14. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som taktiež predkladateľkou tohto návrhu zákona a plne to podporujem.
Pán poslanec, na vaše vyjadrenie si dovolím podotknúť, že som konzultovala so všetkými veľkými zamestnávateľmi, ktorí podnikajú v maloobchode aj vo veľkoobchode a na moje veľké prekvapenie všetci tento návrh uvítali. Môžeme tu menovať reťazce, všetky, všetky nákupné veľké reťazce, Kaufland, Tesco, Billa, CBA, je to tak, mám písomné vyjadrenia a absolvovala som aj, absolvovala som aj osobné stretnutia. Tak ja neviem, páni poslanci, keď teraz kričíte, že to nie je pravda, že potom kto klame, alebo kto v mene týchto spoločností vystupuje. Pretože vo viacerých prípadoch mi odpovedali štatutári a dokonca osobne som (reakcie z pléna), prosím vás, nechajte ma to dokončiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím.

Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Nerušte ma pri vystúpení! Poprosím potom nastaviť čas. Ďakujem veľmi pekne. Takže ja neviem, kto klame. Mám to čierne na bielom. A dokonca som sa, hovorím, osobne stretla s tými predstaviteľmi, ktorí povedali, že nie je to nič neobvyklé, pretože sú na to zvyknutí v iných krajinách, presne ako Nemecko alebo Rakúsko. Alebo aj v Poľsku a v Maďarsku, kde je počas sviatkov, tie obchody sú vo väčšine prípadov zatvorené.
Ja však chcem operovať aj s číslami. A konkrétne s tým, že v niektorých tých obchodoch pracuje, nechcem teraz menovať, ktorý to je obchod, ale má, zamestnáva 2 284 zamestnancov a z toho je 1 992 žien. Takže musím súhlasiť s tým, čo tu odznelo predtým v rozprave, že áno, najväčšia ťarcha v tomto odvetví je práve na tých ženách, ktorým chceme vyslovene pomôcť, aby naozaj sme sledovali aj tie rodiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Pfundtner za reakciu. Škoda, že to nemohla dohovoriť. Myslím si, že nie je pravda to, čo hovorila, že všetci zamestnávatelia, všetky obchodné reťazce, pokiaľ viem, tak Tesco sa vyjadrilo negatívne, ale áno, väčšina, väčšina zamestnávateľov to podporila alebo nemala námietky. Len ja neviem, či som bol nezrozumiteľný, ale ja som práve hovoril o tom, že môže sa stať, že na to viacej doplatia práve tí zamestnanci, lebo zamestnancom sa príjem za dni, keď nebudú pracovať, škrtne, možno sa im trochu, nie veľmi výrazne zvýši, ak budú mať lepšie výkony, výkony v tie zvyšné dni, ale nebude to plnohodnotná náhrada, náhrada tých sviatkov, kdežto teda podnikatelia, klesne im obrat, nepochybne im klesne obrat, ale výraznejšie, domnievam sa, že výraznejšie, ako tí zamestnanci si to kompenzujú príjmom zo zvýšeného predaja v iné dni. Čiže ja som nehovoril o tom, že zamestnávatelia sa sťažujú. Ja som hovoril o tom, že práve vám sa môže stať, že s vaším návrhom poškodíte viacej zamestnancov ako zamestnávateľov.
A k tej detskej práci pána Blahu, no je dobré zakazovať zlé veci a detská práca je zlá vec, ale teda práca, zarábanie, nakupovanie nie sú zlé veci, ktoré by sa mali zakazovať a teda pozitívne vnímam, že sa SMER takto zaujíma o deti a prajem pekný, čistý deň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, rád by som sa vyjadril ako pravicový liberál k tomuto návrhu, ktorý ťažko ideologicky zaškatuľkovať, ale liberálny pravdepodobne nebude. Teoretici politológovia ma určite opravia, ak hovorím niečo zlé.
No. Čiže vychádzam z toho, že ľudia by sa mali slobodne rozhodovať. Rešpektujem, že máme Zákonník práce, ktorý ustanovuje základné pravidlá hry a v zásade jeho úlohou je najmä chrániť právo zamestnanca, ktorý v tých rokovaniach so zamestnávateľom obvykle ťahá za kratší koniec. Čiže toto všetko rešpektujem, ale tento návrh, tento návrh zachádza podľa mňa priďaleko a myslím si, že nie je dobrý. Nie je dobrý napríklad preto, lebo ak si chce niekto zarobiť tým, že pracuje vo sviatok, prečo si chce, v čom je to zaujímavé? No je to zaujímavé jednak preto, lebo má nárok podľa Zákonníka práce na svoju mzdu, ale Zákonník práce mu zároveň dáva nárok na príplatok 50 %, ktorý je za prácu vo sviatok, ak si ten zamestnanec nedohodne viac. Čiže práca vo sviatky je pre časť zamestnancov jednoducho z tohto dôvodu atraktívna. Vy im týmto návrhom túto možnosť zoberiete a to sa mi nepáči.
Keď si spomeniem na časy, keď som bol ministrom práce, bolo to už dávno, tak vtedy táto agenda bola tiež na stole, tiež tu boli poslanci a dokonca poslanci vládnej koalície, vtedajšej, ktorí chodili za mnou, respektíve mali rôzne návrhy tiež v tomto duchu, skrátka v nedeľu alebo vo sviatok, spojím to dokopy, v nedeľu vo sviatok, by sa mala práca obmedziť, najmä pokiaľ ide o maloobchod. Čiže táto téma je mi (povedané so smiechom) teda minimálne už len od tých čias známa. A viete, k čomu sme sa my vtedy postupne prepracovávali? Bolo to najmä na podnety, ktoré prichádzali z KDH. My sme sa postupne prepracovávali a pravdepodobne by to aj bolo neskôr prijaté, odhadujem, k výhrade vo svedomí. Neviem, či to hovorím správne, či používam správne tento pojem, ale KDH navrhovalo, aby sa do Zákonníka práce vložila veta, podľa ktorej zamestnanec má právo odmietnuť prácu vo sviatok - taký, taký, onaký - respektíve v nedeľu, pokiaľ sa to nezlučuje či už s jeho svetonázorom, nebudem rozvádzať, alebo mu to jednoducho činí problém, tak ako sa to odôvodňuje tu, lebo chce byť v nedeľu, vo sviatok s rodinou. Ja som vtedy v tých časoch akceptoval tento návrh, ešte teda to neprišlo do legislatívneho procesu, ten čas bol veľmi krátky, ale mne sa tento návrh zdal byť zaujímavý.
Čiže pointa takéhoto návrhu je, nechajme na zamestnanca, aby si povedal, či si chce uplatniť takúto výhradu a ak si ju uplatní, tak to bude musieť zamestnávateľ skrátka rešpektovať. Čiže tento návrh je aj liberálny, takýto, ale zároveň aj konzervatívny v tom duchu, že kto jednoducho má problém s prácou vo sviatok, s prácou v nedeľu, tak si toto, svoju, túto svoju výhradu jednoducho bude môcť uplatniť a opakujem, zamestnávateľ to bude musieť rešpektovať.
Tu sa mi nepáči, že ide o plošný zákaz maloobchodného predaja v tieto sviatky, či sa to zamestnancovi páči alebo nie, lebo opakujem ešte raz, bude časť zamestnancov, ktorí s takýmto návrhom súhlasiť nebudú. No a kladiem niekoľko otázok následne. Prečo práve maloobchodný predaj? Odôvodňujete to tým, že tie najmä predavačky chcú byť v tie sviatky doma s rodinou. Dobre, rozumiem, áno, chcú byť doma s rodinou, ale, a pýtam sa, a nechcú byť doma s rodinou iné matky, ktoré pracujú v iných profesiách a pracujú vo sviatok? Napríklad novinárky alebo zamestnankyne v televízii a podobne, ktoré pripravujú vo sviatok materiál, ktorý vyjde v novinách a podobne v ďalší deň? Zamestnankyne alebo zamestnanci, ktorí pracujú dajme tomu v doprave, v železničnej doprave, v cestnej doprave, oni nechcú byť vo sviatok so svojou rodinou? Prečo tento problém zužujete len na predavačky v tom maloobchodnom predaji? A čo veľkoobchodný predaj? No skrátka, rozumiete týmto otázkam?
Ak to máte urobiť, tak to, prosím vás, robte poriadne. To znamená, zakážte prácu vo sviatok vo všeobecnosti, okrem takých tých nevyhnutných pracovísk typu, ja neviem, huta, kde musí byť nepretržitá prevádzka v piatok, sviatok, nedeľa, to je jedno. Alebo povedzme pri tej železnici. Ale tam, kde to byť nemusí, napríklad v autobusovej doprave, veď zakážte tomu Jančurovi, aby prevádzkoval svoje žlté autobusy vo sviatky úplne, veď ľudia sa nemusia voziť práve vo sviatok, počkajú si pekne krásne na pondelok a vtedy sa odvezú do práce. Takže keď, tak poriadne.
Hovoríte, že obchodníci s takýmto návrhom súhlasia. No v súčasnej situácii, aká je na trhu práce, sa im ani nečudujem, pretože po prvé, oni sú tlačení do čo najnižších mzdových nákladov a už som to spomínal a spomeniem to ešte raz, keď raz majú otvorené vo sviatok a teda majú tam personál, majú tam ľudí, tak tí majú nárok na minimálne 50-percentný príplatok za prácu vo sviatok, čo je pre nich vcelku zaujímavé a to im ten, to im ten reťazec musí skrátka zaplatiť. Ak oni sami hovoria, že chcú mať zatvorené cez sviatky, tak hovoria, že skrátka chcú šetriť na svojich zamestnancoch, chcú šetriť na platoch, to si, prosím vás, uvedomte. Toto je podľa mňa ich primárny problém.
A problém je sekundárne aj v tom, že dnes najmä v tých vyspelejších respektíve ekonomicky silnejších regiónoch Slovenska máte problém zohnať zamestnancov ako takých. To znamená, keď nebudú musieť mať otvorené v tieto sviatky a o pár mesiacov sem príde návrh, aby nebolo otvorené ani v nedeľu, predpokladám, tak skrátka časť ich problémov so zháňaním ľudí tým pádom prirodzene zo zákona vypadne, čiže uľahčíte im ich podnikanie. To je, to je celé. Tu nejde o žiadne veľké ľudomilstvo z ich strany.
Ďalšia vec je, čo vnímam ale pozitívne, pozor, teraz prelaďujem trošku naopak, no pozitívne je, že hovoríme o Zákonníku práce a tá pozitívnosť spočíva v tom, že tým pádom dostanú priestor, ak sa zatvoria reťazce vo sviatok, tým pádom dostanú priestor malé prevádzky, kde sú živnostníci, ktorí nemajú zamestnanca, je tam živnostník, ktorý obsluhuje zákazníkov, respektíve jeho rodinní príslušníci, ktorí nemusia mať v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní vždy so svojím otcom, so svojím manželom pracovnú zmluvu, čiže môžu spolupracovať aj bez pracovnej zmluvy, Zákonník práce sa na nich netýka, čiže takéto prevádzky tie malé večierky a podobne na sídliskách, dedinkách budú môcť fungovať. To keď už teda, tak to vnímam pozitívne, pretože im sa ich postavenie na tom trhu jednoducho, jednoducho zlepší logicky, keďže im vypadne cez tie sviatky konkurencia.
Už som tu spomenul pred pár vetami, pred chvíľkou, že očakávam, že po schválení takéhoto návrhu zákazu práce v ďalšie sviatky nepochybne tu niekto prinesie a neviem, či náhodou to OĽANO už aj neurobilo, lebo sú tam dva návrhy a teraz mám v tom trošku zmätok, ktorý je ktorý. Niekto sem prinesie aj to, aby sa zakázal, zakázal maloobchodný predaj aj v nedeľu. Skrátka salámovou metódou budeme postupne zakazovať a zakazovať, až nakoniec, keď to trošku preženiem, obchody budú môcť byť otvorené iba vo štvrtok od 6.00 do 8.00 ráno, aby sa náhodou niekto na to nesťažoval.
Takže keď sem príde návrh - a on príde - na zákaz maloobchodného predaja v nedeľu, ja chcem upozorniť a vopred avizujem, že za lepší návrh, hovoríme teraz o nedeliach, pozor, posúvam sa trošku ďalej. V nedeľu, keď pracuje zamestnanec, či už v maloobchodnom predaje, či akokoľvek inak, podľa Zákonníka práce, pozor, nemá dnes nárok na žiadny špecifický príplatok. Ak to nie je nadčas, ak náhodou na tú nedeľu nepripadne sviatok zhodou okolností, tak za samotnú čistú nedeľu ako takú nie je nárok na nejaký príplatok. Ak zamestnancovi pripadne smena v maloobchode na nedeľu, jednoducho rozvrhom smien, dostane svoju mzdu, ale nemá nárok na žiadny špeciálny príplatok. Môj názor je, že mal by mať. Čiže som veľmi ochotný sa baviť o tom, a aj to podporím, aby sa zamestnancom v Zákonníku práce priznal nárok na príplatok za prácu v nedeľu, tak ako ho dnes majú za prácu len v ten sviatok, sviatkov je pätnásť, takže len týchto pätnásť dní sa to týka momentálne, resp. majú nárok na príplatok, samozrejme, za prácu nadčas. Tomu rozumieme.
Čiže ja budem podporovať takýto návrh: zaviesť v Zákonníku práce príplatok za nedeľu, aby takýmto spôsobom bol ocenený a zvýhodnený zamestnanec, ktorý či chce, či musí, ale teda pracuje, či v maloobchodnom predaji, či niekde inde v nedeľu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, myslím si, že preháňate, pretože keď som sa stretla so zástupcami týchto spoločností, tak ma informovali, že sa potýkajú s problémami práve pri obsadzovaní pracovných smien počas tých sviatkov. Viaceré tieto spoločnosti dokonca poskytujú príplatok za prácu vo sviatok nad mieru vyžadovanú zákonom. A aj napriek tomuto príplatku vo výške 100 % je záujem o prácu v týchto dňoch malý. Takže uvádzať to ako nejaký úžasný benefit je podľa môjho názoru veľmi scestné.
Viacerí poslanci a hlavne vy, ktorí si hovoríte, že ste tí liberálni, tak argumentujete, že mzda zamestnancov v maloobchode je už teraz na nízkej úrovni, s čím súhlasím, ale možnosť si privyrobiť práve počas tých sviatkov pomôže tým ľuďom v ich veľmi neľahkej sociálnej situácii. Avšak údaje hovoria niečo iné. Podľa tých čísiel jedného zo zamestnávateľov je jednoznačné, že tento príplatok za prácu vo sviatok tvorí v priemere len 1 - 1,5 % mzdy zamestnanca. A to, čo ste spomínali, že nemajú fungovať dopravcovia, majú mať voľno v práci aj tí, ktorí prevádzkujú železničnú, autobusovú alebo leteckú dopravu, tak prepáčte, ja si myslím, že to je absolútne neporovnateľné s tým, čo my tu dnes predkladáme.

Pán Mihál, vy nemáte ani poňatia, aké majú rodiny na Slovensku príjmy. Opakujem, občania Slovenska majú v porovnaní s bežnými vyspelými štátmi veľmi nízke mzdy mizerné žobračenky, ktoré sa nazývajú dôchodkami. Preto im patrí taká mzda a dôchodok, aby mohli uživiť svoje rodiny a prežiť. Na to sme tu my v tomto parlamente, aby sme im to zabezpečili a aby sme na tom pracovali. A nie na to, aby sme, aby boli nútení, aby sme ich nútili si privyrábať počas sviatkov a nedieľ.

... pán predsedajúci. Pán poslanec Mihál, veľa, čo ste povedali, je skutočne racionálne a treba sa nad tým zamýšľať. A my, čo sme ako skorej narodení, my sme zažili všelijaké systémy, kedy tieto veci fungovali. A boli sme aj zvyknutí na to, že to rozdelenie na deň pracovného pokoja a potom, keď sa v 1968 zaviedli soboty ako voľné dni, ako deň pracovného voľna, že to malo nielen svoj terminologický, ale aj obsahový náboj, že keď bol pokoj, tak bol pokoj. Ale musím zas po pravde povedať, že nikdy tento deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja nebol absolútny. Aj v tých hlbokých 60. rokoch, keď ešte tá tradičná spoločnosť dožívala, boli aj niektoré obchody otvorené v nedeľu, ale v určitý vyhradený čas. Napríklad od 7.00 do 9.00, pretože neboli ladničky a ľudia si museli ísť v nedeľu kúpiť mäso, lebo v týždni si ho nemohli kúpiť.
Ale trošku sme sa zmenili a ten základný princíp je v tom, že človek má určité potreby, ktoré si musí naplniť. Musí sa najesť, musí sa napiť, musí sa obliecť, obuť, ostrihať, atď. Všetko toto si kúpi, keď to potrebuje. A na to nepotrebuje dnes, v dnešnej modernej spoločnosti napríklad to, aby bolo dvadsaťštyri open hodín, teda otvorené dvadsaťštyri hodín vkuse, sedem dní v týždni. Na to nepotrebuje. Vždy je možnosť aj tieto veci riešiť. A predložený návrh preto pokladám za rozumný kompromis medzi tým absolútnym zreťazeným pracovným časom a s nejakým tým zastavením a zamyslením sa. A v tomto zmysle ho podporujem.

Ďakujem. Ani jeden z vás, ktorí ste predniesli faktické pripomienky, ste sa ani nijako nedotkli toho, čo som ja dosť chcel zdôrazniť a zdôrazním to v reakcii, a to je tej výhrady vo svedomí. Skúste uvažovať takto. Skúste to nechať na zamestnanca, aby sa k tomu sám vedel vyjadriť, chcem - nechcem pracovať vo sviatok, chcem - nechcem pracovať v nedeľu. Nechajte to na neho a zvažujte, či by nebolo vhodné do Zákonníka práce dať takúto výhradu vo svedomí, ktorú by musel zamestnávateľ rešpektovať. Pretože týmto návrhom časti zamestnancov, ktorí chcú pracovať vo sviatok, bránite zarobiť si. A mne to veľmi vadí. Vadí mi aj pár ďalších inštitútov v Zákonníku práce, ktoré fakticky zakazujú zamestnancovi zarobiť si, keď on sám chce. Ale čo už s tým narobíme?
Ale, prosím vás, nezhoršujte to týmto spôsobom ľuďom. Ja sa čudujem najmä pani kolegyni Pfundtner, ktorá je z MOST-u - HÍD-u, ktorá sa definuje ako občianska a liberálna strana, že sa priamo podpísala pod takýto neliberálny návrh. Pýtam sa, kde je tu nejaká konzistencia názoru? Nevnímam ju. Nečudujem sa pani Grausovej, pánovi Hrnkovi, dajme tomu, máte na to právo, samozrejme, aby ste takto prejavili svoj názor. Čudujem sa liberálke, že podporuje a priam je spoluautorkou takéhoto neliberálneho návrhu. Opakujem, opakujem a zdôrazňujem ešte raz, poďme sa baviť o výhrade vo svedomí do Zákonníka práce. A takto riešme problém práce predaja v nedeľu, vo sviatok.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem na záver tohto bodu poďakovať všetkým za, (reakcie z pléna) boli, boli, pán poslanec. Ja chcem všetkým poďakovať za veľmi korektnú a vecnú diskusiu. Takto si predstavujem rokovanie nášho parlamentu a chcem poďakovať všetkým za normálnu vecnú diskusiu, názorovú, bez toho, že by sme sa nejako urážali, že by sme zbytočne na seba zvyšovali hlas. Ďakujem. Do takéhoto parlamentu ma baví chodiť.
A teraz dovoľte, aby som zareagoval na niekoľko takých tých vecných otázok, ktoré tu zazneli.
Čo sa týka toho príplatku za prácu vo sviatok, ak si zoberieme, že v sektore maloobchodu sú tie mzdy veľmi malé, častokrát blízke k minimálnej mzde, tak ten príplatok vychádza možno 10 euro na mesiac, keď si zoberieme, že je zhruba teda pätnásť dní, že keď si zoberieme, že zhruba jeden deň na mesiac, takže vychádza zhruba 10 euro na mesiac. Pretože my si musíme uvedomiť, že ak zavedieme túto novelu, tak každý ten zamestnanec bez toho, že by išiel do práce, on tú mzdu za ten deň dostane, náhradu mzdy. Čiže on nepríde, nebude mať žiaden výpadok mzdy. Áno, nedostane príplatok. Ale mnohokrát ani dnes tí zamestnanci príplatok nedostávali, pretože sa hľadali zo strany zamestnávateľov rozličné obštrukcie, rozvrh pracovného času, nepretržitého odpočinku a podobne. Čiže mnohokrát ani tých 10 euro nedostávali.
Čiže je dôležité povedať ešte aj to, že veď samotní zamestnanci majú svoje organizácie, ktoré ich zastupujú. A samotní zamestnanci žiadajú, aby sme túto zmenu zaviedli. Čiže nemajú obavy o nejakú stratu príjmu. Už možno 10 rokov žiadajú odborové zväzy zamestnancov obchodu, aby sme túto zmenu zaviedli. Čiže samotní zamestnanci to chcú. Keď to samotní zamestnanci chcú, tak by sme možno ani nemali nad tým rozmýšľať, že prečo nie.
Fakt je však taký, že týmto zamestnancom platy rásť budú, pretože to pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy pomáha práve zamestnancom v tomto sektore. Druhý nejaký faktor, ktorý bude vplývať na rast miezd zamestnancov v tomto sektore, je práve to, čo avizujú zamestnávatelia, že začína byť nedostatok pracovnej sily v tomto sektore. Čiže práve tento tlak nedostatku pracovných miest, tento trhový tlak bude tlačiť okrem zvyšovania minimálnej mzdy na zvyšovanie miezd v tomto sektore. Čiže tak či tak zamestnanci poškodení nebudú. Ako ste vy, pán poslanec Dostál, povedali, asi ste sa pomýlili. Povedali ste, že príjem sa zamestnancom za ten deň škrtne. No práve naopak. Oni budú, oni zažijú to isté, čo zažíva drvivá väčšina zamestnancov na Slovensku, že keď je vo sviatok doma, dostane napriek tomu náhradu mzdy, čiže neškrtne sa im ten príjem. Takže to je k tým príplatkom a k tomu nejakému poškodzovaniu zamestnancov. Zamestnanci poškodení nebudú.
Pán poslanec Mihál tu otvoril otázku, prečo nezavádzame takéto obmedzenie aj v iných sektoroch. Konkrétne spomenul niekoľko sektorov, ktoré práveže majú charakter nepretržitej činnosti. V určitých sektoroch jednoducho nemôže dosť k výpadku, k nejakému voľnu, pretože ten sektor by to ochromilo alebo by zanikla nejaká služba, ktorá je dôležitá pre fungovanie štátu. Takže v niektorých sektoroch jednoducho musíme akceptovať, že máme, majú charakter nepretržitej činnosti.
Pán poslanec Mihál, ale aj pán poslanec Jurzyca viackrát otvárali otázku, že dobre, ale v tých sektoroch, ktoré nemajú charakter nepretržitej činnosti, tam to zaveďme. Ja poviem hneď automobilky. No super. Ak s tým prídete, ja za to hlasovať budem. Ale všetci si uvedomujeme, aké obrovské ekonomické škody by to spôsobilo. My sme otvorili ten sektor, kde tie ekonomické škody nie sú, alebo ak sú, tak sú absolútne zanedbateľné. Vy hovoríte o sektoroch, ktoré by mali obrovský dopad na ekonomiku štátu, na štátny rozpočet. Ale keď to hovoria takí ekonómovia, ako pán Jurzyca alebo pán Mihál, ja ako neekonóm sa nad tým musím zamyslieť a celkom sa mi to páči. Čiže ak s takým návrhom prídete, tak budem prvý, ktorý bude presadzovať v SMER-e, aby sme takýto návrh podporili. Ale chápem, že s takýmto návrhom neprídete, lebo tie ekonomické dopady by tam boli naozaj veľké. A práve to odlišuje tieto vaše potencionálne návrhy od toho nášho návrhu, ktorý nebude mať vplyv na ekonomiku. Tvrdia to samotní zamestnávatelia, tvrdia to obchodníci prostredníctvom svojich zasa zastupiteľských organizácií. Treba povedať, že či už Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov združujú zhruba stovku tých najväčších predajcov na Slovensku a oni formulovali nejaký názor k tomuto návrhu zákona. Ten názor tu zaznel ústami pána poslanca Kéryho, ktorý citoval napríklad pána viceprezidenta RÚZ pána Sirotu, ktorí podporujú tento návrh zákona. A ja si myslím, že to je určitý unikát, že sa dosiahol konsenzus medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. A preto sa to asi aj odrazilo v hlasovaní v parlamente.
Útok na symboly trhovej ekonomiky tu otvoril, tento termín použil prvýkrát pán poslanec Jurzyca. No ak, ak chápeme za symboly trhovej ekonomiky prácu od nevidím do nevidím, no tak do určitej miery potom sa môžem s tým stotožniť, že na takéto symboly trhovej ekonomiky to útok je. Lebo chceme pomôcť takmer alebo viac ako 300-tisíc zamestnancom v tomto sektore, ktorí pracujú v sektore maloobchodu, z nich viac ako 80 % tvoria ženy. Áno, chceme im pomôcť, aby boli chránení Zákonníkom práce, aby im nemohla byť nariadená práca v určité dni.
Čiže my nemôžeme hovoriť o nejakom zákaze predaja, my hovoríme o zákaze zamestnávať ľudí v sektore maloobchodu, na čo naozaj Zákonník práce slúži. Ten Zákonník práce slúži na ochranu práve tých zamestnancov, ktorí majú, ktorí sú v nevyrovnanej pozícii oproti zamestnávateľom, a to je aj odpoveď na tú otázku alebo ten návrh pána poslanca Mihála o tej výhrade vo svedomí. Ja výhradu vo svedomí uznávam a častokrát ju aj uplatňujem, ale ten zamestnanec, ktorý je v tej nevyrovnanej pozícii oproti zamestnávateľovi, má oveľa zhoršené podmienky na to, aby túto výhradu vo svedomí uplatňoval, pretože on ju síce uplatniť môže, ale ten zamestnávateľ si to môže zapamätať a v prípade znižovania stavov alebo nejakých iných okolností bude tento zamestnanec prvý, ktorý pôjde preč.
Preto my chceme, aby to bolo chránené v Zákonníku práce plošne, lebo vtedy sa nemôžu ani nejaké sekundárne tlaky vyvíjať na tých zamestnancov. Takže preto, pán poslanec, si myslím, že náš návrh je lepší, aj keď debata o výhrade vo svedomí mňa naozaj zaujíma.
Pani poslankyňa Kiššová hovorila, že načo prichádzame s takýmito zákonmi, vyrieši to trh. V tomto prípade by som rád zacitoval prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu pána Konštiaka, ktorý viackrát vyhlásil, že trh toto nevyrieši, pretože časť reťazcov a časť zamestnávateľov, veľká časť to chce zaviesť, ale práve tým, keď sa to neurobí plošne, tak tí, ktorí to nezavedú, získajú konkurenčnú výhodu. Preto samotní zamestnávatelia žiadajú, aby sme to zaviedli plošne zákonom, pretože vtedy budú podmienky rovnaké. Nikto nezíska konkurenčnú výhodu.
Padla tu aj otázka o Maďarsku, že v Maďarsku zaviedli podobný zákon a potom ho zrušili. V Maďarsku zaviedli obmedzenie práce aj v nedeľu, ale jeden zásadný rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom je ten, že Maďari, keď predkladali tento návrh zákona, tak nielenže neboli dohodnutí so zamestnávateľmi, ale oni neboli dohodnutí ani s odborármi. Jednoducho oni sa s nikým nedohodli, bez nejakých dohôd, bez nejakej analýzy, bez nejakých dopadov zaviedli veľmi prísny zákaz bez toho, aby prebiehala nejaká diskusia o tom. A samozrejme, to sa okamžite im vypomstilo, pretože sa postavili proti tomu aj zamestnávatelia, ale aj odborári. Tak to je zásadný rozdiel.
My sme išli presne opačnou cestou, hoci sme nemuseli. Je to poslanecký návrh zákona, nikto nás nenútil, aby sme išli na nejakú tripartitu, aby sme hľadali nejaký konsenzus. A my sme chceli ten konsenzus dosiahnuť, lebo si myslíme, že tá spoločnosť sa musí vyvíjať nejakým konsenzom, nie nejakým silovým presadzovaním. Preto sme urobili aj určité ústupky, preto sme hľadali nejaký, nejakú spoločnú vôľu, na ktorej sa vieme všetci zhodnúť. A toto si myslím, že je cesta a je to veľmi pozitívne.
No ja si myslím, že som asi zareagoval na všetky také hlavné argumenty, ktoré zazneli. Chcem vám, vážení kolegovia, poďakovať jednak za diskusiu, ako som už povedal, ale chcem poďakovať všetkým za podporu, ktorú ste v prvom čítaní dali tomuto zákonu.
Ešte ma napadla pani poslankyňa Grausová o tom Štedrom dni. Jedna z tých, posledná pripomienka, jedna z tých požiadaviek, ktorá pri debate so sociálnymi partnermi bola, bolo, aby nebolo viac dní, napríklad tri dni po sebe, aby neboli vkuse tie obchody zatvorené, pretože to už by mohlo spôsobiť aj problémy zákazníkom. Takže vlastne ten súčasný model, že v Štedrý deň do dvanástej hodiny, potom bude prvý sviatok vianočný, druhý sviatok vianočný, keby sme ten Štedrý deň zaviedli celý, tak sú tri dni za sebou zatvorené obchody, čo teda my sme chceli vyjsť v ústrety tým požiadavkám zamestnávateľov a akceptovali sme to, že teda ten Štedrý deň by zostal do tej dvanástej hodiny. Napokon ja som bol jeden z tých predkladateľov pred tými, ja neviem, ôsmimi rokmi alebo siedmimi, ktorí sme zaviedli to obmedzenie aspoň do tej dvanástej, lebo predtým sa bežne pracovalo v obchodoch aj na Štedrý deň do 18.00, do 19.00 hodiny. No tak to už by bolo naozaj neudržateľné, preto sme to znížili do tej dvanástej hodiny, ale tým, že teraz zavádzame aj Prvý sviatok vianočný aj Druhý sviatok vianočný, tak ten Štedrý deň to už by bolo niečo, s čím tí sociálni partneri nesúhlasili. Preto sme do toho nešli a preto sa prikláňam k tomu, aby sme zostali v tejto variante.
Čo sa týka Veľkonočného pondelku, tam je situácia iná, vysvetlil to pán poslanec Blaha, za to hlasovať budeme. Takže ešte raz chcem všetkým poďakovať, chcem poďakovať aj kolegom predkladateľom, ktorí spolupracovali na tomto návrhu zákona aj zo Slovenskej národnej strany, aj z MOST-u-HÍD, aj kolegom zo SMER-u. Chcem poďakovať aj sociálnym parterom, s ktorými sme viedli viaceré rokovania a chcem sa uchádzať, vážení, vážené pani poslankyne, páni poslanci o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán poslanec Podmanický veľmi podrobne rozobral každý jeden príspevok v rámci rozpravy, čo znamená, že z pozície mňa ako spravodajkyne ani neprislúcha nejak vyhodnocovať, ale v každom prípade chcem vás veľmi pekne požiadať a poprosiť, aby ste, aj keď nie som predkladateľka tohto návrhu, chcem vás poprosiť, aby ste dali šancu tomuto, tomuto návrhu zákona a ja verím, že čas a život ukáže, či toto rozhodnutie bolo správne a nielen po, po ľudskej, ale aj po tej právnej stránke. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.