12. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Ja tu v tejto debate vystupujem ako kritik pána poslanca Beblavého a kritik jeho návrhu teda, aby som bol presný. Ale počúvajúc pána poslanca Číža a jeho kolegyňu Vaľovú, musím sa ho zastať a poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby nevykrikovala.
Pán poslanec Beblavý, ak som dobre počul, tak konštatoval, že nepočul od pána Číža nič zaujímavé a významné a možno vôbec nič k téme, k téme regionálnej samosprávy. A pán Číž mu tu vymenoval študijné pobyty, ktoré absolvoval v zahraničí. Tak ja mu k tomu gratulujem, že má v zahraničí študijné pobyty, ale to nehovorí nič o tom, ako on prispel k debate o reforme verejnej správy na Slovensku.
Pokiaľ ide o tú chartu miestnej samosprávy, nevolá sa to charta regionálnej samosprávy, ale miestnej samosprávy, tak tá síce rieši alebo môže riešiť aj regionálnu úroveň, ale teda článok 13 tejto charty hovorí, že orgány, na ktoré sa vzťahuje a princípy miestnej samosprávy obsiahnuté v tejto charte platia pre všetky kategórie miestnych orgánov existujúce na území zmluvnej strany. Každá zmluvná strana však zároveň môže pri uložení ratifikačnej listiny, listinného prijatia alebo schválení špecifikovať kategórie miestnych a regionálnych orgánov, na ktoré chce pôsobnosť charty obmedziť alebo ktoré chce z jej pôsobnosti vyňať.
Neviem o tom, že by Slovenská republika oznámila, že chce vzťahovať toto aj na VÚC-ky, ale aj keby to bolo, tak to neznamená, že VÚC-ky nemožno zrušiť, ako to už povedal kolega Beblavý. A hlavne, vy sa odvolávate na chartu, keď sa vám to hodí, ale tento štát chartu nedodržiava. Flagrantne ju porušuje napríklad, pokiaľ ide o financovanie obcí a miest, lebo im nedáva potrebné financie, ktoré sú potrebné na výkon kompetencií, ktoré sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reakcia? Nie?
Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek tomu, že sála je skoro prázdna, téma je viac než dôležitá.
Ja tiež využijem možnosť, ako aj pán Beblavý využil, že budem diskutovať k tej téme, k jednému zo zákonov, hoci teraz nie je ten podstatný. Ide totiž o komplex zákonov, ktoré upozorňujú, a za to treba predkladateľom poďakovať, na hlbokú krízu v celej tejto úrovni samosprávy. VÚC, ako viete a treba si to priznať, vznikli vo veľmi pohnutých 90. rokoch, ja si tie časy pamätám, mnohí sme si uvedomovali, že mečiarovská moc vtedy vytvára proste korýtka pre už bublajúcu nespokojnosť svojho členstva, bola to doba, kedy tá špička privatizovala a jednoducho v regiónoch sa ozývali nespokojní, že čo bude s nami. Vytvorenie VÚC, tu vidím pána poslanca Osuského, ktorý si na tie časy pamätá. Vytvorenie VÚC malo byť náplasťou, malo vytvoriť niekoľko sto korýtok pre regionálnych papalášov vtedy vládnucich strán, ktoré verili, že budú vládnuť na večné veky a nikdy inak. No lenže VÚC nám zostali a prišla doba prvej Dzurindovej vlády, kedy bola šanca jednak zmeniť ich územné členenie, ale tak isto aj ich kompetencie.
Ono sa vlastne od začiatku začalo prejavovať, že VÚC sú umelo, umelý orgán. Umelý orgán v tej relatívne štandardnej podobe štátnej a verejnej správy Slovenska. Nemali územnú logiku, iba ak strachu pred tým, aby sa nejaká menšina, aby nejaká menšina nedobila šéfa VÚC. Nemali rozumnú terminológiu, lebo naozaj dodnes hovoríme županom župani, ale ten zákon sa tomuto termínu vyhýbal, mimochodom, veľmi smiešne, pretože v najstarších zachovaných záznamoch arabských letopisov o Veľkej Morave sa tento termín frekventuje, nie je maďarský. Napriek tomu nejaký samozvaný pán historik sa ho tak bál, že zatiaľ čo Poliaci majú maršalkov, Maďari majú svojich, Češi majú svoj historický názov hejtmanov, tak Slováci mali pvúcov, pvúcov, predseda VÚC sa inak nazývať nedá. Preto im hovoríme župani. Čiže aj v tomto je vidno akási komická nedovarenosť celého tohto systému, my ani názvy sme si celkom dobre nepremysleli. No a ešte horšie je to s kontrolnými mechanizmami.
Žiaľ, ale už za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa prejavilo to, čo sa pri vytvorení novej politickej schémy v partokratických modeloch, aké, žiaľ, Slovensko do veľkej miery ešte aj dnes je, vždy prejavuje. Čiže egoistický záujem tých, čo už sedeli v kreslách. Zrazu nebolo možné pohnúť s niektorými kompetenciami a nachádzalo sa, nachádzala sa obrana tých zlých systémov v zákone o tomto stupni samosprávy aj v koalícii, aj v opozícii. Ja som navrhol nielen teda zmenu na normálny názov župana, aby bol župan, ale napríklad priamu voľbu kontrolóra župy. Už vtedy sme vedeli, samozrejme, veď to bolo očividné od prvých dní, že táto mečiarovská garnitúra si buduje model na ďalší spôsob ryžovania, kradnutia, uprednostňovania zákazok, o to viac, že skúste si predstaviť, že vtedy nebolo ani chýru o zákonoch, o nejakých súťažiach, nebolo ani chýru o povinnosti zverejňovať zmluvy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to bolo výborné ryžovisko bokom od pohľadov občanov, lebo občania neomylne od prvých dní, to neni až výsledok rokov, od prvých dní im bolo jasné, že politické elity si vytvárajú úplne darmožráčske štruktúry, ktoré neposlúžia k ničomu a nikomu.
Jasné, že sme sa, že sme počúvali do sýtosti to, čo zaznelo aj tuná, že Európa si to od nás žiada. Menej sme už počuli, že Európa upozorňuje, že vidí to tak na dva regióny, jednoducho tá takpovediac župa v Poľsku, napríklad nám najbližšia, krakovské vojvodstvo, má 6 miliónov obyvateľov. To je ich VÚC. Takže tuná, kde sme videli, že vzniklo VÚC pre Trenčín v takom rozmere, ktorý naozaj nezodpovedá ani poriadnemu okresu, tak bolo očividné aj zahraničiu, že tí Slováci to znovu urobili preto, aby rozdali pozície pohodlných kresielok a že nie je to riadené ani účelnosťou, ani regionálnou územnou logikou.
Domnievam sa, že za prvej vlády Mikuláša Dzurindu pokusy pána Nižňanského vytvoriť lepšiu reformu, dotiahnuť to územné členenie, ktoré urobil Mečiar, sa nevydarili, Nižňanský sa netajil tým, že nenašiel politickú podporu pre svoje plány. Ja som navrhol aspoň deviaty spišský, spišskú župu, lebo už teda Spišiakom nepriznať existenciu nejakej regionálnej pozície mi pripadalo skoro neuveriteľné, ale neprešlo ani to, napriek tomu, že samotný vtedajší premiér bol z tohoto regiónu. Nepodporil to medzi nami ani on. Ostalo pri Mečiarových štruktúrach, ostalo pri nekontrolovateľnosti, žiadne posilnenie právomocí kontrolóra, ostalo pri starom názvosloví, ktoré sa, ktoré je teda také dvojaké, úradne také a hovorovo župné. A s tým tento systém prežil ďalšie desaťročia, teda viac než desaťročie, kedy sa verejnosť už celkom zmierila alebo teda letargicky prizerala tomu, že zo žúp zostali tieto jalové štruktúry, ktoré sú vlastne lievikom, do ktorého sa posielajú peniaze zo štátu. Župy ich z prevažnej miery distribuujú ďalej a iba v niektorých málo pozíciách majú možnosť čosi ovplyvniť, aj to ovplyvnenie je väčšinou sústredené na to, že kto bude konkrétne realizovať napríklad opravy ciest, a plynie z neho často iba podozrenie z vytvárania korupčného prostredia.
Na záver celého príbehu prichádza poslanec, ktorý hovorí, poslanec a poslankyňa, ktorí hovoria to, čo všetci vieme, že tento kráľ naozaj nielen že je nahý, ale ani nikdy oblečený nebol. Že to bolo od počiatku nevydarené dieťa štrukturálnych reforiem verejnej správy na Slovensku a že pekné na ňom boli len slová. Prax nepriniesla nič užitočné, preto aj občania nemajú záujem a nevedia dodnes, kto ich zastupuje vo VÚC, nepovažujú centra VÚC za svoje prirodzené centrum, však čo už na Trnave môže byť prirodzené pre Dunajskú Stredu a tak ďalej a tak ďalej, okaté ignorovanie regionálnej kultúry, regionálnych vzťahov, regionálnych dopravných systémov. Niet takej veci, ktorú by VÚC neporušovala, z toho, čo odporúčala európska, odporúčali európski odborníci, okrem toho, že prišlo k istej decentralizácii, ale opakujem, takej viac-menej iluzívnej, preto aj tie rozhodovacie právomoci sú veľmi diskutabilné.
Myslím si, že po tejto stránke poslanec a poslankyňa, pán Beblavý a pani Macháčková urobili záslužnú prácu, otvorili tému, ktorá už nebude, verím, nikdy uzavretá. Urobili to s vedomím toho, v akej pozícii sú v tomto parlamente, to znamená, že predovšetkým ich sila je v tom, že otvoria diskusiu, verejnú diskusiu o zmysluplnosti tohoto stupňa verejnej správy.
A ja by som k tomu chcel na záver, teda okrem toho, že im ďakujem za toto gesto aj tú prácu, lebo to gesto nebolo prázdne, je naplnené úplne konkrétnymi vecami, že by som im rád podal ruku k tomu, aby sa otvorila diskusia aj o reforme miestnej samosprávy. Tá tak isto vykazuje množstvo záplat, je ako starý počítačový systém, ktorý sa už roky opravuje iba záplatami, ale už je dávno, dávno si vyžaduje vyhodiť ho a nahradiť ho niečím, čo bude zodpovedať moderným požiadavkám.

Ďakujeme, pán poslanec.
S faktickými poznámkami štyria páni poslanci.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
To akože uplynul nejaký čas?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Áno, podľa rokovacieho poriadku.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Pozdravujem rokovací poriadok.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Prvý pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, mám také rozporuplné pocity z vášho vystúpenia, lebo na jednej strane hovoríte o tom, akým spôsobom sú naše regióny v podobe vyšších územných celkov malé, ekonomicky nesamostatné, a tým pádom neúčelné a neefektívne, na druhej strane hovoríte, že ste navrhoval vznik aspoň deviateho regiónu spišského, pričom mnohí vaši kolegovia navrhujú nie osem vyšších územných celkov, ale 16 žúp, na základe nejakých historických logík. Toto mi celkom nedáva nejaký zmysel. A nedáva mi ani zmysel to, že pokiaľ navrhujete nové regióny, tak podporujete návrh na zrušenie vyšších územných celkov ako ďalšieho prvku, ktorý je založený na princípe subsidiarity. Znovu opakujem, bavme sa o tom, aké má mať vyšší územný celok kompetencie a či tu má byť osem vyšších územných celkov alebo tri vyššie územné celky alebo 3 plus 1, tak ako to bolo niekedy, ale táto debata, ktorá je, nie je celkom logická.
Ja chcem ešte zareagovať aj na otázky, ktoré tu zazneli v tejto sále, a to je podstata toho, že či, lebo bavíme sa o školských zákonoch. Bavíme sa o balíku školských zákonov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skúsme reagovať na predrečníka.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Áno, ale ak by som reagoval na predrečníka, tak musím povedať, že k balíku školských zákonov nepovedal ani jedno slovo, a tým pádom mu malo byť odobraté slovo hneď na samom začiatku jeho vystúpenia, lebo nehovoril absolútne nič k téme.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem, aj tak, pán poslanec, k predrečníkovi.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Takže k predrečníkovi. Keďže predrečník zabudol spomenúť školské zákony, tak musím povedať, že pokiaľ ide o školské zákony, je potrebné hovoriť aj o čerpaní eurofondov a tam IROP má významný prvok financovania tohto balíka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Lukáč.

Ďakujem.
Chcem reagovať teda na predrečníka. Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Budaja bolo ako štandardne fundované k veci. Myslím si, že jeho pohľad na celú problematiku je podoprený skúsenosťami z miestnej a z vúckarskej politiky. To, čo povedal, v podstate s celým jeho prejavom osobne súhlasím. Zároveň chcem mu zablahoželať k dnešným narodeninám. Všetko najlepšie, Janko, veľa úspechov v politike a verím, že misiu s amnestiami dobojuješ do víťazného konca.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Budaj, povedali ste krakovské vojvodstvo má šesť miliónov obyvateľov a to je ich VÚC. Hovorili ste o Poľsku, o krajine, ktorá je neporovnateľne väčšia ako Slovenská republika a ktorá sa od Slovenskej republiky líši aj tým, že má samosprávu nie na dvoch úrovniach, miestnej a regionálnej, ale na troch úrovniach, okrem vojvodstiev, čo by sme prirovnali k našim regiónom, a obcí, tak ešte existujú okresy alebo povjaty sa to volá a v Poľsku na rozdiel od našich okresov, kde sú to čisto správne jednotky, teda je tam iba štátna správa, tak v Poľsku je to aj samosprávna medziúroveň.
V krajine, ktorá má vyše 5 miliónov obyvateľov ako Slovensko a má vyše 2 900 obcí ako Slovensko, ak chcete decentralizovať, tak musíte mať aj nejakú medziúroveň. Môžete sa na decentralizáciu úplne vykašľať, ale v tom prípade, myslím, že to nie je dobré riešenie a nie kvôli tomu, že by nám to nejaká Európska únia niekedy vyčítala, ale kvôli tomu, že decentralizácia umožňuje efektívnejšiu správu vecí verejných. Nie vždy sa to, samozrejme, vydarí. A áno, ak budeme raz v tejto krajine robiť municipalizáciu, pozlučujeme obce alebo vytvoríme nejaké samosprávne jednotky, ktorých bude možno 100, tak potom sa môžme baviť aj o tom, či úplne nezrušiť vyššie územné celky alebo z nich nespraviť niečo na spôsob tých dánskych regiónov, ktoré majú iba nejaké veľmi obmedzené kompetencie a ktoré napríklad by nemuseli mať ani priame voľby, len by nejako zastupovali tie obce alebo municipality, ktoré by existovali.