14. schôdza

Pán poslanec Suchánek.

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, ja som vás v podstate vyzval a zdá sa mi, že to vaše vystúpenie bolo polovičné, a čakal som na tie skutočné argumenty. O tej politickej vôli, to ste povedali dobre a veľmi páči sa mi aj to, čo ste povedali, že treba dohodu, treba hľadať zhodu a treba o tom rozprávať a rokovať. Ale na veľmi dva, na dva veľmi závažné argumenty ste neodpovedali. A to je práve o týchto zákonoch. Prečo skrátené legislatívne konanie a prečo nadradiť rozhodnutie Ústavného súdu nad Národnú radu? Na to ste, žiaľ, neodpovedali a ja som práve na to čakal a my všetci.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pani ministerke za jej vystúpenie. Od Mečiarových amnestií uplynulo už skoro 20 rokov, a keď už sme takto blízko k výsledku, tak opozičným kolegom sa to opäť nepáči. Obviňujú nás z rôznych vecí, z neúprimnosti, z trápnych fínt, dokonca som tu počula z úst jedného opozičného lídra, že sme dostali strach. Áno, ja mám strach, mám strach z ľudskej hlúposti. Pretože naozaj dokážete konšpiračne pospájať aj veci, ktoré sú absolútne nespojiteľné. A vadí mi to, že úplne nechutným spôsobom ste sem ešte zamiešali aj nešťastnú udalosť z konca týždňa, ktorá sem absolútne, ale absolútne nepatrí. Preto vás prosím, aby ste sa naozaj snažili o vecnú diskusiu. Dopredu vám za to ďakujem. A pýtam sa, naozaj o čo vám v skutočnosti ide. Ide vám naozaj o zrušenie amnestií? Ak vám ide o zrušenie Mečiarových amnestií, tak sa, prosím vás, nesnažte sprofanovať našu snahu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte reagovať na pani podpredsedníčku.

Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Tak ja si myslím, že súčasne reagujem aj na to, a keď spolu s ňou vyzývam, že aby sa naozaj nesprofanoval tento historický okamih, ona na to veľmi vecne upozornila, že takéto chvíle sa nemusia opakovať, s čím absolútne súhlasím. Mne o túto historickú chvíľu ide, je tu šanca dať bodku konečne za tým obdobím temna a zla, a preto ten návrh, aj keď mám isté právne pochybnosti, podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na faktické poznámky bude reagovať pani ministerka spravodlivosti.

Áno, ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a vlastne chcem reagovať na pána poslanca Grendela, pretože myslím, že ste to povedali absolútne presne, a ja teraz môžem hovoriť za seba, ale myslím, že môžem hovoriť aj za MOST-HÍD, ale myslím si, že môžem hovoriť v tomto prípade aj za vládu, že neželáme si, aby sa prehlbovala frustrácia v tejto spoločnosti. A opakujem, pomenovali ste to veľmi presne.

Pán poslanec Grendel, nech sa páči, máte slovo.

Tak sa to pokúsim pomenovať veľmi presne ešte v trošku dlhšej verzii a pokúsim sa to nepokaziť, ako ma vyzýval pán predsedajúci. Dámy a páni a vážení kolegovia z vládnej koalície, pokus o zrušenie Mečiarových amnestií by sa dal nazvať aj druhou šancou. Druhou šancou pre niektorých z vás dokázať, že ak niečo tvrdíte, tak to myslíte vážne a dodržíte. Pred rokom ste prvú takúto šancu premárnili, lebo vtedy ste tvrdili, že nepôjdete so SMER-om do vlády, ale potom ste konali opačne. Teraz tvrdíte, že chcete zrušiť Mečiarove amnestie. Nečudujte sa našim pochybnostiam, lebo sa ťažko zabúda na tú skúsenosť spred roka. Ale ak výsledkom nášho návrhu naozaj bude zrušenie Mečiarových amnestií nie tu v parlamente, ale na Ústavnom súde, tak to bude veľká vec. Bude to využitie tej druhej šance. A som presvedčený, že to verejnosť ocení.
Pochybnosti vo mne vyvoláva nielen tá skúsenosť z minulosti, ale aj niektoré pasáže z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a tie pasáže sa potom opakujú aj v dôvodovej správe k samotnému návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. Citujem: "V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 vo vtedy platnom znení. V roku 1998 vydal predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov vo vtedy platnom znení. V spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov."
Dámy a páni, chcel by som sa spýtať, ako ste na toto prišli. Po prvé vo verejnosti naozaj panuje konsenzus o nemorálnosti Mečiarových amnestií, dokazuje to prieskum agentúry FOCUS, už zmienený film Únos a jeho úspech, úspech online petície alebo vyhlásenie renomovaných právnikov, ale to všetko vypovedá o vzťahu k verejnosti k Mečiarovým amnestiám. To po prvé.
Po druhé prezident Kováč, ako aj vyššie píšete, neudelil amnestiu, ale milosť. A nie jednu, ale šesť. V kauze Technopol, ktorej sa milosti exprezidenta Kováča týkajú, nesúvisia so žiadnym podozrením so zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, preto konštatovanie v zdôvodnení tohto návrhu na skrátené konanie, že v spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov, toto konštatovanie je blud. Hodiť tieto dva prípady, Mečiarove amnestie a jednu zo šiestich Kováčových milostí do jedného vreca je nefér a je krivením reality. Rovnako je krivením reality navrhovať rušenie iba jednej zo šiestich milostí prezidenta Kováča. Prečo? Tie ostatné milosti v kauze Technopol, tie neboli amorálne voči Mariánovi K. napríklad, Martinovi SM a ďalším? Tie boli v poriadku? Veď sa týkali tej istej kauzy. Ak chcete zveriť právomoc rozhodovať o rušení amnestií a milostí Ústavnému súdu, prečo by nemal práve Ústavný súd posúdiť, či tie milosti boli, alebo neboli amorálne? Lebo na kamarátov sa nesiaha? (Potlesk.) A to už ani nejdem riešiť, koľkí z kolegov si týkajú s niektorými ľuďmi, ktorí dostali milosť od pána exprezidenta. Tento dvojaký meter len prehlbuje moje podozrenie, že to s nastolením spravodlivosti v kauze amnestií bude ešte zložité.
Vážená pani ministerka, v návrhu na skrátené legislatívne konanie tvrdíte ešte aj toto. A spomínal to aj Igor Matovič. "Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verenej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte." Áno, s týmto absolútne súhlasíme, toto je akoby z pera opozičných politikov. Právomoc rušiť amnestie by mala byť zverená Národnej rade ako jedinému ústavodarnému orgánu. Lenže vládny návrh zákona túto právomoc nedáva Národnej rade, dáva ju Ústavnému súdu.
Preto, dámy a páni, záverom, ak jednu vec tvrdíte a druhú konáte, ťažko sa verí, že tu ide o definitívne zrušenia amnestií. Kiež by som sa mýlil! A opakujem ešte raz, ak budú zrušené, verejnosť sa môže po dlhom čase prvýkrát naozaj nadýchnuť. Ale ak túto druhú šancu premárnite, ľudia sa budú cítiť oklamaní a myslím si, že im bude úplne jedno, že to bude rozhodnutie pre nich dosť vzdialeného Ústavného súdu, ak sa Mečiarove amnestie nezrušia, frustrácia v spoločnosti bude narastať a každou takouto frustráciou bude narastať aj hrozba, že tá hrádza proti extrémizmu sa raz pretrhne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Budaj.

Ďakujem. Plne podpisujem tie naozaj dobre mienené slová pána Grendela o druhej šanci. Mali by sme si všetci dopriať - aj my v opozícii - šancu uveriť v dobrú vôľu koalície, ale predovšetkým to má v rukách koalícia. Ak sa nás podvedie a má to ona v rukách, tak prehĺbi frustráciu v spoločnosti a v tejto, v tomto parlamente sa sotva už vráti nálada na spoluprácu.
Druhé, čo chcem podčiarknuť, že pán Grendel veľmi náležite upriamil pozornosť na ten jeden problém, s ktorým zrejme prichádza do styku aj MOST - HÍD, ale ktorý trápi nás všetkých, a to je civilizačný rozpor, ktorý akoby stále zostával medzi endemickými mečiarovcami, ktorí existujú aj na politickej scéne aj za ňou a medzi demokratmi. V tých, v tom myslení tých endemických mečiarovcov, v podstate ľudí, ľudí z éry karpatského modelu demokracie je Michal Kováč zradcom, lebo neposlúchal vodcu, ale riadil sa podľa Ústavy, preto bolo namieste, že bol potrestaný, že mu niesli syna, o on by mal byť označený za amorálneho, keď toho syna sa pokúšal dostať do nemeckej republiky na výsluch udelením amnestie, toto myslenie, podčiarkol aj pán Grendel, sa objavuje ešte aj v dôvodovej správe predkladaného návrhu.
Tohoto myslenia a tejto politiky sa treba zrieknuť. Je 21, storočie, mečiarizmus musí odísť a myslenie typu karpatského modelu demokracie nesmieme k nám pustiť!