12. schôdza

Pán kolega Fecko, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. Skutočne vy ste jeden z mála ľudí v parlamente, pri ktorom mi je ľúto, že bola obmedzená rozprava. Veľakrát sú to len drísty a hodinové vykecávanie. Skutočne vo vašom prípade, keď vy začnete, kľudne môžete hovoriť hodinu a každý sa z vás a z vašich slov môže poučiť. Ja som veľmi rád a vďačím vám za vaše každé príspevky, napríklad o pôde.
Chcem povedať, že naša strana rovnako podporí tento návrh zákona. Predkladaný návrh umožňuje vykonať skutočne účinnú ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy. Teraz citujem: „Po prijatí predloženého návrhu zákona možno zákonom ustanoviť, že pôda v určitom rozsahu limitovanom potravinovou bezpečnosťou štátu bude môcť byť iba vo vlastníctve určitým zákonom stanovených subjektov, osôb, napríklad samostatne hospodáriacich roľníkov.“
Viete, je veľmi dôležité, aby sme si vedeli zachovať potravinovú sebestačnosť. Momentálne ju nemáme. Viacej dovážame, ako vyvážame, ale keď rozpredáme všetku pôdu špekulantom zo zahraničia, keď všetko predáme a raz sa dostane do vedenia rozumná vláda, už nebude môcť to vykonať, lebo všetko bude v rukách špekulantov.
Prečo to predávajú ľudia? No lebo sú chudobní, pani poslankyňa. Áno, lebo on potrebuje dnes nakŕmiť svoje dieťa a nerozmýšľa, čo bude s jeho vnukom. Ale, bohužiaľ, to je výsledok tohto štátu a tohto hospodárenia týchto štandardných politických strán, napríklad, prepáčte mi to, strany SMER za desať rokov. Toto je dôsledok toho všetkého. Tak potom sa nedivme, ale my to musíme zastaviť, aby to bolo aj pre našich vnukov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál s faktickou, nech sa páči.

Chvíľami som až šokovaný, že v akých socialistických predstavách žije veľká časť tohto parlamentu a aká veľká je tá časť.
Pán poslanec Fecko, ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý ste spomínali, má v podstate riešiť podobný „problém“, ako sa snaží riešiť návrh novely ústavy z dielne Slovenskej národnej strany. To ustanovenie, ktoré ste tam vy presadili, o tom, že nadobúdať poľnohospodársku pôdu môže iba občan, alebo teda fyzická osoba alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky nepretržite desať rokov, považujem za podobne pomýlené ako celý ten zákon. Podľa mňa celý ten zákon je úplne zbytočný a nezmyselný. Ale špeciálne toto ustanovenie je problematické aj z hľadiska toho, že sme členskou krajinou Európskej únie, a teda buď sme a správame sa ako členská krajina Európskej únie, alebo nie sme. A v tom prípade teda nemusíme rešpektovať záväzky a pravidlá, na ktorých sme sa dohodli a s ktorými sme súhlasili.
A predpokladám, že viete, že je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela tohto zákona a jedna z vecí, ktoré sa tam riešia, je, že sa práve to ustanovenie o desiatich rokoch vypúšťa. To, čo sa tou novelou rieši, podľa môjho názoru nie je dostatočné a nebude to stačiť ani Európskej únii, ale teda dúfam, že prinajmenšom toto diskriminačné ustanovenie z toho zákona vypadne.
Ďakujem.

S reakciou na faktické pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, za reakcie, ktoré ste mi dali. Takže pôjdem asi od konca.
Pán kolega Dostál, áno, tých desať rokov aspoň sme tam dali, lebo aby nejaký vzťah mal ten človek alebo tá eseročka, keď tu príde, k slovenskej zemi, že už je tu. Nie že dneska prídem, zajtra odídem a končím, hej. No to je čo za vzťah ku nákupu pôdy? Takže asi tak. A podobný názor majú Maďari, Lotyši, Bulhari, Poliaci a všetci z východného bloku. Pán kolega, takže asi tak. A Francúzi dokonca majú tak, že majú špeciálnu komisiu, ktorá povie, či môže tento kúpiť pôdu, alebo nemôže, cudzinec. My to nemáme. Hovorím, my sme pôdu hodili cez palubu socializmom a dneska je ťažko to vrátiť naspäť, ten vzťah, a, by som povedal, tú základnú funkciu, ktorú má mať, a to je, že je ži-vi-teľ-kou, je živiteľkou celého národa. Keď už nič iné nemá človek, ho vyhodia z roboty, ide gazdovať. A pôjde gazdovať. To vám garantujem, že pôjde gazdovať, lebo on vie držať motyku v ruke a pôjde tam. Keď ho vyhodí, niekto vyhodí, dobre, ale možnože niečo nájdeme.
Nehovorím, že tento zákon bol dobrý, 140-ka. Ten, ako povedal aj jeho navrhovateľ, išiel na to, aby pôdu obrábali poľnohospodári. Nie aby sa zabránilo skupovaniu. Áno, v konečnom dôsledku je to o tom.
Územný plán, ochrana pôdy. Áno, územný plán, samozrejme, keď nejaká miestna, obecná mafia si tam príde a povie, že, áno, ideme do toho a tam by mali tí vlastníci povedať, že nie. Tam by mali byť, lebo to je tá samospráva. Tam by mali zástupcovia povedať, že nie a popritom sú aj projekty pozemkových úprav, ktoré idú na hon, idú na hon a majú byť podkladom pre územný plán. Pokiaľ tam si to ustriehne združenie účastníkov pozemkových úprav, žiadny developer nemá šancu. Bol som na šiestich takýchto konaniach a sme ich zmietli zo stola, developera, a išli domov s dlhým nosom. Len tí vlastníci si musia uvedomiť, že majú právo, nie úradník, nie ten developer, ja som tu vlastník, ja rozhodujem o území. A to musíme tým ľuďom vštepiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalším do rozpravy - pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ako sa dalo očakávať, naša strana tento návrh zákona nepodporí, ale nie preto, že by sme nesúhlasili s niektorými myšlienkami toho zákona, by som povedal, my v podstate nesúhlasíme so závermi toho, čo sa za myšlienky tohto zákona vydáva.
Keď sa hovorí napríklad o tom, že u nás je pôda skupovaná cudzincami, otázka znie, čo si tí cudzinci s tou pôdou počnú? Vezmú ju so sebou do Nemecka? Asi nie. A keď sa hovorí o tom, že za akú cenu tú pôdu kupujú, no potom sa musíme zamyslieť nad tým, že prečo ju kupujú v Prešove za 2-tisíc a v Nemecku za 23-tisíc. Je to preto, lebo okrem toho, že Prešov je inde, ako je Nemecko, tak pravda je taká, že Prešov je chudobnejší ako priemerné mesto takej veľkosti v Nemecku. A to, že Prešov je chudobnejší, to už je len naša chyba, to nie je chyba Nemcov. My sme si tu tento štát takto zariadili, že udržiavame ľudí v chudobe a v nepoznaní len preto, aby niektorí sa mohli mať dobre. A to darmo vy hovoríte, to je to, čo má priamy dopad na cenu tých pozemkov. A to sa dá vidieť aj v rámci Slovenska, samozrejme. Každému je jasné, že pôda tam, kde je bohatstvo relatívne na Slovensku, bude drahšia ako pôda tam, kde toho bohatstva až toľko nie je.
Preto robiť takéto porovnania je v poriadku, ale nie je v poriadku robiť z nich závery, že by sme mali brániť niekomu, aby vnášal kapitál, už akýkoľvek, na Slovensko, tak ako je to základnou ideou Európskej únie, tým, že nakupuje u nás pôdu. Ja podotýkam napríklad, že v Rumunsku je tá pôda ešte oveľa lacnejšia ako v Prešove, tá pôda je ešte navyše oveľa kvalitnejšia ako v Prešove a Rumunom nevadí, že niekto po tisícoch skupuje pôdu, pretože je to investícia a pôdy je dosť. A tú pôdu si nikto z Rumunska ani zo Slovenska nevezme. Navyše štát vždycky má možnosť a povinnosť regulovať a aj naša ústava hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Čiže existujú už teraz prostriedky na to, ako obmedzovať vlastníkov v tom, ako nakladajú okrem iného aj s pôdou.
Poďme sa pozrieť na to, ako s pôdou nakladá najväčší vlastník pôdy, a to je štát. Štát, najmä prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, je, sa chová absolútne nezodpovedne. Všetci vieme, že Slovenský pozemkový fond je v podstate v rukách politickej mafie, že sa tam dejú veci, na ktoré majú vplyv oligarchovia, a preto je falošnosť povedať, že ak pôdu vlastní Slovák, je to v poriadku, a ak ju vlastní Nemec, tak to nie je v poriadku. To je jednoducho klamstvo. To je len čistý populizmus. Nič iné.
Poďme sa pozrieť na to, že keď sa tu hovorí o tom, že si pôdu musíme ochraňovať, poďme sa pozrieť na to, ako sú bohaté krajiny, ktoré majú veľa pôdy alebo málo pôdy. Najbohatšie krajiny sveta niektoré nemajú takmer žiadnu pôdu. A potom sú krajiny, ktoré majú veľa pôdy a v podstate nikomu na nej až tak nezáleží, okrem toho, že povedzme, že si chce na nej možno postaviť nejaký víkendový dom alebo niečo také. Nie je tam žiaden súvis medzi vlastníctvom pôdy domácimi ľuďmi a bohatstvom jednotlivých ľudí.
Preto vás teda prosím, aby ste nevyužívali tému, ako je vlastníctvo pôdy, na populistické návrhy, ktoré nijako nepomôžu našim ľuďom, ale aby ste sa zaoberali tým, prečo je cena pôdy tu tak nízka, aká je. A ten dôvod je ten, že u nás je v podstate nefunkčný štát, ľudia sú chudobní nie preto, že by boli menej schopní, ako sú ľudia v Nemecku, ale preto, že tí, ktorí majú možnosť investovať tu, ktorí tu chcú žiť, chcú sem prísť s peniazmi, sem nechcú prísť preto, pretože nemáme právny štát, nemáme funkčnú spoločnosť a to by sme mali riešiť. Nie fiktívne problémy o tom, že kto bude vlastníkom našej pôdy.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie zareagujú traja páni poslanci, panie poslankyne s faktickou poznámkou. Tak traja či dvaja, pán Fecko, ste tam? Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Viete, na sociálny, národný a ľudský rozmer návrhov sa dá pozerať aj z iného uhla. Vy hovoríte, že ten váš je správny. My to vidíme inak.
Dve poznámky.
K podpore vidieckeho spôsobu života. Slovensko má veľmi veľa dlhodobo nezamestnaných ľudí. A veľkí zamestnávatelia sa totiž zhlukujú v okolí veľkých miest, pričom veľa Slovákov ostáva bývať na ďalekom vidieku. V mestách nad 100-tisíc obyvateľov žije na Slovensku 12 % obyvateľov, v Česku 22, v Poľsku 29, v Nemecku 32 a vo Fínsku 35. Takmer trikrát viac. To im umožňuje dostať sa k lepším pracovným príležitostiam. Vy im to nechcete umožniť. Čo je sociálnejšie? Čo je ľudskejšie?
Druhá poznámka. K zákazu predávať pôdu, lebo je to pod cenu. A nielen pôdu máme my u nás lacnejšiu než na Západe. Aj ľudskú prácu máme lacnejšiu než na Západe. A ľudia robia pre zahraničné firmy u nás za mzdy nižšie, než sú v zahraničí. Tak keď chcete zakázať predávať pôdu, tak zakážte predávať aj ľudskú prácu pod cenu. Ak je pôda živiteľka národa, tak ľudská práca je ešte dôležitejšou živiteľkou národa. Teraz sa zamyslite, čo je ľudskejšie, čo je sociálnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Zemanová.