadku. Ale prečo nie január 2018 napríklad? Prečo by sme sa nemohli pokúsiť urobiť niečo pre ochranu životného prostredia o rok skôr?
Keď som si pozeral závery pripomienkového konania k tomuto zákonu, tak aj republiková únia zamestnávateľov navrhovala 1. január 2018 a vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania sa píše, že tento návrh ministerstvo životného prostredia akceptuje. Tak prečo je potom v návrhu novely zákona január 2019?
Viem, asi čím budú vaši úradníci argumentovať. Viem. K obidvom výhradám. Pri termíne sa budú zrejme brániť, že to je predpis Bruselu znižovať počet predaných igelitových tašiek od roku 2019. Veď v poriadku. Ale znamená to, že musíme počkať do roku 2019, lebo Brusel? Nemôžeme niečo urobiť pre životné prostredie aj sami od seba? Skôr? Jasné, že môžme.
A k tomu, že novela nič nerieši, že je bezzubá a iba konzervuje súčasný stav, zrejme budú vaši kolegovia tvrdiť, že dnes vychádza spotreba na jednu osobu na 500 igelitiek ročne a po schválení nového zákona to bude menej. A ja si myslím, že v niečom majú aj pravdu, že bude to naozaj menej ako 500 igelitiek na osobu ročne. Ale nie preto, že by sa znížila spotreba, ale preto, lebo číslo 500 je nielenže nafúknuté, ale je, s prepáčením, úplne vycucané z prsta. Tvrdím, že toto číslo nie je pravdivé a myslím si, že to vedia aj vaši úradníci a ku cti im slúži, že nikde vo vašom návrhu sa toto hausnumero neuvádza. Ide o odhad Európskej únie, ktorý podľa mojich vedomostí nie je ničím podložený. Nevychádza zo žiadneho reálneho merania, zo žiadnych reálnych čísel. Ja teda nie som euroskeptik, ale aj keď pri ostatných smerniciach takouto metodikou postupuje Európska únia, tak sa tým euroskeptikom asi skôr či neskôr stanem. Takže keďže to číslo 500 nie je ničím podložené, preto sa vám zrejme stane, že keď po schválení tejto novely začnú výrobcovia vykazovať reálny počet predaných kusov igelitových tašiek, tak to bude naozaj menej ako 500. Bude. Ale nebude to menej ako počet predaných kusov dnes pred schválením tohto zákona, lebo ani dnes to podľa mňa nie je tých 500.
Vážený pán minister, verím, že vám nejde o takúto hru s číslami a slovíčkami, ale o reálnu pomoc životnému prostrediu. A myslím to úprimne, bez irónie. Bol by som veľmi rád, keby ste sa na tú novelu ešte pozreli, môžme o nej aj spolu rokovať a pokúsme sa ju vylepšiť, aby to neskončilo len formálnym odfajknutím nejakej bruselskej povinnosti, ale skutočnou pomocou pre životné prostredie. Tak ako pri tom separovaní, na ktoré som sa vás pýtal v úvode, aby ste aj vy, aj my mali z výsledku po schválení tejto novely dobrý pocit.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Grendel, vážený pán, chcem reagovať na spomínané výhrady, ktoré narážajú na to, že nie je dostatočne fundovane pripravený tento návrh zákona. Ja by som zareagoval konkrétne, by som potvrdil tento fakt, bodom 5 návrhu zákona, kde v § 54 sa hovorí, že výrobca obalov, ktorý poskytuje ľahké plastové tašky k nákupu, je povinný poskytovať ich za úhradu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na povinnosť veľmi ľahkých plastových tašiek, v ods. B poskytovať aj iné druhy tašiek alebo tašky na opakované použitie. Ja som si to naozaj povrchne prečítal, ale výrobca obalov poskytuje k nákupu tašky? To mi celkom nie je jasné, nech to čítam akokoľvek, že či by sa tam teda nemal nejakým spôsobom doplniť práve ten pojem predajcovia, alebo jednoducho nejaký ten článok, ktorý od tých výrobcov obalov tie tašky nakupuje, tak on ich ponúka ďalej. Čisto by som odporúčal sa naozaj ešte pohrať s tým textom, aby to dávalo zmysel. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší zo série noviel zákona o odpadoch, zákona, ktorý bol jeden z najhorších zákonov roku 2015, asi jeden zo zákonov najviac kritizovaný, aj v konečnom dôsledku zákon, ktorý v minulom roku bol ochudobnený o § 58, ktorý sme vyňali práve z dôvodu jeho neaplikovateľnosti v praxi. Tuná máme na stole ďalší z radov návrhu zákona, ktorý síce sleduje akože dobrý cieľ, a všetci si uvedomujeme, že naozaj plastové tašky sú niečím, čo výrazne znečisťuje životné prostredie, hlavne ako pozostatok predchádzajúcich rokov, dnes však ja si myslím, že vidíme značný pokrok v tejto obalovej móde aj čo sa týka nákupných tašiek, že aj obchodníci sami prišli s tým, že už tieto tašky neposkytujú zadarmo, ale trh sa vlastne vysporiadal s tým, že tašky spoplatňujú a veľmi zriedka sa stáva, že ľahké plastové tašky by boli zadarmo.
Súhlasím s mojimi predrečníkmi, že navrhovaná novela, § 54, čo je pod bodom 5 návrhu zákona, je zmätočná a, pán minister, myslím si, že naozaj ak teda zákon príde do druhého čítania, mali by ste sa na to dobre pozrieť, a toto zadefinovať presne a upraviť.
To, čo ja vidím ako rizikové, je práve evidenčná povinnosť. Aj keď som si pozerala medzirezortné pripomienkovacie konanie, toto bola jedna z vecí, ktorá bola vytýkaná, že neboli v pôvodnom návrhu dobre vyčíslené dopady na podnikateľské prostredie, ktoré v konečnom dôsledku boli zapracované tak, že budú mať negatívne dopady. To znamená, zase sa bude zvyšovať administratívna záťaž tých, ktorí s týmito obalmi, resp. plastovými taškami pracujú. S tým, že je zmätočný návrh § 54, kde je napísané, že výrobca, ale predpokladám, že navrhovateľ mal práve na mysli tých distribútorov a predajcov, ktorým sa, keďže nejde o odpad z obalov, ale ide o distribúciu obalov, zavedie veľká záťaž v rámci evidencie a nahlasovania.
Pán minister, píše sa v návrhu zákona, že toto všetko bude upravené vo vyhláške, ktorá vlastne už existuje a bude len doplnená a upravená. Ja mám práve obavy z tejto inovatívnej nejakej schopnosti ministerstva byť veľmi akčné a robiť nad rámec toho, čo sa musí, a mám obavy, že táto evidenčná povinnosť, ktorá bude rozšírená aj o tieto tašky, bude veľkou záťažou. A chcela by som vás poprosiť, aby to nebolo predtým spustené do praxe, pokým nebude funkčný informačný elektronický systém. Už dnes vykazovanie obalov, teda odpadov a vlastne tieto prúdy, ktoré musia podnikatelia nahlasovať, je tak neúmerná záťaž, byrokratická, papierová, ktorá zaťažuje tých podnikateľov, a efekt je žiadny. Hromadia sa kopy papiera na úradoch, na okresných úradoch, hromadia sa obrovské množstvá papierov na Recyklačnom fonde do minulého roka, kde duplicitne, až by som povedala triplicitne sa museli dávať výkazy o odpadoch, pretože niektorí podnikatelia musia ešte aj na Slovenskú inšpekciu životného prostredia tieto hlásenia hlásiť. A sú to obrovské záťaže v rámci doručovania pošty, v rámci práce tých jednotlivých ľudí a vlastne efekt žiadny.
Preto ja vnímam tento zákon možno ako trošku v predstihu, v predstihu toho, čo by muselo byť, myslím si, že mohlo to byť zapracované do nejakej veľkej novely, ktorú viem, že ministerstvo životného prostredia pripravuje, veľkú novelu zákona o odpadoch, a je tento zákon, aj keď hovoríme, že iba transpozíciou smernice Európskej únie, tak pri svojej zmätočnosti v uvedenom paragrafe 54, ale aj neistote v rámci evidencie povinnosti výkazníctva, tak ja by som bola rada, keby, pán minister, ste stiahli tento zákon z rokovania parlamentu a dopracovali, znovu, aby sa prešlo s odbornou verejnosťou a aby bol predložený taký návrh, ktorý naozaj bude alternatívou.
K tým alternatívam tých tašiek by som chcela ešte krátku vec povedať, že bola som teraz v zahraničí, kde v Taliansku, kritizovanom mnohokrát z mnohých pohľadov, v Taliansku a v obchode, vo všetkých obchodoch dávali biodegradovateľné tašky, síce boli spoplatnené 15 centov, ale naozaj veľké, kvalitné, biodegradovateľné tašky, o ktorých sa tuná nehovorí. Hovorí sa v prvom rade o PVC taškách a iných. Ale aby sme mobilizovali, aby sme povedali, dajme biodegradovateľné, ktoré majú ešte ďalšie využitie, napr. pri kompostovaní, o tom nehovoríme.
Mám jednu tašku tu, keďže rokovací poriadok nedovoľuje ju demonštrovať, tak pozývam potom, pán minister, aj vás do zákulisia, kde vám tú tašku predvediem, ako vyzerá veľmi dobrá, nákupná biodegradovateľná taška. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja proste musím troška reagovať na pani predrečníčku, ale ešte aj na kolegu Grendela. Ako je v podstate jasné, však diskutujme o každom návrhu zákona vecne, ale bolo by dobré, keby sme si ten návrh aspoň prečítali aj v kontexte zákona, ktorý ten návrh mení.
Ja neviem, kde sme boli alebo kde boli vaši poradcovia, keď vám radili, aby ste vystúpili s tým, že paragraf, navrhnutý paragraf je zmätočný, pretože keby sa troška pozreli na text toho zákona a predovšetkým teda samozrejme dotknuté ustanovenie § 52 ods. 11, tak by zistili, že v tomto platnom znení sa definuje, definuje sa výrobca obalov a že to je fyzická alebo právnická osoba alebo podnikateľ, ktorý uvádza na trh tovar s obalom a ktorý uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru. Čiže je tam jasná definícia výrobcu. Troška síce možno nezvyklá, ale vy ste prijímali ten zákon, vy ste prijímali ten text, tak mali by ste vedieť, že výrobca obalu je vlastne ten, ktorý dáva ten obal k dispozícii konečnému spotrebiteľovi na zabalenie tovaru podľa platného znenia. Takže priznám sa, veľmi dobre tým námietkam som nerozumel. Ďakujem.

Ja som hovorila o tom, že ten paragraf, že je zmätočný ohľadom toho pojmu, že výrobca, v diskusii teda ja som reagovala na vás, že áno súhlasím s tým, že ten § 54 je nejasný a zmätočný a že malo by sa na to ministerstvo pozrieť, aby práve aplikačná prax doniesla, teda neuvádzala do praxe niečo, čo nebude mať jednoznačný výklad. Ja by som chcela len povedať, doplniť ten svoj návrh pre pána spravodajcu, že návrh na to späťvzatie dávam ako v zmysle rokovacieho poriadku, § 73 ods. a.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za vystúpenia. Gáborovi chcem povedať, že separujeme, doma separujeme veľmi intenzívne, a musím povedať, že mám takú moju skúsenosť. Mám tri deti a fakt je to, že keď ich navedieme na to, aby separovali, robia to s radosťou. Mám takú, že ja som napr. mojim susedom na Vianoce daroval také koše na separáciu, keďže som minister životného prostredia, tak aby som bol štýlový. Ale sú také prípady, napríklad veľmi, veľmi také sympatické, že minule som sa bavil s jedným, neviem, kto mi to hovoril, že sú také obce, kde, povedzme, na tú separáciu zaviedli takú vec, že deti kontrolujú, že či tí dospelí v tých obciach separujú. To znamená, že ja si myslím, že len všetko so zákonom nevyriešime, keď nebudeme robiť kroky k tomu, aby sme aj v hlavách sa prestavili nejakým spôsobom a aby to bolo úplne prirodzené pre nás vnútri, že proste, aby sme sa starali o to naše životné prostredie. Práve preto ministerstvo životného prostredia okrem toho, že predložilo tento zákon, okrem toho má také iniciatívy, napr. Bez igelitiek, kde budeme spolu s veľkými obchodnými reťazcami proste propagovať to, aby tí ľudia ani nekupovali tie igelitky, ale brali, povedzme, papierové tašky alebo brali také tašky, ktoré sú viackrát použiteľné, aby proste pristúpili pozitívne k tomu, k tej ochrane prírody a k svojmu životnému prostrediu.
Takže čo sa týka tých námietok, ja by som chcel najprv odpovedať pani poslankyni v tom, že tento zákon rieši, nechceme riešiť odpadový zákon ako taký, tento zákon je transpozícia smernice, týka sa to igelitových tašiek, chceme sa na to sústrediť, a tento zákon by mal riešiť vlastne tento problém. Pripravuje sa aplikačná novela, tak ako ste to spomínala, rokuje sa intenzívne s každým dotknutým, ktorý do toho má čo hovoriť, na ministerstve životného prostredia, lebo ten zákon musíme nastaviť tak, aby bol funkčný. Lebo jednoducho, keď to nenastavíme, tak to nebude dobre fungovať. To už vidíme teraz po polroku existencie toho zákona a fungovania.
Čo sa týka spoplatnenia, vychádzali sme zo skúseností ostatných európskych krajín, kde tento spôsob riešenia tohto problému bol zavedený. Mohli sme sa rozhodnúť, že buď dáme striktné čísla, že o koľko percent alebo na koľko, na aký počet musíme znížiť podľa rokov tie tašky, alebo proste, či zavedieme spoplatnenie tých tašiek. My sme sa rozhodli ísť touto cestou, to znamená, spoplatnením, zákonom, spoplatnením zákonom igelitových tašiek. A takýto zákon a takéto opatrenia v rôznych krajinách Európskej únie priniesli výsledok. Samozrejme, keď to nebude fungovať, tak budeme musieť pristúpiť k iným a silnejším represiám, ale ja si myslím, že tento zákon v súbehu s tým, s tou osvetou, ja si myslím, že prinesie osoh. Ja nehovorím, že budúci rok nám klesne úroveň tých tašiek na toľko, ako je, povedzme, v Dánsku alebo v Nórsku alebo v Švédsku, ale určite som presvedčený o tom, že pôjdeme rapídne dole, a potom budeme prijímať také opatrenie ďalej, aby sme to znížili na to minimum. Ja si myslím, aby sme to znížili na nulu, to nevieme, neviem, alebo kedy vieme, ale aby sme sa k tomu približovali.
Samozrejme, ja by som to povedal, nie som proti tomu, aby sme boli viac ambiciózni. To znamená, že môžeme premyslieť určité veci, čo sa týka, povedzme, niektorých dátumov, ale v každom prípade základ je ten, že s týmto zákonom sme vychádzali, pri tvorbe tohto zákona jednak sme vychádzali z toho, jaká je situácia na našom trhu, vychádzali sme z toho, čo je v tej smernici, ktorú musíme stransponovať, a rôznych iných faktorov, keď sme nastavili tieto podmienky, ktoré sa nastavili. Takže zatiaľ toľko by som k tomu chcel povedať.
Ja by som bol rád, ja zase, ja si myslím, ja si to, vlastne takto, ja si to nemyslím, že tento zákon nepomôže. Ja si myslím, že tento zákon pomôže a bude to jednoducho dobrý krok v tom, aby sme tie igelitové tašky obmedzili na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorou sa zabezpečuje transpozícia novely smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní.
S účinnosťou od 1. marca tohto roku návrh zákona ukladá povinnosť nadnárodným skupinám podnikov s ročným konsolidovaným obratom presahujúcim 750 mil. eur predkladať správu obsahujúcu vybrané ekonomické ukazovatele. Správa bude obsahovať súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením zaplatenej dane z príjmov, z platnej dane z príjmov, zapísanom základnom imaní, informáciu o nerozdelenom zisku, počte zamestnancov, informáciu o hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky a takisto takzvané peňažné ekvivalenty, a to za každý štát daňovej rezidencie, v ktorom skupina nadnárodných podnikov pôsobí.
Ďalej sa bude predkladať zoznam jednotlivých členov nadnárodnej skupiny podnikov a charakter ich hlavnej ekonomickej činnosti. Tieto informácie sa budú podávať elektronicky na formulároch uvedených v prílohe návrhu zákona.
Finančné riaditeľstvo bude automaticky vymieňať obsah správ s inými členskými štátmi a zmluvnými štátmi. Informácie nebudú zverejňované a budú slúžiť Finančnému riaditeľstvu na rizikovú analýzu daňovníka.
Toľko na úvod. Ďakujem.

34.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 336 z 23. novembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č.1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 128 z 30. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň mňa poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ľudia radi dosahujú rekordy a verím, že mne sa jeden osobný podarí dnes vytvoriť, a síce najkratším vystúpením v rozprave v mojej histórii.
Pán minister, vy ste v minulosti už v pléne hovorili o tom, že chcete zaviesť viac transparentnosti do celého daňového systému. Tuto máme celkom príležitosť. My možno nie, ale minimálne v debate na pôde Bruselu by sa mohla nastoliť tá téma, či tie správy, ktoré budú zástupcovia nadnárodných spoločností posielať na finančné správy jednotlivých národných štátov, či by sa časti tých správ nemohli zverejňovať. Myslím si, že by to bolo užitočné a aj celkom zaujímavé pre verejnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, ja zareagujem v záverečnom slove tým spôsobom, že postoj Slovenskej republiky v tejto téme bol taký, že sme boli za to, aby sa zverejňovalo, tieto informácie, aby sa zverejňovali. Bohužiaľ, keďže sa, keďže hovoríme o daňovej agende, kde je potrebné, jednohlasný súhlas všetkých krajín, nepodarilo sa ho dosiahnuť. Ten problém prichádza z úrovne G20. To znamená, niektoré kľúčové krajiny G20 majú na to odlišný názor a považujú, považovali by to za nevýhodu, konkurenčnú nevýhodu, keby krajiny Európskej únie zverejňovali tieto informácie a napríklad Spojené štáty americké nie. Takže toto bol jeden z dôvodov, ktorý bol uvádzaný pri postoji.
A nie je to verejné tajomstvo, napríklad Nemecko bolo proti zverejňovaniu takzvaného country by country reportu. Čiže vnímalo by to Nemecko ako poškodzovanie vlastných obchodných záujmov, pretože ide o informácie, ktoré pre nás napríklad z pohľadu zverejňovania nemajú význam utajenia, alebo asi viete, že na Slovensku všetky tieto informácie alebo väčšina z nich je v digitálnej podobe dostupná, hej, vďaka rozhodnutiam z posledných rokov. Nepatríme ku krajinám, kde by to bolo, väčšinový takýto prístup, ale myslím si, že nám to ani nepoškodilo. A ja som veľmi rád, že táto naša iniciatíva bolo pozitívne prijímaná.
Opakujem, pozícia Slovenska bola za to, aby sa zverejňovali tieto informácie aj na globálnej úrovni.
Ďakujem.