14. schôdza

S reakciou nie, pani poslankyňa? Áno?
Pán poslanec, nech sa páči.

A dobre, ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj obom poslancom za faktické pripomienky. Pokiaľ ide o tú súťaž, no práveže ako liberáli nechávame súťažiť podniky a podnikateľov bez ohľadu na veľkosť, pokiaľ tie veľké neobmedzujú súťaž, nezneužívajú dominantné postavenie, na to je Protimonopolný úrad, tak to má strážiť. Ja od neho nepočujem veľké signály o tom, že by dochádzalo k zneužívaniu hospodárskej súťaže.
Áno, môžete hovoriť, že my sme málo empatickí, že nevnímame, nevnímame tých ľudí, ktorí musia aj cez sviatky chodiť do práce, ale ja zasa to vidím naopak, že vy máte tej empatie menej, lebo nevidíte tých ľudí, ktorí prídu o nejaké peniaze, nevidíte tých študentov a dôchodcov, ktorí si mohli privyrobiť a nebudú si môcť privyrobiť. Pokiaľ ide o to, že ôsmi z desiatich ľudí súhlasí, súhlasí s obmedzením sviatkov, no verím tomu, verím tomu, ale myslím si a v mnohých, to sa týka mnohých prípadov, nielen tohto, že poslanci Národnej rady by mali rozhodovať nielen podľa toho, čo chce vždy väčšina, alebo čo chce tripartita, ale aj čo je dobré pre Slovensko a nie vždy súčet toho, čo hovoria ľudia alebo vám podnikatelia alebo odborári alebo iní lobisti. Nie vždy je to, čo Slovensko potrebuje. Čiže ja si myslím, keby sme sa opýtali ľudí, že či by súhlasili so znížením cien na polovicu a zvýšením miezd na dvojnásobok zo zákona, že približne by ste dostali osem z desiatich súhlasov.
Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, vážení kolegovia, kolegyne, poslankyne, poslanci. Chcem na začiatku svojho vystúpenia, chcela by som podať jeden pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ale na začiatku by som chcela povedať, zareagovať na príspevok do rozpravy pána Blahu. Ja si, ale vlastne týka sa to celej, všetkých navrhovateľov tohoto zákona. Ja si veľmi cením, že sa vládnej koalícii podarilo vytvoriť vzájomné porozumenie a konsenzus medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov a zamestnancami a širokou verejnosťou. To chcem veľmi oceniť. Ďalej oceňujem aj tento návrh, že vyšiel z dielne predkladateľov a veľmi si to vážim.
Teraz by som chcela pristúpiť, teda najprv niekoľko slov, prečo chcem podať tento pozmeňujúci návrh. Ak dovolíte, ja prídem, ja, pán Blaha to už vlastne predniesol, ale ja som si to pripravila, tak prosím o trpezlivosť a dovoľte mi predniesť teda aj môj príspevok do rozpravy, čo sa týka toho Veľkonočného pondelka. Hoci teda už viem, že už to urobil pán Blaha. Chcem povedať toto.
Kresťania slávia sviatok zmŕtvychvstania pána Ježiša Krista na Veľkonočnú nedeľu. Ale aj Veľkonočný pondelok má na Slovensku dlhoročnú tradíciu siahajúcu hlboko do minulosti. Tento deň býva sprevádzaný mnohorakými ľudovými zvykmi vo všetkých krajoch, okresoch, i vo všetkých obciach Slovenska. Je to deň, počas ktorého sa okrem, samozrejme okrem tých šibačiek a polievačiek hlavne navštevujú rodiny, navštevujú sa príbuzní a priatelia, pestujú vzájomné vzťahy a vzájomnú blízkosť. A ako vždy, najviac sú doma vyťažené ženy, ktoré varia, pripravujú pohostenie a zúčastňujú sa na radosti svojej rodiny a svojich detí. Nemyslím si, že by bolo správne, aby sa už od rána stresovali, že musia ísť na štrnástu hodinu do práce, pričom sa možno ani nestihnú naobedovať so svojou rodinou. Tak to len toľko k tomu, je to v podstate, je to už vyriešené.
Takže chcela by som ďalšie, teda pripomienku, ktorú by som chcela povedať, sa týka 24. decembra. Dvadsiateho štvrtého decembra sú to práve ženy, ktoré pripravujú sviatočnú večeru, štedrovečerný stôl, ku ktorému si sadá spolu celá rodina, z ktorého majú radosť najmä deti. Ženy varia, pečú, pripravujú vianočné darčeky, oni sú tou dušou tohto slávnostného večera. Hoci nejde len o to jedlo, ide o hlavne, a ide aj o duchovné hodnoty a o to, že je rodina spolu. Chcem pripomenúť, že Štedrý deň, Štedrý večer, 24. december sa netýka iba kresťanov, pretože Božie narodenie, narodenie pána Ježiša Krista sa slaví až 25. 12., 25. decembra. Čiže sviatok 24. decembra sa oslavuje aj v rodinách, ktoré nepraktizujú náboženstvo, ale slávia tento deň ako sviatok rodiny. Keď sú všetci, celá rodina môže byť pospolu. Keď tešia sa, rodina sa teší zo svojej vzájomnej blízkosti a zo svojej vzájomnej lásky. Dokonca aj v sekulárnej spoločnosti sa proklamuje, že tento deň by nikto nemal byť sám. Hovorí sa, že je to sviatok rodiny. Rôzne organizácie i charitatívne spolky poriadajú a podávajú večeru pre osamelých starších ľudí a večeru pre bezdomovcov.
V obchodoch a predajniach sú zamestnané najmä ženy. Je mi ich veľmi ľúto, ak majú pracovať do dvanástej hodiny, domov prídu možno o pätnástej, šestnástej, možno aj až o sedemnástej hodine unavené, uštvané a frustrované. Ja to považujem za diskrimináciu týchto žien. Prosím, nediskriminujme ich. Práca 24. decembra nezachráni našu ekonomiku, ale pokazí Vianoce stovkám ľudí na Slovensku.
A okrem toho k predrečníkom zo strany SaS, našou povinnosťou je v prvom rade zabezpečiť rodinám také príjmy a dôchodky, aby neboli odkázaní na nejaký príplatok za prácu vo sviatok, ale aby mohli dôstojne žiť a nie mať také žobračenky, ktoré teraz mnohí majú. A preto chcem, návrhom sa ustanoví, že vo všetkých sviatkoch menovaných v § 94 ods. 5 Zákonníka práce nebude možno zamestnancovi nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorej je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác počas celého dňa. Schválením tohto pozmeňujúceho o doplňujúceho návrhu sa dosiahne aj to, že teda Veľkonočný pondelok a 24. december bude celý deň voľný. A teraz by som prečítala samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Grausovej k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov pod číslom parlamentnej tlače 367.
1. V čl. I sa vypúšťajú slová, citujem: "do štrnástej hodiny" a slová, citujem: "po dvanástej hodine".
Ďakujem vám za pozornosť a chcem vás poprosiť bez ohľadu na to, kto prednáša tieto zákony alebo pozmeňováky, keď sú dobré, chcem poprosiť najmä poslancov vládnej koalície, poslancov SMER-u, poslancov SNS, poslancov hnutia SME RODINA a všetkých mnohých ostatných, samozrejme poslancov OĽANO, ktorí určite v hĺbke srdca so mnou súhlasia. Chcem ich poprosiť, aby zahlasovali za tento pozmeňujúci návrh.
Pekne vám ďakujem.

Ďakujeme. S faktickými poznámkami nikto.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mnohé z toho, čo som chcel povedať, už povedali moji predrečníci z poslaneckého klubu SaS. Evidentne sa zrejme teda stretávame s úplne inými ľuďmi, lebo osem z desiatich, ak vyjadrilo spokojnosť, ja síce som sa nejako dramaticky nerozprával o tejto téme, ale keď som sa s niekým rozprával, tak vyjadroval nespokojnosť a prípadne si klopal na čelo, že čo to v tom parlamente ideme vôbec urobiť. A tie motivácie sú rôzne. Mne sa najviac pozdáva tá, s ktorou prichádza kolega pán poslanec Blaha, ktorý to vníma ako útok na symboly kapitalizmu a boj proti vykorisťovaniu. Ja viem, že nie všetci predkladatelia a všetci poslanci, ktorí hlasovali za tento zákon, to vnímajú až v tejto rovine, ale niečo také v pozadí je.
A myslím si, že nemuseli by sme používať až také silné slová. Neviem, kto z kritikov hovoril, že je to krok k totalite alebo k zrušeniu, zrušeniu slobody. Takto určite nestojí vec a ani Rakúsko nie je totalitná krajina, pochopiteľne, len preto, že sú tam v nedeľu obchody zavreté.
Na druhej strane, v jednom vystúpení alebo v jednej faktickej poznámke kritizovať takéto prehnané reakcie, ktoré obviňujú tento zákon a jeho predkladateľov, že nám tu div nie zrušia demokraciu a zároveň potom zacitovať výrok pána Sirotu, že prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny, no tak to je zase tiež trochu pomýlené. Slovensko nie je necivilizovaná krajina v dôsledku toho, že sa cez sviatky a v nedeľu môže predávať v obchodoch s výnimkou tých pár sviatkov, ktoré už dnes nie je možné.
Ale tá argumentácia, že je to obmedzenie slobody, platí. Nie každé obmedzenie slobody znamená automaticky totalitu, koniec demokracie, ale je to obmedzenie slobody. Je to obmedzenie slobody predovšetkým pre spotrebiteľov, čo je najväčšia skupina, ktorej sa tento zákon týka, lebo ich obmedzujeme v tom, čo môžu robiť v niektorých dňoch. Najprv to bolo pár sviatkov, teraz to budú všetky sviatky a skôr či neskôr bude tlak na to, aby to boli aj všetky nedele. Obmedzujeme zamestnancov v tom, že im bránime alebo znížime im príjmy, evidentne im znížime príjmy a obmedzíme aj podnikateľov tým, že ak klesne objem predaja, tak klesnú aj príjmy podnikateľov. Čiže všetky skupiny, ktorých sa to týka, budú poškodené a ja by som si položil otázku, na ktorú nepoznám odpoveď, ale v súvislosti s touto debatou mi napadla, že či tento zákon, ktorý akože má chrániť zamestnancov, v konečnom dôsledku tých zamestnancov nepoškodí viac, ako podnikateľov. Pretože keď obmedzíme predaj v niektorých dňoch, tak evidentne príde k nejakému poklesu, ale keď nepredpokladáme, že k poklesu predaja, teda k poklesu ziskov podnikateľov, ale keď nepredpokladáme, že ľudia si kupujú iba zbytočnosti, tak tie veci, ktoré potrebujú, si kúpia. Kúpia si ich v iné dni, môže im to skomplikovať ich program, ale kúpia si. Čiže aj keď klesne príjem podnikateľov z predaja, tak čiastočne sa im to kompenzuje zvýšeným príjmom v iné dni, povedzme v dni, ktoré predchádzajú sviatkom.
Ale ako sa to kompenzuje tým zamestnancom? Kto to kompenzuje tým zamestnancom? Pretože tí budú robiť menej, možno teda viacej sa narobia v tie dni, ktoré robia a možno za to dostanú nejaký motivačný príplatok, keď to bude, že super, ale príjem za ten deň nedostanú. Takže sa len chcem spýtať, že či aj na toto mysleli predkladatelia návrhu zákona, či svojím návrhom, ktorým chceli urobiť dobre zamestnancom, nebudú zamestnanci nakoniec tí, ktorí budú najviac poškodení z tých troch skupín, ktorých sa zákon týka, ktoré všetky tri ten zákon poškodzuje.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, ono to, čo hovoríte, nie je v zásade nič nové. Toto isté hovorili liberáli, klasickí liberáli v 19. storočí napríklad, keď sa rozprávalo o zákaze detskej práce. Hovorili: "A prečo chcete tým detičkám brániť, tým 5-ročným deťom, ktoré v tom čase pracovali v tých továrňach, brániť, aby chodili do tovární a privyrobili si a pomohli rodinnému rozpočtu? Prečo chcete narúšať slobodu týchto detí a slobodu tých podnikateľov, ktorí chcú zamestnávať, aby bol lacnejší tovar a teda aj slobodu spotrebiteľov? Prečo sa to tu teraz toľko strachujeme o deti?" Toto isté hovorili aj mnohí liberáli, takí trošku surovejší liberáli v 19. storočí, len našťastie, odvtedy sme sa posunuli niekam ďalej. Odvtedy už prešlo 150 rokov. Žijeme v 21. storočí a Európa je civilizovaná, sociálna a reguluje, reguluje aj v prospech tých slabších, či už detí, zamestnancov, matiek, žien a tak ďalej, ten trhový priestor tak, aby naozaj neubližovala ekonomická moc tých silných a nevykorisťovala tých slabších.
Čiže z tohto hľadiska ja som veľmi rád a som šťastný, že žijem v civilizovanej, sociálnej Európe, kde takéto niečo je možné a mám pocit, že jediný, kto stále zotrváva v 19. storočí, ste vy, pán Dostál.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem pekne. Ja som taktiež predkladateľkou tohto návrhu zákona a plne to podporujem.
Pán poslanec, na vaše vyjadrenie si dovolím podotknúť, že som konzultovala so všetkými veľkými zamestnávateľmi, ktorí podnikajú v maloobchode aj vo veľkoobchode a na moje veľké prekvapenie všetci tento návrh uvítali. Môžeme tu menovať reťazce, všetky, všetky nákupné veľké reťazce, Kaufland, Tesco, Billa, CBA, je to tak, mám písomné vyjadrenia a absolvovala som aj, absolvovala som aj osobné stretnutia. Tak ja neviem, páni poslanci, keď teraz kričíte, že to nie je pravda, že potom kto klame, alebo kto v mene týchto spoločností vystupuje. Pretože vo viacerých prípadoch mi odpovedali štatutári a dokonca osobne som (reakcie z pléna), prosím vás, nechajte ma to dokončiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím.

Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Nerušte ma pri vystúpení! Poprosím potom nastaviť čas. Ďakujem veľmi pekne. Takže ja neviem, kto klame. Mám to čierne na bielom. A dokonca som sa, hovorím, osobne stretla s tými predstaviteľmi, ktorí povedali, že nie je to nič neobvyklé, pretože sú na to zvyknutí v iných krajinách, presne ako Nemecko alebo Rakúsko. Alebo aj v Poľsku a v Maďarsku, kde je počas sviatkov, tie obchody sú vo väčšine prípadov zatvorené.
Ja však chcem operovať aj s číslami. A konkrétne s tým, že v niektorých tých obchodoch pracuje, nechcem teraz menovať, ktorý to je obchod, ale má, zamestnáva 2 284 zamestnancov a z toho je 1 992 žien. Takže musím súhlasiť s tým, čo tu odznelo predtým v rozprave, že áno, najväčšia ťarcha v tomto odvetví je práve na tých ženách, ktorým chceme vyslovene pomôcť, aby naozaj sme sledovali aj tie rodiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)