13. schôdza

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Lukáč.

V nadväznosti na kolegu Hegera chcem len povedať, že počas tejto vlády je na hranici chudoby 640-tisíc ľudí. Za 15 rokov Slovensko opustilo 300-tisíc Slovákov. Ich deti tu budú chýbať. Z východu sa za posledných 10 rokov vysťahovalo 6 % populácie. Zo Slovenska odchádza 15-tisíc ľudí ročne. Možno aj vďaka tomu klesá nezamestnanosť. To vďaka super opatreniam, ktoré ich vyhnali preč. Tristotisíc ľudí v zahraničí pracuje a ďalších 30-tisíc študuje. Z toho 70 % sa sem už nechce vrátiť. Z pracujúcich sa chce vrátiť len 9 % a aj to len robotnícke profesie alebo manuálne nekvalifikovaní. Toto je výsledok vlády SMER-u za posledných 10 rokov.
Ďakujem.

Verešová.

Kolega Heger, čítal si teda naozaj príbeh, ktorý je pravdivý, ktorý je uveriteľný, ktorý je jasný a ktorý denne vidíme. Priepasť medzi východom a západom sa zväčšuje extrémne, extrémne. Ľudia, ktorí odchádzajú nám zo Slovenska za prácou, už nie sú len mladí ľudia od 25 rokov do 35 rokov. Ale minulý rok nám odišli ľudia vo veku od 35 do 54 rokov. Je to, to sú ľudia, ktorí majú ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity, to sú ľudia, ktorí nám teraz chýbajú na pracovnom trhu. Pritom tí ľudia tu majú postavené domy, kúpené byty, to znamená, že oni tu chcú žiť so svojimi rodinami. Ale musia odchádzať na celé mesiace za prácou do zahraničia. Aj to je výsledok vládnutia SMER-u a dnes už aj koalície.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Heger.

Ďakujem, kolegovia, za doplnenie. A ja by som povedal, že toto je presne, táto schôdza slúži ako také úžasné zrkadlo. Úžasné zrkadlo, naozaj taký odpočet. A ja si myslím, že práve preto je veľmi dôležité, že sa udiala a že môžme aj vláde, dá sa povedať, po necelom roku im ukázať taký väčší odpočet, čo naozaj vládna strana SMER tu napáchala, keď tak poviem, za tie roky vládnutia.
A, kolegovia z koalície, ja vám chcem len odkázať, že toto naozaj berte ako konštruktívnu kritiku. Pretože toto neni o emóciách, toto neni o nejakých rečiach. Tu dneska padlo toľko faktov. A myslím si, že je to toľko podnetov na to, aby ste videli, čo všetko ešte v tejto krajine treba opraviť. A to si nemyslíme iba my poslanci alebo zástupcovia ľudí, ale to si myslia naozaj aj reálne ľudia, lebo to cítia. Tu teraz nejde o to, že aké štatistiky tu uvedieme alebo podobne. V konečnom dôsledku každý človek žije svoj život, potrebuje proste prežiť, platiť účty, chce tu žiť slušne v slušných podmienkach. Za to štrngali kľúčmi v osemdesiatom deviatom. A my nemôžme im proste hovoriť o tom, ako sa to už mení, alebo ako sa to bude meniť a kde je strednodobý cieľ, a ako sa posunul, a z akých dôvodov, a dlhová brzda a podobne. Pretože oni tomu mnohokrát ani nechcú rozumieť, pretože rozumejú životu.
A toto je úžasná konštruktívna kritika. Naozaj zrkadlo, ktoré keď si zoberiete a rozoberiete, tak máte toľko podnetov na to, koľko vecí tu môžete opravovať, začať opravovať najbližšie tri roky na to, aby sa tu veci naozaj hýbali dopredu. Toto je, toto je námet, by som povedal, na aktualizáciu programového vyhlásenia vlády. Aby ste videli, že čím ľudia reálne žijú. Takže myslím si, že vám tu naozaj plníme takú medvediu službu v tom, že vám to tu všetko prinášame a vypočítavame.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Lukáč.

Ďakujem za slovo. Už bolo povedané toho dnes veľmi veľa. Myslím si, že, ako spomínal kolega Heger, je to také zrkadlo. Zrkadlo nielen od opozičných poslancov ale aj od ľudí, ktorí nám zareagovali na výzvu, ktorú sme dali na Facebook, aby teda nám napísali nejaké podnety. Prišlo nám ich niekoľko tisíc. Ja som vybral niekoľko sto, asi 260, ktoré sú použiteľné a ktoré z časových dôvodov nebudem čítať všetky. Ale zaujal ma hlavne jeden, ktorý napísal pán Havran, ktorý zhŕňa v podstate celé pôsobenie vlády, ako to vnímajú ľudia.
Budem citovať. "Pán premiér, po desiatich rokoch vašej vlády ste spokojný s tým, že nás OECD nedávno vyhlásila za druhú najskorumpovanejšiu krajinu v Európe? Že náš dlh za desať rokov vašej vlády stúpol zo 16 mld. v roku 2006 na aktuálnych 43 miliárd? Že zdravotníctvo a školstvo sú na kolenách? Že súdnictvu takmer nikto nedôveruje? Že naša armáda je doslova na smiech? Že tu máme státisíce exekúcií? Že väčšina občanov žije z ruky do úst, že stredná vrstva už takmer neexistuje, že mladí ľudia si nemôžu dovoliť mať deti, že rekordný počet mladých ľudí uteká do zahraničia, že dôchodcovia žijú ako poslední žobráci? Že aj poctiví pracujúci ľudia musia rátať každé euro a ledva prežívajú? Že diaľnicu do Košíc nemáme ani v roku 2017? A mohol by som pokračovať, pán plukovník, birmovaný komunista. Ani len tí biedni Afričania, ktorými tak strašíte ľudí, by sem nechceli ísť žiť, tak ste túto krajinu orabovali a ľudí v nej ožobráčili.
Kam ste za desať rokov posunuli Slovensko a životnú úroveň jeho obyvateľov? Absolútne nikam. Iba vaším sponzorom, členom SMER-u a ich známym a rodinám sa darí lepšie. Ste obyčajný poskok oligarchov, populista, ktorý vie výborne zneužívať naivitu a dôveru niektorých skupín obyvateľstva, ktorým pred voľbami hodíte ohlodané kosti v podobe plynových vratiek a vlakov zadarmo, zatiaľ čo svojim sponzorom strkáte do vrecka miliardy. Ste zlodej, oproti ktorému boli aj Mečiar s Dzurindom úplní amatéri. Je mi z vás na zvracanie. Ako sa môžete pozrieť ráno do zrkadla, keď tu ľudia živoria a vy a vaši kamaráti neviete čo s peniazmi?
Nikdy som nebol nezamestnaný a poctivo makám, priateľka je učiteľka. Viete, ako žijeme? Dovolenky pri mori, pre nás science fiction, rozmýšľame, kedy si budeme môcť dovoliť konečne dať opraviť strechu, naše 15-ročné auto pomaly dosluhuje a teraz po novom máme platiť ďalší nový registračný poplatok, lebo si chceme kúpiť ojazdené 4-ročné auto. Hanba vám, smeráci! Zadrhnite sa s tými peniazmi, čo ste nakradli, a nám, chudobným ľuďom!"
Toto je len jeden, ktorý ma veľmi zaujal, a je to jeden z tých, ktorý, by som povedal, nechcem povedať, že menej vulgárny, ale relatívne slušný, neviem. Toto je výsledok desaťročnej práce desaťročnej vlády SMER-u.
Mám tu ešte jeden príspevok pani Valkovičovej. "Pán Fico, ničíte túto krajinu, rozkrádate ju morálne. Robíte to takisto, ako to robili komunisti. Vy ste zodpovedný za biedu veľkého množstva ľudí, ktorí, hoci pracujú, živoria. Vy, socialista, staráte sa len o blaho svoje a svojich kamarátov. Odíďte, prenechajte miesto politikom, ktorí budú robiť to, čo politik robiť má. Starať sa, aby sa ľuďom v tejto krajine žilo dobre, aby naše deti neutekali do zahraničia, aby ľudia znovu mohli veriť, že pravda a spravodlivosť zvíťazí. S vami je to možné."
Chcem veriť, že, pán premiér, toto výzvu uposlúchnete a prenecháte túto krajinu ľuďom, ktorí chcú pracovať pre obyčajných ľudí.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem. Ja len krátko. Keď počúvam tieto príbehy, a sú to, samozrejme, len pár príbehov, ktoré sa dali vybrať, myslím, že toto je tiež práve schôdza, kde je dobré zaradiť aj možno takúto spätnú väzbu konkrétnych príbehov ľudí, aby sme mohli sa tak možno zamyslieť. Ale myslím si, že čo je dôležitejšie si uvedomiť a čo si aj my tak uvedomujeme, že keď tá výzva prišla, že aby ľudia posielali či už svoje faktúry alebo svoje príbehy, že naozaj na to ľudia reagovali a reagovali na to vo veľkých počtoch. Čo človek, opäť môžme to tak čítať tým, že ľudia tu svojím spôsobom chcú byť vypočutí, že naozaj ešte je tu stále dosť ľudí, ktorí nie sú apatickí a ktorí veria v to, že sa tu niekto o nich zaujíma, že tu niekto o nich proste zakopne a bude tie veci riešiť. A preto to aj tak húfne posielajú.
A to mi dáva takú nádej, že naozaj ešte sa tu stále dá veľa vecí pohnúť. Pretože sami vidíme, a dneska to aj hovoril kolega Matovič, že ak budeme ľudí tlačiť do tej apatie, tak to bude len prispievať k tomu, že budú sa uchyľovať čím ďalej tým k extrémnejším prejavom svojej nespokojnosti. A to je to posledné, čo by sme tu chceli, respektíve to je určite to, čo tu nechceme, čo tu nepatrí, a určite ako Slovensko máme podstatne naviac.
Ďakujem.