12. schôdza

Ďakujem pekne. Kolega Marosz, ten úvod bol dosť zvláštny, ten záver bol vylepšujúci, ale sumárne musím povedať, že takéto presúvanie zodpovednosti z príslušných orgánov, nakoniec ste ich spomenuli, inšpektorát práce, ktoré majú v popise práce boj s čiernym zamestnávaním, na konzumenta toho dodania, je skutočne byrokratickým nezmyslom roka. A ak v tej rečňovanke, ktorá sa povinne hovorí na konci návrhu, to znamená, že to má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak novela, ktorú predkladáme, má pozitívny vplyv na drobné víťazstvo zdravého rozumu. Pretože dovedené ad absurdum, samozrejme by ste mali, keď sadnete do taxíka, preverovať, či ten taxikár nie je čierny taxikár, lebo ste konzument a zamestnávate čierneho pracovníka. Nakoniec by ste pomaly mali skúmať, či v pôrodnici, kde vaša žena rodí, nepracuje náhodou, utierajúc dlážku v jej izbe, kde leží, upratovačka, ktorá je čierno zamestnaná. Samozrejme je to absurdný príklad, ktorý uvádzam. Ale absurdnosť tejto zákonnej úpravy je taká, že umožňuje jej absurdné argumenty.
To znamená, jednoducho sú tu ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony, to je dodávateľ toho pracovníka, sú tu štátne orgány, ktoré majú kontrolovať, bojovať proti čiernej práci, a z týchto prenášame ťarchu na ďalších ľudí. V konečnom dôsledku opäť sa vraciam k medicíne, v ktorej som v živote pracoval, by si mal pacient preverovať atestačné stupne toho, kto ho ošetruje, lebo ktohovie, či ten dotyčný je vôbec doktor, viď slávny prípad plastickej kliniky v Bratislave. To znamená, že na to sú všetko štruktúry, ktoré to majú v popise práce, nie konzument.

Pani poslankyňa Kiššová sa odhlásila z rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Osuský. Aj pán Osuský sa odhlásil z rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj veľmi často sa v doložke uvádza, že ide o zákon, ktorý má priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a niekedy je to len, len čisto formálne. A schválenie tohto návrhu zákona nepochybne bude mať, ako už povedal kolega Osuský, priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a tak trochu aj na zdravý rozum. Spor nie je o tom, či je v poriadku, keď sa nelegálne zamestnáva, alebo to nie je v poriadku. Samozrejme, že nie je to v poriadku, ak niekto porušuje tie zákazy, tak má byť primerane tomu postihnutý, ak to štátne orgány zistia. A štátne orgány sa majú starať o to, aby to zistili. Nemajú prenášať svoju prácu a svoju zodpovednosť na podnikateľov. Ale má byť postihnutý ten, kto ten zákaz nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnania porušuje.
Už teraz alebo už doteraz aj v minulosti poznal zákon výnimku z tohto všeobecného pravidla. A síce situáciu, keď od toho, kto ten zákaz porušil, nie je možné vymôcť tú pokutu, lebo trebárs ide o firmu, ktorá je, ktorá je už v likvidácii, alebo už z iných dôvodov to nie je možné, tak v tom prípade nastupuje zodpovednosť toho, kto od neho odobral tú prácu alebo služby, ale iba za predpokladu, že vedel o tom, že jeho dodávateľ zamestnáva nelegálne a že porušuje zákaz nelegálneho zamestnania. A tak je to v poriadku. V prípade, že nemôžeme vymôcť od toho, kto porušil, a vieme, že niekto z toho profitoval a vieme mu to preukázať, že o tom vedel, že, že ten dodávateľ nelegálne zamestnáva, tak v tom prípade vymáhame pokutu od neho.
Táto úprava je však odlišná a je odlišná práve v tom, že sa týka teda nie všetkých dodávok, ale niektorých. Týka sa, týka sa poskytnutia služby, alebo vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, a v tom prípade sa zavádza objektívna, alebo je zavedená objektívna zodpovednosť. Čiže odberateľ, ak jeho dodávateľ porušil zákaz nelegálnej práce, je objektívne zodpovedný, teda bez ohľadu na to, či to vedel, a dokonca aj bez ohľadu na to, či, či, či je alebo nie je možné vymôcť tú pokutu od toho, kto priamo ten zákaz porušil. Čiže ide o duplicitné pokutovanie a ide o pokutovanie aj tých podnikateľských subjektov, ktorí nevedeli, alebo sa im nepodarí preukázať, že vedeli, že bol porušený ten zákaz nelegálnej práce.
Práve z tohoto dôvodu navrhujeme uvedené ustanovenia, ktoré umožňujú duplicitné pokutovanie a pokutovanie bez ohľadu na to, či, či odberateľ vedel, že jeho dodávateľ nelegálne zamestnáva, vypustiť zo zákona. A práve preto sa stotožňujeme s hodnotením podnikateľskej verejnosti, ktorá tieto ustanovenia vníma ako byrokratický nezmysel roka 2016. A myslíme si, že je vhodné na prvej schôdzi v roku 2017 tento byrokratický nezmysel vypustiť zo zákona a zrušiť.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že neexistuje väčší argumentačný tlak, ak odborná verejnosť, podnikateľská verejnosť a zároveň aj ty tu v pléne parlamentu vyhlásiš jednu z ustanovení alebo legislatívnych zmien za byrokratický nezmysel roka. Všetky parametre, ktoré si spomenul, buď ty alebo kolegovia, ktorí ti podporili, jednoznačne svedčia o tom, že je to administratívny, byrokratický a podľa mňa aj hlúpy zásah do podnikateľskej slobody. A neexistuje preto z môjho pohľadu ani jeden argument, prečo by to malo tak zostať.
Preto za seba, možno aj za klub tento váš návrh podporujeme a dúfam, že sa tu nájde relevantná väčšina, ktorá toto jednoznačne z nášho právneho systému odstráni. Myslím si, že ak majú byť prijímané niektoré pravidlá s tlakom na zdravý rozum, tak tuná by mohla ísť celá politika bokom a zdravý rozum by mal jednoducho vyhrať, pretože nemôžme postihovať ľudí, ktorí za niektoré veci nemôžu. A tuná je to absolútne vidieť, že za to, akým spôsobom v tom rade subdodávok a dodávok je veľmi ťažko preskúmať, preto postihujeme iba toho, kto je za niečo zodpovedný. A tuná to jednoznačne vidieť, že niekto vymyslel úplne hlúpy byrokratický nezmysel.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ja určite nechcem zopakovať, čo už tu bolo povedané, lebo môžem s tým len úplne súhlasiť. Už len to samotné, že vyhralo súťaž byrokratického nezmyslu je, jednoznačne poukazuje na absurdnosť. A teda takisto, ako povedal kolega Viskupič, určite podporím tento návrh, pretože je veľmi dôležitý a treba to dať do poriadku a odstrániť. Takže vďaka.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať niekto stanovisko? Nie, ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 410, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 427.
Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 410.)

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý predkladám spolu s kolegyňami Zuzanou Zimenovou, Vierou Dubačovou a s Petrom Osuským. Návrh novely reaguje na mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Táto správa bola zverejnená na jeseň 2016 a následne bola predmetom rokovania Národnej rady na 11. schôdzi.
Návrh, aby plénum čo i len vzalo na vedomie správu, však nebol schválený. Rovnako neboli schválené naše doplňujúce návrhy, aby z tej správy boli vyvodené dôsledky a aby príslušné orgány prijali opatrenia na zastavenie porušovania základných práv a slobôd, ku ktorému podľa mimoriadnej správy dochádza na policajných staniciach.
Pripomínam, že mimoriadna správa sa zaoberala prieskumom, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia, ktorý bol uskutočnený v roku 2015. V rámci zmieneného prieskumu verejná ochrankyňa práv podľa mimoriadnej správy zistila nasledovné skutočnosti:
V policajných budovách ma polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Jedná sa zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútavanie osoby. Tieto priestory policajti bežne používajú na zatváranie a pripútanie fyzických osôb, považujú ich za bežnú súčasť policajného postupu. Zmienené priestory policajti nazývajú ako vyhradené priestory, miestnosti pre predvedené osoby alebo zadržiavacie miestnosti. Podľa policajtov ide o detenčné priestory určené na dočasné umiestnenie osôb s obmedzenou osobnou slobodou.
Obmedzenie osobnej slobody však môže vykonať polícia zaistením výlučne na základe dôvodov upravených v ustanoveniach zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 42 a následných tento zákon upravuje možnosť umiestniť zaistenú osobu do cely policajného zaistenia, ako aj podmienky umiestnenia do cely a podmienky vybavenia cely. Zákon neustanovuje žiadny iný spôsob umiestnenia osoby do iného uzavretého priestoru nachádzajúceho sa na policajnej stanici. Každé takéto konanie policajta znamená podľa verejnej ochrankyne práv prekročenie ústavou republiky vymedzených v kompetencii polície a teda svojvôľu.
Preto navrhujeme doplniť do zákona o Policajnom zbore ustanovenia, ktoré odporúča v mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv a ktoré majú za cieľ zabezpečiť, aby práva osôb, ktorých sloboda bola dočasne obmedzená, boli rešpektované a chránené a aby Policajný zbor postupoval výlučne spôsobom, ktorý je upravený v zákone, nie mimo jeho rámec.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi.