14. schôdza

Pán poslanec Číž, vy ste právnik, takže asi to viete, nemyslím to teraz ako poučovanie, ale my tu v sále máme iba trestnoprávnu imunitu, pokiaľ viem, a ak som niekoho ľudské práva porušil, tak nech ma zažaluje civilnou žalobou, voči tomu nemáme imunitu.
A čo sa týka tých milostí, neviem, o akých stovkách hovoríte, ale predpokladám, že nie v kauze Technopol, ale stovky možno všetkých milostí, ktoré boli pripravené. Ja hovorím, že v kauze Technopol mám z prezidentskej kancelárie priamo oficiálne informáciu anonymizovanú, že tých milostí bolo šesť, nie sú skartované a nie je žiadny problém sa k nim dostať, ak je vôľa. Ak nie je vôľa, ako hovorí Mikuláš, nie je cesta.

Pán predsedajúci, v dobrej vôli dovoľte mi ako podpredsedovi klubu protestovať voči tomu, čoho sme zase boli svedkom. (Reakcie z pléna.) Hrubé, flagrantné porušovanie rokovacieho poriadku. Nezaregistroval som, že by hovoril pán poslanec Grendel čokoľvek, čo súvisí s predsedom Národnej rady. Bezočivé, hrubé porušovanie rokovacieho poriadku, a programové.
Takže, pán predseda, som presvedčený, že v takomto prípade je absolútne namieste okamžite odňať takto sa správajúcemu poslancovi slovo. (Reakcie z pléna.)
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, keďže absolvujeme tieto diskusie k amnestiám v cykle niekoľkých dní, nemá asi význam opakovať všetko, čo už bolo povedané. Ale dovoľte mi skôr sa vyjadriť k trom bodom, ktoré považujem za zásadné, a najmä teda preniesť pozmeňujúci návrh.
V prvom rade mám aj z tejto diskusie pocit, že sa stráca a nie je pomenovaný, čo je skutočný zmysel a čo bude dopad zrušenia týchto amnestií, ak sa nám to dnes alebo zajtra podarí. Tým skutočným zmyslom je to, že režim Vladimíra Mečiara bude oficiálne označený za zločinecký režim. Pretože len voči zločineckým režimom je možné používať tak mimoriadne prostriedky, ako je rušenie platných právnych aktov amnestie. Ak je to robené navyše vo vzťahu k zneužitiu štátneho orgánu voči občanom, je ten režim dvojnásobne zločinecký. Inými slovami, zrušenie amnestií má z právneho aj politického hľadiska rovnaký význam, ako malo v minulosti označenie predchádzajúcich režimov za zločinecké, keď sa tak odohrali. Ja preto chápem, že pre ľudí, ktorí aktívne pôsobili v tomto režime, aj pre politické strany, ktoré aktívne pôsobili v tomto režime, je mimoriadne ťažké s týmto súhlasiť za akýchkoľvek okolností. A dovoľte mi teda tým pádom oceniť najmä kolegov zo Slovenskej národnej strany, ktorí svojím hlasovaním idú potvrdiť to, že režim, v ktorom ich strana pôsobila štyri roky, bol zločinecký.
Dovoľte mi preto povedať, že ja osobne chápem či už pána Hrnka, alebo, ako som počul, aj pána Číža, ktorí odmietajú za zrušenie amnestií hlasovať, pretože oni v tomto režime tiež významne pôsobili a na rozdiel od iných asi nechcú priznať, že ten režim bol zločinecký. O tom budeme hlasovať.
V tejto súvislosti ja chápem boj pána poslanca Grendela aj s jeho teda exposlaneckým kolegom a kolegom pánom Lipšicom za plné zahrnutie všetkých milostí súvisiacich s kauzou Technopol. Ale podľa mňa táto snaha je politickou aj právnou chybou. Pretože v skutočnosti tie milosti nemajú v tom ústavnom zákone čo hľadať. Tak ako to navrhovalo vždy Kresťanskodemokratické hnutie, ako sme za to vždy hlasovali, ako to dnes navrhuje aj pán poslanec Budaj vo svojom návrhu, ktorý sme podporili, my potrebujeme zrušiť Mečiarove amnestie, pretože tie sú skutočným prejavom zločineckého režimu.
Nech si myslíme o Michalovi Kováčovi staršom, aj Michalovi Kováčovi mladšom čokoľvek, akt milosti tak, ako bol udelený, rozhodne nebol prejavom zločineckého režimu prezidenta Slovenskej republiky.
Z tohto titulu ja aj chápem, aj keď považujem za nesprávne to, že pre Slovenskú národnú stranu zahrnutie tejto milosti do ústavného zákona bolo prejavom vytvárania akejsi falošnej rovnosti medzi režimom Vladimíra Mečiara a prezidentom Michalom Kováčom, pretože ak na jednej strane rušíme Mečiarove amnestie, tak na druhú stranu teda sa tiež nakydalo a pošpinilo na dnes už mŕtveho prezidenta za tento akt.
Ja za seba chcem povedať, že ani toto zahrnutie tejto milosti nie je pre mňa dôvodom, aby som hlasoval proti zrušeniu amnestií sám osebe, ale rozhodne nebudem hlasovať za to, aby sme my prijali túto logiku a ďalej ju rozširovali tým, že budeme ďalšie a ďalšie milosti v tejto kauze do toho zahrňovať. Myslím si, že je to chyba aj právna, pretože nás to čoraz viac vedie k bodu, kde tento parlament má rozhodovať o individuálnej vine a nevine konkrétnych fyzických osôb. A je to chyba aj politická, pretože namiesto toho, aby sme jasne hovorili, že zrušenie amnestií je odsúdenie zločineckého režimu Vladimíra Mečiara, zrazu začíname z toho robiť nejaký všeobecný jav naprávania rôznych neprávosti, krívd, chýb a pochybných krokov.
Z tohto dôvodu však takisto ja musím podať aj pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľu prečítam, kde dnes na Ústavnom súde pôsobí ako sudca osoba, ktorá bola poslancom podporujúcou tento zločinecký režim a ktorá sa jasne vyjadrila aj k týmto amnestiám obhajujúcim spôsobom, čím jasne deklarovala svoju predpojatosť a zaujatosť v tejto veci. Je to pán Peter Brňák. A preto si myslím, že ak má byť tento akt zrušenia amnestií naozaj jasným vyjadrením nášho postoja k tomuto obdobiu, ale aj jasným vyjadrením do budúcnosti toho, že zneužitie štátu štátnymi orgánmi nebude tolerované, ak ide o štátne násilie, štátny terorizmus, tak je nevyhnutné aj vylúčiť takéto osoby z rozhodovania.
Preto mi dovoľte v mene šestnástich poslancov Národnej rady predniesť pozmeňovací návrh a je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
V 6. bode čl. I, pardon, k čl. I novely. V 6. bode sa čl. 154f dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) V konaní podľa čl. 129a, ktoré sa týka odseku 1, je sudca Ústavného súdu vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie, ak bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hlasoval o návrhu na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii."
Ďakujem veľmi pekne.

Milý pán poslanec Beblavý (smiech v sále), to, odstrániť slušného človeka sudcu Petra Brňáka z Ústavného súdu, považujem za vrchol drzosti a vrchol chrapúnstva. To je jedna vec.
A druhá vec, že vaša pochvala poslancom Slovenskej národnej strany, si myslím, že je pre nich skôr hanbou, než nejakou poctou, keď ste ich pochválili. Pre mňa by to bola hanba, keby ste pochválili mňa.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, ja absolútne súhlasím, že amnestie a milosti prezidenta Kováča absolútne nepatria do jedného vreca. Myslím, že som to úplne jasne vysvetlil už v prvom čítaní. Tie prípady sú neporovnateľné, pri únose boli zneužité štátne orgány, pri milosti išlo o to, aby mladý Kováč mohol ísť vypovedať do Nemecka, kde sa viedlo trestné konanie a až na základe tej milosti mohol vycestovať. Čiže, áno, nesúvisia spolu, sú to úplne neporovnateľné prípady. Preto hovoríme, že dajte to von. Ak to koalícia nedá von, tak potom je ale naozaj prejavom veľkej a zvláštnej, proste prejavom veľkej nespravodlivosti, prečo zrušiť milosť a potenciálne vystaviť trestnému stíhaniu človeka, ktorý bol podozrivý z návodu na podvod, ale podvodníkov trestnému konaniu nevystaviť. To proste nemá žiadnu logiku, ani štipku spravodlivosti.
Povedali ste, že ideme rozhodovať o vine a nevine a že z toho robíme cirkus. No, houby staré! Prezumpcia neviny platí, platí aj pre Lexu, aj pre mladého Kováča, aj pre Kočnera, my tu nerozhodujeme o vine a nevine, my tu rozhodujeme o tom, či tú vinu, alebo nevinu môžu posúdiť nezávislé súdy. Voči každému platí prezumpcia neviny. Ale keď sa vy na to pozeráte tak, že my tu robíme teda cirkus a že robíme z toho rozhodnutie o vine a nevine, tak ak prijmem túto optiku, tak voči mladému Kováčovi teda môžme robiť rozhodnutie o vine a nevine a voči ostatným nie. To je proste podľa mňa nespravodlivé, nelogické.

Ďakujem za slovo. Samozrejme, vážený kolega Beblavý, aj vo svojom predchádzajúcom vstupe na tému nerovnosť pred ústavou občanov Kočnera a Kováča mladšieho som sa vyjadroval len k faktu, že nikde nebolo napísané, že prezident Slovenskej republiky má iné práva vo vzťahu k udeľovaniu milostí k rôznym občanom Slovenskej republiky, resp. že sú z neho vylúčení príbuzní v prvej príbuzenskej línii. To bolo celé.
Niežeby som obhajoval tieto dve nesúmerateľné veci, teda nehorázny štátny zločin a rozhodnutie prezidenta. To je celkom jasné. A tiež som zástancom toho, že riešiť sa majú amnestie. A presne ako povedal kolega Grendel, len ak sa, a povedzme si otvorene, je to čistý populizmus, pridanie k štátnemu zločinu kauzy Technopol je aktom populizmu, ktorým hádžeme žrádlo najnižším pudom občanov. Chceme proste hodiť hnoj na každého, ber, kde ber. Tak ako sme to včera zažívali hodiny pri debate o prezidentskej letke, ktorej najprv takmer prezidentovi vnútime potrebu používať prezidentskú letku, aby sme si 319 letov nevšimli, že je to strašný zločin prezidentov, a potom po 319. letoch si to všimli. To je presne taký istý akt populizmu.
A spoločné s amnestiami to má len to, že niekto znervóznel. Niekto dúfal, že najprv amnestie vyrieši morálnym odsúdením v Národnej rade, potom, keď vidí, že niet vyhnutej pred názorom ľudu, tak sa pokúša o iné úlitby, ale stále a znova je to klam a šalba.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Beblavý, vyprosujem si od vás, aby ste vy mňa kádrovali. Snažte sa kádrovať seba a svoju rodinu, možno to bude lepšie. Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Vážené dámy, vážení páni, tu sa vytvára dojem, že tu bol nejaký zločinný režim. A aj keby došlo k tomu, čo hovoríte, aj by to robila informačná služba tak, ako to je popísané kade-tade, to nezakladá na to, aby ste vy povedali, že slovenská spoločnosť v tranzícii bola zločinným režimom. To je chrapúnstvo najvyššieho zrna!
A ďalej. Ak hovoríme o zneužívaní štátnej moci, ja som tu už v svojom vyjadrení povedal, že prvý, ktorý zneužil SIS-ku na politické ciele, bol pán prezident Kováč. A môžete sa opýtať pána vtedajšieho námestníka, ktorý tiež teraz hovorí o všeličom. Prečo oni ako informačná služba nasadili agenta aj do štábu prezidenta, teda predsedu vlády Mečiara, aj do štábu predsedu vlády (poz. red.: "parlamentu") Gašparoviča. Opýtajte sa ich! To nebol zločin?! A my kvôli tomu budeme hovoriť, že Kováč bol zločinec?! Nebol! Robil to, čo si myslel, že je správne.
Ale v žiadnom prípade nemožno, a odmietam to, aby niekto tvrdil, že slovenská spoločnosť v tranzícii, Slovenská republika, ktorá vznikla v roku 1993, bol zločinný štát! Preboha, veď si uvedomte, čo rozprávate!!! Veď aj vy ste potom zločinci, keď to bol zločinný štát!! Už si, spamätajte sa trošku!
A skutočne, každé zneužitie právomoci verejného činiteľa je zločinom, je trestným činom a treba sa tak k tomu stavať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)