14. schôdza

Ďakujem. Myslím, že problém Ústavného súdu veľmi pekne zhrnul Marián Leško vo svojom komentári, keď hovoril, že zapojenie Ústavného súdu do rozhodovania o ústavnosti prípadného zrušenia Mečiarových amnestií nie je problém systémový a meritórny, ale situačný a faktický. To znamená, že sa ani tak nejedná, či dôverujeme Ústavnému súdu, alebo nie, ale v takom zložení, ako momentálne ten Ústavný súd je, tak nezaručuje to, že o amnestiách bude rozhodovať nestranne.
A myslím si, že problémom, ktorý ste aj vy kritizovali, je napríklad to, že do, za ústavných sudcov sú navrhovaní aktívni politici. Aktívni politici skrátka nemôžu byť zárukou nestrannosti ústavných sudcov. Naposledy to tak urobila vládna strana SMER. Ako máme, ako máme si byť istí, že ten Ústavný súd bude rozhodovať nestranne, keď jeden zo sudcov, pán Brňák, sa opakovane vyjadril jednak, že právne argumenty ohľadom amnestie, ich prirovnal k vyprážaniu snehových gulí, v roku 2000 sa opakovane vyjadril, že jednoducho amnestie nie je možné zrušiť ani nie je možné zmeniť, to sú jeho presné slová. Čiže bojím sa, že sme rukojemníkmi rozhodovania Ústavného súdu, ústavných sudcov. A v takom zložení, ako je ten Ústavný súd teraz, nemôžeme, nemôžeme si byť istí, že bude rozhodovať nestranne. A takto, že keby ste vy predkladali, vy ste to tak veľmi pekne zhrnuli, žiaľ, na Budajov návrh v tomto pléne neni 90 hlasov. Neni. A basta!
Je to také, pre mňa je to také smutné, máte úplne pravdu, ale je to pre mňa také smutné, že taká závažná vec ako potrestanie a možnosť potrestania zločinov, ktoré štát páchal na svojich vlastných občanov, kedy ich unášal a vraždil, že je predmetom politikárčenia, mňa to veľmi mrzí.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem. Pani ministerka, vy ste hovorili, že tento zákon je kompromisom. My by sme boli chceli, aby to bolo kompromisom, ale ono je to kompromisom len koaličných strán, že opozícia bola z toho, z tej prípravy vlastne vylúčená. Povedali ste tiež, že ho berete ako základ pre zrušenie Mečiarových amnestií. Ale ak by ste ho brali ako základ, nemyslím váš osobne, ale koalícia ak by ho brala ako základ, tak by bola ochotná možno prijať aj tie, tie veci, s ktorými sa opozícia nevie stotožniť alebo ktoré nevie prehltnúť. Preto to beriem ako fakt, ako faktický stav, že buď ho prijmeme, alebo neprijmeme. Tunák už asi veľká, veľký priestor na, na nejakú dohodu, obávam sa, že nie je.
Potom tiež veľká obava vo mne je, že ak prijmeme tento návrh vládnej koalície, môže sa stať presný opak toho, po čom všetci túžime alebo čo by sme veľmi radi dosiahli, to znamená, aby boli potrestané zlodejiny alebo aby bol odsúdený aspoň minimálne ten štátny teror. Ale viete, že ak prijmeme vašu novelu a zmenu ústavy, ak prijmeme váš pohľad na vec, tak potom sa môže naozaj stať, že to zablokovanie bude úplne trvalé, kdežto pán poslanec Budaj bude môcť tento návrh zákona predkladať neustále, stále dookola. A môžeme potom už len dúfať, že by sa niekedy našla aj vládna väčšina alebo celkovo v parlamente väčšina, ktorá by bola ochotná odsúdiť tento štátny teror.
A ešte posledné, viete, častokrát aj vy, keď ste boli v opozícii, sme boli konfrontovaní najmä zo strany SMER-u s tým, že ústavu podávať v skrátenom konaní alebo že poslanci si dovoľujú podávať ústavu, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Som rád, že si rozumieme v otázke pohľadu na demokraciu, ja by som ani to nenazval liberálnu demokraciu, ale jednoducho demokraciu. A som rád, že je vo vás ochrankyňa a obrankyňa takejto demokracie. Ale k tomu, čo ste povedali, pár poznámok.
Ak som povedal, že Ústavný súd je zložený zo straníckych nominantov, to predsa nebola nejaká urážka, to bolo konštatovanie toho, jak sa kreuje, a vy ste potvrdila, že mám pravdu tým, že ste si posťažovala, že počas vlády Ivety Radičovej pravica zanedbala možnosť kreovať svojich straníckych nominantov, preto je súčasný Ústavný súd nerovnovážny a je prakticky nominovaný stranami, ktoré som vymenoval, ktoré odjakživa mali negatívny vzťah k zrušeniu Mečiarových amnestií, a nepočul som od nich, že by v tomto urobili nejakú konverziu. Ja som nehovoril teda o nedôvere apriori ku Ústavnému súdu ako k inštitúcii, preboha, to mi iste nemôžte vkladať do úst, ale o nedôvere ku konaniu, kedy od..., prenášate z tohoto ústavodarného zhromaždenia kontrolu na takto vykreovaný Ústavný súd, ktorý nepochybne je vytváraný straníckymi nominantami, lebo taký máme demokratický mechanizmus.
Cítim, no poznámka k tomu, že materiálne jadro ústavy, vy sama ste priznala, že o tom ani nezačala v tejto sále diskusia. Nezačala, nikdy nezačala, zbytočne to zalievať pánovi Osuskému, ak spomenie, že žiadne materiálne jadro nie je, lebo nie je. Verím, že vy ste o ňom uvažovala, ale nie je.
A ešte k tomu komfortnému pocitu, no, cením si naozaj na tom vašom prejave otvorenosť férovosť, komfortný pocit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani ministerka chce reagovať na svoje vystúpenie?
Nech sa páči, poprosím zapnúť pani ministerku.

Ďakujem veľmi pekne aj za komentáre. Snáď ma napadá k tomu len jedna poznámka. Za tých skoro 20 rokov boli 8-krát predložené, bolo 8-krát predložený zákon, ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií, 8-krát neprešiel.
V niečom to bola taká jednoduchá situácia, človek vedel, že sa môže postaviť za správnu vec spôsobom, ktorý, s ktorým je viac-menej spokojný, lebo zas netvárme sa, aj to je neštandardné riešenie, ten ústavný zákon samotný, to netvárme sa, že to je štandardné riešenie, ale bolo to politicky čisté. Človek vedel, že to neprejde, nebude musieť robiť žiadne kompromisy, je to v skutočnosti politicky veľmi pohodlná situácia. Toto nie je politicky pohodlná situácia, pravdepodobne pre nikoho v tomto, v tejto sále momentálne a každý budeme musieť urobiť rozhodnutie, či za kompromis, alebo možno za to, že o pol roka tu bude znova možno politicky komfortná situácia, pohodlná situácia.
Ďakujem pekne.

V zmysle rokovacieho poriadku požiadala o vystúpenie podpredsedníčka Národnej rady pani Lucia Nicholsonová.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem na to, čo teraz povedala pani ministerka, a síce že to nie je politicky pohodlná situácia. Nie je to politicky pohodlná situácia, tak ako možno pre tú slušnejšiu časť koalície, tak ani pre tú zodpovednú časť opozície to vôbec nie je politicky pohodlná situácia, a preto tu aj ja dnes stojím sama za seba, a nie za klub. Nieže by som sa chcela nejakým spôsobom dištancovať od kolegov, to ani náhodou, ale myslím, že ešte nepadlo jednoznačné stanovisko relevantnej časti opozície k tomu, ako sa k vládnemu návrhu zákona o zrušení Mečiarových amnestií vôbec postavíme.
Pani Remišová pred chvíľou povedala, že je jej veľmi ľúto, že amnestie sú predmetom politikárčenia. Oni nie sú len predmetom politikárčenia, amnestie, zrušenie amnestií sa v tejto chvíli podľa mňa vstupom Roberta Fica do celej tej záležitosti stali kampaňou, politickou kampaňou a politickou kampaňou Roberta Fica a jeho SMER-u, ktorému klesajú preferencie, pretože, a to si povedzme na rovinu, tam vonku sú občania a nie je ich málo, dve tretiny občanov si želajú zrušenie Mečiarových amnestií. Je úplne jedno, čím to je spôsobené, či neutíchajúcou snahou pána poslanca Budaja alebo či tým, že sme viacerí videli film Únos, je jedno, čím je to spôsobené, ale je to tak. A toto je jediný, jediný dôvod, prečo Robert Fico sa dnes tvári, že chce zrušiť Mečiarove amnestie.
Je normálne, aby sa spamätal po desiatich rokoch? Je to normálne? Je normálne, aby pred desiatimi rokmi ten istý Robert Fico, ten istý doktor práv Robert Fico tvrdil, že amnestie sú nezrušiteľné, a dnes sám predkladal návrh na ich zrušenie? Čo sa stalo, čo sa medzitým stalo? A tiež sa netvárme, a to by som poprosila aj, aj, aj pani ministerku, aj ďalšiu časť teda koalície, že oni chcú zrušiť Mečiarove amnestie, pretože bez toho, aby do toho vstúpil takýmto spôsobom Robert Fico, ktorý si len zachraňuje svoje klesajúce preferencie, a je to čiste populistický krok, tak sa netvárme, že vám by sa podarilo akýmkoľvek spôsobom ho prinútiť, aby Mečiarove amnestie zrušil, aby za to zahlasoval.
Veď len celkom nedávno sme na našej schôdzi mali návrh pána poslanca Budaja, jeho návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré vládna koalícia odmietla, a namiesto toho sme dostali pred seba pamflet, návrh uznesenia, v ktorom sme mohli akurát tak morálne odsúdiť Mečiarove amnestie. Po 17 rokoch, odkedy tento štát vraždil a unášal, sme my dostali pred seba návrh uznesenia od, od, od koalície, že budeme morálne odsudzovať Mečiarove amnestie! A zrazu, zrazu prídu s akože serióznym návrhom a tvária sa, že chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť. Sama za seba hovorím, že toto je, slušne povedané, jeden veľký oklam, veľký oklam a nesúvisí vôbec s nami, nesúvisí ani s nimi v tej vládnej koalícii. Súvisí jedine s tým, že to chcú dve tretiny občanov a Ficovi klesajú preferencie. Preto všetci nadšenci tento Ficovej snahy zrušiť amnestie by si mali uvedomiť, že to bolo len celkom nedávno, čo sme prijali to uznesenie a len morálne odsudzovali amnestie, a že je to čistý populizmus. Chytanie si voličov kvôli klesajúcej podpore, Fico je v kampani a potrebuje vstúpiť do dejín, on ako tvár, že on jediný dal návrh, jeho návrh bol úspešný a Mečiarove amnestie sa zrušili. A my, my sme tu v úlohe štatistov a bude len na nás, na štatistoch, ako sa jednotliví štatisti k tomuto postavia.
Ja vnímam také tri možné scenáre vývoja toho, čo, predpokladám, bude schválené v tejto rokovacej sále. Po prvé, ak aj sa zrušia Mečiarove amnestie a ak aj do šesťdesiatich dní Ústavný súd nerozhodne, čo považujem za úplne inak absurdné, ale dobre, ak by sa tak stalo, že by nerozhodol a že by platilo to, na čom by sa uzniesla Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný zbor, tak neverím tomu, že by Mečiar a Lexa, o ktorých v prvom rade, keď hovoríme o zrušení Mečiarových amnestií, ide, neverím tomu, že skončia tam, kde patria obidvaja. Mečiar zostarne šťastne v Elektre a Lexa pri svojich arabských plnokrvníkoch v Pezinku.
Po druhé, po druhé. Neexistuje snáď vo vyspelých krajinách zákonodarný zbor s takými kompetenciami, ako máme my, ktorý by sa úplne dobrovoľne oddal rozhodnutiu Ústavného súdu. A teraz ako inštitúcii, keď hovorím tieto vety, myslím inštitúcie nezávisle od toho, aké je zloženie Ústavného súdu. Jednoducho žiaden zákonodarný zbor by takéto niečo predsa dobrovoľne nemal urobiť, keď je pri zmysloch.
Po tretie. Po tretie reálne hrozí, k tomu sa ešte dostanem, lebo to súvisí s tými podmienkami opozície, reálne hrozí, že ak by aj sa zrušili Mečiarove amnestie a Kováčove milosti, tak sa môže reálne stať, že jediný potrestaný v celej tejto kauze by bol nakoniec ten, čo bol unesený, Michal Kováč mladší. Pretože sa pozrite, kto všetko bol omilostený v kauze Technopol, a veď sa, veď predsa veľmi dobre vieme, že, že kto je pán Kočner, niektorí o ňom tušíte menej, niektorí viacej, ale ja si živo neviem predstaviť situáciu, že tento informátor, tento nohsled, nohsled premiéra Fica a SMER-u, ktorý chodí na Generálnu prokuratúru ako na hodiny klavíra, že tento človek, ak by mal možnosť svedčiť, tak by neuzavrel dohodu. On by tú dohodu uzavrel, stal by sa z neho korunný svedok a začal by prskať síru. Teraz na koho by prskal asi tak síru? No pri kauze únosu by to pravdepodobne bol Svěchota, pretože ten je mŕtvy, ten sa už brániť nebude, takže to si viem, to si viem živo predstaviť, ako všetky tie nitky toho štátom organizovaného únosu by skončili na Svěchotovi, ktorý, ktorý je mŕtvy, a v kauze Technopol by sme sa pravdepodobne dozvedeli ešte veci, o ktorých sme nečítali, o ktorých sme nevedeli a ktoré by vyústili v to, že jediný skutočne vinný, ktorý si zaslúži byť teda potrestaný, by bol Michal Kováč mladší, a tam by celkom reálne hrozilo, že by skončil v base on.
Takže toto sú také tri scenáre, z toho mi, samozrejme, najviac ako najpravdepodobnejší scenár vyplýva to, že na tom Ústavnom súde to zastavia, pretože ja som sa o tom bavila aj s pánom Bugárom, a jednoducho ten pomer nie je taký, kolegovia, ako my si myslíme, že šesť sudcov na štyroch, nie je tak, je to šesť plus jeden plus traja. Ten jeden je ešte veľmi otázny a potrebujú sedem sudcov, aby to jednoducho bolo zastavené. Takže ja, ja predpokladám, že keďže, tak ako hovoril pán Budaj, je tu veľmi veľa ešte preživších, ktorým záleží na tom, aby sa v skutočnosti neriešili Mečiarove amnestie, myslím, že vyvinú teraz všetko úsilie na to, aby toho jedného nalomeného sudcu na Ústavnom súde zlomili už úplne, a potom to skončí tak, ako si, myslím, aj väčšina z nás myslí.
Ja keď som absolvovala tie poslanecké grémiá k tejto veci, tak jedno tam bolo naozaj do očí bijúce, že vládna koalícia to nechce schváliť, zrušenie Mečiarových amnestií, nechcú schváliť s fašistami, boja sa toho. Boja sa toho, asi ako by to vyzeralo možno aj mediálne, boja sa toho, že keby to buchlo, tak, tak príliš málo ľudí by bolo ako keby zašpinených, bola by to príliš malá kolektívna vina, takto by som to povedala, že oni potrebujú naše hlasy, tých štatistov, aby keď to bude nakoniec zastavené na tom Ústavnom súde, tak aby, samozrejme, sa to rozložilo, tá kolektívna vina, a hlavne, a to v prvom rade, to je, to je ten môj úvod, že my sa, keď to podporíme, tak sa všetci podpíšeme pod to, že tvárou zrušenie Mečiarových amnestií nebude pán Budaj, to nebudeme ani, ani my, neviem, koľkí proste za to, za to chcú s čistým svedomím zahlasovať, ale to bude ten Fico. On to bude. A či už budú predčasné voľby alebo či to budú voľby v roku 2020, toto bude hlavný motív jeho kampane, s týmto pôjde proste do odboja a dve tretiny občanov, to, to nie je málo, si myslím.
Ja som teda povedala, že, budem hovoriť sama za seba... Aha, ešte sa chcem pristaviť pri tom, že my sme dali predsa päť podmienok, vážení kolegovia a kolegyne, my, my v tých, v tom úvode, keď sme ako s čistým, úplne s čistým štítom do toho išli, že teda vieme si predstaviť tú podporu, ale tu máte päť pripomienok. Nuž vyzerá to tak, že akceptované budú iba dve, tá jedna je nelegislatívna, to znamená, to je to, že, že pred Ústavným súdom budú Národnú radu zastupovať pán Kresák, a dohodnutý bol, myslím, pán Kubina. A druhá vec je tá premlčateľnosť, hej, to sú jediné dve veci, o ktorých akože budeme rokovať. Dobre, zajtra je ešte nejaká koaličná rada, možno sa ešte niekam posunieme, ale príliš ďaleko nie, tak ako som to vybadala. Takže pre mňa osobne je to málo. Proste tak, to, to už naozaj budeme štatisti, keď si povieme, že päť podmienok, a teraz oni povedia, že nie päť, dve a my si povieme, že aj tak dobre, a zahlasujeme. Ja si myslím, že ľudia tam vonku nie sú padnutí na hlavu a dá sa to odkomunikovať a sama za seba hovorím, že ja mám problém za to hlasovať. Mám obrovský problém, pretože ja mám úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie, ale nielen na papieri, ja mám úprimnú snahu potrestať tých, ktorí za to potrestaní majú byť, lebo majú na rukách krv a majú na svedomí únos a ja chcem byť tým, ktorý sa podpíše pod skutočné zrušenie Mečiarových amnestií a nechcem byť hrobárom snáh zrušenia Mečiarových amnestií, lebo keď to raz na tom Ústavnom súde... (reakcia z pléna) pochovajú, presne, tak to bude pochované navždy a to si musíme uvedomiť.
A teraz by som sa nakrátko ešte chcela vyjadriť k tomu, aha, že, že naozaj myslieť si, že, že Ústavný súd, teraz nie ako inštitúcia, ale Ústavný súd teraz v tomto momente, keď všetci vieme, aké je jeho zloženie, pod vedením pani Macejkovej a s ústavnými sudcami, ako je pán Brňák, ktorý naozaj pred časom povedal to, čo hovorila Veronika Remišová, že on nepozná právny dôvod, právny argument, ktorý by bol v prospech zrušenia Mečiarových amnestií, a že akékoľvek hľadanie takéhoto právneho argumentu je len pokus o vyprážanie snehovej gule, tak si skutočne neviem predstaviť ako, kto, kto si môže myslieť, kto môže byť tak naivný, že by si, že by si myslel, že by takýto človek dokázal skutočne nepredpojato sa vysporiadať s tým, čo mu skončí na stole, hej. Keď budú vlastne, keď my vydáme napospas rozhodnutie zákonodarného zboru právnikom typu pán Brňák. No tak sme teda dopadli, to teraz skutočne, to sme dopadli! A preto ja nejdem spochybňovať Ústavný súd ako inštitúciu, ale, ale skutočne ho musíme brať, že je to Ústavný súd proste s nejakými podmienkami a s nejakými sudcami, ktorí sú navolení, a to je už úplne jedno, že akým spôsobom vznikla tá nevyváženosť, o tom sa tu nebavíme, to už nie je relevantné. On je taký, aký je, a taký, aký je, bude mať v rukách možnosť posúdiť to, čo tu dnes odhlasujeme.
A posledná vec, ja sa ešte pristavím pri tej snehovej gule, viete, že, že pred tými rokmi, keď to vyhlásil pán Brňák, tak hovoril o tej, vyprážaní teda snehovej gule a dnes už sú reštaurácie, ktoré ponúkajú ako dezert vyprážanú zmrzlinu, hej. Takže pri trochu vôle sa podľa mňa dať vypražiť dnes už takmer, takmer všetko. Ale skutočne si nemyslím, že pán Brňák s pani Macejkovou a s ďalšími by sa snažili vyprážať tú snehovú guľu a takýmto spôsobom sa s tým, sa s tým vysporiadať.
Takže toľko za mňa, veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Šesť, sedem faktických poznámok na podpredsedníčku.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.