12. schôdza

31.1.2017 - 14.2.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.2.2017 o 9:57 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Podobne ako predrečníci chcem aj ja oceniť, že pán poslanec Klus otvoril tému municipalizácie, pretože táto téma je podľa môjho názoru dôležitejšia, keď sa bavíme o územnej samospráve, a je dôležitejšie, čo spravíme s obcami a s úrovňou samosprávy na úrovni obcí a miest, než povedzme tie debaty o zmene územného členenia alebo úvahy o možnom zrušení vyšších územných celkov. To by zrejme mal byť až druhý krok závislý od toho, akým spôsobom dokážeme uchopiť tému municipalizácie.
A tam treba povedať, že politikom sa veľmi do tej témy nechce. Dánsko je určite dobrý príklad, ale nemožno očakávať, že by 2 900 obcí s nadšením automaticky súhlasilo s tým, že zaniknú ako správne celky, pretože ak sa obec stane vyšší alebo súčasťou nejakého správneho celku, nejakej municipality, neznamená to, že musí prísť o svoju identitu, ľudia zabudnú, z akej obce pochádzajú. Ale keď sa bavíme o municipalizácii, bavíme sa o tom, akým spôsobom majú byť spravované veci verejné, aby to bolo efektívne, aby to nebolo predražené a aby mali obce, alebo teda municipality dostatok prostriedkov nielen na to, aby sa zaplatil plat starostu, odmeny poslancom a náklady na nejakú základnú prevádzku, ale aj na poskytovanie služieb, ktoré verejná správa poskytovať má.
Ja pokiaľ viem, tak ani ZMOS sa nebráni diskusii na túto tému. Asi nemožno očakávať, že ZMOS bude iniciátorom zlučovania obcí, ale v tomto prípade sú dôležití politici, aby už konečne nabrali odvahu, lebo doteraz to tak nevyzerá.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.2.2017 o 9:57 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. No, predtým som hovoril o balíku, ktorý sa týkal VÚC. A čo sa týka samotnej municipalizácie, ja to tu tvrdím už roky, je potrebné nastaviť pravidlá tak, aby samotné tie samosprávy mali motiváciu sa zlučovať. To znamená, aby so stále zväčšujúcim sa počtom obyvateľov, ktorý by bol ovládaný z jedného centra, by sa zlepšovali podmienky, čo sa týka ich komunikácie so štátom.
Pán kolega Fecko už tradične hovorí o tom, že je potrebné počúvať hlasy aj tých, ktorí sú v obciach nespokojní, čo na teoretickej úrovni môže byť pravda, ale ak by výsledkom malo byť ešte väčšie trieštenie a ešte väčší počet obcí, než máme, tak to bude znamenať ešte väčšiu smršť úradníkov a silnejšiu byrokratizáciu plošnú, než máme dnes.
Preto ja súhlasím, že musí existovať nejaké samourčujúce právo obyvateľov nejakého rohu alebo dedinky, alebo konca dediny, to dobre, to nech je. Ale systém má byť nastavený tak, aby opačne pôsobil na tých ľudí, aby mali čo najväčšiu motiváciu sa združovať do čo najväčších celkov. A municipalizácia fungujúca tak, že existuje nejaké centrum, v ktorom je aj zastupiteľstvo, aj úrady, ktoré obhospodarujú územie niekoľkých obcí, je prospešná pre nás všetkých. Je transparentnejšia, je efektívnejšia, a ak je dobre nastavená, tak stále sa v nej zohľadňuje aj princíp subsidiarity a rozhoduje sa tam, kde tí ľudia naozaj žijú. A toto podľa mňa v nadväznosti na to, čo hovoril kolega Klus, by sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.2.2017 o 9:59 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ja myslím, že na základe nich je vidieť, že táto téma je dôležitá a je potrebné ju v najbližšom možnom čase otvoriť. Snáď len pár slov k jednotlivým tým príspevkom.
Ako povedal Martin Poliačik, my musíme naozaj nastaviť tú motiváciu sa zlučovať do pozitívnej roviny. Ale na druhej strane zoberme si napríklad takú obec Príkra, najmenšiu obec na Slovensku, ktorej počet obyvateľov variuje medzi 5 až 10, tam už je nevyhnutnosťou, aby k tej municipalizácii došlo čo najrýchlejšie. Rovnako ako v prípade niekoľko desiatok obcí, kde jednoducho nemá kto kandidovať za starostu. Aj tam je úplne zrejmé, že tá municipalizácia už včera bola potrebná.
Ja to často glosujem aj mojim študentom ako taký nie celkom vydarený vtip, že pokiaľ si chcete vyskúšať, ako funguje obecná samospráva, tak v obci Príkra a v niektorých ďalších, najmä na severovýchode Slovenska, máte viac-menej istotu, že budete zvolení dokonca hneď aj do exekutívnej funkcie, len sa tam musíte včas stihnúť prisťahovať.
Čiže aj toto je jeden z problémov, ktorému tu nevyhnutne čelíme práve kvôli obrovskej fragmentácii, ktorú sme spomínali v jednotlivých príspevkoch. A vítam teda, že je tu ochota zapojiť sa do diskusie, a verím, že raz sa zapoja aj kolegovia z vládnej koalície a, samozrejme, ZMOS a ministerstvo vnútra.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.2.2017 o 10:01 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:02

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi záverečne vystúpiť k tomuto zákonu, ale, samozrejme, tak ako aj ostatní kolegovia predo mnou, vystúpiť aj k tomu celému balíku a zhrnúť.
Priznám sa, že nemyslím si, že je nevyhnutné opätovne sa vrátiť k všetkým detailom a obsahovým diskusiám, ktoré sme tu mali, prebiehali pomerne dlho, a ten, koho zaujímajú, si ich, samozrejme, jednak tu mohol byť, mohol pozerať, môže sa k nim aj vrátiť. To znamená, že namiesto nejakého hodinového zhrnutia, čo tu zaznelo, a povedzme aký je postoj mňa a mojej spolupredkladateľky k tomu, dovoľte mi skôr zareagovať na takých štyroch kľúčových bodoch.
V prvom rade chcem poďakovať. Chcem poďakovať celému plénu za to, že sme spoločne odhlasovali organizáciu tejto diskusie v tých 7 blokoch, tak ako sme to urobili. Spätne si myslím, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie v tom, že zároveň sa tá diskusia rozdelila tam, kde boli predsa len veľmi vecne iné otázky, a zároveň nebola rozbitá tak, aby znemožnila, by som povedal, účinnú diskusiu a zároveň podľa mňa trvala tá diskusia toľko, ako mala, nie dlhšie, ani kratšie. Takže chcem poďakovať plénu za to, že tento návrh schválilo.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kollárovi a pánovi poslancovi Krajniakovi za podporu tohto návrhu.
Chcem poďakovať ale aj ľuďom, niektorým poslancom, ktorí ten návrh nepodporujú. Chcem napríklad, aby som bol korektný, poďakovať pánovi poslancovi Kérymu a Faičovi zo SMER-u, ktorí hoci boli alebo sú proti tomuto návrhu, ak som správne pochopil ich vystúpenia, tak ich vystúpenia boli vecné. To znamená, že kritizovali to, čo na tom návrhu vnímali oni zo svojho pohľadu ako slabé, ale neboli ani agresívni, ani osobní, ani nejakým spôsobom nedeštruovali túto diskusiu.
Takisto chcem poďakovať pánovi poslancovi Budajovi, ktorý mal príspevok, povedal by som, a teraz myslím v podstate filozofického charakteru, kde naozaj možno do toho takého politického súboja vniesol, by som povedal, úvahu, ktorá nebola nutne ani na jednej, ani na druhej strane tej diskusie, ale skôr ukazovala, odkiaľ prichádzame a možno aj kam by sme, kam by sme mali ísť.
Chcem poďakovať viacerým poslancom strany SaS, ktorí diskutovali asi najaktívnejšie. Pánovi poslancovi Klusovi, pánovi poslancovi Ivanovi, Slobodovi, ale aj pani poslankyni Zemanovej, pánovi poslancovi Jurzycovi a Poliačikovi.
Osobitne chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, hoci ten je asi, povedal by som, takým jediným ostrým kritikom tohto návrhu z vecného hľadiska, ktoré som tu zaznamenal, ktorý naozaj si dal tú prácu, že sa voči nemu teda postavil vecne, nie osobne a zároveň veľmi kriticky. Myslím si, že v tej diskusii sme si tie vzájomné nesúhlasy vysvetlili. Obávam sa, že už ho asi nepresvedčím o pravde zrušenia VÚC, aj keď sa k tomu ešte o chvíľku vrátim. Ale cením si to, že bol celý čas veľmi, aj síce bol veľmi vášnivý, ale bol veľmi vecný.
Po týchto pozitívnych slovách dovoľte mi aj kriticky spomenúť najmä pána poslanca Číža, v menšej miere aj pánov poslancov Kvorku a Vaľovú, ktorí, naopak, naozaj pripomínali, ako sme tu im aj povedali, hokejových bitkárov, ktorých pošlú na ľad, aby sa pobili, aby teda zvrátili výsledok zápasu, aby to nevyzeralo tak, ako to vyzerať má.
Musím povedať, pán poslanec Číž nie je tu, ale to je naozaj jeho problém, keďže je toto verejná rozprava, a pokojne mu to poviem aj do očí, že pri téme, o ktorej on sám vyhlásil, že je to jeho téma, že sa tridsať rokov venuje otázkam verejnej správy, že toto je jeho, to, čo sa dneska tak módne nazýva core business, teda ten základ jeho práce, tak musím povedať, že tak agresívne, absolútne vecne prázdne a, doslova si dovolím povedať, osobne od veci vystúpenie som v tejto Národnej rade už dlho nepočul. Teraz nehovorím o sebe. Hovorím napríklad o tom, že veľkú časť svojho vystúpenia strávil útočením na pána poslanca Dostála a Občiansku konzervatívnu stranu, čo naozaj v súvislosti s touto debatou považujem nielen za neprimerané, ale za úplne zbytočné.
Musím to spomenúť aj popri tých pozitívach. Naozaj, ak máme ambíciu zlepšovať kvalitu rozpravy v tejto Národnej rade, mali by sme si povedať aj nielen tie pochvalné a ďakovné, aké tu zaznievajú možno posledných dvadsať minút, ale aj tie kritické. Napriek tomu stačilo a poďme k samotným VÚC.
No, čo táto rozprava ukázala? Dovoľte mi začať politicky a potom vecne. Politicky ukázala, že máme v tejto Národnej rade rôzne názory, to asi nikoho neprekvapí, ale čo je zaujímavejšie, je, že tie rôzne názory majú odlišné dôvody, ale aj odlišné následky a odlišnú prijateľnosť. Dovoľte mi to začať jednoduchým príkladom, Dostál verzus Kollár. Pán poslanec Kollár podporil tento návrh, aj povedal teda, že zaňho budú hlasovať, majú ho vo volebnom programe a zdá sa mu správny. Jednoduché, jasné stanovisko, konzistentné. Pán poslanec Dostál povedal, že tento návrh, s ním nesúhlasí a nepodporí ho. A teda na rozdiel od pána poslanca Dostála ja som teraz nerobil detailnú analýzu programov OKS za posledných pätnásť rokov, ale verím, že je konzistentné, ako ho poznám, a tiež presadzoval to, v čo verí a v čo aj jeho kolegovia v tejto politickej strane veria. Samozrejme, ako hlavný predkladateľ s pani kolegyňou Macháčkovou týchto zákonov súhlasím a presadzujem ich zrušenie, ale rešpektujem úprimný a dlhoročný a, by som povedal, nejak hodnotovo postavený protinázor, aj keď vecne sa k nemu ešte vrátim. To musím konštatovať, že považujem za korektné na oboch stranách.
Potom sú tu však temné dvojičky SMER-u a Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí, kde práve akékoľvek nejaké výraznejšie vecné argumenty chýbajú. Buď sa do tej rozpravy vôbec nezapájajú, väčšina poslancov, alebo sa zapájajú naozaj takým tým gladiátorským spôsobom, aký sme tu videli, a v podstate nie sú ochotní povedať tú pravdu, že jediný dôvod, prečo dnes obhajujú VÚC, je to, že ich mocensky ovládajú a že z toho zásadným spôsobom aj osobne čerpajú. To nepovažujem, za seba musím povedať, za správne a myslím si, že, a verím, že aj verejnosť to uvidí, že SMER a kotlebovci nielen v tejto veci jednak majú viac spoločného, ako nám chcú často prezradiť, a jednak že užívanie moci a jej ovocia je pre nich pred akýmkoľvek iným ideologickým cieľom.
Medzi týmito extrémami alebo medzi týmito sa nachádza strana SaS, kde na jednej strane ústami jeho predsedu, a ja som tu tie výroky opakovane citoval, že predseda Richard Sulík už po posledných voľbách opakovane hovoril o tom, aj s veľmi podrobnými argumentmi, ak nie identickými, aké sme použili my o tom, že VÚC treba zrušiť a že to bude presadzovať. Na druhej strane poslanci SaS, ktorí vystupovali, a teraz naozaj nemyslím pána Dostála, ktorý je hoci v klube SaS, ale za iný politický subjekt, zaujímali oveľa také váhavejšie alebo vajatavejšie stanovisko a také, u ktorého nie sme práve na SaS zvyknutí, ale opäť je to, je to ich právo. Hovorí to len, myslím si, aj voličom, že ak predseda SaS má v nejakých veciach, povedal by som, razantnejšie stanoviská, je otázka, do akej miery ich potom dokáže v strane presadiť.
Od politiky však poďme k vecnej. Čo táto rozprava ukázala vecne? Ukázala podľa môjho názoru tri veci.
Prvá je, všeobecnú nespokojnosť fungovaní VÚC. Ja sa priznám, že som nezachytil v rozprave nikoho, kto by nejakým spôsobom výraznejšie bránil fungovanie VÚC ako celku, hovoril o tom, že sú povedzme lepším správcom verejnej moci, verejných peňazí ako iné úrovne, povedzme ako štát alebo obce, hoci Ondrej Dostál k tomu bol najbližšie. Ale dovolím si povedať, že nespokojnosť s fungovaním VÚC v tejto snemovni, minimálne vyjadrená v rozprave, bola univerzálna. To znamená, že ak by sme sa na niečom mali zhodnúť, tak je to to, že VÚC nefungujú.
Druhá vec, ktorá sa mi, ktorá ma v tej rozprave zaujala, bola absencia reálnej alternatívy, ale k tomu nášmu návrhu za zrušenie. Mnoho ľudí vystúpilo s tým a vysvetľovalo, že prečo to podľa nich nie je také jednoduché, prečo to má aj nejaké náklady, prečo to je v niečom komplikované a v niečom to možno tak rýchlo nepôjde alebo prečo by to prinieslo aj niektoré zlé veci. To znamená, bolo veľa parciálnych otáznikov aj pochybností, niektorých umelých, ale niektorých pravdivých, lebo žiadna zmena nie je bez nevýhod a nákladov, a to tu bolo. Ale čo tu chýbalo, bola naozaj nejaká reálna alternatíva. Ak sme nespokojní s dnešným stavom a ak VÚC nechceme zrušiť, čo je tá tretia alternatíva, ktorá by nás mala uspokojiť.
Niekedy mi tá diskusia pripomínala článok, ktorý som napísal pred mnohými rokmi po tom, čo som bol nútený hovoriť asi s dvoma stovkami štátnych manažérov v rámci, v rámci jedného projektu ešte pätnásť, sedemnásť už dneska rokov dozadu a vtedy som si dovolil napísať článok, ktorý sa volal, že "Ako ubrániť existenciu akejkoľvek organizácie". A tento článok naozaj vychádzal z toho, čo som si z tých dvesto rozhovorov zobral a v podstate znel asi nasledovne, že ak ste šéfom nejakej organizácie a taká organizácia existuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie, tak poviete, že predsa Slovensko nemôže aj nemať niečo, čo majú všetky európske štáty. Znie to logicky. Ak takú organizáciu majú len v niektorých štátoch Európskej únie, tak poviete, že je to európsky trend a predsa nechceme ísť proti európskemu trendu. Ak takú organizáciu majú len vo výnimočných krajinách, niektoré v Európskej únii, poviete, že Slovensko je lídrom Európskej únie a má už takúto organizáciu, ktorú nám iní závidia. A ak takáto organizácia existuje len na Slovensku, tak poviete, že hádam nejdeme zrušiť unikátnu inštitúciu, ktorú máme len na Slovensku a ktorú teda, ktorá nám bude veľmi chýbať. Toto znie ironicky, ale to je naozaj destilácia tých dvesto rozhovorov do štyroch viet. A musím sa priznať, že táto diskusia mi to občas trochu pripomínala.
Samozrejme, že na obranu čohokoľvek je možné vždy nejaké argumenty nájsť na, povedal by som, skritizovanie alebo otvorenie otáznikov k akémukoľvek návrhu je vždy možné niečo nájsť. Žiadny, najmä komplexnejší, odvážnejší návrh nie je, nie je aj bez svojich rizík. Ale to, čo tu naozaj chýbalo, je reálna alternatíva, to, čo naozaj treba urobiť. Počuli sme veľa o odkladaní, treba najprv municipalizovať, treba najprv diskutovať, treba najprv analyzovať, ale aj to by muselo k niečomu viesť.
Myslím, že pán poslanec Dostál bol jediný - aspoň teda ja si to tak pamätám, ospravedlňujem sa, ak niekomu krivdím -, kto na plné hrdlo bol ochotný povedať, že on si myslí, že tých súčasných osem krajov je v realite najlepší variant, ktorý by on v tejto chvíli nemenil. Aspoň to povedal v jednom rozhovore, že on by ani nezvyšoval, že kedysi by chcel zvýšiť počty krajov, ale dneska už by to nerobil. Môžme to skontrolovať v rozprave, Ondrej. A v každom prípade k tomu chcem povedať, je, že nebola tu silná obrana dnešného stavu. Bola tu nespokojnosť, ale nebola tu ani alternatíva. A to ma vedie aj k záveru.
V rámci tohto záveru mi dovoľte vrátiť sa tam, kde som celú túto rozpravu začal, a to je širší zmysel tohto balíka. Teda nielen vecný zmysel rušenia VÚC, ale čoho to má byť symbolom.
Jedna z veľkých otázok dnešného dňa aj, obávam sa, najbližších rokov v celej Európe, a ako vidíme v Spojených štátoch, aj v celom vyspelom svete, je ako čeliť populistom, extrémistom, v niektorých krajinách až fašistom, ako im nedovoliť, aby zničili jednak demokraciu a fungovanie štátov. Tá otázka, samozrejme, je v niečom večná, ale je aktuálna práve preto, že sa mnohým ľuďom zdá, že vplyvom či finančnej krízy, či moderných technológií, či ďalších faktorov, tá hrozba je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Máme populistu zvoleného za prezidenta najsilnejšej krajiny na svete, máme dneska situáciu, kde vo voľbách vo Francúzsku je minimálne možnosť, aby sa prezidentkou stala extrémistka, máme situáciu, kde vo Francúzsku, pardon, v Rakúsku najprv veľmi tesne a neskôr presvedčivejšie vyhral prezidentské voľby teda umiernenejší kandidát proti extrémistovi, máme situáciu, kde len v našom susednom Maďarsku samotná vláda je extrémne populistická a jej jediná silnejšia opozícia je priamo až extrémisticko-fašistická. Máme situáciu nášho severného suseda v Poľsku, kde je veľmi populistická vláda. To znamená, že je to, je to výzva, ktorej čelíme aj my. Koniec koncov naša vlastná vláda občas má tiež svoje výstrelky, aj keď o tom dneska asi netreba hovoriť.
No a teraz otázka je, že ako tomu čeliť. Ako ľudí osloviť, ako ľudí presvedčiť, že nemajú podliehať týmto módam, nemajú podliehať týmto názorom. Zatiaľ vnímame po celej Európe aj na Slovensku podľa môjho názoru tri možné odpovede a ja si myslím, že práve jedna z nich nám zatiaľ tu chýba a musíme ju začať aktívnejšie presadzovať.
Tá prvá odpoveď je pesimizmus, strach, možno až vyplakávanie. To je tendencia, ktorá je dneska na Slovensku mimoriadne silná. Na Slovensku máme fašistov, ktorí v posledných voľbách získali 8 %, v tejto chvíli podľa prieskumu možno okolo 10 %, aj keď tie prieskumy veľmi kolíšu. Napriek tomu pomerne veľkú časť ľudí, najmä určitých elít, ovládol takmer až, povedal by som, fatálny, fatálna obava z budúcnosti. Poukazujú na to, že sa posúvajú hranice v spoločnosti, v médiách, v politike toho, čo je možné povedať, často majú aj pravdu, a hovoria, aké je to hrozné. Ja s nimi môžem často aj vecne súhlasiť, ale podľa mňa to nie je politická stratégia. Ako občianska reakcia je to pochopiteľné, ale nie je to politická stratégia. Myslím si, že tým, že budeme ako, pozerať ako myši na hada, ešte nikto nikdy žiadnu hrozbu ani neporazil, ani jej nečelil. Preto strach, pesimizmus a vyplakávanie nie je odpoveď.
Takisto si však myslím, že ani nie je odpoveď nadbiehanie tomu istému populizmu a extrémizmu, akého sme svedkami tiež v mnohých krajinách vrátane Slovenska, kde je snaha robiť takú umiernenejšiu verziu hnedej, možno takú veľmi až vypratú hnedú, vybrať si z toho to, čo je populárne bez toho, aby sa človek úplne zašpinil, a predávať to ľuďom, nevoľte, nevoľte tú skutočnú hnedú, môžte voliť veci, ktoré predsa len sú ešte normálne, ale rozumejú vám, tiež vám hovoria tieto isté veci. Podľa môjho názoru to nakoniec nefunguje. Posilňuje to skôr extrémizmus až fašizmus a posilňuje to populizmus.
Tretia možnosť, a tej sme na Slovensku zatiaľ svedkami málo, je čeliť tejto výzve energiou, odvahou a optimizmom. Vo Francúzsku v tejto chvíli prezidentský kandidát Emmanuel Macron je predstaviteľom, oficiálne, ľavice, aj keď v skutočnosti skôr stredu, a práve hovorí, že sa necíti byť viazaný, povedal by som, aktuálnym alebo oficiálnym ideologickým spektrom a predstavuje takúto odvahu, energiu a optimizmus v mene. V Poľsku existuje strana Nowoczesna, ktorej predseda Ryszard Petru je taký, povedal by som, nová krv v poľskej politike, ktorý tiež háji veľmi otvorene a jednoznačne hodnoty modernej, liberálnej a umiernenej spoločnosti, ale opäť s energiou, odvahou a optimizmom. A dokázal za niekoľko mesiacov po voľbách predbehnúť aj oficiálnu opozíciu Občiansku platformu. V Španielsku existuje strana Ciudadanos, ktorej predsedá Alberto Rivera. Tiež odmieta, teda odmieta súčasný stav španielskej spoločnosti a politiky, ale zároveň hovorí, že ľavicový populizmus, ako ho v Španielsku predstavuje hnutie Podemos, tiež nie je odpoveďou pre Španielsko ani pre Európu a snaží sa opäť dať Francúzom, pardon, Španielom odpoveď cez program skutočnej zmeny spoločnosti bez extrémizmu a bez populizmu. To, že napríklad v Maďarsku, ale aj na Slovensku nám to chýba, chýbajú nám takéto strany, takíto politici, ale najmä takýto vôbec prístup, lebo ja verím, že politici sa vždy nakoniec nájdu, ak po nich spoločnosť naozaj túži, ak ich potrebuje, tak je podľa mňa jeden z dôvodov, prečo dnes sme v tom stave veľmi veľkej frustrácie až paralýzy.
Prečo to hovorím pri tomto balíku zákonov? Tento balík zákonov je podľa mňa dobrým príkladom nielen odvahy, lebo odvážne návrhy a iniciatívy predkladajú aj iní. Nebudem sa tváriť, že máme na ne monopol, ale tento balík okrem toho, že hovorí ľuďom, že sme ich ochotní počúvať tam, kde majú pravdu, a tam, kde naozaj musím povedať, že dávno pred elitami účasť voličov naznačovala, že toto sociálne inžinierstvo nám na Slovensku sa nezakorení, tak okrem toho, a to je pre mňa ten najdôležitejší dôvod, táto iniciatíva ukazuje aj ochotu rozbúrať ideologické bariéry a floskule. Lebo ak často sa hovorí, že voliči sú dnes alergickí na politickú korektnosť, samozrejme, určite nejakí sú, myslím si, že 90 % voličov ani netuší, čo je politická korektnosť, možno aj viac, ale podľa mňa na čo sú dnes voliči alergickí, je to, a občania, keď im naozaj stále dokolečka politici opakujú, že niečo nejde alebo niečo je takto, alebo opakujú nejakú svoju ideologickú floskulu, hoci už je všetkým dávno jasné, že to nefunguje alebo že to treba zmeniť.
Vo Francúzsku sú to socialisti, ktorí stále hovoria, že keby sa len ešte trochu zvýšili dane a verejné výdavky, tak by bola ekonomika super. V niektorých iných krajinách sú to politici, ktorí hovoria o obrane existujúceho politického systému. Napríklad v tom Španielsku je to revolta proti tzv. kaste, proti politikom, ktorí sa starajú len sami o seba. Nechali občanov, s prepáčením, si naplno vyžrať hospodársku krízu, ktorú do veľkej miery spôsobili politicko-biznisová elita.
A u nás medzi takéto floskule patrí aj existencia VÚC, pretože, ako ukázala naozaj táto debata, je to dnes už len predmetom viery, predmetom viery, že keďže to bolo urobené ako súčasť reformného balíka pred pätnástimi rokmi, nemôžme to ani nejakým zásadným spôsobom zmeniť, lebo by sme popreli svoju minulosť na strane stredopravej, na strane stredoľavej je ten záujem oveľa pragmatickejší, je to naozaj záujem si zachovať svoje korytá, ale spolu to vedie k neschopnosti urobiť radikálnu zmenu.
Ja si myslím, a v tom naozaj mi dovoľte k záveru oceniť ešte raz vystúpenie pána poslanca Budaja, že jediná cesta vpred bez extrémizmu a bez populizmu je ochota pomenovať aj to, kde naše vlastné iniciatívy alebo iniciatívy našich predchodcov - aby som bol korektný, lebo ja som nebol autorom tejto iniciatívy, aby som si ju neprivlastňoval -, iniciatívy našich predchodcov v niečom uspeli. Napríklad pri decentralizácii si myslím, že decentralizácia na mestá a obce bola úspechom, a v niečom zlyhali, a to bola decentralizácia na VÚC. A aby sme napravili to, čo zlyhalo, napríklad aj tým, že posilníme to, čo uspelo, v tomto prípade obce a mestá. Je to jednoduchý, pragmatický spôsob, ale je to spôsob, ktorý naozaj aj v iných témach by sme mali si osvojiť ako spôsob odpovede voči extrémizmu, fašizmu a populizmu, mať energiu, mať odvahu, mať optimizmus a hlavne mať ochotu tam, kde treba začať aj odznovu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.2.2017 o 10:02 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:24

Vladimír Sloboda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako spravodajca v prvom rade naozaj chcem poďakovať ešte raz, asi tentokrát už naposledy v týchto témach, predkladateľom za naozaj komplexné a odborné uchopenie témy, čo sa týka VÚC, takže naozaj za to aj ako spravodajca ďakujem, rovnako aj všetkých vystupujúcim v tejto rozprave.
Čo ma zarazilo, bolo hneď na úvod tých rozpráv, boli výhrady voči množstvu predložených návrhov, a to, ako sa tým musíme komplexne celým zaoberať. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako inak navrhnúť akúkoľvek reformu ako tým, že sa navrhnú všetky zmeny vo všetkých zákonoch, nielen možno v jednom. Takže toto naozaj považujem za korektný prístup, takže takto by to mohlo vyzerať aj pri iných reformách, aj keď predpokladám, že možnosť iniciatívy len dvoch poslancov to nebude až také horúce.
Niektoré čiastkové návrhy, ktoré tu zazneli, tak ako sme sa aj pri debatách s kolegami posunuli v tom, že mohli aj byť pretavené do praxe nielen bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie k týmto jednotlivým návrhom, a to je vlastne ten záver, že bez ohľadu na výsledok hlasovania, tak verím, že práve aj takýto návrh vedie k tomu, že bude vytvorená ešte odborná širšia diskusia k tomu, aby sa opäť zjednodušilo fungovanie verejnej správy, a to sa netýka len VÚC, ale aj miestnej štátnej správy a obcí.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.2.2017 o 10:24 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:27

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nachádzame sa v druhom čítaní nášho návrhu zákona, tzv. antimnožiteľského zákona. Tento zákon prešiel pripomienkami Legislatívnej rady vlády, ale taktiež sme ho opakovane konzultovali aj s odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a na základe pripomienok a rôznych diskusií sme pripravili rozsiahlejší pozmeňovací návrh, ktorý odstraňuje nedostatky nášho pôvodného návrhu a upravuje podmienky tak, aby sa obmedzil tento nekalý spôsob podnikania.
Ja by som si teraz dovolila vám prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh tak, ako bol predložený, nachádza sa aj v písomnom vyhotovení vo vestibule Národnej rady.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Martina Poliačika, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jany Cigánikovej a Alojza Baránika k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
68.
Pani poslankyňa, môžem vás upozorniť, to je úvodné slovo, takže ten pozmeňovák potom, keď budete pri vlastnej rozprave.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
69.
Takže ďakujem pekne, mám úvodné slovo za sebou a prečítam ho v rozprave. Ďakujem.
Skryt prepis

14.2.2017 o 10:27 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:29

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, podávam spravodajskú informáciu o priebehu prerokovania poslaneckého návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 303 z 26. októbra 2016 pridelila poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 261), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Uznesením výboru gestorského č. 53 z 22. novembra 2016 som bol v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady určený za spoločného spravodajcu. Výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, a preto v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa otvorila rozprava.
Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.2.2017 o 10:29 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:32

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v Európe volajú Slovensko Hundemafia, obchod so zvieratami je skrytý za bránami garáží, domov, pivníc. Katastrofálne podmienky, v akých sa zvieratá nachádzajú v tzv. množiarňach, je alarmujúci a rozsahom absurdný. Ročne sa zo Slovenska vyvezie zhruba 500-tisíc šteniat a psov. Len do Nemecka je to každoročne 100-tisíc kusov. Kým cena bezpapierového šteňaťa na Slovensku sa pohybuje priemerne v cene 100 euro, cena za jedno sa v zahraničí pohybuje od 250 do 500 eur. Ročne Slovensku na tomto krutom kšefte uniká na daniach od 25 do 50 mil. eur.
Množiteľ je osoba, ktorá profituje na chove. Je to jedno na akom chove. Na etickom, či neetickom. Profituje na chove psov obvykle bez preukazu pôvodu, teda čistokrvných, tzv. bezpapierových psov. V drvivej väčšine sú to psy chované v absolútne nevyhovujúcich podmienkach v polorozpadnutom dome, v studenej garáži či tmavej pivnici, chlievikoch, klietkach a králikárňach bez prístupu denného svetla, bez nároku na voľný pohyb. Sú nesocializované, neprichádzajú do kontaktu s človekom alebo s iným zvieraťom. Neraz chýba aj základné veterinárne ošetrenie a kvalitná strava.
Ako tento kšeft funguje? Je to jednoduché. Záujemcovia o lacné šteniatka si nájdu šteniatko na internete, v tomto smere je kráľom podporovateľov a kšeftárov so zvieratami tzv. bazoš. Bazoš, ktorý sa spomína aj najčastejšie v policajných správach v Rakúsku. Existuje totiž aj bazoš.at, rakúska verzia. Je to zdroj najmä pre rakúskych záujemcov. Tu treba ale povedať, že inzercia živých zvierat je vo viacerých krajinách vrátane Rakúska zakázaná zákonom.
Takže záujemca o takéto šteňa sa spojí s množiteľom, to nie je žiaden problém, pretože množitelia si celkom beztrestne uvádzajú v inzerátoch mobilné čísla. No a po dohovore si idete po lacné šteniatko buď priamo k množiteľovi, ktorý vám rodičov neukáže, alebo vám ukáže dva výstavné kusy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú rodičia vášho vytúženého šteniatka.
Potom je tu druhý spôsob. Je to odber na neutrálnej pôde, ideálne niekde na parkovisku. To majú množitelia najradšej. Nič nemusia ukazovať a kšeft ide rýchlejšie. Stihnú ich za jeden deň aj viac, ak ich nechytia. Napríklad v Rakúsku. Tam už funguje pre tento obchod funkcia agent provokatér, ten predstiera záujem o kúpu a po prevzatí zásielky sa o ostatné postarajú policajti. Rakúšania to chytanie začínajú praktizovať vo veľkom. A, čuduj sa svete, drvivá väčšina zadržaných sú Slováci.
Okrem odberu v malom a predaji z kufra auta, lebo aj to je jedna z foriem, je tu ešte tá horšia. Predaj živých zvierat vo veľkom. To už je podstatne sofistikovanejší obchod a predstavuje dobre organizovanú mafiu, dobre organizovanú sieť priekupníkov.
Zopár príkladov uvediem. Napríklad Španielsko, 58 klietok, v ktorých sa nachádzalo 75 šteniat viac ako 10 rôznych rás, yorkšír, francúzsky buldoček, maltézsky psík, bišon, bradáč, pudlík a tak ďalej. Tieto zvieratá v krajinách východnej Európy stoja približne 100 eur, majiteľ prevádzky ich predával za viac ako 400 eur, pričom do Španielska boli dovezené bez požadovaných povolení. Je to mafia. Smutné je, že mnohí množitelia sú prepojení aj na veterinárov, ktorí im pre vývoz do zahraničia vystavujú falošné pet pasy. Falošná dokumentácia, s ktorou sa zvieratá predávali, obsahovala európske osvedčenia, pasy a mikročipy, aby sa tak navodil dojem legálnosti a zvieratá mohli následne byť predávané cez internet.
Ďalší príklad, ktorý sa nedávno stal v Taliansku. Talianska polícia zastavila na cestách Slováka s batožinovým priestorom plným malých psíkov. Celková škoda za nelegálny obchod so šteniatkami bola odhadnutá približne na 35-tisíc euro. V nemeckom Bilde, časopise, sa uvádza: "Dvaja muži vo veku 33 až 41 chceli dopraviť 163 čistokrvných psích šteniat na 2 500 km dlhej ceste zo Slovenska do Španielska. Zadržaný náklad sa odhaduje v celkovej výške okolo 60-tisíc eur."
Čo majú spoločné všetky tieto prípady? Povedzme si to. Všetky psy pochádzali zo Slovenska. Všetky psy mali falšované doklady, tzv. pet pasy a sprievodnú dokumentáciu. Všetky šteniatka boli mladšie ako 2 mesiace. Takmer všetky vôbec neboli veterinárne ošetrené a očkované napriek tomu, že mali očkovacie preukazy. (Ruch v sále.) Katastrofálny spôsob prepravy, šteniatka sa tlačili aj po štyroch v mačacích klietkach, na ceste boli bez vody, bez jedla, vo vlastnom moči a absolútne vystresované. V zime bez kúrenia, v lete bez chladenia. Takže často dochádzalo aj k úhynu.
Obchod so živými zvieratami patrí medzi najvýnosnejšie obchody na svete. Je to sofistikovaná sieť, ktorá zahŕňa celú reťaz: množiteľ, priekupník na Slovensku, výkupca v krajine určenia, obchod so zvieratmi a tzv. koncový odberateľ. Slovensko je hanbou Európy.
Tento návrh zákona by mohol byť prvým krokom na zlepšenie situácie. Druhým bude, pevne verím, komplexný návrh zákona o ochrane zvierat, ktorý sa už dlhodobo pripravuje na ministerstve pôdohospodárstva.
V tej predĺženej diskusii, pokým sme sa dostali do druhého čítania, odznievali rôzne otázky na jednotlivé prípady množenia.
Dnes ráno som mala možnosť si prečítať vyjadrenie ministerstva pôdohospodárstva k tomuto nášmu pozmeňovaciemu návrhu. Prekvapuje ma, že ministerstvo pôdohospodárstva v svojom stanovisku dáva vyššiu váhu osobným pocitom, osobnej vôli niektorých čestných aj, samozrejme, chovateľov, nie každý chovateľ, ktorý chová svoje šteňa, je množiteľom v tom negatívnom slova zmysle. Ale každý jeden, aj ten, čo má svojho miláčika doma na posteli ako pomaly svoje dieťa a dá ho množiť s cieľom na ňom zarábať, dá ho nakryť s cieľom nie bezodplatne ho previezť ďalšiemu chovateľovi, ale s cieľom na ňom zarobiť, tak je chovateľ, je množiteľ a jeho zárobok by mal byť zdanený bez ohľadu na to, či je poľovník, či je to len jeho miláčik, alebo je to mafián množiteľ, ktorý týra zvieratá.
Ja verím, že pomyslená individuálna strata, finančná strata jednotlivcov, možno 1 000 euro nezdanených raz za tri roky, vás neobmedzí v tom, aby ste za tento návrh zákona, pozmeňovací návrh zákona, ktorý vám o chvíľočku prečítam, zahlasovali. Pretože my sme si vedomí, že tento pozmeňovací návrh abo návrh zákona nevyrieši celú tú škálu, nepodchytí celú tú mafiu, ktorej by sa činnosti mala naozaj venovať polícia, ale obmedzí, vystraší tých, ktorí sú možno jednoduchší, a postihne, možno aspoň o polovicu menej bude takto namnožených zvierat. Pretože keď už nič iné, tak možnože aj tá ekonomika by vám mohla niečo povedať; 50 mil. eur únikov na dani z takýchto kšeftov by mohlo slúžiť na ďaleko efektívnejšie fungovanie a psičkárske možno zlepšenie života v útulkoch a ďalších zariadeniach.
Takže teraz dovoľte, aby som vám prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže najprv vám ešte uvediem, čo je podstatou jeho zmeny.
Čiže navrhuje sa nové znenie čl. I, v ktorom sú odstránené tie legislatívne i vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienok zo strany pripomienkujúcich subjektov. Nastavené znenie definuje regulovaný chov psov, pre ktorý je charakteristickým znakom, že potomstvo psov je odplatne prevádzané do vlastníctva iných osôb. Chov psov, ktorých potomstvo je bezodplatne prevádzané, to znamená darované, bude naďalej mimo tejto regulácie. Regulovaný chov psov je definovaný ako podnikanie a zriaďovateľ je povinný zabezpečiť splnenie určitých verejnoprávnych povinností, predovšetkým psov nezameniteľne označiť.
Navrhuje sa aj nové znenie čl. II, v ktorom sú, rovnako ako v čl. I, odstránené tie legislatívne i vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienok zo strany pripomienkujúcich subjektov.
A vzhľadom na povinnosť dotknutých subjektov uviesť svoje chovy psov do súladu s predloženou novelou, navrhuje sa v čl. III posunúť účinnosť a poskytnúť tak dotknutým subjektom dostatočnú legisvakačnú lehotu. Samotné znenie znie takto:
V názve zákona sa slová "zákona č. 102/2010 Z. z." nahrádzajú slovami "neskorších predpisov" a slová "o zmene a doplnení zákona" sa nahrádzajú slovami "ktorými sa mení a dopĺňa zákon".
Čl. I znie: Zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 355/2016 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: "regulovaným chovom psov je chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb."
Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§3a
Regulovaný chov psov
(1) Regulovaný chov psov je podnikaním podľa osobitného predpisu. Regulovaný chov psov možno vykonávať len v chovnom zariadení, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.
(2) Zriaďovateľ regulovaného chovu psov (ďalej len "zriaďovateľ") je osoba, ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na regulovaný chov psov.
(3) Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť nezameniteľné označenie a identifikáciu každého psa, ktorý sa narodí v regulovanom chove psov, a psa, ktorý sa stane súčasťou regulovaného chovu psov, ak už nie je nezameniteľne označený a identifikovaný."
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a) až 5d) znejú: "5a)Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
5b) § 2 písm. d) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
5c) § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 3, 4 a 8 vyhlášky č. 123/2008 Z. z.
5d) § 19 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení zákona číslo...", ktorý je tuná predložený.
V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: "chová jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb mimo regulovaného chovu psov."
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 8a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2017
Vlastník psa alebo držiteľ psa, ktorého potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb, je povinný do 31. júla 2017 zabezpečiť, aby tento pes bol chovaný v regulovanom chove psov."
Čl. II znie: Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 299/2009 Z. z., zákona č. 391/2009 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 242/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z a zákona č. 376/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 19 ods. 3 sa slová "premiestňovaní" nahrádzajú slovami "premiestňovaní alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon".
Poznámka pod čiarou k odkazu 102) znie: "§ 3a ods. 3 zákona č. 282/2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona", tohto, ktorého predkladáme.
V § 22 sa odsek 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie: "chovať psy, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb mimo regulovaného chovu psov podľa osobitného predpisu,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 106aa) znie: "§ 3a zákona č. 282/2002 Z. z. v znení zákona", ktorého predkladáme.
V čl. III sa slová "1. marca" nahrádzajú slovami "1. mája".
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím naozaj, že možno tie osobné ťažkosti, ktoré hádam vzniknú niektorým z nás, ktorí sme etickými chovateľmi, tak verím, že ten verejný záujem bude silnejší ako ten osobný.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

14.2.2017 o 10:32 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:53

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja som prvý, čo som proti takýmto praktikám, aj vždy budem, a budem sa snažiť podporiť každý dobrý návrh v tejto oblasti. To, že to malo byť, to sme si vykomunikovali, že to malo byť v zákone inom, teda v tej veterinárnej starostlivosti, čo už čiastočne akože je preklápané cez tento pozmeňovací návrh, by som zobral. Chýba mi tam absolútne kontrola, kto bude vykonávať kontrolu celého tohto procesu.
Ale čo ja som vám povedal minulý týždeň tú zásadnú výtku, ktorú vo vzťahu k tomuto pozmeňovaciemu, alebo aj teda k tomuto zákonu mám, je, že "regulovaným chovom psom je chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb". Inak povedané, mám jedného čistokrvného psa doma, fenu, ktorú proste som si kúpil, lebo ju chcem mať nie na chovné účely, ale raz v živote chcem mať potomstvo od tejto feny, avšak podľa vášho zákona, podľa návrhu, by som ich mal buď darovať, hej, alebo teda len darovať, alebo nemať tie štence, lebo ináč ak ich za päť euro budem predávať, tak musím si vybaviť živnostenský list a musím minimálne teda platiť zdravotné odvody, viesť účtovníctvo atď. V tomto vidím najväčší problém tohto zákona, že postihujeme úplne všetkých chovateľov, by som povedal, ktorí majú feny a proste raz za život toho psa sa rozhodnú, že chcú mať potomstvo, ktoré ak nedarujú, budú musieť ísť si vybavovať živnostenský list atď.
Postihujeme týmto aj tých, ktorí skutočne sa neživia tým, nerobia to, čo vy chcete postihnúť, a to je podľa môjho názoru veľmi zlé. Ja som vám to minulý týždeň povedal a očakával som, že ten pozmeňovák bude upravený, lebo sa dalo ešte aj doteraz upraviť. Žiaľ, zostal v tomto odseku, preto ja takýto nemôžem podporiť, ale každý ďalší, ktorý bude dobrý v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.2.2017 o 10:53 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:53

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, ja chápem vašu snahu riešiť podmienky chovania a rozmnožovania zvierat a psov, ale v každom prípade si myslím, že striktné zavádzanie za každú, teda povinnosť byť podnikateľom pre každú činnosť, nepovažujem prioritne za dobré a správne. Samozrejme, sú tam ďalšie oblasti, tí, ktorí chovajú poľovnícke psy alebo nejaké špeciálne psy a popritom si nechajú jeden vrh do roka, aby sanovali nejaké tie svoje náklady, a stále im povedať, že, no, za všetko musíte platiť, nie som toho zástancom.
Úprimne musím povedať, že na Slovensku sa dopestovalo veľa ovocia a zeleniny. Na juhu Slovenska boli samé fóliovníky počas komunizmu. Mohli pestovať, mohli dodávať a nikto od nich žiadne zdaňovanie, žiadne podnikateľské potvrdenie nechcel. V tom čase chovali zajace, pre Branko dodávali a nikto od nich nič nechcel. Tu už pomaly sa nazdávam, že keď sa chcete viac nadýchnuť, už aj to bude spoplatnené.
Nehnevajte sa, principiálne nie všetky veci je treba zdaňovať a možnože tie podmienky týrania zvierat máme legislatívne ošetrené. Možnože by naše orgány činné v trestnom konaní mali na to viac dozrieť, že tie podmienky, v ktorých chovajú, sú na hrane týrania zvierat, jedného-dvoch potrestať za to, že týrajú tie zvieratá, by bolo oveľa prospešnejšie, ako nútiť každého za každú činnosť sa stať podnikateľom a platiť dane.
Skryt prepis

14.2.2017 o 10:53 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video