12. schôdza

Ďakujem pekne. Ja teda nie som psičkár, som mačičkár, máme doma šesť mačiek, štyroch kocúrov a dve mačky, ale ide mi o ten aspekt, ktorý tu už zaznel z mojich úst, a to sú dane a odvody. Takže nebudem hovoriť o zvieratách, ale budem hovoriť o daňových poplatníkoch a o platení odvodov.
Tak pozrite, pokiaľ niekto, pokiaľ niekto vykonáva činnosť, ktorá je, ak už nepoviem, že rovná podnikaniu, ale... (Ruch v sále. Odmlčanie sa rečníka. Zaznievanie gongu.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec nerušene rozprávať.
Nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Pokiaľ niekto vykonáva činnosť, ktorá nesie znaky podnikania, tak by si mal byť vedomý toho, že treba platiť dane a treba platiť odvody. Či má niekto živnosť alebo či množí psov, je to úplne jedno z pohľadu toho, čo hovorí minister financií, ministri zdravotníctva, sociálnych vecí. Treba platiť dane a odvody.
Toto, čo sa bavíme, nie je v žiadnom prípade nejaká príležitostná činnosť. V prípade týchto ľudí ide o činnosť, ktorá je systematická, aj keď to možno nerobí niekto vo veľkom rozsahu a robí to možno popri svojom inom zamestnaní, ale znaky podnikateľskej činnosti to, skrátka, má.
Tento návrh, ak sa presadí, bude znamenať nasledovné:
Dané osoby sa budú musieť prihlásiť a registrovať na daňovom úrade ako osoby, ktoré majú príjem z podnikania podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o daniach z príjmov, čo určite poteší pána ministra financií Kažimíra. A bude to pre nich znamenať, že budú posudzovaní z pohľadu daňových povinností úplne rovnako ako napríklad typickí živnostníci. Nejde o nejakú veľkú tragédiu, pretože pokiaľ pôjde o nejaký relatívne zanedbateľný príjem, tak aj tá daň, tých 19 %, je relatívne z malého príjmu vo svojej absolútnej výšky malá. A keby náhodou niekto mal tie príjmy predsa len vyššie, tak záchranná brzda sú novozavedené paušálne výdavky až vo výške 60 % príjmu. Takže kto si to spočíta, tak zistí, že zo 100 eur príjmu vlastne daňový základ je 40 a z toho 19 %, keď si spočítate, je necelých 8 eur na dani, keď nerátam možnosť ešte odpočítania odvodov. Čiže zo 100 eur príjmu je to 8 eur dane. To nie je žiadna tragédia, kvôli tomu sa nikto nemusí hádzať pod vlak.
No a pokiaľ ide o odvody, pán poslanec Antal, tak tam je takto:
Sociálne odvody. Sociálne odvody sa platia v prípade, ak niekto má hrubý príjem z tej svojej podnikateľskej, prídem aj k zdravotným, sociálne odvody platí vtedy, keď, hovorím o budúcnosti, o roku 2017, keď jeho hrubý príjem z podnikateľskej činnosti presiahne sumu približne, približne preto, lebo presnú hranicu ešte dnes nepoznáme, presiahne hranicu približne 5 400 eur brutto. A to už je naozaj, ak hovoríme o privyrobení si, pomerne vysoko stanovená hranica a tie sociálne odvody tým, ktorí predajú za rok dvoch-troch psov, určite nehrozia.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, tak máme tu dva scenáre. Tak prvý je ten, že ten chovateľ alebo ten malý chovateľ, ktorý vám leží na srdci, má nejaké riadne zamestnanie a to chovanie psov, že predá dva, tri, päť psov - mláďat, šteniat - do roka, pre neho znamená len určité privyrobenie. Bude musieť platiť zdravotné odvody, bude ich musieť platiť, ale skúste počítať so mnou. Keby zarobil za rok hrubého 1 000 eur, 1 000 eur keby zarobil, rátam zo z hlavy, 60 % sú paušálne výdavky, 40 % je zdaniteľný príjem, čiže z 1 000 eur je to 400 eur. Toto vydelíme konštantou, ktorú zaviedol pán minister Richter, deleno 1,486. Zo 400 eur zostane necelých 300, zaokrúhlim to na 300, čo som teda prehnal, ale nech je to 300 eur. A z tých 300 eur v ročnom zúčtovaní zaplatí 14-percentné zdravotné odvody, to je, ak dobre počítam, to je 42 eur za rok. Takže pri 1 000-eurovom zárobku zarobí, vraciam sa k tým daniam, zaplatí 80 eur na dani a zaplatí 42 eur na zdravotných odvodoch. To je všetko, čo ho to bude stáť.
Hovoril som, ešte raz, ak ide o zdravotné odvody toho, kto túto činnosť vykonáva popri zamestnaní. Vy ste ale, pokiaľ som zachytil v tej faktickej poznámke, hovorili o tom, že si bude musieť platiť tie povinné 62-eurové odvody. Áno, to by naozaj musel platiť, to máte pravdu, v prípade, že by toto bol jediný jeho príjem. Hej, bol by dobrovoľne nezamestnaný dnes, dnes by bol dobrovoľne nezamestnaný, toto zrazu by teda zo zákona pre neho bol príjem z podnikania, musel by sa hlásiť ako tzv. SZČO v zdravotnej poisťovni, áno, a musel by platiť najmenej, v roku 2017 je to takto, 61 eur a 81 centov. Čo je relatívne vysoká suma, to priznávam. Ale opakujem, to je len v prípade, že to chovanie psov je jediná jeho zárobková činnosť, ak nemá žiadne zamestnanie. Vtedy by platil tých 61 eur mesačne. Ak by to robil popri zamestnaní, vraciam sa ešte raz k tomu, čo som povedal a opakujem to: z 1 000-eurového hrubého príjmu ročne by za rok zaplatil 42 eur na zdravotnom poistení. A to, prepáčte, nikoho nezabije, ak má 1 000 eur brutto.
Ešte raz sa vrátim k tomu dobrovoľnému nezamestnanému, aby som to trošku vypointoval aj bez obrazových pomôcok alebo, ako pán predseda Národnej rady hovorí, vizuálnych obrazov. Takže ak je niekto dobrovoľne nezamestnaný, tak teraz, v tejto sekunde platí ako tzv. samoplatiteľ presne 61 eur 81 centov, lebo to musia platiť všetci tí, ktorí oficiálne žiadny príjem nemajú, a či už sa tvária, alebo skutočne sú jednoducho nezamestnaní. Ak sa takíto dobrovoľne nezamestnaní stane SZČO, prijatím tohto zákona bude platiť tých istých 61 eur 81 centov aj naďalej. Čiže zavedenie tohto zákona ho na zdravotných odvodoch nebude stáť ani o jeden jediný cent naviac.
Prepáčte, že som sa v tomto svojom vystúpení venoval len tomu, čomu rozumiem. Ja sa rád vyjadrujem k tomu, čomu rozumiem, tomu, čomu nerozumiem, to nechávam na odborníkov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Keďže ste priamo mňa oslovili a na mňa reagovali, stále ako keby ste nepochopili tú podstatu, že vy ste to otočili teraz len k tomu, k nejakému plateniu odvodov, daní a niečoho podobného. Tu ide o to, že vy ste tu zaviedli nové podnikanie pre osobu, ktorá vlastní jedného psa, už sa stáva podnikateľom podľa tohoto vášho návrhu.
Ja mám stále dookola jednu a tú istú výčitku, že tu ideme šikanovať tých normálnych. Lebo vy vravíte, že to, o čom sa bavíme, fakt nie je príležitostná činnosť. Ale ten zákon, ktorý ste predložili, je skutočne aj príležitostná činnosť, lebo je to tak napísané. Ja za to nemôžem, že je to zle napísané, jednoducho. Chápete, o čo mi ide? Že vy tu vytvárate, že ten človek sa stáva pod-ni-ka-te-ľom, hoci podľa živnostenského zákona podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne a tak ďalej a tak ďalej. A jednoducho vy ste zaviedli nový druh podnikania, že nemusí spĺňať tie ostatné podmienky. Jednoducho regulovaný chov psov je podnikaním podľa osobitného predpisu a regulovaný chov psov je chov jedného alebo viacerých psov, ak ho predá čo i len za jedno euro. Vôbec sa tu nebavíme o nákladoch a že si vykryje náklady, nevykryje náklady.
Podstata mojej pripomienky je, že úmysel je dobrý, výborný, ja by som ich prvý nejakým spôsobom reguloval. Avšak to, čo je napísané, nekorešponduje s tým, to, čo tu vyprávate. To je podstata, moja pripomienka. Ja som ju povedal pred týždňom a bol čas na to, aby sa zmenila. Dokonca som prisľúbil, že pokiaľ tu bude mimoriadna schôdza, že sa pokúsim nejakým spôsobom pomôcť. Žiaľ, mimoriadna schôdza dopadla tak, ako dopadla, a za pol hodinu ako reálne sa asi nedá vymysleť z môjho pohľadu nič. Ja vás chápem aj beriem ako odborníka na túto oblasť, ale to neni princíp, že ideme teraz len, to je aj o účtovníctve, o vedení účtovníctva, o tom, že urobíme živnostníkov z niekoho, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak vaše posledné slová, je to o vedení účtovníctva, nedávali ste pozor, ja som hovoril o paušálnych výdavkoch. Pri paušálnych výdavkoch práveže nemusíte viesť účtovníctvo. To je jedna z veľkých výhod paušálnych výdavkov. Len vediete evidenciu príjmov tak, že niekde bokom si zapíšete, že ste predali jedného psa ročne, keď je to o tom jednom psovi ročne.
Pán kolega, keby tu sedel minister financií, tak by vás vyťahal za uši. Napríklad, napríklad, ak niekto, ak niekto namaľuje jeden obraz ročne, tak je, skrátka, umelec a musí sa registrovať na daňovom úrade ako poberateľ autorských honorárov. Ak niekto preloží jeden článok ročne, tak sa musí registrovať na daňovom úrade ako tlmočník alebo ako prekladateľ. Nie je rozhodujúce, či sa vám v nejakom roku podarí predať jedného psa alebo piatich, desiatich, pätnástich, dôležité je, že túto činnosť vykonávate.
Je, samozrejme, na poslancoch, aby zvážili, či množenie psov je alebo nie je charakteru podnikateľskej činnosti a či má význam sa baviť o nejakej hranici, či jeden, dvaja, traja, desiati psi ročne, či táto hranica má zmysel. A keď by sme ju aj mali zaviesť, kto to bude sledovať, akým spôsobom to bude merať a či to nebude možné obchádzať.
Takže ak je tu úmysel riešiť spoločenský problém, ktorý spoločenským problémom jednoducho je, tak, samozrejme, keď sa vy k tomu postavíte tak, ako sa staviate, ja vás asi prehovárať nebudem. Ale je mi smutno z vášho postoja.

Ďakujem veľmi pekne. Ako, kolegyne, kolegovia, asi viete, ja mám dvoch psov. Jedného našli pri ceste spolu s jeho štyrmi súrodencami v igelitovej taške, druhého som pred umrznutím zachraňoval zo skalického útulku. Dnes je Valentín, doma mám aj manželku. Chcem ešte poďakovať týmto pánovi Matovičovi a pánovi Dankovi, že vďaka nim dvom dneska aj vyvenčím psov, aj povečeriam manželku (smiech v sále), teda povečeriam s manželkou, a teda aj psy budú rady, aj Valentína oslávime. Takže toto, toto odvolávanie pána premiéra si nechávame na štvrtok. Takže týmto ďakujem pánom.
A teraz k veci. Pán kolega Antal, som rád, že máme konštruktívnu a dobrú diskusiu, a som rád, že hovoríme o princípoch a o čom ten zákon má byť. Tak sa pozrime na situáciu na Slovensku. Vďaka tomu, že ľudia chápu množenie psov, že hára sa mi fenka a náhodou mi zabehne na ulici a pomiluje ju tam nejaký miestny fešák a mám z toho šteniatka, tak ich predám alebo rozdám. Vďaka tomuto máme na Slovensku obrovský problém. Máme plné karanténne stanice, máme plné útulky. V osadách máte stovky a tisíce psov, ktorí sa nekontrolovateľne množia. A jedným z dôvodov, prečo toto je, že ľudia nevidia chov psov ako niečo, čo je finančne náročné. Jedným z dôvodov, prečo zavádzame aspoň nejakú reguláciu pri tom nepochopiteľnom vylúčení chovu psov z daňových a podnikateľských povinností, je obmedziť ľudí v tom, aby vôbec rozmýšľali nad tým, že nejaké šteniatka doma budú mať. Keď niekto nechce mať štence, tak nech si dá vykastrovať toho psa a nech si dá sterilizovať tú fenku a má po problémoch, ktoré nemusí riešiť žiadnym živnostenským opatrením.
To najdôležitejšie, o čo nám v dlhodobom merítku ide, je, znížiť počet psov na Slovensku, lebo ich tu máme obrovský pretlak. A keď sa teda ale stane, že niekto už bude mať nakrytú tú fenku a chce predať za nejaký mierny poplatok, tak tie veci, o ktorých hovoril Jozef Mihál, v prípade, že je to človek, ktorý sa živí prácou, či už ako živnostník, alebo ako podnikateľ, alebo ako zamestnanec, tak ho to dokopy nebude stáť nič. Tam je pár povinností, ktoré pri tom bude musieť plniť. A nabudúce si to rozmyslí. Keď sa mu to stane raz, tak si už dá tú fenku potom naozaj sterilizovať, aby sa to nestalo znovu.
V dlhodobom merítku nám ide o to, aby nám klesal počet psov na Slovensku a aby sme začali ľudí nútiť rozmýšľať nad tým, či naozaj potrebujeme toľko šteniat. Lebo ďalšia vec je tá, že vďaka tomu obrovskému pretlaku psíkov, ktorých máme v útulkoch, ktorí sú načierno predávaní, ktorí sú od množiteľov, človek, aj ktorý chce si zadovážiť psa, často si zadováži psa chorého, lebo ho má zo zlého chovu, lebo ten pes nemal proste dobré podmienky a narastajú potom náklady na jeho chov.
Točíme sa v začarovanej špirále, ktorá je plná patologických problémov. A tie problémy sú častokrát spôsobené práve tým, že nedokážeme primäť ľudí rozmýšľať o chove psov inak, že do toho musia investovať čas, že do toho musia investovať peniaze, že to musia mať nejakým spôsobom legislatívne ošetrené.
Povedzte mi jeden rozumný dôvod, prečo by mal byť chov psov ako zdroj príjmu rovnaký ako predaj rajčín, ako hovoril pán Zsolt Simon, vyňatý takmer spomedzi všetkého ostatného príjmu, ktorý na Slovensku existuje? Aký je tam dôvod? Ja vám poviem dôvod, prečo by nemal. Lebo tí psi tým trpia, lebo ľudia sa k nim nevedia správať, lebo na tom častokrát zarábajú alebo si tým robíme blamáž v celej Európe. A o čo nám ide, je pri troche, áno, byrokratického zaťaženia začať to prostredie aspoň nejakým spôsobom regulovať. A dlhodobo by malo byť regulované tak, že predaj šteniat bude zaťažený daňou, že každé predávanie šteňaťa bude musieť byť nejakým spôsobom registrované, a teda keď sme sa nedohodli na registrovaných chovoch, tak nech je to živnosť.
A ja vám rozumiem, že nie každému sa musí páčiť, že to musí byť od každého jedného psíka, ale tvrdím, že dlhodobým efektom môže byť, že tých psov na Slovensku jednoducho budeme mať menej a budú zdravší, že psi, ktorí sa nakoniec predávať budú, budú skôr z registrovaných plemenných chovov, ako nejaké poškrabky, ktoré sa náhodou pritrafili niekde na ulici. A keď budú chcieť mať babičky psíka na dennodenné venčenie, stále budú mať obrovské množstvo psov v útulkoch, v karanténnych staniciach, alebo im ho bude môcť niekto darovať.
Takže ja rozumiem tej vašej obave, že náhodou sa niekomu stane pri jednom psíkovi, ale ak ďalším z našich cieľov má byť postupné znižovanie počtu psov na Slovensku, tak toto je jeden z nutných prvých krokov. K tomu, samozrejme, patrí čipovanie, k tomu, samozrejme, patria kastračné programy, k tomu, samozrejme, patrí systém útulkov, k tomu patrí systém tých karanténnych staníc. Toto všetko potrebujeme, ale niekde musíme začať. A pre mňa jednoducho argument, že keď sa náhodou stane niečo mojej fenke, tak si musím na pol roka založiť živnosť, nie je dostatočne silný popri všetkým možným výhodám toho, keď sa to prostredie začne správať ako regulované.
Takže ešte raz vás prosím, ja viem, mohli sme mať viacej času na to, že si pripravíme nejaký nový návrh, ale stále tvrdím, že tento je lepší než čakanie na systémovú zmenu, ktorá možno príde za rok alebo za dva, alebo nepríde vôbec. Nikdy nevieme, ako bude vyzerať táto koalícia, nikdy nevieme, ako bude vyzerať tento parlament. Čo vieme práve teraz, je, že sme na čiare. Je tu dostatok ľudí aj na strane koalície, aj na strane opozície, ktorí majú veľkú snahu a veľkú vôľu tento návrh podporiť. A ja vás prosím... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, kľud.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ja vás prosím iba o jedno, aby ste použili váhu svojej autority v tejto veci a radšej sa pohnime dopredu naozaj tým spôsobom, ktorý máme práve teraz pred sebou a ktorý sme boli schopní dotiahnuť do konca, ako to odkladať o ďalší rok a pol. Lebo na jednej strane máme trpiace živé bytosti a na druhej strane máme, áno, pár ľudí, ktorým to môže, trochu im to skomplikovať život, ale zároveň máme obrovskú mafiu, ktorej to výrazne šiahne na príjmy a ktorej tým zabránime tak v budúcnosti nejakým spôsobom zneužívať živé bytosti pre svoje vlastné obohatenie.
Ja, samozrejme, som pripravený baviť sa s úradníkmi na ministerstve, ja som pripravený rozprávať sa s vami, ak budete chcieť znovu naštartovať tú pracovnú skupinu, ja vám odovzdám všetky pracovné materiály, ktoré kedy k tomu existovali. Ak sa k tomu budú chceť rozprávať na úrovni vlády, rád s tým pôjdem na ministerstvo. Keď budú chceť mať kontakty medzi mienkotvornými ľuďmi v ochranárskych združeniach, rád ich sprostredkujem. Ale prosím vás, nenechajme to zhatiť, dobre naštartovaný proces.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Viete, mrzí ma jedna vec, ako keby ja som teraz bol proti tomu, aby tu bolo zdaňované takéto podnikanie, predaj vo veľkom psov a niečo podobné. Nie, opačne. Keď to bude dobre nastavené, dobre ten zákon napísaný, bez problémov za to budem hlasovať, bez problémov to podporím.
Jediný problém je v definícii pojmu regulovaný chov psov, nikde ďalej v tom neni až taký problém, lebo týmto deformujeme pojem podnikanie, ktorý tu bol zavedený živnostenským zákonom, kde je napísané, že je to sústavná činnosť vykonávaná samostatne vo vlastnom mene atď., pokiaľ si to ešte pamätám nejako zo školy. Deformujeme pojem podnikanie.
My robíme z príležitostného niečoho tú sústavnú činnosť a o nič nejde, len skutočne o to písmeno d), ktoré tam dopĺňate, že keby bolo dobre naformulované, tak celé toto má zmysel. A ešte raz opakujem, že nemám problém, nech z každého jedného psa sa odvedie, ktorý sa tým živí, ktorý proste to robí preto, aby to mal podnikateľskú činnosť, aby boli odvádzané odvody, platené dane.
A o to viac ma to mrzí, že ja riešim tento problém a dúfam, že som ho aj v meste Žiar nad Hronom vyriešil, že máme osadu, ktorá bola plná takýchto psov, dnes je skutočne problém nájsť, lebo jednoducho sú tam zavedené pravidlá. Venujeme sa tomu, riešime to sústavne dennodenne, nielen keď nás to napadne.
O to viac ma to mrzí, že pomaly tie výčitky smerujú ku mne, že vravím o tom, že niečo tu je zle v tomto zákone nastavené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, ja by som rád podporil predovšetkým tú úvahu kolegu Poliačika, ktorý hovorí o tom, že ak sme v zlom status quo, tak také tie zvyčajné úvahy, že treba riešiť veci systematicky, na to slovo som, a systémovo, som alergický, lebo to znamená neriešiť ich nikdy. To znamená, to je zaklínadlo, ktoré znamená, to treba riešiť systémovo, nie je povedané, kto to bude riešiť systémovo, kedy to bude riešiť systémovo a kedy bude výsledok systémového riešenia. Takže kroky dobrým smerom sú vždy pozitívne, i keď niekto bude volať z pozadia o systémovom riešení, pričom samého ho ani nenapadlo systémovo zlú situáciu riešiť.
A pokiaľ ide o tú, by som povedal, zriedkavosť alebo málopočetnosť, a tým pádom nezdaňovanie, viete, ja mám kolegu, ktorý sa venuje úplne inej oblasti, ale napriek tomu chová ovce. Netušili by ste o takom človeku, že chová ovce, nechová ich v Bratislave, chová ich tam, kde má chalupu atď. Starajú sa mu o to aj ľudia, ale jednoducho, i keď nie je odkázaný na príjem z chovu oviec, tak to robí kontinuálne, teda sústavne, a keby tie ovce, ktoré sa mu tam kotia, jahence, predával, no tak nevidím dôvod, prečo by sme, aj keď je to preňho úplne vedľajšia činnosť, mali túto vec nechať bezzdanenú, a potom je to len otázka veľkosti.
A čo tak žriebätá a kone? Spústa ľudí miluje kone, má svojho koňa, možno má kobylu, možno tá kobyla raz za čas vrhne žriebä a možno to žriebä dorastie a predá sa. To má byť vyňaté z bežných noriem zdaňovania? Však je to len občas, kobyla nemá šestnásť žriebät ročne, ale jednoducho nevidím dôvod, prečo by mali platiť podľa veľkosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Poliačik, že tie námietky, ktoré tu boli proti tomuto zákonu vznesené, neobstoja jednoducho, pretože ten, kto len občas má štence, tak ten svoj problém môže vyriešiť tak, že ich nepredá, ale že ich len daruje.
Námietka tá, ktorú tu vzniesol kolega Antal, že ako on k tomu príde, že sa mu náklady neuhradia, to je smiešna námietka v porovnaní s tým, aký problém my tu riešime. Takej námietke, takej námietke svedčí to, že nie je úprimná.
Preto, preto si povedzme, že v čom je podstata problému. Podstata problému je tá, že tu sa nejedná o podnikanie alebo nepodnikanie akékoľvek iné, tu sa jedná o podnikanie alebo nepodnikanie v súvislosti so živými bytosťami, v súvislosti so šteniatkami, takže štát má oprávnený záujem na tom, aby táto činnosť, akokoľvek už je posudzovaná z hľadiska daňového alebo podnikateľského, aby bola nejakým spôsobom regulovaná. Teraz my tu máme divoký západ a zdá sa, že určití ľudia majú záujem na tom, aby to takto pokračovalo. Myslím si, že je to nesprávne.

Ďakujem.
Pán Antal, ja vás vôbec nevnímam ako oponenta v tejto téme, vnímam vás ako kolegu, ktorý, nám obidvom ide o tú istú vec a v ideálnom svete by sme mali teraz pred sebou kľudne ešte dve čítania a mohli by sme to napísať odznova. Ja hovorím, že sme sa dostali historickým vývinom do pozície, kedy už nemáme inú možnosť, iba prijať alebo neprijať. A ja tvrdím, že prijať prináša menej negatív ako neprijať, a to z toho dôvodu, že to zavádza aspoň nejakú reguláciu, z toho dôvodu, že to dosahuje tie benefity, o ktorých som hovoril, to znamená zmenšovanie psov, zmenšovanie počtu psov tam vonku, zmenšovanie záujmu o to, aby sa ľudia na tom začali obohacovať, a že keď to neprijmeme, tak nevieme vôbec dopredu určiť, ako dlho budeme na nejakú podobnú reguláciu čakať.
A nevnímam vás ako oponenta, skôr vás vnímam ako človeka, ktorý je mienkotvorný na strane koalície a na ktorého hlase do veľkej miery záleží, či tento zákon prejde, alebo nie. Preto som sa na vás obrátil nie s výčitkou, ale s dôverou, že sa pochopíme a že dokážeme tento zákon posunúť ďalej v prospech nie toho, že kto tu získa alebo nezíska politické body, ale v prospech toho, aby ľudia a zvieratá, ktoré nemajú ani len zastúpenie v tomto pléne, mohli začať žiť dôstojnejším životom.
Keby sme naozaj sa dostali naspäť do nejakého ideálneho stavu, tak ja som za to, napíšme to kľudne spolu, môžme to podať spolu, ale to sa nestalo, a preto by som bol oveľa radšej, keby prešla aspoň tá verzia, ku ktorej sme sa dostali doteraz.
Ďakujem veľmi pekne aj za ostatné faktické pripomienky.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za ozaj bohatú diskusiu, ktorá sa, dá sa povedať, viedla niekoľko mesiacov, či už tuná v pléne pri prvom čítaní, ale potom aj mimo pléna s kolegami legislatívcami a kolegami poslancami. Sme v závere druhého čítania a len tak v krátkosti by som chcela možno zhrnúť tie najdôležitejšie informácie, ktoré dnes odzneli a ktoré ma upútali.
Veľmi som vďačná za informáciu pána poslanca Bernaťáka, že Štátna veterinárna správa má v pláne legislatívnych úloh spracovanie nového komplexného zákona o ochrane zvierat a naozaj tento zákon je potrebný. Chystá sa už niekoľko, niekoľko rokov, a preto ak naozaj v roku 2017 takýto návrh zákona by uzrel svetlo sveta, ktorý by komplexne a systémovo, ako bolo viackrát spomenuté, riešil tú problematiku, tak určite za dobrý návrh, takýto návrh zahlasujeme a veľmi radi sa aj budeme podieľať na jeho príprave a vylepšovaní, tak ako prisľúbil aj pomoc a svoje skúsenosti kolega Martin Poliačik. Si myslím, ale že aj dnes, v tejto chvíli, vieme už urobiť viacej ako len to, že sa o tom budeme tu v rámci takého plenárneho brainstormingu rozprávať o tomto probléme.
Aj samotné ministerstvo, aj samotná Štátna veterinárna správa môže konať viacej. Ako je možné, ako je možné, že sa vydávajú falošné pet pasy? Ako je možné, že slovenskú krajinu opúšťajú psy, ktoré sú akože očkované, ale pritom očkované nie sú? Ako je možné, keď polícia, rakúska polícia zadrží takýchto množiteľov na svojom území a do kamery ukážu slovenský očkovací preukaz, tam je pečiatka toho veterinára, ako je možné, že tento veterinár naďalej vykonáva svoju činnosť?
Viete, to sú veci, ktoré naozaj aj dnes sa dajú kontrolovať, a nerobí sa to. Nerobí sa to, pretože pravdou je, že tá množiteľská mafia, ktorá na Slovensku funguje a ktorá sa obohacuje týraním a neetickým chovaním zvierat, psov, o veľké tisíce až milióny eur okráda okrem toho aj štátnu kasu o daňové a iné príjmy, tak jednoducho sa im to nepáči, a preto čokoľvek budú robiť len na to, aby sa hľadala akákoľvek zámienka situáciu zlepšiť, obmedziť, zakázať.
Boli tu námietky, že zavádzame nové podnikanie. Možno áno, zavádzame podnikanie, regulovaný chov psov. Avšak treba vnímať rozdiel v podnikaní s chovom psov a rozdiel v podnikaní, keď príležitostne niekto predáva zemiaky cez dvor. Tuná niekto obchoduje a obohacuje sa, plánovite sa nejakým spôsobom snaží získať zisk, to je jedno, či permanentne, alebo z času na čas, z predaja šteniat. Z predaja, či už z množiarne, alebo z predaja svojho psíka, ktorého mám doma ako poľovník alebo ako iný chovateľ čistokrvného psa, alebo len jednoducho pre radosť. Ale faktom je, akonáhle ja nechám pripustiť moju fenku s tým, že chcem, aby mala, úmyselne mala šteniatka, ktoré ja následne chcem predať so ziskom, tak podnikám, ako taký, z takého podnikania by som mala platiť dane, odvody a všetko to, čo k tomu treba.
O akú finančnú záťaž, o akú ekonomickú, účtovnú, administratívnu, povedal veľmi dobre naslovovzatý odborník kolega Jozef Mihál. Nejde o žiadnu šikanu. Ohlásenie živnosti je 5 eur. Hovoríme o výdavkoch 5 eur na to, aby niekto legitímnym spôsobom mohol aj možno raz za tie tri roky predať svoje šteňa. No tak ho, založím si živnosť, zaplatím 5 euro, následne možno, keď s veľkým ziskom viac ako 5-tisíc euro predám toho svojho krásneho čistokrvného psa, tak budem mať tie povinnosti, ktorých bolo povedané, no a následne si môžem živnosť pozastaviť, ak je to také čosi, čo naozaj by som pre iné účely nepotreboval.
Tu hovoríme o obchodovaní so živými tvormi. So živými tvormi, ktoré, keď by sa tento zákon podarilo schváliť v dlhodobom horizonte, naozaj ten efekt prinesie, prinesie obmedzenie nezákonným spôsobom, týraným spôsobom množených psíkov na slovenskom trhu. Trošku sa očistíme pred Európou z toho hanebného slova, že sme tuná Hundemafia a že aspoň sme urobili prvý krok k tomu, aby sa situácia zlepšila.
Ja verím, že ten nový zákon príde, a ak táto diskusia viedla alebo napomáha k tomu, že ministerstvo zintenzívni prípravu na tomto návrhu zákona, budem len veľmi rada. Každopádne vám všetkým ďakujem za konštruktívnu diskusiu, či tu v pléne, alebo mimo pléna, a pevne verím, že pri tom hlasovaní ten verejný záujem, etický záujem prevýši osobný, vlastný.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže zhodnotím, že v rozprave vystúpili traja ľudia. Pán kolega Poliačik až dvakrát, aj v ústnej, aj v písomnej. A myslím, že ako povedala pani predkladateľka, že malo to svoj význam, aby sme sa trošku posunuli dopredu.
A ja by som tiež chcel apelovať, lebo, páni politici a páni političky, my strácame čas. Nám stále čas tu uteká, a pokiaľ by to možno bolo riešené vtedy, ako sa dalo pôvodne, niekedy v septembrovej schôdzi alebo októbrovej, už by možnože niečo bolo vybavené.
A ja za tých päť rokov, resp. sedem rokov, čo som tu, som na moje návrhy zákonov, ktorých bolo niekoľko desiatok, stále počúval, je to nekoncepčné, neodborné, nesystémové. Ale keď už bolo potrebné to riešiť, tak nakoniec sa to neriešilo. A mne sa zdá, že toto je také zahmlievanie, že nechceme do toho problému ísť. Myslím, že v prvom čítaní sme si povedali, že je to problém, lebo sme ho postúpili do druhého čítania. To znamená, táto naša sieň zákonnosti sa má týmto zákonom zaoberať, novelou tohto zákona. A myslím si, že keby iba jedného sme takto postihli týmto zákonom, aby sa tie dane do toho štátu odviedli, už je to nejaký výsledok. Tak ako hovoril aj pán, aj váš pán premiér, aj náš premiér pán Fico, že keď iba jednému človeku ten zákon pomôže, ten zákon má zmysel. To znamená, mali by sme sa na tom tiež zamyslieť a dať tričká bokom a povedať si, či chceme, alebo nechceme v tejto oblasti urobiť poriadok.
Chcel by som, keď kolega Antal povedal, náš predseda výboru, že ministerstvo sa pripravuje na nejakú tú systémovú zmenu, resp. že to robia, áno, može aj iní kolegovia, beriem, tak ja by som im chcel dať do povedomia, že je tu ešte jeden veľký problém, a to je s chovateľmi holubov. A to je ten, že holubiari terorizujú svojich susedov na 5-árových pozemkoch, a pokiaľ to chcete riešiť, tak to nevyriešite, a ja už to riešim štvrtý rok a snažím sa nejak k tomu dopátrať, lebo tam je problém ten, že vlastne tie holuby vám neumožňujú ani vyjsť vonku na tú vašu záhradu, pretože tie výkaly a ďalšie veci je niečo katastrofa. Nie je to o VZN-ku, nie je to o vyhláške. Každý si to z pleca na plece prehadzuje. Takže pokiaľ budete robiť nejakú systémovú, páni koaliční poslanci, cez ministerstvo systémovú zmenu, bol by som rád, keby ste aj túto oblasť pokryli, a mnoho desiatok ľudí, ktorí doslova že sú terorizovaní tými kolegami, ktorí, áno, sú ich susedia a chovajú tie holuby. A to nie sú desiatky, to sú stovky a tisíce holubov, čo majú, a nevedia si s tým rady. Takže toľko ako na dôvetok.
A chcel by som vás tiež poprosiť, aby sme dali šancu, aby tento zákon bol schválený.
Ďakujem veľmi pekne.