14. schôdza

Pán poslanec Matovič, asi by ste to chceli, aby som vám opätoval podobným spôsobom tie neustále útoky na moju osobu, ktoré tu predvádzate od môjho návratu do parlamentu, ale ja to neurobím, už som sa viackrát vyjadril, že ja sa takto v politike prezentovať nechcem a na vašu úroveň určite nikdy neklesnem.
Ale to, čo chcem povedať, ja naozaj nerozumiem tomuto plamennému prejavu v čase, keď vieme, že pred malou chvíľou bol podpísaný pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu riešenia, ktorý bol podpísaný všetkými zástupcami politického spektra v parlamente s výnimkou Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorý má umožniť spoločné hlasovanie vládnej koalície a opozície za zrušenie Mečiarových amnestií. Ja fakt tomu nerozumiem a mám pocit, podľa mojich informácií, ktoré mám, že pod týmto pozmeňovacím návrhom sú podpísaní aj vaši zástupcovia.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. No, som presvedčená fakt o tom, že to zverstvo amnestií chceme odstrániť a že zneužitie štátu nesmie zostať nepotrestané. Ale som presvedčená, že v tom, ako postupuje vládna koalícia, teda špeciálne pán predseda Danko, tak ten prekračuje svoje právomoci práve svojimi zásahmi. Obávam sa, že pán predseda je zaľúbený sám do seba a do svojej funkcie, a toto ovplyvňuje veľmi jeho konanie.
Hovoríte, aspoň koaliční poslanci stále hovoria, že tento návrh je kompromisom, ale je to kompromisom iba koalície, nie opozície s koalíciou. Takže v tom je zásadný rozdiel.
Pozmeňovák, ktorý je predkladaný spoločne, možno vylepšuje niektoré veci, ale my stále napádame ten spôsob, akým sa vzniku zákona ujala samotná koalícia. Zopakujem, že sme všetci radi, že konečne sa prelomila tá bariéra, ale ak sa vieme poškriabať priamo, je zbytočne škriabať sa cez celú hlavu. V tom možnože len, že to tá zložitosť, ktorú ste vniesli do vyriešenia celej tejto, celých amnestií, je možno naozaj zbytočný prvok, ktorý nijako neprinesie, môže aj nepriniesť práve uspokojivé doriešenie celého tohto. A možnože o pár rokov budeme tieto zmeny znova rušiť.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

Pán kolega Číž, mali by ste, išli ste upozorňovať v svojej faktickej predsedajúcu na to, o čom by malo byť vystúpenie poslanca v druhom čítaní, ale akosi ste zabudli, že faktická zasa mala by byť o tom, že reaguje sa na samotného poslanca alebo toho predrečníka. Takže nemôžete upozorňovať tak, ako to máte vo zvyku, že keď ste nám tu obhajovali, že vlastne poslancovi stačí desať minút, a rozprávali ste dvadsať, tak takisto aj dnes nemôžete kritizovať, že niekto porušuje rokovací poriadok tým, že porušujete rokovací poriadok. A ak ste znechutený z toho, že aj vám osobne som nadstavil viackrát to zrkadlo a hovoril som o nejakom dieťati, nebudem to dnes opakovať, ale keď budete chcieť, zopakujem vám to, tak čoskoro budete mať možnosť zrejme aj tajne hlasovať a môžete ma zbaviť mandátu, zbavíte sa tej nechutnosti, pred ktorou utekáte, a budete mať pokoj. Urobte to, ja vám držím palce, aby ste našli odvahu.
Erik Tomáš, hovoríte, že útoky nebudete opätovať. Ja som v čom útočil? Ste oficiálnym šéfom poradcov predsedu vlády, vieme, že SMER neurobí nič, žiaden krok bez toho, aby to nemal marketingovo schválené od vás. Koalícia neurobí žiaden spoločný krok bez toho, aby to neurobil SMER alebo to neodobril teda Fico na začiatku, tým pádom akýkoľvek útok a podlý útok a podlé útoky voči prezidentovi v poslednej dobe idú z vašeho pera, jednoducho sa pod to podpisujete. Ja som na vás neútočil, ja som iba pomenoval skutočnosť. Jednoducho ľudia musia vedieť, kto tu dáva posledný pečiatku pod to, že ideme teraz zaútočiť na prezidenta, lebo získame tých stratených voličov. Jednoducho tieto podlosti idú z vašeho pera, neskrývajte sa, čestne sa voči tomu postavte, lebo potom ste zbabelí ako kotlebovci.

Pán Matovič bol posledným písomne prihláseným do rozpravy. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásilo sedem pánov poslancov. (Reakcia z pléna.) Neviem, skúste ešte raz, skúste si povytiahnuť kartu, pán poslanec. Počkáme ešte na pána poslanca Kresáka. Poprosím technikov, keby pomohli pánovi poslancovi. Aha, ďakujem pekne, dobre. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásilo osem pánov poslancov.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Simon, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v skutočnosti len krátko. Opäť si dovolím na vás apelovať, aby ste neboli alibistami. Poslanec Národnej rady dostal od občanov mandát, aby niesol zodpovednosť za politické rozhodnutia. Rušenie Mečiarových amnestií je politickým rozhodnutím. Je rozhodnutím, že politicky odstránime všetky prekážky, aby sa zlo mohlo pomenovať tak, ako sa má. Kto spáchal trestný čin, kto páchal neprávosti v mene štátu alebo štátnymi inštitúciami voči občanom vlastnej krajiny. Je to politické rozhodnutie a ja si myslím, že to politické rozhodnutie má zostať tu na pôde Národnej rady.
Preto ja zmenu ústavy, tak ako som zrýchlené konanie neodsúhlasil, tak neodsúhlasím ani nebudem hlasovať ani za zmenu ústavy a nebudem hlasovať ani za zmenu v organizácii činnosti Ústavného súdu. To neznamená, že nepodporím či už deklaráciu, alebo návrh, ktorý sme predložili s pánom kolegom Budajom, pod ktorý som sa podpísal aj ja sám.
A úprimne musím povedať, že si myslím, že najčistejšie, najlepšie riešenie je to, čo predložil pán kolega Budaj. Predložil ho opakovane. Nie je možné hovoriť o politikárčení zo strany vládnej koalície, pretože na tejto strane je tá snaha permanentná, opakujúca. Kým vládna koalícia na čele s Robertom Ficom úspešne blokovala rušenie Mečiarových amnestií, práve preto dovoľte, aby som na vás apeloval. Aj vládna koalícia, mali sme tu dneska počuť aj z úst predsedu MOST-u - HÍD, že je to kompromis, návrh, ktorý predložila vláda. Ja s tým súhlasím, ale je to kompromis vládnej koalície, nie naprieč politickým spektrom v tomto parlamente. A práve preto by bolo lepšie, keby to rozhodnutie bolo prijaté v tej podobe, že kto s tým nesúhlasí, aby sa podpísal pod podanie na Ústavný súd, aby Ústavný súd preskúmal súlad s Ústavou Slovenskej republiky a s ústavnosťou ako takou.
Ďakujem pekne.

Ďalšou prihlásenou do rozpravy, pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojíme pred závažným rozhodnutím. Toto nebude obyčajné hlasovanie. Bude to hlasovanie o tom, či sme po dvadsiatich rokoch ochotní a schopní znovu vložiť dôveru do rúk štátnej moci. Tá jediná je našou ústavou a zákonmi splnomocnená k tomu, aby súdila a trestala. Nazývame sa demokratickou krajinou, a to, čo teraz prichádza, je veľkým testom demokracie, lebo právo a spravodlivosť by mali stáť na piedestáli hodnôt.
Pred dvadsiatimi rokmi štátna moc amnestovala samu seba zo zločinov proti ľudskosti. Išlo o kruté a neľudské zaobchádzanie, mučenie, zavlečenie a vraždu. Nachádzame sa v tej istej rokovacej sále Národnej rady, z ktorej po dlhé roky vychádzali posolstvá, ktoré ľudí tejto krajiny presviedčali o tom, že o spravodlivosť a o právo sa nemajú a nemôžu uchádzať, lebo tieto vážené hodnoty a cnosti boli v rukách ľudí, ktorí si nezaslúžia ani vážnosť, ani cnosť. Teda neexistovala žiadna skutočná spravodlivosť, žiadne skutočné práva.
Oprávnene sa pýtame, je tomu dnes inak? Stojím po rokoch na tom istom mieste, odkiaľ Mečiar odkazoval občanom tejto krajiny, citujem: "Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená, že žiadne ovplyvňovanie a objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto bol oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi! Za osem rokov neboli dôkazy. Ako si záchodoví povaľači dovolia povedať, že takéto dôkazy majú? Vo všetkých Lexových prípadoch ste kričali vinný! To kričali aj na Krista, a dneska ho prosíme o odpustenie všetci." Koniec citátu.
Už len prirovnanie Krista k Lexovi nám hovorí o báze, v ktorej aktéri zločinov a predstavitelia štátnej moci premýšľali. Boli tak arogantní, sebaistí a hlúpi, že zanechali po svojom vyčíňaní množstvo dôkazov a stôp, ktoré by v demokratickom štáte viedli automaticky k pádu vlády a zatýkaniu. Dôkazov je plný spis, ktorý menuje obvinených a zatiaľ neodsúdených, pretože k spravodlivému súdu dosiaľ neprišlo. A prečo? Lebo k tomu nebola politická vôľa. Je absurdné, že spravodlivosť až doteraz visela na šnúrke od gatí vládnej moci.
Či je tomu dnes inak, zistíme len tým spôsobom, že necháme priechod spravodlivosti. No ak občania tejto krajiny budú konfrontovaní s tým, že spravodlivosť je len fikciou, že týranie, mučenie, zavlečenie a vražda nebudú potrestané, majú možnosť prejaviť svoju vôľu podľa Ústavy Slovenskej republiky čl. 32, ktorý hovorí: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené." A verte, že k takémuto odporu budeme občanov nabádať okamžite, keď bude zrejmé, že zákonné prostriedky a štátna moc budú znovu zneužité na účely brzdenia spravodlivosti.
Vy, členovia vlády a vládni poslanci, sa dnes upisujete tomu, že pred tvárou verejnosti sľubujete, že urobíte všetko pre to, aby ste umožnili priechod spravodlivosti. Nezlyhajte, prosím. (Potlesk.)

Reagovať na vás chcú s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Kollár a pani poslankyňa Cigániková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Kollár, nech sa páči.