14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne aj za komentáre. Snáď ma napadá k tomu len jedna poznámka. Za tých skoro 20 rokov boli 8-krát predložené, bolo 8-krát predložený zákon, ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií, 8-krát neprešiel.
V niečom to bola taká jednoduchá situácia, človek vedel, že sa môže postaviť za správnu vec spôsobom, ktorý, s ktorým je viac-menej spokojný, lebo zas netvárme sa, aj to je neštandardné riešenie, ten ústavný zákon samotný, to netvárme sa, že to je štandardné riešenie, ale bolo to politicky čisté. Človek vedel, že to neprejde, nebude musieť robiť žiadne kompromisy, je to v skutočnosti politicky veľmi pohodlná situácia. Toto nie je politicky pohodlná situácia, pravdepodobne pre nikoho v tomto, v tejto sále momentálne a každý budeme musieť urobiť rozhodnutie, či za kompromis, alebo možno za to, že o pol roka tu bude znova možno politicky komfortná situácia, pohodlná situácia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem na to, čo teraz povedala pani ministerka, a síce že to nie je politicky pohodlná situácia. Nie je to politicky pohodlná situácia, tak ako možno pre tú slušnejšiu časť koalície, tak ani pre tú zodpovednú časť opozície to vôbec nie je politicky pohodlná situácia, a preto tu aj ja dnes stojím sama za seba, a nie za klub. Nieže by som sa chcela nejakým spôsobom dištancovať od kolegov, to ani náhodou, ale myslím, že ešte nepadlo jednoznačné stanovisko relevantnej časti opozície k tomu, ako sa k vládnemu návrhu zákona o zrušení Mečiarových amnestií vôbec postavíme.
Pani Remišová pred chvíľou povedala, že je jej veľmi ľúto, že amnestie sú predmetom politikárčenia. Oni nie sú len predmetom politikárčenia, amnestie, zrušenie amnestií sa v tejto chvíli podľa mňa vstupom Roberta Fica do celej tej záležitosti stali kampaňou, politickou kampaňou a politickou kampaňou Roberta Fica a jeho SMER-u, ktorému klesajú preferencie, pretože, a to si povedzme na rovinu, tam vonku sú občania a nie je ich málo, dve tretiny občanov si želajú zrušenie Mečiarových amnestií. Je úplne jedno, čím to je spôsobené, či neutíchajúcou snahou pána poslanca Budaja alebo či tým, že sme viacerí videli film Únos, je jedno, čím je to spôsobené, ale je to tak. A toto je jediný, jediný dôvod, prečo Robert Fico sa dnes tvári, že chce zrušiť Mečiarove amnestie.
Je normálne, aby sa spamätal po desiatich rokoch? Je to normálne? Je normálne, aby pred desiatimi rokmi ten istý Robert Fico, ten istý doktor práv Robert Fico tvrdil, že amnestie sú nezrušiteľné, a dnes sám predkladal návrh na ich zrušenie? Čo sa stalo, čo sa medzitým stalo? A tiež sa netvárme, a to by som poprosila aj, aj, aj pani ministerku, aj ďalšiu časť teda koalície, že oni chcú zrušiť Mečiarove amnestie, pretože bez toho, aby do toho vstúpil takýmto spôsobom Robert Fico, ktorý si len zachraňuje svoje klesajúce preferencie, a je to čiste populistický krok, tak sa netvárme, že vám by sa podarilo akýmkoľvek spôsobom ho prinútiť, aby Mečiarove amnestie zrušil, aby za to zahlasoval.
Veď len celkom nedávno sme na našej schôdzi mali návrh pána poslanca Budaja, jeho návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré vládna koalícia odmietla, a namiesto toho sme dostali pred seba pamflet, návrh uznesenia, v ktorom sme mohli akurát tak morálne odsúdiť Mečiarove amnestie. Po 17 rokoch, odkedy tento štát vraždil a unášal, sme my dostali pred seba návrh uznesenia od, od, od koalície, že budeme morálne odsudzovať Mečiarove amnestie! A zrazu, zrazu prídu s akože serióznym návrhom a tvária sa, že chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť. Sama za seba hovorím, že toto je, slušne povedané, jeden veľký oklam, veľký oklam a nesúvisí vôbec s nami, nesúvisí ani s nimi v tej vládnej koalícii. Súvisí jedine s tým, že to chcú dve tretiny občanov a Ficovi klesajú preferencie. Preto všetci nadšenci tento Ficovej snahy zrušiť amnestie by si mali uvedomiť, že to bolo len celkom nedávno, čo sme prijali to uznesenie a len morálne odsudzovali amnestie, a že je to čistý populizmus. Chytanie si voličov kvôli klesajúcej podpore, Fico je v kampani a potrebuje vstúpiť do dejín, on ako tvár, že on jediný dal návrh, jeho návrh bol úspešný a Mečiarove amnestie sa zrušili. A my, my sme tu v úlohe štatistov a bude len na nás, na štatistoch, ako sa jednotliví štatisti k tomuto postavia.
Ja vnímam také tri možné scenáre vývoja toho, čo, predpokladám, bude schválené v tejto rokovacej sále. Po prvé, ak aj sa zrušia Mečiarove amnestie a ak aj do šesťdesiatich dní Ústavný súd nerozhodne, čo považujem za úplne inak absurdné, ale dobre, ak by sa tak stalo, že by nerozhodol a že by platilo to, na čom by sa uzniesla Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný zbor, tak neverím tomu, že by Mečiar a Lexa, o ktorých v prvom rade, keď hovoríme o zrušení Mečiarových amnestií, ide, neverím tomu, že skončia tam, kde patria obidvaja. Mečiar zostarne šťastne v Elektre a Lexa pri svojich arabských plnokrvníkoch v Pezinku.
Po druhé, po druhé. Neexistuje snáď vo vyspelých krajinách zákonodarný zbor s takými kompetenciami, ako máme my, ktorý by sa úplne dobrovoľne oddal rozhodnutiu Ústavného súdu. A teraz ako inštitúcii, keď hovorím tieto vety, myslím inštitúcie nezávisle od toho, aké je zloženie Ústavného súdu. Jednoducho žiaden zákonodarný zbor by takéto niečo predsa dobrovoľne nemal urobiť, keď je pri zmysloch.
Po tretie. Po tretie reálne hrozí, k tomu sa ešte dostanem, lebo to súvisí s tými podmienkami opozície, reálne hrozí, že ak by aj sa zrušili Mečiarove amnestie a Kováčove milosti, tak sa môže reálne stať, že jediný potrestaný v celej tejto kauze by bol nakoniec ten, čo bol unesený, Michal Kováč mladší. Pretože sa pozrite, kto všetko bol omilostený v kauze Technopol, a veď sa, veď predsa veľmi dobre vieme, že, že kto je pán Kočner, niektorí o ňom tušíte menej, niektorí viacej, ale ja si živo neviem predstaviť situáciu, že tento informátor, tento nohsled, nohsled premiéra Fica a SMER-u, ktorý chodí na Generálnu prokuratúru ako na hodiny klavíra, že tento človek, ak by mal možnosť svedčiť, tak by neuzavrel dohodu. On by tú dohodu uzavrel, stal by sa z neho korunný svedok a začal by prskať síru. Teraz na koho by prskal asi tak síru? No pri kauze únosu by to pravdepodobne bol Svěchota, pretože ten je mŕtvy, ten sa už brániť nebude, takže to si viem, to si viem živo predstaviť, ako všetky tie nitky toho štátom organizovaného únosu by skončili na Svěchotovi, ktorý, ktorý je mŕtvy, a v kauze Technopol by sme sa pravdepodobne dozvedeli ešte veci, o ktorých sme nečítali, o ktorých sme nevedeli a ktoré by vyústili v to, že jediný skutočne vinný, ktorý si zaslúži byť teda potrestaný, by bol Michal Kováč mladší, a tam by celkom reálne hrozilo, že by skončil v base on.
Takže toto sú také tri scenáre, z toho mi, samozrejme, najviac ako najpravdepodobnejší scenár vyplýva to, že na tom Ústavnom súde to zastavia, pretože ja som sa o tom bavila aj s pánom Bugárom, a jednoducho ten pomer nie je taký, kolegovia, ako my si myslíme, že šesť sudcov na štyroch, nie je tak, je to šesť plus jeden plus traja. Ten jeden je ešte veľmi otázny a potrebujú sedem sudcov, aby to jednoducho bolo zastavené. Takže ja, ja predpokladám, že keďže, tak ako hovoril pán Budaj, je tu veľmi veľa ešte preživších, ktorým záleží na tom, aby sa v skutočnosti neriešili Mečiarove amnestie, myslím, že vyvinú teraz všetko úsilie na to, aby toho jedného nalomeného sudcu na Ústavnom súde zlomili už úplne, a potom to skončí tak, ako si, myslím, aj väčšina z nás myslí.
Ja keď som absolvovala tie poslanecké grémiá k tejto veci, tak jedno tam bolo naozaj do očí bijúce, že vládna koalícia to nechce schváliť, zrušenie Mečiarových amnestií, nechcú schváliť s fašistami, boja sa toho. Boja sa toho, asi ako by to vyzeralo možno aj mediálne, boja sa toho, že keby to buchlo, tak, tak príliš málo ľudí by bolo ako keby zašpinených, bola by to príliš malá kolektívna vina, takto by som to povedala, že oni potrebujú naše hlasy, tých štatistov, aby keď to bude nakoniec zastavené na tom Ústavnom súde, tak aby, samozrejme, sa to rozložilo, tá kolektívna vina, a hlavne, a to v prvom rade, to je, to je ten môj úvod, že my sa, keď to podporíme, tak sa všetci podpíšeme pod to, že tvárou zrušenie Mečiarových amnestií nebude pán Budaj, to nebudeme ani, ani my, neviem, koľkí proste za to, za to chcú s čistým svedomím zahlasovať, ale to bude ten Fico. On to bude. A či už budú predčasné voľby alebo či to budú voľby v roku 2020, toto bude hlavný motív jeho kampane, s týmto pôjde proste do odboja a dve tretiny občanov, to, to nie je málo, si myslím.
Ja som teda povedala, že, budem hovoriť sama za seba... Aha, ešte sa chcem pristaviť pri tom, že my sme dali predsa päť podmienok, vážení kolegovia a kolegyne, my, my v tých, v tom úvode, keď sme ako s čistým, úplne s čistým štítom do toho išli, že teda vieme si predstaviť tú podporu, ale tu máte päť pripomienok. Nuž vyzerá to tak, že akceptované budú iba dve, tá jedna je nelegislatívna, to znamená, to je to, že, že pred Ústavným súdom budú Národnú radu zastupovať pán Kresák, a dohodnutý bol, myslím, pán Kubina. A druhá vec je tá premlčateľnosť, hej, to sú jediné dve veci, o ktorých akože budeme rokovať. Dobre, zajtra je ešte nejaká koaličná rada, možno sa ešte niekam posunieme, ale príliš ďaleko nie, tak ako som to vybadala. Takže pre mňa osobne je to málo. Proste tak, to, to už naozaj budeme štatisti, keď si povieme, že päť podmienok, a teraz oni povedia, že nie päť, dve a my si povieme, že aj tak dobre, a zahlasujeme. Ja si myslím, že ľudia tam vonku nie sú padnutí na hlavu a dá sa to odkomunikovať a sama za seba hovorím, že ja mám problém za to hlasovať. Mám obrovský problém, pretože ja mám úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie, ale nielen na papieri, ja mám úprimnú snahu potrestať tých, ktorí za to potrestaní majú byť, lebo majú na rukách krv a majú na svedomí únos a ja chcem byť tým, ktorý sa podpíše pod skutočné zrušenie Mečiarových amnestií a nechcem byť hrobárom snáh zrušenia Mečiarových amnestií, lebo keď to raz na tom Ústavnom súde... (reakcia z pléna) pochovajú, presne, tak to bude pochované navždy a to si musíme uvedomiť.
A teraz by som sa nakrátko ešte chcela vyjadriť k tomu, aha, že, že naozaj myslieť si, že, že Ústavný súd, teraz nie ako inštitúcia, ale Ústavný súd teraz v tomto momente, keď všetci vieme, aké je jeho zloženie, pod vedením pani Macejkovej a s ústavnými sudcami, ako je pán Brňák, ktorý naozaj pred časom povedal to, čo hovorila Veronika Remišová, že on nepozná právny dôvod, právny argument, ktorý by bol v prospech zrušenia Mečiarových amnestií, a že akékoľvek hľadanie takéhoto právneho argumentu je len pokus o vyprážanie snehovej gule, tak si skutočne neviem predstaviť ako, kto, kto si môže myslieť, kto môže byť tak naivný, že by si, že by si myslel, že by takýto človek dokázal skutočne nepredpojato sa vysporiadať s tým, čo mu skončí na stole, hej. Keď budú vlastne, keď my vydáme napospas rozhodnutie zákonodarného zboru právnikom typu pán Brňák. No tak sme teda dopadli, to teraz skutočne, to sme dopadli! A preto ja nejdem spochybňovať Ústavný súd ako inštitúciu, ale, ale skutočne ho musíme brať, že je to Ústavný súd proste s nejakými podmienkami a s nejakými sudcami, ktorí sú navolení, a to je už úplne jedno, že akým spôsobom vznikla tá nevyváženosť, o tom sa tu nebavíme, to už nie je relevantné. On je taký, aký je, a taký, aký je, bude mať v rukách možnosť posúdiť to, čo tu dnes odhlasujeme.
A posledná vec, ja sa ešte pristavím pri tej snehovej gule, viete, že, že pred tými rokmi, keď to vyhlásil pán Brňák, tak hovoril o tej, vyprážaní teda snehovej gule a dnes už sú reštaurácie, ktoré ponúkajú ako dezert vyprážanú zmrzlinu, hej. Takže pri trochu vôle sa podľa mňa dať vypražiť dnes už takmer, takmer všetko. Ale skutočne si nemyslím, že pán Brňák s pani Macejkovou a s ďalšími by sa snažili vyprážať tú snehovú guľu a takýmto spôsobom sa s tým, sa s tým vysporiadať.
Takže toľko za mňa, veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka hovorila o štatistoch, o scenároch. No áno, my sme vo verzii toho, čo sme podpísali kolegovi Budajovi, mali byť hercami v dráme, ktorá mala a mohla mať, keď nie teraz, tak o polroka, a keď nie o polroka, o poldruha roka, ale raz jasne dobrý koniec.
Teraz sa dostávame ani nie tak do pozície štatistov, ale dokonca len do pozície tých, ktorí stavajú kulisy. My sme kulisáci v tom, kde sme mali byť herci, a to, že sme tú hru mali hrať, je dané tým, že sme volení zástupcovia občanov a že ich máme reprezentovať. Stavať kulisy je nedôstojné, stavať ich nebudem. Bola tu reč o politickej pohodlnosti. No možnože je to pre niekoho politicky nepohodlné. Ja som asi šťastný človek, ktorý na tomto kresle nevisí a nemusí tu už nikdy byť, zriedka som sa sem dostal z voliteľných miest, zväčša naopak, ale jednoducho nemyslím si, že som politicky v nepohodlnej pozícii. Ja som politicky v pohodlnej pozícii, ja budem hlasovať tak, ako som hlasoval predtým, ako by som hlasoval kedykoľvek potom. Mám to veľmi jednoduché, ako hovorí pani ministerka, apriórne, áno mám to apriórne, nemám rád vydieranie. Raz som ho tu, jednoho 11. októbra, v deň svojich narodením, zažil, keď ma vlastní politickí priatelia a spojenci vydierali, a ja som necúvol, lebo som apriórny asi.
Takže ani teraz necúvnem, pretože niet z čoho cúvať, áno má byť áno a nie má byť nie.

Pani podpredsedníčka, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie a musím povedať, že máte plnú pravdu. Robert Fico tu v tejto Národnej rade za tejto vlády v tomto volebnom období predložil jeden zdrap papiera, ktorým chcel riešiť Mečiarove amnestie. Bolo mi smutné a aj vtedy som sa vyjadril, že ho predkladala ministerka spravodlivosti. Dnes, keď vláda predkladá strašne zložitý mechanizmus, kde chce zbaviť systémovo kompetencie parlamentu a chce ho predniesť na Ústavný súd, pri všetkej dobrej počestnosti musím povedať, že Robertovi Ficovi tento úmysel vyriešiť problém Mečiarových amnestií nie je možné uveriť.
Áno, kolega Osuský má pravdu. Áno má byť áno a nie má byť nie. A my tu nemáme hrať nejakú hru. Úprimné z našej strany bolo aj v tomto volebnom období, že tento návrh z dielne pána Budaja, ktorý sme viacerí podporili, teraz bol druhýkrát, teda opakovane predložený. Nie je to z našej strany hra, a preto ja si myslím, že ani zmena ústavy, ani organizácia, organizáciu činnosti Ústavného súdu nemá sa čo meniť, a keď chcú zmeniť, tak nech to urobia. Nech to urobia s kotlebovcami, vládna koalícia, a nech sa vyfarbia, keď Ústavný súd rozhodne.
Ale v každom prípade musí to byť tlak od nás z opozície, z laickej aj odbornej verejnosti na to, aby tu niečo sa pohlo, a vláda hľadá komplikovaným mechanizmom len výhovorku.

Ďakujem. Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke za toto vystúpenie. Rád by som reagoval na jednu myšlienku z neho a to je tá, kde sa pýtala, že čo vlastne spôsobilo to, že Robert Fico teraz odrazu je - údajne - za zrušenie Mečiarových amnestií. No okrem toho, čo pani podpredsedníčka už uviedla, že je to zväčšujúci sa tlak verejnosti naňho, je tu aj príležitosť a tá príležitosť spočíva v tom, že keby tak urobil Robert Fico predtým, nebol by uveriteľný. Ale teraz, teraz má na to ľudí svojich vo svojej vláde, ktorí mu zabezpečujú uveriteľnosť, ktorí vymýšľajú návrhy, ktoré sú, by som povedal, prinajlepšom taká jemná finta, akoby sa nás pýtali, že či náhodou nie sme padnutí na hlavu, a pritom to prednášajú ľudia, ktorí majú nejaké zvyšky uveriteľnosti v tomto odbore. Čiže toto sa stalo teraz, a preto musíme bez ohľadu na to, aké sú tu názory pre a proti, musíme tento návrh jednoducho odmietnuť, pretože nie je takisto ako táto vláda, nie je reálny, je len zástierkou.

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, v tom vystúpení to bolo výstižné. Aj celá charakteristika situácie, aj to slovo oklam. Máte absolútnu pravdu, že premiér Fico chcel prebrať iniciatívu a získať na tom politické body. To by mi nevadilo, pretože ten účel, že by sa to, že by sa tie Mečiarove amnestie zrušili, to by som, to by som ja vedel prežiť a s tým by som vedel žiť.
Čo tam ja vidím práve to ďalšie, čo ste pomenovali. Tie riziká toho celého až do možno neúspešného konca a úplne zhatenia všetkých možností. Či už je to tým, že vznikajú nebezpečné precedensy tvorby nových ústavných nariadení a dávanie, dávanie Ústavnému súdu nadradenosť nad, nad Národnou radou.
To sú podľa mňa tie práve tie veľké nebezpečenstvá a ja som tieto dve otázky položil aj pani ministerke a neodpovedala na ňu. Radšej, radšej nepovedala. Tomu sa vyhla.

Páči sa mi, že zase v tejto sále všetci rečníci, napríklad pani Ďuriš Nicholsonová aj pani ministerka sme sa zhodli, že sa v tom necítime komfortne. Šarmantné bolo tiež to, že pani ministerka naznačila, citujem teraz, že "v tejto sále", čím jemne poukázala na to, že niekde mimo tejto sály sa niekto cíti komfortne a... (Reakcia z pléna.) To ste povedala. V tejto sále sa necítite... (Reakcia z pléna.) Pozrite si to. Ale veď dobre. (Reakcia z pléna.) V tejto sále. Tak ja len hovorím, že mimo tejto sály sa možno niekto cíti veľmi komfortne.
Z toho, na čo upozorňuje pani Ďuriš Nicholsonová, a že totiž parlament má pod tlakom vlády, ktorá, ktorá tu má silnú vládnu väčšinu medzi poslancami, má odovzdať nejakú kompetenciu. Má odovzdať kompetenciu vo veci veľmi závažnej, veľmi historickej, ako zdôrazňujú aj mnohí predkladatelia, prelomovej. Preto úplne chápem tón aj spôsob, akým, akým hovorila pani podpredsedníčka parlamentu, predsa však vsádzam na to, že aj v koalícii zvažujú dôsledky zmarenia tohoto celého úsilia a že nakoniec sa priklonia k tomu, že amnestie zrušené budú.

Ďakujem pani podpredsedníčke, že veľmi výstižne zhrnula situáciu, v ktorej sa všetci nachádzame. Áno, je to veľmi nekomfortná situácia, ale možno som naivná, a keby som vedela, že tie amnestie skutočne zrušené budú, tak asi by mi nevadilo byť ani v úlohe štatistu, ani v úlohe kulisára, čo nie je moc pekná úloha, ale nevadilo by mi to a asi by mi nevadilo ani to, že nech sa páči, ak sa tvárou amnestií stane pán Fico a amnestie budú zrušené a vinníci budú potrestaní, tak ten cieľ je tak veľký, že ani to by mi nevadilo.
Žiaľ, takú istotu teraz nemám, a naozaj tak ako tie pochybnosti zhrnula aj pani podpredsedníčka, s nimi v tomto momente asi zápasíme všetci a rozhodujeme sa, či dať tú dôveru, lebo áno, je to o dôvere, keby možno predkladala návrh pani ministerka, tak tú dôveru by sme mali väčšiu, lebo jej postoj bol konzistentný za celé tie roky. Keď sa pozrieme na stranu SMER, tak tam tiež bol postoj konzistentný, akurát opačný, tak áno, s týmito pochybnosťami teraz zápasíme všetci a tie dilemy, ktoré musíme riešiť, nie sú ľahké.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Lucia, ja chcem len potvrdiť tvoje slová a povedať ti, že teda nie si v tom ani náhodou sama.
Takisto teda si myslím, že, po dlhších diskusiách je mi jasné, že nemáme jednotné stanovisko, a najmä ho nemáme preto, pretože tí, ktorí sme boli na tej diskusii s ústavnými právnikmi, odchádzali sme - a nielen my, ale, myslím, že aj kolegovia z klubu OĽaNO - odchádzali sme s..., so..., s..., ja osobne so stopercentným pocitom, že je v tom nejaká habaďúra, že ten, že ten vládny návrh v podstate vznikol iba preto, aby boli Mečiarove amnestie navždy pochované. A potom je veľmi ťažko im za to hlasovať, aj keď je tu možno nejaká malá nádej, že budú, budú zrušené, lebo, lebo, samozrejme je tu obava, že namiesto toho, aby sme ich pomohli zrušiť, ich navždy, navždy pochováme. Jednoducho neveríme vládnemu návrhu, veríme návrhu pána Budaja, ktorý konzistentne už dlhé roky presadzuje to isté.
Na druhej strane je tu pán Fico a jeho náhla zmena a záchvat svedomia, nech sa na mňa národ nehnevá, nemôžem, veľmi ťažko sa mi tomu verí a ešte menej dôvery mám vďaka tomu vydieraniu, keď mi vravia, no ak chcete zrušiť amnestie, musíte s nami súhlasiť. Návrh pána Budaja tu bol prvý. Niekoľkokrát. Prečo, prečo jednoducho nesúhlasí koalícia s návrhom pána Budaja, ak to chce zrušiť? Pretože je tu rozdiel vo výsledku. Vo výsledku, ak nebude schválený ná..., ak bude schválený návrh pána Budaja, tak sa jednoducho amnestie zrušia. Ale v prípade, ak bude koaličný návrh schválený, môže sa stať, že budú amnestie navždy, navždy pochované.
Takže obávam sa, že Fico nechce zrušiť amnestie, len chce mať pod, pod kontrolou proces, aby sa mohol spolupodieľať na ich pochovaní. A chcem povedať, že komfortne sa cítim pri Budajovom návrhu a veľmi nekomfortne pri koaličnom.

Ďakujem všetkým za vaše faktické poznámky. No ja rozmýšľam stále, že, že koľko to budeme ťahať, túto rozpravu. O 17.00 hod. asi hlasovať nebudeme, asi zajtra o 11.00 hod. Dlhšie to nevydržíme. Lebo to si povedzme na rovinu, že o tých amnestiách už bolo povedané všetko a nebude nás veľmi baviť tu verklíkovať prakticky stále to isté, čo bolo omieľané 17 rokov pomaly. Takže predpokladám, že zajtra o tej 11.00 hod. sa k tomu budeme musieť nejako postaviť, a všetkým, ktorí teraz odhalili, že aj oni sú zmietaní istými pochybnosťami, vám, nám želám, aby sme sa s nimi vysporiadali tak, aby sme zajtra o tej 11.00 hod. mohli hlasovať v súlade s naším vedomím a svedomím.
Ďakujem pekne. (Reakcia predsedajúceho.)