14. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Eva Antošová.
Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Rozprava k týmto bodom bude zlúčená. Sú to tlače 483 a 485. Výsledky rokovania výboru sú v tlačiach 483a a 485a.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládne návrhy zákonov odôvodnila.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

(Desaťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže budeme pokračovať. Poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti, aby vládne návrhy zákonov odôvodnila.

[Rokovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 483) a o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 485) - zlúčená rozprava.]

Pekný deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní predložila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá sa týka riešenia amnestií a milostí.
Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh preto navrhujem, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená len uznesením Národnej rady prijatým ústavnou väčšinou a súčasne aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržania princípov demokratického a právneho štátu.
S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený postup rušenia amnestie alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k čl. 5 a k čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/98 Z. z., týkajúcich sa trestných činov spáchaných v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a trestných činov spáchaných v súvislostí s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny, rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 214/98 Z. z., a rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. 3573/96, 72/2417. V prípade zrušenia uvedených amnestií a individuálnej milosti dôjde priamo z moci ústavy aj k zrušeniu tých rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov, a ukladá sa povinnosť štátnym orgánom pokračovať v trestnom stíhaní.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na vecnú súvislosť si dovolím predložiť aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa má v nadväznosti na zverenie novej právomoci Ústavnému súdu Slovenskej republiky rozhodovať o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší amnestia alebo individuálna milosť, s Ústavou Slovenskej republiky a vytvoriť nový druh konania. Či je toto konanie typovo podobné konaniu o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, navrhuje sa ustanovenia o konaní a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky primerane, subsidiárne aplikovať aj na konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie, pričom odchýlky v novom druhu konania sú výslovne uvedené.
V krátkosti uvediem, že nový druh konania sa odlišuje tým, že sa začne bez návrhu dňom uverejnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie v Zbierke zákonov. Jediným účastníkom konania bude Národná rada Slovenskej republiky. Rozhodovať bude plénum Ústavného súdu nálezom na rozhodnutie o súlade uznesenia Národnej rady, ako aj o súlade zrušenej amnestie alebo individuálnej milosti v Ústavou Slovenskej republiky. V prípade individuálnej milosti alebo amnestie aj o jej súlade s princípmi demokratického právneho štátu bude mať Ústavný súd Slovenskej republiky lehotu 60 dní. Toto konanie sa bude vzťahovať aj na posúdenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení niektorých tzv. Mečiarových amnestií a individuálnej milosti prezidenta Kováča, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky bude posudzovať taktiež uvedené amnestie a individuálnu milosť z hľadiska ich súladu s princípmi demokratického a právneho štátu.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, prosím, môžte otvoriť rozpravu.

Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o týchto návrhoch zákonov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu ústavného zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením z 28. marca 2017 rozhodla, že prerokuje návrh ústavného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tiež 28. marca 2017 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor vládny návrh ústavného zákona prerokoval na 40. schôdzi 29. marca 2017, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Návrh správy výboru vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor tiež 29. marca 2017. Správa a ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny, a preto predkladám len túto informáciu. Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru, a určil spravodajcov mňa, pána poslanca Kresáka, pána poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.

Predložím ďalej aj informáciu o prerokovaní návrhu zákona o Ústavnom súde vám na rokovanie.
Národná rada uznesením z 28. marca 2017 rozhodla, že prerokuje návrh zákona s krátenom legislatívnom konaní. Národná rada tiež 28. marca 2017 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili k predmetnému návrhu zákona v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval na 40. schôdzi 29. marca 2017 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z tohto uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 29. marca tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru, a určil spravodajcov Národnej rady Janu Laššákovú, Petra Kresáka a Ladislava Andreánskeho za spravodajcov výboru.
Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte k obidvom návrhom rozpravu.

Ďakujem.
Čiže otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostal 6 písomných prihlášok, za klub SaS poslanec Alojz Baránik, za klub OĽANO Ján Budaj. A ďalší prihlásení do rozpravy sú Jozef Rajtár, Igor Matovič, Gábor Grendel, Miroslav Beblavý. Nech sa páči, pán poslanec Baránik. (Reakcia z pléna.) Nie je tu, stráca poradie.
Pán poslanec Budaj.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, blížime sa do finále a ja by som chcel pripomenúť, že opozícia sa usilovala a usiluje presvedčiť koalíciu o tom, aby sme napravili spoločne v druhom čítaní nedostatky, ktoré vidíme v predkladanom návrhu.
Predkladali sme na politických grémiách najmä návrhy, ktorými by sa zabezpečila nepremlčateľnosť amnestovaných trestných činov.
Ďalej sme upozorňovali na problém, na potrebu pripustiť, aby sa prezident stal vedľajším účastníkom aj vo veciach amnestií, nie iba milostí.
Ďalej sme požadovali, aby sa konanie pred Ústavným súdom dialo štandardným spôsobom, ktorý pozná náš ústavný systém. Ten spôsob je na podnet pána prezidenta, na podnet vlády alebo na podnet 30 sudcov, pretože práve týmto spôsobom sa jednak podarí určiť, na podnet 30 poslancov, pretože práve týmto spôsobom sa jednak podarí určiť presne, v čom je spor, a jednak iba týmto spôsobom sa zabezpečí, že podanie bude pridelené cez elektronickú podateľňu a nie svojvoľným spôsobom, povedzme s nejakým bočným úmyslom.
Ďalej sme požadovali opatrenia, ktoré by definovali a vylúčili sudcov Ústavného súdu z rozhodovania sudcov Ústavného súdu, ktorí sú v konflikte záujmov alebo sa vo veci už verejne ako politici vyhranili. Rozsiahle pripomienky, ktoré sme odovzdali, nakoniec mnohé z nich tu budú, ako som vyrozumel, aj od iných kolegov predložené, vyústili do dohody na pozmeňujúcom návrhu, ktorý si dovolím prečítať a vzápätí predložiť.
K vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 v znení neskorších predpisov, navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len sa chcem opýtať v zmysle rokovacieho poriadku, že procedurálne...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Nemusím čítať, hej?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nie, nie, práveže áno, musíte, lenže na konci potom už nevystupujete v rozprave. Na záver rozpravy sa prečíta.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Okej, okej, ďakujem za upozornenie.
Predsa len by som v tejto rozprave ešte dve-tri vety povedal a potom prečítam ten pozmeňovací.
A ja som tých viet tuná na tomto mieste k presadeniu amnestie hovoril hodne, preto nechcem nadužívať trpezlivosť poslaneckého zboru, najmä hneď takto po ráne, a chcem z tých všetkých argumentov pripomenúť, že sme v procese, ktorý niektorí politici koalície nazvali historickým kompromisom, skôr sa dá ale nazvať historickým predelom, že sa koalícia, opozícia v tomto volebnom období pokúsi zrušiť to, čo sa mnohým politikom demokratických síl za minulých 20 rokov nedarilo. Domnievam sa, že ak sa to podarí, budeme môcť hodnotiť toto volebné obdobie aj s týmto momentom, samozrejme, že hodnotiť tento moment ako jednoznačný úspech a víťazstvo zdravého rozumu.
Samozrejme na to, aby sme prešli k hodnoteniu, musíme si všetci, musíme si všetci, musíme si všetci uvedomiť, ako dopadnú vlastne pozmeňujúce návrhy, či už ide o pozmeňujúci návrh v mojom prípade, alebo aj pozmeňujúce návrhy ďalších kolegov, ktorí mali starosť o to, aby vládny návrh na zmenu ústavného zákona, ako aj na zmenu organizácie Ústavného súdu naozaj dosiahol ten cieľ, ktorý sa verejne proklamuje.
Odpustím si patetické poukázania na to všetko, čo toto hlasovanie, ktoré sa pravdepodobne dnes udeje, čo to hlasovanie všetko môže signalizovať. Môže to byť, ako mnohí hovoria, úskok a pasca, môže to byť trik a môže to všetko vyfučať do a premeniť sa na ešte väčší argument neštandardných a extrémistických politických síl, ktorí budú poukazovať na to, že snemovňa nie je schopná zabezpečiť v Slovenskej republike spravodlivosť, a môže to byť aj prvé svetlo na konci tunela, kedy sa 20 rokov takpovediac medzi smrťou Remiáša a smrťou Gauliedera pohybujeme vo svete, v ktorom nevieme celkom zbaviť Slovensko kriminalizácie verejného života. Kriminalizácia verejného života, ktorá má najrôznejšie podoby. V posledných rokoch najmä tú kriminalitu bielych golierov, kriminalitu v podobe korupcie a zneužívania vysokých úradov, ale častokrát aj podobu násilia, vydierania, zastrašovania a niekedy aj naozaj veľmi bezohľadných činov, ako bol únos alebo vražda Remiáša, a ja sa domnievam, že aj zabitie Františka Gauliedera. To všetko ukazuje, že kdesi v koreňoch slovenského politického systému je problém, ktorého odstránenie... (Zaznel zvuk mobilu.) Prepáč, prepáč.
Ktorého odstránenie nie je v ničích iných rukách, než je v rukách parlamentu. Ak sa jedného dňa občania presvedčia, že parlament iba zatvára oči nad kriminalizáciou verejného priestoru a že on zlyhal v tejto historickej úlohe, hoci je suverénom a jediným reprezentantom vôle verejnosti, v tej chvíli vlastne vyprší trpezlivosť a ukončí sa obdobie šance Slovenska na demokratickú štátnosť, ktorú sme získali v roku 1998. Stále sme akoby v stave, v teológii sa to hovorí, v dobe milosti, stále sme v dobe, kedy našimi činmi môžme písať ešte stále demokratický príbeh Slovenska. Hoci je doba pohnutá a v mnohom znepokojivá v štátoch okolo nás, ale aj ďalej od nás a sú to európske štáty, sa sťahujú mračná nad slobodou, nad občianskou participáciou, nad otvoreným vládnutím, predsa Slovensko nie je na tom tak zle, aby sme spoločnými silami nevyslali jeden pozitívny signál.
Možno nielen mňa a možno aj pani ministerku a mnohých z vás oslovovali aj zahraniční novinári, lebo, pochopiteľne, Mečiarove amnestie pripomínajú celú epochu, kedy Slovensko bolo hrozivým príkladom nepochopiteľného, nevypočítateľného štátu, ktorý má na čele vodcu snívajúceho o iných pravidlách, o vlastnej diktatúre, o tom, že jeho moc obsiahne aj parlament ako premiéra a obsiahne aj parlament, aj prezidenta, aj Ústavný súd, aj tajnú políciu, aj súdnictvo. Tento pokus o zvrátenie rovnováhy medzi demokratickými inštitúciami uzavreli občania v roku ´98, ale praktické dôsledky nie sú uzavreté dodnes a k tým praktickým dôsledkom sa dostávame až teraz.
Sekundu, prepáčte. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu, prišiel za ním poslanec Matovič.) Upozornil ma kolega, že na to, aby bol pozmeňujúci návrh opatrený všetkými náležitosťami, si jeho prečítanie odložím do ústnej rozpravy, a preto v tejto písomnej zostanem bez toho, aby som ho predložil, aby som to nemusel potom znovu opakovať. Je tomu tak preto a budem veľmi otvorene s vami hovoriť, že sa nám nepodarilo ešte do tejto chvíle sa stretnúť aj s druhou stranou, ale sme pripravení prednášať pozmeňujúce návrhy a rokovať o druhom čítaní, aj keď sme dúfali, že pred tým ešte prebehnú ďalšie politické grémiá aj za prítomnosti predsedov poslaneckých klubov, na ktorých príde k úplne jasnej zhode. Napriek k tomu, že sme v tomto štádiu rokovania, budeme usilovať o to, aby proces dneska druhého čítania prebehol, aby sme svoje návrhy mohli predkladať.
Ďakujem teda v tejto chvíli za vašu pozornosť. Je to taký polkrok, prihlásim sa v ústnej rozprave na to, aby som ten polkrok dokončil a návrh na pozmenenie ústavného zákona aj zákona o organizácii Ústavného súdu predniesol.
Ďakujem pekne.