14. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka hovorila o štatistoch, o scenároch. No áno, my sme vo verzii toho, čo sme podpísali kolegovi Budajovi, mali byť hercami v dráme, ktorá mala a mohla mať, keď nie teraz, tak o polroka, a keď nie o polroka, o poldruha roka, ale raz jasne dobrý koniec.
Teraz sa dostávame ani nie tak do pozície štatistov, ale dokonca len do pozície tých, ktorí stavajú kulisy. My sme kulisáci v tom, kde sme mali byť herci, a to, že sme tú hru mali hrať, je dané tým, že sme volení zástupcovia občanov a že ich máme reprezentovať. Stavať kulisy je nedôstojné, stavať ich nebudem. Bola tu reč o politickej pohodlnosti. No možnože je to pre niekoho politicky nepohodlné. Ja som asi šťastný človek, ktorý na tomto kresle nevisí a nemusí tu už nikdy byť, zriedka som sa sem dostal z voliteľných miest, zväčša naopak, ale jednoducho nemyslím si, že som politicky v nepohodlnej pozícii. Ja som politicky v pohodlnej pozícii, ja budem hlasovať tak, ako som hlasoval predtým, ako by som hlasoval kedykoľvek potom. Mám to veľmi jednoduché, ako hovorí pani ministerka, apriórne, áno mám to apriórne, nemám rád vydieranie. Raz som ho tu, jednoho 11. októbra, v deň svojich narodením, zažil, keď ma vlastní politickí priatelia a spojenci vydierali, a ja som necúvol, lebo som apriórny asi.
Takže ani teraz necúvnem, pretože niet z čoho cúvať, áno má byť áno a nie má byť nie.

Pán poslanec Simon.

Pani podpredsedníčka, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie a musím povedať, že máte plnú pravdu. Robert Fico tu v tejto Národnej rade za tejto vlády v tomto volebnom období predložil jeden zdrap papiera, ktorým chcel riešiť Mečiarove amnestie. Bolo mi smutné a aj vtedy som sa vyjadril, že ho predkladala ministerka spravodlivosti. Dnes, keď vláda predkladá strašne zložitý mechanizmus, kde chce zbaviť systémovo kompetencie parlamentu a chce ho predniesť na Ústavný súd, pri všetkej dobrej počestnosti musím povedať, že Robertovi Ficovi tento úmysel vyriešiť problém Mečiarových amnestií nie je možné uveriť.
Áno, kolega Osuský má pravdu. Áno má byť áno a nie má byť nie. A my tu nemáme hrať nejakú hru. Úprimné z našej strany bolo aj v tomto volebnom období, že tento návrh z dielne pána Budaja, ktorý sme viacerí podporili, teraz bol druhýkrát, teda opakovane predložený. Nie je to z našej strany hra, a preto ja si myslím, že ani zmena ústavy, ani organizácia, organizáciu činnosti Ústavného súdu nemá sa čo meniť, a keď chcú zmeniť, tak nech to urobia. Nech to urobia s kotlebovcami, vládna koalícia, a nech sa vyfarbia, keď Ústavný súd rozhodne.
Ale v každom prípade musí to byť tlak od nás z opozície, z laickej aj odbornej verejnosti na to, aby tu niečo sa pohlo, a vláda hľadá komplikovaným mechanizmom len výhovorku.

Alojz Baránik.

Ďakujem. Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke za toto vystúpenie. Rád by som reagoval na jednu myšlienku z neho a to je tá, kde sa pýtala, že čo vlastne spôsobilo to, že Robert Fico teraz odrazu je - údajne - za zrušenie Mečiarových amnestií. No okrem toho, čo pani podpredsedníčka už uviedla, že je to zväčšujúci sa tlak verejnosti naňho, je tu aj príležitosť a tá príležitosť spočíva v tom, že keby tak urobil Robert Fico predtým, nebol by uveriteľný. Ale teraz, teraz má na to ľudí svojich vo svojej vláde, ktorí mu zabezpečujú uveriteľnosť, ktorí vymýšľajú návrhy, ktoré sú, by som povedal, prinajlepšom taká jemná finta, akoby sa nás pýtali, že či náhodou nie sme padnutí na hlavu, a pritom to prednášajú ľudia, ktorí majú nejaké zvyšky uveriteľnosti v tomto odbore. Čiže toto sa stalo teraz, a preto musíme bez ohľadu na to, aké sú tu názory pre a proti, musíme tento návrh jednoducho odmietnuť, pretože nie je takisto ako táto vláda, nie je reálny, je len zástierkou.

Pán poslanec Suchánek.

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, v tom vystúpení to bolo výstižné. Aj celá charakteristika situácie, aj to slovo oklam. Máte absolútnu pravdu, že premiér Fico chcel prebrať iniciatívu a získať na tom politické body. To by mi nevadilo, pretože ten účel, že by sa to, že by sa tie Mečiarove amnestie zrušili, to by som, to by som ja vedel prežiť a s tým by som vedel žiť.
Čo tam ja vidím práve to ďalšie, čo ste pomenovali. Tie riziká toho celého až do možno neúspešného konca a úplne zhatenia všetkých možností. Či už je to tým, že vznikajú nebezpečné precedensy tvorby nových ústavných nariadení a dávanie, dávanie Ústavnému súdu nadradenosť nad, nad Národnou radou.
To sú podľa mňa tie práve tie veľké nebezpečenstvá a ja som tieto dve otázky položil aj pani ministerke a neodpovedala na ňu. Radšej, radšej nepovedala. Tomu sa vyhla.

Pán poslanec Budaj.

Páči sa mi, že zase v tejto sále všetci rečníci, napríklad pani Ďuriš Nicholsonová aj pani ministerka sme sa zhodli, že sa v tom necítime komfortne. Šarmantné bolo tiež to, že pani ministerka naznačila, citujem teraz, že "v tejto sále", čím jemne poukázala na to, že niekde mimo tejto sály sa niekto cíti komfortne a... (Reakcia z pléna.) To ste povedala. V tejto sále sa necítite... (Reakcia z pléna.) Pozrite si to. Ale veď dobre. (Reakcia z pléna.) V tejto sále. Tak ja len hovorím, že mimo tejto sály sa možno niekto cíti veľmi komfortne.
Z toho, na čo upozorňuje pani Ďuriš Nicholsonová, a že totiž parlament má pod tlakom vlády, ktorá, ktorá tu má silnú vládnu väčšinu medzi poslancami, má odovzdať nejakú kompetenciu. Má odovzdať kompetenciu vo veci veľmi závažnej, veľmi historickej, ako zdôrazňujú aj mnohí predkladatelia, prelomovej. Preto úplne chápem tón aj spôsob, akým, akým hovorila pani podpredsedníčka parlamentu, predsa však vsádzam na to, že aj v koalícii zvažujú dôsledky zmarenia tohoto celého úsilia a že nakoniec sa priklonia k tomu, že amnestie zrušené budú.

Pani poslankyňa Remišová.