12. schôdza

Pán poslanec Antal, povedali ste, že ste prekvapený z našich reakcií na predložený návrh novely ústavy. Ja musím povedať, že som prekvapený, že ste prekvapený, myslel som, že ste mali logicky očakávať, že budeme k tomu pristupovať kriticky a že to budeme vnímať ako zásah do vlastníckych práv a vytváranie priestoru pre ďalšiu šikanu zo strany štátu, ktorá sa v konečnom dôsledku negatívne premietne ako do poľnohospodárstva, tak do práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Je samozrejmé, že časť toho je čisto deklaratívna v tejto chvíli, ale neostane pri deklaráciách, je to vytváranie priestoru pre to, aby ten zásah do vlastníckych práv mohol byť reálny.
A podobne ako pán poslanec Gábor Gál, aj ja si myslím, že štát by síce nemal zasahovať do všetkých vecí, ale sú veci, do ktorých je úplne legitímne, keď štát zasahuje, a dokonca by som aj súhlasil s tým, že aj ochrana poľnohospodárskej pôdy je jednou z tých vecí, kde je legitímne, ak štát zasahuje. Otázkou akurát je, že pred čím tú poľnohospodársku pôdu máme chrániť? A v odpovedi na ňu sa zrejme nezhodneme. Lebo ja si myslím, že poľnohospodársku pôdu treba chrániť pred jej znehodnotením, nie pred cudzincami. Ak napríklad poľnohospodári z Maďarska chcú nadobudnúť a nadobudnú nejakú pôdu na južnom Slovensku, budú tam hospodáriť, budú tam zamestnávať našich ľudí a budú tam vyrábať potraviny, ja na tom nevidím absolútne nič zlé. Vy áno, pán poslanec Antal?

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Pán kolega Antal, vďaka za vystúpenie. Myslím, že ste charakterizoval veľmi dobrým spôsobom postoj vlastne strany MOST – HÍD k tejto otázke. Je to postoj, ktorý sa snaží konštruktívne prispieť k tomu, aby bola poľnohospodárska pôda čo najlepšie chránená. Samozrejme, ja sa absolútne stotožňujem aj s tým, a to osobitne pokladám za dôležité ako právnik, že je potrebné vlastne v rámci toho ďalšieho postupu ešte vidieť ten vykonávací predpis, ktorý vlastne by tie ustanovenia, ktoré majú nutne, samozrejme, istú mieru zovšeobecnosti, pretože sa jedná o ústavný text, precizujú a uvádzajú do života.
Je tých problémov, o ktorých budeme ešte musieť hovoriť, je ich, samozrejme, veľmi veľa, pretože tá zmena napríklad, ktorá sa navrhuje v tom čl. 2 v druhom odseku, vypustenie toho slova „právnických osôb“, a teda že iba určené osoby by tam mali byť, tak to je dosť vážny zásah do samotného systému a bude potrebovať ozrejmenie.
Ďalšia vec, ktorá nám vlastne stále otvára isté otázky, je snaha o - v definícii 44 štvrtého odseku článku - podporu vidieckeho charakteru života. Čo je vidiecky charakter života a prečo vidiecky charakter života v ústave? S tým, priznám sa, napríklad mám tiež istý problém.
A potom rozlišovanie, používa sa pôda a používa sa poľnohospodárska pôda. Ja, priznám sa, nie som odborník v tejto oblasti, ale definícia, čo je vlastne pôda? Je to časť zemského povrchu, je to ornica, je to zemina, je to íl, je to piesok, je to štrk? Tu by bolo treba mať v tých pojmoch pomerne jasno, aby sme ich potom mohli používať v ústave.
Takže ja iba žiadam a prosím o to, aby sme dokázali tieto veci, ak ich chceme mať v ústave, mať ich aj presne špecifikované.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Antal, nech sa páči.

Ďakujem.
Pani kolegyňa Zemanová, ja sa nevyviňujem, sú však kompetencie každého, samosprávy aj štátnej správy. Obce, mestá možno prioritnejšie zaujíma zamestnanosť, dane, ktoré z toho vidia, avšak štát má reagovať tak, že nie tu postavíš, lebo máš starú fabriku niekde inde, tam sa má stavať a má usmerniť toho developera, ktorý si žiada vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Čiže ja by som to nehádzal, že teraz poslanci schvália územný plán, vybavené.
Pán poslanec Baránik, propagovať nefunkčný štát. Škoda na takéto niečo reagovať, jednak vy ste reagovali úplne na niekoho iného, aj to mimo, by som to tak nazval.
Pán kolega Fecko, možno si to prečítajú, tú zelenú správu, tých, čo to teraz bude zaujímať, lebo je to, fakt je to zaujímavé čítanie a odporúčam do druhého čítania tohto zákona, aby si to niekto prešiel, aspoň tie grafy, ono to stačí možno tie grafy si pozrieť.
Pán kolega Dostál, ale tu sa nič o vlastníckom práve zatiaľ nehovorí a ja vravím to, že chceme počuť názor predkladateľa, akým spôsobom má byť práve upravené toto vlastnícke právo. A položili ste mi otázku, či vidím v tom problém, že niekto skúpi pôdu na južnom Slovensku a bude tam vyrábať cudzinec. Áno, vidím v tom problém, priama odpoveď. A to z jednoduchého dôvodu, že tie potraviny, ktoré sa tam dopestujú, skončia niekde inde a súvisí to práve s tou potravinovou bezpečnosťou štátu, ktorá pravdaže v súčasnej dobe nie je potrebná, by som to tak povedal, alebo teda nie je prioritná, ale raz môže byť prioritná a potom bude asi problém.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, ja som pozitívne prekvapená a milo teda touto diskusiou, pretože tá veľa naznačila aj pre naše ďalšie kroky. Ja vám chcem len povedať pár viet.
Tento návrh zákona, samozrejme, nepadol nám z neba, hej, toto je výsledok dlhých intenzívnych rokovaní so zástupcami vidieckej platformy, s predstaviteľmi agrárnej obce, s legislatívcami z ministerstva pôdohospodárstva a, samozrejme, s našimi kolegami poslancami. Z týchto rokovaní vlastne vyšla požiadavka ochrániť slovenskú pôdu práve ústavným zákonom, ktorý, ako som na začiatku v tej predkladanej správe, alebo teda v tom úvodnom mojom slove povedala, že je to akýsi rámcový zákon a po ňom budú nasledovať tie osobitné zákony, po ktorých teraz voláte. Ja to úplne chápem a tak to v podstate aj bude.
Len musím aj to povedať, že už v tých osobitných zákonoch sa budú riešiť tie konkrétne veci a problematické veci, na ktoré sa aj teraz pýtate. Budú sa riešiť tak, že môžeme ich uviesť do tohto pléna až vtedy, keď naozaj budeme dohodnutí naprieč politickým spektrom, aby skutočne aj nadobudli svoju účinnosť, a dopredu o nich hovoriť, musíte uznať aj vy, že by bolo troška na škodu veci. Lebo práve tým špekulantom, ktorí nám tú našu slovenskú pôdu skupujú a chcú naďalej skupovať, by sme im nahrali na smeč a to sme práve nechceli.
Ja by som chcela povedať ešte tak konkrétnejšie, alebo teda aj poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Feckovi, nielen za ten pekný historický pohľad na pôdu a jej vlastníctvo, čo naozaj bolo pre mnohých veľmi poučné, ale najmä preto, že ako opozičný poslanec sa neobával vyjadriť podporu ústavnému zákonu, ktorý predkladám za Slovenskú národnú stranu. A ako som si všimla, tak nebol jediný, za čo teda veľmi pekne ďakujem.
V podstate chcela by som ešte povedať jednu vetu pani poslankyni Zemanovej, zarazila ma jej otázka, alebo teda zároveň si aj odpovedala, že či je dôležité, kto vlastní pôdu. Áno, pani kolegyňa, je dôležité, kto vlastní pôdu, podľa mňa je to dôležité, kto vlastní pôdu na Slovensku.
Čo sa týka poznámky vidieckeho spôsobu života alebo potravinovej bezpečnosti, práve to sú tie veci, na ktoré bude potom reagovať ten osobitný zákon alebo ďalšie osobitné zákony.
A čo sa týka poslancov, kolegov poslancov z SaS, viete, ja vám to ani nezazlievam, ani to nebudem nejako komentovať, vaše vyjadrenia vašej liberálnej strany, ktorej podľa mňa téma ochrany pôdy zjavne nehovorí nič. Ale čo sa týka tej definície potravinovej bezpečnosti, mali ste tu výklad priam ako z encyklopédie, ale ja si myslím, že pojem potravinová bezpečnosť, dnes ovláda tento pojem aj stredoškolák, čiže neverím tomu, že neviete, čo je potravinová bezpečnosť. Ale chcem povedať, že, áno, súhlasím, sme súčasťou Európskej únie, ale otázka potravinovej bezpečnosti podľa mňa je naším národným záujmom a je našou povinnosťou zachovať a udržať potravinovú bezpečnosť na Slovensku.
Ja by som úplne na záver teda chcela poďakovať všetkým diskutujúcim, aj všetkým tým, ktorí teda pozorne počúvali tento náš návrh ústavného zákona, a teda je zrejmé po tejto diskusii, že predložená téma ústavného zákona na ochranu slovenskej pôdy je veľmi vážna a citlivá, ale väčšina z nás si podľa mňa uvedomuje, aké je dôležité ústavný zákon prijať. Samozrejme, že vítam vašu iniciatívu, od kolegov z iných politických strán, čo sa týka legislatívneho vyprecizovania jednotlivých ustanovení v zákone, a ja si myslím, že je to veľmi pozitívny signál, a verím teda tomu, že zákon, ktorý som dnes, alebo návrh zákona, ktorý som dnes predložila, nájde si u vás podporu, za čo vopred ďakujem.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o, bol som požiadaný pánom poslancom Rašim, že pre neodkladné osobné dôvody a je aj predpoklad, že by sme dnes ešte možno medzi jednou a druhou mohli prerokovať zákon o meste Košice, že či je všeobecný súhlas, že by sme to preložili na 7. 2. po štrnástej po pevnom bode pani poslankyne Nicholsonovej. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Gábora Gála, Pétra Vörösa, Eleméra Jakaba a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 353. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 371.
Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol. Počkáme, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Na začiatok ešte, ako pristúpim k predstaveniu a odôvodneniu svojho návrhu, musím ale prečítať § 76 rokovacieho poriadku, a to poslednú vetu, lebo tu došlo k nejakému nedorozumeniu a my právnici máme takú chybu, že tie zákony čítame od začiatku až do konca, že kto môže predniesť návrh zákona. A návrh zákona síce prednesie navrhovateľ, ale ak ide o návrh výborov alebo skupinu poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a keď ide o návrh zákona poslanca, navrhujúci poslanec. Čiže nie hociktorý z navrhovateľov, ale ten navrhovateľ, kto je splnomocnený. A to splnomocnenie dávame, keď dávame zákon do podateľne. Keď niekto na tom niečo chce zmeniť, samozrejme, musí zmeniť toto splnomocnenie. Takže toľko len na to, že máme tu určité poriadky s rokovacím poriadkom zavádzať tak, aby sme čítali zákony, nielen ten paragraf, ktorý sa nám hodí, ale všetky paragrafy, ktoré sa dotýkajú tej danej problematiky.
Prejdem veľmi rýchlo k nami navrhovanému návrhu, ktorý je veľmi jednoduchý. Prvým bodom teraz, ktorý odôvodňujem, je návrh novely Civilného sporového poriadku. Stalo sa totiž to, že keď sme prijímali nové tri kódexy, tak starý Občiansky súdny poriadok si pamätal túto právnu úpravu, ktorú teraz navrhujeme. Vtedy sa nedalo docieliť to, aby tá úprava, ktorá tu bola niekoľko desaťročí, zostala. Argumentmi sme vtedy predkladateľa alebo skôr autora nepresvedčili o tom, že táto úprava by mala zostať, tak vtedy sme nepochodili. Využívame túto možnosť, že teraz sme dostali, ako proste dostalo sa nám pochopenia, že táto úprava je dôležitá. Jednak, že sme zaviazaní k tomu medzinárodnými zmluvami, ktoré sme ratifikovali, jednak toto dlžíme aj našim občanom, ktorí majú inú materinskú reč ako slovenskú. Ide o jednoduchú vec, že ak je písomné podanie alebo dôkaz v regionálnom jazyku alebo v menšinovom jazyku, podľa medzinárodnej zmluvy preklad zabezpečí súd.
Toľko celý ten návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi. Nech sa páči, pán poslanec.