12. schôdza

Ďakujem pekne, pán Dostál. Mne to ľúto nie je, ja som si popravde ani nevšimol, že už mi dochádza čas, vidíte, stačí to a je to absolútne prirodzené a netreba o tom špekulovať.
Pán kolega Pčolinský, vy máte úžasnú schopnosť akúkoľvek dostať tému do tej najprimitívnejšej krčmovej roviny. Ja som nemal vôbec v úmysle nejakým spôsobom sa vás dotýkať. To, že ste jednoduchší človek a že sa vám nepáčia trošku argumentačne silnejšie tézy, ale z vlastnej banálnosti, prosím vás, nerobte cnosť. To je také strašne trápne. Tak trošku sa tvárte aspoň, že ste intelektuálne zdatnejší, keď už teda s tým máte problém.
Čo sa týka paní kolegýň, ja ďakujem pekne za podporu a, samozrejme, všetky sociálne návrhy na ochranu žien podporujem. A jediný rozdiel je v tom, a to naznačovala aj pani kolegyňa Verešová, no, na jednej strane máte opozíciu, ktorá môže prísť s akýmikoľvek krásnymi, vznešenými návrhmi, na druhej strane máte vládu, ktorá to musí, samozrejme, pretaviť do praxe, baviť sa s ďalšími záujmovými skupinami, snažiť sa nájsť zhodu naprieč politickým spektrom aj naprieč spoločenským spektrom atď. A toto sú dve veci. To je iba rozdiel ani nie cieľov, ale iba nástrojov, aké máme.
Ja v rovine cieľov som obhajcom demokratického socializmu, dobre to o mne viete, to znamená maximálna ochrana žien, maximálna ochrana pracujúcich, čo najviac rovnosti v spoločnosti a čo najmenej toho trhového, predátorského princípu, ale nie je to také jednoduché, ako si myslíte, hlavne nie, keď sme v takom globálnom nastavení, v akom sme. Čiže v tom sa neprieme. Pokiaľ prídu sociálne návrhy, s radosťou ich podporím, pokiaľ budú zrealizovateľné a pokiaľ nájdeme podporu naprieč politickým spektrom.
Ale ja som strašne rád, že tu máme zrazu toľkých ľavičiarov a socialistov aj v radoch opozície, pokiaľ to takto bude pokračovať, tak sa naozaj teším na revolúciu.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

No, to by nám ešte chýbalo.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť k tomuto návrhu zákona, až pán poslanec Fecko ma primäl, aby som to rozhodnutie zmenil, keď tu pochválil ten návrh a pochvalne sa vyjadroval aj o tom, že ako to v tomto ohľade fungovalo v socializme. A teda asi keby som nevystúpil, tak sklamem ako kolegyňu Edit Pfundtner, ktorá, ktorá tu nezaregistrovala nejaké hlasy, ktoré by boli kritické, a teda asi nezaregistruje, lebo už tu nie je, ale určite aj kolegu Blahu, ktorý je taký nadšený, že koľko ľavičiarov a socialistov je nielen v koalícii, ale aj v opozícii, v tomto s ním musím súhlasiť, že je to tak, akurát že ja z toho nie som až taký nadšený. Skôr som z toho mierne zhrozený.
Pán poslanec Fecko tu hovoril, že však za socializmu tie obchody boli, boli v nedeľu zatvorené a v sobotu iba, iba doobeda otvorené a prežili sme. No, určite, prežiť sa dá, prežiť sa dá všetko. Vysvetlenie podľa neho je v tom, že, že vtedy to nebol až taký biznis. Áno, nebol to, nebol to biznis. Otázka je, či je to dobre alebo zle a kto na to nakoniec doplatil. Lebo výsledkom systému, v ktorom obchod nie je biznis, ale je vecou nejakej plánovanej ekonomiky, je predsa to, že je nedostatok tovaru, je zlá kvalita tovaru a je aj nedostatok príležitostí, aby si ľudia nakúpili v čase, keď to potrebujú a keď im to vyhovuje. Nemyslím si, že toto by mal byť systém, ktorým sa chceme inšpirovať a ku ktorému sa chceme vrátiť. A ja nevravím, že keď schválime tento návrh zákona, ktorý zakazuje maloobchodný predaj počas sviatkov, tak to bude, bude hneď socializmus, dokonca ani keby sme tie nedele schválili, tak to nebude, nebude hneď socializmu, ale robíme krok smerom k socializmu. Tak ako ten krok smerom k socializmu spravíme, keď schválime novelu ústavy z dielne kolegov zo Slovenskej národnej strany, ktorá zase bude obmedzovať možnosť alebo vytvára podmienky pre obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami, a teda používam slovo socializmus nie v zmysle totalitný komunistický režim, ale, ale v zmysle socialistický spôsob správy vecí verejných, ktorý sa na biznis pozerá ako na niečo zlé.
Ale biznis je predsa niečo úplne normálne. Motivácia ľudí zarobiť je, je niečo úplne prirodzené a veľmi veľká časť vecí, ktoré robíme, robíme preto, aby sme zarobili, robíme to ako zamestnanci, robia to, robia to podnikatelia ako podnikatelia a v konečnom dôsledku to nepomáha iba im, ale pomáha to všetkým ľuďom, lebo tak to funguje v trhovej ekonomike, že keď sa ľudia snažia, aby zarobili, tak ponúkajú niečo druhým a tí druhí tiež z toho niečo majú. Samozrejme, že ľudia robia veci aj preto, že ich považujú za správne a venujú sa, venujú sa charite, ale zväčša to potom robia ako voľnočasové aktivity. Väčšina z nás, keď niečo robí, tak to robí ako pracovnú, keď robí pracovnú činnosť, tak to, tak to väčšinou nerobí z nejakých charitatívnych motívov, ale preto, že chce zarobiť, a je to legitímne, je to legitímne ako u zamestnancov, tak u podnikateľov. My týmto zákonom chceme opäť o niečo viac, my ako štát, teraz hovorím, alebo my ako zákonodarcovia chceme zasa o niečo viac hovoriť ľuďom do toho, čo by mali robiť, kedy by to mali robiť, ako by to mali robiť.
Ja, asi v tomto zasa ďalšia vec, v ktorom súhlasím s kolegom poslancom Blahom zo SMER-u, že, že nie je to iba nejaké, nejaké také praktické opatrenie, lebo tak to praktické opatrenie by mohli urobiť zamestnávatelia a obchodné reťazce. Je to, je to vec nejakého filozofického pohľadu na fungovanie štátu a na to, aké majú byť zákony a ako hlboko majú zasahovať do toho, čo ľudia robia a čo, akým spôsobom sú upravené vzťahy medzi nimi. Ja viem, že socialistom vyhovuje, keď je trh práce nepružný, keď je tam veľa regulácií, a ono to často vyzerá tak, že je to práve v záujme zamestnancov, že je to ochrana tých zamestnancov pred tými zlými zamestnávateľmi. Zákonník práce, minimálna mzda, čím viac regulácií, čím viac obmedzení, tým lepšie. Ja súhlasím, že istá miera zasahovania štátu do tejto sféry je úplne legitímna, ale keď sa to preženie, tak to už začína škodiť. To, čo môže byť ochranou alebo vnímané na prvý pohľad ako ochrana zamestnancov, je napríklad prekážka tomu, aby niektorí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, sa zamestnali, našli si, našli si prácu, lebo keď je, keď je komplikované napríklad prepúšťanie, tak si, tak si podnikatelia dávajú oveľa väčší pozor, aby nadväzovali, nadväzovali pracovný, pracovný pomer. A v konečnom dôsledku regulácie vedú k spomaleniu výkonnosti ekonomiky, k nižšiemu rastu, a teda možno nie priamo a tak, že by to bolo viditeľné, ale tak nepriamo, ale reálne poškodzujú aj samotných ľudí, aj samotných zamestnancov napríklad tým, že v priebehu času budú mať nižšie príjmy, ako by mohli mať, keby takéto zbytočné regulácie neexistovali.
Pán poslanec Blaha hovoril o tom, že, že toto nie je vec, kde by sa stretali liberáli a konzervatívci v nejakých etických otázkach, ale je to vec, kde sa odohráva stret socialistov a liberálov, aj s tým do istej miery možno súhlasiť. Časť konzervatívcov, povedzme z OĽANO, SME RODINA, sa v tomto spore prikláňa na stranu socialistov. Ja ako predseda Občianskej konzervatívnej strany by som za občianskych konzervatívcov chcel povedať, že my sme v tomto spolu s liberálmi, pretože sme na strane väčšej slobody, menších regulácií a nie je to, nie je to vôbec a nie je to vôbec domiešané, je to, je to úplne, úplne prirodzené.
A na záver by som teda chcel povedať, a opäť nadviažem na kolegu Blahu, lebo je to taký postreh, ktorý mám z dnešného dňa a z poslaneckých návrhov, ktoré nás približujú k socializmu, je, že hoci sa na začiatku zdalo, že táto vláda bude menej ľavicová, ako bola tá predchádzajúca, lebo okrem ľavicového SMER-u sú v ňom (pozn. red.: „v nej“) aj ďalšie dve strany, ktoré aspoň deklaratívne sa nijako k ľavici nehlásia, teda MOST – HÍD a Slovenská národná strana, SIEŤ teraz nechajme bokom, tak, tak ten výsledok môže byť, naopak, úplne opačný, že keď táto vláda bude končiť, tak bude oveľa socialistickejšie vyzerať naša krajina a naše zákony, ako ten posun nastal počas prvej Ficovej vlády, keď tu socialisti vládli sami. A je to, je to práve vďaka tomu, že tých socialistov a ľavičiarov je tu oveľa viac, ako by sa mohlo zdať iba na základe, na základe nejakých deklarovaných orientácií politických strán.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána kolegu s faktickými jedenásti. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Mne by nevadilo, keby parlament zakázal pracovať napríklad cez sviatky alebo nedele, možno aj soboty, keby som za tým nevidel tie negatívne dopady. Dobre, keď zakážeme pracovať desať dní v roku, bude menej pracovných príležitostí, menej ľudia zarobia adekvátne desiatim dňom. Keby to bolo päť, nie je to taký dopad. Keby to bolo sto, ten dopad je katastrofálny. Ale desať dní, dvanásť dní, ako to chcete, neznamená nulový dopad, ten dopad bude nenulový. A teraz nie sme na tom tak ako Rakúsko alebo Nemecko, jednoducho od nás za 15 rokov odišlo 300-tisíc ľudí. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo by boli u nás otvorené obchody cez sviatky, odchádzajú za vyššími platmi a za tým, že na Západe je viac džobov. Čiže ak my budeme prijímať zákony, ktoré budú obmedzovať možnosť zarobiť si, tak ľudia sa budú naďalej presúvať, to je veľmi vážna vec.
Ja na rozdiel od vás neargumentujem ideologicky. Tie predkladateľské argumenty boli takmer všetky ideologické, lebo to bolo o ochrane rodiny, o ochrane ľudí. No tak dobre, keď teda chceme chrániť rodinu, tak ju chráňme aj v nedeľu, aj vo štvrtok, aj v piatok, aj v sobotu a to isté aj s ľuďmi. Ide o tú mieru. Nemám nič proti tomu, že máme nejaké sviatky. Samozrejme, že áno a nech sú to dni pokoja. Ale ide o tú mieru. Vy ju chcete posúvať a my to nechceme, lebo vidíme tie negatívne dopady.
Ešte mám poznámku k tomu, že nie je pravda, že ten počet ľudí bude nejakých 300-tisíc, alebo aj 200, ktorých sa to dotkne. Každopádne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, ja s vami súhlasím, že je to krok k socializmu, krôčik, takýto malilinký krôčik. Ale áno, čo je malý krôčik pre mňa, to je veľký krok pre neoliberálov. Ale ja netuším, prečo by socializmus nemohol byť inšpiráciou v tom - že dáva ľuďom bývanie, školstvo, zdravotníctvo, prácu? V tom môže byť inšpiráciou. Nemôže byť inšpiráciou v tom, že potláča ľudské práva, pluralizmus, demokraciu. Ale, preboha, socializmu v tom zmysle ekonomickom, v tom zmysle, že dáva ľuďom potreby a napĺňa ich potreby, je aj vo Švédsku, je v Nórsku. A prečo by to nemalo byť, preboha, našou inšpiráciou? To musí byť našou inšpiráciou, napĺňať ľuďom potreby. To len sociopati môžu tvrdiť, že toto nemáme robiť. To je naša úloha demokratov, naša úloha štátu.
Keď hovoríte, že biznis, biznis nie je niečo zlé. Ale nikto netvrdí, že biznis je automaticky niečo zlé. Zlý je ten biznis, ktorý kolonizuje všetky spoločenské hodnoty. Trh nemôže stáť nad demokraciou, trh nemôže stáť nad rodinou, trh nemôže stáť nad sociálnymi právami, trh nemôže stáť nad všetkým. Toto je pointa, ktorú vy neoliberáli neviete pochopiť.
Vaša vízia je svet cudzincov, svet, kde sú čistí atomizovaní individualisti, ktorí myslia iba na seba, veľmi nerovný svet, v ktorom v konečnom dôsledku už vyhrávajú tí najbohatší, tie korporácie. A tie potom diktujú všetkým, čo majú robiť. A, áno, ja súhlasím s tým, čo hovoríte, my máme nieže právo, ale povinnosť diktovať týmto korporáciám a týmto bohatým ľuďom, ako sa majú správať na Slovensku, aby nevykorisťovali našich ľudí. Toto je naša povinnosť. Povinnosť, ktorú vnímajú podľa mňa nielen socialisti a konzervatívci, ale každý normálny človek. Ešte verím tomu, že aj pán Pčolinský, ktorý tak nemá rád všetky tieto ideologické označenia. Všetci okrem fanatických neoliberálov.
A, viete, keď sa oháňate slobodou - koho slobodou? Ja bojujem za slobodu tých predavačiek, za slobodu tých jednoduchých a nižšie zarábajúcich ľudí, tých slabých. To je sloboda, ktorá mňa zaujíma. To, že vy kopete za slobodu tých najsilnejších, to je váš problém.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Nie som ani komunistka, ani socialistka, v tom zmysle som kresťanka katolíčka. Ale chcem povedať, že mnohé veci, tu nejde o to, teraz socializmus alebo nesocializmus, ale v predchádzajúcom režime bolo mnoho vecí aj veľmi dobrých. Veď teraz sme v tomto zriadení, ktoré prišlo po ´89., zlikvidovali poľnohospodárstvo, zlikvidovali továrne, jednoducho pracovné príležitosti a vyrobili sme chudobu a hladové doliny. Jednoducho, čiže to, čo bolo dobré, malo sa nechať.
Zaujala ma, pán Dostál, tá vaša pripomienka o tom, že nekvalitné tovary. Naše normy v predchádzajúcom zriadení boli veľmi prísne na potraviny. Teraz ľudia jedia odpad, pretože si kupujú najlacnejšie veci v Lidloch a vo všelijakých obchodných reťazcoch, kde nosia oveľa, kde sa dovážajú oveľa nekvalitnejšie veci ako povedzme v Nemecku alebo v Rakúsku. Ľudia kupujú, vy možno o tom neviete, ale ľudia kupujú oblečenie a obutie, topánky na trhu u Vietnamcov, pretože si nemôžu dovoliť chodiť do kamenných obchodov a kupovať normálne veci.
Takže nerozprávajte o tom, že aké bolo všetko nekvalitné a teraz aké je kvalitné. Ja mám pocit skôr naopak, že je tu teraz strašne veľa šmejdu, strašne veľa odpadu, ktorý ľudia konzumujú, a mnoho iných vecí.
Ďakujem.

Pán poslanec Paška.