12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom návrhu na skrátené legislatívne konanie je rýchlo a flexibilne reagovať na situáciu, ktorá vznikla v rámci interpretácie ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora.
K tomuto návrhu dochádza najmä z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale aj niektorých iných subjektov, ktorí poukázali na potrebu určitého precizovania definície partnera verejného sektora, ako aj zmluvy, ktorá tvorí právny titul pre vzťah medzi partnerom verejného sektora a samotným verejným sektorom. Návrh zákona preto vyníma z definície zmluvy zavedenej na účel zákona také zmluvy, ktorých účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ako aj Národná banka Slovenska pri plnení ich pôsobnosti, ktorá sa týka verejne obchodovaných dlhopisov a iných finančných nástrojov alebo dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity. Dôvodom na urýchlené schválenie vládneho návrhu zákona je najmä to, že v dôsledku povinnosti registrácie zmluvných partnerov, resp. investorov nadobúdajúcich v rámci uvedených obchodov finančné nástroje reálne hrozí výrazné zníženie atraktívnosti finančných nástrojov vydávaných slovenskými emitentmi a z toho vyplývajúce obmedzenie alebo zdraženie financovania.
Aj ja to poviem veľmi jednoducho. Slovenská republika pripravuje v marci emisiu, a preto v zásade je tu návrh na skrátené legislatívne konanie. Potrebujeme ten stav právnej istoty zabezpečiť tak, aby zahraniční investori do slovenských dlhopisov neboli spochybnení pri nákupe slovenských dlhopisov. To je dôvod reálne na skrátené legislatívne konanie. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som ako poverený spravodajca informoval o rokovaní nášho výboru. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 435 z 8. februára 2017 pridelil tento návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora na prerokovanie, teda tlač č. 428, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh dnes, teda na svojej 33. schôdzi, dnes 9. februára 2017 a svojím uznesením č. 149 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, a teda ospravedlňujem sa, nestihol som výbor, tak možno som mal položiť tie otázky na výbore. Chápem, že na rozdiel od mnohých iných skrátených legislatívnych konaní, ktoré sa dostávajú do parlamentu, v tomto prípade naozaj potencionálne hrozia nejaké hospodárske škody štátu a je to tam aj zdôvodnené. Napriek tomu by som sa chcel spýtať, že ako ten problém vznikol, teda kedy, kedy ste naňho prišli, a či, či teda nebol priestor napríklad v rámci medzirezortného pripomienkového konania, keď ministerstvo financií vedelo, že to môže mať takéto dopady, na to upozorniť a ošetriť to v čase, keď ešte bol na to priestor pri schvaľovaní zákona. Veď pomerne rozsiahlo sa potom diskutovalo aj v parlamente. To je jedna otázka.
A druhá otázka sa týka toho, či, ak by sme nešli skráteným legislatívnym konaním, či by automaticky tie škody nastali, alebo je to iba jeden z možných výkladov zákona, že, že by to zahŕňalo aj tie subjekty a tie typy zmluvných vzťahov. Lebo, lebo z toho písomného materiálu som nadobudol dojem, že, že je na štátnych orgánoch, ako budú ten zákon, zákon uplatňovať, a, a keby ho interpretovali v súlade s tým pôvodným zámerom, že by sa nedopustili nejakého protizákonného konania a že keby niekedy v budúcnosti bolo, bola tá novela schválená tak, ako je navrhnutá, a teda nadobudla by účinnosť, ja neviem, o tri mesiace, tak by to nebol až taký dramatický, dramatický problém a nemalo by to praktické dopady. Ale teda možno sa mýlim, preto sa pýtam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mňa by len zaujímalo, ešte doplním pána kolegu Dostála, o akú emisiu ide, v akom objeme. Ďakujem.

Ja by som tiež k tomu povedal pár slov. Myslím si, že je to dosť veľká hanba, toto, a poukazuje to na to, že aký je úzky záber ministerstva spravodlivosti, čo sa prejavilo na zákone, ktorý údajne mala byť vlajková loď tejto pani ministerky. Myslím si, že skutočnosť, že ministerstvo spravodlivosti nemá v podstate žiaden medzinárodný rozmer, a pritom prijíma zákon, ktorý je úplne unikátny, na riešenie problémov, ktoré by mali riešiť orgány činné v trestnom konaní, tak si myslím, že si mohli dať viacej záležať na takejto úplne zjavnej veci. Ale to by sme museli mať iné ministerstvo spravodlivosti. Museli by sme tam mať ľudí, ktorí majú nejakú expozíciu voči zahraničiu.
A ešte jedna okolnosť je tu a to je tá, že realita je taká, že tento zákon neberie vážne na Slovensku absolútne nikto. A je to výsmech, tento zákon. Ani vlastné ministerstvá, ani, ani Štátna pokladnica, alebo teda Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity neberie tento zákon vážne a až zahraničné, ako sa povedalo, že právnické kancelárie prišli na to, že je to nonsens celé. A to znamená, pre styk so zahraničím musíme tento zákon upraviť. Je to veľká hanba.

Ďakujem pekne. Ja iba teda v priamej reakcii na pána kolegu Dostála chcem povedať, že práve otázky, ktoré on ako člen ústavnoprávneho výboru položil, boli zodpovedané a boli vlastne súčasťou vystúpenia pani ministerky na výbore. Čiže keby sa dalo stíhať, tak by ste mali tie odpovede. Ale na druhej strane chcem pozitívne oceniť, že ste tie otázky položili, pretože je dobre, keď pani ministerka na ne zodpovie aj v pléne, aby vlastne celé plénum dostalo túto informáciu, ktorá je určite dôležitá a ktorá, samozrejme, zodpovie na to, čo spôsobilo ten problém.
Takže vypočujeme si to znova.

Ďakujem za reakcie, ja som sa ospravedlnil, že som nestihol ten ústavnoprávny výbor a že tie otázky mali zaznieť tam, ale súhlasím s pánom poslancom Kresákom, že bude užitočné a dobré, ak to vysvetlenie a odpovede na tie otázky zaznejú aj v pléne, keďže to, čo sa, čo sa povie na ústavnoprávnom výbore, je síce verejné, ale nie je to tak zaznamenané ako na, na pléne, kde v archíve si to potom aj po rokoch môže každý niečo tu niekto nájsť, každý nájsť, a je dobré, keď sú takéto veci vysvetlené práve s ohľadom na to, že skrátené legislatívne konanie sa veľmi často zneužíva na situácie, kde neexistujú zákonom dané dôvody. Tak keď tie zákonom dané dôvody existujú, tak je dobré, keď to zaznie úplne explicitne.
Čo sa týka toho ústavnoprávneho výboru, tak je to tak, že človek mieni, hromadná doprava mení niekedy.
A k pánu poslancovi Baránikovi, nechcem teda nahrádzať odpoveď a vysvetlenie pani ministerky, ale myslím si, že práve aj vzhľadom na charakter toho zákona je skoro až prirodzené, že sa tam objavia dodatočne nejaké problémy, a, a ja by som skôr teda problém videl v tom, ako ministerstvá pristupujú k medzirezortnému pripomienkovému konaniu, lebo to má práve slúžiť na to, aby ministerstvo financií, Národná banka Slovenska alebo ministerstvo zahraničných vecí z hľadiska tých oblastí, ktoré, ktoré gestorujú, sa vyjadrili k návrhu zákona a upozornili na možné problémy a navrhli, navrhli jeho úpravy.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, vyjadrím sa k tomu a koniec koncov tento zákon bol v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a v rámci štandardného medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo financií ani Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity neavizovala túto svoju špecifickú situáciu na zahraničných trhoch.
Musím povedať, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania viaceré ministerstva upozornili na svoje špecifické situácie. Ja môžem povedať, napríklad ministerstvo zahraničných vecí v špecifickej situácii ambasád v zahraničí a podobne, čo sa riešilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Záber ministerstva spravodlivosti je naozaj veľmi široký, ale špecifické situácie, ktoré sú na niektorých rezortoch, ktoré vyplývajú zo špecifických kompetencií niektorých rezortov, jednoducho nemá šancu v plnej šírke postihnúť a od toho je práve medzirezortné pripomienkové konanie, aby jednotlivé subjekty na toto upozornili a uplatnili a vyrokovali si riešenie pre tieto špecifické situácie. Hovorím, nebola to jediná taká situácia, ktorú sme riešili. Nie. Ministerstvo financií, resp. ARDAL, pravdepodobne si neuvedomilo dosah zákona na nich a neavizovalo tento problém. Ja to vnímam tak, že jednoducho môže sa stať, nemalo by sa, ale sme omylní, čiže môže sa stať.
Mám za to, že je potom lepšie riešiť tú situáciu štandardnými nástrojmi, a nie nejakými prílepkami alebo podobne v parlamente, preto ja som aj na seba zobrala to, že je lepšie prísť a povedať, O. K., tuto treba spraviť opravu a riešiť to v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní preto, pretože tá, pokiaľ mám informácie z ministerstva financií, tak pripravuje sa marcová emisia, to znamená, pokiaľ by sme išli štandardným procesom, tak by sme nezachytili túto marcovú emisiu slovenských dlhopisov. Ospravedlňujem sa, môžem sa spýtať na ministerstve financií, nemám v hlave tú sumu, teda ten objem. Pán poslanec, môžem sa spýtať a v druhom čítaní vám odpovedať na vašu otázku. My sme sa dlho rozprávali s ministerstvom financií, či to vieme riešiť interpretačne, ale v situácii, keď zahraničné advokátske kancelárie dávajú právne stanoviská, v ktorých síce na jednej strane hovoria, že môžeme riešiť aj interpretačne, ale nie sme si istí. A takéto odporúčanie, ktoré vlastne smeruje do právnej neistoty investora, dávajú práve zahraničným investorom, tak by to mohlo spôsobiť alebo mať dopady, samozrejme, na cenu slovenských dlhopisov, a keďže chceme byť čo najúspešnejší, tak sme mali za to, že tento právny priestor právnej neistoty pre zahraničných investorov do slovenských dlhopisov jednoducho treba zúžiť.
Ja to v tejto chvíli považujem, považujem za legitímne a vzhľadom na krátku diskusiu, ktorú, ktorá tu prebehla, chcem pri..., toto bol naozaj ťažký zákon, a tak si dovolím využiť tento priestor, aby som poďakovala všetkým, ktorí pracovali na tomto návrhu zákona, aj mojim kolegom na ministerstve spravodlivosti, lebo myslím si, že odviedli, odviedli v krátkom čase prácu, ktorá si zaslúži ocenenie. V rámci toho celého procesu zjavne sme sa všetci sústredili - aj tu v pléne - na to, ako sprísniť právnu úpravu, a nie na riešenie výnimiek, tak túto situáciu riešime dnes.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani ministerka, ďakujem pekne. Je úctyhodné, že teda ste to zobrali na seba ako, ako tvorca. Ja by som však teda dal, vy ste to čiastočne naznačili, ale možno tak explicitnejšie by som sa teda chcel opýtať, že či teda môžeme chápať toto zlyhanie zo strany ministerstva financií, že teda, lebo tak ako ste hovorili, aj v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, oni sú gestorom tejto časti a mali na to vlastne dbať a všimnúť si to a poukázať. Takže to by som len možno pre také jasnejšie explicitné vyjadrenie, že či teda to môžeme chápať, že zlyhanie nastalo u nich, a či to bolo teda dôsledkom toho, že to nečítali, lebo ako je to závažná vec. Je to teda novinka, vôbec čo ste priniesli, malo to priniesť veľké veci a z hľadiska ministerstva financií to podceniť a neprečítať si to je asi, je asi dosť závažná vec, takže by ma ešte zaujímalo možno také jasnejšie vyjadrenie z vašich úst na..., k tomuto zaujať stanovisko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som upriamiť pozornosť na niektoré veci, ktoré pani ministerka k tomuto zákonu uviedla teraz vo vystúpení. Je podľa mňa jasné, že tu nezvládlo, pri tomto zákone, svoju úlohu jej ministerstvo, pretože jednoducho nemá správnych ľudí na ministerstve, ktorí majú nejaký medzinárodný, medzinárodný rozhľad. Toto je úplne zjavná chyba tvorcu tohto zákona a vyhovárať sa na ministerstvo financií pri takto elementárnej veci je, pravdupovediac, trápne.
Ide o to, že nie je pravda, že sa tu jedná o problémy s jednou emisiou dlhopisov Slovenska, pretože Národná banka a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity obchoduje každý deň, každú noc s aktívami Slovenskej republiky a s menami, a teda tento, by som povedal, nesprávny stav trvá od momentu, kedy tento zákon vstúpil do platnosti. Len v súvislosti s tou emisiou sa zistilo to, čo malo zistiť už ministerstvo, a preto..., keď tento zákon prijímalo. Preto sa vraciame k tomu, že tento úplne nelogický, nesprávny a kamuflážny zákon mal byť aspoň lepšie pripravený, aby sme sa nemuseli kvôli nemu znova stretávať.
Ďakujem.