12. schôdza

Ďakujem pekne.
V súlade teda so záväzkom stručnosti. Keďže tento zákon upravuje štátnu správu v školstve vrátane preneseného výkonu štátnej správy, je v rámci zrušenia VÚC nevyhnutné upraviť kompetencie VÚC v tejto oblasti tak, aby sa preniesli teda najmä na obce a mestá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 402). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť toto je v rámci balíku zmien v školstve. Keďže tento zákon upravuje komplexne financovanie tzv. regionálneho školstva vrátane stredného školstva, v ktorom má dnes zriaďovateľské právomoci VÚC, je pri zrušení VÚC nevyhnutné upraviť aj finančné toky tak, aby tiekli ďalej k zriaďovateľom stredných škôl, ktoré po novom by boli teda primárne mestá a obce. Zase, naopak, treba povedať, že vzhľadom na to, že tieto toky sú už dnes upravené pre základné školy voči mestám a obciam, nevyžaduje to až takú zásadnú zmenu, ale, samozrejme, tá zmena musí byť legislatívne upravená.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 303). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Ďakujem všetkým za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, vážený pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, podľa toho doterajšieho priebehu si dovolím pripomenúť, že sme v prvom čítaní a v zmysle rokovacieho poriadku pravdepodobne je úplne samozrejmé, že posudzujeme širšie okolnosti predloženého návrhu. Nepochybne posudzujeme aj predpoklady predkladateľov tieto návrhy zákona predložiť, skúmame ich odbornú spôsobilosť, skúmame širšie pozadie takéhoto zásadného návrhu zákona. A ešte konáme v blokoch a, samozrejme, nemôžme si nevšimnúť súvislosť všetkých týchto návrhov jednotlivých vo vzťahu k ústavnému zákonu, ktorý navrhuje navrhovateľ a ktorý je elementárnym predpokladom pre to, aby sa o tých ďalších zákonoch mohlo hovoriť a podľa môjho názoru aj hlasovať. Takže dovoľte mi niekoľko k tým všeobecným okolnostiam, ktoré súvisia aj s týmto súborom zákonov, ktoré sa tu predkladajú.
Predkladateľ práve zademonštroval, že netuší, čo je to európska charta regionálnej samosprávy, čím ďalej o vašej odbornej spôsobilosti, pán poslanec, hovoriť netreba, pokúsim sa o tom napísať odborný článok a posunúť ho odbornej verejnosti.
No, medzi nami dvomi je drobný rozdiel. Viete, okrem toho, že som teda učil desať rokov teóriu verejnej správy, že som na inštitúte pre národné výbory zhodou okolností, že som bol dvanásť rokov tajomníkom výboru a bol som členom všetkých, všetkých komisií, ktoré vznikali zhruba do roku ´98 na Slovensku. Dokonca u pána Nižňanského ma ako tajomníka výboru požiadal o odborné konzultácie a urobil zo mňa oficiálneho poradcu a radil som mu dovtedy, kým sa mu radiť dalo, potom som už odišiel z rôznych dôvodov, okrem iného, že som vstúpil aj do SMER-u. To bolo v roku ´98 a niečo nato. Mám tú česť absolvovať desiatky pobytov v zahraničí niekde, dvojtýždňový pobyt vo Švajčiarsku pri štúdiu verejnej správy, študoval som regionálnu samosprávu v Anglicku, vo Walese, v Nemecku, Írsku a v Nemecku opäť, v Bavorsku konkrétne a, samozrejme, celý rad študijných pobytov, napríklad v Portugalsku a podobne.
Takže ďakujem vám, pán poslanec, ako džentlmen, že ste nemali tú odvahu vystúpiť v rozprave, aby ste sa vyjadrili k mojej spôsobilosti, aby som mohol aspoň dvomi minútami zareagovať. Ani to by som nespomínal, keby ste takto isto nevyrevovali na každého tu v tejto sále, že teda prečo nevystúpil v rozprave a tak ďalej. Takže dourážať ste urážali vy.
Bol som veľmi zdržanlivý práve pri tom, lebo, kolegyne, kolegovia, takéto návrhy naozaj sú zásadne a principiálne škodlivé. Ak prijmeme spôsob vládnutia taký, že nezaradení malí poslanci, ktorí vlastne nereprezentujú nikoho, lebo netuším, koho reprezentuje pán poslanec, a že úplne ignorujú hlasy najväčších a jedných z najdôležitejších spoločenských organizácií, ako je združenie miest a obcí, ako je združenie šéfov regiónov, ako je združenie šéfov krajských miest, organizácia, ktorej členom je pomaly, ja neviem, dvetisíc a niečo členov obcí a miest, na ktorých stretnutí a s ktorými rokovanie s vládou je jeden z elementárnych princípov a ktorý je zakotvený v európskej charte miest a obcí, ktorú asi pravdepodobne pán poslanec videl len podľa názvu a podľa čísla, ktorý táto charta má.
Pre politickú stranu, ktorú reprezentujem, je konzultácia s obcami o všetkých okolnostiach, ktoré sa dotýkajú ich činnosti, principiálna a zásadná. Principiálna a zásadná. Naša vláda principiálne rokovanie so reprezentantami rozhodujúcich zložiek našej spoločnosti opäť považuje za principiálne.
Vláda, ktorú reprezentoval pán poslanec, ktorý predkladá tieto návrhy zákonov, zrušila tripartitu. Nepotrebuje hovoriť ani so zamestnávateľmi, nepotrebuje hovoriť ani s odborármi, ani inými dotknutými.
Táto vláda pripravila dokonca ešte aj ďalšie inštitúty, na základe ktorých, aj so širšími reprezentantami spoločnosti, ako sú napríklad cirkvi, ako sú napríklad spoločenské organizácie v treťom sektore. Má vytvorený mechanizmus, stretáva sa s nimi pravidelne a konzultuje s nimi všetky zásadné veci. Samozrejme, veľmi dôsledne a veľmi podrobne, napríklad programové vyhlásenie vlády.
Tento typ politiky, pán poslanec, že sa rozhodnete a vyspíte a prídete a budete rušiť jeden zo stupňov, jeden zo stupňov orgánov, systému orgánov verejnej moci na Slovensku týmto bez akejkoľvek prípravy, akýchkoľvek konzultácií, vrátane ústavného zákona, to podľa mňa hraničí už so širšími otázkami spôsobilosti alebo potom vedomým urážaním parlamentu, pán poslanec. Toto je typ politiky, ktorý Slovensko potrebuje, že sa niekto rozhodne a ideme rušiť? Čo tam po nejakých, po štyristo zamestnancoch, po ôsmich krajoch? Čo tam po zastupiteľoch, ktorí tam sú, ktorých je teda značný počet rovnako? Čo po ich skúsenostiach? Čo po ich názoroch? Čo potom, aké budú vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou, aký má význam samosprávny regionálny stupeň? Akým spôsobom budeme zastupovať záujmy, ktoré, na diferencovanom Slovensku? Ako sa vyrovnáme vôbec s princípom decentralizácie ako jednou zo základných princípov Európskej únie? To je neznalosť ani problematiky, ani stavu diskusie, ani diapazónu názorov, ktoré sa objavujú, lebo tento typ sa prakticky neobjavuje a nepozná štát, ktorý by rušil regionálny celok.
Naopak, mal som tú česť práve v Anglicku a vo Walese študovať, ako vzniká regionálny celok v Anglicku, teda v danom prípade vo Walese, kde sme sa boli pozrieť a videli sme, ako zložito a komplikovane tento región vzniká. A tam sa mi naposledy stalo, a to si dovolím povedať túto pikantnú historku, kde som, ako keď sme prišli na anglické ministerstvo pre, zhodou okolností pre životné prostredie, miestne orgány a dopravu sa volalo. A tam sme teda od šéfa medzinárodného oddelenia počúvali stanovisko k tomu. Samozrejme, vtedy iniciatívne vo vzťahu k nám, že decentralizácia je nevyhnutná, že teda miestna decentralizácia je zásadný moment demokracie a musíme to urobiť. No a vtedy úplne náhodou som sa pýtal toho pána riaditeľa, že čo teda s európskou chartou regionálnej samosprávy. A zhodou okolností, ale prosím, to bol rok ´99, mi povedal teda, že celkom mu to, nevie, ktorá to je, že teda veď je regionálna, teda je Európska charta miestnej samosprávy. Až potom dva dni nato nás naháňal po Anglicku, keďže sme medzitým išli teda po Walese, sme išli sa pozrieť aj na nižšie stupne, ako to tam vyzerá, nás naháňal ten kuriér so stanoviskom, že sa ospravedlňuje, že celkom nerozumel v preklade, že o čo mi išlo, ale že, samozrejme, európska charta regionálnej samosprávy (povedané s pobavením) je jeden zo základných dokumentov, s ktorým Anglicko intenzívne pracuje a, samozrejme, nesmierne nám odporúčajú, aby sme pracovali aj my.
Čiže už toto naznačuje, pán, vážený pán kolega, že absolútne nemáte, nemáte potenciál, ani expertný, ale, bohužiaľ, ani politické znalosti na to, aby ste tak úplne ignorovali tak expertné veci, nevyhnutnosť spolupráce, nevyhnutnosť konzultácie s dotknutými celkami, nevyhnutnosť pri takýchto zákonoch tvrdého pripomienkového konania, keď sme už pri tom, a to hovorím iba o niektorých. V tom považujem toto konanie za veľmi nepekné, pán poslanec. A jediný cieľ, ktorý tam môžem čítať, keďže, veď, rešpektujem, veď ste nepochybne inteligentný človek, je predvádzať sa tu a vtláčať seba samého a 150 poslancov, ačkoliv možno niektorých pánov z opozície to teší, ale v každom prípade väčšinu poslancov tohto parlamentu nezmyselne zdržovať diskusiami, ktoré v tejto atmosfére a v tejto kvalite do parlamentu nepatria. To si, o tom som absolútne presvedčený, pán kolega, a ak po tom vašom fiasku s európskou regionálnou chartou, keďže chcete rušiť tie regionálne celky, tak keby ste boli džentlmen, tak sa postavíte, stiahnete predložené návrhy zákona a prestanete nás, prestanete parlament kontaminovať s týmito problémami.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že ste to pomenovali pravým menom, možno za županov, poslancov, primátorov. Keďže ja som primátorka, tak ma tiež zarážajú nejaké veci, ako pán Beblavý, samozvaný poslanec, lebo je tu sám za seba, podľa mňa nemá ani klub, si povie, že školy budú stredné patriť pod mestá bez akýchkoľvek rokovaní, mesto ich má zobrať, veď mesto má predsa školy základné a ZDŠ-ky.
Ale ja vám vysvetlím, prečo je taký silný pán poslanec Beblavý. Pretože pán poslanec Beblavý má manželku v Transparency International predsedníčku správnej rady a tá môže všetko a on takisto. Jednoducho samozvanci v tejto Transparency si povedia, ktoré mesto je zlé, ktoré mesto je na poslednom mieste, ktoré mesto zle vydáva noviny, pretože oni sú tí, ktorí hodnotia správu, samosprávu, ktorých nikto nevolil, pretože nás volili ľudia a museli sme dostať viac ako šesťtisíc hlasov, oni sa dávajú a zosobujú do takejto podoby.
Pán Beblavý, viete, koľko stojí transparentnosť? Trinásťtisíc euro zaplatili za prvú fázu Zastavme korupciu Transparency International v Trnave. Trnava má druhé najlepšie noviny na Slovensku. Aj keď tam nemá dobré články o samospráve, komerčné, ale tá je najlepšia. Že sa nehanbíte! Že sa nehanbíte zosobovať, rušiť územné celky, rušiť ľudí, ktorí sú volení, vy, samozvaní transparenťáci, ktorí máte zárobkovú činnosť na takýchto aktivitách a mestám dávate, ktoré sú najlepšie. Tí, ktorí sú najviac zadlžení, sú najtransparentnejší, a tí, ktorí dobre hospodária, nie sú. Takto chcete obrátiť svet naruby a hlavne Slovensko, aby tu bol neporiadok, zrušiť samosprávy a nastoliť transparentné organizácie, ktoré za 13-tisíc euro si dávajú robiť audity po mestách a tieto mestá vyhlasujú za transparentné a vynikajúce. Že sa nehanbíte! Že vás hanba nefackuje! A ešte vám v tom pomáhajú aj médiá! (Potlesk.)

Ja tu v tejto debate vystupujem ako kritik pána poslanca Beblavého a kritik jeho návrhu teda, aby som bol presný. Ale počúvajúc pána poslanca Číža a jeho kolegyňu Vaľovú, musím sa ho zastať a poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby nevykrikovala.
Pán poslanec Beblavý, ak som dobre počul, tak konštatoval, že nepočul od pána Číža nič zaujímavé a významné a možno vôbec nič k téme, k téme regionálnej samosprávy. A pán Číž mu tu vymenoval študijné pobyty, ktoré absolvoval v zahraničí. Tak ja mu k tomu gratulujem, že má v zahraničí študijné pobyty, ale to nehovorí nič o tom, ako on prispel k debate o reforme verejnej správy na Slovensku.
Pokiaľ ide o tú chartu miestnej samosprávy, nevolá sa to charta regionálnej samosprávy, ale miestnej samosprávy, tak tá síce rieši alebo môže riešiť aj regionálnu úroveň, ale teda článok 13 tejto charty hovorí, že orgány, na ktoré sa vzťahuje a princípy miestnej samosprávy obsiahnuté v tejto charte platia pre všetky kategórie miestnych orgánov existujúce na území zmluvnej strany. Každá zmluvná strana však zároveň môže pri uložení ratifikačnej listiny, listinného prijatia alebo schválení špecifikovať kategórie miestnych a regionálnych orgánov, na ktoré chce pôsobnosť charty obmedziť alebo ktoré chce z jej pôsobnosti vyňať.
Neviem o tom, že by Slovenská republika oznámila, že chce vzťahovať toto aj na VÚC-ky, ale aj keby to bolo, tak to neznamená, že VÚC-ky nemožno zrušiť, ako to už povedal kolega Beblavý. A hlavne, vy sa odvolávate na chartu, keď sa vám to hodí, ale tento štát chartu nedodržiava. Flagrantne ju porušuje napríklad, pokiaľ ide o financovanie obcí a miest, lebo im nedáva potrebné financie, ktoré sú potrebné na výkon kompetencií, ktoré sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek tomu, že sála je skoro prázdna, téma je viac než dôležitá.
Ja tiež využijem možnosť, ako aj pán Beblavý využil, že budem diskutovať k tej téme, k jednému zo zákonov, hoci teraz nie je ten podstatný. Ide totiž o komplex zákonov, ktoré upozorňujú, a za to treba predkladateľom poďakovať, na hlbokú krízu v celej tejto úrovni samosprávy. VÚC, ako viete a treba si to priznať, vznikli vo veľmi pohnutých 90. rokoch, ja si tie časy pamätám, mnohí sme si uvedomovali, že mečiarovská moc vtedy vytvára proste korýtka pre už bublajúcu nespokojnosť svojho členstva, bola to doba, kedy tá špička privatizovala a jednoducho v regiónoch sa ozývali nespokojní, že čo bude s nami. Vytvorenie VÚC, tu vidím pána poslanca Osuského, ktorý si na tie časy pamätá. Vytvorenie VÚC malo byť náplasťou, malo vytvoriť niekoľko sto korýtok pre regionálnych papalášov vtedy vládnucich strán, ktoré verili, že budú vládnuť na večné veky a nikdy inak. No lenže VÚC nám zostali a prišla doba prvej Dzurindovej vlády, kedy bola šanca jednak zmeniť ich územné členenie, ale tak isto aj ich kompetencie.
Ono sa vlastne od začiatku začalo prejavovať, že VÚC sú umelo, umelý orgán. Umelý orgán v tej relatívne štandardnej podobe štátnej a verejnej správy Slovenska. Nemali územnú logiku, iba ak strachu pred tým, aby sa nejaká menšina, aby nejaká menšina nedobila šéfa VÚC. Nemali rozumnú terminológiu, lebo naozaj dodnes hovoríme županom župani, ale ten zákon sa tomuto termínu vyhýbal, mimochodom, veľmi smiešne, pretože v najstarších zachovaných záznamoch arabských letopisov o Veľkej Morave sa tento termín frekventuje, nie je maďarský. Napriek tomu nejaký samozvaný pán historik sa ho tak bál, že zatiaľ čo Poliaci majú maršalkov, Maďari majú svojich, Češi majú svoj historický názov hejtmanov, tak Slováci mali pvúcov, pvúcov, predseda VÚC sa inak nazývať nedá. Preto im hovoríme župani. Čiže aj v tomto je vidno akási komická nedovarenosť celého tohto systému, my ani názvy sme si celkom dobre nepremysleli. No a ešte horšie je to s kontrolnými mechanizmami.
Žiaľ, ale už za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa prejavilo to, čo sa pri vytvorení novej politickej schémy v partokratických modeloch, aké, žiaľ, Slovensko do veľkej miery ešte aj dnes je, vždy prejavuje. Čiže egoistický záujem tých, čo už sedeli v kreslách. Zrazu nebolo možné pohnúť s niektorými kompetenciami a nachádzalo sa, nachádzala sa obrana tých zlých systémov v zákone o tomto stupni samosprávy aj v koalícii, aj v opozícii. Ja som navrhol nielen teda zmenu na normálny názov župana, aby bol župan, ale napríklad priamu voľbu kontrolóra župy. Už vtedy sme vedeli, samozrejme, veď to bolo očividné od prvých dní, že táto mečiarovská garnitúra si buduje model na ďalší spôsob ryžovania, kradnutia, uprednostňovania zákazok, o to viac, že skúste si predstaviť, že vtedy nebolo ani chýru o zákonoch, o nejakých súťažiach, nebolo ani chýru o povinnosti zverejňovať zmluvy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to bolo výborné ryžovisko bokom od pohľadov občanov, lebo občania neomylne od prvých dní, to neni až výsledok rokov, od prvých dní im bolo jasné, že politické elity si vytvárajú úplne darmožráčske štruktúry, ktoré neposlúžia k ničomu a nikomu.
Jasné, že sme sa, že sme počúvali do sýtosti to, čo zaznelo aj tuná, že Európa si to od nás žiada. Menej sme už počuli, že Európa upozorňuje, že vidí to tak na dva regióny, jednoducho tá takpovediac župa v Poľsku, napríklad nám najbližšia, krakovské vojvodstvo, má 6 miliónov obyvateľov. To je ich VÚC. Takže tuná, kde sme videli, že vzniklo VÚC pre Trenčín v takom rozmere, ktorý naozaj nezodpovedá ani poriadnemu okresu, tak bolo očividné aj zahraničiu, že tí Slováci to znovu urobili preto, aby rozdali pozície pohodlných kresielok a že nie je to riadené ani účelnosťou, ani regionálnou územnou logikou.
Domnievam sa, že za prvej vlády Mikuláša Dzurindu pokusy pána Nižňanského vytvoriť lepšiu reformu, dotiahnuť to územné členenie, ktoré urobil Mečiar, sa nevydarili, Nižňanský sa netajil tým, že nenašiel politickú podporu pre svoje plány. Ja som navrhol aspoň deviaty spišský, spišskú župu, lebo už teda Spišiakom nepriznať existenciu nejakej regionálnej pozície mi pripadalo skoro neuveriteľné, ale neprešlo ani to, napriek tomu, že samotný vtedajší premiér bol z tohoto regiónu. Nepodporil to medzi nami ani on. Ostalo pri Mečiarových štruktúrach, ostalo pri nekontrolovateľnosti, žiadne posilnenie právomocí kontrolóra, ostalo pri starom názvosloví, ktoré sa, ktoré je teda také dvojaké, úradne také a hovorovo župné. A s tým tento systém prežil ďalšie desaťročia, teda viac než desaťročie, kedy sa verejnosť už celkom zmierila alebo teda letargicky prizerala tomu, že zo žúp zostali tieto jalové štruktúry, ktoré sú vlastne lievikom, do ktorého sa posielajú peniaze zo štátu. Župy ich z prevažnej miery distribuujú ďalej a iba v niektorých málo pozíciách majú možnosť čosi ovplyvniť, aj to ovplyvnenie je väčšinou sústredené na to, že kto bude konkrétne realizovať napríklad opravy ciest, a plynie z neho často iba podozrenie z vytvárania korupčného prostredia.
Na záver celého príbehu prichádza poslanec, ktorý hovorí, poslanec a poslankyňa, ktorí hovoria to, čo všetci vieme, že tento kráľ naozaj nielen že je nahý, ale ani nikdy oblečený nebol. Že to bolo od počiatku nevydarené dieťa štrukturálnych reforiem verejnej správy na Slovensku a že pekné na ňom boli len slová. Prax nepriniesla nič užitočné, preto aj občania nemajú záujem a nevedia dodnes, kto ich zastupuje vo VÚC, nepovažujú centra VÚC za svoje prirodzené centrum, však čo už na Trnave môže byť prirodzené pre Dunajskú Stredu a tak ďalej a tak ďalej, okaté ignorovanie regionálnej kultúry, regionálnych vzťahov, regionálnych dopravných systémov. Niet takej veci, ktorú by VÚC neporušovala, z toho, čo odporúčala európska, odporúčali európski odborníci, okrem toho, že prišlo k istej decentralizácii, ale opakujem, takej viac-menej iluzívnej, preto aj tie rozhodovacie právomoci sú veľmi diskutabilné.
Myslím si, že po tejto stránke poslanec a poslankyňa, pán Beblavý a pani Macháčková urobili záslužnú prácu, otvorili tému, ktorá už nebude, verím, nikdy uzavretá. Urobili to s vedomím toho, v akej pozícii sú v tomto parlamente, to znamená, že predovšetkým ich sila je v tom, že otvoria diskusiu, verejnú diskusiu o zmysluplnosti tohoto stupňa verejnej správy.
A ja by som k tomu chcel na záver, teda okrem toho, že im ďakujem za toto gesto aj tú prácu, lebo to gesto nebolo prázdne, je naplnené úplne konkrétnymi vecami, že by som im rád podal ruku k tomu, aby sa otvorila diskusia aj o reforme miestnej samosprávy. Tá tak isto vykazuje množstvo záplat, je ako starý počítačový systém, ktorý sa už roky opravuje iba záplatami, ale už je dávno, dávno si vyžaduje vyhodiť ho a nahradiť ho niečím, čo bude zodpovedať moderným požiadavkám.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, mám také rozporuplné pocity z vášho vystúpenia, lebo na jednej strane hovoríte o tom, akým spôsobom sú naše regióny v podobe vyšších územných celkov malé, ekonomicky nesamostatné, a tým pádom neúčelné a neefektívne, na druhej strane hovoríte, že ste navrhoval vznik aspoň deviateho regiónu spišského, pričom mnohí vaši kolegovia navrhujú nie osem vyšších územných celkov, ale 16 žúp, na základe nejakých historických logík. Toto mi celkom nedáva nejaký zmysel. A nedáva mi ani zmysel to, že pokiaľ navrhujete nové regióny, tak podporujete návrh na zrušenie vyšších územných celkov ako ďalšieho prvku, ktorý je založený na princípe subsidiarity. Znovu opakujem, bavme sa o tom, aké má mať vyšší územný celok kompetencie a či tu má byť osem vyšších územných celkov alebo tri vyššie územné celky alebo 3 plus 1, tak ako to bolo niekedy, ale táto debata, ktorá je, nie je celkom logická.
Ja chcem ešte zareagovať aj na otázky, ktoré tu zazneli v tejto sále, a to je podstata toho, že či, lebo bavíme sa o školských zákonoch. Bavíme sa o balíku školských zákonov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skúsme reagovať na predrečníka.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Áno, ale ak by som reagoval na predrečníka, tak musím povedať, že k balíku školských zákonov nepovedal ani jedno slovo, a tým pádom mu malo byť odobraté slovo hneď na samom začiatku jeho vystúpenia, lebo nehovoril absolútne nič k téme.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem, aj tak, pán poslanec, k predrečníkovi.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Takže k predrečníkovi. Keďže predrečník zabudol spomenúť školské zákony, tak musím povedať, že pokiaľ ide o školské zákony, je potrebné hovoriť aj o čerpaní eurofondov a tam IROP má významný prvok financovania tohto balíka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Chcem reagovať teda na predrečníka. Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Budaja bolo ako štandardne fundované k veci. Myslím si, že jeho pohľad na celú problematiku je podoprený skúsenosťami z miestnej a z vúckarskej politiky. To, čo povedal, v podstate s celým jeho prejavom osobne súhlasím. Zároveň chcem mu zablahoželať k dnešným narodeninám. Všetko najlepšie, Janko, veľa úspechov v politike a verím, že misiu s amnestiami dobojuješ do víťazného konca.
Ďakujem.