12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli sme oboznámení s tým, že v našej krajine prišlo k závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí, a to postupom štátnych orgánov, tých orgánov, ktorých jedinou a najdôležitejšou úlohou bolo deti chrániť. Hrubo sa spreneverili svojmu povolaniu a svojmu poslaniu. Poviem vám úprimne, je mi do plaču. Je mi do plaču nad krajinou, v ktorej trpia deti a trpia vinou hlúpych, ľahostajných, mocibažných, arogantných a mamonárskych hlupákov. Pretože urobiť si džob z týrania detí, to chce naozaj hutnú dávku hyenizmu.
Témou dnešných dní je fašizmus a rôzni myslitelia na verejných fórach v teoretickej rovine dišputujú o tom, čo robiť, aby v budúcnosti neprichádzalo k dehonestovaniu človeka a jeho práv, pričom ľahostajne všetci prechádzajú okolo toho, že aktuálne a v súčasnosti sa pod vlajkou tohto štátu a s jeho požehnaním dejú neprístojnosti na ľudských právach, na právach detí, a to napriek našim zákonom, a to napriek medzinárodným dohovorom, ktorými sme viazaní. Zaviazali sme sa napríklad k tomuto: "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečia, aby žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu."
Hanebne, hanebne sme sa spreneverili nielen medzinárodným zmluvám a prísľubom z nich vyplývajúcich, hanebne sme sa spreneverili hlavne tomu ľudskému v nás. Keď som minulé leto počúvala výpovede zúfalých rodičov o tom, ako ich maloleté deti boli v zariadení na resocializáciu sexuálne zneužité, bité, týrané, ako sa trápili na samotke bez záchodu a postele, a keď som bola svedkom ich beznádejných pokusov dovolať sa práva a spravodlivosti, opantal ma pocit zúfalstva, pretože títo ľudia, rodičia ublížených detí už dávno využili všetky možnosti, ktoré im naša legislatíva poskytovala. Sťažovali sa, podávali podnety na ústredie práce a ministerstvo, podávali trestné oznámenia a žiaden zo štátnych orgánov na ich apely adekvátne nereagoval. Všetky oficiálne náboje už boli vystrieľané, jedine preto som napísala článok, ktorý popísal aktuálnu situáciu jedinej dievčiny a jednej rodiny v zúfalej situácii, no v tejto chvíli nebola s podobným osudom jediná.
Podané trestné oznámenia na sexuálne zneužívanie, znásilnenie, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, trestný čin ohrozovania pohlavnou chorobou, týrania a zanedbávania boli odložené a zabudnuté, lebo to niekto zariadil. Je otrasné, hnusné a hanebné, že spravodlivosť začala fungovať až po medializácii. Odrazu mal tlačovku prezident Policajného zboru, ktorý v priamom prenose uvádzal na pravú mieru to, že zo zneužívania je skutočne podozrivý zamestnanec zariadenia. Vzápätí tlačovka Generálnej prokuratúry, že okamžite rozbiehajú šetrenie, a výsledkom tohto šetrenia bolo, že jedno trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužitia znovu otvárajú na základe nových informácií a druhé trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenia otvárajú znovu, pretože našli závažné pochybenia. Generálna prokuratúra zistila, že vyšetrovateľ vôbec nezisťoval skutkový stav veci, nevykonal ani len výsluch svedkov, nezaoberal sa listinnými dôkazmi a v priebehu vyšetrovania on, on porušil viaceré ustanovenia Trestného poriadku.
Čo si o tom pomyslieť, to naozaj je len medializácia zárukou práva a spravodlivosti? Nebyť jedného blogového článku, stíhania za zločiny by zostali zatvorené v archíve? V takomto štáte žijeme? A zatvorené v archíve aj s hrubými zanedbaniami a neodpustiteľnými chybami? A čo na to ministerstvo práce? Až po desiatkach podnetov na týranie, zanedbávanie, šikanovanie, neľudské zaobchádzanie poslalo do VIP zariadenia kontrolu, ktorá skontrolovala papiere. Nikto sa nepýtal detí, ako sa tam majú, nikto nekontroloval pracovné zmluvy zamestnancov, či sú odborne na úrovni a akú majú mzdu. Zo štyroch náhodne vybraných spisov pre ministerskú kontrolu bol každý jeden spis katastrofálny prípad. V prvom prípade dievča recidivovalo priamo v zariadení, v druhom prípade sa chlapec otrávil priamo v zariadení analgetikami, musel byť hospitalizovaný. V ďalšom prípade malo byť dievča zneužité zamestnancom a v poslednom prípade malo byť naozaj dievča znásilnené zástupcom riaditeľa. Trestom tomu dotyčnému malo byť udelenie výpovede jeho zamestnávateľom.
Po kontrole s takýmto výsledkom by bolo namieste zo strany ministerstva práce okamžite zariadenie zrušiť, alebo ak k tomu nemá vôľu, malo by ho aspoň oceniť rádom doktora Mengele, nech všetci vieme, na čom sme. Ak chceme tolerovať týranie, znásilňovanie, zneužívanie detí v ústavných zariadeniach zastrešených štátom, treba sa k tomu priznať, treba osloviť OSN, že odstupujeme od Všeobecnej deklarácie ľudských práv a rovnako odstupujeme od Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. Ak nie sme schopní garantovať bezpečie a starostlivosť o naše deti, tak nie sme hodní, aby sme sa pridružovali ku krajinám, ktorým sú ich vlastné deti prioritou.
Kolorit absurdnosti doplňujú, doplňuje prípad komisárky pre deti pani Tomanovej, ktorá osobne je predmetom mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, a to nie preto, že by sa k niečomu vyjadrila alebo nevyjadrila, ale preto, že ona sama je v kolosálnom konflikte záujmov. Býva totiž v dome, ktorý je multifunkčným zariadením, a spolu so svojou dcérou prevádzkuje detský domov, v ktorom nie sú rešpektované zákony. Podľa platnej legislatívy majú mať bábätká všetky - aj tie opustené - svoju vzťahovú osobu. Ak ju človek v rannom detstve nemá, je navždy hendikepovaný. Dom, v ktorom žije naša komisárka pre deti so svojou dcérou, je však z tejto povinnosti oslobodený. Predstavte si dom plný bábätiek, z ktorých každé potrebuje svoju mamu, a ona tam strieda vychošky v zmenách a dala im funkciu profesionálny rodič. V každom inom detskom domove je zakázané mať deti do šesť rokov veku na skupine, len u Tomanovej je všetko v poriadku. V dome, v ktorom býva komisárka pre deti! Robíme si z týchto funkcií srandu, robíme si srandu z medzinárodných dohovorov, smejeme sa z ľudských práv, smejeme sa z práv dieťaťa?! V tom prípade to deklarujme verejne, odstúpme od medzinárodných zmlúv, lebo ich nevieme napĺňať, lebo sme naplnení korupciou a klientelizmom.
No ak nejdeme odstúpiť od tých dohovorov, očakávam okamžité a radikálne zmeny. Súčasný stav nie sú schopní trpieť všetci tí, na ktorých bremeno neschopnosti štátu dopadá, sú to hlavne deti a ich rodičia, a to v celom diapazóne problémov, ktorý štát nevie a nechce riešiť. Ak si budeme chcieť zadefinovať úlohu štátu, jednou z jej najdôležitejších funkcií je strážiť práva jej občanov a spravodlivosť. V tejto funkcii štát na plnej čiare zlyhal, zlyhal kardinálne, neuchránil tých najslabších.
Čakám zmeny, volám po nich a budem nepríjemným tŕňom v oku a upriamujem pozornosť občanov a novinárov na to, aby sa zamerali na pranie peňazí v sociálnej sfére. Táto oblasť je totiž tak neprehľadná, že sa v nej topia peniaze, o ktorých by sa vám ani nezdalo. Nestarostlivosť, zanedbávanie, ignorácia klientov a zároveň obetí, to sú len vedľajšie efekty tohoto tunelovania. Ak minister práce Richter neodníme akreditáciu zariadeniu, ktoré porušilo mnohé paragrafy niekoľkých zákonov, ktoré konalo v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovensko viazané, ak minister Richter nezjedná vo svojom rezorte nápravu v zmysle zistení mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, bude čeliť odvolávaniu za kardinálne prehrešky voči zákonom, voči ústave a voči medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovensko viazané.
Dovoľte mi záverom poďakovať pani doktorke Dubovcovej za to, čo všetko vykonala v prospech tých malých, slabých a nepočutých. Bolo to jej posledné verejné vystúpenie v tejto funkcii a ja sa skláňam pred jej prácou. (Reakcia z pléna.) Teším sa, že nebolo, ale a vítam to. (Povedané so smiechom.) Skláňam sa pred vašou prácou, posunuli ste celú našu krajinu, posunuli ste ju nezabudnuteľne, a to k smerom k ľudskosti. Ďakujem za každého človeka, ktorému ste pomohli domôcť sa jeho práv, ďakujem za každého precitnutého štátneho úradníka, ktorý si uvedomil zmysel svojej práce. A ďakujem vám za túto mimoriadnu správu, a teda za všetky zachránené deti, lebo dúfam a verím, že zrkadlo, ktoré ste nastavovali, má veľkú silu a vedie ku zmenám.
Tak teda ďakujem za všetkých tých, ktorým ste pomohli, a ďakujem za Slovensko. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Gröhling. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade aj ja by som sa chcel poďakovať za vašu doterajšiu prácu a za vytrvalosť. Ja verím, že vaša nástupkyňa sa bude veľmi výrazne venovať aj problematike detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Všetci vieme, že školský zákon hovorí, že žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na vytvorenie nevyhnutných podmienok na vzdelávanie. Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení zas hovorí, že v prípade potreby ministerstvo iba môže vyčleniť financie na plat asistenta učiteľa. Ja by som veľmi rád takto verejne vyslovil, že aktuálne evidujeme štyridsať..., 33 728 žiakov so špeciálnymi potrebami a školy žiadali asistentov pre 14 399 žiakov, teda takmer 43 % z týchto žiakov. V septembri školy žiadali takmer deväť..., takmer 3 900 úväzkov na asistenta, pridelených však bolo iba 1 710, čo je iba 43 %. Zo strany zákonov to bolo ešte veľmi zaujímavé, lebo v roku 2014, kedy školský zákon pôvodne hovoril, že výkonom práv začleneného dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môžu byť obmedzené práva ostatných detí, ktoré sú účastníkom výchovy a vzdelávania. Táto formulácia však zmizla, pravdepodobne aby nevznikol úplne jasný konflikt v situácii, kedy ministerstvo neposkytne financie na asistentov.
Táto téma podľa mňa je veľmi silná a veľmi výrazná a zároveň sa kompetentní tvária, že to vôbec nie je problém, tak ja iba verím, že aj v tejto problematike bude vaša nástupkyňa veľmi aktívna, a za vašu doterajšiu prácu vám patrí veľká vďaka aj v mojom mene, aj v mene mnohých občanov, ktorí si vážia všetky náležitosti, ktoré ste riešili za nich.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Tomáš.

Pani poslankyňa Blahová, vy sa nehanbíte? (Potlesk.) Na balkóne, na balkóne sedí vaše svedomie, pani poslankyňa Blahová, na balkóne sedí vaše svedomie, 53 rodičov, klientov a všetkých podporovateľov domova Čistý deň tam sedí. Vy ste už zabudli na poslanecký prieskum, kde ste boli? Môžem sa vás opýtať, prečo ste nikdy neprijali týchto ľudí? Prečo ste nikdy neprijali týchto ľudí, aby ste počuli ich názor?
Môžem sa opýtať aj pani verejnej ochrankyne práv, keď už napísala túto mimoriadnu správu, tento komplot, ktorý bol spáchaný v spolupráci s vami, prečo ste sa nikdy neopýtali týchto ľudí, ktorí sú na balkóne. Budem prvý (reakcia z pléna), ktorý, budem prvý (reakcia z pléna), budem prvý, ktorý bude rešpektovať názor orgánov činných v trestnom konaní v tejto veci. Ale zatiaľ ani polícia, ani prokuratúra nepotvrdila nič z vašich vecí... (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás.

Tomáš, Erik, poslanec NR SR
... slovami (reakcie z pléna), slovami jedného klienta vám musím povedať, budem ho citovať: "Vy ste zlý človek, pani Blahová." A o nič iné tu nešlo, len o váš cynizmus. Tu nešlo o ochranu detí, tu nešlo o žiadnu ochranu detí, ale o cynické zneužitie tejto témy proti vláde Slovenskej republiky, o nič iné tu nejde. Už, prosím vás, nehrajte tu toto divadlo a na vašej strane by som sa naozaj od hanby prepadol pod zem, od hanby... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás.

Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Nechajte ma hovoriť! Nechajte ma hovoriť! Takže naozaj sa hanbím za tých ľudí, čo sú na balkóne. (Reakcia z pléna.) Táto komunita, ktorá tam sedí, potrebuje jednotu, potrebuje sa liečiť a vy ste do tejto komunity takto nechutne vstúpili. (Reakcia z pléna a potlesk.)

Pani poslankyňa Jurinová.

Pani kolegyňa, chcem ti poďakovať za tento silný prejav, bol naozaj veľmi silný a možnože až pri počúvaní toho, čo všetko si zhutnila do týchto svojich slov, by si človek mal uvedomiť, ako zlyháva systém ochrany našich detí. Správu, ktorú máme na stole, alebo správa, ktorú máme na stole, vo veľkej miere potvrdzuje jej slová, ktoré, alebo možno celú správu, ktorú sme vypracovali aj ako výbor a ktorá bola schválená výborom, v plnej miere potvrdzuje slová mimoriadnej správy pani verejnej ochrankyne práv a výsledkom je, že zlyháva ochrana detí na Slovensku. Tí, ktorí majú deti chrániť, im často spôsobujú ujmy.
Takže ďakujem vám za tento prejav, ďakujem za zhutnené informácie a ja verím, že spravodlivosti raz príde zadosťučinené, ale verím, že dovtedy nebude postihnutých príliš veľa detí.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Kaščáková.

Uf, pre mňa je veľmi ťažké teraz ovládnuť emócie po tom, čo som si tu vypočula z úst pána Tomáša, ale pokúsim sa zachovať kľud.
Som šokovaná zo správy ombudsmanky pani Dubovcovej, pretože mi odhalila v plnej nahote, v akom štáte my vlastne žijeme, a upozornila ma ako matku, že môžem byť šťastná, že mojim deťom som dokázala zabezpečiť to, že mohli vyrastať v zdravej, normálnej rodine, pretože keby sa, nedajbože, so mnou alebo s mojimi blízkymi niečo stalo a mali by zostať odkázaní na starostlivosť štátu, tak neviem, kde by dnes boli, neviem, ako by dopadli, neviem, ktoré, poviem to veľmi expresívne, hyeny by sa mi o ne starali, a jednoducho je to, je to pre mňa absolútny šok, toto odhalenie a som veľmi šťastná, že ľudia ako pani Dubovcová majú tú odvahu a vôbec na tieto - aj ako Natália Blahová - majú na tieto veci poukazovať, a to, že to poslanci vládnej koalície, tí, ktorí sú za tento stav zodpovední, ktorí by tu mali riešiť, dokážu takýmto otrasným spôsobom dehonestovať a otáčať na to, že tu niekto vytĺka neviem čo, nejaký politický kapitál. Prosím vás, vy to nevidíte? Sú to vaši ministri, vaši nominanti, vaši ľudia, ktorých chránite! Vy máte odvahu a tú drzosť tu takto vystupovať?!
Ja vám ďakujem, pani Dubovcová, že ste sa takto venovali tejto problematike, ďakujem, Natália, že si to tu povedala, ďakujem za ľudí ako vy, pretože bez nich by táto krajina už išla neviem kam. Veď táto krajina nemá ducha, strácame ducha, zákon. Vy ste sama povedali, zákony máme (reakcie z pléna), ale ich duch... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci, poprosím kľud.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... ich duch sa nedodržuje. Je to otrasné. Som naozaj šokovaná. A z celého srdca vám ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Poslanec Baránik. Pán poslanec Hrnko. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Tomáš. Pán poslanec Tomáš. Pán poslanec Číž. Žiadam vás o kľud v rokovacej sále! (Reakcie z pléna.) Pán poslanec.
Prerušujem rokovanie na 3 minúty. (Reakcie z pléna.)

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)