12. schôdza

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali, a tie faktické poznámky boli poväčšinou pozitívne.
Ale poďme. Pani poslankyňa Gaborčáková, inštitút minimálnej mzdy je tu práveže na to, aby vytváral tlak na to, aby rástli aj priemerné mzdy. Aspoň u nás na západnom Slovensku to tak je. (Reakcia z pléna.) Súhlasím, ja nemám taký dobrý prehľad, čo sa deje na východnom Slovensku, ale práveže naozaj inštitút minimálnej mzdy vytvára tlak na rast miezd. A minule som navštívil viaceré fabriky v okrese Zlaté Moravce a veľmi pozitívny ohlas je, že nikto tam nepracuje za minimálnu mzdu, čo ma veľmi teší. To znamená, že minimálna mzda je len tá hranica, pod ktorú by sme nemali dovoliť, aby niekto na Slovensku zarábal.
Pán poslanec Pčolinský, veľmi dobre ste povedali, že je to dobrý kompromis, dobrý kompromis, nie je to ani to najmenej, ani to naviac, tie voľné nedele, ale je to niekde nejaký stred. A to, čo ste spomínali o krajinách ako Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, no, musím skonštatovať, že nadnárodné spoločnosti, ktoré hlavne majú v rukách veľké obchody, veľké obchodné strediská, si v tých štátoch určite nedovoľujú to, čo si dovolia u nás. Ale to bola chyba hneď po vzniku Slovenskej republiky, že legislatíva im to umožnila.
Čo sa týka viacerých otázok na to, že prečo v tom minulom období mali sme 81 hlasov, no, viete, niektoré zákony sme práveže nemohli prijímať preto, lebo by sme boli obviňovaní, že je to tvrdý diktát a vláda jednej strany a niektorí opoziční politici by už len zvolávali tlačovky.
Pani Verešová, filozofia, buď chceme motivovať ľudí, aby pracovali v sobotu a v nedeľu, alebo, práve naopak, chceme ich motivovať, aby nepracovali v sobotu a nedeľu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne zopár slovami vyjadriť podporu tomuto zákonu, ktorý spoločne s Janom Podmanickým a ďalšími kolegami predkladáme a predkladáme ho, teda určite ja, ale predkladáme ho, verím, ako ľavičiari. A zaznel tu od Edity Pfundtner, že niekto tu vyznáva konzervatívne hodnoty, a ja súhlasím s tým, že mnohí konzervatívni kolegovia podporujú tento zákon práve kvôli tomu svojmu konzervativizmu, a ja im to neberiem, ale ja osobne podporujem tento zákon nie kvôli konzervativizmu, ja nie som konzervatívec. Ja som ľavičiar a mne ide o ľudí práce. Ide mi o ľudí práce a to je základná ľavicová socialistická hodnota: chrániť ľudí práce, pracujúcich ľudí.
Takisto vadí mi, že sú zneužívané často na práve tieto roboty ženy. Ďalšia veľmi významná socialistická téma, ochrana žien, ktoré by mali byť naozaj, mať možnosť byť so svojimi rodinami alebo inak tráviť čas, ako byť nútené svojimi zamestnávateľmi, aby pracovali aj počas sviatkov v obchodoch. Čiže z tohto hľadiska to by som nepovedal, že to je rozpor konzervatívcov a liberálov v otázkach etiky a kultúry, ale je to rozpor liberálov alebo neoliberálov a socialistov v oblasti ekonomiky. A, áno, socialisti alebo ľavičiari chcú, aby tu bolo viacej ochrany práce, aby tu bolo viacej ochrany žien a aby tu bol zároveň aj istý tlak na to, aby sme nepodliehali tomu komerčnému konzumnému spôsobu života, ktorý ničí nielen naše životy, ale de facto celý spoločenský systém obetúva na piedestál trhovým hodnotám. A to je niečo, čo považujem za nesprávne.
Zazneli tu argumenty, ktoré sú namieste, a ja som rád, že tá debata je kultivovaná a že viac-menej každý tento návrh podporuje, hádam s výnimkou možno fanatických neoliberálov, ktorí tu dnes neprišli, a veľmi sa tomu teším, pretože tá diskusia je naozaj civilizovanejšia. Bavíme sa o tom, ako ešte viac pomôcť ľuďom, a to je niečo, čo, samozrejme, je legitímne, tu vidím iba rozdiel perspektívy medzi vládnymi poslancami alebo vládnymi politikmi a opozičnými. Opoziční, samozrejme, vždy budú kričať, že to chce niečo viac, že to chce niečo radikálnejšie a podobne, lebo nemajú v rukách tie nástroje, a tým pádom nemusia vyjednávať so všetkými záujmovými skupinami, ktoré sú v tej hre.
No choďte sa postaviť na tú tripartitu a povedať, že chcete zákaz nedieľ alebo zákaz práce v nedeľu. No tí zamestnávatelia vás vyženú z tých dverí. A, samozrejme, môžte takýmto spôsobom fungovať dlhodobo, že budete napriek istým požiadavkám presadzovať hlava-nehlava, čo len chcete. Ja som inak jeden z tých, ktorý by tento revolučný prístup niekedy aj uvítal, ale nemám pocit, že by ste to práve vy robili v čase, keď ste tú možnosť mali, ako bol pán poslanec Matovič a Viskupič, keď boli v čase Radičovej vlády poslancami vládnej koalície a mali v rukách veľmi veľa moci, nejako ju moc nevyužili. Čiže trošku skúsme sa zamyslieť nad tým, čo je v možnostiach vládnych poslancov.
Ja som veľmi rád, že na tomto návrhu je dohoda, dohoda tripartity, a to je ďalšia z významných hodnôt sociálnej demokracie, snažiť sa o istý druh korporativizmu, sociálneho korporativizmu, dohodnúť sa naprieč odborármi, zamestnávateľmi a ďalšími záujmovými skupinami, týkajúcich sa ekonomických vecí, a potom s týmto návrhom prísť. Nerobiť to anarchisticky, to znamená, nerobiť to bez toho, aby sme nepoznali názory všetkých záujmových skupín. A ja som veľmi potešený, ja, samozrejme, budem vždy obhajovať záujmy odborárov a ľudí práce, ale som potešený, že aj zamestnávatelia súhlasia s výnimkou možno niektorých reťazcov, ale aj tie reťazce hovoria, že pokiaľ sa to zakáže všetkým, im to bude len vyhovovať, lebo pokiaľ by sa to zakázalo iba niektorým, tí ostatní by túto konkurenčnú výhodu mohli využívať a opäť by sa to celé rozpadlo.
Čiže pokiaľ to zakážeme všetkým reťazcom, a naozaj bavíme sa o reťazcoch, bavíme sa o nadnárodných korporáciách, nebavíme sa tu o nejakých potravinách v dedine, o nejakej rodinnej firme, kde si to tí živnostníci môžu ďalej predávať, bavíme sa o tom, že v ten deň nemôžme dať prácu žiadnemu zamestnancovi, to je ten rozdiel. Ja si nemyslím, že akcionár Tesca teraz pôjde za tú kasu do Tesca v Bratislave, aby si za to sadol a predával, ale keby to chcel spraviť, tak v zásade môže, mám pocit, lebo ide o to, aby sme nedávali prácu, nedávali možnosť pracovať a dať, zadávať prácu zamestnávateľom počas sviatkov. Čiže z tohto hľadiska mám z toho veľmi dobrý pocit.
Viete, ten argument, klasický argument neoliberálov je, že načo to regulovať. Však tí ľudia si môžu slobodne zvoliť, či budú pracovať, alebo nie, môžu si slobodne povedať, či pôjdu do práce na Vianoce, alebo nie, načo to regulovať? To bude argumentom neoliberálov. Takto isto môžme argumentovať aj z hľadiska 8-hodinového pracovného času, aj z hľadiska detskej práce, aj z hľadiska ďalších vymožeností, ktoré sme po ťažkých sociálnych zápasoch vybojovali v civilizovanej Európe a v ďalších civilizovaných častiach sveta. Ja mám pocit, že tohto by sme sa nemali vzdávať, a myslím, že na tom sa zhodneme, že isté hranice musí mať každá dohoda, pretože tá dohoda nie je medzi dvoma rovnocennými partnermi, to si uvedomme. Zamestnávateľ a zamestnanec nie je v tej dohode rovnocenným partnerom. Hlavne pri tých nízkopríjmových zamestnancoch, to sú ľudia, ktorí sú často tak zúfalí, že sú schopní a ochotní zobrať akúkoľvek prácu, aj otrockú prácu. Prečo pracujú deti 4-5-ročné v Bolívii? Lebo inak by pomreli od hladu. A toto sú situácie, ktoré, samozrejme, zamestnávatelia radi využijú, aj na Slovensku, áno, keď sa ti nepáči, choď, tam sú dvere. Vyriešené.
Preto my chceme apelovať na posilňovanie štátnej regulácie práve týchto vecí, na posilňovanie odborov, na posilňovanie minimálnej mzdy, na posilňovanie sociálnych práv zamestnancov a toto je jeden zo spôsobov. Samozrejme, že to nevyrieši všetko a hovoríte správne, na Slovensku sú nízke mzdy. Poďme robiť všetko pre to a snažíme sa, aj keď nemáme zázračnú paličku, snažíme sa, aby tu bol ekonomický rast - a je tu ekonomický rast, aby sme zvyšovali minimálnu mzdu - a zvyšujeme minimálnu mzdu, aby sme pomáhali sociálnymi právami zamestnancov a posilňovali odbory - robíme to ďaleko viac, ako to robila práve tá vláda, v ktorej sedel aj Matovič, resp. ktorú podporoval aj Matovič, aj Viskupič z vášho hnutia.
Čiže tu si všímajme tú úprimnosť tých slov. Ľavica na Slovensku nemôže robiť zázraky, ale snaží sa a robí ďaleko viac, ako robila pravica, ktorá dneska hovorí o tom, ako treba byť sociálnejší. Neverím im. Ja im neverím ani slovo. Oni sociálni sú len, kým sú v opozícii. Akonáhle prídu do vlády, tak koniec všetkého sociálneho.
Z hľadiska európskych modelov, ktoré poznáme a ktoré ako skôr odborník na európsku problematiku poznám, naozaj má viacej láka ten model, aký je v Rakúsku, Nemecku a v týchto kontinentálnych krajinách, ale aj v liberálnom Holandsku, kde je zakázaná práca v nedeľu alebo počas sviatkov. To znamená, toto sú naozaj vzory, ktoré sú mi sympatickejšie ako ten anglosaský štýl alebo tie vzory z tých banánových republík, kde naozaj je možné v tom Karibiku si zrejme ísť kúpiť kedykoľvek čokoľvek kdekoľvek, ale myslím si, že tento druh neoliberalizmu nie je ani súčasťou našich tradícií, ani súčasťou našich sociálnych predstáv o tom, ako majú byť chránené práva našich zamestnancov.
Čo sa týka sviatkov a tu je taká tá otázka, že ako je možné, že sa taký presvedčený ateista, ako som ja, spojí aj s veľmi presvedčenými katolíkmi, kresťanmi a náboženskými ľuďmi s veľmi silnou náboženskou vierou. Viete, preto, lebo je to pre mňa otázka práce, otázka ochrany práce. A sviatky, nech sa na ne pozerám zľava, sprava, ako sú Sviatok práce, Deň oslavy víťazstva na fašizmom alebo Slovenské národné povstanie, nemajú nič spoločné s náboženstvom a myslím si, že nikto tam nejaké náboženstvo necíti, takisto je to vznik Slovenskej republiky, Deň Ústavy a podobne, to sú sviatky, ktoré by sme si mali ctiť. Ja, samozrejme, si ctím aj tie sviatky, ktoré niektorí z vás považujú za náboženské, ale už tu bolo spomenuté Majom Kérym, no, Vianoce sú pre mňa sviatky rodiny, Veľká noc, nechcem nikoho uraziť, je pre mňa šibačka, ale veľmi si ju vážim, je to pre mňa tradícia, národná tradícia, spoločenská tradícia, ktorú naozaj vyznávam bez toho, aby som tam vnášal nejakú metafyziku. No a toto je podľa mňa typické pre mnohých ľudí, ktorí nie sú veriaci, a vôbec by som tu tento rozdiel nevidel medzi veriacimi a neveriacimi, medzi katolíkmi a ateistami. Ja tento zákon podporujem preto, že ochraňujem pracujúcich ľudí, a nie preto, že by som podporoval katolícku cirkev. Katolícka cirkev s týmto nemá čo do činenia.
A aby som tu ešte viac, túto myšlienku ešte viac podporil, tak to poviem na rovinu. Pokiaľ s týmto súhlasia odborári, ktorí sa k tomu vyjadrili veľmi, veľmi pozitívne a dokonca chcú, aby tá malá miera kompromisu, s ktorou sme prišli o tom Veľkonočnom pondelku, bola odstránená, ja som ochotný do toho ísť. Odstráňme to, áno, aby bol aj celý Veľkonočný pondelok zavretý. Toto chcú odborári, to je pre mňa sväté. Pre niekoho je možno sväté to, čo chce katolícka cirkev, nechám to na ňom. Pre mňa je naozaj sväté to, čo chcú odborári, lebo chcem, aby sme pomáhali ľuďom práce a oni najlepšie vedia, čo im pomôže. Oni to najlepšie vedia. Nie nejakí zbohatlíci.
Toľko z mojej strany. Nechcem naozaj predlžovať túto diskusiu, lebo vidím, že až na jedného neoliberála, ktorý pôjde po mne, asi každý s týmto návrhom súhlasí. Čiže ďakujem pekne za pozornosť a verím tomu, že táto vzácna chvíľa, kedy sa dokázala radikálna ľavica spojiť s konzervatívnou pravicou, sa ešte niekedy objaví.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Blaha, vy máte úžasnú schopnosť obrátiť akúkoľvek tému na otázky ideológie, to je naozaj neuveriteľné a obdivuhodné. Ono, viete, niekedy je menej viac, to je, ja som čakal, že k tomu pristúpite trošku vecne, ale toto bol, si pamätám, už neviem ktorá predstaviteľka vašej ideológie rozprávala na tlačovke takú básničku, že, "naša mládež, tys´ držiteľka rána" a takéto, mne to presne takto pripadalo. Prosím vás, že toto čo bolo? (Všetok text povedaný so smiechom.)
Ďakujem.

Ja by som chcel poďakovať pánovi predsedovi Blahovi, že v podstate aj z toho ideologického hľadiska vysvetlil svoj postoj k tomuto zákonu a že ho podporuje, pretože naozaj treba si uvedomiť, že tento zákon je predovšetkým pre ľudí. Pre ľudí práce a pomôcť naozaj predovšetkým tým mamičkám, aby sa mohli počas tých štátnych sviatkov venovať rodinám, deťom a tak ďalej.
A z tohto pohľadu aj chcem poďakovať všetkým svojim kolegom, ktorí nevnímajú túto novelu zákona ako, alebo tento zákon ako politický alebo ideologický boj, ale ktorí v ňom vnímajú ako predovšetkým pristúpenie k tomu, ako sa máme správať my zástupcovia verejnosti v Národnej rade k našim občanom. S úctou, s pokorou vytvárať podmienky pre to, aby si dokázali užiť ten voľný čas, pokiaľ možno vo vlastnom rodinnom kruhu.
Takže chcel by som poďakovať, naozaj k tej myšlienke práve, ktorú vysvetlil pán Blaha, že tento zákon alebo to nie je politický, že nie je ideologický, ale že je o ľuďoch a že treba takto vnímať aj tento návrh.

Ďakujem za slovo. Ja si, naopak, myslím, že pán Blaha naozaj potreboval zo seba dostať tie veci, že jednoducho to nepodporuje iba preto, lebo to dávajú oni ako vládna koalícia, ale že jednoducho má na to argumenty, a preto ja to rešpektujem, čo povedal.
Mňa veľmi potešilo, že povedal, že pre neho je aj také dôležité chrániť ženy. A dnes je Medzinárodný deň proti srdcovo-cievnym chorobám žien a každá žena by mala mať na sebe červené, takže mám červené. Na druhej strane chcem vyzvať možno pána kolegu, aby podporil aj druhý náš zákon, odchod žien do dôchodku, za každé dieťa, ktoré teda skončilo strednú školu, aby žena mohla odísť do dôchodku.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja teda oceňujem, čo povedal pán Blaha. Oceňujem jeho sociálne cítenie, ktoré, verím, že je úprimné a že sa dotkol, teda tak ako povedala pani Gaborčáková, aj teda práv žien. Okrem toho aj to, že spomenul tie Vianoce, že sú preňho sviatok rodiny, pretože naozaj pre kresťanov sú to kresťanské sviatky, ale pre mnohých, vlastne pre všetkých ostatných, asi pre každého človeka sú to aj sviatky rodiny, tie Vianoce. A ešte veľmi oceňujem aj to, on to povedal v jednej faktickej, predtým niektorej, že jednoducho nemôže byť konzum a peniaze nadradené nad človeka a nad rodinu. Toto by som chcela zvlášť oceniť. Ďakujem.

Nuž, asi sa na mňa nahneváte, pán poslanec, ale ja zase považujem toto vaše vystúpenie alebo vaše niektoré slová za farizejské. Pretože ak hovoríte o ľuďoch práce a zastupujete stranu SMER, ktorá hovorí o ťažko či tvrdo pracujúcom človeku, tak zároveň predsa to mala byť vaša téma, aby boli ochránení a podporení ľudia, ktorí pracujú počas soboty a nedele, teda počas víkendu, tak ako boli Zákonníkom práce chránení, a teda garantované v Zákonníku práce, že aj štátne sviatky, za štátne sviatky mali príplatok. To mala byť vaša téma, tu nejde o žiadne kupovanie, o žiadny biznis, ide o ochranu človeka, aby mal príplatok za prácu počas takých dní, ktoré nie sú bežnými dňami ako pondelok až piatok.
Bohužiaľ, ja vám nemôžem uveriť, ani keď hovoríte o ochrane žien, pretože keby to tak bolo, že tak myslíte na matky a na ženy, tak stopercentne nemôžete predsa prijať počas tejto schôdze tzv. jasličkový zákon, a teda by ste vypočuli všetky tie matky a všetkých tých rodičov, ktorí vás vyzývali, aby ste takýto zákon neprijali.

Pán poslanec Blaha, v závere svojho vystúpenia ste povedali, že nechcete predlžovať, táto formulácia nebola celkom presná. Vy nie že nechcete predlžovať, vy by ste ani nemohli predlžovať, lebo ste si schválili rokovací poriadok a vyčerpali ste si čas, ktorý vám rokovací poriadok umožňuje vystupovať, takže to je tá skutočná príčina. Verím, že keby nemali ste takéto obmedzenie alebo keby ste sa stihli prihlásiť písomne a nie ústne, tak by ste tu rozprávali ešte dlho, čo by bolo úplne legitímne, aj keď skoro s ničím z toho, čo ste hovorili, som nesúhlasil, ale parlament je na to, aby poslanci mohli vyjadrovať svoje názory a prezentovať ich, a teda je prirodzené, že poslanci majú rôzne a častokrát úplne protikladné názory. Takže je mi ľúto, že ste sa museli obmedziť na tých desať minút.

Ďakujem pekne, pán Dostál. Mne to ľúto nie je, ja som si popravde ani nevšimol, že už mi dochádza čas, vidíte, stačí to a je to absolútne prirodzené a netreba o tom špekulovať.
Pán kolega Pčolinský, vy máte úžasnú schopnosť akúkoľvek dostať tému do tej najprimitívnejšej krčmovej roviny. Ja som nemal vôbec v úmysle nejakým spôsobom sa vás dotýkať. To, že ste jednoduchší človek a že sa vám nepáčia trošku argumentačne silnejšie tézy, ale z vlastnej banálnosti, prosím vás, nerobte cnosť. To je také strašne trápne. Tak trošku sa tvárte aspoň, že ste intelektuálne zdatnejší, keď už teda s tým máte problém.
Čo sa týka paní kolegýň, ja ďakujem pekne za podporu a, samozrejme, všetky sociálne návrhy na ochranu žien podporujem. A jediný rozdiel je v tom, a to naznačovala aj pani kolegyňa Verešová, no, na jednej strane máte opozíciu, ktorá môže prísť s akýmikoľvek krásnymi, vznešenými návrhmi, na druhej strane máte vládu, ktorá to musí, samozrejme, pretaviť do praxe, baviť sa s ďalšími záujmovými skupinami, snažiť sa nájsť zhodu naprieč politickým spektrom aj naprieč spoločenským spektrom atď. A toto sú dve veci. To je iba rozdiel ani nie cieľov, ale iba nástrojov, aké máme.
Ja v rovine cieľov som obhajcom demokratického socializmu, dobre to o mne viete, to znamená maximálna ochrana žien, maximálna ochrana pracujúcich, čo najviac rovnosti v spoločnosti a čo najmenej toho trhového, predátorského princípu, ale nie je to také jednoduché, ako si myslíte, hlavne nie, keď sme v takom globálnom nastavení, v akom sme. Čiže v tom sa neprieme. Pokiaľ prídu sociálne návrhy, s radosťou ich podporím, pokiaľ budú zrealizovateľné a pokiaľ nájdeme podporu naprieč politickým spektrom.
Ale ja som strašne rád, že tu máme zrazu toľkých ľavičiarov a socialistov aj v radoch opozície, pokiaľ to takto bude pokračovať, tak sa naozaj teším na revolúciu.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť k tomuto návrhu zákona, až pán poslanec Fecko ma primäl, aby som to rozhodnutie zmenil, keď tu pochválil ten návrh a pochvalne sa vyjadroval aj o tom, že ako to v tomto ohľade fungovalo v socializme. A teda asi keby som nevystúpil, tak sklamem ako kolegyňu Edit Pfundtner, ktorá, ktorá tu nezaregistrovala nejaké hlasy, ktoré by boli kritické, a teda asi nezaregistruje, lebo už tu nie je, ale určite aj kolegu Blahu, ktorý je taký nadšený, že koľko ľavičiarov a socialistov je nielen v koalícii, ale aj v opozícii, v tomto s ním musím súhlasiť, že je to tak, akurát že ja z toho nie som až taký nadšený. Skôr som z toho mierne zhrozený.
Pán poslanec Fecko tu hovoril, že však za socializmu tie obchody boli, boli v nedeľu zatvorené a v sobotu iba, iba doobeda otvorené a prežili sme. No, určite, prežiť sa dá, prežiť sa dá všetko. Vysvetlenie podľa neho je v tom, že, že vtedy to nebol až taký biznis. Áno, nebol to, nebol to biznis. Otázka je, či je to dobre alebo zle a kto na to nakoniec doplatil. Lebo výsledkom systému, v ktorom obchod nie je biznis, ale je vecou nejakej plánovanej ekonomiky, je predsa to, že je nedostatok tovaru, je zlá kvalita tovaru a je aj nedostatok príležitostí, aby si ľudia nakúpili v čase, keď to potrebujú a keď im to vyhovuje. Nemyslím si, že toto by mal byť systém, ktorým sa chceme inšpirovať a ku ktorému sa chceme vrátiť. A ja nevravím, že keď schválime tento návrh zákona, ktorý zakazuje maloobchodný predaj počas sviatkov, tak to bude, bude hneď socializmus, dokonca ani keby sme tie nedele schválili, tak to nebude, nebude hneď socializmu, ale robíme krok smerom k socializmu. Tak ako ten krok smerom k socializmu spravíme, keď schválime novelu ústavy z dielne kolegov zo Slovenskej národnej strany, ktorá zase bude obmedzovať možnosť alebo vytvára podmienky pre obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami, a teda používam slovo socializmus nie v zmysle totalitný komunistický režim, ale, ale v zmysle socialistický spôsob správy vecí verejných, ktorý sa na biznis pozerá ako na niečo zlé.
Ale biznis je predsa niečo úplne normálne. Motivácia ľudí zarobiť je, je niečo úplne prirodzené a veľmi veľká časť vecí, ktoré robíme, robíme preto, aby sme zarobili, robíme to ako zamestnanci, robia to, robia to podnikatelia ako podnikatelia a v konečnom dôsledku to nepomáha iba im, ale pomáha to všetkým ľuďom, lebo tak to funguje v trhovej ekonomike, že keď sa ľudia snažia, aby zarobili, tak ponúkajú niečo druhým a tí druhí tiež z toho niečo majú. Samozrejme, že ľudia robia veci aj preto, že ich považujú za správne a venujú sa, venujú sa charite, ale zväčša to potom robia ako voľnočasové aktivity. Väčšina z nás, keď niečo robí, tak to robí ako pracovnú, keď robí pracovnú činnosť, tak to, tak to väčšinou nerobí z nejakých charitatívnych motívov, ale preto, že chce zarobiť, a je to legitímne, je to legitímne ako u zamestnancov, tak u podnikateľov. My týmto zákonom chceme opäť o niečo viac, my ako štát, teraz hovorím, alebo my ako zákonodarcovia chceme zasa o niečo viac hovoriť ľuďom do toho, čo by mali robiť, kedy by to mali robiť, ako by to mali robiť.
Ja, asi v tomto zasa ďalšia vec, v ktorom súhlasím s kolegom poslancom Blahom zo SMER-u, že, že nie je to iba nejaké, nejaké také praktické opatrenie, lebo tak to praktické opatrenie by mohli urobiť zamestnávatelia a obchodné reťazce. Je to, je to vec nejakého filozofického pohľadu na fungovanie štátu a na to, aké majú byť zákony a ako hlboko majú zasahovať do toho, čo ľudia robia a čo, akým spôsobom sú upravené vzťahy medzi nimi. Ja viem, že socialistom vyhovuje, keď je trh práce nepružný, keď je tam veľa regulácií, a ono to často vyzerá tak, že je to práve v záujme zamestnancov, že je to ochrana tých zamestnancov pred tými zlými zamestnávateľmi. Zákonník práce, minimálna mzda, čím viac regulácií, čím viac obmedzení, tým lepšie. Ja súhlasím, že istá miera zasahovania štátu do tejto sféry je úplne legitímna, ale keď sa to preženie, tak to už začína škodiť. To, čo môže byť ochranou alebo vnímané na prvý pohľad ako ochrana zamestnancov, je napríklad prekážka tomu, aby niektorí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, sa zamestnali, našli si, našli si prácu, lebo keď je, keď je komplikované napríklad prepúšťanie, tak si, tak si podnikatelia dávajú oveľa väčší pozor, aby nadväzovali, nadväzovali pracovný, pracovný pomer. A v konečnom dôsledku regulácie vedú k spomaleniu výkonnosti ekonomiky, k nižšiemu rastu, a teda možno nie priamo a tak, že by to bolo viditeľné, ale tak nepriamo, ale reálne poškodzujú aj samotných ľudí, aj samotných zamestnancov napríklad tým, že v priebehu času budú mať nižšie príjmy, ako by mohli mať, keby takéto zbytočné regulácie neexistovali.
Pán poslanec Blaha hovoril o tom, že, že toto nie je vec, kde by sa stretali liberáli a konzervatívci v nejakých etických otázkach, ale je to vec, kde sa odohráva stret socialistov a liberálov, aj s tým do istej miery možno súhlasiť. Časť konzervatívcov, povedzme z OĽANO, SME RODINA, sa v tomto spore prikláňa na stranu socialistov. Ja ako predseda Občianskej konzervatívnej strany by som za občianskych konzervatívcov chcel povedať, že my sme v tomto spolu s liberálmi, pretože sme na strane väčšej slobody, menších regulácií a nie je to, nie je to vôbec a nie je to vôbec domiešané, je to, je to úplne, úplne prirodzené.
A na záver by som teda chcel povedať, a opäť nadviažem na kolegu Blahu, lebo je to taký postreh, ktorý mám z dnešného dňa a z poslaneckých návrhov, ktoré nás približujú k socializmu, je, že hoci sa na začiatku zdalo, že táto vláda bude menej ľavicová, ako bola tá predchádzajúca, lebo okrem ľavicového SMER-u sú v ňom (pozn. red.: „v nej“) aj ďalšie dve strany, ktoré aspoň deklaratívne sa nijako k ľavici nehlásia, teda MOST – HÍD a Slovenská národná strana, SIEŤ teraz nechajme bokom, tak, tak ten výsledok môže byť, naopak, úplne opačný, že keď táto vláda bude končiť, tak bude oveľa socialistickejšie vyzerať naša krajina a naše zákony, ako ten posun nastal počas prvej Ficovej vlády, keď tu socialisti vládli sami. A je to, je to práve vďaka tomu, že tých socialistov a ľavičiarov je tu oveľa viac, ako by sa mohlo zdať iba na základe, na základe nejakých deklarovaných orientácií politických strán.
Ďakujem za pozornosť.